P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sedem pánov poslancov, posledný pán poslanec Zala. Nech sa páči... (Reakcie z pléna.) Pardon, poprosím technikov, aby tabuľu nastavili na režim faktických poznámok. Posledná, štrnásta pani poslankyňa Zmajkovičová. Prepáčte, pokračujeme. Dvadsaťjeden faktických poznámok: pán poslanec Fajnor, Muňko, Ševc, Ďaďo, Bódy, Zala, Kubovič, Navrátilová, Tkáčová, Madej, Kaliňák. Pán poslanec Fico nie je na tabuli. Pani poslankyňa Zmajkovičová. Okrem tých, čo som prečítal, pani poslankyňa Zmajkovičová a Fico, súhlasia mená prihlásených poslancov? Páni poslanci, pätnásť poslancov je prihlásených s faktickými poznámkami. Posledný pán poslanec Blanár. (Reakcia z pléna.) Tak... Pani poslankyňa Zmajkovičová. A prvá vystúpi pani poslankyňa Martináková. Nech sa páči. Posledná je pani poslankyňa Zmajkovičová. Končím možnosť podania ďalších faktických prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Martináková.

Z. Martináková, poslankyňa: Pán poslanec, vy viete, odkiaľ prišiel do SDKÚ pán premiér Dzurinda? Odkiaľ pán poslanec Hort v minulom volebnom období? Z ktorých strán prišli mnohí poslanci, ktorí tu dnes sedia, presne uprostred volebného obdobia. Odkiaľ prišiel Ivan Mikloš do SDKÚ? Z iných strán. (Potlesk.) Ja som vtedy vstupovala do SDKÚ a bránila som možnosť obhajovať týchto poslancov, aby obhajovali svoje presvedčenie. Ja som verila tomu, že idú za projektom, ktorému veria. Nenapádajte ľudí, že idú za svojím presvedčením, to nie je ani slušné, ani morálne, je to arogantné! A ak sme to vtedy tolerovali, že títo poslanci aj vrátane pána premiéra Dzurindu išli za svojím presvedčením, tak to, prosím vás, tolerujme.

Slobodné fórum od svojho vzniku malo vážne výhrady smerom ku koordinácii reforiem, ktoré sa robia na Slovensku. A túto výhradu sme hovorili veľmi skoro a mysleli sme ju veľmi vážne. Dovoľte mi teraz, aby som odcitovala z jednej príručky, ktorú vydal Inštitút pre verejné otázky. Autorkou týchto slov je zhodou okolností poradkyňa pána premiéra. Aby ste tu už stále neotvárali tému, že kto je kritik, ten je komunista a ľavičiar. Táto pani poradkyňa asi ľavičiarka nie je. "V koalícii sa nevyprofiloval líder, ktorý by zreteľne artikuloval spoločné princípy, jednotiace prvky a filozofiu reforiem. Verejnosť potom reformy vníma ako zhluk náhodilých opatrení a nie ako ucelený systém." V ďalšej časti: "Keďže nie je Mikuláš Dzurinda vnímaný ako líder reforiem, nereprezentuje argumenty a svoju schopnosť zrozumiteľne vysvetľovať princípy, vytratil sa jeho niekdajší imidž kompetentného odborníka. Pre jeho mediálny profil postupne slabne aj jeho potenciál stať sa na domácej pôde dôveryhodným sprostredkovateľom filozofie a..." (Prerušenie vystúpenia časomierou.) (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fajnor. Zapnite pána poslanca Fajnora.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som nadviazal na predrečníka, čo sa týka demografickej krivky. Do roku 1989 táto demografická krivka bola iná, nechcem sa k nej vracať, to, že dnes vyzerá, ako vyzerá, je zásluha aj jeho politickej strany.

Ale dovoľte mi vyhlásiť, čo sa týka reforiem, jednu zásadnú myšlienku. Korekcia reforiem rovná sa krach ekonomickej a sociálnej politiky vlády Mikuláša Dzurindu. Mikuláš Dzurinda priznal tým krach svojej politiky vlády. V každej demokratickej krajine by sa predseda vlády za hrubé chyby svojej vlády ospravedlnil občanom a podal demisiu. Ako som sa už neraz vyjadril, toto však Mikuláš Dzurinda, žiaľ, nie je schopný, pretože klamstvo povýšil na metódu riadenia. Oklamal občanov, keď so svojimi prisluhovačmi pred parlamentnými voľbami prijali 22 sociálnych zákonov a hneď po voľbách ich zrušili, a to dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Dobre si pamätáme, ako klamal pri zmluve s občanmi, sľuby dvojnásobných platov a jeho arogantné vyhlásenie o ich plnení na 40 %. Blížia sa voľby a znovu sa chce použiť metóda na občanoch. Dúfa, že zabudli a bude ich môcť opäť podviesť. Nepoznám žiadnu krajinu okrem Slovenskej republiky, kde predseda vlády robí zo svojich občanov pokusných králikov. Skúša, čo vydržia, a permanentne ich klame. Aj teraz klame, keď hovorí, že nie je alternatíva k jeho vláde. Alternatívy existujú, ale nie s Mikulášom Dzurindom ako predsedom vlády. Pre občanov Slovenskej republiky je ich niekoľko.

Základom je, aby Mikuláš Dzurinda podal demisiu, o čo ho tým žiadam, a po dohode parlamentných strán bola zostavená úradnícka vláda do času, keď podľa zákona môžu byť v najkratšom termíne vyhlásené predčasné voľby.

Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Pán Janiš, povedali ste tu toľko nezmyslov, že to nie je ani pravda. Môj predrečník pán Fajnor pred chvíľočkou vám povedal, že koľko zákonov v skrátenom legislatívnom konaní bolo tu prijatých hneď po nástupe novej vlády. Rozdiel reformy: reforma a kvalitná reforma je niečo iné. Spravili ste kvalitnú reformu asi aj verejnej správy. Tak ako ste spravili kvalitné reformy: daňovú, sociálnu, dôchodkovú aj zdravotnícku. K týmto reformám sa vraciate novými dodatkami zákonov, pretože to už sú nové zákony. Tak to sú tie kvalitné reformy, ktoré stále hlásate. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Janiš, ja sa nebudem dotýkať akejsi filozofie vášho poňatia politiky, ale to, čo ste tu povedali, mi pripadá, ako keby ste nežili tu na Slovensku. Ale tam, kde niet argumentov, tam je skutočná demagógia. Ja by som mohol pospomínať aj Husa, aj Fučíka, aj iných, ale to nie je podstatné. Chcem vás poprosiť, či by ste mi vedeli odpovedať, som strašne rád, že ste do tej Komunistickej strany nevstúpili a že vás ani nemohli zobrať, lebo to, čo ste tu prezentovali, by vás ani nezobrali. Kde sa podeli peniaze, keď sa predal majetok doteraz za takmer 700 mld. korún, že sme si požičali viac než 600 mld. a splácame, samozrejme, pôžičky a úroky z pôžičky, a pritom sme mali pohľadávky takmer za 4 mld. korún, kde sú tieto peniaze? Vedeli by ste mi povedať, keď už nechcete hovoriť o riadení tejto vlády nič?

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ďaďo.

