V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásila pani poslankyňa Navrátilová, Banáš, Brestenská, pani poslankyňa Tóthová, Martináková. Končím možnosť... Ešte pán poslanec Cuper ako posledný, šiesty. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega, povedali ste tu dosť také ostré slová na pravicovú politiku. Ja zostanem vždycky pravicový politik a vrátim sa k tomu, čo som už predtým povedala, čo povedal Fedor Gál, že "každý reformátor má zabudnúť na to, že existuje jediná cesta na zmenu". Chyba, ktorá sa tu udiala, a to opakujem, chyba, ktorá sa ujala pri dobre nadefinovaných cieľoch, je pekne popísaná Ivetou Radičovou a ja ju rada pánovi premiérovi prečítam. "Aj najlepšie formulované ciele stroskotávajú pri výbere a definovaní nevhodných, neadekvátnych, nedostatočných konkrétnych nástrojov ich napĺňania. Odhaľovanie prekážok nevhodne zvolených či nedostatočne nestavených nástrojov na vládou zvolenej ceste ešte neznamená byť odporcom reforiem. Znamená to inú predstavu o reálnych politikách a následných efektoch, ktorá z hľadiska rozdelenia moci ostáva len predstavou."

Takže, pán kolega, ja s vami súhlasím, že to, čo sa teraz udialo, je vlastne to, že neboli akceptované iné predstavy ani z pravej strany politického spektra. Táto reforma dostala nálepku pravicová, a keďže väčšina občanov ju vníma negatívne, pravicová politika má v budúcnosti tu dosť malé šance. A práve táto politika otvára cestu ľavicovým silám po nasledujúcich voľbách. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Čaplovič, vždy, samozrejme, platilo, že opozícia nemusí súhlasiť s koalíciou, ale ak by súhlasila, tak by to išlo rýchlejšie, samozrejme. Ja chcem povedať niekoľko poznámok k vašej pasáži o tom, ako sme vnímaní vonku.

Ja som od roku 1973 pracoval v zahraničnom obchode, v zahraničných službách, od roku 1990 v diplomacii, vo veľkom biznise v Reemtsme, Hamburgu atď. Vždy som mal taký nie dobrý pocit, že som Slovák. Vždy sme hrali také druhé husle. Mnohí to poznáme. Ale poviem vám úprimne, že od roku 1998, keď nastúpila vláda Mikuláša Dzurindu, začínam byť hrdý na to, že som Slovák. A ja poviem veľmi otvorene, že som veľmi rád, že Slovenská republika má dnes etablovanú dvojicu v zahraničnej politike, a to je popri Tonymu Blairovi a Jackovi Strawovi, popri Gerhardovi Schröderovi a Joschkovi Fischerovi, je tu tretia vyprofilovaná dvojica Dzurinda - Kukan, ktorú dnes Európa počúva. Pán kolega Paška bol so mnou pred týždňom v Záhrebe, kde chválili Chorváti slovenskú podporu Chorvátom a vôbec sa od toho nedištancoval.

Ja len chcem povedať, že používanie inštrumentu odvolávania vlády, ministrov je veľmi citlivý inštrument, pretože destabilizuje situáciu. Možno by sme k nemu mali pristupovať asi ako k abstinencii. Je to v zásade dobrá vec, ale netreba to preháňať, samozrejme, pretože keď sa to preháňa, tak potom ani tí, ktorí predkladajú tento inštrument, ani ten inštrument samotný nie je dôveryhodný, pretože ak sa to nepodarí siedmy-, ôsmykrát, tak už tomu nikto neverí.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Brestenská.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán Čaplovič, ja vás celkovo veľmi uznávam ako vzdelaného a múdreho človeka. Tu v parlamente som sa naučila vás počúvať, ale veľmi dlho nevydržím to počúvať, lebo vy idete naozaj tak širokospektrálne a potom mi tak niekedy ujdú tie hlavné myšlienky, ktoré vlastne mali byť zdôraznené. Tak to ja vnímam.

