P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na rokovaní 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, ale sa nachádzajú v budove Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej sály, aby som mohol zistiť počet prítomných poslancov a tiež zistiť, či je Národná rada uznášaniaschopná.

Páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

(Prezentácia.)

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná. Otváram rokovanie 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že na schôdzi budú overovateľmi poslanci Jozef Heriban a Ľubica Navrátilová. Ich náhradníkmi poslanci Zoltán Horváth a Jozef Hrdlička.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadala pani poslankyňa Bollová a pani poslankyňa Štrofová, ďalej pán poslanec Mikuš.

Páni poslanci, pristúpime teraz k schvaľovaniu programu 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh programu vám bol rozdaný do lavíc. Pýtam sa, či má niekto návrh na zmenu alebo doplnenie navrhnutého programu 46. schôdze. Konštatujem, že nie. Pristúpime teraz k hlasovaniu o programe ako o celku. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu programu 46. schôdze. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 86 prítomných, 83 za návrh, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

Pristúpime teraz k rokovaniu o prvom bode programu, o

vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1207).

Vládny návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 1207. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí 1215. Poprosím teraz podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby z poverenia vlády v Národnej rade Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil návrh ústavného zákona. Nech sa páči, pán podpredseda.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V rámci decentralizácie verejnej správy bol na samosprávne orgány okrem nových kompetencií prenesený aj značný objem verejných prostriedkov, s ktorými hospodária. Pre zabezpečenie kontroly ich použitia je nevyhnutné realizovať nové, účinné, nielen vnútorné, ale aj vonkajšie mechanizmy. V súčasnosti je zabezpečená vonkajšia kontrola územných samospráv, len pokiaľ ide o hospodárenie s verejnými prostriedkami, v rámci takzvaného preneseného výkonu štátnej správy. Návrhom ústavného zákona sa navrhuje, aby sa kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu vzťahovala na kontrolu obcí a vyšších územných celkov v širšom, teda v úplnom rozsahu aj pri výkone ich samosprávnych funkcií. Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za efektívne fungovanie verejnej správy a za hospodárne vynakladanie verejných financií. Návrh ústavného zákona vychádza z vládou schváleného Národného programu boja proti korupcii, v ktorom vláda deklarovala, že, citujem: "Bude potrebné zabezpečiť rozšírenie pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu na kontrolu hospodárenia so všetkými verejnými prostriedkami a verejným majetkom bez ohľadu na to, či ide o centrálnu alebo oblastnú úroveň." Rozšíriť právomoci úradu na kontrolu všetkých verejných financií, vrátane financií, s ktorými hospodária orgány samosprávy, odporúčajú Slovenskej republike aj viaceré medzinárodné inštitúcie vrátane OECD a konzorcia EKODES zriadeného Európskou komisiou na monitorovanie antikorupčnej legislatívy z februára 2003.

Najvyšší kontrolný úrad svojou kontrolnou pôsobnosťou v územnej samospráve nebude rozhodovať o použití prostriedkov v samospráve. Mal by však skúmať, či tieto prostriedky boli použité v súlade so zákonom, účelne a efektívne, teda v záujme celého spoločenstva občanov obce či vyššieho územného celku. Vytvorenie priestoru pre objektívnu kontrolu verejných prostriedkov spravovanými obcami a vyššími územnými celkami je preto nielen naplnením odporúčaní príslušných medzinárodných inštitúcií, ale aj v záujme ochrany samotných občanov. Tí musia nadobudnúť istotu, že popri vnútornom kontrolnom mechanizme na úrovni územnej samosprávy existuje i nezávislý kontrolný článok, ktorý bdie nad ich záujmami a je schopný v prípade potreby zasiahnuť, respektíve signalizovať objektívne existujúce ohrozenie ich záujmov a potrieb.