P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca pán poslanec Číž. Nech sa páči.

M. Číž, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda.

Vážený pán minister, minulý týždeň som sa zúčastnil poslaneckého dňa aj nášho klubu v Trenčianskom kraji a súčasťou stretnutí bolo aj rokovanie so zástupcami rybárskeho zväzu, ktorí o to úpenlivo žiadali. Stretol som sa s týmito ľuďmi a počúval som ich zdesené, ich zdesené reči o tom, aký opus ste predložili do parlamentu, čo znamená tento opus pre nich, pre celú organizáciu rybárov na Slovensku, o čo týmto návrhom zákona, ktorý sa javí v tej primárnej polohe ako vcelku nevinne.

Preto dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu sa prihlásil k vystúpeniu pána Maxona v plnom rozsahu vrátane slov o podvode, vrátane slov o osobnej zodpovednosti, pretože toto je nehorázny a flagrantný zásah do zvyškov toho, čo na Slovensku zostalo, čo súvisí s takými pojmami, ktoré bývajú obvykle nerozdielnou súčasťou demokracie, ako je verejné blaho a verejný záujem. Tisíce ľudí, ktorí hodiny, dni, týždne, mesiace a roky zveľaďujú svoj vzťah k prírode okrem iného aj prostredníctvom rybolovu, ktorý nikdy nemal výrazne komerčnú činnosť, bola tu vždycky záujmová činnosť ľudí, za ktorými sú výsledky - nádherné lodenice, zariadenia, obhospodarované jazerá, vodné plochy. Presne viem, čo sa touto skrytou privatizáciou stane vrátane postupného obmedzovania prístupu k vodným plochám ako to posledné, čo tým ľuďom našim zostane, aby tam mohli slobodne ísť, aby pod zámienkou ochrany rybolovu a všetkého možného nezačali rásť ostnaté ploty okolo rybníkov a podobne.

Pán minister, takýto návrh, keby bol mienený úprimne, sa dáva celkom iným spôsobom, celkom inak. A transparentne rokujete s rybárskym zväzom ako skutočne významnou skupinou ľudí, ktorí majú preukázateľne už hodiny, týždne, desiatky osobnej aktivity prejavenej vo vzťahu k takémuto niečomu. A tie vaše slová citované vpredu, tie dokumentujú čosi zvláštne, o čom pevne verím, že neveríte, len ste podľahli nezmyselnému... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce reagovať pán poslanec Maxon na faktickú poznámku pána poslanca Číža.

M. Maxon, poslanec: Áno, naozaj len veľmi krátko. K tým vecným argumentom do istej miery patria aj emócie. Keď pán poslanec Číž spomínal to rokovanie s predstaviteľmi Slovenského rybárskeho zväzu, tak nie aktívne, ale ako poslucháči sa toho zúčastnilo asi 7 alebo 8 mladých ľudí, ktorí v rámci Slovenského rybárskeho zväzujú pracujú predovšetkým s mládežou. A počas toho stretnutia taká nesmelá dievčina, ktorá sa venuje - ichtyológia je to? - ichtyológii, hovorila nám o tých skúsenostiach s mladými ľuďmi, tak povedala takú obyčajnú, by som povedal, do istej miery aj prasprostú, ale v tejto chvíli povšimnutiahodnú príhodu, že aký je rozdiel medzi tými, čo majú ťažké "tereňáky" za 2 milióny a lovia, ako chcú, a aký je rozdiel medzi tými, ktorým sa ona ako ichtyologička venuje? Tak, samozrejme, že nemožno paušalizovať, ale tí s tými 3-miliónovými "tereňákmi", keď idú okolo vody, tak musíte skočiť do priekopy, aby vás nezrazili a nedajbože nezabili. A tie deti, ktorým sa ona venuje, keď idú okolo vody, tak každého, kto tam sedí, chytá ryby a má rybársky lístok, slušne pozdravia a prihovoria sa mu.

Takže aj toto je poslanie Slovenského rybárskeho zväzu a aj, by som povedal, to je to posolstvo jeho predstaviteľov vo vzťahu k tým 35 000 detí, ktoré majú registrované ako riadnych členov.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Nech sa páči, pán minister.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte, aby som jednoznačne odmietol tie slová, ktoré smerujú k tomu, že chcem čosi privatizovať. Vôbec to nie je pravda! A ten zákon jasný signál dáva k tomu, že to tak nie je.

Pokiaľ si dôsledne prečítate návrh toho zákona, tak sa dočítate, že správca vodného toku, vodnej nádrže, ktoré sú na to vhodné a ktoré budú v zozname, po dohode s ministerstvom životného prostredia môže vyhlásiť výberové konanie za istých podmienok a spravovať tento majetok a robiť tam chov rýb.

