V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Nebudem sa vyjadrovať k tým usporiadaným ústrižkom z novín, čo pán poslanec Tkáč tu prezentoval, ale jedno, kde som zvýšil pozornosť, bolo, keď ste sa pýtali predsedu vlády, ako konal v čase, keď súd rozhodol tak alebo onak o predbežnom opatrení pri železničnom štrajku. No, dovolím si vás upozorniť, že časy, keď niekto z ÚV, nejaký komunista po telefonáte riešil, kto, za čo a ako bude stíhaný a odsúdený, sú, chvalabohu, za nami, pán kolega. Píše sa rok 2005 a žijeme v demokratickom štáte a nič na tom nezmení ani to, že idete ruka v ruke s komunistami, nič na tom nezmení, že pohrobkovia komunizmu odvolávajú demokratickú vládu. Vy si pamätáte, že keď by za čias komunizmu niečo niekto také urobil ako dnes - návrh na odvolanie vlády, tak by bol nepriateľom štátu a skončil by v tom "dobrom" prípade v Jáchymove a v tom horšom by ho komunisti popravili.

Ja si vás dovolím aj opraviť v jednej veci - daňové a odvodové zaťaženie, ktoré ste tak ako demagogicky, nikto tu nehovoril o odvodovom zaťažení, ale o daňovom a odvodovom zaťažení a tak sa to vždy porovnáva, tak to porovnávajú tí, ktorí vedia, o čo ide. A v tomto prípade ste znova nehovorili pravdu, lebo ste vytrhli z kontextu, keď poviete, koľko je odvodové, tak aj povedzte, koľko je v tom štáte aj daňové zaťaženie, a potom to bude objektívna informácia.

Ešte mám 30 sekúnd. Vy ste chceli zriadiť nejaký sociálny parlament? Ja viem, že ste zriadili stranu, ktorá už nie je, že ste zriadili aj poslanecký klub, ktorý už tiež nie je, takže nejaké obavy zo sociálneho parlamentu z vašej strany nehrozia.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hort.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, členovia vlády, tá časť, kde hovoril pán kolega Tkáč o najvyššom odvodovom zaťažení, už niečo o tom povedal kolega Janiš, ale predsa len by som chcel kolegovi Tkáčovi pripomenúť, že nie je korektné vytrhávať veci z kontextu, že treba hovoriť komplexne.

Ak sa podarilo za vlád Mikuláša Dzurindu znížiť daňové zaťaženie zo 40 % na 19 %, je to jav v Európe nevídaný. Potom si treba iba k tomuto pripočítať to odvodové zaťaženie a potom treba hovoriť komplexne, ako vyzerá daňové a odvodové zaťaženie v tejto republike vo vzťahu k tomu, čo v týchto oblastiach prežíva Európa, ale nielen Európa. Myslím, že na to netreba ani stredoškolské vzdelanie, aby človek tieto veci dokázal spočítať. Na to stačí elementárny sedliacky rozum.

Dozvedel som sa tu o nezamestnaných. No len som sa nedozvedel o tom, akým spôsobom treba tú nezamestnanosť iným spôsobom znižovať, ako sa dosiaľ darí. Bolo by dobré, keby niekedy niekto z vašej strany, terajšej strany, povedal, aký má iný návod, ako sa dá raketovejším tempom znižovať nezamestnanosť v tejto republike.

Ja som si vypočul už veľakrát, pán kolega, vaše vystúpenie od čias VPN, keď ste boli členom HZDS, potom Ľudovej únie, potom nezávislý poslanec a teraz strany Smer. Tá rétorika, čo sa týka intenzity, je rovnaká, ale nie vždy je rovnaká z hľadiska odbornosti. Ja by som bol rád, keby sme sa niekedy dokázali zhodnúť na tom, aby sme si k tej odbornosti dokázali sadnúť a povedať, akým spôsobom naozaj chcete to, čomu sa hovorí sociálne cítenie, presadzovať.

A ešte dve otázky. Prosím vás, povedzte mi, kto je to spriaznená mediálna sféra SDKÚ? To by ma naozaj úprimne zaujímalo. No a pokiaľ ide o to sociálne cítenie, ešte jedna otázka. Tá hračka, ktorej sa hovorí moc... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Má vystúpiť pán poslanec Mikuš, ale je ospravedlnený, takže vystúpi pán poslanec Devínsky a pripraví sa pán poslanec Jaduš.

Pán Tkáč, chceli ste reagovať na predchádzajúce? No ale bolo sa treba prihlásiť. (Reakcie z pléna.) Má právo na to. Zapnite mikrofón pánovi Tkáčovi.

V. Tkáč, poslanec: Ak dovolíte, ja by som chcel povedať, že som si pozorne vypočul všetky vystúpenia. Brožúrkoví kapitalisti podporili moju myšlienku o brožúrkovom kapitalizme, slušní ľudia podporili môj názor, že sú slušní.

