P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda a vážený pán podpredseda, nerád to hovorím, ale, pán podpredseda, vy sa výrazne ľudsky devalvujete. To, že sa postavíte za rečnícky pult a na pod sebou sediaceho šéfa opozičnej strany, a nie malej, začnete vyrevovať arogantne, že je klamár a podobne, no nie ste gentleman. Stávate sa človekom, s ktorým sa dá naozaj komunikovať iba vtedy, keď je to nevyhnutné. Pravdepodobne však u vás sa to za týchto okolností dá predpokladať, ale fakt je to pre mňa smutné skonštatovanie.

Na druhej strane však, vážený pán predseda parlamentu, ktorý riadite túto schôdzu, chcem vám oznámiť, že tu za vašej prítomnosti podpredseda vlády vyrevoval na navrhovateľa, že je klamár a podobne, a máme v rokovacom poriadku, ktorý tak dobre poznáme všetci, aj niečo o urážke medzi poslancami a inými. Ja nechcem, tie emócie tiež viem rešpektovať a buďte taký láskavý, aspoň upozornite pána podpredsedu na elementárne zásady slušnosti a postavenie člena vlády Slovenskej republiky, ktorý odpovedá na návrhy poslancov. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ak dovolíte, nadviažem na predrečníka pána podpredsedu vlády a budete možno prekvapení, opäť s ním budem po prvýkrát súhlasiť.

Pán podpredseda vlády, ktorý povedal jednu vec, že nie je možné porovnávať českú a slovenskú ekonomiku. Má pravdu v jednom a to bolo práve vtedy, keď povedal, že nie je možné porovnávať východiská českej a slovenskej ekonomiky pri rozpade Rakúsko-Uhorska. Prvýkrát pán podpredseda vlády povedal pravdu, pretože nám tu vajatal nezmysly, kde bolo vždy Česko-Slovensko, ako bolo teda hodnotené. Ja chcem povedať jednu vec. Keby Slovensko sa dnes stalo 51. štátom Spojených štátov, tak vy si myslíte, že by sa tu zdvihla životná úroveň? Nie! Namiesto 50 mil. by bolo 55 mil. nepoistených a ďalších 45 mil. by žilo v biede. A som veľmi rád, že pán podpredseda vlády konečne toto priznal.

A chcem povedať jednu vec. Každý, kto chce klamať, musí mať veľkú pamäť. Ja viem, že pán podpredseda vlády a minister financií má veľkú pamäť, ale objem toho klamstva už asi tá pamäť tiež nezvládla. Bolo by preto dobré, aby sme si všetky ekonomické argumenty, ktoré máme, ich efektívne využívali. Chápem, že pán podpredseda vlády chce zdôvodniť činnosť tejto vlády, ale ak niekto po siedmich rokoch, kde klamal občanov, že reformy sú nutné, lebo inak padneme, chce reformovať to, čo začal, tak si myslím, že čestné by bolo, aby pán podpredseda vlády teraz navrhol predsedovi vlády, aby vstali a podali demisiu.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán podpredseda vlády tu tak systémovo a etapovite opakuje niektoré údaje, faktické údaje a vecné pripomienky, ktoré mnohí naschvál prehliadajú, a znova tu bola zmienka o porovnávaní Čiech a Slovenskej republiky. Ale seriózne a pravdivé je to porovnávať časovo, ako tu raz bolo povedané. A treba povedať aj to, že hrubý domáci produkt meraný na obyvateľa v roku 1995 dosahoval 63 % z úrovne Čiech a teraz je to 76 %. Zlé alebo dobré smerovanie Slovenska? Verejný dlh ako podiel na HPD na Slovensku klesá, v Čechách rastie. Nezamestnanosť v Čechách rastie, zamestnanosť klesá, na Slovensku je to opačne. Rozdiely v úrokových sadzbách, za ktoré si požičiava štát, na Slovensku sú jedny z najlepších. Je tento smer dobrý alebo zlý? Keď sa to porovnáva dynamicky, tak je to dobré a toto je jediné relevantné porovnávanie.

A na margo tých pripomienok, aj na margo kolegu Kaliňáka, poviem iba toľko, že možno, že keby nemáte tak lacno prenajatú reštauráciu v Slovenskom rozhlase, mal by možno Slovenský rozhlas menšie dlhy, menšiu stratu a menej by to stálo daňových poplatníkov, ktorých máte plné ústa. Len a len plné ústa.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Chcem len povedať, že chápem, pokiaľ minister financií povie, že dvakrát započítané výdavky na sociálne veci z pohľadu štátu ovplyvnia deň daňovej slobody. Ale ak, pán minister, sa vyjadríte, že čerpanie fondov z Európskej únie ovplyvní daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku, prepáčte, ale zhadzujete sa v očiach odbornej verejnosti. To je fakt. Takisto, ako ste urobili to, že ste urobili kurzovú stratu 7 mld. korún. Takúto základnú vec vie každý ekonóm, že musí takúto vec urobiť hedgingom, prirodzeným hedgingom, ktorým si zabezpečí to, keď je raz euromenou, tak nie je možné, že my predávame niečo v dolároch a potom zažijeme takýto obrovský kolaps, ktorý potom v konečnom dôsledku zostáva vo výsledkoch Národnej banky Slovenska v obrovských miliardách. Vy sa možnože tvárite, že toto je nie je zodpovedajúce, ale, bohužiaľ, zatiaľ som nepočul kvalifikovanú odpoveď na túto vec zo žiadnych úst a, bohužiaľ, ani sa nedočkáme, lebo jednoducho na to nieto odpovedi. To je jednoducho diletantstvo!