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, reformou verejnej správy boli presunuté mnohé kompetencie, ale aj finančné prostriedky na úroveň samospráv. Dnes samosprávy hospodária s rozpočtami, v súhrne rádovo niekoľko desiatok miliárd korún. Korupcia, ako sme toho boli svedkami aj v uplynulých rokoch, sa samosprávam nevyhýba, ide naprieč politickým spektrom. Preto považujem za nevyhnutné, aby okrem vnútornej kontroly, ktorá bola posilnená v minulom roku, boli posilnené aj vonkajšie kontrolné mechanizmy, boli posilnené cez nezávislý kontrolný mechanizmus, ktorým je Najvyšší kontrolný úrad. Z tohto dôvodu si vás, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu návrhu ústavného zákona a jeho posunutie do druhého čítania.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Miklušičákovi, aby z poverenia výboru, ústavnoprávneho, Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Pán poslanec Cabaj, procedurálny návrh. Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vzhľadom na to, že podpredseda vlády predložil tento návrh zákona v prvom čítaní, chcem predložiť procedurálny návrh, aby Národná rada súhlasila, aby v rámci rozpravy mohol vystúpiť predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2005 ma určil ako náhradníka za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1207. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Predkladaný návrh novely Ústavy Slovenskej republiky posilňuje kontrolné právomoci Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré vyvolala reforma vernej správy. Návrh ústavného zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať zvýšený dopad na štátny rozpočet v roku 2006 v súvislosti so zvýšením počtu zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a s realizáciou nových kontrolných právomocí. Nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III. legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedené návrh ústavného zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1215 zo 17. júna 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosť Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národnobezpečnostného úradu ako aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačnotechnických prostriedkov. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 7. septembra 2005 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2005. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Páni poslanci, chcem sa ešte pred tým, ako udelím prvému prihlásenému do rozpravy, pánovi poslancovi Nagy slovo, opýtať sa, či je všeobecný súhlas, aby mohol vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky pán predseda NKÚ. Ďakujem. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Nagy a Maděj, pred nimi, nech sa páči, pán predseda NKÚ Jasovský.

J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, poslankyne, poslanci, pán podpredseda vlády, pán minister, sľúbil som, že budem hovoriť krátko a že budem hovoriť bez papiera tak, aby som nezdržiaval rokovanie tejto Národnej rady, ale zároveň som sľúbil na sneme ZMOS-u, kde som vystupoval, že nebudem v Národnej rade lobovať za tento zákon, to znamená nehovoril som s nikým nijako súkromne, ale teraz poviem svoj názor, mám na to právo, za týmto rečníckym pultom. Dámy a páni, otázka, či chceme, alebo nechceme rozšíriť kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu, sa nedá vyjadriť nejakou mierou pocitov alebo mierou názorov, aj keď som mohol povedať, že sa môžem opierať o množstvo listov, ktoré denne chodia na Najvyšší kontrolný úrad a kde sú skutočne veľmi nechutné argumenty mnohých občanov o tom, ako to niekde v samospráve vyzerá. Kto mi neverí, nech sa príde, prosím, pozrieť na Najvyšší kontrolný úrad, tie listy som ochotný ukázať, denne prichádzajú a sú tam skutočne mnohé názory o tom, ako sa hospodári v niektorých mestách a v niektorých obciach. Pokiaľ by som nebral do úvahy tento argument, musím brať do úvahy argumenty takzvanej Limskej deklarácie, do ktorej sa prihlásilo aj Slovensko, kde je uvádzaný systém vonkajšej kontroly samospráv, miest a obcí. To je možno druhý argument a tretí argument, o ktorom hovoril aj pán podpredseda vlády, je, že počas fiškálnej decentralizácie došlo k presunu 45 miliárd korún na samosprávu, to znamená, pokiaľ nebude existovať systém vonkajšej kontroly, prakticky 100 miliárd korún bude nekontrolovaných. Isteže, mohli by sme sa sporiť o otázke verejných financií, čo to verejné financie sú, ale vo všetkých vyspelých európskych demokraciách sa za verejné financie považujú všetky zdroje, ktoré samosprávy, mestá a obce získajú aj od občanov a takisto aj od právnických osôb, ktoré sú zriadené napríklad s ich účasťou. Možno by mnohí kolegovia v parlamente a najmä teda primátori a starostovia mohli argumentovať, že systém vnútornej kontroly existuje. Áno, je pravdou, ale podľa mojich informácií len necelá pätina miest a obcí má vytvorený systém alebo zriadenú funkciu hlavného kontrolóra. Túto funkciu bolo potrebné zriadiť k 1. 