Chcel by som predovšetkým povedať, že v roku 1998 vládna koalícia zdedila dobre naštartovanú architektúru sociálnej sféry. Boli pripravené rozhodujúce kódexy a tiež nie je problém dokázať, že po audite Európskej únie, Svetovej banky či iných inštitúcií sa pripravené zákony v podstate v tej základnej filozofii nelíšili od toho, čo pán minister Magvaši prebral z bývalej vlády. Dostali ste prebytky v Sociálnej poisťovni a dostali ste aj rozbehnuté medzinárodné postavenie Slovenskej republiky v sociálnej sfére. Súčasný stav je taký, že potrebuje naozaj odstrániť krízu, do ktorej ste ho dostali.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vystúpi pán poslanec Devínsky. Pripraví sa pán poslanec Jaduš.

F. Devínsky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, vážení hostia, už v roku 1513 Machiavelli napísal, že: "Neexistuje delikátnejšia a nebezpečnejšia vec, ako zavádzať zmeny. Všetci tí, ktorí sa cítia dobre za existujúceho poriadku, a to je väčšina, sa stanú reformátorovým smrteľným nepriateľom. Aj tí, ktorí budú mať osoh z novej situácie, mu poskytnú len vlažnú podporu." Tieto slová nič nestratili zo svojej platnosti ani dnes, pretože ľudia naozaj nemajú radi zmeny. A už vôbec nie prevratné, a to aj vtedy, ak ide o osoh celku. Treba nájsť mimoriadnu odvahu na to, aby človek zmeny navrhol, a ešte väčšiu, spojenú s trpezlivosťou, na to, aby sa pustil aj do ich realizácie. Ešte ťažšie je to vtedy, ak ide o zmeny nevyhnutné, týkajúce sa reformy celej spoločnosti. Túto odvahu premiér Dzurinda a jeho vláda našťastie v sebe našli.

Už z prehistórie je známe, ako sa s reformátormi vysporiadať. Najskôr sa hlučne kritizuje obsah, postup a metódy reforiem. To zažívame už takmer tri roky pri každom zasadnutí Národnej rady, na ktorom sa prerokúvajú reformné zákony. Ak to nezaberie, nasleduje pokus reformátorov odstaviť, v tejto etape sme sa ocitli dnes. Ak ani to nezaberie a reformy sú úspešné, ako je to aj teraz, treba si ich výsledky, diplomaticky povedané, prisvojiť. Veď si len spomeňte, koľkokrát odznelo aj vo vašich radoch, že takéto, resp. podobné reformy by ste museli robiť aj vy. Naša spoločnosť si želá stabilitu a pokoj. Vyvolávanie napätí dnešného typu sú neúspešné pokusy na získavanie politických bodov, dokonca v niektorých prípadoch aj na získavanie chýbajúcej politickej agendy. Preto ani podpisy pod návrhom na odvolanie, najmä na prvých miestach, z tohto hľadiska mňa vôbec neprekvapili.

Každý si môže prečítať bulletin Štatistického úradu, mimochodom všetci poslanci ho asi pred 10 dňami dostali, a či chce, alebo nechce, vidí, aké pozitívne výsledky za pomerne krátky čas táto krajina dosiahla. Ja naozaj nechcem o týchto číslach podrobne hovoriť, pretože už o tom tu bola reč. Navyše v tejto snemovni už odznelo, že z grafov a čísiel sa nenajeme. Ak však napríklad koruna posilnila voči euru o takmer 6 %, voči doláru o viac ako 13 %, alebo dokonca štátny rozpočet vykazoval ku koncu apríla tohto roku prebytok 6,4 mld. korún, klesá miera evidovanej nezamestnanosti, stúpa predaj áut a stúpajú nákupy obyvateľstva v maloobchode takmer o 7 %, potom tieto čísla, ale hlavne trendy - a všetci vieme, že trendy sú dôležité - jasne hovoria o zlepšujúcej sa situácii na Slovensku.

Preto zdôvodnenie návrhu na odvolanie premiéra tejto vlády slovami "vláda pod jeho vedením dosiahla návrat chudoby na Slovensko" znie prinajmenej nekompetentne a je evidentné, že Slovensko nie je krajinou zúfalstva a úpadku, ako sa to snaží návrh navodiť.

Vláda reformami plní svoje programové vyhlásenie. Teda plní to, čo sľúbila a táto snemovňa prijala. Inak sa tomu hovorí, že drží slovo. A nie je predsa možné robiť premiéra zodpovedného za to, že presadzuje a napĺňa veci, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, že plní to, čo sľúbil. Ako to odznelo na inom mieste, takéto obvinenia možno považovať dokonca za pohŕdanie parlamentom i občanmi.

Vláda drží slovo aj v oblasti vzdelávania, kde napríklad výdavky na vysoké školy vzrástli od roku 2000 takmer na dvojnásobok, na 10,5 mld. korún, ale aj v otázke budovania vzdelanostnej spoločnosti prostredníctvom projektu Minerva.

