P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči - pani poslankyňa Tkáčová, Angyalová s faktickými poznámkami.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dovolím si doplniť kolegu Hajduka ešte o niekoľko poznámok, čo sa týka sprístupnenia informácií na internete. Ministerstvo financií pripravuje alebo uvoľňuje položku 4 mil. korún ako kompenzáciu pre kataster za to, aby informácie uverejňované na internete boli pre všetkých bezplatné, to znamená, že v tomto bode sa vlamujete do otvorených dverí.
Ďalej si takisto nemyslím, že je správne robiť výnimky pre vyššie územné celky alebo pre obce, čo sa týka platenia za výpisy z katastra, pretože v tejto fáze sa dostaneme, že podnikateľské subjekty sú diskriminované. A nepochybuje hádam nikto o tom, že aj podnikatelia a podnikateľské subjekty vytvárajú pracovné miesta a prispievajú k rozvoju regiónu. Takisto sa tento inštitút môže zneužívať. Napríklad máme informácie z minulosti, poznáme prípady, keď si cez starostov vyberali listy vlastníctva aj súkromné osoby. A ďalej by som vás chcela informovať, možno ste si všimli, vo vláde je materiál o legislatívnom zámere transformácie štátneho podniku Lesy na akciovú spoločnosť, kde sa, samozrejme, predpokladá, že všetky úkony pri správe pôdy vlastníkov, ktorú spravuje štát, budú tieto správne úkony bez poplatkov, čiže na tieto účely sa myslí. Na toto sa myslí. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej, nech sa páči. Ešte pani poslankyňa Angyalová. Zapnite pani poslankyňu.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán kolega, mám osobnú skúsenosť s katastrom v tomto zmysle. Snažila som sa získať nejaké informácie na internete, takže prvú vec, ktorú chcem povedať, že keď odložíme to, či to má byť bezplatne, alebo nemá, či táto novela je namieste, chcem povedať, že to riešenie, ktoré je na internete, cez platenie, je veľmi zlé i to riešenie. Neviem, či máte s tým osobnú skúsenosť, ale myslím si, že je to urobené zle. Takže aj keby sa vôbec nič nemenilo, myslím si, že toto treba vyriešiť.
Ale k tomu, čo ste hovorili. Musím priznať, ako som povedala, mám osobnú skúsenosť. Pripadá mi trošku nenormálne, že existujú 2 typy výpisov z katastra - jeden za 100 Sk a druhý za 300 Sk. A ten za 100 Sk je - teda neviem presne, 100, myslím, že to bolo - iba na informatívne účely. To znamená, že ja chcem získať informáciu len o tom, že niečo nejako je, a za to mám zaplatiť a viac s tým nemôžem nič iné urobiť. Myslím si, že takýto úkon - a, samozrejme, tá pracovníčka sa so mnou musí zaoberať, čiže je logické, že potom si niečo asi za to zapýta. No ak toto bude na internete bezplatne dostupné, tak celé náklady, ktoré existujú, sú otázkou informačného systému, ktorý aj tak musí existovať, a už len budeme riešiť, aké to bude portálové riešenie.
Čiže ja si myslím, som rada, že to povedala pani Tkáčová, že má svoj zmysel, aby to bolo bezplatné, a že je to otázka jednoducho riešenia, či a koľkým to bude prístupné, zhruba tak, ako pri Obchodnom registri, ako mi tu vraví kolega. No a môžeme sa ešte baviť o tom, či to má byť zverejnené v plnom rozsahu alebo niektoré veci majú byť utajené a dostupné naozaj za poplatok. Ale myslím si, že kolega sa snaží riešiť správnu vec. A že je možno otázkou istej informačnej bariéry, ak existujú, naozaj to, čo hovorí pani Tkáčová, že sa snaží, ako hovorí, riešiť, teda vpadnúť do dverí, ktoré sú otvorené. Nuž, tak možno sme o tom mohli vedieť, že takéto prostriedky sú pripravené.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej. Pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k predmetnému návrhu novely zákona o katastri nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona o správnych poplatkoch. Ja by som chcel ako spolupredkladateľ oceniť túto iniciatívu a oceniť to, že som sa k tomu mohol pripojiť, a naozaj si myslím, že ide o účelný a veľmi dobrý, efektívny návrh zákona. Dovolil by som si pár poznámok k tým veciam, ktoré už boli povedané, ale aj z môjho uhla pohľadu.