1. 2005, nemám presné informácie, ale podľa našich informácií ide len o pätinu. Otázka je aj tak, či hlavný kontrolór je naozaj najmä vo väčších mestách a obciach nezávislou inštitúciou, ak ho teda viac-menej primátor a starosta vyberá do funkcie a určuje aj otázku jeho odmeňovania. Takže mohli by sme sa sporiť, či áno, alebo nie. Ja chcem len poznamenať, že nijako to nepridá na pokojnom živote Najvyššieho kontrolného úradu v prípade, že tieto kompetencie rozšírené budú, ale znovu opakujem, vzhľadom na to, že sme prihlásení k Limskej deklarácii, zastávam stanovisko, že táto kontrola má byť rozšírené aj na mestá a obce. Vzhľadom na tie listy, ktoré denne dostávam na Najvyšší kontrolný úrad, som presvedčený, že táto kontrola má existovať. A chcem ešte poznamenať, že pokiaľ by došlo k rozšíreniu týchto kompetencií, predpokladám, že kontrola by sa týkala približne 5 % miest a obcí, pretože kontrolovali by sme zrejme len výrazné investície, kontrolovali by sme podnety, ktoré by súviseli s nejakou nekalou manipuláciou a kontrolovali by sme zrejme len objem zdrojov od nejakého určitého čísla. Chcem len poznamenať pre vašu informáciu, dámy a páni, že prakticky k 1. 8. dôjde k zmene organizačnej štruktúry Najvyššieho kontrolného úradu, kde Najvyšší kontrolný úrad pripravuje aj priestor a teda možnosti pre zabezpečenie kontroly v prípade, že táto novela ústavy v parlamente prejde. Takže ja prosím, môj odborný názor je áno, schváliť túto novelu ústavy v parlamente. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi NKÚ. Teraz dávam faktickými poznámkami možnosť reagovať dvom pánom poslancom, Cabajovi a Demeterovej. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V nadväznosti na to, čo hovoril predseda Najvyššieho kontrolného úradu, treba povedať niektoré skutočnosti, pretože tak ako je pripravený návrh ústavného zákona, nie celkom sa s ním dá súhlasiť, ale napriek tejto skutočnosti sme sa otázkou zaoberali v rámci poslaneckého klubu a podporíme zaradenie tohto zákona do druhého čítania, pretože je priestor, aby tie pozmeňujúce návrhy, ktoré budú predložené, aby boli akceptované alebo riešené v rámci druhého čítania a potom aby sme sa dopracovali k tomu, na čom máme všetci záujem, aby skutočne efektívne bola vykonávaná kontrola s prostriedkami, s ktorými sa disponuje v rámci Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Plne podporujem stanovisko pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Pôsobila som viac ako 15 rokov v samospráve a teraz ako poslankyňa Národnej rady vidím, ako často sa na mňa obracajú mnohí poslanci, najmä malých obcí, kde nevedia si urobiť nápravu ani v prípade, že majú súdne rozhodnutie. Jednoducho, často primátori a starostovia neakceptujú toto súdne rozhodnutie. Teda podporujem toto stanovisko, aby Najvyšší kontrolný úrad kontroloval rozpočty miest a obcí.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Nagy. Nech sa páči.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vyjadrujem potešenie nad skutočnosťou, že Národná rada Slovenskej republiky pristupuje k rokovaniu o novele Ústavy Slovenskej republiky týkajúcej sa právomoci kontrolných a dozorných orgánov v Slovenskej republike. Jedným významným z nich je aj Úrad pre ochranu osobných údajov. 