Mne tak teraz napadlo, keď som vás počúvala, že dokonalé Slovensko ste tak chceli, aby sme mali. To slovo "dokonalé" sa mi zdá také veľmi absurdné, lebo si myslím, že k dokonalosti sa človek len blíži, a zvlášť Slovensko, celý svoj život sa človek pomaly blíži a nikdy sa to nepodarí. Takže ja by som nechcela dokonalé Slovensko, ale chcela by som vlastne prosperujúce Slovensko, ktoré naozaj má dobré ekonomické zázemie, s tým môžeme len súhlasiť, že to dá vzdelanostná spoločnosť. Ale, žiaľ, ako vás za tie tri roky poznám a som teraz členka koalície, žiaľ, nepočula som inú alternatívu, ako to vaše dokonalé Slovensko urobiť, a myslím si, že tá vzdelanostná spoločnosť je naozaj o vzdelaní, o kultúre, o všetkom možnom. Ale tá kritika, ktorá tu znie, je veľmi všeobecná, tak chcem povedať, alebo tie slová, ktoré zazneli. Ja si vážim vašu múdrosť, ale konkrétnosť mi chýba v nej. Takže keď budem počuť také, čo má byť to dokonalé Slovensko, lepšie ako koalícia ho robí, ktorá má reformy spustené, tak potom budem rada, s vami si sadnem a budem rozprávať, ale zatiaľ som za tri roky nepočula. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, pán poslanec Čaplovič sa dotkol aj problematiky malých a stredných podnikateľov a podmienok, ktoré majú. Chcela by som na to nadviazať a povedať, že súčasná vláda sa málo venuje zlepšeniu podnikateľského prostredia pre malých a stredných podnikateľov. A veľmi citlivá až, myslím, kritická je u skupiny živnostníkov. Aj keď štatisticky neklesá táto skupina, je to z toho dôvodu, že viacerí súkromní podnikatelia, dokonca aj rôzne organizácie žiadajú svojich zamestnancov, aby skončili pracovný pomer a pracovali ako živnostníci. Táto skutočnosť nám skresľuje ten fakt a tú smutnú realitu, že na Slovensku počet živnostníkov klesá. Teda živnostníkov, ktorí vykonávajú skutočne remeslá alebo živnosť inú ako napríklad administratívnu prácu v rôznych podnikoch a organizáciách. Pretože viacerí pracovníci, ako som už spomenula, musia prechádzať na tento spôsob živnosti a tak sa naďalej zamestnať na tom mieste, na ktorom pracovali. Preto si myslím, že by bolo veľmi treba, a Ľudová strana - HZDS týmto otázkam chce venovať pozornosť, aby sa situácia malých a stredných podnikateľov vrátane živnostníkov zlepšila tak, aby ich počty neklesali.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Martináková.

Z. Martináková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja na rozdiel od pána poslanca Čaploviča som naozaj pravicová politička. Som presvedčená, že slušná stredopravá politika je veľmi dobrá pre strednú vrstvu, ktorú potrebuje každá spoločnosť, a vždy budem takúto politiku a takéto návrhy presadzovať - aj tu v parlamente. Nikdy sa nestalo, že by sme hlasovali za zákony, ktoré by nepodporili rozvoj strednej vrstvy na Slovensku. A dokonca sme predkladali mnohé návrhy zákonov, ktoré by jej pomáhali. Ale my asi v tej pravici považujeme za strednú vrstvu možno každý niekoho iného.

Lebo my za strednú vrstvu považujeme aj živnostníkov, ktorým sa zvýšilo odvodové zaťaženie a celkové ich náklady na prevádzku ich činnosti stúpli z rôznych dôvodov. Nemám čas to vymenovať, hoci mohla by som. My považujeme za strednú vrstvu aj učiteľky, dokonca aj učiteľky v materských školách. A poviem vám jeden konkrétny príklad. Mimochodom, už sa to rieši aj v rôznych inštitúciách, ktoré sa zaoberajú u nás ľudskými právami. Učiteľky materských škôl sa začali vzdelávať, čo sme chceli. My v SDKÚ sme vyzývali pred voľbami ľudí, aby si dopĺňali vzdelanie, aby sa vzdelávali, že sa budú mať dobre. Druhá reforma, tým, že prešli materské školy do originálnych kompetencií obcí, ich však prepúšťa ako prvé z práce, pretože nemá peniaze na to, aby ich zaradila do tých tabuľkových tried, ktoré im podľa vzdelania prináležia. Toto je výsledok pravicovej politiky a nekoordinácie reforiem. (Reakcie z pléna.) Môžem vám povedať, kde takéto sťažnosti existujú a kde sa to bude riešiť. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, no veď zachovajme nejakú kultúru.

Hovorili sme, že budeme bojovať za dôstojnosť každého človeka. Ako sa majú učiteľky... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Môj priateľ Čaplovič tu hovoril o širokom spektre investovania do vedy a vzdelania, je to aj moja reč, pretože celý život pracujem v tejto sfére ako pán Čaplovič, obidvaja zrejme máme radi vedu a vzdelanie.

Ale dovoľ, pán kolega Čaplovič, aby som vyslovil isté pochybnosti aj o dobrých úmysloch ľavicových predstaviteľov a ich budúcich reforiem či korigovania reforiem v tomto štáte. Môžem ťa ubezpečiť, neveril som ani Dzurindovým reformám a ich sociálnemu obsahu a neverím ani Ficovmu, pretože práve počiatok týchto reforiem umožnila ľavicová politika bývalého SDĽ, ktoré ste vy teraz pretransformovali do svojich radov. Neverím v ľavicové reformy odvtedy, čo tam sedela pani Schmögnerová, ktorá toto všetko spískala, to znamená, odovzdala banky a celý bankový sektor do rúk, ktoré nazvime trebárs internacionálnymi. A jednoducho túto predstavu, ktorú si tu prezentoval, investovania do vedy a vzdelania, tieto nadnárodné inštitúcie určite do slovenských inštitúcií peniaze vkladať nebudú. Takže je tu problém, z čoho tú reformu financovať, pretože vysoké školy sú už len príspevkovými organizáciami, a ak nie sú napojené na reálne investičné programy, v ktorých sa niečo bude vyrábať, to znamená veda aplikovaná, jednoducho sú často uskutočniteľné a sú takými istými prísľubmi, ako boli Mikiho... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Projekt socialistickej frakcie v súvislosti s lisabonskou stratégiou sa volá Dokonalá Európa a máme ju k dispozícii a pozorne ju študujeme, teda v Európskom parlamente, ktorá bola prijatá, schválená a na ňu, samozrejme, treba nadviazať aj tými národnými štruktúrami, a preto som hovoril aj o dokonalom Slovensku, pretože len dokonalé Slovensko môže byť kvalitným partnerom dokonalej Európy.