Kataster nehnuteľností je, dá sa povedať, istou databázou, ktorá je absolútne nevyhnutná pre všetkých občanov v rámci Slovenskej republiky. Vlastnícke právo ako jedno zo základných ľudských práv garantovaných ústavou by malo byť garantované aj v tom zmysle, že každý občan bude sa môcť kedykoľvek a akýmkoľvek a čo najdostupnejším spôsobom presvedčiť o tom, že jeho vlastnícke právo k určitej veci, nehnuteľnosti stále trvá. Samotný kataster na internete, tak ako sa v tejto novelizácii navrhuje, podľa mňa určite zlepší a stransparentní vlastnícke vzťahy na Slovensku. Momentálne máme nehnuteľnosti, ktoré naozaj často majú nie veľmi jasný základ, nie veľmi jasný pôvod a máme aj fyzické právnické osoby, ktoré mnohé majetky nadobudli, možno niektorí aj veľmi pochybným spôsobom. Zjednoduší na druhej strane aj život občanom pri nadobúdaní nehnuteľností, pri podnikaní, pri hľadaní si konkrétnej nehnuteľnosti vhodnej pre nich. A osobne si myslím, že tak ako je v súčasnosti Obchodný register bezplatný na internete, hovorím bezplatný na internete, tak ako zlepšil a stransparentnil Obchodný register vzťahy v oblasti podnikania, tak aj Živnostenský register, tak si myslím, že určite tam patrí aj kataster nehnuteľností.
Ja by som si dovolil reagovať aj na to, čo povedal pán spravodajca. Pán spravodajca povedal, že je potrebné novelizovať iné zákony, resp. toto riešia iné zákony. Tak dovolil by som si zareagovať, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám v tomto zmysle môžeme brať ako všeobecnú úpravu - lex generali a v rámci zákona, v rámci zákona o katastri nehnuteľností, môžeme urobiť úpravu špeciálnu - lex specialis, ktorá bude mať prednosť, kde dáme právny nárok občanom domáhať sa tohto práva nahliadnuť aj týmto spôsobom do evidencie katastra nehnuteľností. Nie je to právny problém. Je to špeciálne ustanovenie v zákone, ktoré sa navrhuje. A navrhuje sa práve preto, aby občania mali právny nárok na takúto službu od katastrálneho úradu.
Ja sa potom opýtam, keď máme 211-ku ako všeobecný predpis, prečo sa podľa nej nesprístupňuje celý katastrálny operát. Jednoducho je potrebné, je potrebné bezplatne, hovorím bezplatne, tak ako 211-ka hovorí, pán poslanec, práve preto sa nazdávam, že túto vec je potrebné upraviť špeciálne v zákone a navrhujeme to v zákone o katastri nehnuteľností. Je to teda zavedenie právneho nároku na nahliadnutie do tejto evidencie.
Čo sa týka ďalšej novelizácie zákona o správnych poplatkoch, je to už spomenuté oslobodenie od poplatkov v prípade obcí, miest a vyšších územných celkov, ak dochádza k úprave vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré sú určené pre investície. Osobne si myslím, že to má naozaj veľký význam aj v súčasnom období, keď sa mnohé obce, mestá, vyššie územné celky snažia hľadať investorov, a nazdávam sa, že štát by im v tomto mal určite pomáhať. Nemal by im hádzať polená pod nohy.
Práve preto si myslím, že bola veľmi nešťastná právna úprava, ktorú parlament aj prijal s účinnosťou od 1. januára tohto roku, kde minulý rok sa prilepilo nejakým pozmeňujúcim návrhom zrušenie oslobodenia a zvýšenie poplatkov. Keď sa to urobilo z rozpočtových dosahov, my sme za tento zákon nehlasovali, ale bolo to mimo legislatívneho procesu, bolo to len nejakým prilepením pozmeňováku k zákonu, bolo to mimo riadneho legislatívneho procesu. A čo my navrhujeme, navrhujeme upraviť správne poplatky v rámci týchto vecí. Korektne navrhujeme v rámci legislatívneho procesu zákon, v ktorom toto chceme upraviť. Nerobíme to pokútnym spôsobom, ako to došlo ku koncu minulého roku, čo nás naozaj veľmi, veľmi mrzí, a to bolo z rozpočtových dosahov a, bohužiaľ, z vôle tejto vládnej koalície. Ublížilo to mnohým občanom, pretože sa zvyšovali urýchľovacie poplatky a ďalšie. Aj preto sa to navrhuje vrátiť, rozpočtované to na štátnom rozpočte určite nebolo.
