P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu, pani poslankyňa Tóthová, Maděj a Podracká, pán poslanec Gál. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, dozaista zákon o lobingu je zaujímavou legislatívnou úpravou, ktorá, ako už v tlači odznelo, v Európe nemá svoju obdobu, teda je prevzatý z anglosaského systému. Hneď úvodom chcem povedať, že predkladateľ si nekladie vysoký cieľ, čo je celkom správne v jeho účinnosti, ale k tomu ja doložím, že zámery, ktoré by sme chceli dosiahnuť, je možné dosiahnuť existujúcimi platnými právnymi predpismi, pokiaľ by sa dodržiavali. Veď predsa ústavní činitelia majú povinnosť informovať o každom prijatom dare. Veľmi by ma zaujímal zoznam, ktorí ústavní činitelia za posledné volebné, respektíve za toto volebné obdobie dali informáciu o priznaní daru a ďalšie ustanovenia, keby sa, samozrejme, v praxi sa uplatňovali. Chorobou našej spoločnosti je, že keď je problém, ktorý treba riešiť, nejdeme predovšetkým na skvalitnenie aplikácie platných predpisov, ale prichádzame s novými legislatívnymi úpravami, ktorým neberiem snahu skutočne vylepšiť situáciu, ale ako postup, ktorý by mal efektívny cieľ dosiahnuť, to nevidím, pretože najprv by sme mali spraviť analýzu, ako sa dodržiavajú platné ustanovenia a ktoré kroky podniknúť, aby tieto ustanovenia sa skutočne v praxi realizovali. Pokiaľ je predložený legislatívny návrh, hneď v prvom čítaní, by som chcela uviesť, že § 2 podľa mňa je v rozpore s § 8. Ak je lobing činnosť, ktorá, pardon nie, § 1 je v rozpore s § 8. Ak je lobing činnosť, ktorá sa týka prípravy schvaľovania zákonov, vydávania licencií, povolení, činnosti rozhodovania orgánov verejnej moci a podobne, potom nechápem, prečo sa zakazuje lobing na rozhodovanie orgánov pri vydávaní licencií, povolení správnych orgánov a podobne a o rozhodovaní o poskytovaní verejných prostriedkov a tak ďalej. Je tam síce slovo "zakazuje", aby mohol zasahovať do nezávislosti a nestrannosti, ale, prosím vás pekne, keď ja lobujem, kto posúdi, či zasahujem do nestrannosti? Ako to odmeria? Kto to odmeria? Je to proste nerealizovateľné v tejto predloženej podobe § 8 a § 1.
Ďalej mám otázku, prečo pri výpočte verejných činiteľov, ktorých sa vlastne lobovanie týka, nie je uvedený napríklad prokurátor. To mi je akosi záhadou. No a u prokurátora sa nedá lobovať, pán minister? (Hlas zo sály.) Ako za čo? Veď ja môžem lobovať nielen v prospech, ale aj v neprospech! (Hlasy zo sály.) Vážený pán minister, ja môžem prísť k prokurátorovi nielen v trestnej oblasti, ale prokurátor vykonáva, pokiaľ ste si nevšimli, všeobecný dozor nad činnosťou všetkých orgánov verejnej správy a podáva upozornenia, podáva protesty. Ja predsa môžem zalobovať tak, že prokurátor bude protestovať a protestovať v určitom zmysle a to nikde nemá súvis s trestným činom. Čiže vám tam chýba podľa môjho ponímania prokurátor. Pretože tam je možný veľmi široký lobing!
Ďalej nie je mi jasné, keď ste povedali, pán minister, chceme mať pod kontrolou, že je povolený lobovací systém aj u toho, kto to nerobí ako podnikateľ a nie je prihlásený. Má len povinnosť oznámiť, či prijal financie, alebo neprijal. Nuž, a kto to zase skontroluje? Čiže ak chcete lobing, tak potom lobing ako živnosť a nikto iný!
Ďalej sa mi nezdá, že lobing chápete ako ovplyvňovanie a potom hovoríte v § 8, že nesmie ovplyvňovať pri licenciách a tak ďalej, na nezávislosť. Ja si myslím, že lobing by mala byť činnosť, ktorá má poskytovať argumenty. Lebo ovplyvňovanie je morálne len cez poskytovanie argumentov. Lobing bez argumentov je lobing na základe niečoho iného. Tak to vidím ja, vy sa usmievate. Ja som to konzultovala s viacerými a skutočne, taký názor bol.