K pravde však patrí, že Slovenský rybársky zväz má opodstatnenie v tejto republike, ale aj skutočnosť, že táto republika, i keď má množstvo vodných nádrží, ktoré sú vhodné na chov rýb, hospodársky chov rýb, ktorá je v gescii ministerstva pôdohospodárstva na základe zákona o kompetenciách, nepokrýva potreby Slovenskej republiky.

K pravde patrí aj to, ako minister pôdohospodárstva pravidelne sa zúčastňujem rokovania Rady ministrov v Bruseli pre poľnohospodárstvo, rybárstvo a rybolov. Je to veľmi podstatným kameňom alebo časťou politiky Európskej únie.

K pravde patrí aj to, že povinne každá republika musí vyčleniť prostriedky na Rybničný fond alebo na podporu chovu rýb. Tým, že sa nevytvára dostatočné prostredie na chov rýb, tým sa obmedzuje okruh potenciálnych žiadateľov o tieto prostriedky. Len na ilustráciu: Za roky 2004 až 2006 to predstavuje na Slovensku cca 80 až 90 mil. korún. Budúce obdobie rokov 2007 až 2013 bude rádovo vyššie a nemáme dostatok podnikateľských subjektov, ktoré dokážu tieto peniaze vyčerpať. Čím menej týchto subjektov, tým menej žiadostí.

Myslím si, že treba k tomuto zákonu pristúpiť bez emócií a zodpovedne.

Pán poslanec Maxon, pokiaľ viete nejaké mená, ktoré majú na tom eminentný záujem, prosím, treba sa obrátiť aj na orgány činné v trestnom konaní, pretože ja o takýchto neviem a kategoricky takéto politické vyhrážanie musím odmietnuť, pretože nemôžem sa s takýmto osočovaním stotožniť.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Pán minister, jedna poznámka na úvod. No ak by som sa už aj ja obrátil na orgány činné v trestnom konaní, tak už sa táto celá republika súdi. Lebo počas politickej krízy toľko trestných oznámení padlo, že toľko ani nemáme ústavných činiteľov.

Okrem toho, pán minister, myslím si, že treba lepšie počúvať, ja som nehovoril o trestnoprávnej zodpovednosti, ja som hovoril o vašej morálnej zodpovednosti. A pre mňa do istej miery morálna zodpovednosť má vyššie kritérium a vyšší princíp ako trestnoprávna zodpovednosť. Lebo morálna zodpovednosť je to všeobecné, čím by sme mali disponovať. A trestnoprávna zodpovednosť nastupuje až vtedy, keď sme v spoločnosti nekonali tak, ako nám právny poriadok, nakoniec aj Slovenskej republiky, ukladá.

Súhlasím s tým, čo ste povedali, že len niektoré vodné nádrže, ktoré budú v zozname, tak pôjdu do dražby. Tak ak ste mali taký poctivý úmysel, ako tu teraz prezentujete, a ja som taký darebák, že som si dovolil vás kritizovať, tak prečo ste nedali ten zoznam tých vodných nádrží, ktoré mienite, aby do tej dražby išli? Veď je to absolútne nekorektné, že potom tento zákon si doplníte svojím interným predpisom, kde tie vodné nádrže označíte tak, ako považujete vy za potrebné, a možno bez akejkoľvek diskusie a asi so Slovenským rybárskym zväzom v rámci diskusie už vôbec nie. Mám trochu taký pocit, že občas máme ambíciu, alebo teda predkladatelia zákonov majú ambíciu byť iluzionistami. No, pán minister, hádam si nemyslíte, že Slovenská republika vzhľadom na tradíciu v chove rýb bude v tejto oblasti niekedy sebestačná?! To hádam nehovoríte ani zo "srandy"!

V zásade na Slovensku existujú tri rybničné hospodárstva: jedno je Stupava, tam, myslím, tá situácia nie je veľmi optimistická; druhé rybničné hospodárstvo je okolo Moldavy a tretie rybničné hospodárstvo pán minister životného prostredia v Inačovciach veľmi dôverne pozná, a dokonca aj pozná, aké obrovské škody v rámci ochrany životného prostredia sa na hospodárení s rybami tam dejú. S najväčšou pravdepodobnosťou sa pán minister životného prostredia dočká súdu, lebo nebude tam možná dohoda. A vy tu hovoríte, ako chcete veľmi podporovať chov rýb, na druhej strane tam intenzívni chovatelia rýb robia všetko pre to, aby prežili. Dokonca mali ambíciu aj všetko spraviť pre to, aby ochránili životné prostredie. Ten susediaci rybník alebo tú vodnú nádrž však dostali zástupcovia tretieho sektora prostredníctvom ministerstva životného prostredia a dnes je tam mesačná krajina. Namiesto toho, aby sa to územie chránilo, tak dnes je mesačnou krajinou a pácha to obrovské škody na produkcií rýb.