Po druhé, čo sa týka investovania, nuž, to je pohľad rozdielny. Vy, pani doc. Brestenská o tom hovorila viacej, investujete aj prostredníctvom podpredsedu vlády a ministra hospodárstva do veľkým nadnárodných korporácií a tam idú obrovské investičné stimuly. Teraz sa diskutuje okolo Hankooku, či bude, lebo nebude. Ja tvrdím, že jedna z ciest, a to je tá druhá alternatíva, treba využiť tie investičné stimuly do oblasti vzdelávania, vedy a výskumu už aj preto, že ja som si tento článok nevymyslel, ktorý teraz vyšiel, a ten rozhovor s pánom Figeľom jasne hovorí o tom, že v podpore vzdelávania a výskumu, znovu to opakujem, je Slovensko veľmi slabé. Konštatuje to komisár Európskej komisie pre vzdelanie a kultúru a zrejme vychádza z istých porovnaní, že naozaj Slovensko v tejto oblasti zaostáva. A, samozrejme, v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania a v celom tom kontexte je veľmi dôležité financovanie malého a stredného podnikateľského stavu, ktorý môže práve byť stabilnejší a môže priniesť väčšie úspechy Slovenskej republike. Ale to je otázka diskusie aj s pánom podpredsedom vlády, pánom Miklošom, ako cestou sa vybrať, či v iných rezortoch treba trošku priškrtiť, napríklad pôdohospodárstvo, a podporiť vedu a výskum a vzdelanie. A veľmi očakávam návrh rozpočtu z leta, ktorý pripraví pán minister financií... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Madej. Pripraví sa pán poslanec Horváth.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, dovoľte mi na úvod na zahriatie zopakovať jednu otázku, na ktorú doteraz pán predseda vlády nezodpovedal, kto prevzal 22-miliónový dlh SDKÚ, meno firmy by sme naozaj veľmi radi vedeli. (Ruch v sále.)

Hovorím to na úvod aj preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pretože boj proti korupcii je súčasť programového vyhlásenia vlády. Opatrenia, ktoré vláda prijala a vládna koalícia, neboli takmer žiadne, resp. aj tie niektoré s minimálnym výsledkom. Dovolím si to dokladovať na dvoch príkladoch, ktoré budú prebehnuté veľmi rýchlo.

Na Slovensku minú ministerstvá, štátne orgány, orgány verejnej moci 70 mld. Sk v rámci verejného obstarávania. Ide o prostriedky daňových poplatníkov a nakladanie s prostriedkami štátu by malo byť čo najprísnejšie kontrolované, to sa azda zhodneme aspoň formálne všetci. Právne predpisy by mali byť v tejto oblasti dokonalé, presné a jasné. Ale čo máme namiesto toho? Zákon o verejnom obstarávaní, ktorý kritizujú všetci, a najmenej transparentnou metódou rokovacím konaním bez zverejnenia sa minie takmer polovica zo všetkých týchto prostriedkov. Priame zákazky dávajú štátni úradníci často pravdepodobne preto, môžeme sa domnievať, aby vyhrala blízka firma. Prečo asi? Žiaľ, nad korupciou v tejto oblasti nielenže doteraz nikto nevyhral, ale nik vo vláde s ňou nezačal ani bojovať. Dá sa to dokladovať na mnohých rokovacích konaniach bez zverejnenia, ktoré organizujú ústredné orgány štátnej správy, jednotlivé ministerstvá, napríklad vnútra, ide o Oply, hasičské autá a ďalšie.

Zákon o verejnom obstarávaní vôbec nebráni ziskuchtivým indivíduám dostať sa k pochybným možnostiam. A prečo tento jeden konkrétny príklad spomínam? Pretože ide, vážený pán premiér, aj o zodpovednosť vašu, vlády, tak za nečinnosť, ako aj za odpor k návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú skupina poslancov podávala na začiatku tohto roka. Skupina poslancov navrhovala stransparentniť toto prostredie a sprísniť podmienky na rokovacie konanie bez zverejnenia, teda na udeľovanie priamych zákaziek. A tak aj na základe rozhodnutia vládnej koalície a, samozrejme, aj vlády Slovenskej republiky sa na Slovensku naďalej míňajú a strácajú netransparentne miliardy. Tak netransparentne, ako je netransparentné financovanie SDKÚ, ktoré nechce zverejniť, kto prevzal dlh 22 mil. Sk.

Druhá oblasť, ktorej by som sa chcel dotknúť, je oblasť politických strán. Zaznelo tu už v rozprave aj dnes, že v Slovenskej republike je zaregistrovaných 119 politických strán. Tie politické strany, ktoré získajú viac ako 3 % hlasov, získajú aj podporu a financovanie zo štátneho rozpočtu. Za jedno volebné obdobie prostriedky zo štátneho rozpočtu získajú tieto politické strany viac ako jednu miliardu korún. Nemalé finančné prostriedky však môžu politické strany a hnutia získať od svojich členov formou členských príspevkov, nemalé príjmy môžu získať od sponzorov formou darov. A, samozrejme, zase vládna SDKÚ nás naučila, že sa dá využiť ďalší inštitút práva, a to prevzatie dlhu, resp. prevzatie záväzku iným subjektom, ktorý, samozrejme, nezverejní.