30. júna 2005 Národná rada Slovenskej republiky prerokovala a 1. júla vzala na vedomie správu o stave ochrane osobných údajov. V druhej časti tejto správy, ktorú ste, vážení páni poslanci, vzali na vedomie bez pripomienok, predseda úradu upozornil na potrebu bezodkladného riešenia vážnej problematiky. Táto súvisí s potrebou osobitného postavenia Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky a požiadavkou na jeho úplnú nezávislosť ako dozorného orgánu na ochranu osobných údajov. Pod právomocou vykonávať svoje funkcie úplne nezávisle sa nemyslí vykonávať ich nezávisle od výkonnej moci, ale aj od vplyvov akýchkoľvek iných štátnych orgánov. Nezávislosť v tomto prípade očakávame aj v oblasti financovania činnosti úradu a personálnej politiky. Tieto požiadavky nie sú dnes vo vzťahu k úradu splnené, nakoľko do jeho kompetencií výrazným spôsobom zasahuje Úrad pre štátnu službu. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky totiž v rámci zákona o štátnej službe nepatrí medzi orgány, ako sú napríklad Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, verejný ochranca práv a ďalšie, na ktoré sa vzťahuje niekoľko desiatok výnimiek zo zákona o štátnej službe. Pritom tu ide spravidla o orgány, u ktorých sa tiež vyžaduje, aby pri plnení svojich úloh konali úplne nezávisle. Osobitné postavenie a nezávislosť týchto orgánov je však zabezpečované na základe ich ústavného postavenia. Úrad pre ochranu osobných údajov takéto ústavné postavenie nemá. Je to vážny hendikep úradu, ktorý spôsobuje mnoho vážnych problémov, ktoré bez vyriešenia zmeny postavenia úradu nebude možné riešiť. K ústavnému zakotveniu postavenia úradu existujú však aj ďalšie dôvody. Prvý dôvod súvisí s ústavou uznaným právom ochrany osobných údajov čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky upravuje právo každého na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. V tomto kontexte ponímané základné právo na ochranu osobných údajov tvorí súčasť práva na rešpektovanie súkromného života, ako ho upravuje čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Druhý dôvod súvisí s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Totiž 1. júla 2004 nadobudol účinnosť dodatkový protokol k dohovoru Rady Európy 108, kde sa v preambule konštatuje presvedčenie, že len dozorné orgány vykonávajúce svoje funkcie úplne nezávisle sú prvkom účinnej ochrany osôb pri spracovaní osobných údajov. V čl. 1 ods. 3 dodatkového protokolu sa vyslovene ustanovuje, že dozorné orgány vykonávajú svoje funkcie úplne nezávisle. Slovenská republika ako jeden z členských štátov Európskej únie bola povinná zosúladiť svoje právny poriadok v oblasti ochrany osobných údajov s právnym poriadkom platným v členských štátoch Európskej únie. Základným dokumentom platným pre oblasť ochrany osobných údajov je smernica Európskeho parlamentu a rady 95/46 ES. Podľa čl. 1 ods. 1 citovanej smernice sa členské štáty Európskej únie zaväzujú chrániť základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, najmä ich právo na súkromie. Podľa čl. 28 tejto smernice sa od členských štátov Európskej únie požaduje zriadenie dozorného orgánu s vyšetrovacími právomocami, ktorý koná pri výkone zverených úloh, zase citujem: "...úplne nezávisle". Zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov bol zriadený Úrad na ochranu osobných údajov ako reakcia na túto smernicu. Zámerom zákonodarcu bolo deklarovať osobitné postavenie orgánu štátnej správy v súlade s obsahom uvedených medzinárodných dokumentov a požiadavkami expertnej misie európskej komisie, ktorý sa má ako nezávislý dozorný orgán podieľať na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracovaní ich osobných údajov. Európska komisia v hodnotiacej správe z konca roku 2003 akcentovala dôraz na zabezpečenie a udržanie nezávislosti nového úradu. Ako sa uvádza v správe, atribút úplnej nezávislosti úradu pri výkone zverených úloh je jednou zo základných podmienok úplného súladu so smernicou 95/46 ES a dohovorom Rady Európy 108 v znení dodatkov a dodatkového protokolu. V súvislosti s týmito požiadavkami Európskej komisie úrad pripravil a v priebehu januára 2004 prvýkrát predložil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky požiadavku v podobe legislatívneho návrhu na kreovanie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky ako nezávislého štátneho orgánu v Ústave Slovenskej republiky. Pre odmietnutie samotného návrhu novely ústavy, tento návrh, doplňujúci návrh, však zo strany úradu ďalej presadzovaný nebol.