Viete a myslím si, pán poslanec, že je to veľmi smutné, keď štát vyberá ešte správne poplatky od štátnych orgánov. A to si dovolím reagovať aj na pani poslankyňu Tkáčovu, ktorá povedala, že podnikateľské subjekty... - pani poslankyňa, dovolím si vás vyrušiť - ... že podnikateľské subjekty budú diskriminované vzhľadom na to, že štát, štátne orgány budú mať tieto výpisy bezplatne, že štát bude diskriminovať podnikateľov.
A ja sa, pani poslankyňa, pýtam vás: Ako chápete diskrimináciu? Však diskriminácia môže byť v rámci konkurenčného boja, že štát by zvýhodnil jeden, druhý subjekt. Ale keď si zoberiete, že Policajný zbor v trestnom konaní musí platiť poplatky za výpisy z katastra, keď po novom finančná polícia, prokuratúra bude musieť platiť poplatky z katastra pri aplikovaní zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Ako, kde vidíte, preboha, tento zmysel takejto súčasnej právnej úpravy, ktorá existuje? A ja sa pýtam: Ako bude štát diskriminovať, že oslobodí štátne orgány od poplatkov? - čo môžeme v druhom čítaní naozaj urobiť, a myslím si, že by to bolo účelné. Veď predsa podnikateľské subjekty v rámci podnikania pracujú v istej sfére a kde im konkuruje Policajný zbor pri vyšetrovaní v rámci trestného konania. Muselo by dôjsť k nejakej konkurencii subjektov na trhu, ale k tomu predsa nedochádza. K diskriminácii teda nemôže v žiadnom prípade dôjsť. A myslím si, že je veľmi nezmyselné, aby Policajný zbor platil poplatky za výpisy.
Čo sa týka zlúčenia a zjednodušenia výpisov, to si už dovolím reagovať aj na vystúpenie pani poslankyne Angyalovej. Chcel som sa tiež tejto téme veľmi venovať, pretože si myslím, že je to absolútne absurdné, čo máme v súčasnosti na Slovensku. Prídete na kataster nehnuteľností a požiadate o výpis z listu vlastníctva. Spýtajú sa vás, aký máte kolok, 250 korún alebo 100 korún, a na základe toho vám vytlačia ten istý papier, tú istú listinu, dámy a páni, ibaže na ňu dajú rôzne pečiatky, jednu okrúhlu, druhú hranatú, a s tým, že na tom lacnejšom výpise máte poznámku: Tento nie je určený pre právne úkony. To znamená, že súčasná právna úprava diferencuje výpisy, ktoré sú verejnou listinou, tie drahšie, a výpisy, ktoré nie sú verejnou listinou, tie lacnejšie. A na základe toho tie výpisy, ktoré nie sú verejnou listinou, nie sú určené pre právne úkony. Ten istý úkon katastrálneho úradu a tá istá listina, tá istá práca de facto úradníka má takéto rôzne právne následky, že vám vydajú listinu, ktorú si môžete len pozrieť a môžete zúžitkovať akurát papier v zbere, a druhú, ktorú môžete využiť na právne úkony. Je to absolútny nezmysel, ktorý sa zaviedol do právneho poriadku! A myslím si, že by sa to malo zjednotiť, pretože osvedčenie štátneho orgánu by malo byť vždy tak vierohodné, že by ho občania mali mať právo použiť na právne úkony. Nie, je absolútnym nezmyslom, aby niekto požiadal štátny orgán o osvedčenie, o takýto výpis a nebol by použiteľný pre právne úkony. To je naozaj absolútny nonsens!