Inak netajím, že viacerí skúsení právnici najmä v oblasti tvorby predpisov privítajú zákon a stanú sa lobistami. To nie je vylúčené. Ale vidím viaceré nedostatky tohto zákona, na ktoré som si v prvom čítaní dovolila upozorniť, pretože hlbšia analýza prislúcha poslancom v druhom čítaní. Navyše navrhujem, aby tento zákon bol daný na prerokovanie aj do výboru pre verejnú správu práve kvôli prokurátorovi a práve voči možnosti podávania jeho protestu v oblasti rozhodovania u orgánov verejnej moci. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne, máte slovo.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja len v nadväznosti na slová pani poslankyne Tóthovej by som sa naozaj chcel spýtať, či takýto návrh zákona, pán minister, nie je priveľkým rizikom a či sa to jednoducho nemôže nekontrolovateľne zvrhnúť. Neviem si dosť dobre predstaviť, kde je hranica medzi tým oficiálnym lobovaním a tým a neoficiálnym lobovaním, čiže oficiálnym ovplyvňovaním. Nemám v tom jasno, priznám sa, a hovorím, pýtam sa ako neprávnik, pochopiteľne, skôr pociťujem, ako viem formulovať isté riziká, ktoré takýto návrh zákona môže priniesť, a mám z toho skutočne strach, aby sa to neoficiálne, respektíve to oficiálne lobovanie v istom momente nezvrhlo na neoficiálne lobovanie a nedokázateľné neoficiálne lobovanie a tým pádom sa vymklo spod kontroly. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som niekoľkými úvahami prispel aj ja do diskusie k vládnemu návrhu zákona o lobingu. Ako už bolo povedané, vládny návrh zákona o lobingu je novinkou v krajinách Európskej únie a sám predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, že návrh zákona vychádza z úpravy Spojených štátov amerických ako aj z konzultácií s podnikateľmi, ktorí podnikajú v tejto oblasti. Osobne si myslím, že návrhy zákonov by mali byť tvorené trochu inak ako len čistým preberaním anglo-amerického právneho systému, keďže sme v súčasnosti v Európe.
Na úvod, vážené pani poslankyne, páni poslanci, mi dovoľte povedať ešte jednu úvahu. Pán minister vo svojej krátkej úvodnej reči povedal, že tento návrh zákona nie je proti korupcii a ja si dovolím povedať druhú vetu, ktorá by mala nasledovať: V tom prípade je tento návrh zákona nanič. Keď sme predkladali do parlamentu návrhy zákonov, ktoré mali za úlohu zvýšiť transparentnosť v nejakej oblasti, v oblasti prideľovania verejných zákaziek, keď sme chceli zvýšiť transparentnosť v rámci kontrolovania financovania politických strán, všetko je to o tom, aby sme odbúrali a čo najviac potláčali korupciu a klientelizmus. Nie je možné, aby predkladateľ povedal, že návrh zákona nie je proti korupcii, pretože ak niekto chce zlepšiť transparentnosť v určitom prostredí, to je len prostriedok na to, aby odbúral korupciu a klientelizmus, ktoré by sa v danom prostredí teda mali nachádzať. To je prvý systémový problém návrhu zákona.
Na úvod mi dovoľte povedať, že v súčasnom stave pri vysokom stave korupcie a klientelizmu tento návrh zákona ani nemá zmysel. Znovu sa budem opakovať, ale v prostredí, kde predseda vlády Slovenskej republiky stále nechce povedať, kto prevzal dlh politickej strany vo výške 22 miliónov Sk, tak tento zákon ani v tejto oblasti veľa toho neprinesie. Čo však prináša vládny návrh zákona o lobingu? Na strane lobistov návrh zákona zakladá nový druh živnosti, akési podnikanie, ktoré v mnohých prípadoch vznikne, určite vznikne podozrenie, že nebude o ničom inom ako o legalizovanej korupcii. Na druhej strane aj z dôvodovej správy vyplýva, že lobing je spoločenská skutočnosť, ktorú je potrebné regulovať. Ak z tejto prezumpcie vychádzame, tak môžeme si ďalej povedať, či náhodou nie je potrebné regulovať mafie, prostitúciu a ďalšie spoločenské fenomény a prijať k nim osobitné zákony.
Pozitívne na zákone, skutočne je potrebné povedať, je zákaz lobingu, ak ide o individuálne právne akty, ak ide o vydávanie licencií a povolení, lebo pri týchto skutočnostiach alebo pri týchto činnostiach orgánov verejnej moci a zamestnancov, úradníkov by lobing vykonávaný nemal byť. Ale prostriedky, aké by mali zamedziť na základe tohto zákona tento zakázaný lobing, nie sú žiadne. Pokuta je nevykonateľná v prípade, pán minister, ak nenavrhnete systém, ako porušenia zákona zisťovať.