Pán minister, nepochybne teda diskutujete v Európskej komisii o podpore chovu rýb a rybničného hospodárstva. Pre mňa bola veľmi úsmevná posledná alebo tri týždne stará informácia Európskej komisie, že slovenské rybacie konzervy ohrozujú európsky trh v tejto komodite. Tu vás musím pochváliť, čo občas rád spravím, že sa zbilancovali tie zásoby, ktoré sú, a som presvedčený, že vaším úsilím sa podarí preukázať, že je to nezmysel a že buď toto bola štatistická chyba, alebo nevedia narábať v Európskej komisii s nulami.

Takže, dámy a páni, neviem, či vás presvedčilo záverečné vystúpenie ministra pôdohospodárstva. Váš dobrý úmysel by ma presvedčil vtedy, keby ste boli spravili to, čo som odporúčal, stiahli tento vládny návrh zákona o akvakultúre z ďalšieho rokovania v pléne Národnej rady.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky za neprítomného pána ministra Gyurovszkého v Národnej rade uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1267).

Pán minister.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja predkladá na rokovanie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade ide o prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov do nášho práva.

Zmyslom prijatia predkladanej právnej úpravy je podporovať lepšiu energetickú hospodárnosť budov v Spoločenstve, berúc do úvahy vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na teplotu vnútorného prostredia a na hospodárnosť podľa rovnakých pravidiel, aké platia v Európskej únii.

Tento právny predpis je v našom právnom poriadku novým predpisom. Vymedzuje pojem energetická hospodárnosť budov, ako aj minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť a stanovuje, ako sa táto hospodárnosť určuje a pre ktoré kategórie budov platí. Definuje pojem energetická certifikácia budov a povinnosť ju vykonávať a stanovuje subjekty, ktoré ju budú vykonávať. Určuje povinnosti vlastníkov budov, určuje pôsobnosť ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, stanovuje, že štátny dozor vykonáva Štátna energetická inšpekcia, ktorá aj ukladá pokuty za správne delikty a priestupky v ňom.

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s právom Európskeho spoločenstva a právom Európskej únie.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedeného vás žiadam, aby ste predložený návrh zákona prerokovali a posunuli do druhého čítania.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Poprosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády.

A. Přidal, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením určil za spravodajcu k tomuto zákonu o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 1267.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť obsahuje cieľ predloženého návrhu, zhodnotenie súladu s ústavou, vplyv na verejné financie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie. A návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní.

Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Nehlási sa do rozpravy z prítomných pánov poslancov žiaden. Prerušujem rokovanie.

Prosím pána ministra životného prostredia, aby z poverenia vlády Národnú radu informoval o stanovisku vlády k návrhu zákona o ochrane ovzdušia, o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (tlač 1254).

Nech sa páči.

[Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, tlač 1254.]

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, poslanci, tento návrh zákona hovorí o tom, aby sme obmedzili prchavé organické zlúčeniny nie tak, aby sme ich merali, lebo to sa nedá, ale aby sme kontrolovali kvalitu farieb a lakov.

Pán predseda, to je vlastne podstata zákona. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

Prosím pána poslanca Kötelesa, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní výboru k predloženému návrhu zákona vládou Slovenskej republiky.

Nech sa páči, pán poslanec.

L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pán predseda, pán minister, dovoľte mi, aby som podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Chcem privítať pána prezidenta úspešného futbalového klubu Petržalka Bratislava v rokovacej sále Národnej rady. (Potlesk.)

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nie, o jeho privítaní, ale o návrhu zákona. Konštatujem, že... (Reakcia z pléna.) A kandidáta na župana, ale to už je reklama... (Smiech v sále.)

Nie je. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pýtam sa pána poslanca Buriana, či stihne predložené návrhy zákonov, ktoré... (Reakcia poslanca.) Prosím, aby ste sa dohodli, ktorý z tých dvoch. Pani poslankyňa Navrátilová je spravodajkyňa k prvému.

Takže chce, aby bol ten v poradí prvý, lebo aj pán poslanec Minárik chcel. Ale nech sa páči, pán poslanec Burian.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov, tlač 1229.)

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a v znení neskorších predpisov.