V. Ďaďo, poslanec: Pán kolega, vedel som a viem, že ste veľmi dobrý a chcete byť priateľ pána predsedu vlády a že by ste pre to obetovali aj predsedu vlastného poslaneckého klubu, ale že ste taký dogmatik, to som teda skutočne nevedel. Keby ste sa postavili doma, roztiahli nohy a ruky, tak je z vás hotový strašiak. Pretože vy ste nepochopili ani jednu vec, že aj kofy na trhu v roku 1990, keď sa báli predávať červené jabĺčka, tak dnes ich predávajú. A vy tu strašíte komunizmom miesto toho, aby ste obhajovali svojho premiéra. Ja vám nebránim váš názor, je tu pluralitná spoločnosť, môžete si robiť, čo chcete, ale nehovorte od veci a neútočte na niekoho, kto sa vôbec nezapojil do danej debaty.

Hovoríte o nejakom priateľstve so Spojenými štátmi. Nikto, ani komunisti nechcú vojnu ani nepriateľstvo, ale pýtam sa vás, keď ste tak dogmaticky chytrý, na tie Spojené štáty, je správne, že každá republika a každý suverénny štát by si nemal dovoliť zasahovať do svojich záležitostí? Viete vy, pán kolega, kto je financovaný alebo ako je financovaný FOCUS? Že je financovaný z daňových poplatníkov Spojených štátov amerických? Viete o tom, že tak to je aj s Alianciou fair play? Aj s Transparency International? Viete vy o tom, že to je aj Nadácia Pontis a Človek v ohrození? A čítali ste správu International Republican Institute, ktorá verejne hovorí o tom, že podporuje túto vládu? A ak chcete strašiť, tak strašte, ale radšej by som vám odporúčal do budúcna, keby ste sa vecne venovali tým problémom, ktoré sú tu, a nehovorili o komunistoch, keď vám to ani neprísluší, pretože ani neviete, o čom tárate.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Bódy.

P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, rád by som sa vyjadril len k jednej poznámke pána Janiša, kde hovoril o možnosti viac finančných prostriedkov do výstavby diaľnic.

Štatistiky z nákladov na výstavbu diaľnic v štátoch Európskej únie sú takéto: Nemecká spolková republika alebo Spolková republika Nemecko 130 mil. korún na km, Taliansko 110 mil. korún na km, Slovensko 480 mil. korún na km diaľnice. Kde je tu efektivita? Kto sú spoločnosti, ktoré stavajú naše diaľnice? Prečo ich nestavajú vo výberovom konaní iné spoločnosti, ktoré to dokážu lacnejšie? Len jednu paralelu, ak by sme na 5 km diaľnic podľa výpočtu zo zahraničia ušetrili 350 mil. korún v rozpočte, mohli by sme mať 1 700 mil. korún, ktoré by mohli byť použité napríklad v školstve.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zala.

B. Zala, poslanec: Hovorili ste o lacnej demagógii. Myslím si, že u vás skutočne nejde o lacnú demagógiu, pokiaľ ide o reformy, ale o ťažké dosahy na obyvateľstvo. Teraz ste sa rozhodli, že budete reformu približovať občanom. Myslím si, že ste sa rozhodli správne, pretože tým iba priznávate, že tá reforma je veľmi ďaleko od občanov, že nemá s nimi nič spoločné, že je vyslovene protiľudová, a teraz sa chcete pokúsiť lacnou demagógiou ľudí presvedčiť o tom, že reforma je pre nich vhodná. Ani jedna z tých reforiem, ktoré ste spomínali, pre občanov vhodná nie je.

Navyše, keď vám neostávajú vecné argumenty, tak ste sa rozhodli dať ťažkú delostreleckú paľbu výrazmi ako "socialisti", "marxisti", "komunisti". Nemáte argumenty, tak nálepkujete. Snažíte sa osočovať. Myslíte si, že budete vymývať ľuďom mozgy a zasievať strach, že sa týchto slov ľudia zľaknú. Aby ste to plastickejšie vykreslili, tak to budete vykresľovať tým, že budete predsedu strany Smer Roberta Fica dávať do súvislosti s Lukašenkom a s inými nepopulárnymi osobami. Túto metódu ste si už vyskúšali v boji proti Mečiarovi. Vtedy vám to možno vyšlo. Ale paradoxom tej histórie je to, že vám tu dnes pán poslanec Blajsko poďakoval za to, že ste práve v túto chvíľu rehabilitovali Mečiara a HZDS (reakcia z pléna), Jaduš, pardon, pán poslanec Jaduš vám poďakoval veľmi srdečne. Myslím si, že je to presná ukážka toho, že to robíte len z dôvodov demagogických, a keď sa vám to hodí na domácej scéne, tak zaujmete potom úplne iný postoj. Ja si myslím, že to občanov nevystraší a že táto vaša demagógia nenájde na Slovensku živnú pôdu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Pán kolega Janiš, spomínali ste vo svojej reči zoznam poslancov, ktorí sa podpísali pod odvolanie predsedu vlády. Ja som si tiež všimol tie prvé tri miesta. Dovoľte mi, aby som vám prečítal zopár citácií. "Ak sa niekto v tejto krajine osvedčil, tak to boli ľudia z bývalej Komunistickej strany." To nedávno, pred pár rokmi, povedal pán poslanec Fico. Keď sa tak na vás pozerám, tíska sa mi na jazyk povedať "súdružky a súdruhovia", povedal nedávno predseda komunistov na sneme strany Smer. No a tá tretia osoba, ktorá sa vlúdila medzi týchto dvoch komunistov, ktorým rozumiem, že sa spájajú, ale nerozumiem poslankyni Martinákovej, ktorá jednoznačne dnes vystupuje s komunistami proti programu, vďaka ktorému sa dostala do tohto parlamentu. A keď si to mám, pani Martináková, vysvetľovať ako vaše strategické partnerstvo hodnotovej politiky, tak tíska sa mi na jazyk jediné, to, čo som tu už raz povedal, smer Fico. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Fedor Gál v jednej zo svojich publikácií zostavil desatoro vizionárov, predpokladám, že každý reformátor je istým spôsobom vizionár, a to desiate prikázanie, ktoré tam uvádzal, znelo: "Zabudni na to, že existuje jediná cesta na zmenu." A to je práve ten problém, ktorý sme tu od začiatku riešili. Reforma sa začala stavať tak, že existovala jediná cesta na zmenu. Urobiť chybu je ľudské, ale zotrvávať v chybe je hlúpe. A to, prosím, hovorím ja, ktorá som sa podpísala a hlasovala za programové vyhlásenie vlády.

Pretože principiálny spor nie je v tom, či sú dobre stanovené ciele. Principiálny spor je v tom, či sú vyberané adekvátne nástroje, adekvátny, správny čas a či sú volené správne politiky. My nemáme problém v tom, že treba robiť reformu. My nemáme problém v tom, priznať sa alebo vyhlásiť, že nechceme štát, kde sociálne dávky sú vyššie ako minimálna mzda. My chceme len a len to, aby sa vyberali adekvátne nástroje, aby sa zohľadňovala súčasná sociálna situácia obyvateľstva a predovšetkým, aby sa o týchto reformách nerozhodovalo v úzkom reformátorskom kruhu, ale aby boli do reforiem zapojení odborníci a aby bol väčší čas na prerokovanie týchto reforiem v parlamente. Predkladať sem návrhy zákonov s legisvakačnou dobou, čo ja viem, mesiac - dva, je predsa nemožné. My nemáme čas na vyhodnotenie dosahov týchto reforiem.