Okrem právnej regulácie - a tu by som si dovolil ešte poprosiť pána spravodajcu, aby dával pozor -, okrem právnej regulácie budú mať lobisti právo vstupovať do budovy Národnej rady Slovenskej republiky a budov vyšších územných celkov, obecných zastupiteľstiev. Keď je to tak, ja sa pýtam, prečo, do istej miery, môže tu vzniknúť aj, som počul, nesúhlas mnohých kolegov poslancov, prečo by to malo byť tak a na druhej strane, prečo to nie je tak pri iných úradoch, pri iných ústredných orgánoch štátnej správy, pri ministerstvách a ďalších? Myslím si, že lobistické kontakty by mali byť, ak by mali byť čo najviac len so záujmovými združeniami a na druhej strane v priestoroch, ktoré sú na to osobitne určené. Na strane verejných činiteľov prichádza nová povinnosť a to zverejňovanie programu a v rámci toho sa dovolím opýtať, aj keď je tam určité výkladové pravidlo, že malo by ísť o výklad, že malo by ísť najmä o lobistické kontakty, ktoré by boli na základe tohto zákona organizované. Pán minister, srdečne si vás dovolím pozvať do Detvy pod Poľanou, Podpolianske folklórne slávnosti tento víkend a ja neviem, či tam sto ľudí, ktorých stretnem a podám im ruku, niekto sa ma spýta, čo v tom parlamente v prípade, ak tento človek bude lobista. Poruším ja zákon, že mu podám ruku, poviem dve vety a odídem? A náhodou podľa tohto zákona nebudem schopný uverejniť, s kým som sa stretol, keďže išlo o veľkú masu ľudí. Budem si musieť pri každom stretnutí pýtať od každého vizitku, prepáčte, dajte mi na vás kontakt, aj keď ste občan z Hornej Dolnej, aby som vaše údaje zverejnil na internetovej stránke. Nehovoriac o tom, že ide o ďalšiu administratívnu náročnosť, každý mesiac podávať nové a nové správy, ktoré, samozrejme, nikto čítať nebude a zaťažia aj tak právnikov, asistentov a osobne ja si predstavujem prácu asistenta, právnika na odbornú prácu a nie na sekretársky výkon. Ale každopádne, ak sa Národná rada tak rozhodne, nemám s tým problém. Nikto z poctivých verejných činiteľov ani so zverejňovaním kontaktov, akýchkoľvek, akékoľvek budú mať, nemá problém. To vám viem garantovať a bude to administratívne náročné, budú riziká, ktoré som popísal, pri všetkej dobrej vôli, samozrejme, nie je s tým problém. Tí, ktorí sú nepoctiví, tak zákon neprináša nič nové. Zákon je akurát kladivom pre tých dobrých, pretože mechanizmy na zisťovania porušenia zákona v predmetnom návrhu zákona nie sú. Hlavné úskalie tohto zákona, pán minister, je v tom, ako som na úvod povedal, že tento zákon nie je proti korupcii. A ja sa znovu pýtam, načo máme zákon, ktorý bude mať len deklaratívny charakter, nebude, v prípade, ak nemáte, samozrejme, máte sankcie, ale ak nemáte mechanizmus na zisťovanie porušení zákona, ak nemáte prostriedky na to, ako by to malo fungovať, je to zákon len preto, aby bol. Aj vzhľadom na to, že v členských krajinách Európskej únie to ešte nie je, nie je zákon, ktorý by bol bežný, a tu si dovolím povedať, nehovorte nám o trendoch, lebo trendy sú také, že žiadna krajina - okrem istých úprav v Európskom parlamente -, predmetnú úpravu zatiaľ neprijala.
Podľa vášho vystúpenia, v médiách ste povedali, že proti korupcii máme iné zákony, prostriedky Trestného práva a ja s vami absolútne súhlasím, pán minister. Ale na druhej strane potom povedzme, na čo musíme regulovať alebo zavádzať nové administratívne povinnosti a de facto na strane lobistov legalizovať istú činnosť, ktorá môže mať často pochybnosť o tom, či je úplne legálne, na čo tento zákon. Ak jeho cieľom je transparentnosť, ak jeho cieľom nie je boj proti korupcii, čo je vlastne súčasť vášho prvého vystúpenia. Myslím si, že tu tá vaša logická analýza v tom zlyháva. Transparentnosť, vážený pán minister, bolo možné dokázať, aj ktorá išla ruka v ruke s bojom proti korupcii, pri iných návrhoch zákonov. Podávali sme návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, kde sme chceli potlačiť verejné zákazky, pardon, potlačiť, aby boli udeľované priame zákazky, teda rokovacie konanie bez zverejnenia vo verejnom obstarávaní. Tam sme chceli zaviesť väčšiu transparentnosť, čo bol prostriedok boja proti korupcii, ktorá v tomto odvetví je, podľa našich informácií, veľmi výrazná. Tu však napriek vami deklarovanému súhlasu ani poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia za to nehlasoval. Apropo, ministerstvo vnútra je pri udeľovaní priamych zákaziek jedným z najčastejších rezortov, ktoré v rámci rokovacieho konania bez zverejnenia tieto poskytujú. Bola tu poslanecká novela ústavy kde sme sa, predkladatelia, snažili zaviesť vyššiu transparentnosť a teda odbúraním klientelizmu a korupcie z politického života a to pri financovaní a hospodárení politických strán. Na týchto dvoch príkladoch, pán minister, som chcel poukázať na jedno, že ak chceme zaviesť transparentnosť v nejakom prostredí, to je len prostriedok na to, aby sme odbúrali korupciu a klientelizmus. Vo vašom úvodnom vystúpení ste povedali, že predmetný návrh zákona proti korupcii nie je.
Pani poslankyňa, prihláste sa, budete môcť hovoriť.
Keďže tento zákon nie je proti korupcii, myslím si, že bolo by potrebné diskutovať o tom, aký je vlastne cieľ a účel zákona. A na základe toho si nájsť nové priority a preto tento návrh zákona by bolo potrebné ešte prepracovať. Aj z toho dôvodu dávam procedurálny návrh na vrátenie predmetného návrhu zákona predkladateľovi na dopracovanie.