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kaliňák.

R. Kaliňák, poslanec: Ja som len chcel povedať, že porovnávanie medzi Českou a Slovenskou republikou v tomto prípade malo význam, pretože sa ten trh pevných liniek podstatne zhoršoval, napriek tomu niekoľkonásobne, nie dvoj- ani troj-, ale viac ako päťnásobne sa tie telekomunikácie predali drahšie, to znamená, ide o výhodnosť, ide o hospodárnosť, pán minister. Pán Janiš, našťastie, pán poslanec, vy ani neviete čítať tie ekonomické údaje. Tak keď to budete nabudúce chcieť prezentovať, tak ich aspoň pomenujte správne, lebo vidím, že v tom máte úplný hokej.

Ale čo je na tom... (Reakcia z pléna.) Však on tiež reagoval na mňa, Paľo, však prosím ťa.

Čo je však najdôležitejšie, že to hodnotenie sa vždy obracia podľa toho, tie štatistické údaje, ako potrebujeme a to je práve tá nevýhoda, že sa nikdy objektívne nechcú tie čísla podať. Len čo ich podáme osobne, tak vymeníme slovo "populista" za slovo "klamár", lebo slovo populista už je opočúvané a nikto naň nereagoval. Dnes ide do módy slovo klamár. Som zvedavý, kedy už konečne prídu nejaké serióznejšie čísla, nejaké serióznejšie argumenty.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Mitrík. Prítomný v rokovacej sále nie je. Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, pán premiér, členovia vlády, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave pri predkladaní takého dôležitého návrhu ako, aspoň som si doteraz stále myslel, je inštitút vyslovenia nedôvery vláde, resp. predsedovi vlády, a tým následne všetkým jeho členom, pretože niečo som už v tomto parlamente presedel a mal som stále dojem, že je to ozaj mimoriadny inštitút, ktorý sa využíva v tom krajnom prípade, keď je to veľmi dobre organizačne a personálne pripravené a nebude to, ako keď sa zvykne na jednotlivých tlačových besedách vykrikovať a poukazovať na to tak alebo onak. Bohužiaľ, veľmi som sklamaný z tej rozpravy, pretože odznelo tu už všetko, len nie to, o čom vlastne táto schôdza je.

Veľa sa povykrikovalo navzájom, ja som posledný, kto by tu obhajoval komunistov, ale oni sa dokážu obhájiť asi sami, pretože si za svojimi názormi stoja, aj keď ja s nimi nesúhlasím. Ale na druhej strane asi platí to heslo, že Poturčenec horší Turka. Pretože tí, čo prezliekli kabáty, sú oveľa horší ako tí, ktorí si tú svoju pozíciu obhajujú. A preto ma prekvapuje, že aj tá rozprava sa uberá týmto smerom. Samozrejme, úmyselne som stratil poradie, pretože nemal som najmenší záujem vystúpiť vtedy, keď tu sedela pani Martináková za skupinu predkladateľov, ale k tomu sa ešte dostanem, pretože je o čom hovoriť.

Medzitým síce Robert Fico odišiel, ale treba jemu pripomenúť, že podľa rokovacieho poriadku je on ten, kto vystupuje za skupinu predkladateľov, aspoň tak to bývalo vo zvyklosti v minulosti, že to je tá elementárna slušnosť, aby ten, kto zastupuje túto skupinu predkladateľov, tu minimálne sedel a sledoval, o čom sa hovorí v tomto parlamente, pretože on využíva inštitút záverečného slova predkladateľa. Neviem, ako chce reagovať na tých, ktorí vystúpili v rozprave, keď tu ani nesedí, pretože on bol jeden z tých, ktorý tu pomaly najmenej sedel na rokovaní tejto Národnej rady. Trápi ma to preto, že je členom poslaneckého grémia a viackrát sme hľadali riešenie, ako sa pohnúť ďalej, a vyhýbal sa týmto veciam.

Takže som presvedčený, že skutočne nebolo toto dobre pripravené, aj keď som očakával viac, pretože 65 dní dozadu, myslím, ak to dobre počítam, prvýkrát zaznela tá informácia, že ideme odvolávať vládu. Ja som si vtedy povedal, že konečne. Že konečne, pretože agenda HZDS to bola aj predtým. My sme už predtým povedali, že táto vláda nemá našu dôveru, a preto s čistým svedomím budeme hlasovať za jej nedôveru. Len problém je niekde inde. Kým niekto sa nám snaží nadiktovať a hovoriť, ako máme robiť opozičnú politiku, na druhej strane to robí iba tak ako zdanie, najmä pre médiá, a nie aby sa na tú tému hovorilo v parlamente.

Ako mám brať úprimnosť predkladateľa a jeho politickej strany, keď tu sme vytvárali priestor na posledných štyroch schôdzach Národnej rady, aby sa tu hovorilo v rozprave o všeobecnej vnútropolitickej a sociálno-ekonomickej situácii Slovenskej republiky, kde tá predstava, ktorú sme zverejnili, bola taká, že áno, ak poviem, som nespokojný s ministrom zdravotníctva, s týmto a s týmto, na druhej strane toto je alternatíva na riešenie. Toto nebola snaha predkladateľa, aby to takým spôsobom išlo, oveľa jednoduchšie je hodiť rôzne frázy, naučené gestá a posunúť to do tej roviny, ako sa tvrdo budem stavať proti vláde.