O tomto celom je, kolegovia! O tomto je náš principiálny spor. To nie je ideologický spor. Je to len a len spor o nástrojoch, akými sa má robiť reforma. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Pán Janiš, vy ste hovorili o lacnej demagógii. No vo svojich slovách sami ste dokázali také vzorové demagogické vystúpenie, pretože nič konkrétne, nič vecné z vášho vystúpenia nebolo vidieť. Vy ste síce spomínali aj reformy. Bolo ich skutočne veľa, no nespomenuli ste ani jednu reformu, ktorá by bola v prospech občana tejto republiky. Všetky reformy, ktoré uskutočnila táto vláda, boli na úkor jeho sociálnych vymožeností, ktoré tu boli z minulosti. Všetky reformy znamenali pokles životnej úrovne radového občana. To je výsledok vládnutia aj vašej vlády.

Vo svojom vystúpení ste mali celý rad rôznych porovnaní. Spomínali ste Konfucia, ja tiež jedno také prirovnanie by som vám mohol dať. Budem parafrázovať, nie je to presné, tak nech sa páči: Keď dáš žobrákovi chlieb, tak ťa považuje za svätca, no keď skúmaš a hľadáš príčiny, prečo je žobrákom a prečo je hladný, tak ťa budú považovať za komunistu. Áno, komunisti hľadajú príčiny, prečo je bieda, prečo je nespravodlivosť, prečo na jednej strane sú milionári, multimilionári z večera do rána a na druhej strane je skupina ľudí, ktorá nemá do úst čo položiť a nemá ako uspokojiť potreby svojich vlastných detí. To sú príčiny, ktoré má riešiť tento parlament a tieto veci by mala riešiť aj táto vláda, ak ste hovorili, že je pronárodná a že je slovenská.

Viete, v minulosti sa hovorilo kadečo. A vy ste tiež spomínali pána Lukašenka. Nuž teda viete, prečo pán Lukašenko v našich masmédiách a v západnej Európe je považovaný za diktátora? Preto, lebo nedovolil rozkradnúť svoju vlasť tak, ako bola rozkradnutá táto Slovenská republika. Preto ho majú za diktátora. A v súčasnosti prírastok národného dôchodku v Bielorusku je desať percent. Kedy dosiahne táto vláda... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Burian, nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, chcel by som len povedať, že pán Janiš tu použil strašne veľa invektív a strašne veľa poloprávd. Ja si myslím, že porovnanie Českej republiky a Slovenskej republiky na takej, by som povedal, prízemnej forme, myslím, že je dosť neporovnateľné, už nehovoriac o tom, že východisková základňa týchto dvoch krajín je iná. Ak by sme len preberali základnú vec, pozrime sa na priemerný zárobok v Českej republike a v Slovenskej republike, na paritu kúpnej sily a povedzme na kurzový stav voči Slovenskej republike, myslím, že hovorí všetko za iné.

Pokiaľ hovoríme o tom, že je strašením zníženie DPH na nejaké percentá nižšie, práve naopak si myslím, že toto by mohla byť agenda SDKÚ, aby sme znížili náklady práve na vzdelanie, keď hovoríme o znalostnej ekonomike, a práve takouto znalostnou ekonomikou by sme vybudovali diaľnice, ktoré podľa môjho názoru sme mohli vybudovať rovnako ako v krajinách podobného charakteru, ja neviem, alebo teda ešte s ťažšími podmienkami, ako je Chorvátsko. Keby sme mali tú znalostnú ekonomiku, možno by sme vedeli to postaviť a bez väčších nákladov ako dnes v štátnom rozpočte dávame a za ekonomicky prijateľnejších podmienok, ktoré by neovplyvňovali schodok verejných financií viac, ako je to dnes. Myslím si, že to je použitie len logiky a rozumu.

A ďalej, pokiaľ ide o reformy, musím povedať, že nepoznám také reformy, kde zmeny sú realizované na 12., 14., 18. pokus. Je to reforma buď nahradením starého, ktorý nefunguje, alebo jednoducho konštruktívnou zmenou niečoho. Ale dnes tu funguje na tom, že je skôr v chaotickom ponímaní.

A ešte len jednu malú poznámku na demografický vývoj. Myslím si, že demografický vývoj nesúvisí s dôchodkovou reformou ani ekonomicky, ani... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Rada by som doplnila pána poslanca Janiša v tej časti, keď hovoril o predkladateľoch.

Je pochopiteľné, že pre pána Fica je táto mimoriadna schôdza zápasom o premiérsku stoličku a pre pani Martinákovú je to zápas o vlastné politické prežitie. Pestujú si ju, lebo je ochotná nechať sa použiť proti človeku, ktorý jej pomáhal pri vstupe do politiky, a rada sa tvári, že ani neexistuje tento človek. Rada hovorí, že nepozná názory premiéra na rôzne problémy, ale na to je jednoduchý liek, jednoduchý recept: treba chodiť na hodiny otázok a odpovedí a plniť si svoju kontrolnú funkciu poslanca voči vláde.

Rešpektujem, že si pani Martináková založila inú stranu, kde môže presadzovať to, čo síce mohla presadzovať ako vrcholná politička aj v SDKÚ, len mi je ľúto tých stoviek žien, ktoré v SDKÚ pre ňu pracovali a ktoré sa dnes cítia oklamané. A cítia, že postaveniu žien v politike všeobecne takáto vývrtka nepomohla.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Vážený pán poslanec Janiš, napádate aj minulosť niektorých poslancov. Veď sa len pozrite na kandidáta SDKÚ na hlavu štátu. Pán minister Kukan sa netají tým, že bol komunista - a čo je na tom zlé? Keď sa pozrieme do vášho poslaneckého klubu, koľkých komunistov tam môžeme nájsť? Prestaňte, prosím, používať takéto nízke a plytké argumenty!

Keď hovoríte o tom, kto podáva návrh, asi ste si, pán poslanec, nevšimli, že návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády podalo 37 poslancov Národnej rady. Je mi ľúto, že používate takúto úroveň argumentov, čo ani nie sú argumenty, ale je to asi dôkazom toho, že politická úroveň na Slovensku určite nehovorí o tom, že je tu nová politická kultúra. Forma vašej reakcie na odborné argumenty za vyslovenie nedôvery vlády sú veľmi nízke, ale môžete si byť istý, že na takúto formu odpovede sa my určite neznížime. Radšej sa, pán poslanec, opýtajte svojho pána premiéra a predsedu SDKÚ, ktorá firma prevzala záväzok vo výške 22 mil. korún od SDKÚ a potom zistíte odpovede aj na iné otázky, ktoré ste aj vy sám sebe položili.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

R. Kaliňák, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, pán predseda. Ďakujem pekne, pán podpredseda Bugár. Chcem povedať, že som sa mimoriadne dobre pobavil, pán poslanec Janiš, na vašom vtipnom príspevku. Je vidieť, že s klesajúcimi preferenciami SDKÚ začína silný zápas o tých málo miest na kandidátke, ktoré sa dostanú do parlamentu. (Potlesk.)

Len je otázka, či takéto preliezačstvo vám úplne pomôže. Aj iní poslanci z vašej strany vystúpili, len boli možno o niečo racionálnejší. Vtipné je, že ste 42-krát povedali slovo Fico, ani raz vláda. Možno ste si nevšimli, ale ide u o odvolávanie vlády, o odvolanie predsedu vlády. Však skúste ho potom obhajovať, keď ho chcete na tú kandidátku, obhajujte ho, ale vy ste sa zmohli iba na to, aby ste útočili, aby ste útočili na nášho predsedu aj na jedného z predkladateľov. (Reakcie z pléna.)