Iste možno povedať, že každý z vystupujúcich je subjektívne ovplyvnený. Avšak medzinárodné agentúry, ktoré hodnotia pozície Slovenska z mnohých pohľadov, nezaujímajú naše subjektívne názory, aj keď pre niekoho to môže byť značne bolestivé. Tieto konštatujú, že dnes sa Slovensko umiestnilo z 28 transformujúcich sa krajín na 4. mieste. V rámci Vyšehradskej štvorky na 2. mieste, dokonca pred Českou republikou, pričom odchýlky sú v stotinách bodu, a vo všetkých sledovaných parametroch Slovensko vykazuje zlepšujúce sa tendencie.

Je samozrejme jasné, že nič nejde hladko ani jednoducho. Ešte je veľa vecí, ktoré sa musia doladiť a dokončiť, napríklad aj vzhľadom na vstup Slovenska do Európskej únie, o čo sa - a ja to poviem len tak mimochodom - zaslúžili práve vlády premiéra Dzurindu a, samozrejme, aj tento parlament, ale až od roku 1998.

Je preto podľa môjho názoru značne nezodpovedné, pre Slovensko mimoriadne kontraproduktívne destabilizovať situáciu z akýchkoľvek pohnútok, nech sa už nazývajú akokoľvek. Takýmto destabilizujúcim krokom je aj návrh na odvolanie predsedu vlády Slovenskej republiky a som presvedčený, že tento návrh je pre celú našu spoločnosť škodlivý, a preto ho treba odmietnuť.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) Pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Ševc. Končím možnosť podania prihlášok s ďalšími faktickými poznámkami.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne. Možno súhlasiť s pánom poslancom Devínskym, keď hovorí, že nič nejde v živote hladko, že treba trpezlivosť, že netreba destabilizovať, ale konštruktívne stavať veci. Ja sa len pýtam, jednej veci nerozumiem, prečo teda nie sú peniaze, keď všetko, a podstatné je to, že trendy sú správne, že sa vracia predsa tá chudoba na Slovensko a nie sú peniaze na zdravotníctvo, školstvo a kultúru? Tak ak sú trendy v poriadku, tak kde sa strácajú tie peniaze, keď toľko si požičiavame a za také miliardy sme predali majetok? Kto by mi na to vedel odpovedať? Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vystúpi pán poslanec Jaduš. Pán Mikuš môže byť vyčiarknutý zo zoznamu prihlásených, pretože je ospravedlnený z dnešného rokovacieho dňa. Pán poslanec Jaduš vystúpi. Pripraví sa pán poslanec Šulaj.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážená vláda, vážené kolegyne, kolegovia, ak je dnes témou dňa odvolávanie premiéra Mikuláša Dzurindu, musím skutočne vysloviť ľútosť, že dnešnej diskusii nepredchádzala diskusia o zhodnotení trojročného pôsobenia tejto vlády, o jej výsledkoch v celom priereze jednotlivých rezortov, ktorú Ľudová strana - HZDS opakovane navrhovala. Dnes z nepochopiteľných dôvodov ju blokoval práve opozičný Smer. Pritom jej závery by sme mohli dnes zhodnotiť.

Je potrebné sa rovnako zamyslieť, prečo sa predkladateľ vo svojej kritike vlády ani slovkom nezmienil o rezortoch riadených ministrami za KDH, len okrajovo sa zmienilo o rezortoch riadených SMK a ANO, ak si pritom pripomenieme, že pán minister zdravotníctva sedí vo vláde ako nestraník. Ale analýzu a odpovede na túto otázku prenechám radšej komentátorom a politológom.

Je zrejmé, že aj pánom Ficom v opomenutých rezortoch je mnoho vecí, ktoré nie sú s kostolným poriadkom, kde sa dá tiež veľa hovoriť o netransparentných výberových konaniach, o podozrivom a pričastom využívaní časovej tiesne a tak ďalej atď., o čom hovoria mnohé zistenia Úradu pre verejné obstarávanie či NKÚ.

Ak sa teda dnes zaoberáme predovšetkým dvojnásobným premiérom pánom Mikulášom Dzurindom, treba skonštatovať, že v súčasnosti sa vo vládnej koalícii príliš veľa času venuje jej udržiavaniu pokope, zmierňovaniu obrovských rozporov medzi jednotlivými koaličnými partnermi a práve toto považujem za základ všetkých problémov. Nekonzistentnosť postojov jednotlivých vládnych činiteľov, vzájomné útoky a ideová nezlučiteľnosť vyplýva z vyznávania rôznych, a dokonca antagonistických hodnôt, priorít a základov, na ktorých stoja jednotlivé vládne strany. To sú prvoradé príčiny, aby vláda nefungovala efektívne. Potom nečudo, že pána Mikuláša Dzurindu nemôžeme vnímať len ako premiéra a manažéra vlády, ale predovšetkým ako muža, ktorý priveľa času venuje hlavne tlmeniu a haseniu medzistraníckych a mediálnych požiarov. Som presvedčený, že príčinou je systémová chyba, ktorá bola do slovenskej politickej reality zavedená po roku 1998, keď sa konštituovala prvá Dzurindova vláda nie na základe vyznávania spoločných hodnôt a súladu názorov na metódy a cesty realizácie politiky. Bolo skutočne vážnou chybou, že Slovensko dostalo vládu, kde to jediné spoločné bola nenávisť voči Mečiarovi, neochota oceniť všetko dobré, čo Slovensku priniesli práve Mečiarove vlády. V dôsledku týchto nezmieriteľných postojov bolo možné, aby si v prvej vláde Mikuláša Dzurindu mohli vedľa seba bez problémov sadnúť bývalí komunisti z SDĽ s pravicovou SDK, konzervatívnou kresťanskou stranou KDH a výťahovou stranou SOP. Vtedy všetci akoby zabudli na nezlučiteľné ideové rozpory, ktoré sa veľmi skoro po prvotnej eufórii z víťazstva objavili ako vzťahové a ideové a programové problémy, objavili sa prvé nezhody a škandály.