A, pán poslanec, pán spravodajca, môžem vám potvrdiť, že chodím po katastroch a aj ja osobne som rokoval s pracovníkmi katastra, ktorí povedali, že konečne tu prišla dobrá iniciatíva, lebo to nemá zmysel, nemá zmysel diferencovať takto výpisy, a súhlasia s tým. Samozrejme, poctivo sme ukázali, aké sú dosahy na štátny rozpočet, ale myslím si, že v žiadnom prípade by sme nemali zavrhovať myšlienku odstránenia absurdného právneho vzťahu, ktorý už dlhodobo na Slovensku v tejto veci pretrváva.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, osobne si myslím, že 42 mil. korún, ktoré sú jednorazovým, opakujem, jednorazovým výdavkom v rámci zabezpečenia informačného systému pre kataster, pre Úrad geodézie, kartografie a katastra na zavedenie a sprístupnenie bezplatného katastrálneho operátu na internete, je veľmi malý výdavok oproti tomu, čo to spraví. Veľmi malý. A myslím si, že určite sa oplatí pre zlepšenie podnikateľského prostredia, pre stransparentnenie vlastníckych vzťahov na Slovensku zabezpečiť občanom právny nárok na to, aby mali kataster bezplatný na internete.
K ostatným úpravám môžem povedať, že sú vecou kompromisu a budeme naozaj ochotní v rámci nich rokovať. A prosím o podporu tohto návrhu zákona, ktorý ja osobne považujem za účelný a veľmi dobrý.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci... (Reakcie z pléna.) Áno, áno, áno, nefunguje hlasovací systém, chcel som vás upozorniť, že kto sa chce prihlásiť s faktickou poznámkou, nech zdvihne roku. Pani poslankyňa Angyalová, pani poslankyňa Tkáčová.
Nech sa páči, pani poslankyňa Angyalová. Už vás zapínajú, už funguje.
E. Angyalová, poslankyňa: Nejde to. A, už to ide. Fajn.
Chcela som len dodať k tomu, k tej celej absurdnej situácii, že o to viac je paradoxné, že ten výpis je presne ten istý úkon. To je presne to isté. Tá pani si k tomu sadne, vyhľadá to, vytlačí to. Je to presne ten istý papier. Až na to, čo povedal kolega, jeden stojí pre občana 100 korún a druhý 250. Proste, prácnosť je tá istá, to ako výpočet ekonomických nákladov by bol rovnaký. Je to fakt absurdné! Treba s tým niečo urobiť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Madej, ja som vás veľmi pozorne počúvala. Ja tiež viem, že vy všetko viete, ale predsa mi dovoľte, aby som vám povedala, že ja za diskrimináciu považujem, keď dnes každý platí za výpis z katastra a vy vyberiete skupinu, ktorá platiť nebude. A v úvodnom slove predkladateľ povedal, že to je preto, lebo obce a mestá budú zabezpečovať rozvoj, budú zabezpečovať pracovné miesta. Tak si dovolím tvrdiť, že aj podnikateľské subjekty, ktoré nie sú mestá a obce, takisto tvoria pracovné miesta, takisto prispievajú k rozvoju regiónov, ale ony za výpis z katastra platiť budú - a pre mňa to diskriminácia je.
Ďakujem za slovo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti dodám, že osobne som stále presvedčený, že oslobodenie od poplatkov by sme mali rozšíriť. Trvám na tom, čo som povedal. Nie je možné, aby orgány činné v trestnom konaní platili za výpisy a platili takéto správne poplatky.
Čo ste povedali. Samozrejme, investície vo verejnom záujme majú svoj zmysel. A ak si myslíte, že áno, mali by sme sa všetci dohodnúť na niečom, aby sme urobili všetko pre to, aby sme tieto investície podporili. Tento návrh je forma podpory a návrh podpory tak obciam, mestám, vyšším územným celkom, ale, samozrejme, aj podnikateľským subjektom, ktoré možno tie investície budú realizovať. O diskrimináciu teda nemôže ísť.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Rovnako ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastňujú rozpravy k tomuto zákonu, návrhu zákona.
Najviac sa hovorilo o sprístupnení na internet, hovorilo sa o štátnom rozpočte, kde vznikne výdavok, ktorý nebol predpokladaný, a potom sa tu hovorilo rovnako o diskriminácii. Tak ja si dovolím zareagovať na tieto pripomienky, ktoré boli asi najviac akcentované.