Takže naše stanovisko je jednoznačné. Hlasujeme za nedôveru bez ohľadu na to, že je to takto nekvalitne pripravené, pretože musím otvorene povedať, ak by som sa ako poslanec mal rozhodovať podľa toho, čo odznelo v tejto rokovacej miestnosti, ťažko by mi tá ruka padla na to tlačidlo "hlasujem za".

Čo tu padli, aké argumenty? (Potlesk.) Jednoducho politikárčenie zo všetkých strán a takýmto spôsobom vykrikovanie, ale na to už sme si zrejme zvykli a zrejme si asi budeme musieť zvyknúť, že presne to platí podľa toho hesla, že čím horšie, tým pre stranu lepšie. Áno, čím horšie sa budú mať ľudia a konečne nebudú chcieť túto vládu a budú nás voliť, lebo my sme tí spasitelia, my sme tí záchrancovia. Ale nikto si neuvedomuje, že aj za ten rok ešte, čím horšie, tým lepšie pre stranu, doženieme ten národ ešte do väčšej zúfalosti, ako je tu na tom.

A teraz sa dotknem, prečo napríklad bol som oslovený, aby som sa podpísal pod tento návrh, prečo som sa nepodpísal. No z jednoduchého dôvodu. Ťažko môžem byť pod jedným návrhom podpísaný s pani Martinákovou, ktorá bola tá, ktorá udávala tón tejto vládnej koalícii, tá, ktorá hlasovala za zrušenie 22 zákonov, ktorými sa odobrali všetky sociálne výhody, ktoré v minulom parlamente sa podarilo pretlačiť, ktorá hlasovala za všetky zákony, ktoré sa týkali reformy, takzvanej, s ktorou sme my nesúhlasili, keď došlo k personálnym výmenám na jednotlivých úradoch štátnej správy, a ktorá nakoniec ako spasiteľ sa objavila a prišla s návrhom, ako odpolitizovať štátnu správu. Tak najskôr tých ľudí si tam dosadíme, porobíme čistky a potom ideme zachraňovať. To mi pripomína tak, že najskôr ste toho občana utopili, aj v tých sociálnych veciach, a teraz sa tvárite, že sa ho snažíte do pol pása udržať nad vodou. A že predtým ste ho dusili, to vám vôbec neprekážalo.

Toto je môj dôvod, prečo som sa pod to nepodpísal a prečo teda aj takýmto spôsobom k tomu pristupujem. A toto si musí aj pani Martináková rozmyslieť, akým spôsobom chce ďalej pokračovať, pretože na jednej strane nám odkazuje, ako máme robiť opozičnú politiku, na druhej strane zoberme si hlasovania v tomto volebnom období - a nemusíme ísť ďaleko, stačí aj tento rok, aby sme si zobrali a zhodnotili, akým spôsobom k jednotlivým návrhom, ktoré sme tu dávali na zlepšenie postavenia života občanov Slovenskej republiky, ako pristúpila. Ako hlasovala pri zákone, keď sme chceli odpolitizovať voľby, ako hlasovala pri ďalších veciach, ktoré tu odzneli v tomto parlamente. Pritom len z médií som sa dozvedel, kde na tlačovke oznámila, že áno, ona je v opozícii. To bolo tiež pre mňa prekvapenie, že teda odrazu my sme v tej istej opozícii, alebo potom každý má tú svoju opozíciu. A ona tu hovorila o morálke a intrigách a grobianstve a neviem, čo všetko tu už odznelo v tomto parlamente z jej pozície. No ale potom mne to pripomína, že má dve morálky, jednu tú svoju a druhú tú, ktorú od ostatných čo ona vyžaduje? Ako si to ona predstavuje, ako by to malo existovať?

A dovoľte aj, aby som sa dotkol niektorých vecí, čo sa týka tohto parlamentu. Keby tu bol Janko Ľupták, tak povie "veľmo ma srdce bolí", pretože po troch rokoch pôsobenia v tomto parlamente mnohí poslanci ešte neovládajú rokovací poriadok. A vďaka len benevolencii predsedajúcich ešte sa to takýmto spôsobom púšťa. Jednoducho, ak si prečítate rokovací poriadok, tak zistíte, kde je napísané, že v rozprave hovorí poslanec spravidla spamäti, môže používať pomôcky. Koľko v tejto rozprave tu bolo napísaných vystúpení, ktoré tu niekto prečítal a možno ani nevedel, akým spôsobom sa k tomuto vystúpeniu dostal a on ho tu odrecitoval potom v parlamente.

Druhá vec, ak sa vystupuje v rozprave s faktickou poznámkou, je možnosť sa prihlásiť do ukončenia vystúpenia rečníka predchádzajúceho. Koľko sme tu už mali problémov, keď sa kričalo, kto sa kedy hlási, nehlási, je to v tejto problematike nedoriešené a to je len problém prístupu tých ľudí. Keby totižto poslanci sedeli v rokovacej miestnosti, tak by nemali problém s vystúpením a potom by sa nemohlo stať, že takmer tretina predkladateľov, ktorí boli podpísaní, sa prihlási do rozpravy a jedna tretina z nich jednoducho ani nevystúpi pri písomne prihlásených v tej možnosti, keď mali možnosť vystúpiť, a to z jednoduchého dôvodu, nesedeli v rokovacej miestnosti. A potom hľadať o tom výhovorky, že prečo predsedajúci neumožnil alebo umožnil, alebo niečo podobné. Prepáčte, ja som tu sedel do tej 21.00 hodiny a ja som si našiel priestor, aby som sa do tej rozpravy mohol prihlásiť. Takže ak by tu boli poslanci sedeli a boli mysleli úprimne to odvolávanie vlády, tak by boli mali možnosť sa aj do tej rozpravy prihlásiť a boli by mali možnosť aj takýmto spôsobom reagovať.