Aby som bol úplne presný, no však tie primárky, ktoré sa nakoniec menia v závere, na konci, nie? Veď potom ich predseda zmení. Takže na čo ich máte? Ale aby som bol úplne presný, v tomto parlamente vám to možno ušlo, pán Janiš, v súvislosti s demokraciou vo vašej strane, ale tu sa nepýta predseda vlády, v parlamente sa pýtajú poslanci predsedu vlády a on odpovedá. Naopak to nefunguje v tomto parlamente. Tak je parlamentná demokracia postavená.

Čo sa týka takých tých vašich štatistických údajov, možno ste nepostrehli v novinách, že demografická krivka stúpa, nie klesá. Takže to len tak na okraj. To isté platí o štatistických údajoch v súvislosti s klesajúcim alebo stúpajúcim dolárom.

Pán Janiš, čo vlastne vy hovoríte o vlastnej aktivite? Veď vy ste nepredložili jeden vlastný zákon v tomto parlamente! Aká bola vaša aktivita za tri roky? Čo ste vy urobili pre tento štát? Keď si pozriete na internete, ani jeden zákon nie je váš.

A takisto by som rád povedal, že veľmi ma bavia aj faktické poznámky SDKÚ, keď ich všetci čítate. Však skúste z vlastnej hlavy! Skúste niečo, čo ste si nerozdali pred začiatkom diskusie o odvolávaní. (Potlesk.)

A o tom počte komunistov nebudem hovoriť, pretože som presvedčený o tom, že určite SDKÚ... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fico. (Reakcie z pléna.) Páni poslanci, pán poslanec Fico bude hovoriť teraz.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja nebudem reagovať na obsah vášho vystúpenia, lebo nie je na čo reagovať. Ale budem reagovať na formu vášho vystúpenia.

Ja som si zaťal jazyk medzi zuby už pri vystúpení pána poslanca Horta, pretože chcem urobiť také malé porovnanie. Keby som ktoréhokoľvek poslanca z môjho klubu zatlačil do kúta a nútil ho a presviedčal, aby napísal podobné vystúpenie, ako ste urobili vy alebo pán Hort, tak ma pošlú do kelu. A preto si vážim poslancov strany Smer - Sociálna demokracia, že sa nikdy, nikdy neznížia k niečomu takému, ako ste predviedli vy alebo pán poslanec Hort. A čo je smutné, a som presvedčený, že vás k tomu pán Dzurinda ani nenútil, že to robíte dobrovoľne. A to len svedčí o vašom charaktere. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Zmajkovičová.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega Janiš, vaše vystúpenie mi len naznačuje, že SDKÚ je hodne nervózne zo svojej politiky, ktorá nemá podporu od občanov. Pred parlamentnými voľbami v roku 2002 v poslednom SITE pán premiér hrozil občanom, podsúval im hrozbu, že Smer sa spojí s neakceptovateľnou stranou HZDS. Dnes je spojenectvo HZDS a SDKÚ viac ako jasné. Tak máme tu zase nervozitu SDKÚ, nastávajú ďalšie parlamentné voľby, a tak sa podsúva zase hrozba povolebnej spolupráce s Komunistickou stranou. Ja by som znovu povedala - a opakujem ešte, čo povedal poslanec Madej -, pozrite sa do vlastných radov, koľko tam máte bývalých komunistov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Janiš chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Úprimne poviem, že som veľmi rád, že ste ma tak pozorne počúvali a že ste si niečo z toho, čo som povedal, zobrali. Asi som trafil a vaše faktické mi dávajú v tomto za pravdu a ma v tom utvrdzujú.

Ale poviem ešte jednu, jednu maličkú pripomienku k prvej diskutujúcej vo faktických, pani kolegyni Martinákovej. Viete, opäť vám vaša novinárska pamäť účelovo zlyhala, tak ako vám vždy zlyhá, keď vám to vyhovuje. Totižto nikto z tých, ktorých ste tu spomínali, neurobil to, čo ste urobili vy. Nikto nezradil vlastnú stranu, nikto nezradil vlastných kolegov. A zrada zostane zradou vždy, nech robíte s tým, čo chcete. Ani spájanie sa so Smerom, ani nová náplň vášho SF, Smer, Fico vás z tohto, z tejto zrady nezmaže. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj. Nie je prítomný, stráca poradie. Nech sa páči, pán poslanec Muňko, ako ďalší prihlásený do rozpravy.

D. Muňko, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, každá opozícia má právo nielen kontroly, ale aj povinnosť kontrolovať, čo vláda robí, ako robí. Na odvolanie vás ako predsedu vlády sú dôvody etické, korupčné, ekonomické.

Z káuz publikovaných v médiách, ako aj z vyjadrení samotného premiéra je zrejmé, že financovanie SDKÚ je netransparentné. Aj keď spĺňa deravý zákon o financovaní politických strán, nezodpovedá etickým princípom korektného financovania politickej strany. Ide nielen o kauzu dlhu SDKÚ v hodnote 22 mil. Sk, ale aj o kauzu anonymných darcov. Pokiaľ uvedené skutočnosti podľa vedenia SDKÚ nie sú porušovaním zákona, je zrejmé, že v budúcnosti ktorákoľvek politická strana môže postupovať podľa rovnakého scenára a akékoľvek napadnutie jej financovania je zlým úmyslom a intrigou, podobne ako to dnes tvrdí SDKÚ. Pokiaľ toto sú princípy novej politickej kultúry sľubovanej po voľbách v roku 2002, znamená to, že sa vraciame pred rok 1998 a žiadne úvahy o dodržaní zákona nie je možné použiť ako argument na nekorektné financovanie strany, osobitne vládnucej strany.

Po druhé, korupčné dôvody. Už prvá Dzurindova vláda v rokoch 1998 až 2002 bola poznačená sériou korupčných škandálov. Bohužiaľ, rovnaká situácia nastáva aj v období roku 2002 až po súčasnosť. Ide nielen o nekorektné a netransparentné zadávanie verejných objednávok, ale aj celkové poskytovanie prístupu ku štátnym zdrojom, čo sa prejavuje spravidla výrazným zvýšením nákladov na jednotlivé verejné stavby oproti pôvodne zadávaným výkonom, čo znamená de facto rozkrádanie verejných prostriedkov, aj keď formálne nedochádza k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. V konečnom dôsledku tieto skutočnosti v plnom rozsahu dokladuje nielen správa SIS-ky, prednesená v parlamente v máji 2005, ale aj niektoré predchádzajúce správy prednesené v rokoch 2002, 2003, 2004.

Čo sa týka ekonomických dôvodov, jednotlivé reformy sú realizované bez analýz dosahov, čo sa prejavuje v neustálych novelách už prijatých reformných zákonov. Jednotlivé reformy - fiškálna reforma, penzijná reforma, zdravotná reforma - sú predkladané tak, aby nevydesili občanov a aby si zároveň občania nemohli spočítať kumulatívne dosahy. Kľúčovým aspektom reforiem je ich cena z hľadiska normálneho občana, čo pri práci dnešnej vlády nie je možné. Segmentné dosahy zdanlivo nevyzerajú tak zle, avšak ich skutočný rozmer výrazne prehlbuje sociálne rozpory v slovenskej spoločnosti. Uvádzané rasty miezd sú v skutočnosti ovplyvňované vývojom miezd v niekoľkých veľkých podnikoch, ako Slovnaft, U. S. Steel, nakoniec po prepadoch reálnych príjmov v rokoch 2003 a 2004 súčasný rast ešte nenadobudol pôvodnú úroveň. Vláda rezignovala na podporu domácej podnikateľskej vrstvy a všetky problémy Slovenska podľa nej majú vyriešiť zahraniční investori. Znamená to teda, že tisíce slovenských podnikateľských subjektov ponechávame na výlučne hru trhových faktorov a len zahraničným investorom pomáhame v maximálnej miere.