Dôvodovú správu, ktorú máte pred sebou, myslím, že všetci ste preštudovali. Tento zákon je opätovne po pol roku dávaný. V podstate hovorí o výške minimálneho dôchodku na úrovni životného minima, čo sa týka starobného alebo invalidného dôchodku. Myslím si, že na úvodné slovo to stačí, a myslím, že veľa poslancov už pozná túto novelu zákona.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.

Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda.

Vážený pán kolega Burian, vážené pani kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Návrhom zákona sa zavádza nová dávka a určenie jej výšky pre poberateľa dôchodku, ktorý je v hmotnej núdzi.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona č. 350/1996, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam, aby sa v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1241 z 12. júla 2005 pridelil návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Ďakujem, pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pani poslankyne Angyalovej. O 19.00 hodine končíme, pani poslankyňa. Zajtra ráno... (Reakcia poslankyne.) Ja som pripravený, pokiaľ to vystúpenie nebude neprimerane dlhé. Pani poslankyňa budete v prime time ráno o pol šiestej, keď nie, tak budete medzi druhou a treťou, takže... Nech sa páči, vyberte si. (Odpoveď poslankyne.) Zajtra. Páni poslanci by si boli želali teraz vaše vystúpenie.

Nech sa páči, poďte, pani poslankyňa. Nech sa páči.

E. Angyalová, poslankyňa: Tak teda ďakujem pekne napriek tomu, že je po 19.00 hodine, tak sa teda pokúsim aspoň krátko.

Chcem povedať, že si myslím, že problém, ktorý otvoril môj kolega, je trošku širší a že inštitút životného minima je využívaný v Slovenskej republike práve tak, ako ho poznáme dnes, v podstate od prvých sociálnych zákonov, ktoré boli prijaté Slovenskou národnou radou po zmene režimu.

Dá sa povedať, že prakticky už vyše 15 rokov nie je definovaný celkom presne a že je definovaný výškou finančných prostriedkov, ale vlastne nepriamym spôsobom tak, že sú definované základné životné potreby, je tým pádom definované životné minimum, čo nie je celkom presné. A my ľudia, ktorí pracujeme v sociálnom výbore, vieme, že sme sa často stretávali s otázkou, čo vlastne zabezpečenie životného minima má znamenať. Ako som už povedala, jediná definícia na účely hmotnej núdze, ktorá existuje, je, že má byť poskytnuté prístrešie, odev a jedno teplé jedlo denne - ale toto nie je vyčíslené finančne.

Do roku 2004 táto neexistencia celkom jasnej definície spôsobovala problémy prakticky len v ojedinelých prípadoch. Ja si pamätám napríklad diskusiu o bezdomovectve, keď tretí sektor hovoril, kládol otázku, či je elementárna starostlivosť pre bezdomovcov zabezpečená, ak nemajú prístrešie, popri tých ďalších dvoch podmienkach. Ale myslím si, že dnes je táto otázka po tzv. reforme sociálneho systému oveľa aktuálnejšia.

Môj kolega otvoril otázku životného minima aspoň pri tej časti takýchto ľudí, ktorých sa to dotýka, ktorí zjavne preto, lebo sa buď ocitli v starobe, a teda sú už poberateľmi dôchodku, alebo v invalidite, nie sú schopní pri príjme, ktorý je nižší ako životné minimum, si zabezpečiť dodatočný príjem tak, aby sa na životné minimum dostali. Prakticky to znamená, keby sme to chceli jednoducho povedať, že sa snaží o predloženie návrhu, ktorým by zabezpečil minimálny dôchodok.

Myslím si, že je dosť zlé, že reforma sociálneho systému nerešpektuje tento základný princíp, že životné minimum má byť garantované všetkým. A my vieme a poznáme prípady, a myslím si, že to nehovorím len za seba, keď nám píšu ľudia, ktorí napriek tomu, že využijú všetky dávky sociálneho systému, nemajú zabezpečené životné minimum. Neviem ani odhadnúť, presne koľko ich je, ale podstatné je, že pomerne ohrozenou skupinou z týchto ľudí sú tí, ktorí sú v starobe a na invalidnom dôchodku.

Takže si myslím, že tento návrh je veľmi legitímny, a myslím si, že ľudia, ktorí tomuto problému rozumejú, by nemali problém ho podporiť, nemali by mať problém ho podporiť. Preto chcem vyjadriť podporu svojmu kolegovi a prosím o podporu tohto návrhu tak, aby sa dostal do druhého čítania.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pani spoločná spravodajkyňa takisto si nežiada slovo.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Prajem všetkým poslancom príjemnú dobrú noc a dovidenia ráno o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.)