Práve politické strany sa podieľajú na tvorbe zákonov, podieľajú sa na rozhodovaní o najvýznamnejších ekonomických rozhodnutiach v Slovenskej republike. Predstavitelia politických strán, teda aj vláda a predseda vlády, zodpovedajú za privatizáciu, za udeľovanie štátnych zákaziek, využívanie prostriedkov z európskych a štátnych fondov. A nenahovárajme si, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že je všetko v poriadku.

Politické strany kontrolu určite potrebujú a potrebujú ju aj vo svojom financovaní. Ak by sa strany mali kontrolovať tak ako doteraz, ak by predstavitelia strán kontrolovali sami seba, tak všetky pochybenia by boli zamietnuté pod koberec. Aj za týmto účelom, ďalší neduh v tejto oblasti skupina poslancov podala návrh, aby Najvyšší kontrolný úrad získal alebo zaviedol a mohol kontrolovať financovanie politických strán. Je to predsa logické, keď politické strany dostávajú príspevky zo štátneho rozpočtu za jedno obdobie miliardu korún. Vládna koalícia však na čele s vami, pán predseda vlády, tento zámer zmarila. Aj napriek verbálnemu súhlasu ministra spravodlivosti nepodporil predmetný návrh ani poslanecký klub KDH. Poslaneckému klubu SDKÚ sa tiež nemožno čudovať, keďže doteraz jedno z najzávažnejší podozrení financovania SDKÚ, a to prevzatie dlhu, nechce zverejniť.

Vážený pán premiér, hovorím to aj preto, že takéto prešľapy by sa v politike nemali stávať. Zodpovednosť aj za hlasovanie v Národnej rade má celá vládna koalícia a svojimi odporúčaniami Národnej rade má aj celá vláda. Samozrejme, vy ako predseda vlády nesiete teda zodpovednosť za hlasovanie aj v parlamente svojich straníckych kolegov ako predseda politickej strany.

Tieto netransparentné a, dá sa povedať, smutné príklady toho, ako to vládna koalícia myslí s bojom proti korupcii vážne, sú dokladom toho, že v tejto oblasti sa doslova nič nerobí. Dokonca, pán premiér, medzi ľuďmi sa hovorí, že keby korupcia a klientelizmus nadnášali, tak by sa ľuďom asi zdalo, že vláda by vyzerala, akoby zasadala v beztiažovom stave.

Druhým problémom, ktorému by som sa rád venoval, je problematika a situácia mladých ľudí na Slovensku. To, čo ste, vážený pán premiér, aj ako predstaviteľ jednej koaličnej strany spôsobili, bolo tri roky traumatizovanie slovenskej spoločnosti spoplatnením vysokoškolského štúdia. Opakovane vládna koalícia spoločnosť strašila návrhom zákona, ktorý by obmedzil prístup ku vzdelaniu. Očakávania ľudí majú veľký význam aj pri rozhodovaní sa mladých ľudí o ich budúcnosti. Tri roky boli ľudia v očakávaní vašej pseudoreformy, ktorej obsahom bolo len zavedenie poplatkov na vysokých školách a biznis a financovanie súkromných škôl. U mnohých mladých ľudí to vyvolalo pocit neistoty. Zákon, ktorý ste ako predstaviteľ koaličnej strany a vláda navrhovali, pôsobí už v súčasnosti tak, že mnohí sa nerozhodli pokračovať v štúdiu na vysokých školách preto, že sa na vysoké školy v očakávaní poplatkov neprihlásili. Mnohí sa dokonca rozhodli odísť. Odísť študovať do zahraničia, pretože zahraničie, napríklad Česká republika im poskytuje väčšiu mieru istoty.

Vaše navrhované spoplatnenie vysokoškolského štúdia malo teda negatívne dosahy už pred jeho samotným zavedením a prípadným schválením. Navyše to, čo vy považujete za výhodu, že mladí ľudia odchádzajú študovať do zahraničia, je pre štát v prípade, ak ide o tendenciu vo veľkom rozsahu, aj nevýhodou. Mladí ľudia sa už na Slovensko nevrátia, pretože si nájdu lepšie uplatnenie v zahraničí. Samozrejme, že minister práce si zlepší štatistiky tým, že sa umelo zníži nezamestnanosť, ale reálne to znamená vysťahovalectvo. Zoberme si na druhej strane mladého človeka a jeho príležitosť zamestnať sa po absolvovaní vysokej školy. Nezamestnanosť na Slovensku spôsobuje, že vysoké percento absolventov vysokých škôl odchádza do zahraničia, pretože sa nevedia uplatniť na Slovensku. Načo u nás študujú mladí lekári, keď minister zdravotníctva povie: "Nech si idú na Západ, k nám prídu z Ukrajiny."

Odvetví, kde sa niečo také deje, je niekoľko a je ich určite mnoho. Ak si vôbec u nás nájde mladý človek prácu, základné potreby mladej rodiny ani pri priemernej hrubej mzde 16 000 korún, ktorá absolútne nie je reálna, nemôžu byť naplnené. Avšak mladí ľudia zďaleka nedosahujú ani takúto platovú úroveň. Ak chodíte medzi ľudí, určite viete, že platy sú na Slovensku oveľa nižšie. Skúste si len predstaviť, ako z takéhoto platu a príjmu oveľa nižšieho si mladí ľudia zabezpečia bývanie, základné potreby, kúpia napríklad v Bratislave byt za niekoľko miliónov korún, resp. aj to minimum, ktoré je drahšie ako jeden milión. Ako si mladí ľudia môžu v takejto finančnej a ekonomickej situácii založiť rodinu, keďže jej najzákladnejšou úlohou je výchova detí?