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, vážení prítomní, ako som už spomenul, 1. júla sme vzali na vedomie obsah správy o stave ochrany osobných údajov, ktorú nám predložil predseda Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky a v ktorej nás podrobne informoval o momentálnom probléme s osobitným postavením úradu v rámci nášho právneho poriadku. V správe sa zároveň upozorňuje na skutočnosť, že predmetnú vec je potrebné neodkladne legislatívne riešiť, a navrhuje sa postup ako to docieliť. Úplné nezávislé postavenie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb súvisiacich s ochranou ich osobných údajov a súkromím, možno v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky zabezpečiť len jeho kreovaním v Ústave Slovenskej republiky. Preto je nevyhnutné zaradiť Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky medzi orgány, ktorým nezávislosť priznáva Ústava Slovenskej republiky. Je to jediné principiálne, správne riešenie, prostredníctvom ktorého možno priznať úradu postavenie, ktoré mu vzhľadom na činnosť spojenú s ochranou základných práv a slobôd fyzických osôb a ochranou ich súkromia prináleží.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národnej rade Slovenskej republiky preto teraz dávam do priamej pozornosti nutnosť riešenia otázky úplnej nezávislosti Úradu na ochranu osobných údajov spôsobom, ktorý zároveň odstráni nesúlad § 33 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov s Ústavou Slovenskej republiky. Konkrétne znenie tohto návrhu predložím v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová a Angyalová na vystúpenie pána poslanca Nagya. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, napriek dosť fundovanému vystúpeniu pána poslanca Nagya osobne nie som presvedčené o tom, že tento úrad má mať zakotvenie v ústave. Úloha tohto ústredného orgánu štátnej správy je významná, ale ak by sme natrhli reťaz, máme aj ďalšie ústredné orgány štátnej správy, ktoré majú význam a taktiež realizujú niektoré ústavné práva. Ja osobne by som radšej uvítala novelu zákona, ktorá by zefektívnila výkon činnosti orgánu aj v takých veciach, aby došlo k zabráneniu úniku osobných údajov a aby sme ako občania neboli svedkami toho, že zoznamy našich adries vrátane našich rodných čísiel sa dostávajú do rôznych podnikateľských subjektov, ktoré nám posielajú rôzne výzvy, propagačné ponuky na výhry a podobne. Čiže tu vidím určitý legislatívny priestor, ktorý by mal zaručiť efektívnejšie pôsobenie úradu, pretože často prídete do nejakej inštitúcie, vypýtajú si váš občiansky preukaz a už majú prístup k osobným údajom, takže niekedy sa mi zdá, že tu robíme veľkú kulisu, a realita je iná. Skutočne by som uvítala efektívnejšie riešenie tohto problému.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda, vážení kolegovia, chcem zareagovať na pána Nagya v tom zmysle, že, samozrejme, neviem teraz v tejto chvíli posúdiť návrh, pretože príde v druhom čítaní, ale pripadá mi trochu zlé, že množstvo vecí chceme zakotviť v ústave a nakoniec sa z tej ústavy tak trochu stáva trhací kalendár, mali sme tu strašne veľa noviel a rôznych pokusov, ktoré neboli alebo neprešli, a čo sa týka tých otázok ochrany osobných údajov, na druhej strane chcem povedať, že naproti tomu, čo hovorí pani poslankyňa Tóthová, že na jednej strane realita je iná, je pravda, že sa s tými osobnými údajmi narába inak a že tu vytvárame akúsi kulisu, a na druhej strane boli niektoré návrhy zákonov, napríklad návrh zákona o nelegálnej práci, tie sme naopak kvôli tomuto návrhu, kvôli ochrane osobných údajov, mali problém s tým, aby sme zverejňovali dokázateľne už pokutovaných zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávali. Tak sa chcem spýtať, či tá ochrana osobných údajov naozaj slúži verejnému záujmu a či naozaj by sme nemohli hovoriť o istom presnejšom výklade v takýchto prípadoch. Ten pozmeňovák sa nakoniec schválil, ale hovorím, že realita pri používaní osobných údajov u bežných ľudí je naozaj iná, ako tu keď sa rozprávame, a naopak, v čase, keď by sa mala nepoužiť, sa mi zdá, že sa používa, a tým pádom sa mnohí občania nemôžu dostať k informáciám, ktoré sú z hľadiska verejného záujme dôležité. Takže chcela by som, aby sa z toho nerobilo klišé a akési "ňúspík" o ochrane osobných údajov, ako keby naozaj to slúžilo verejnému záujmu. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Nagy.