A ako vidíte, úmyselne nedávam, aby parlament nepokračoval v rokovaní o tomto zákone, lebo si myslím, že je veľmi potrebné aj v oblasti politického života bojovať proti klientelizmu a proti korupcii. Ale prostriedkami, ktoré sú na to určené. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Angyalová, Tóthová, pán poslanec Kahanec. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Angyalová.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, chcem reagovať na kolegu, lebo rovnako ako jeho aj mňa trošku prekvapilo, ako začal svoj príhovor pán minister. A keďže si o ňom myslím, že to je jeden z mála ministrov, ktorý sa naozaj snažia aj to, čo hovoria, reálne plniť, považujem ho za človeka, ktorý ak predkladá nejaké zákony, tak im nepripisuje iné atribúty ako tie, ktoré naozaj majú. Tak som rozmýšľala o tom, prečo vlastne tak začal, a zdá sa mi, že to je najmä tým, lebo si sám uvedomuje, že v tejto chvíli takýto návrh zákona naozaj proti korupcii pôsobiť nemôže. Ale možno by bolo trošku šťastnejšie, pán minister, keby ste začali tým, že je to prvé akési ukotvenie lobizmu v slovenskom práve a že pravdepodobne, ak prax ukáže, budeme môcť tieto ustanovenia ďalej meniť a ďalej dopĺňať tak, aby naozaj mohol tento zákon mať aj protikorupčný charakter. Totižto naozaj tiež zastávam názor, že ak je dôvod ukotvovať toto právne, tak je to najmä preto, aby sme mohli lepšie kontrolovať túto činnosť, aby sme mohli lepšie preukazovať občanom, že lobistické aktivity nevyhnutne nemusia znamenať klientelizmus a korupciu a že máme záujem na tom, aby tieto procesy boli transparentné. Takže dnes je to nová problematika, podobne ako pred pár rokmi bola problematika ochrany osobných údajov. Dnes vidíme, že sú tam niektoré plusy, niektoré mínusy a preto sa pristupuje k istým novelizáciám. Takže keby ste mali takýto prístup, možno by to bolo lepšie, zrozumiteľné aj pre občanov. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Nadviažem na tú časť, chcela som to pripomenúť, o ktorej hovoril pán poslanec Madej. Keby tu bola skutočne snaha niektoré lobistické veci sprehľadniť, sprísniť, tak práve by bol prijatý doplňujúci náš návrh, pretože som bola spoluautorkou zákona, kde sa vlastne to rokovacie konanie bez zverejnenia malo upresniť, mali sa vlastne dať určité pravidlá. A tam by skutočne korupcia aj ten lobizmus bol akosi účinne právne reglementovaný.
Ďalej ešte sa chcem dotknúť časti o zodpovednostný systém. Sú tam dosť veľké pokuty, 500 000 korún napríklad. To je priestupok. Tam je zrejmé, že začína konanie ex offo. Ale u iných konaní, kde bude postupovať a riešiť vec obvodný úrad, pán minister, zrejme bude aj návrhová zásada.
Aká bude otázka, ťažisko dôkazného bremena? Navrhovateľ bude povinný preukázať aj nejaké dôkazy? Alebo len dá návrh a teraz mocte sa, trápte sa, aby ste sa vyvinili. Aký bude právny režim tohto konania? To je otázka, pán minister! Bez nej nepovažujem právnu úpravu za dostatočnú, lebo navrhovateľ má vždy uviesť aj dôkazy. Aj tu bude potrebné?
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech dokončí a ja sa vyjadrím. Samozrejme, vaša pripomienka je správna. Skončili ste, pani profesorka?
K. Tóthová, poslankyňa: No ja, ale som nadväzovala na pána...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať vo faktických poznámkach. Vystúpi pán poslanec Kahanec, pripraví sa pán poslanec Madej.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takisto by som chcel trošku nadviazať na prednesený príspevok pána poslanca. Keďže vo svojom príspevku hovoril, že vlastne zákon je len preto, aby bol, že je úplne vlastne nanič, že zlyháva logická súvislosť pána ministra, respektíve rezortu, a odvoláva sa tam na hlasovanie iných poslaneckých klubov, na iné ministerstvá, iné rezorty, takže, veľmi dobre ako tam podáva hodnotenia, veľmi dobre v úvodzovkách, hovorím. O tých druhých. Ja by som bol za to, keby sa takýto návrh predloženého zákona chápal aj ako normálna iniciatíva na riešenie určitých problémov. A určite bol vypracovaný nielen preto, aby bol zákon, ale preto, aby rezort ministerstva predložil riešenie určitého problému do budúcnosti. A takisto je tam šanca pre tých, ktorí chcú mať konštruktívny postoj, aby ho mohli pripomienkovať, dať podnetné návrhy a podobne. Ale keď v príspevku sa hodnotia predovšetkým tí druhí, ja na konci položím ešte jednu otázku. Dali by sa hodnotiť aj iné veci v súvislosti s odbúravaním korupcie a klientelizmu, ako tam bolo spomínané, a rád by som privítal, keby bolo také hodnotenie napríklad v Banskej Bystrici, ktoré bolo uvedené 2. júla v Pravde, a hovorilo sa tam o tom, kto ako približne získava nejaké zákazky a podobne. A zaujímavé by bolo hodnotenie vlastnej strany! Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej k reakcii na faktické poznámky.