A tu prechádzame k ďalšej téme a to je podpora rodičovstva. Ďalšia téma, v ktorej sa prejavuje nezmyselná, hoci pravicová, samozrejme, pravicová politika tejto vlády. V Českej republike je príspevok pri narodení dieťaťa 8 000 českých korún. Na Slovensku pri narodení dieťaťa dostane mladá rodina podporu 4 320 Sk. Štát by tu mal primerane pomáhať mladým rodinám pri ich plnení tej jednej z najdôležitejších funkcií pri narodení dieťaťa - pri výkone rodičovských povinností. Ide o veľkú životnú zmenu a obrovskú finančnú záťaž pre mladú rodinu. Suma, ktorú u nás na Slovensku mladým rodinám poskytujeme, v žiadnom prípade primeraná nie je. Aj tu skupina poslancov navrhovala, aby sa zaviedol tzv. príplatok pri prvom dieťati a tej mladej zakladajúcej sa rodine, len tej, ktorá má prvé dieťa, sa poskytlo 10 320 korún. Rodina je údajne priorita aj politických strán vo vládnej koalícii. Žiaľ, aj tu ich program sklamal.

Preto aj pre tieto dôvody, vážené panie poslankyne, korupciu, klientelizmus a podporu mladých ľudí, myslím si, predmetný návrh, návrh na odvolanie má svoj zmysel. Úlohou vlády je vytvárať podmienky pre mladých ľudí, pre získanie čo najvyššieho vzdelania, aby prístup k vzdelaniu nebol obmedzený, a vytvárať podmienky mladým ľuďom nájsť si prácu, ktorá je primeraná dosiahnutému vzdelaniu a schopnostiam. Vytvárať podmienky pre život mladých ľudí, najmä riešiť otázku bývania. A primerane, samozrejme, pomôcť pri výkone rodičovských povinností. Štát však na tieto funkcie zlyháva, a preto si myslím, že napriek mnohým deklaráciám a napriek úrovni a forme diskusie, ktorá je v tejto Národnej rade, napriek tomu, že vládne alebo vzhľadom na to, že vládni poslanci nepoužívajú argumenty, ale obyčajné osočovanie, si osobne myslím, že predmetný návrh na odvolanie predsedu vlády a tým celej vlády má určite svoj zmysel a určite ho podporím.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, Rusnák, Angyalová, Martináková. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami. Posledná pani poslankyňa Martináková.

Teraz pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, k vystúpeniu, priznám sa, ma pomkla reakcia kolegov z SDKÚ na ten 22-miliónový dlh, ako keby ste v živote nič veselšieho nepočuli a skutočne táto téma vás stále viac a viac rozveseľuje. Tak myslím si, že s touto veselosťou v tejto chvíli nesúhlasí ani pán premiér. Preto, lebo istým spôsobom sa znehodnocuje všetko to vážne, čo sa o tomto dlhu tu porozprávalo do tejto chvíle.

Ale aby som sa späť vrátil k tomu, o čom hovoril pán poslanec Madej. Ja túto debatu, dámy a páni, beriem ako istý boj dvoch filozofií, boj o isté priority a je to skutočne to všetko, čo sa deje v tomto parlamente, pre mňa taká hygiena politických vzťahov, čo nesmierne vítam, lebo ono pri tom všetkom politickom a pri tom všetkom politikárčení sa ozrejmujú také veci, akože či trh naozaj vyrieši všetko. No a zrejme všetko nevyrieši. Pokiaľ by táto téza mala platiť, a o tom je aj táto debata, určite v rámci kultúry je téza "trh vyrieši všetko" filozofia zániku kultúrnosti a filozofia zániku aj kultúry. Mohol by som hovoriť len o poslednom príklade v prípade Slovenskej televízie, keď Slovenská televízia musí predať majetok, tzv. prebytočný majetok, aby urobila vyrovnaný rozpočet. Ona ten majetok predá, ten vyrovnaný rozpočet na tento rok spraví, ale už nikto nerozmýšľa, na akom základe a aký rozpočet Slovenská televízia spraví nasledujúci rok, keď jednoducho nebude mať z čoho... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Madej, čakal som od vás takú väčšiu údernosť, ale jednoducho už tá skúsenosť sa u vás začína objavovať alebo už ste v Smere za vodou, takže ste taký pokojnejší, ako to vy zvyknete hovoriť. Len ma udivuje to, že už ste právnikom a stále hovoríte veci, ktoré by ste ako právnik nemali vyslovovať. Keď je niečo v súlade so zákonom, tak je v súlade so zákonom a nebudem to stále otvárať, lebo to vyzerá, ale jednoducho to tu patrí do tejto sály. Ale mojou úlohou nie je sa k týmto témam vracať.