L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pani poslankyniam za pripomienky. Chcel by som, vážená pani poslankyňa Tóthová, uviesť to, že únik osobných údajov nesúvisí s a nezávisí od ústavného alebo neústavného postavenia Úradu na ochranu osobných údajov. Iba pripomínam, že pri poslednom prerokúvaní návrhu zákona č. 428, teda návrhu zákona o osobných údajoch, takýto návrh na zdokonaľovanie systému zabránenia úniku osobných údajov bol predložený. Aj samotný prvotný návrh zákona obsahoval takýto návrh, žiaľ, vďaka niektorým lobistickým záujmom alebo niektorým osobným, skupinovým záujmom, sprísnenie zákona, v parlamente neprešiel, čiže nie je to otázka toho, čo hovoríte vy. Naopak, ústavné postavenie alebo teda posilnenie postavenia úradu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky súvisí, ako som už bol spomínal, s nezávislosťou, v zmysle personálnej "nezávisly", v zmysle finančnej "nezávisly" a v zmysle, musím povedať, aj politickej "nezávisly". Preto očakávam, že podporíte tento návrh. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maděj.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, v rámci predmetnej novelizácie Ústavy Slovenskej republiky musím povedať, že do istej miery chápem aj výhrady Združenia miest a obcí Slovenska, ale v mnohých aspektoch sa táto právna úprava, navrhovaná právna úprava javí ako zmysluplná. Jej cieľom je boj proti korupcii a klientelizmu na miestnej úrovni, a preto sa s predmetnou novelizáciou, podľa môjho názoru, je potrebné stotožniť. Na základe aj uvedeného si myslím, že je potrebné podporiť predmetný návrh zákona do druhého čítania s tým, že akékoľvek pozmeňujúce návrhy a výhrady by sa prerokovali vo výboroch, ktoré sú na to určené. Rád by som sa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, však dotkol inej témy. Ak budeme rešpektovať rozhodnutie Národnej rady a v prípade ak novela ústavy postúpi do druhého čítania, otvára sa tým vlastne definovanie kontrolných systémov a je potrebné rozmýšľať, či Najvyššiemu kontrolnému úradu nerozšírime kompetencie konať aj v iných veciach. Veľmi pálčivým problémom na Slovensku je čistota politického života. Žiaľ, korupcia a klientelizmus sú pojmy, ktoré po siedmich rokoch vládnutia súčasného premiéra začala, žiaľ, verejnosť už pomaly aj tolerovať. Už raz sme v tomto volebnom období navrhovali, aby Najvyšší kontrolný úrad kontroloval aj financovanie a hospodárenie politických strán a hnutí. Politické strany totiž počas jedného volebného obdobia získajú štátne príspevky od štátu takmer až vo výške 1 miliardy Sk. Politické strany majú príspevky od členov, majú dary od svojich darcov a v poslednom období aj sa využíva inštitút prevzatia dlhu. Tu apelujem na pána ministra, aby sa pána premiéra opätovne na rokovaniach vlády pýtal, ktorá firma prevzala dlh SDKÚ vo výške 22 miliónov Sk. Napriek obrovskej zodpovednosti, ktorú majú politické strany a zástupcovia politických strán, tak v Národnej rade pri rozhodovaní, ako aj koaliční predstavitelia politických strán v exekutíve, existuje obrovská nevôľa vládnych strán, aby Najvyšší kontrolný úrad kontroloval politické strany, ich financovanie a hospodárenie. Ak politici v jednom z výborov kontrolujú sami seba, politická kontrola je určite nedostatočná a nie je efektívna. Preto je podľa môjho názoru potrebné, aby Najvyšší kontrolný úrad kontroloval financovanie tak politických strán, ako aj politických hnutí. Najvyšší kontrolný úrad je nezávislou inštitúciou, ktorej nezávislosť garantuje aj spôsob vymenúvania a voľby funkcionárov. Dĺžka funkčného obdobia funkcionárov presahuje volebné obdobie a preto sa nazdávam, že aj nezávislosť je dostatočne daná týmto. Tak aj personálnou, materiálnou stránkou a ústavným postavením Najvyššieho kontrolného úradu. Preto ak si myslím, že politické strany majú záujem na tom, aby sa sprehľadnilo a očistilo politické prostredie, a samozrejme, ak pán minister má o to záujem, tak si myslím, že je potrebné podporiť pozmeňujúce návrhy tak na výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj v pléne, ktorými by sa zaviedla kontrola financovania politických strán na Najvyššom kontrolnom úrade.