R. Madej, poslanec: Strana Smer, pán poslanec Kahanec, sa s tým už veľmi rýchlo vysporiadala. Vylúčila člena, takže myslím si, že táto vec je za nami, a tu sa ukázalo, kto to ako s korupciou myslí vážne. Dovolím si však zareagovať ešte, aby môj príspevok nebol nevyvážený. Pán minister, jednu pochvalu som vo svojom príspevku zabudol povedať, pretože s jedným zákonom, ktorý je naozaj proti korupcii a klientelizmu, k tomu ste tiež veľkou mierou dopomohli, a bol to zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Na druhej strane však je ešte množstvo zákonov, ktoré tento parlament neschválil a ktoré by mohli posunúť veci ďalej. Uvádzal som dva konkrétne príklady, ktoré aj napriek podpore pána ministra spravodlivosti nepodporila vládna koalícia. Na druhej strane mi však dovoľte povedať, že stále trvám na tom, že na základe logickej analýzy, keď sa na jednej strane povie, že zákon nie je proti korupcii, chýba mi potom účel, na čo je predmetný návrh zákona. Transparentnosť a zavádzanie transparentnosti musí vždy smerovať k odstráneniu korupcii a klientelizmu z určitého prostredia, v ktorom sa takto regulujú právne vzťahy. A toto mi na tomto návrhu zákona chýba. Preto som aj navrhol vrátiť predmetný návrh zákona na dopracovanie, aby z neho bol zrejmý účel návrhu zákona, ktorý v súčasnosti zrejmý nie je. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pani poslankyňa Podracká.
D. Podracká, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Chcem načrieť do trochu iného súdka, pán minister, aj keď sa lobing v súčasnosti rozširuje a zameriava sa už aj na ľudské zdroje a európske záležitosti, predsa len sa najviac využíva na uplatňovanie lobistických praktík vo dvoch oblastiach, a to je hospodárska súťaž, kde sa lobuje za hospodárske záujmy jednotlivých politík, či už jednotlivých strán alebo štátov na európskej úrovni, no a ďalej, tá druhá oblasť je politický lobing v oblasti legislatívy, či už samosprávy, štátnej legislatívy alebo aj legislatívy na európskej úrovni. Viem dobre, že v európskom geopolitickom priestore funguje lobing od polovice 80. rokov podobne ako vo Washingtone a je tesne spätý s politickou funkciou a postavením funkcionára v politickej hierarchii podľa pravidla, čím vyššia funkcia, tým vplyvnejší lobistický priestor pre lobistu. A rovnako dobre viem, že aj niektoré štáty majú v Bruseli už aj vlastné lobistické kancelárie, napríklad Poliaci, Nemci, Maďari, ale aj ďalší, čo považujem za veľmi pozitívne. Chcem však upozorniť na niečo nové, pán minister, aspoň teda z môjho uhla pohľadu, že lobing ako nástroj komunikácie by sa mal v navrhovanom znení zákona rozšíriť najmä s vyhliadkou do budúcnosti s 20-, 30-ročnou vyhliadkou, keď sa budú budovať nielen hospodárske, ale aj kultúrne spoločenstvá, rozšíriť o kultúrny lobing, kde by sa lobovalo v zmysle ochrany presadenia či šírenia duchovného vlastníctva v takých oblastiach, ako je napríklad historické vedomie, dobré meno štátu či záujmy jedného znalostného etického a kultúrneho spoločenstva vo vzťahu k iným spoločenstvám. Viem si veľmi dobre predstaviť napríklad lobovanie za geniálnu myšlienku, ktorá sa doma nevie presadiť, a podobné iné aktivity, ktoré by tento široký priestor kultúrneho lobingu mohli obsahovať. Viem si teda predstaviť aj kultúrneho "provajdera" ako lobistu, hoci v danom rámci zákona je to možno čosi ako presadzovanie obchodníka s dažďom alebo možno niečo smiešne, ale celkom dobre si viem predstaviť, že v § 2 v ods. 2 by toto mohlo byť nejakým spôsobom hoci len pol vetou doplnené, ten kultúrny lobing, čiže, pred tým a) by mohlo byť, že ako aj v zmysle ochrany presadzovania či šírenia duchovného vlastníctva alebo nejako podobne, to by bola už vec dohody, zaujímal by ma preto, pán minister, váš názor na kultúrny lobing nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti: A na jeho miesto v takomto zákone. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Gál.
G. Gál, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, v mojom príhovore zaznie pár pesimistických, ba aj kritických viet, preto by som už na úvod chcel "deklarovať", že podporím tento návrh zákona. Som veľkým zástancom zákonnej úpravy lobingu. Napokon to kolegovia z ústavnoprávneho výboru aj vedia a vedia aj to, že touto problematikou sa zaoberám viac ako 10 rokov, ešte predtým, ako som prišiel do parlamentu, v treťom sektore, zúčastnil som sa rôznych odborných stretnutí, kolokvií. Ako člen ústavnoprávneho výboru sme podnikli pracovnú cestu do Spojených štátov amerických, kde práve kvôli lobizmu a tam sme absolvovali tucet stretnutí ohľadom zákonnej úpravy lobizmu, možnej jej úpravy, obsahu. Na základe uvedených viem zodpovedne vyhlásiť, že zákonná úprava lobingu, čo sa týka problémov našej spoločnosti, nič nevyrieši. Bude