Absencia analýz dosahov reforiem sa prejavila nielen v novelách zákonov, ale aj vo výraznom prehĺbení regionálnych disproporcií a vo výraznom rozšírení chudoby medzi značnou časťou populácie. Nárast počtu sociálne odkázaných a chudobných potvrdzujú aj správy Štatistického úradu Slovenskej republiky. Nezvládnutie reformy verejnej správy vedie k výraznému kumulovaniu problémov financovania tak na úrovni vyšších územných celkov, ako aj na úrovni miestnych samospráv. Neprijatie kontrolných režimov na úrovni regionálnych a miestnych samospráv viedlo k výraznému rozšíreniu korupcie na týchto úrovniach a zároveň k nezvládnutiu výkonu funkcií samospráv v oblasti školstva, dopravy a tak ďalej.

Toto všetko kumulatívne vedie k zvyšovaniu napätia v spoločnosti, neodhadnuteľnosti vývoja podnikateľského prostredia a výraznému vnútornému pnutiu. Tieto dôsledky nezakryjú ani čísla o raste HDP, ktorého prevažnú časť tvorí rast produkcie niekoľkých veľkých zahraničných firiem, ani ďalšie makroekonomické údaje, ktoré s obľubou uvádzame.

Na tieto skutočnosti upozorňujem preto, že zakrývajú nepripravenosť Slovenska ako člena Európskej únie na meniace sa podmienky finančného rámca na roky 2007 až 2013. Neriešia závislosť Slovenska od niekoľkých veľkých investorov. Túto vnútornú krehkosť posilňuje aj umelé znižovanie nezamestnanosti a redukcia sociálnych dávok. Ak by existovali analýzy, reformy by museli mať inú podobu vecnú a časovú, v konečnom dôsledku by neviedli k zbytočným sociálnym obetiam, pretože by ich bolo možné predvídať už pri začatí reforiem.

Ak ani tieto skutočnosti nie sú dostatočné na odvolanie, treba sa potom spýtať, aké ďalšie dôvody budú nutné v budúcnosti pri akomkoľvek ďalšom odvolávaní. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, chcem nadviazať na tú časť, kde pán poslanec hovoril o nezvládnutí reformy verejnej správy.

Počas svojej predchádzajúcej profesijnej aktivity som sa od ukončenia svojich štúdií venovala problematike verejnej správy a skutočne s veľkými obavami som už upozorňovala za klub Hnutia za demokratické Slovensko, keď sa prijímala reforma verejnej správy, viacerí z nášho klubu vystúpili a poukazovali na to, že budú problémy, ktoré sa dnes ukazujú a o ktorých v novinách, ako nedávno v denníku SME, už napísali "Kto bude zodpovedný za tieto hlúposti?". Nejde len o financovanie, ide aj o delenie kompetencie, ktoré je nerozumné, a niektoré kompetencie sú nezvládnuteľné na úrovni verejnej správy.

Ďalej som rada, že pán poslanec Muňko vo svojom vystúpení nemal takú pasáž ako pred chvíľou jeho kolegyňa vo faktickej poznámke, čo vlastne oslabuje celú opozičnú politiku, pretože také nepravdivé náznaky o nejakom spájaní sa s HZDS a podobne už nech sa v tejto spoločnosti neživia. To je predsa také klamstvo, ktoré nemá miesto ani v tomto parlamente, ani v médiách!

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Martináková a pán poslanec Fajnor. Pre poriadok musím zopakovať, že končím možnosť podať ďalšie prihlášky na faktické poznámky. Pani poslankyňa Martináková bude teraz hovoriť.

Z. Martináková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Tiež chcem nadviazať na tú pasáž o reforme verejnej správy. Z tej knižôčky, z ktorej som citovala v predchádzajúcom vystúpení, sú tam aj iné kapitoly, odporúčam do pozornosti, hovorí sa tam aj o reforme verejnej správy a jej autor a splnomocnenec vlády Viktor Nižňanský ako deformáciu celej reformy a celého systému označil zotrvávanie na politických nomináciách. Chcem upozorniť, že je to aj jeden bod z programového vyhlásenia vlády, ktorý sa nemusí plniť, hoci iné sa musia plniť, takže chcem upozorniť na to, že v tých reformách je naozaj množstvo dier.

Ak niekto ešte hľadal nejaké úplne naozaj vážne dôvody na to, prečo by mal premiér odísť zo svojej funkcie, tak si myslím, že nám to poskytol sám vo svojom vystúpení, keď povedal, že sa ide občanov pýtať na to, kde sú problémy s reformami, ako na nich dopadajú, a aby sme ich prípadne vedeli doladiť a že rozumný návrh nikdy neodmietol. V tomto parlamente boli desiatky rozumných návrhov, ktoré boli zamietnuté. To len na okraj.

Ja neviem, či doteraz pán premiér bol na dovolenke, alebo na Marse, alebo ja neviem kde, pretože o dosahoch reforiem, tí, čo sedíme vo výboroch a čo s tým naozaj seriózne pracujeme, vieme. My vieme povedať o mnohých dosahoch reforiem aj tu z tohto stola, a dokonca sme sa ich už aj pokúšali napraviť. Takže po dva a pol roku, keď premiér krajiny sa vydá na cesty, aby zisťoval dosahy reforiem, myslím si, že lepší dôkaz na to, že nemá čo robiť vo svojej funkcii, ani neexistuje.

Každý jeho poslanec, ktorý pracuje vo výboroch, by mal poznať dosahy reforiem. Keď sme žiadali výbor na koordináciu reforiem, mali sme presne toto na mysli, aby sme vedeli, čo schvaľujeme, aby sa nám nevybíjali jednotlivé zákony a aby sme nedeformovali v očiach verejnosti... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aby som nebol len negatívny, skúsim moju faktickú poznámku otočiť.

Ja si viem predstaviť, za akých podmienok budem pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu chváliť. Chcem nadviazať na predrečníka v tom, kde sa hovorilo nielen o reformách, ale aj o investíciách a o rozvoji slovenskej ekonomiky, a vráťme sa k tomu, že kedy by som ho chválil. Ak by prišiel Bill Gates, utvoril tu tisíc pracovných miest s priemerným platom 50-tisíc Sk, pán predseda vlády, verte, že budem prvý, ktorý príde a sa vám pokloní za takúto robotu. Ale nemôžem sa klaňať za robotu, keď aj tu v parlamente ste boli upozornený na to, a teda nielen poslancami, ale aj kompetentnými orgánmi, že máme postavané na Branisku dva tunely, jeden cestný a druhý finančný, ktorý tam vytunelovalo SDKÚ, a vy dodnes ste to nedali prešetriť, ani ako predseda vlády ste sa k tomu seriózne nepostavili. Takže nehnevajte sa, že je to normálne, že opozícia vás kritizuje a kritizovať vás za takúto politiku bude.