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, týmto prosím o podporu prípadného rozšírenia novely ústavy a, samozrejme, aj pána ministra, ktorý je za predmetný návrh zákona gestorom. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Pani poslankyňa Angyalová, Hopta. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, môj kolega Madej už v predchádzajúcom prípade, keď sme predkladali my sami novelu, mal pripravený takýto zoznam paragrafov, ktorý by túto otázku ošetroval. Takže predpokladám, že opäť bude jeho predkladateľom, keď sme tu predkladali vtedy, táto novela nenašla podporu tohto pléna, ale ja verím tomu, že vzhľadom k tomu, že je to teraz v prvom čítaní a že takýto pozmeňujúci návrh by mal prísť v druhom čítaní a že nás čakajú skoro dva mesiace do ďalšieho, teda do toho druhého čítania, že budete mať priestor rokovať vo svojich kluboch, možno aj vo výboroch a že budete mať možnosť zamyslieť sa nad tým, či chceme budiť pred občanmi dojem, že slová klientelizmus a korupcia sú len slová, ktorých my máme plné ústa, ale sú v skutočnosti sa s nimi vzhľadom ku stranám nechceme vysporiadať alebo, naopak, to chceme urobiť a nájdeme cestu ako na to. Takže ja vás prosím o to, aby ste ten čas, ktorý máme do druhého čítania využili na to, aby ste rokovali medzi sebou, aby sme hľadali cestu ako takýto prípadný pozmeňujúci návrh podporiť. Myslím, že to bude veľmi dobrý signál smerom k občanom.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, ja by som chcel povedať, že je to jeden z mála vládnych zákonov, ktoré plne podporujem, pretože si myslím, že účelom tohto zákona je ísť, obrazne povedané, miestnym mafiám po krku. Na samosprávu prešli v poslednom období mnohé kompetencie, prešli aj finančné prostriedky, dokonca na mestá a samosprávne kraje prešiel aj mnohý majetok. Tento majetok sa v poslednom období dosť často predáva a predáva nie za veľmi transparentných podmienok. Myslím si, že je právo, aby Najvyšší kontrolný úrad sa zaoberal týmto majetkom, pretože mnohé predaje nie sú transparentné a takzvané miestne mafie si predávajú majetok často pod cenu. Často sa tu hovorí o kontrolóroch, ktorí by mali brániť alebo chrániť čistotu predaja týchto majetkov alebo aj hospodárenia miestnej samosprávy. Ja si myslím, že nerobia tak, mnohí tak nerobia a nerobia to z jednoduchého dôvodu, že často sú to politickí nominanti politických strán. Býva často, že vládna koalícia v danom krajskom zastupiteľstve alebo mestskom zastupiteľstve si zo svojej politickej strany zvolí aj kontrolóra, ktorý by mal potom kontrolovať, a myslím si, že je to potom o ničom. Čiže som dokonca presvedčený, že možno by sme sa mali zamyslieť v zákone aj nad tým, aby zastupiteľstvo nevolilo kontrolóra obce alebo mesta. Možno by stálo za to, tak ako primátor je volený občanmi, aby aj občania volili kontrolóra. Čiže plne podporujem tento zákon do druhého čítania.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ, podpredseda vlády. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Pán predseda, budem stručný, vyjadrím sa skôr k tým dvom vystúpeniam, ktoré navrhli rozšíriť novelu, ak prejde do druhého čítania, jednak k ochrane osobných údajov. Ja sa priznám, že mi diskusia o ústavnom zakotvení Úradu na ochranu osobných údajov pripadá byť trochu absurdná. Poviem prečo. Najskôr vytvoríme nezávislý Úrad pre štátnu službu. Potom vytvoríme nezávislý Úrad na ochranu osobných údajov. Potom jeden nezávislý úrad zasahuje do kompetencie druhého nezávislého úradu. No tak ho dáme do ústavy, ten jeden, potom zrejme budeme dávať do ústavy aj ten druhý, aby náhodou nemali nerovnoprávne postavenie. Ja si myslím, že to nie je cesta. Problém Slovenska nie sú nezávislé úrady, respektíve ich nezávislosť. To nie je problém na Slovensku podľa mojej mienky. Práve druhá strana mince je niekedy problém. Problém je zodpovednosť.