Nebudem hovoriť o tom, čo ste, pán kolega, hovorili, že tie poplatky už nie sú oslobodené. Nebudeme predsa porovnávať ten zákon č. 341/2005 Z. z. súdy, notári, exekútori, predsa hovoríme o úplne inej kategórii. A ten úmysel je úplne jasný. Ak hovoríme o tom, že sa to bude zneužívať, tak poďme o tom diskutovať. Ak si myslíte, že v tejto novele to nie je dostatočne riešené. To, čo my chceme, je to, že to musia byť investície, ktoré budú vo verejnom záujme. A keď ovládate túto problematiku, či už je to zákon č. 50/1976 Zb. o stavebnom konaní, tak tam je jasne napísané, čo sú to investície, čo sú to stavby vo verejnom záujme. Veď to musia schvaľovať poslanci obecného zastupiteľstva. To si len ten starosta sám len tak nevycucá z toho prsta a povie, že toto je verejný záujem. To musí byť v časti všeobecná časť, kde to musí byť zadefinované.
Tu sa vôbec nemusíme obávať, že to bude zneužívať pre svojho priateľa alebo niekoho iného a bude to vyťahovať bez poplatkov. Ale ak predsa máte obavu, ja som pripravený, aby sme v druhom čítaní to vyšpecifikovali tak, aby tam nebol problém, aby sa to nedalo zneužívať. My nemôžeme predsa porovnávať právnické subjekty podnikateľov so samosprávami. Samosprávy sú v úplne inej pozícii. Predsa nedisponujú toľkými finančnými prostriedkami, ako je povedzme ten podnikateľ, ktorý má jasný zámer a vie, že sa mu to bude vracať. Predsa dnes majú obce a mestá, samosprávne kraje čo sa vysporiadať s prenesenými kompetenciami, na ktoré im prišli omnoho menšie finančné prostriedky ako predtým. A my im chceme pomôcť. My im chceme pomôcť, aby jednoducho tých finančných prostriedkov, to, čo majú, mohli využiť predovšetkým tam, kde je to potrebné. Tu nevidíme žiaden dôvod. A napokon, veď tí ľudia na tom katastri, tí zamestnanci, tie úkony tak či tak musia urobiť.
Dosah na štátny rozpočet. Pán kolega, toto je naozaj vec, ktorá ma fascinuje, pretože štátny rozpočet bude trpieť 42, možno 100 miliónmi jednorazovo, ale vyriešime to systémovo. To znamená, že bude tu už vypracovaný nejaký systém, ktorý bude do budúcna fungovať. Ale čo nám to prinesie? Prinesie nám to omnoho viacej ako 105 miliónov. Prinesie to nové príležitosti do obcí, nový rozvoj a tak ďalej. A ja pevne verím, že by to mala byť jedna z tých tehličiek do tej mozaiky, ktorou chceme pomôcť, pretože neosobujeme si, samozrejme, nárok na to, že toto bude ten bum, ktorý na Slovensku nastane, ale treba to postupne zlepšovať.
Čiže nebojme sa toho. Poďme diskutovať v druhom čítaní o veciach, ktoré je potrebné zlepšiť. Ak naozaj prídeme k tomu, že niečo už je v niektorom zákone riešené, a tak ako to môj kolega pán Madej vysvetlil, že je to niečo, čo je všeobecné, mohli by sme to dať do tej špeciálnej polohy, sme pripravení o tom diskutovať. Ak sú tam veci, ktoré naozaj odstránia alogickosti, tak budem veľmi rád, keď to zvážite na základe tých argumentov, ktoré som povedal a moji kolegovia, a podporili tento zákon, aby prešiel do druhého čítania, kde môžeme s ním pracovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som rád, že je takýto záujem o problematiku katastra a legislatívu s tým spojenú. Treba povedať, že gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, ktorý vlastne má na starosti aj túto kapitolu úradu katastra, sa naozaj veľmi zodpovedne zaoberá celou agendou katastra, vlastne nám naozaj záleží, aby kvalita práce, kvalita služieb a úkony, ktoré kataster robí, sa zjavne pohli v smere k občanovi, aby zjavne ten efekt bol. Treba si uvedomovať, že usporiadanie vzťahov, vlastníckych vzťahov k pôde je bremeno, ktoré tu je zdedené z minulosti a ktoré jednoducho nie je možné proste rýchlo dať do poriadku. Z toho dôvodu aj pracovníci, ktorí sú na katastri, sú naozaj pod tlakom celej agendy. A domnievam sa, že keď sme to minulého roku oslobodili alebo sme zrušili poplatky pre obce, VÚC atď., aby neplatili za výpisy z katastra, za listiny, bol na to naozaj dôvod. Mne je ľúto, ale mnohokrát sa táto vec zneužívala. Zneužívalo sa to. A čo si myslíte, že tí ľudia na katastri budú skúmať, či tá požiadavka, objednávka na určitý úkon je v súlade s rozhodnutím obce alebo je to len po nejakých iných vzťahoch riešená? To nepripadá do úvahy. Oni sú naozaj predovšetkým zodpovední za to, aby právne, opodstatnene preskúmali všetky listinné dôkazy a zapísali do katastra vklady, prípadne ďalšie úkony.