Ja sa občas vrátim do minulosti a trochu tak pripomeniem tú situáciu, ktorá tu bola v tom minulom funkčnom období. Tí, ktorí tu sedeli, vedia, že sa osemnásťkrát predkladal návrh na vyslovenie nedôvery buď členovi vlády, alebo celej vláde. Ak Vojto Tkáč tu hovorí o tom, že na päť minút stačí si prečítať v knižnici a vedieť niečo o sociálnej politike, toto ešte menej treba, pretože každý z nás má draho kúpený notebook a tam sa dá všetko nájsť, zápisy, ako prebiehali rokovania v tomto parlamente, a tam by tí, ktorí hovoria o tom, ako by to malo fungovať, si prečítali a zistili, ako to fungovalo pri jednotlivých návrhoch na vyslovenie nedôvery členom vlády, kde, aké návrhy boli predložené. A ak prišla nedôvera predsedovi vlády, tak sa robilo fakticky ako odpočet programového vyhlásenia vlády a takýmto spôsobom sa k tomu pristupovalo, napriek tomu, že sme neboli úspešní, že nikto odvolaný nebol.

V tomto volebnom období sa hrá niečo iné. Viac sa hovorí na tlačovke ako v rokovacej miestnosti, viac sa hovorí pre médiá, viac sa hovorí k ľuďom, ale nie je záujem diskutovať v tomto parlamente. To je asi celý problém tohto parlamentu, pretože je záujem čím skorej skončiť rokovanie Národnej rady, zahlasujeme si a odídeme. Toto je práve filozofia, ak by sa niekto zaoberal týmito otázkami, veľmi rýchlo zistí, o čom je slovenský parlamentarizmus a v čom sa to momentálne pohybuje.

Ak tu niekto hovoril o problémoch, o morálke, nedá mi nespomenúť jeden biblický príbeh, ktorý hovorí - a to, Robert, si ty budeš musieť asi uvedomiť, aj keď viem, že v minulosti si bol v SDĽ, to znamená, že asi si sa moc nevenoval otázkam v tejto oblasti, ale doštuduj si to a tam zistíš jednu vec, je to vysvetlené na príklade, keď pochodujú ľudia za sebou a každý svoje hriechy si nesie na chrbte, takže nikto nevidí tie svoje hriechy, ktoré má, lebo si ich nesie na chrbte, ale vidí tie hriechy toho pred sebou, lebo ten ich má na chrbte. A preto veľmi vykrikuje a hovorí, ty máš takéto, ty máš toto, ty máš všetko, ale nikdy sa nehovorí to, čo ja nesiem. To je podstata toho, čo som ti chcel povedať, keď si tu hovoril o morálke, pretože skutočne asi platí, že máme na Slovensku dve morálky a nie je šťastné, keď sa tu moralizuje a hovorí, akým spôsobom tí druhí to zle robia, ako len ja mám patent na rozum, ako by to mali robiť a všetky tieto náležitosti.

Samozrejme, nedá mi, aby som aj nereagoval na jednu poznámku, ktorá tu odznela, myslím, že pani Martináková to hovorila, o tom, že nová členka SDKÚ vyzvala, že by novinári mali vstúpiť do SDKÚ. Mňa to celkom prekvapilo, že to práve, ale myslím, že ste to vy hovorili, takže mňa to celkom prekvapilo, že to odznelo v tomto pléne, a to z jednoduchého dôvodu. Viete, ak by prišli viacerí novinári, zrejme by si však museli dávať veľký pozor potom na to, aby ich rodinní príslušníci neboli zapletení do rôznych štátnych zákaziek, lebo potom by sme nemali 25 nezávislých poslancov, ale možno 85. Toto je realita. Ak chcem na niekoho poukazovať, tak v prvom rade si musím pozametať doma a povedať, kde a ako sa to posunulo, pretože sú tu poslanci, ktorí si niečo v tomto parlamente už pamätajú.

Mrzí ma, že nakoniec aj ja som skĺzol do tej roviny, že hovorí sa tu o všetkom, len sa nehovorí, že táto vláda je neschopná. Len sa nehovorí o tom, aký máme my program pripravený, čo ideme riešiť, ako to ideme zabezpečovať. Ja verím, že po tejto prestrelke, ktorá tu už prebehla v tomto parlamente ako také zahrievacie kolo, aby si politické strany nahnali nejaké politické body pred dovolenkami, že príde jeseň, keď bude ochota v tomto parlamente diskutovať a hľadať riešenia, ako pokračovať ďalej, čo urobiť so Slovenskou republikou, aby to neplatilo podľa hesla: "Čím horšie pre občanov, tým lepšie pre nás, pre našu politickú stranu."

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Husár, Navrátilová, Martináková, Jaduš, Hopta, pán Cuper, posledný pán Cuper. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvý pán Husár, nech sa páči.

S. Husár, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Cabaj mi tak trošku prihral, pretože chcem už dlhšie adresovať pani Martinákovej jednu veľmi úprimnú otázku, či vie, koho dnes odvolávame. Ja som mal z jej vystúpenia pocit, že naraz pána Dzurindu aj pána Mečiara.