len kozmetickou úpravou nechcených praktík ovplyvňovania rozhodnutí verejných činiteľov, ak sa k tejto zákonnej úprave nepridá morálka, čestnosť, etika a profesionalista či na strane lobistov, ako aj na strane lobovaných. Keď to bude, nebudeme mať problémy. Čo je zmyslom lobingu? Čo je kameňom úrazu ohľadom tejto problematiky? Asi to, že nerobí sa rozdiel medzi lobingom a korupciou, klientelizmom. Čo povedal pán poslanec Jarjabek, tu nie je, že bojí sa, že ten oficiálny lobing bude dobrý, naďalej oficiálny, ale ten neoficiálny lobing bude stále neoficiálny. No, neoficiálny lobing neexistuje. To nie je potom už lobing. Dnes v správach som počul príspevok v rádiu, že parlament sa bude zaoberať zákonom, bude schvaľovať zákon o legalizácii lobingu. Neviem, prepána, odkiaľ novinári vzali, že lobing je nelegálny, že to treba legalizovať. Ako to sú také mediálne hry o tom, čo je lobing, aké je to zlé, aké je to negatívne. Lobing je pozitívna vec, ale, žiaľ, len v našich zemepisných šírkach tento inštitút sa stál niečím negatívnym. Prečo je otázka, ktorá je viac ako namieste, čo je práve lobing. Prečo je to problematické? Asi pre svoju neprehľadnosť, neupravenosť, ktorú, dúfam, týmto zákonom odstránime, aspoň sčasti. Ak chceme zhrnúť do jednej vety, čo je lobizmus, ktorý je pozitívny, ktorý je pre spoločnosť prospešným javom, tak by sme mali dospieť k nasledovnému: Je to činnosť, ktorou určitá skupina, či jednotlivec alebo ich zástupca chce ovplyvniť rozhodovanie vo vláde, v parlamente alebo v samospráve a to vo verejnom záujme, ktorá sa deje verejne, transparentne a všetkými akceptovateľnými metódami, ktoré umožňujú, aby nikto nebol z možnosti ovplyvňovania rozhodnutí vopred vylúčený. Ak lobizmus bude spĺňať všetky tieto atribúty, bude na prospech celej spoločnosti, ako je ním aj teraz. Skutočné lobovanie existuje len v demokratickej spoločnosti, kde je voľná súťaž záujmov. Presadzovanie záujmu niekedy aj jednotlivca je legitímna vec, ak sa deje spôsobom, ktorý som vymenoval, a pokiaľ ten záujem nejde výslovne voči verejnému záujmu. Pre politikov je lobizmus vážna a potrebná vec. Jednak že sa dozvieme názor jednotlivých skupín, vypočujeme aj tú druhú stránku, získame informácie, ktoré možno sme nemali. A na druhej strane získame aj spätnú väzbu, od voličov, odborných skupín. Kto by z nás nevypočul aspoň názor ZMOS-u, profesionálnych komôr, odborov a ďalších záujmových skupín, ktoré pôsobia v našej spoločnosti. Nie raz cez lobing sa dozvieme nové skutočnosti, iný pohľad na vec. Určite veľakrát s nimi, sa nimi vôbec neriadime, ale predsa len vieme to nejako využiť v našich rozhodovacích činnostiach. Preto treba pristúpiť k tomu, aby sme lobizmus sprehľadnili, odstránili aj tie najmenšie tiene z tejto činnosti a zároveň sa snažili vysporiadať s tým, čo je pre zdravý lobizmus neznámy jav, a to je korupcia. Tento návrh korupciu nerieši. To je nám všetkým jasné. To zaznelo aj v tých príspevkoch, ktoré dali kolegovia predo mnou. Okrem toho má aj pár nedostatkov, ktoré dúfam, že s pánom ministrom v nasledujúcich týždňoch vyriešime. Ani ustanovenie § 6 ods. 1, ktorý zakazuje prijmať a dať, sľúbiť dary alebo nejaký príspevok lobingu nevyrieši problém korupcie. Nevyrieši kvôli tomu lebo tieto kontakty nikde nebudú konané tak, aby sa mali registrovať. Nepôjdu cez lobistické kanály, nebolo by to ani možné. Lebo kto sa uchyľuje k takým praktikám, presadzuje taký záujem, ktorý nemôže presadzovať transparente, a určite ten záujem ide proti verejnému záujmu. Ten spomínaný § 6 ods. 1 nerieši ani už dnes známe formy takzvanej vďačnosti a za pozitívny lobing, ako sú príspevky do občianskych združení, nadácií, ktoré sú voľáko predsa len napojení na to verejného činiteľa, poukázanie 2-percentnej dane relevantným subjektom. Alebo či aj u nás známa forma sponzorského daru pre politikovu publikačnú činnosť. A bez toho, aby sme tento problém vyriešili, bude tento návrh mať prínos len v tom, že zavedie akú-takú úpravu do nášho právneho poriadku a vytvorí nový podnikateľský subjekt, lobistu. Nerobme ilúzie a prehnané závery ohľadom prínosu tohto zákona pri odstránení korupcie. Čestný a chcený lobizmus síce viac sprehľadní, no to šero okolo niektorých aktivít naďalej zostane. Ako už uviedli, robiť zákon pre zákon je nemysliteľné. Ak chceme, aby tento zákon nebol samoúčelný, treba sa vysporiadať s dvomi problémami. Jednak je korupcia a nechcené praktiká, ktoré som už uviedol, a druhá je organizovanosť lobingu, lobistu a lobovaných. Sú to aj ďalšie otázky, s ktorými sa budeme musieť vysporiadať. V členských štátoch Európskej únie lobing nie je upravený nikde v zákonoch. Je to aj v Európskej únii. Nedá sa však všetko upraviť právnou normou. Treba budovať aj systém, v ktorom aj morálne normy budú pre