Vrátim sa k tomu, čo je mi blízke z pohľadu výboru, ktorý riadim, a to je verejné obstarávanie. Vy ste predložili taký návrh novely, ale my sme povedali, že to treba urobiť komplexne, a oznamujem vám, že i spolu s vaším podpredsedom Vážnym na tom zodpovedne robíme a bude takýto vládny návrh zákona. Čiže máme na tom spoločný záujem. A tým chcem povedať, že veci, ktoré sú prospešné, dokážeme robiť bez ohľadu na tričká. Takže jednoducho si myslím, že všetko tu nie je zlé, len by sme sa mali viacej počúvať, a nie šíriť rôzne demagogické polopravdy.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Priznám sa, že som chcela využiť vystúpenie svojho kolegu na to, aby predniesol jeden list, ktorý bol adresovaný vám, pán predseda, pán premiér, a samozrejme tieto dve minúty mi nejako nebudú stačiť na to, aby som ho prečítala. Ale verím napriek tomu, že sa možno dohodnem so svojím... (Reakcie z pléna.) Reagujem na predrečníka.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte raz. Reagujte na pána predrečníka.

E. Angyalová, poslankyňa: Ale verím, že sa mi podarí dohodnúť so svojím kolegom, ktorý je posledný v rozprave, a že vám ho prečítam. To, čo hovoril pán kolega Madej, sa týkalo mnohých tém, všetky sú dôležité, ale keď vám niekto píše a dvakrát nereagujete, tak asi je to pre nich dôležité, že chcú, aby to dnes odznelo v sále. Takže verím, že sa to podarí a že ten list vám budem môcť odovzdať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Martináková.

Z. Martináková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Tá otázka o tom dlhu 22 mil., ona bude stále, dokiaľ nebude vysvetlená, a je legitímna. Musím však povedať, že rovnako legitímna je aj odpoveď aj premiéra, aj SDKÚ, je v duchu Vladimíra Mečiara, ktorý takisto povedal (reakcie z pléna), že už na tú otázku o 40 miliónoch nebude odpovedať a že je to jednoducho stratená vec a minulosť a všetci sú provokatéri, ktorí sa na to pýtajú.

Ale chcem na tú dilemu, že či vôbec táto otázka ešte niekoho zaujíma, lebo asi nie je podstatné, či zaujíma nás, ale možno občanov alebo voličov. A myslím si, že taký veľmi pozoruhodný recept na riešenie tejto dilemy dala až štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí v sobotu, keď vyzvala novinárov, nech vstúpia do SDKÚ, že členovia SDKÚ dostanú odpoveď, ktorú oni nedostanú, lebo nie sú členmi SDKÚ. Novinári si možno chcú zachovať nezávislosť, ale možno by stálo za to nejakých občanov, ktorých to zaujíma, keby naozaj vstúpili do SDKÚ. SDKÚ by potom malo lepšie primárky a možno by sa občania dozvedeli bližšie informácie o tom, kto vlastne ten dlh prevzal. Rozmýšľam nad tým vážne. (Smiech v sále.) A zaujímalo by ma aj, že naozaj, akú odpoveď by mohli ako členovia SDKÚ dostať. Takže to je taký pozoruhodný návod na to, ako riešiť túto dilemu, ktorú sme tu rozpútali, dala pani Magda Vášáryová. Len to dávam do pozornosti. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Ja si myslím, že pánovi premiérovi je potrebné čím ďalej tým viac opakovať otázku, kto prevzal dlh SDKÚ vo výške 22 mil. korún, pretože asi len tým počtom otázok si uvedomí, že túto otázku je potrebné zodpovedať.

Keď je niečo v súlade so zákonom, pán poslanec Rusnák, tak je to podľa zákona a vy si myslíte, že je to v poriadku. Ak audítor kontroluje len to, či záväzok a dlh je v súlade so zákonom zaúčtovaný, to nehovorí ešte nič o tom, aký je obsah záväzku, čo za to politická strana dostáva, dáva, s akou je to firmou, o jej úrovni, pochybnosti atď. Môžeme sa domnievať rôzne veci, a preto sa to aj verejnosť domnieva, že na základe čoho, s kým a prečo bola takáto transakcia uskutočnená.

Pán poslanec Rusnák, vy ste povedali, že keď je to podľa zákona. No ja vám poviem, ja súhlasím s jednou vecou, ešte minulý týždeň sme hovorili, že prenájom nových priestorov ministerstva výstavby je podľa zákona, že mám podať trestné oznámenie. Ja súhlasím s tým, že asi trestné oznámenie podať nemôžeme, keď niekto platí 50 mil. korún prenájom ročne. Za 500 mil. za 10 rokov asi postavíme novú budovu. Žiaľ, ale asi to má byť tak, že za hlúposť sa trestne stíhať nedá. Nie všetko, čo je podľa zákona, pán poslanec, je aj v súlade s morálkou. Len toľko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zoltán Horváth, nevidím ho tu. Aha, pardon. Keďže tu nie je pán poslanec, aj tak by mal prednosť podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš. Ospravedlňujem sa.

Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení pán predseda vlády, milí kolegovia, mňa inšpirovalo k tomu, že som sa prihlásil do tejto rozpravy, vystúpenie pána poslanca Čaploviča. Čakal som ešte aj na vystúpenie pána poslanca Madeja, pretože som predpokladal, že rozvedie pokus pána poslanca Čaploviča o definovanie alternatívy, nestalo sa tak. Ale vysvetlím vám dôvod, prečo som sa prihlásil teraz.