Bohužiaľ, na tejto systémovej chybe má leví podiel aj samotný predkladateľ pán Robert Fico, ktorý sa ako vysoký funkcionár a najpopulárnejší politik SDĽ svojím osobným dielom pričinil o to, že sa práve pán Dzurinda dostal do premiérskeho kresla. Bohužiaľ, pán Fico vtedy rovnako ako dnes bojoval svoj nezmieriteľný boj proti Mečiarovi a v období vzniku prvej Dzurindovej vlády nebol voči vstupu svojho politického subjektu do vtedajšej koalície ani principiálny, ani politicky predvídavý a nebol ani proti tomu, aby vo svojom boji proti HZDS použil nekorektné a nečestné metódy. Dokonca medzi iným osobne sa zúčastnil aj predvolebného triku na barikádach Markízy. Ku cti mu skutočne slúži, že sa v jednej televíznej relácii ospravedlnil za svoju účasť na tomto predvolebnom podvode. Je skutočne vážnou otázkou, ako by dnes pán Fico reagoval, keby bol býval dostal od svojich vtedajších politických partnerov SDK, SOP, KDH, SMK očakávané miesto ministra spravodlivosti či generálneho prokurátora. A ako by reagoval, keby boli vyšli jeho očakávania a dnes by bol súčasťou tejto Dzurindovej vlády.

Ako sme skonštatovali, že Slovensko potrebuje skutočne homogénnu vládu, tak systémová chyba sa zopakovala po druhýkrát, keď v roku 2002 vznikla vláda opäť založená nie na zhode ideových a programových východísk, ale len a len na počtárskom kalkule zabezpečiť väčšinu v tomto parlamente, a preto sme sa veľmi skoro stali svedkom ich vzájomných bojov, politických šarvátok v snahe presadiť vo vláde dominanciu tej-ktorej vládnej strany na úkor potlačenia tých ostatných. Čo si už môžu povedať liberáli s konzervatívnymi kresťanskými demokratmi, flexibilní pragmatici s národne i teritoriálne vyhranenými politikmi? Je potom jasné, že treba dlhší čas a väčšiu silu obetovať vnútrokoaličnému zápasu a mnohokrát už nieto času ani síl na dôsledné vedenie krajiny. Vážne chyby v legislatíve, permanentne naznačované novelami noviel a neuveriteľne veľkým množstvom pozmeňujúcich návrhov k vládnym normám, chybné a neuvážené kroky v zavádzaní reforiem, chyby v konštrukcii rozpočtov a v ich plnení a v neposlednom rade neskrývaný boj o moc, pozri kauzy NBÚ, SIS, odpočúvanie politických partnerov a médií a mnohé ďalšie. To sú negatívne výsledky a vizitky vlády, ktorá by v normálnych demokratických pomeroch nemohla ani vzniknúť.

Nečudo, že potom krajina pociťuje vážne vplyvy, ktoré majú svoju prvotnú príčinu v chybných politických rozhodnutiach ešte z rokov 1998 až 1999. Zastavenie výstavby cestnej infraštruktúry tzv. Mečiarových diaľnic, nízke investovanie do environmentálnej infraštruktúry, slabá podpora domácich podnikateľov mali fatálne dôsledky na zväčšovaní medziregionálnych rozdielov, na stav tzv. zaostalých regiónov, ktoré sú dnes poznačené chudobou, nedostatkom pracovných príležitostí, vysťahovalectvom a sociálnou zločinnosťou. Toto všetko bolo založené na nevraživosti a nenávisti voči výsledkom a pôsobením bývalej Mečiarovej politickej garnitúry. Je vysoko pozitívne, že práve súčasná druhá vláda pána Dzurindu mnohými svojimi postojmi a praktickými krokmi Mečiarovu vládu v mnohých oblastiach fakticky rehabilitovala.