spoločnosť minimálne také záväzné ako tie, ktoré vychádzajú v Zbierke zákonov. (Smiech v rokovacej sále.) Registrácia a evidencia lobistických kontaktov prinesie veľa nejasností a problémov, veľa prezradí o verejnom činiteľovi, ako pracuje, s kým sa stretáva, ktoré môžu potom byť zneužiteľné. Niektoré definície, ide o nový zákon, treba definovať nové pojmy, sú tam problematické, ktoré dúfam, že v druhom čítaní vyriešime. Ale sú tu také body, ktoré, no neviem, či budeme môcť podporiť v druhom čítaní. Je to organizácia lobistov. Dúfam, že nechcem vytvoriť ďalšiu komoru. Ako... (Nezrozumiteľné.) Systém registrácie, živnosť, zoznam lobistov, potom zas na živnosť, súhlas klienta so zverejnením, každý druhý to potom odmietne, ohlasovacia živnosť, no neviem, či netreba nejaké podmienky dávať pre túto formu podnikania. Suma sumárum, nejdem zdržiavať ctené plénum, treba povedať, že prínosom tohto zákona bude to, že sa lobing sprehľadní, že sa oddelí od korupcie, s ktorou korupcia s lobingom nikdy nesúvisela. A preto si myslím, že je to krok vpred, a je tu ešte čo dorobiť v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Faktická poznámka, pani poslankyňa Angyalová. Pán poslanec Madej, dobre, že ste si to rozmysleli. Pán poslanec Polka. Ešte raz pán poslanec Madej. No tak áno, alebo nie? (Hlav z pléna: Nie!) Nie. Kolektív si to nepraje. Ja súhlasím. (Smiech v sále.) (So smiechom.) Končím možnosť faktických poznámok. Pani poslankyňa Angylaová.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Len krátku poznámku, lebo som to nestihla v predchádzajúcej dvojminútovke. Chcem povedať, že si myslím podobne ako môj kolega Gábor Gál, že je to, opäť poviem slovo "ňúspík" alebo klišé, sa stalo, že lobing je zlý a všetci poslanci sú podvodníci, ktorí sa nechajú podplácať. Navyše médiá to veľmi radi píšu, lebo to je skvelá téma. Ja si nemyslím, že je to tak, a myslím si, že práve preto tento návrh zákona má istý zmysel, ale treba priznať, že naozaj niektoré veci bude treba v druhom čítaní opraviť. Myslím si, že tak ako hovoril Gábor, lobing je v poriadku, umožňuje isté priblíženie nás poslancov a ľudí, ktorí pracujú na ministerstvách, ľuďom, pretože práve tí ľudia, ktorých sa ten-ktorý zákon týka, prichádzajú s pozmeňujúcimi návrhmi a prispôsobujú ten zákon, aby bol lepšie využiteľný v praxi. Takže si nemyslím, že apriórne treba lobing chápať zle, ale opäť teda treba povedať, že toto je prvý krok, že treba tento návrh zákona v druhom čítaní trošku opraviť, že treba vyskúšať, ako bude bežať v praxi a že potom bude treba prísť s ďalšími návrhmi a s ďalšími pozmeňujúcimi bodmi, ktoré by lepšie plnili presne ten účel zákona, ktorý tu všetci vo svojich vyjadreniach, pokiaľ som to mala možnosť počúvať, sledujeme, aby to naozaj bol aj protikorupčný zákon. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Polka.
L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem, možnože budem opakovať niektorých predrečníkov, ale chcel som len spýtať, o čom tento zákon vlastne je. Máme tu vládny návrh zákona o lobingu s mäkkým i. Je to údajne z anglického lobby, čiže chodba, ktoré sa píše s tvrdým y a v žiadnom výkladovom slovníku som nenašiel zmysluplný výraz pre lobing v slovenčine s mäkkým i. Pred tromi rokmi sa, myslím, že až do parlamentu dostal vcelku zmysluplný návrh, ktorý sa volal zákona, ktorý sa volal zákon o základných pravidlách legislatívneho procesu a o účasti fyzických...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Polka, k pánovi Gálovi, vystupujete?
L. Polka, poslanec: Áno, áno, hovoríme stále o lobingu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Gál, dajte pozor, na vás vystupuje pán poslanec Polka.
L. Polka, poslanec: Prečo by som mal naňho vystupovať? (Smiech v rokovacej sále.) Ja hovorím o zákone o lobingu. Obávam sa, že sme trošku rozličnej váhovej kategórie.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja sa ospravedlňujem, ale ide o reakciu na vystúpenie pána poslanca .Gála.
L. Polka, poslanec: Áno, reagujem na jeho vystúpenie. Hovoril o lobingu. Ja hovorím takisto o lobingu. Takže tento zákona sa volal, pán podpredseda, zopakujem, zákon o základných pravidlách legislatívneho procesu a o účasti fyzických osôb a právnických osôb pri príprave všeobecných záväzných právnych predpisov. Dlhý, ale zrozumiteľný slovenský názov. Takže preto by som poprosil o ten výkladový slovník, čo je to lobing. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť na záver? Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ja budem stručný, ale...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím vás, teraz bude hovoriť podpredseda vlády.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Padli tu predsa len niektoré argumenty, ktoré by som chcel uviesť na pravú mieru.