A druhá, ešte veľmi úprimná otázka, prečo, pani Martináková, musíte v každom svojom vystúpení nezabudnúť na dva veľmi dôležité momenty a to je prehodnotenie politiky HZDS a osoby pána Mečiara? Keby to bolo v piatej B, by som vás podozrieval, že ste tajne a neúspešne zaľúbená. (Smiech v sále.) Ale, bohužiaľ, nie je to v piatej B, je to v parlamente. Ani pán Mečiar, ani ja ako člen, dlhoročný člen HZDS sa necítim ani malomocný, ani prašivý, pani Martináková. A dovolím si vám pripomenúť, že títo opľúvaní majú stále dôveru viac ako 10 % voličov na Slovensku... (Reakcie z pléna.) Reagujem na pána Cabaja, presne tak, viac ako 10 % na Slovensku a nie 1,0 nič.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán kolega Cabaj, keď som chodila na vysokú školu, mali sme jedného veľmi vtipného pedagóga a dával nám takúto otázku, že loď je sto metrov dlhá, 60 metrov široká, koľko rokov má kapitán? To bola proste otázka, ktorá nemala absolútne zmysel. A v tomto okamihu mám (potlesk), mám taký pocit, že my sa dostávame do podobnej komunikácie, že hľadáme odpoveď, koľko rokov má kapitán. Veď predsa logika veci toho diania, ktoré tu je, je tá, že vy chcete všeobecnú diskusiu o vnútropolitickej situácii v prostredí, kde podporujete vládne návrhy. Veď o tom to celom je. Na jednej strane my sa spájame so Smerom, hoci nerokujeme s nimi, ale vy sa nespájate (ruch v sále), vy sa nespájate s HZDS, kde minister zdravotníctva, pardon, s SDKÚ, minister zdravotníctva povie, že sa štyrikrát stretol s pánom Mečiarom. Kde je tu o spájaní? To je... (Reakcie z pléna a potlesk.) To povedal, toto povedal v diskusii na TA 3 pán minister zdravotníctva. (Reakcie z pléna.) To je jedno, ale že tu sú spojenia, tu sú evidentné spojenia vládnych strán s HZDS. A to je práve o tom hľadaní veku kapitána. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Martináková.

Z. Martináková, poslankyňa: No, priznám sa, že tiež som nepredpokladala, že sa to tu zvrhne na vnútropolitický boj medzi opozičnými stranami (ruch v sále), medzi opozičnými stranami a vôbec nemám chuť sa do toho zapájať. My, Slobodné fórum jednoznačne hovorí na verejnosti a vždy to bude hovoriť, že... (Ruch v sále.) Pán predsedajúci, prosím, upozornite kolegov, že sa nevhodne správajú.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Musím sa snažiť tak konať, aby som naplnil rokovací poriadok, a mám s tým starosti, fakt. (Smiech v sále a potlesk.)

Z. Martináková, poslankyňa: Ďakujem. Ďakujem, pán poslanec, dúfam, že...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ale ubezpečujem úplne o jednom, že urobím tak vždy, keď budem vidieť, že mám, že mám úspech, ale o ten môj neúspech sa staráte hlavne vy. (Ruch v sále.) Takže prosím, kolegovia, aj vo vzťahu k pozícii, ktorú zastávam v tejto chvíli, rešpektujte pokoj v tejto rokovacej sále.

Z. Martináková, poslankyňa: A aby ste mi aj dožičili ten čas, ktorý na faktické poznámky mám, to by som poprosila, lebo už porušovania rokovacieho poriadku tu bolo dosť.

Ale naozaj nechcela som sa do takejto polemiky vôbec zapájať, len vyzeralo by to asi čudne, keby som na približne dvadsaťminútové vystúpenie, z ktorých pätnásť minút mi bolo venovaných, nereagovala. Keby som bola vedela, pán poslanec Cabaj, že kvôli môjmu menu sa nepodpisujete pod tento návrh, tak sa stiahnem a celkom pokojne prenechám túto iniciatívu silným opozičným stranám v parlamente. My sme nikdy nemali, naozaj, my sme nikdy nemali problém s tým, že sa hlásime k reformám. A naozaj sme na začiatku s plným vedomím a s veľmi dobrým úmyslom podporovali reformy, lebo sme presvedčení, že ich Slovensko potrebuje. Sme o tom hlboko presvedčení. V tých reformách sa prijali mnohé veľmi zlé kroky a hlavne neboli skoordinované. Tie zlé, chybné kroky sa prijali preto, že ministri nevedeli navzájom... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš. (Reakcia poslankyne.) Dobre. Prosím vás a teraz ja som z vašej strany a budem vždy pri vás. Nie, že teraz vy sa do mňa pustíte. Dajte ešte 20 sekúnd pani poslankyni Martinákovej.

Z. Martináková, poslankyňa: A skutočne budeme z tejto pozície vždy vystupovať. Ja poviem otvorene. Keby tu znovu bola daňová reforma s rovnou daňou a, chvalabohu, keby bola ešte nižšia ako 19 %, tak Slobodné fórum za to zahlasuje. Dokonca môžem povedať, že keby tu bola opäť fiškálna decentralizácia, za ktorú sme hlasovali už v opozícii, znovu by sme za ňu zahlasovali. (Reakcie z pléna.) A ja som hovorila o chybách, ktoré sa stali preto, že ministri navzájom svoje kroky nekoordinovali.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dosť. Zapnite mikrofón pánovi Hoptovi. (pozn. red.: Aperátori zapli mikrofón poslancovi Jaroslavovi Jadušovi podľa poradia prihlásenia v rámci faktických poznámok.)

J. Jaduš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja pána kolegu Cabaja hlboko chápem, keď bol tu rozčarovaný a roztrpčený z toho, ako sa vedie diskusia, že on tomu absolútne už prestáva rozumieť.