Do budúcna by bolo veľmi dobré, keby sa slovenská politika prestala chápať ako bratovražedný boj, kde podľa základných zákonov vojny treba nepriateľa zničiť, vymazať z povrchu i z pamäti. V budúcnosti by som považoval za pozitívny krok, ak by sa politika začala chápať ako súťaž, kde si súperi čestne merajú sily, kde vyhráva lepší a šikovnejší, kde si súper súpera váži, kde súper súpera stimuluje svojimi výkonmi, kde súper súperovi uzná jeho kvalitu a upozorní ho na jeho chyby a ten si z nich rád zoberie ponaučenie. Len v takejto korektnej a čestnej súťaži môže vzniknúť dobrá vláda, ktorá dá Slovensku skutočnú víziu a na ktorú bude Slovensko hrdé.

Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Jaduš poukázal možno nechtiac intuitívne na jeden nezvratný fakt. On vyplýva aj z diskusie, ak ju pozorne počúvame a vyhodnocujeme.

Na Slovensku dnes dochádza a musí dôjsť k zásadnej výmene, obmene politickej garnitúry, avšak nie na základe veku politikov, ale ich myslenia, hodnotami a konania, akceptujúc tri zásadné momenty krátkodobej histórie Slovenskej republiky a krehkej tvoriacej sa demokracie, vyplývajú

- zo zásadnej zmeny politického systému v rokoch 1998 - 1990,

- zo zavŕšenej štátnosti, tým suverenity Slovenskej republiky v roku 1993 a

- z ukončenia euroatlantického integračného úsilia Slovenskej republiky v roku 2004.

Politici, ktorí tieto priority nedokázali vstrebať a zapracovať do svojej práce, odišli alebo musia odísť. Politici, ktorí to akceptovali, majú šancu v politike ostať. Ale iba politici, ktorí zásadné dobové udalosti Slovenskej republiky dokázali nielen postrehnúť, vstrebať, ale hlavne rozpracovať, môžu a musia viesť Slovensko do ďalších rokov, nasledujúcich období, lebo Slovensko to potrebuje, inej cesty niet.

Z tohto hľadiska môžem konštatovať, že náš predseda Dr. Mečiar takýmto politikom je, a ostáva veriť, že podobných politikov je a bude viac v širšom politickom spektre politických subjektov Slovenskej republiky. (Potlesk.) Túto skutočnosť, nutnosť zásadnej obmeny politickej garnitúry Slovenskej republiky považujem za kľúčový záver diskusie, ktorú absolvujeme v Národnej rade Slovenskej republiky v súvislosti s odvolávaním premiéra vlády Slovenskej republiky.

Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž, vy nie? Lebo vy ste... (Reakcia poslanca.) Nie, ďakujem pekne. Pani poslankyňa Masácová.

P. Masácová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega tu čosi hovoril o systémovej chybe. No ak je systémovou chybou, že po roku 1998 sme boli akceptovaní a prijatí medzi 30 najvyspelejších krajín sveta v OECD, ak je systémovou chybou, že sme boli prijatí do NATO, ak je systémovou chybou, že sme teraz rešpektovaným členom Európskej únie, tak ja osobne som veľmi rada, že som súčasťou tejto systémovej chyby. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

J. Jaduš, poslanec: Je mi skutočne veľmi ľúto, pani kolegyňa, že ste nedávali pozor a málo vnímali moje vystúpenie. Ja som hovoril o takej systémovej chybe, ktorá je založená na nekonzistentnosti postojov a názorov vnútri vlády samotnej, na tej nekonzistentnosti, ktorá brzdí krajinu v jej ďalšom rozvoji. Takže pre budúcnosť každá vláda, ktorá bude vychádzať z rovnakých ideových a programových cieľov, z rovnakých hodnôt, len takáto vláda bude pre túto krajinu skutočne dobrou vládu. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. O slovo sa hlási pani poslankyňa Martináková. Na základe poverenia pána predsedu Národnej rady v tomto momente prerušujem rokovanie Národnej rady a pán predseda okamžite zvoláva poslanecké grémium.

(Prerušenie rokovania na zasadnutie poslaneckého grémia.)

(Pokračovanie rokovania po skončení zasadnutia poslaneckého grémia.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní s tým, že na poslaneckom grémiu znovu bola tá pôvodná dohoda potvrdená, to znamená, že vystupovať hocikedy ako navrhovateľ môže určený člen skupiny poslancov, to znamená pán... (Reakcie z pléna.) Okrem klubu Smeru, tá dohoda, samozrejme, vznikla. To znamená, že Smer nesúhlasí, ostatné politické subjekty zastúpené na poslaneckom grémiu, samozrejme, súhlasia.

Takže ďalšie slovo dostane pán poslanec Šulaj, môže vystúpiť v rozprave. Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Janiš.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, som slušne vychovaný a pre mňa vždy bolo cťou, keď som mohol dať prednosť dáme, či už vo dverách, alebo v spoločenskom živote, je to pre mňa teraz trochu trápne, že nastupujem v takejto dosť komplikovanej atmosfére do Národnej rady a mám predkladať niektoré svoje vlastné názory a pripomienky.