No najskôr k tomu účelu zákona, pretože to namietla aj pani poslankyňa Angyalová aj pán poslanec Madej. No buďme úprimní. Ja mám rád, keď hovoríme pravdu, a podľa mojej mienky na korupciu slúžia u nás iné zákony. Pán poslanec Madej sa opýtal, či potom urobíme zákon aj na mafiu a prostitúciu. Pán poslanec, tu máme tie zákony! Zákon č. 300 a 301, Trestný zákon a Trestný poriadok. To sú zákony na mafiu a prostitúciu a iné nelegálne aktivity, ale lobing môže byť legálnou aktivitou a preto je potrebný zákon o lobingu. Opakujem, so skromnou ambíciou dostať pod kontrolu verejnosti lobing, aby lobing bol transparentný. Budete hlasovať o chvíľu o novele ústavy rozširujúcej kompetencii NKÚ. ZMOS loboval, určite loboval. Legitímne, legálne a podľa mňa by o tom verejnosť mala vedieť. Nemá to nič spoločné s korupciou, ale je to dôležité, aby občania vedeli, s kým sa stretávajú ministri, s kým sa stretávajú poslanci, o čom diskutujú a aký to má vplyv na ich hlasovanie. To je, podľa mojej mienky, dôležité. To nemusí mať nič spoločné s korupciou.
K otázke neoficiálneho lobovania, ktorú položil pán poslanec Jarjabek, to spomínal pán spravodajca. Samozrejme, že lobing, ktorý bude mimo rámca zákona, nebude ohlásený alebo bude spadať pod kategóriu zakázaného lobingu, ten je sankcionovateľný, to znamená, že priamo návrh uvádza konkrétne sankcie, ktoré budú znášať právnické osoby, pokiaľ nebudú ohlasovať lobistický kontakt alebo pokiaľ budú lobovať v oblasti zakázaného lobingu, čo je oblasť vydávania individuálnych právnych aktov. Veď predsa nechceme, aby bol lobing prípustný pri verejnom obstarávaní! Ale dnes nie je ani zakázaný, pán poslanec, ani tam! Tak musíme v zákone dať zákaz a sankciu v prípade, keď takýto zákaz nebude rešpektovaný.
Pán poslanec Madej, vy ste spomínali mnohé kritické pripomienky k návrhu zákona, ale, žiaľ, ste nepovedali ani jeden zlepšujúci návrh. Pričom ste aj vy hlasovali pred dvomi rokmi v tejto snemovni za uznesenie, ktorým ste zaviazali vládu návrh zákona o lobingu pripraviť a predložiť, ale nepovedali ste vo svojom rozsiahlom vystúpení, v akým smeroch podľa vašej mienky by bolo potrebné návrh zákona doplniť, pozmeniť, ani jedným slovom. Takže ak zákon bude v druhom čítaní, tak očakávam, samozrejme, aj vaše pozmeňujúce a doplňujúce návrh a keďže ide o komplikovanú problematiku, ťažko uchopiteľnú, rozhodne sa im brániť nebudem.
Pani poslankyňa Podracká sa opýtala, či by bolo možné doplniť lobing o kultúrny lobing. Priznám sa, pani poslankyňa, ja som to celkom nepochopil, ale veľmi rád to prekonzultujem v rámci výboru alebo druhého čítania, lebo celkom mi nebolo zrejmé, k čomu ten váš návrh smeruje. Takže toľko veľmi stručne k rozprave.
Záverom mi dovoľte vás ešte raz požiadať o podporu návrhu zákona a s tým, že bude dôležité potom diskutovať na úrovni výborov, precizovať pojmy, dopĺňať ich, tomu sa nebránim, lebo, opakujem, ide o celkom novú právnu úpravu, ktorá je aj ťažko legislatívne spracovateľná.
Výkladový slovník pánovi poslanci Polkovi snáď dovtedy nájdeme. Viem, že termín bol konzultovaný aj s jazykovedcami.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, neželáte si vystúpiť.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vyhlasujem oznam, ospravedlňujem sa. Pán Bugár, chcem splniť želanie, ktoré mám od pána predsedu Národnej rady. Pán predseda zvoláva na 11.00 poslanecké grémium, prosím predsedov klubov a poverených zástupcov klubov, aby sa dostavili na 11.00 do zasadačky predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Dovtedy budeme prerokúvať ďalšie zákony. Na grémiu, poslaneckom, sa dohodne spôsob a čas hlasovania a ďalší postup v snahe čo najpružnejšie prerokovať zákony, ktoré sú predložené na dnešný program rokovania Národnej rady.
Teraz budeme pokračovať ďalším bodom programu. Je to prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o transformácii niektorých štátnych podnikov na akciové spoločnosti (tlač 1205).
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 1205. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí číslo 1214. Prosím ministra obrany Slovenskej republiky pána Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.
J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona o transformácii niektorých štátnych podnikov na akciové spoločnosti, sú to Vojenský opravárenský podnik 015 Nováky, štátny podnik, vojenský opravárenský podniky 027 Trenčín, štátny podnik Letecké opravovne Trenčín, štátny podnik, a LOBB Banská Bystrica, štátny podnik, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila na svojom rokovaní 8. júna 2005. Zámer transformácie niektorých štátnych podnikov v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky vychádza z návrhov a odporúčaní prijatých v dlhodobom pláne štruktúry z rozvoja ozbrojených síl Slovenskej republiky, z koncepcie vyzbrojovania a postupného znižovania počtov výzbroje a techniky predpokladaných potrieb ozbrojených síl Slovenskej republiky v oblasti opráv, výzbroje, techniky a materiálu v likvidácii, výzbroje a v neposlednom rade aj v oblasti modernizácie výzbroje a vojenskej techniky. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, zákonmi ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie. Ďakujem.