Skutočne sa priznám, že ešte viac ako dve vystúpenia za rečníckym pultom a museli by ma vyviesť s nejakou mentálnou ujmou, pretože dnes tu Dzurindu odvolávajú tí za reformy, ktorí za reformy zahlasujú v plnej váhe. Odvolajú ho aj tí, ktorí nedopatrením pustia jeden hlas. Potom tu odvolávajú Dzurindu za privatizáciu tí, ktorí ju nepriamo podporia tým, že sa k nej absolútne nevyjadria, a tí, ktorí vedú jasnú opozičnú politiku už niekoľko rokov, tí, ktorí bojovali za neprivatizáciu, tí, ktorí nedali ani jeden hlas reforme, tak tí sú nakoniec najhorší v tomto parlamente. Tí sú tí, ktorí zrádzajú národ. Takže láskavo odpovedzte si aj vy zo Slobodného fóra, aj vy zo Smeru, kto tento národ zrádza permanentne a neustále.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude s faktickou poznámkou vystupovať pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, dovolím si povedať, že v tomto parlamente je už taký politický "bordel", že už naozaj nikto nevie, kto je opozícia a kto je vládna koalícia. A preto si dovoľujem navrhnúť, aby sme sa prestali deliť na opozíciu a koalíciu, ale delili sme sa na dve časti. Tí, ktorí chcú socializmus, a tí, ktorí chcú kapitalizmus. (Smiech v sále a potlesk.) A potom by bolo podľa mňa prijateľnejšie, kto je za akú spoločenskú formáciu. Vtedy by som rozumel, pretože ja odmietam kapitalizmus či je v hnedom, zelenom, ružovom, v hociktorej farbe. Je to pre mňa vykorisťovateľská spoločenská ekonomická formácia. Čiže ja odmietam kapitalistickú spoločnosť. Čiže bol by som rád, aby bolo jasné, kto je za znárodnenie strategických podnikov, kto je za vystúpenie z NATO a podobne. To by boli tí, ktorých by som bez problémov dokázal v tomto parlamente podporiť. Pokiaľ viem, takýto program zatiaľ má jedine Komunistická strana a verím, že komunisti majú iné zmýšľanie ako ostatní, ktorí tu sedia v parlamente.

Čiže opakujem, vážené dámy, vážení páni, hovorte, za akú spoločensko-ekonomickú formáciu ste, či chcete naozaj pomáhať ľuďom. Pretože ak pani Martináková podporí program tejto vládnej koalície a teraz založí nejaké svoje fórum, tak niekedy mi to pripadá, ako keby sa programovo blížila ku Komunistickej strane Slovenskej republiky, ale na druhej strane sama podporovala túto vládu. Čiže jedno hovoríme a druhé robíme.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Musím súhlasiť so svojím predrečníkom Tiborom Cabajom, že každý z predkladateľov - a dnes už aj viem, prečo za nami neprišli, aby sme sa im podpísali pod odvolávanie premiéra Dzurindu a jeho vlády - využíva toto odvolávanie vlastne na prezentáciu svojej politiky.

Pani Martináková, zbytočne sa rozčuľujete. Ja som po dva a pol roku, keď som tu prišiel, povedal som vám, nechoďte okolo našich lavíc, pretože ak tade prejdete, ako keby ma ofúkol mráz z Kremľa. (Smiech v sále a potlesk.)

Vy ste jednoducho celú svoju politiku založili na okydávanie pána Mečiara a Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko. Nič iné ste ľuďom neponúkali. A zabudli ste na to, že vy ste pomohli pána Dzurindu inštalovať k moci. A dnes sa pasujete zase, ak vám to vyhovuje, do bojovníčky proti jeho vláde a jeho režimu. Je to nie príliš úctivé.

Obdobne niektorí poslanci Smeru, ako pani Zmajkovičová, ktorá váš príklad svetle nasleduje a obtiera sa o Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko takým istým spôsobom ako vy, alebo pán Kaliňák, ktorý dopredu vie, ako budeme hlasovať. Ani sme sa s ním neradili, lebo ani on s nami, lebo nás k tomu neprizval. Takisto tu vyspevujú o tom, aké úspechy dosahuje česká sociálna demokracia, lebo v poslednom čase si vlastne spomenuli na to, že nijaká sociálna demokracia na Slovensku nikdy nič slovenského neprezentovala. A ja si myslím, že ani Ficova Sociálna demokracia od tohto ďaleko nepôjde. Takže nevidím dôvod, prečo by sme mali chváliť budúcu sociálnu demokraciu na Slovensku.

Ďakujem vám za pozornosť. (Smiech v sále a potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Tibor Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte pár reakcií.

Pani Navrátilovej chcem len povedať, že zrejme nestihla v čase, keď bola ešte v koalícii, tomu kapitánovi zobrať dôchodok. Lebo teraz by sa postavila za neho, aby mu ho priznala. Takže to je prvá podstata. Druhá. Ak tu kritizujete, že kto s kým ako hlasuje, vy ste najskôr vaším hlasovaním zbabrali a urobili ste to, čo ste spravili, kde sa dostala Slovenská republika. Ak my sa teraz snažíme, pretože nemáme silu na to zmeniť to, ale aspoň upraviť, tak vy nám to teraz vytýkate. No zrejme asi ste mali iný záujem, keď ste za to hlasovali a keď ste k tomu takto pristupovali.