Ak vyjadrujeme nedôveru pánovi predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi, je potrebné hovoriť o dôvodoch uvedeného kroku. Stotožňujem sa s tými dôvodmi, ktoré uviedol vo svojom príhovore predseda politickej strany Smer - Sociálna demokracia. Ešte predtým, než budem hovoriť vecne o dvoch okruhoch problémov, ktoré sú pre mňa prioritné pre moje rozhodovanie a pre hlasovanie, dovoľte mi, aby som sa vecne vyjadril ešte k jednému problému a to je nakladanie s finančnými prostriedkami politickej strany SDKÚ, a to možnože aj zo svojho osobného, profesionálneho života ako audítor.

Chcel by som vás upozorniť na kapitolu 700 Audítorský štandard č. 4, ktorý hovorí, čo všetko má obsahovať audítorská správa. Len dvoma vetami. Za účtovnú závierku je zodpovedné vedenie spoločnosti, v našom prípade politická strana. Zodpovednosťou audítora je vyjadriť názor na túto účtovnú závierku, ktorý vychádza z výsledkov auditu. To znamená, že každé vedenie spoločnosti alebo politickej strany, alebo účtovnej jednotky je zodpovedné za to, ako sa vedie účtovníctvo, a to sa musí viesť preukazne úplným spôsobom a spôsobom, ktorý nie je v rozpore so zákonom. To znamená, že aj predstavitelia politickej strany SDKÚ by mali jasne a konkrétne povedať, kto prevzal dlh, oni sú za to zodpovední, za akých podmienok a prečo sa tak konalo. Je na to veľa dôvodov, aby sme si mysleli, že to boli aj iné netransparentné spôsoby. Z tohto dôvodu sa domnievam, že táto kauza mala byť jasne prezentovaná aj z morálneho hľadiska na verejnosti.

Ja sám osobne predovšetkým budem hlasovať za odvolanie alebo za vyslovenie nedôvery z dvoch dôvodov, a to komplikované zvládnutie reformného procesu a reformných krokov, najmä v sociálnej, dôchodkovej a daňovej reforme, a netransparentného nakladania s majetkom štátu, hoci si uvedomujem, že podstatnú rolu pri privatizácii majetku štátu zohráva a zohrával Fond národného majetku. Avšak aj v súčasnom volebnom období konštatujeme, že niektoré zmluvy s priamymi zahraničnými investormi sú tajné. Tajné sú aj variantné možnosti vkladov do obchodných spoločností, ako bolo napr. v prípade SPP. Tajné sú aj niektoré privatizačné zmluvy so strategickými partnermi, ako boli Elektrárenské rozvodné závody, podniky, Slovenský plynárenský priemysel atď.

Ak hovoríme o histórii, treba sa pozrieť aj do budúcnosti. Asi pred niekoľkými týždňami sme tu prerokúvali návrh na privatizáciu spoločnosti Cargo, a. s., vtedy som sa pýtal predstaviteľov vlády a pána ministra hospodárstva, pretože pán minister dopravy tu vtedy nesedel: Ako je možné vysvetliť zníženie majetku o 4,1 mld. korún v spoločnosti, ktorá má byť privatizovaná? Ako je možné, že taký nedokonalý materiál hovorí o tom, že sa majú posilniť príjmy štátneho rozpočtu a jednoznačne išlo o štátne finančné aktíva? Ako je možné, že v štvorstránkovom materiáli sa nehovorilo o tom, čo so zamestnancami? Ako je možné, že samy železnice hovorili o tom, že ich rozdelením sa ekonomika len zneprehľadnila a je oveľa komplikovanejšia? Aj to je nakladanie s majetkom štátu. Následne sme nedostali žiadne odpovede na otázky, ktoré trápia verejnosť a ktoré sú podľa mňa veľmi dôležité.

Pred tromi alebo štyrmi dňami sme tu takisto prerokúvali štátny záverečný účet. Aj to je nakladanie s majetkom štátu. A vtedy som bol prekvapený, že štátny záverečný účet, ktorý hovorí o miliardových hodnotách, nepredniesla vláda, nepredniesol pán minister financií, ale minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Zase vznikli určité nejasnosti na metodiku výkladu jednotlivých pojmov na intrakomunitárne operácie, na programové rozpočtovanie, ktorým sa pýšime, ale žiaden program nebol vyhodnotený a tak ďalej atď.

Niekoľko poznámok k reformnému procesu. Táto vláda sa hrdí prívlastkom proreformná vláda. Isteže, každý občan bol v predvolebnom období oboznamovaný politickou stranou, každou politickou stranou o tom, že je potrebné robiť reformy a to isté vyhlasoval aj Smer. Ak sa teda mali robiť reformy, mala byť vyvodená aj politická zodpovednosť starej vlády za chyby, ktoré spôsobila svojím konaním. Takáto zodpovednosť nebola nikdy vyvodená. Čo je však najväčšou chybou reforiem, je to, že ich dosah znášajú predovšetkým občania tohto štátu, a to najmä ľudia so strednými a nižšími príjmami, dôchodcovia, nezamestnaní, sociálne a zdravotne odkázaní občania.