Prosím vás pekne - zrýchlený poplatok. Navrhujete z 8 na 5. Práve naopak, dnes tých 8-tisíc je veľký nápad na zrýchlené poplatky a kataster sa týmto vyšším poplatkom snažil dosiahnuť to, aby tí uchádzači alebo tie stránky zvažovali, či to chcú takýmto spôsobom. Pretože je to odborne naozaj náročná vec. Treba si uvedomiť, že tí ľudia musia zodpovedne a právne preskúmať každý jeden vklad a všetky kúpno-predajné zmluvy.
Zlúčenie výpisov - ďalšia vec je. Prosím vás pekne, veď vy viete, že listina, ktorá má právne... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.
A. Hajduk, poslanec: Listina, ktorú je možné použiť na právne úkony, má určitú lehotu, počas ktorého je nutné, vlastne na ktoré sú naviazané ďalšie úkony. Niekedy tá stránka naozaj nevie to zvládnuť v priebehu tých, čo ja viem, 3 mesiacov a vlastne tých 250 korún minie zbytočne. Znova si musí žiadať o nový list vlastníctva.
Takže azda len toľko. Trvám na tom, čo som v rozprave povedal, v procedurálnom návrhu.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi a pánovi spoločnému spravodajcovi.
Budeme teraz pokračovať v rokovaní
návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tlač 1282).
Prosím povereného člena skupiny poslancov pána predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, pána poslanca Federiča, aby Národnú radu informoval o zámere navrhovateľov a dôvodoch, ktoré ich viedli k predloženiu návrhu ústavného zákona.
I. Federič, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov, ktorí sú predkladateľmi návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, predniesol návrh tohto ústavného zákona.
Uvedený ústavný zákon, ktorý sme prijali v máji minulého roka, bude mať z hľadiska účinnosti od 1. októbra minulého roka ročné jubileum. Už úvodom treba zdôrazniť, že proces jeho prijímania a výsledná forma bola výrazom vôle tohto parlamentu prijať po 10 rokoch novú a účinnejšiu úpravu zákona o konflikte záujmov. Táto spočívala v rozšírení osobitnej pôsobnosti právnej úpravy konfliktu záujmov v novom legislatívnom vyjadrení povinností a obmedzení verejných funkcionárov a v sprísnení sankcií za porušenie týchto obmedzení vrátane novej úpravy konania o ochrane verejného záujmu.
Pri hodnotení plnení uvedeného zámeru musím však konštatovať, že pri aplikácii predmetného ústavného zákona v praxi sa prejavili jeho viaceré nedostatky, ktoré neumožňujú naplno naplniť všetky zámery, ktoré sme mali ako zákonodarcovia pri jeho prijatí. Predložený návrh novelizácie ústavného zákona sleduje predovšetkým cieľ - odstrániť nedostatky pri jeho aplikácii, a to predovšetkým, a zhrniem to do niekoľkých bodov:
- Doriešiť postup pri konaní a odvolaní voči rozhodnutiam o uložení pokuty.
- Určiť pravidlá, dokedy je možné brať na zodpovednosť verejných funkcionárov za porušenie tohto ústavného zákona.
- Spresniť osobnú pôsobnosť ústavného zákona v prípadoch, keď to doterajšia úprava nestanovuje jednoznačne, a rozšíriť pôsobnosť na ďalšie subjekty.