Ja len pani Martinákovej chcem povedať, že neviem, že by Slobodné fórum bolo v tomto parlamente, pretože taký subjekt sa volieb nezúčastnil. Vy ste sa na chrbte niekoho dostali do tohto parlamentu. Dokonca ste zastávali aj jednu z vrcholových funkcií v tomto parlamente. A k tomu rokovaciemu poriadku sa radšej nebudem vyjadrovať, lebo poznáme obidvaja, ako sme veľmi často na tú tému museli hovoriť, pretože to základné ste si neosvojili.

Samozrejme, čo sa pána Hoptu týka, že kto je tu koalícia a kto je opozícia. No samozrejme, že to je veľmi ťažko povedať, pretože tí, ktorí boli v koalícii, teraz odrazu som sa dozvedel, že sa prihlásili do opozície. Ale momentálne to dnes platí. Neviem, či už zajtra, ak by bol zablokovaný tento parlament, či znova nebude pani Martináková a jej družina, ktorí odblokujú tento parlament a zahlasujú, aby bol vôbec parlament uznášaniaschopný. Máme o tom čerstvú pamäť, viem, ako to fungovalo a ako to funguje aj ďalej.

Samozrejme, čo sa týka aj tých záležitostí v súvislosti s Robertom Ficom. Tí, ktorí sú tu menej, nevedia, že on bol v roku 1998, kto inštaloval Dzurindu do funkcie, a on nám rozdeľoval funkcie v parlamente a jednoducho opozícii nedal nič. On chcel byť generálny prokurátor, chcel byť v SIS-ke a neviem, v ktorých ešte ďalších funkciách. Ak ich nedostal, odišiel.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Číž a pripraví sa pán poslanec Karol Mitrík. (Ruch v sále.)

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo. Je pravdepodobne zbytočne žiadať vážených kolegov o trošku pozornosti. Tá atmosféra v parlamente, kde zvlášť teraz v posledných minútach vystupovala aj intelektuálna, hodnotová elita tohto parlamentu, dostala tú atmosféru do takej polohy, že už pravdepodobne s tým pripraveným, čo som si na rozdiel od drahého kolegu Cabaja doma pripravoval, dokonca chcel prečítať, lebo si vás vážim a myslím, že každý z vás si zaslúži domácu prípravu a aj naši občania a diváci prípadne, ktorí sledujú, ako rokujeme, a novinári tiež si zaslúžia aspoň trošičku intelektuálnej prípravy a aj trošičku pokory.

Tibor, ja by som ti len jedno povedal, že keď tu budeš hovoriť len spamäti, tak polovica z nás už nebude kandidovať do tohto parlamentu (smiech v sále a potlesk), lebo sa to jednoducho nehodí. A váž si nás všetkých a neurážajme sa, vieš.

Aj, vážený pán kolega Mečiar, ja som si vás úprimne vážil a mal som s tým problémy. Mal som pocit, že za tých 10 rokov ste si užili skutočne nesmierne nekorektného príkoria a verím vášmu intelektu, a napriek tomu, že ste dnes prišli na to, že súčasnú situáciu na Slovensku a ten obrovský chaos a vznikajúcu biedu, že to zapríčinil Smer. Na to ste dvakrát prišli a odišli. S vami prišla alternatíva. Počúvali sme veľmi pozorne. To je alternatíva, čo rozprával pán Jaduš? Čo rozprával môj priateľ Tibor Cabaj? Alebo aj to, čo ste rozprávali vy? Ja chápem, že môžete byť s nami nespokojní, môžete teraz vymýšľať a môžeme hľadať dôvody, prečo je tak a onak opozícia úspešná alebo neúspešná. Ale sú spokojní vaši voliči HZDS, z ktorých najmä 10 poslancov, ktorí volili HZDS a ktorí nechceli Mikuláša Dzurindu vo vláde a teraz tu vládu držia - aj to spôsobil Smer?

Vážený pán premiér, ak trošičku ešte sa vieme dohodnúť na elementárnych hodnotách, ak máme túto krajinu radi, môžeme sa líšiť v názoroch, môžeme sa líšiť v pravici, v ľavici. Som presvedčený aj, vážení kolegovia z pravice, že tak ako sa dá dobre robiť pravicová politika alebo robiť zle, tak sa dá aj ľavicová. Náš problém teraz nie je, že sa robí pravicová politika v zásade, ale to, že tá pravicová politika sa robí zle, nečestne, že sa kradne, že neexistuje pojem verejného blaha, verejnej služby. Ten posledný, ktorý má na Slovensku ešte meno, to je občan. To naozaj Slovensko neovplyvňujú tri, štyri veľké finančné skupiny? Naozaj ten bezuzdný ošiaľ z privatizácie nevyháňa z verejného priestoru peniaze s tým, že jednoducho potom verejné služby vyzerajú tak, ako vyzerajú? Je toto humanistický štát, ktorý má v ústave napísané, že zabezpečuje základné ľudské práva, keď dá 1 500 korún človekovi, ktorý reálne nemôže zarobiť iné peniaze? (Potlesk.)

Tá obrovská bieda mimochodom v dôchodcovskej sfére. Tí, ktorí pracujú a sú schopní pracovať, tak tí ako-tak prežijú. Ale naozaj máme vidieť zmysel tejto krajiny vo vysťahovalectve? Naozaj nemáme právo na pokojné, verejné a dôstojné spravovanie verejného majetku, na to, aby sme dokázali zabezpečiť a hlavne dôstojný život zabezpečiť nielen pre bohatých, pre bankárov, ale aj pre učiteľov, pre robotníkov, ktorí sú po dedinách, po mestách, pre tisíce ľudí, ktorí žijú v panelákoch a nemajú sekundárne zdroje na to, aby sa mohli aktivizovať a podobne?