Pretože si musíme uvedomiť jednu vec. My totižto vynakladáme stále viac a viac zdrojov na to, aby sme prehlbovali na Slovensku chudobu, a nie ju odvracali. A ja vám chcem dať teraz jednu dobrú radu. Ak táto vláda bude znižovať nezamestnanosť, nie sa chváliť tým, že máme druhú najvyššiu nezamestnanosť v Európe, ak táto vláda bude znižovať chudobu, ak táto vláda zníži to, že jedna tretina detí nám vyrastá v chudobe a bude vyrastať aspoň na takej životnej úrovni ako za socializmu a vy ich prekonáte, všetkých tých komunistov, ja prídem a sa vám pokloním. Ale zatiaľ sa nemám za čo klaňať, ale vy sa máte za čo hanbiť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpi pán poslanec Číž. Nie je prítomný? Stráca poradie. Pán poslanec Čaplovič. Pán poslanec Čaplovič, vznikla tu námietka, ja som to nechal zistiť, nevystúpili ste predtým už v rámci tej rozpravy, ktorá k tomuto bodu bola, predtým ako bola schôdza prerušená? (Reakcie z pléna.) Prosím? (Reakcie z pléna.) Na to som tu, aby som sa opýtal, normálne, v pohode sa dohodol a teraz slovo dám. Celá vec je taká, aby nevznikali problémy. Nič nešpekuluje nikto, lebo len špinavému je všetko špinavé, takže opýtať sa človek môže.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážená Národná rada, dovoľte mi pokračovať o tom, čo som nestihol dohovoriť a aj som nemohol reagovať na niektoré tvrdenia ministrov, napokon zopakovať jednu otázku a moje odporúčanie, pretože, ctený a vážený pán premiér, je to prastará pravda, že opakovanie je matkou múdrosti.

Najsamprv teda to nedopovedané o alternatíve, ktorú Slovensko potrebuje, aby budúca vláda, resp. ďalšie vlády na Slovensku napríklad nemuseli splácať narastajúci obrovský dlh, ktorý z dvoch tretín vyrobili dve vlády Mikuláša Dzurindu pod ekonomickou taktovkou Ivana Mikloša. Najmä aby nemuseli hľadať zdroje, tak ako doteraz, na úkor občanov na obrovské diery v štátnom rozpočte založené neprofesionalitou a často aj nedbanlivosťou vlády, najmä čo sa týka zahraničného dlhu, ale aj nekvalitným a neefektívnym investovaním do budúcnosti nášho štátu.

Vážený pán predseda vlády, neviem, či viete spolu so svojím podpredsedom vlády a ministrom financií o komunitárnej norme, ktorá bola koncom roku 2003 predložená do Európskeho parlamentu a ktorá bola schválená v máji 2004 ako základná norma pre harmonizáciu DPH. Hovorí o dvoch pásmach DPH pre jednotlivé národné vlády v Európskej únii. V dolnom pásme od 0 do 8 % DPH a v hornom pásme od 15 % DPH vyššie. Prechodné obdobie prijímania tejto normy je od roku 2006 a jej definitívne zavedenie v roku 2009. Práve v roku, v ktorom sa navrhuje prejsť na euro. Sú tam vymenované aj komodity a služby, ktoré by mali byť zaradené do spomínaného dolného pásma. Teda od 0 do 8 % DPH

1. je to voda, elektrina, plyn,

2. zdravotníctvo, lieky, služby zdravotníckych zariadení,

3. základné potraviny,

4. vzdelanie a kultúra, predovšetkým knihy, učebnice, vzdelávacie pomôcky, služby v školstve a v kultúre.

O dvoch pásmach neustále hovorí aj naša politická strana Smer - Sociálna demokracia a celá opozícia, teda je to všetko v intenciách Európskej únie a najmä aj našej sociálnodemokratickej agendy.

Vy ste zaviedli vami ospevovanú rovnú 19-percentnú daň aj na DPH a vytvorili ste v podstate týmto spôsobom iste zlú východiskovú situáciu pre tých, ktorí budú zrejme prechádzať na komunitárnu normu v roku 2006 až 2008 v spomínaných komoditách a službách, tak ako je to takmer v celej Európskej únii odskúšané a pozitívne prijímané. Ostatné štáty takéto problémy mať nebudú, lebo dve pásma v rôznych percentuálnych výškach DPH si zachovali najmä v záujme stability spoločnosti a tej, podčiarkujem, známej sociálnej kohézie.

Mlčíte aj o štúdii liberálneho, podotýkam a podčiarkujem, liberálneho, nie sociálnodemokratického Inštitútu pre rozvoj manažmentu. Táto štúdia pripomína, že nízke dane ekonomike nepomáhajú, pretože medzi štátmi, ktorým sa v roku 2004 ekonomicky darilo, sú aj také i také, ktoré majú dane vysoké, ale aj nízke. A hovorí konkrétne o tom, na čo sme neustále počas troch rokov v parlamente upozorňovali, ctený pán premiér, že kým sa pán minister financií spolu s vami v tomto roku konečne prebudil a konkrétne na mnohé veci aj v súvislosti s projektom a národnou správou Minerva začal realizovať.

Hovorí o tom, a citujem teraz, že "skutočným motorom konkurencieschopnosti sú veda, moderné technológie, podmienky pre podnikateľov, finančné prostredie, logistika a vzdelávanie". Toľko citát z tejto správy. Je aj odpoveďou na to, či máme ísť vašou cestou budovania montážnych a karosárskych hál s nízkou pridanou hodnotou a lacnou pracovnou silou, alebo nami navrhovanou cestou s väzbou na vytváranie prostredia pre malých a stredných podnikateľov so sofistikovanou výrobou s vyššou pridanou hodnotou a vysoko kvalifikovanou, kvalitne zaplatenou pracovnou silou.

Doterajšie počínanie vašej vlády mi v mnohom pripomína kroky už z prekonanej industriálnej spoločnosti minulého storočia. Je to však vaša alternatíva, máte na ňu právo. My však ponúkame tú druhú alternatívu, ktorá je, samozrejme, náročnejšia, namáhavejšia, vyžaduje systémový a komplexný medzirezortný prístup a koordináciu, a nie denné operatívne rozhodovanie spočívajúce v tom, že berieme každého, kto je voľný na trhu a kto chce k nám prísť bez ohľadu na dlhodobú stratégiu, a to znovu podčiarkujem, ktorá, žiaľ, aj vďaka vašej vláde stále chýba. Preto tak často improvizujeme, resp. improvizujete, meníte a opravujete.

Naša alternatíva je pre štát a občanov trvácnejšia. Spočíva - a neustále o tom hovoríme v tomto parlamente tri roky - v investovaní do ľudských zdrojov, podčiarkujem, vysoko kvalifikovaných ľudských zdrojov. Dva pohľady - dve cesty. Tá naša má už odskúšané svoje pozitíva obsiahnuté v trvalých úspechoch vo Fínsku a Švédsku, ale aj v Dánsku, teda v štátoch, ktoré sú dnes motormi Európskej únie. A to dúfam, vážený pán premiér, nepopierate.

Jeden z predstaviteľov, autorov tejto analýzy už spomínaného Inštitútu pre rozvoj manažmentu prof. Stephan Garelli upozorňuje, že ak nejaké zdaňovanie má vplyv na konkurencieschopnosť, potom sú to dane pre firmy - a nižším daniam pre firmy sa ani my nebránime -, nie dane z príjmu fyzických osôb či iné sociálne náklady. O tom aj my hovoríme, ale vy to stále demagogicky aj počas minulotýždňovej rozpravy pred občanmi spochybňujete.