- Doriešiť formu tlačív tzv. majetkových priznaní tak, aby mali právny základ a jednoznačnú vypovedaciu hodnotu.
- Určiť súčinnosť ďalších orgánov pri realizácii tohto zákona v praxi, ich zodpovednosť na jej naplnenie v praxi.
- A takisto zveriť akademickému senátu vysokej školy ďalšie oprávnenia v zmysle tohto ústavného zákona.
- A doriešiť celý rad ustanovení zákona tak, aby boli jednoznačné a umožnili pružnejší a logický postup orgánov konajúcich podľa tohto ústavného zákona.
Ako som už uviedol, ide o ústavný návrh zákona, ktorého predkladateľmi sú poslanci Národnej rady zo všetkých politických strán a parlamentných klubov zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky. Treba jednoznačne povedať, že tento návrh je vyslovene technický, že reprezentuje názor širokého spektra poslancov v parlamente, ktorého snahou je dotvoriť mechanizmus ústavného zákona tak, aby tento ústavný zákon bol plne funkčný a umožňoval cieľ, ktorý sme sledovali pri jeho ujatí.
Vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o podporu tejto novely ústavného zákona. A záverom by som sa chcel poďakovať všetkým kolegom zo všetkých parlamentných poslaneckých klubov, ako aj zo strany nezávislých poslancov, ktorí sú so mnou takisto predkladateľmi tohto zákona, a očakávam ich podporu aj pri hlasovaní.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Miklušičákovi, aby Národnú radu informoval o stanovisku ústavnoprávneho výboru k predloženému návrhu ústavného zákona. Nech sa páči.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 6. septembra 2005 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tlač 1282). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v druhom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Účelom predkladaného poslaneckého návrhu je odstrániť nedostatky, ktoré sa vyskytli pri aplikácii predmetného ústavného zákona. Z obsahu predkladaného zákona a pripojenej dôvodovej správy je zrejmé, že návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nemá dosah na štátny rozpočet a nevyplývajú z nej nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V práve Európskej únie nie je problematika návrhu ústavného zákona upravená.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1298 z 30. augusta 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy nemám žiadne písomné prihlášky. Ústne? Tiež nevidím, že by sa niekto z prítomných poslancov chcel do rozpravy prihlásiť, preto prerušujem rokovanie o tomto návrhu.
Poprosím pána poslanca Federiča, aby uviedol ako druhý v poradí
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 1283).
Nech sa páči, pán poslanec Federič.
I. Federič, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opäť, aby som v mene skupiny poslancov, ktorí sú predkladateľmi návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 1283) predniesol návrh tohto zákona. Uvedený návrh zákona reaguje na zmeny, ktoré nastali po prijatí ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., a mal by byť vlastne prijatý s ústavným zákonom, ktorý som predniesol pred malou chvíľou. Pretože bez stanovenia procesných postupov v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky je tento ústavný zákon nezrealizovateľný v praxi a, samozrejme, reaguje sa takisto na novelu, teda je to v tlači 1282.
Dôvodom na predloženie tejto novely je skutočnosť, že nová právna úprava konfliktu záujmov z minulého roka zriadila nové orgány, ktoré rozhodujú o konaní o konflikte záujmov, ako aj nový druh sankcií. Terajšia právna úprava v § 73a a 73b vychádza zo stavu vymedzenom už neplatným ústavným zákonom č. 119/1995 Z. z., ktorý sme zrušili minulý rok, a preto, samozrejme, tento stav nerieši. Z tohto dôvodu bolo potrebné pri zachovaní doterajších procesných postupov doplniť nový okruh účastníkov konania a preskúmavanie novozavedených sankcií, ktoré predchádzajúca právna úprava nepoznala.
Keďže predkladatelia tohto návrhu zákona sú de facto tí istí ako predkladatelia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, opäť vás chcem poprosiť o podporu, aby to prešlo do druhého čítania, lebo je to v úzkej súčinnosti s predchádzajúcim návrhom ústavného zákona.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
A poprosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní výboru k predloženému návrhu skupiny poslancov na zmenu a doplnenie zákona o konaní pred Ústavným súdom.