Pretože chcem oceniť, že pán poslanec Čaplovič sa pokúsil alternatívu definovať. Viackrát tu zaznelo - a zaznelo to aj z mojich úst, aj z úst predsedu vlády, ale aj ďalších poslancov -, že Smer nemá alternatívu, že opozícia ako taká nemá alternatívu a že jedinou alternatívou je bezhlavá kritika všetkého, maľovanie obrazu načierno. A návrhy, ktoré sú vzájomne nekonzistentné a ktoré by neviedli k tomu, čo sa deklaruje, že by viedli. Takže veľmi rád využívam túto príležitosť, aby som na to reagoval a aby som povedal svoj postoj z hľadiska toho, či toto teda nejaká alternatíva môže byť alebo byť nemôže. Dalo by sa veľmi konkrétne reagovať aj na konkrétne argumenty, ktorými podporoval svoje tvrdenia pán poslanec Čaplovič, ale na ilustráciu dve tvrdenia.

Tvrdil, že existuje smernica Európskej únie, podľa ktorej od roku 2009 budeme musieť mať v nižšej sadzbe dane z pridanej hodnoty niektoré tovary, služby a komodity. Nie je to pravda. Nikde v Bruseli ani v Bratislave o žiadnej takejto smernici nechyrovať. Pán poslanec tvrdí, že áno, že ho vyzývam, aby povedal číslo tejto smernice. Ja tvrdím, že takáto smernica neexistuje. Strašil s Enromom v súvislosti s dôchodkovou reformou. Všetci, ktorí vedia, o čom je reč, vedia, že Enrom bol postavený, dôchodková schéma Enromu a podobné dôchodkové schémy súkromných spoločností boli postavené na úplne iných pravidlách a princípoch, ako je dôchodková reforma presadená na Slovensku. Takto by sa dalo pokračovať argumentmi o tom, že dane nie sú vraj dôležité, že nejaký liberálny manažérsky inštitút tvrdí, že nie sú dôležité. Ja viem doložiť iné empirické výskumy, ktoré dlhodobo sledujú desiatky až stovky krajín, ktoré dokazujú niečo iné.

Ale k tej alternatíve, lebo zaznela pomerne zaujímavá téza, že alternatívou k programu a reformám, ktoré presadzujeme my, má byť program Dokonalé Slovensko ako pokračovanie alebo konkretizácia programu strán združených v Socialistickej internacionále Dokonalá Európa. No keby to bolo všetko také pekné a ľahké, že stačí minúť oveľa viac peňazí na vedu, vzdelanie, výskum a potom by sme sa mali oveľa lepšie, že stačí mať progresívne dane, potom by sme sa mali lepšie, že stačí viac míňať, zároveň sa však pán poslanec prihlásil, priamo tu za týmto pultom predtým, že predsa len daň zo zisku je dôležitá, aby bola čo najnižšia, a že tú znižovať treba.

Takže dovoľte mi povedať na margo toho, nielen, čo povedal pán poslanec tu, ale aj toho, čo navrhujú poslanci Smeru buď priamo v parlamente formou vašich návrhov na zmeny zákonov, najmä v daňovej oblasti, ale aj toho, čo deklarujete na svojich tlačových konferenciách. Viackrát ste povedali, že chcete daňovú reformu zmeniť v tom, že chcete väčšinou znížiť dane, mimochodom. Vy ste deklarovali, že chcete znížiť spotrebné dane a že chcete znížiť daň z pridanej hodnoty, nakoniec opakoval to tu aj pán poslanec. Zároveň pri zvyšovaní daní som nejako nepočul, že by ste dane veľmi chceli zvyšovať, jediná výnimka bola v návrhu sprogresívniť daň z príjmov fyzických osôb.

Ako človek, ktorý pripravoval už viackrát štátny rozpočet, vám zodpovedne vyhlasujem, že výsledky takýchto návrhov, aké ste dávali, by znamenali z hľadiska terajšieho stavu vysoké mínus. Teda mali by sme, na daniach by sme zozbierali omnoho menej, ako zbierame teraz. Pričom už teraz Slovensko je krajina, ktorá spomedzi európskej dvadsaťpäťky najvýraznejšie znížila daňové a odvodové zaťaženie. Znížili sme daňové a odvodové zaťaženie za posledných osem rokov o 10 % z hrubého domáceho produktu, presnejšie 9,9 %, druhé najväčšie zníženie daňového zaťaženia dosiahla Litva, bolo 5-percentné. V Českej republike, ktorú často spomínate, za tých istých deväť rokov ostalo daňové zaťaženie merané podielom na HDP to isté.

Inými slovami, a teraz prejdem zase do jazyka politologického a alternatívneho, vy vlastne navrhujete ďalšie znižovanie daňového zaťaženia, preto z vašich návrhov nič iné nevychádza, znižovanie už dnes jedného z najnižších daňových zaťažení, čo podľa môjho názoru nemá nič spoločné ani so socialistickou orientáciou, ani z vaším deklarovaným smerovaním a najmä to nemá nič spoločné s tým, že vy na jednej strane navrhujete ďalšie znižovanie daňového zaťaženia a na druhej strane propagujete zvyšovanie výdavkov do oblastí, ako je veda, vzdelanie a výskum. Kde na to, prosím vás, chcete zobrať?