Stephan Garelli tiež poukazuje na pozitívny vývoj na príklade severských krajín, ktoré nízko zdaňujú firemné zisky, ale na druhej strane na príjmy ľudí uplatňujú progresívne zdaňovanie do vysokých percent a ako viete, funguje to kvalitne. Politici si získali dôveru spoločnosti v rámci konsenzu občan a štát, to je spoločenská dohoda, len ju treba chcieť, ale vy, zaľúbenci do rovnej dane, to neustále dogmaticky odmietate. Pripomínam, že je dôležitejšie, aby investície "nekončili" vo vreckách často skorumpovaných politikov, to sa uvádza aj v tejto správe, úradníkov a politických strán. Napokon tvrdí to aj táto na Slovensku zrejme úmyselne obchádzaná štúdia, podľa ktorej Slovenská republika zaostáva v práve, a teraz budem citovať z tejto správy, "v rozumných investíciách do infraštruktúry, vedecko-technického rozvoja a vzdelávania". To, že táto správa toto tvrdí, podčiarkuje aj nedávny rozhovor pre Euroreport z júna tohto roku, teraz sme ho dostali, s komisárom Európskej komisie za Slovensko Jánom Figeľom, ktorý hovorí v tomto rozhovore: "V podpore vzdelávania a výskumu je Slovensko veľmi slabé." Je to tu vytlačené čierne na bielom a nie je to možné v podstate poprieť.

Pripomínam, že najdôležitejšie je, aby investície, a to znovu opakujem, aj v tejto správe bolo povedané, nekončili vo vreckách skorumpovaných politikov, úradníkov a politických strán. Slovenská ekonomika a sociálny systém sa postupne mení za vašich dvoch vlád, vážený pán premiér, sa obrazne zmenili na ekonomiku kasína, tak ako sa kriticky k takýmto trendom vyjadrujú sociálni demokrati v Európe. Čo je to ekonomika kasína? Nuž v tomto konkrétnom kasíne sa staráte hlavne o to, aby sa tam od občanov dostali peniaze a súčasne z nich sa nik, z týchto občanov, nedostal k hre. Hrá sa najmä o ich peniaze napríklad v podobe dôchodkových fondov. Banky, finančné spoločnosti a iné silne subjekty rozhodujú o ich osude.

A to sa nám, vážený pán premiér, nepáči. Nechcem, aby sa na Slovensku opakovali osudy ľudí napríklad spoločnosti Enrom v Spojených štátoch amerických alebo iných spoločností, ktoré podnikali s peniazmi občanov a napokon skrachovali a ľudia ostali na staré kolená bez peňazí. To vás však nezaujíma, aký osud pripravujete aj terajšej mladej generácii.

Stanoviská mnohých expertov v Európe sa zhodujú v tom, že práve Spojené štáty sa radia k vyspelým štátom, ale s najvyššou úrovňou ekonomickej a sociálnej nerovnosti. O tom sa na Slovensku taktiež mlčí. Práve k tejto nerovnosti ste obrátili vašimi reformami aj vývoj na Slovensku. My odmietame takúto cestu do budúceho pekla pre ľudí. Sociálna kohézia a solidarita musí byť bytostne previazaná na nami nespochybňované a žiaduce, ale kvalitné a efektívne reformné kroky na Slovensku. Teda reformy pre občanov, pre ľudí, a nie pre malú skupinu najbohatších. Áno, my sa hlásime k sociálnemu štátu, ktorému sa vo svete darí napríklad vo Fínsku, ako som spomínal, aj vo Švédsku, ale aj v Dánsku za vlády oboch Rassmussenovcov, teda aj liberálov a sociálnych demokratov, tam existuje konsenzus napríklad progresívnej dane. Darí sa im mnohými inými prístupmi, inou alternatívou, ktorú mienime presadzovať, úspešne zvládnuť ekonomickú a sociálnu nerovnosť. Kým týmto štátom sa podarilo chudobu výrazne zlikvidovať, my ju čoraz viac a viac na Slovensku rozosievame.

Úspešné severské modely sú v našich podmienkach realizovateľné. To podčiarkujem a k tomu sa treba obrátiť. Len vy ich sústavne a neustále spochybňujete. Takáto celospoločenská dohoda s občanmi by sa dala aplikovať na Slovensku. To by tu však nemohlo byť aj vami vytvárané "pažravé" Slovensko, a dovolím si vo svojom vystúpení zacitovať, resp. zopakovať slová Milana Rúfusa, že "také pažravé Slovensko som ešte nezažil". Chceme sa podpísať pod konkrétne skutky, ktoré chudobu pošlú do histórie, a hovorím to aj v mene bezmocných a chorých a mnohých hladných aj na našom území, aj v našom štáte, aj v Slovenskej republike. Lebo ak pôjdeme vašou cestou, tak čoskoro sa nebudú organizovať koncerty len pre Afriku, ale možnože aj pre Slovensko.

Smer - Sociálna demokracia neustále hovorí o príkladoch a poukazuje na metódy, politické až napokon štátnické uvažovanie v oblasti obrovského investovania do vzdelania, vedy, výskumu, informačných technológií, konkrétne, a znovu opakujem, na príklade Fínska a Švédska. Správa, ktorá sa tu zamlčiava a o ktorej sa mlčí, toho liberálneho Inštitútu profesora Garelliho hovorí, že za roky 2004 až 2005 radí až tri severoeurópske štáty medzi prvých päť konkurencieschopných a najschopnejších štátov sveta. Nuž, vybrali sa svojou cestou, svojou alternatívou celkom inou, ako je na Slovensku, a dosiahli to. Čo to dokazuje? Že pomerne vysoké daňové zaťaženie a silný verejný sektor, vysoké platy, dostatočné sociálne dávky a vysoká sociálna ochrana nevylučuje rast a prosperitu, naopak, podporuje ich. Je to najlepšia cesta aj pre 5-miliónové Slovensko, cesta, ktorú v alternatíve presadzuje aj naša politická strana.

Investovanie verejných prostriedkov do aktívnej politiky trhu práce, do podpory vzdelávania a celoživotného vzdelávania, neustále o tom hovoríme na pôde tohto parlamentu za posledné tri roky, do vedy a techniky, či teraz do výskumu a vývoja so zvláštnym zreteľom, dôrazom na technológie prijateľné pre životné prostredie, do rozsiahlej a efektívnej informatizácie, do rovnoprávnosti pohlaví a boja proti diskriminácii a do stratégie zamestnanosti vysokej kvality. Aj to je naša alternatíva.

Stratégia hospodárskeho rozvoja musí byť previazaná so sociálnym a, podčiarkujem, často opomínaným v našom parlamente environmentálnym modelom. O tom môžeme na Slovensku len snívať. V tomto ste, vážený pán premiér, neurobili veľa, ak nezoberiem do úvahy vaše tohoročné predvolebné prebudenie.

Vážený pán premiér, až tohto roku sa zobúdzate a začínate predvolebne hovoriť o národnom programe Minerva. Pýtam sa, prečo ste ho nezačali realizovať od rokov 2000, 2001, resp. aspoň od začiatku vašej druhej vlády, od roku 2002?

Vážený pán predseda vlády, nepočúvate nás, či nechcete nás počúvať. My hovoríme o voze a vy nám odpovedáte o koze. My hovoríme o skutočnej modernizácii sociálneho modelu, t. j. s reformami sociálne udržateľnými, vy robíte reformy, žiaľ, s negatívnymi, antisociálnymi dosahmi na prevažnú časť občanov Slovenskej republiky.