Nech sa páči.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem. Dámy a páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 6. septembra 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predkladaná novela reaguje na zmeny, ktoré nastali po prijatí ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v konaní Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z obsahu prerokúvaného návrhu zákona dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhnutá zmena nemá dosah na štátny rozpočet, nevyplývajú z nej nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená.
Na dôvažok k tomu, čo povedal pán poslanec Federič k predkladanému návrhu, myslím si, že tento zákon má význam nielen vo vzťahu k novelizácii ústavného zákona, ale že je osožný už vo väzbe k pôvodnému ústavnému zákonu č. 357/2004, že dokonca aj za predpokladu, že by ústavný zákon nebol novelizovaný, aj tak schválenie tohto zákona by malo význam.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1299 z 30. augusta 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne do rozpravy, páni poslanci, chce sa niekto prihlásiť? Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov.
A poprosím teraz pani poslankyňu Evu Černú, aby uviedla návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorý prerokúvame ako tlač 1284.
Pani poslankyňa, máte slovo.
(Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Černej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, tlač 1284.)
E. Černá, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavila predkladaný navrhovaný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.
Účelom predloženého návrhu zákona je mierne upraviť zákon o rodine a Trestný zákon. Návrh zákona sa predkladá v snahe upresniť alebo zmeniť tie ustanovenia tých návrhov zákonov, ktoré môžu spôsobiť problémy v aplikačnej praxi v oblasti starostlivosti o dieťa. Hlavným účelom zmeny zákona o rodine je vypustenie poslednej vety v § 54 ods. 2. Toto ustanovenie rieši prípad nariadenia ústavnej starostlivosti dieťaťa, ak je jeho výchova vážne ohrozená alebo narušená. Súčasne však ustanovuje, že za vážne ohrozenie alebo narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov dieťaťa. Práve toto ustanovenie sa navrhuje vypustiť. Je zrejmé, že účelom zákona o rodine a jeho úpravy je chrániť rodinu a jej celistvosť. Nedostatočné bytové alebo majetkové pomery nemusia automaticky viesť k ohrozeniu výchovy dieťaťa, alebo na druhej strane môžu nastať prípady, keď sa rodina nachádza v situácii, ktorá má sociálny charakter, a práve takéto neuspokojivé pomery môžu vážne ohroziť aj výchovu dieťaťa, aj jeho všestranný rozvoj. V tomto prípade nie je možné zabezpečiť ani výživu podľa ustanovení zákona o vyživovacej povinnosti, pretože príbuzní sa nachádzajú v obdobnej situácii a mnohokrát zlú situáciu nerieši ani sociálna pomoc. Ide napríklad o situáciu bezdomovcov. V tomto prípade je v záujme samotných rodičov, aby bolo dieťa umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, kde bude aj jeho výchova lepšie a vhodnejšie zabezpečená.
Navrhuje sa tiež spresnenie v § 94 ods. 1 pri určovaní otcovstva súdom na návrh muža, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa. Ide o snahu riešiť prípady, ak by konaním matky - utajený pôrod, odloženie dieťaťa, opustenie dieťaťa - sa biologický otec nedozvedel o svojom otcovstve, ale práve na základe skutočností, že sa nejaké dieťa našlo, by sa k otcovstvu chcel prihlásiť.
V prípade Trestného zákona sa navrhuje zmena v § 214, ktorý obsahuje skutkovú podstatu trestného činu odloženia dieťaťa. Napriek tomu, že takéto konanie nie je želané a nie je ani záujem ho podporovať, odloženie dieťaťa na miestne, kde mu nehrozí ohrozenie života alebo zdravia, napríklad v zariadeniach Hniezda nádeje, Hniezda záchrany, alebo inkubátory, ak chcete, je zo spoločenského hľadiska a najmä z hľadiska dieťaťa vhodnejším riešením ako prípadné umelé prerušenie tehotenstva, prípadne usmrtenie tohto dieťaťa. Takéto konanie matky - odloženie dieťaťa v Hniezde nádeje - bude však od účinnosti Trestného zákona trestné, čím by takéto zariadenia stratili svoje opodstatnenie.
Predložený návrh nebude mať žiadny vplyv na štátny rozpočet. Preto vás prosím, aby ste tieto návrhy podporili. Ďakujem veľmi pekne.