Bolo by poctivé, keby ste povedali, áno, chceme viac prerozdeľovať, chceme zvýšiť dane, výrazne ich chceme zvýšiť, chceme zobrať viac ľuďom, aby sme potom my rozhodovali, kde sa tieto peniaze použijú, a myslíme si, že ich treba použiť tam, tam a tam. Ale sľubovať aj znižovanie, ďalšie znižovanie daňového a odvodového zaťaženia, aj väčšie výdavky v oblastiach, ktoré propagujete, je jednoducho nemožné, proste fyzicky nemožné.

K tomu problému škandinávskych krajín. Tu boli propagované ako náš vzor škandinávske krajiny. Treba veľmi jasne povedať, že ak máme hľadať niekde inšpiráciu, tak ju nemôžeme hľadať v krajinách, ktoré boli historicky dlhodobo jedny z najbohatších krajín, ktoré sa vyvíjali dlhodobo bez veľkých konfliktov a ktoré boli vždy vyspelé. Veď Švédsko, iné škandinávske krajiny, Dánsko, patrilo vždy medzi najvyspelejšie krajiny Európy. Ak si môžeme niekde vziať príklad, z krajiny, ktorá dobiehala v európskom kontexte, tak je to Írsko. A Írsko išlo podobnou cestou zlepšovania podnikateľského prostredia, znižovania daňového zaťaženia práve preto, aby sme dosiahli ten vyšší ekonomický rast.

A zároveň zodpovedám otázku pána poslanca Čaploviča, ktorý mi ju položil, prečo sme s Minervou prišli až teraz? A kritizoval, že sme s ňou prišli až teraz. V tom projekte Minerva je to napísané a každý, kto čítal ten program, mohol vidieť, že on má dva piliere. Ten prvý pilier, sa hovorí o princípoch hospodárskej politiky a hovorí práve o tom, že sme robili reformy založené na tých princípoch, tie reformy, ktoré tu nemusím vymenúvať, pretože všetky boli schválené tu v parlamente, ktoré vytvorili predpoklady na vysoký a udržateľný ekonomický rast, rast hrubého domáceho produktu. A práve až po urobení poriadku vo všetkých týchto oblastiach, po naštartovaní nielen vysokého, ale aj udržateľného ekonomického rastu sa môžeme sústrediť na to, aby sme plody tohto vysokého ekonomického rasu mohli v čo najväčšej miere využívať aj na väčšie verejné výdavky do školstva, vedy, výskumu, informačnej spoločnosti a tak ďalej atď.

Takže ak kladieme otázku, napríklad prečo ten švédsky model, ktorý je úspešný, áno a je pravda, že škandinávske krajiny majú vysokú konkurencieschopnosť napriek tomu, že majú, a to je pravda, vyššiu mieru zdanenia a prerozdeľovania, ale vy nenavrhujete vo svojich návrhoch vyššiu mieru prerozdeľovania, vy navrhujete znižovanie daní. A dnes už tá miera prerozdeľovania je nízka. Čiže majú vyššiu mieru prerozdeľovania, majú oveľa väčšie výdavky do vedy, výskumu, vzdelania a tým smerom by sme mali ísť, aby sme aj verejné výdavky do vedy, výskumu zmenili, ale majú napr. veľmi pružné pracovné trhy. Málo sa vie, že krajiny, ako sú škandinávske krajiny, urobili reformy trhu práce a majú oproti napríklad Nemecku, Francúzsku a Taliansku omnoho pružnejší pracovný trh. Čo sme však počuli my tu dnes z úst tentoraz pána Tkáča, pána poslanca Tkáča, už dnes v tričku Smeru, sme počuli úplne niečo iné. Slovensko dnes má pružný pracovný trh vďaka novému zákonu - Zákonníku práce, ale z úst pána poslanca Tkáča sme počuli, že to chcete meniť, že Smer, pretože dnes už je v tričku Smeru, chce tento pružný pracovný trh, ktorý je významnou devízou a významným nástrojom toho, že môžeme dosahovať vyšší ekonomický rast, že to chcete meniť.

Takže zhrniem. Je sympatické, že zo strany pána poslanca Čaploviča tu zaznel pokus o formulovanie alternatívy. Alternatíva to však v skutočnosti v žiadnom prípade nebola.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Muňko, Číž, Tkáč, Madej, Šulaj, pán poslanec Mečiar, pán poslanec Kaliňák, posledný pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Pán podpredseda, tu ste povedali pár vecí, ktoré nie sú pravdivé, že nemáme prakticky k reformám iný náhľad. Poďme k rovnej dani 19 %. O koľko ste pripravili rozpočet Slovenskej republiky tým, že ste nezdanili tantiémy pri rovnej dani 19 % a teraz sme to dali dodatkom v roku 2005 zákonom? Zrátajme, koľko boli tantiémy za rok 2005. Koľko prakticky to stálo, že zaniklo tých 15 %? Jedna vec.

Nekvalitná reforma verejnej správy. Koľko sme stratili na nekvalitnej reforme verejnej správy? Ročne odhadujeme až 10 mld. Čiže to sa dalo všetko prehodnotiť.

Čo sa týka štátneho rozpočtu, to je len otázka jednotlivých kapitol. A môžem menovať ďalšie veci, ktoré Smer má pripravené.

Ďakujem.