Tohto roku ste konečne po nás začali hovoriť o investíciách do vzdelania, vedomostí a inovácií, do podpory malých a stredných podnikov. Predložili ste spomínaný národný projekt Minerva. Tvárite sa, akoby to bola len vaša iniciatíva, pričom nadväzujete na snahy, ktoré sme my nemohli presadiť, lebo nie sme v exekutíve. Ak sme o nich v Národnej rade - a tu sú materiály, tu sú vyhlásenia, tu sú stanoviská, tu sú naše vystúpenia - hovorili, predstavovali naše návrhy, čo sa týka rozpočtu s väzbou na výraznejšie investovanie do vzdelania, vedy, výskumu, techniky i informačných technológií, či v legislatívnom procese sme mnohé návrhy noviel zákonov predložili, boli sme verbálne odmietaní a doslovne prevalcovaní. Tvrdili ste, že sa to nedá, hľadali ste dôvody prečo nie a nehľadali ste spolu s opozíciou, čo by bolo dobré v našom štáte, spôsoby, ako na to. Svedčia o tom záznamy z našich a vašich vystúpení v Národnej rade v rokoch 2002 až 2004.

Vážený pán premiér, po vašom vystúpení v úvode tejto mimoriadnej schôdze, keď ste nedokázali odpovedať ani na jednu otázku predkladateľov, osobitne predsedu nášho poslaneckého klubu Roberta Fica, a demagogicky ste spochybňovali inú alternatívu vládnutia, vám opakovane pripomínam:

Našou alternatívou je sociálna dokonalosť a vzrastajúca úroveň vzdelanosti, výskumu a vývoja a inovácií a informatizácie spoločnosti. Našou alternatívou je snaha, aby investičné výdavky, a tu sa o tom môžeme sporiť, boli presne vymedzené ako na investičné výdavky v oblasti vzdelávania, sociálnych služieb, výskumu a vývoja, dopravy a komunikačnej infraštruktúry a infraštruktúry pre obnoviteľné formy energie. Pre nás v súlade s lisabonskou stratégiou musí byť väčšina investícií do oblasti vzdelania, ktoré sú prevažne vami považované za bežné výdavky. My ich považujeme za investície. Našou alternatívou je definovanie týchto výdavkov ako investícií - investícií do rozvoja a do ľudských zdrojov.

Vy podliehate ilúzii či predsudku, že nižšie dane produkujú rast a zamestnanosť. Náš pohľad obsahuje presvedčenie, že vyššia úroveň vzdelania, celoživotné vzdelávanie, odborné vzdelávanie, ktoré je teraz tak v podstate preferované aj Európskou úniou, vyššia úroveň výskumu a vývoja či lepšia infraštruktúra a verejné služby, súdržnosť a sociálne začlenenie, aktívna politika pracovného trhu si vyžadujú zdravé výdatné finančné prostriedky, minimalizáciu daňových únikov, ktoré sú hrozbou pre ekonomickú a sociálnu stabilitu ktoréhokoľvek štátu, osobitne vzdelávajúcej či učiacej sa kultúrnej spoločnosti, s vysokou kvalitou verejných služieb.

Naša alternatíva je politika dokonalosti v znalostnej ekonomike a spoločnosti založenej na vedomostiach, o nej sme počas troch rokov neustále v parlamente hovorili, s pozitívnymi dosahmi v sociálnej a environmentálnej sfére. Naša alternatíva je dokonalé Slovensko, ktoré musí obsahovať dva základné komponenty: vytvorenie kvalitne vyškolenej a teoreticky a prakticky vzdelanej pracovnej sily. A po druhé vzrast rozsahu a účinnosti výskumu a inovácií nielen prostredníctvo vedecko-výskumných a technologických parkov, o ktorých sa často hovorí, ale aj centier excelentného výskumu s väzbou na priemyselný sektor. Už sa začína aj v tejto oblasti, chvalabohu, niečo robiť.

Analyzujem možnosti Slovenska v možných prioritách, a to nielen v nanotechnológiách, ktoré sa tu často opakujú, či v biotechnológiách a informačných technológiách. Vy stále nechcete pochopiť, že Slovensko má na to predpoklady, a preto práve tam by mala smerovať väčšina investičných stimulov. Nie len do karosárskych či montážnych podnikov, ako sa to robí doteraz. Možnosti sa javia aj pri uplatnení v oblasti digitálnych technológií, vytvárania podmienok pre zelené technológie v životnom prostredí, o tom sa vôbec na Slovensku nehovorí, a máme na to predpoklady a je to budúcnosť aj v Európe, aj vo svete, vo vývoji čistých technológií a obnoviteľných zdrojov energie, pretože si už teraz uvedomujeme, že environmentálna dokonalosť je pre budúcnosť každého štátu zdrojom konkurenčnej výhody, ktorým môže oplývať aj naše Slovensko. A chceme urobiť pre to veľa práve v tom, v čom ste vy, pán premiér, a vaša vláda zlyhali, vo vytváraní podmienok na umiestňovanie malých firiem priamo do srdca nami spomínanej stratégie. Uvedomujeme si, že malé a stredné podniky môžu byť tou najstabilnejšou chrbticou slovenskej ekonomiky, hlavným zdrojom zamestnanosti v regiónoch Slovenska. Touto cestou sa vybralo pred 15 rokmi päťmiliónové Fínsko a nabralo taký dych, že sa dostalo do čela Európskej únie.

Na samotný záver môjho vystúpenia v rozprave si dovolím, vážený pán predseda vlády, zopakovať moju otázku. Ja ju musím tu zopakovať, lebo pevne verím, že mi na ňu odpoviete v záverečnom slove. Možno ste už po týždni na ňu zabudli. Spolu s jedenástimi otázkami pána Roberta Fica je tou dvanástou. Napíšte si ju, aby ste mi na ňu nezabudli odpovedať.

Pýtam sa vás opakovane, vážený pán premiér, čo ste dodnes od júna 2003 urobili pre to, aby sa už nikdy, opakujem, nikdy v žiadnom zozname neoznačovali naši spoluobčania ako pri svojom mene a priezvisku aj podľa príslušnej konfesie, etnickej príslušnosti a rasy, tak ako to bolo v správe Slovenskej informačnej služby spred dvoch rokov, keď sa popri mene a priezvisku jedného občana vami označenej skupinky objavilo označenie Žid. Opakujem, čo ste pre to urobili?

A teraz ešte to sľubované opakované odporúčanie. Viem, že vzbudím zbytočne emócie, ale musím to znovu zopakovať. Vážený pán predseda vlády, opakovane hovoríte o tom, že sa hlásite k dielu Milana Hodžu, slovenského politika a štátnika. Dovolím si preto ešte raz zopakovať moje odporúčanie, na ktoré ste celý týždeň nereagovali. Po dnešku máte jedinečnú šancu prihlásiť sa k jeho odkazu v úplnej celosti. Teda aj k jeho skutku, keď po oveľa menšom prešľape, akých ste sa vy ako premiér v minulosti dopustili na čele tejto vlády, prišiel Milan Hodža k prezidentovi Tomášovi Garriquovi Masarykovi, vtedy ešte ako minister, a vyriekol pamätnú vetu: "Vážený pán prezident, pred vami stojí poslanec Hodža." Takto dobrovoľne abdikoval zo svojej funkcie. Očakávam, že aj vy konečne navštívite pána prezidenta Ivana Gašparoviča a vyslovíte vetu: "Pán prezident, pred vami stojí poslanec Dzurinda."

Ďakujem vám. (Potlesk.)