Takže v takomto prípade tá diskusia minimálne mala byť zdrojom objektívneho a seriózneho posúdenia tohto priestoru. A Smer nešiel do priamej politickej konfrontácie a jednoznačne to predseda strany predsa zdôraznil. My nerozprávame o tom, či je pravicová, ľavicová vláda. My hovoríme o obrovských prípadoch klientelizmu, ktoré sme tu veľmi korektne pomenovali. Požiadali sme pána premiéra, že nie, že to tvrdíme, že to je otázka. A má priestor, nádherný, parlamentný, aby teda vysvetlil, v čom sa mýlime, v čom nejde o žiadny klientelizmus. Alebo opätovne. Transformačný proces je zložitý, povie, že uznáva tú a onú chybu a urobí všetko pre to, aby sa neopakovala. To je nesmierne dôležité. Veď tá hranica tolerancie, ktorú sme teraz vytvorili pre nečestné a nekorektné konanie v štáte, je tak vysoko, že za týchto okolností už môže hroziť len sociálny kolaps. V tom je obrovský problém.

A predsa tu musia byť vo všetkých stranách ľudia, ktorí majú k verejnému priestoru, verejnému blahu nejaký ten priestor a zahriakli tie bezuzdné táraniny, ktoré sa tu objavujú. To znevažovanie, tú lož, ktorá sa tu vydáva za pravdu bez akýchkoľvek problémov. (Potlesk.)

Veď predsa sme krajinou, ktorá má tradíciu, máme svoje elity. Nepochybne podvyživené, pán premiér. Preto chceme, aby podvyživené neboli. Chceli by sme, aby sa na správe krajiny znovu začala podieľať Akadémia vied, aby sa mohli aj iné expertné skupiny tak a onak organizované u nás, oné to inštitúty občianskej spoločnosti. Prečo sa zrazu na Slovensku objavujú tie skupinky, vydávate ich za reformátorov, ktorých nikto v odborných sférach nepozná a ktorých výstupy tak tragicky zasahujú do každodenných osudov ľudí našej krajiny?

Čiže v tomto smere máme problémy. Či menej, alebo viac šikovnejšie pomenujeme tie javy, ale ak niečo Slovensko potrebuje, tak potrebuje korektnú diskusiu, a nie predvádzanie divadla, kto ako bezuzdnejšie a nádhernejšie zaklame. Veď ich treba, tých smerákov, ktorí tu tárajú dve na tri, len nejakým spôsobom devalvovať a potom sa to nejako utrasie. (Potlesk.)

Ja sa nebudem venovať, ani isteže nemám právo, aby som teraz zaujímal stanovisko k jednotlivým vystúpeniam, ktoré tu odzneli. Ale mnohé veci vážne by si vyžadovali, aby sme zaujali k nim stanovisko, aspoň k tým diskutujúcim, u ktorých aspoň trošku vyzeralo, že tú diskusiu myslia vážne, ako je Jožo Banáš, možno niektorí ďalší naši kolegovia.

Nemá význam ani ďalej tú atmosféru, ktorá tu je, predlžovať. Tá diskusia stratila absolútne zmysel v tomto parlamente. Ja len chcem povedať, ak nejakí občania budú povedzme vidieť, že aj moje vystúpenie na Slovensku, že správa, ktorá ide z parlamentu, nie je dobrá. Správa naznačuje, že tu sedíme ako skupina a pravdepodobne nevieme ponúknuť našim ľuďom zmysluplné riešenie z tejto situácie. V súčasnosti určite nie. Tá diskusia ukázala, že vlastne ďalšia práca bude iba jeden rok zbytočného sedenia tu, kde buď dovŕšime reformy, kde pán minister Rusko ešte rozpredá aj ťažko budúce príjmy, ktoré by tento štát pre budúce generácie mohol mať. Pán podpredseda vlády bude vyprávať, že veľmi "licomerne", že ako on má na pamäti našich potomkov, nebudeme predsa prejedať peniaze z tej budúcnosti. Už nie je čo sprivatizovať. Už sme začali privatizovať budúce príjmy. Už sme sprivatizovali budúce príjmy v sfére sociálnej, v sfére zdravotnej. Teraz ešte treba budúce príjmy z SPP. (Potlesk.) Ale pritom všetkom netreba zabudnúť, že nesmierne dbáme, vážený pán podpredseda vlády, na potomkov. Je to nesmierne korektné, štátnické. Pán predseda parlamentu, ktorého si nesmierne vážim, tiež zistil, že pán Dzurinda je teda veľký štátnik, pravdepodobne sa potom hlási k týmto záverom.

Hľadanie východísk bude ťažké. Ja si myslím, že jedinú šancu máme, že máme dva mesiace letného obdobia a že možno aspoň tí, ktorí - odpustite mi, že sa rátam k nim, nepokorne - naozaj sa zamyslime cez tie dva mesiace nad tým, kam tá krajina smeruje, že si aspoň ľudsky povieme, že tie bezuzdné táraniny, klamstvá do očí, o ktorých bezpečne viem, že ten, kto ich hovorí, tak vie o tom, že klame, nemám žiadny problém s názormi, keď ma niekto názory iné, a že možno zmysluplne, keď sa stretneme v septembri, a možno nám to ešte pripomenú občania, že ten parlamentný život bude mať aj nejaký zmysel. Ja, bohužiaľ, už za týchto okolností nepotrebujem povedať nič.

Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)