Poviem však ešte jednu ďalšiu absurdnú situáciu pri ochrane osobných údajov. Súhlasím s pani poslankyňou Angyalovou, že ochrana osobných údajov je už taký "newspeak" trochu, aj európsky "newspeak" a ide do takého absurdna, že z dôvodu ochrany osobných údajov my nemôžeme zverejňovať odmeny štátnych úradníkov, odmeny aj predsedu Úradu na ochranu osobných údajov, pretože to je vec finančnej identity. Daňoví poplatníci platia štátnych úradníkov, ale nemôžu to skontrolovať, pretože by to zasiahlo do ich finančnej identity. No predsa to je absurdné. To išlo už ďaleko. Išlo to ďaleko a treba sa vrátiť späť. (Potlesk.) Treba sa vrátiť späť, lebo to vyžaduje elementárna logika, sedliacky rozum, nič viac.

K druhej otázke, k otázke rozšírenia kompetencie NKÚ o financovanie politických strán, ja som povedal, že v zásade ja s tým problém nemám, ak sa štát rozhodol, že bude z veľkej miery financovať politické strany. Bude však potrebné vyriešiť dve veci. Po prvé, asi by NKÚ nemohlo kontrolovať financie politických strán, ktoré majú z členských príspevkov, lebo sú subjekty súkromného práva, teda mohol by kontrolovať len ten objem finančných prostriedkov a väčšinový, ktorý dáva stranám štát. A potom by však bolo potrebné zrejme v zákone upraviť, že by viedli na osobitných účtoch zdroje zo štátneho rozpočtu strany a z iných súkromných zdrojov a takisto by asi bolo potrebné upraviť, čo bude NKÚ alebo aké kritériá bude NKÚ posudzovať. Lebo asi by NKÚ nemal posudzovať, či strana v kampani použije peniaze na bilbordy alebo na televíznu kampaň. To by asi NKÚ nemal robiť. Čiže bude potom potrebné doplniť zákon o NKÚ tak, aby bolo zrejmé, akými kritériami sa bude Najvyšší kontrolný úrad riadiť pri kontrole verejných financií, ktoré štát dáva na činnosť politickým stranám. Toľko, pán predseda, ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky v Národnej rade uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona o lobingu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1212),

ktorý prerokúvame ako tlač 1212. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem stručný. Poviem hneď v prvej vete, že nejde o protikorupčný návrh zákona. Pretože kto chce korumpovať predstaviteľa štátu, tak nepôjde cez zákon o lobingu, samozrejme, tento návrh zákona má veľmi skromný cieľ. Veľmi skromný cieľ. A tým cieľom je, aby lobistický kontakt bol pod verejnom kontrolou. Nič viac a nič menej. Inými slovami, aby bola povinnosť zverejňovať prípady, keď legitímny subjekt lobuje v prospech alebo neprospech konkrétneho zákona. To znamená, aby občania mali možnosť mať informáciu, kto ako loboval a s akým výsledkom sa to nakoniec stretlo. To je celý skromný účel návrhu zákona. Nič viac a nič menej, preto nebudem ďalej vysvetľovať jednotlivé ustanovenia. Myslím si, že návrh zákona je napísaný stručne a zrozumiteľne. Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za uvedenie návrhu. Poprosím pána poslanca Gála, Gábora, ktorého poveril výbor, ústavnoprávny, aby Národnú radu informoval o stanovisku k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o lobingu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní podávam spravodajskú informáciu. Predkladaný návrh zákona má za cieľ naplniť záväzok vlády Slovenskej republiky prijatý v programovom vyhlásení a ustanoviť právnu reguláciu lobingu. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dohoda v správe uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Výdavky spojené s prijatím tohto návrhu zákona bude možné pokryť v rámci schválených limitov rozpočtových kapitol. Návrh nebude mať vplyv na ekonomický, environmentálny, ani vplyv na zamestnanosť, či negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení v návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú, podľa rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1218 z 20. júna 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 7. septembra 2005 a gestorský výbor do 9. septembra 2005.

Pán predseda, prosím, otvore rozpravu k tomuto bodu programu.