V roku 2003, keď sme sa hrdili, že začíname uskutočňovať tzv. proreformné kroky, klesla konečná spotreba obyvateľstva a stúpla vo verejnej správe. Našli sme teda zdroj - občana, ktorý mal tieto reformné kroky zaplatiť, a na druhej strane stranícke centrály sa dohodli, že predsa nebudú to úradníci alebo zníženie neproduktívnych výdavkov, ktorí reformu zaplatia. Je skutočnosťou, že daňovú reformu a vysoké spotrebné dane, najmä z minerálneho oleja, ako aj dane z pridanej hodnoty, zaplatili ľudia so strednými a nižšími príjmami, teda približne 70 % občanov tohto štátu.

Pre koho bola teda reforma určená? Ak už hovoríme o daňovej reforme, žiaľ, táto daňová reforma nebola ani v Národnej rade Slovenskej republiky predstavená - tak ako sme mohli o nej hovoriť, ako sme mohli diskutovať o princípoch týchto reformných krokov? Reformy sú chaotické a vzájomne sa nedopĺňajú. Už sama vláda si tieto skutočnosti uvedomuje a robí nápravy v sociálnej, zdravotnej či daňovej reforme. Ak teda opozícia upozorňovala na nedostatky pri tvorbe uvedených zákonov, tak mala pravdu.

Ak hovoríme o niektorých zásadách a o zásadných princípoch, ktoré sú v reformách, pre ktoré sú reformy typické, tak si povedzme, akým spôsobom sa napr. niektoré reformy vyvíjali, ako sa vyvíjal myšlienkový prúd, ako sme prišli k tomu, že je potrebné robiť možnože kozmetické úpravy, možnože iné úpravy. Chcel by som niektoré veci ujasniť napr. na sociálnej a dôchodkovej reforme, ktoré by mali byť vzájomne previazané. Ak jedným napr. zo zásad reforiem mal byť poriadok vo fondoch Sociálnej poisťovne, tak to už nie je v skutočnosti pravda. Fondy dôchodkového a nemocenského poistenia boli predsa mínusové, a táto vláda hovorila, že chce spraviť poriadok v týchto fondoch.

Ak sa hovorilo o rozdeľovaní dôchodkov podľa zásluhovosti, tak asi táto zásada tiež nebola pravdivá. Keď sme tu hovorili o prípadoch, keď asistentka profesora má vyšší dôchodok, pretože išla v roku 2003 do dôchodkového procesu, ako profesor, ktorý išiel v roku 2004. Ak sme napr. hovorili o tom, že zavedieme pevný systém valorizácie dôchodkov cez infláciu a cez priemerné mzdy, tak ani to už nie je pravda, pretože sme prijali novelami zákonov úplne iné tendencie pre ľudí, ktorí majú vyššie dôchodky. Nebudem hovoriť o tom, či je to, alebo nie je to spravodlivé. V každom prípade boli porušené základné zásady alebo princípy reforiem, na ne sme upozorňovali a upozorňujeme stále, aj v budúcom období, že tieto zákony reformného procesu neboli robené dobre.

To isté by som mohol hovoriť o daňovej reforme. Upozorňovali sme na prílišnú špecifickosť daňovej reformy, ktorá nie je v súlade s európskymi princípmi. Hovorili sme o tom, že daň z nehnuteľnosti ako daň nemôže byť založená na tom, že máte minimálnu daň a máte nekonečnú sadzbu, ktorú sme my v tejto Národnej rade schválili. Veď Národná rada by mala prijímať tie kritické skutočnosti v zákone, ktoré by boli jasné pre všetkých užívateľov a používateľov tohto zákona. Mohol by som hovoriť o tom, ako sme vystupovali s niektorými krokmi, ktoré súviseli napr. s úpravou niektorých zákonov. Bolo to v rezervách. Bolo to pri prenajatom majetku, v kurzových rozdieloch, lízingových operáciách. Nikdy to nebolo prijaté a následne za dva týždne ste sa dozvedeli, že všetky tieto skutočnosti sa dostali do vládnych návrhov zákona.

Mohol by som hovoriť o zdravotnom zákone, kde som chcel riešiť problematiku samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú choré alebo ošetrujú člena rodiny. Vtedy to bolo zmietnuté zo stola, teraz sa to hovorí, že je to proreformný kozmetický prvok, ktorý je potrebné schváliť.

Takže ako sa pozeráme na vecné problémy, ktoré ľudí zaujímajú? Toto sú podľa mňa tie závažné princípy, ktoré sa porušujú vo vládnych návrhoch zákona, ale aj v konaní Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca traja páni poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Vavrík, Martináková, Fajnor.

Nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Šulaj, spomínate tu audítorov, spomínate tu financovanie SDKÚ, treba povedať aj poslancom, aj občanom, že vy sedíte za Smer vo výbore pre financie, rozpočet a menu, ktorý dozoruje výročné členské správy politických strán, ktoré mimochodom obsahujú, aj ako sú strany financované, ako sa vyjadril k financovaniu politických strán vyžrebovaný nezávislý audítor. Vy iste viete, že v prípade SDKÚ audítor nezhliadol žiaden problém, že zistil, že všetko je v poriadku, vy osobne na zasadnutí výboru, keď ste o tom rokovali, ste sa ani len na to neopýtali. Zrazu vás to teraz po trištvrť roku začalo trápiť. Sám teda uznajte, že predpokladám, že sú to účelové tvrdenia, ktoré tu dnes v tomto smere hovoríte, keď vás to nezaujímalo vo výbore, prečo vás to zrazu zaujíma v pléne pri odvolávaní premiéra. Možno, ak chceme kritizovať financovanie niektorých konkurenčných politických strán, možno by sme si mohli pozrieť vlastné financovanie, vlastné volebné kampane a potom by sme sa mohli porovnávať. Týmto občanov nepresvedčíte, že zakrývate povedzme vaše približovanie smerom ku Komunistickej strane, týmto občanov nenastrašíte, ani to, že chcete reformy zrušiť. Takýmto spôsobom sa vám to nepodarí.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Martináková, nech sa páči.

Z. Martináková, poslankyňa: Pán poslanec sa vo svojom vystúpení dotkol jednej vážnej otázky, ktorú by sme mohli zhrnúť pod termín politické reformy alebo reformy pre politické strany.

Musíme skonštatovať, že tu vládna koalícia na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom fatálne zlyhala, a dokonca ani nezakrýva, že v tomto smere vôbec neplní programové vyhlásenie vlády. Povedali sme, keď sme vstupovali do volieb, že budeme sprehľadňovať financovanie politických strán, nie ho viac zahmlievať. Povedali sme, že budeme meniť volebný systém, nemeníme ho. Povedali sme, že čistky v štátnej správe a politické nominácie sa musia skončiť, začali sa v oveľa väčšej miere. Politická reforma vôbec nenastala. Ľuďom sme povedali, utiahnite si opasky, politici si neutiahli opasky v ničom, ani len v zákonoch, ktoré by mali skutočne vniesť väčšie svetlo a lepší poriadok do fungovania politických strán.

Arogancia a pýcha ešte nikomu nepomohla ani v politike. Doplatil na ňu už jeden politik a doplatia na ňu aj ďalší. Tá arogancia, ktorá sa aj tu na pôde parlamentu začína prejavovať, môže byť naozaj začiatkom konca. Na aroganciu upozorňoval pri svojom nástupe aj novozvolený pápež. O arogancii ste počúvali aj všetci, čo ste boli na levočskej púti, akurát sa všetci tvária, že ich sa to netýka.

Myslím si, že dnes tu, v parlamente, opäť zavládla arogancia, ktorú sme tu už dlhé roky nevideli. Nebudem eskalovať napätie v tomto parlamente, budem reagovať v rámci rokovacieho poriadku, ale som presvedčená, že rokovací poriadok bol porušený. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, nechcel som vám vstupovať do reči a vytvárať ešte ďalšie napätie, ale nebolo to ani k pápežovi, ani k levočskej púti, čo hovoril predrečník. Takže ak by sme sa mali prísne držať rokovacieho poriadku, tak je to vždy o predrečníkovi, nie o levočskej púti a pápežovi. (Potlesk.)

Nech sa páči, pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som reagoval na predrečníka a chcem reagovať k tej pasáži, kde chcem povedať jednu zásadnú vec. Ekonomický zázrak, ako ho prezentuje predseda vlády a jeho ministri, sa, žiaľ, nekoná. Ja by som bol veľmi rád, aby sa konal.

Reformy sú nielenže chaotické, ale hlavne antisociálne. Sú známe najnovšie analýzy Konfederácie odborových zväzov, ktoré vychádzajú z hodnotení oficiálnych údajov Slovenského štatistického úradu. Sociálne rozdiely medzi občanmi na Slovensku sa prehlbujú. Až 67,9 % zamestnancov u nás v minulom roku zarobilo menej, ako bola priemerná nominálna mzda, t. j. 15 825 Sk. V aktuálnom poradí je priemerná mzda v Slovenskej republike 422 EUR, v Maďarsku 535 EUR a v Česku 569 EUR. V Česku napr. vzrástli, a to je veľmi dôležitý argument, reálne mzdy od roku 1989 o 31 %, kým na Slovensku, prosím vás, počúvajte dobre, klesli v priemere o 200 Sk. Prehajdákali sme takmer 16 rokov. HDP síce rastie, ale na druhej strane ekonomickí odborníci upozorňujú, že na vykázaný rast miezd má podstatný vplyv vývoj miezd v malom počte veľkých podnikov. To znamená, ak Slovnaft rozdáva top manažmentu odmeny, tak potom sa zvyšujú, v ostatných podnikoch, žiaľ, je situácia opačná. Vláda prezentuje klesajúcu tendenciu nezamestnanosti na hranici 13 %, pritom metodika Európskej únie ju vykazuje takmer vo viac ako 16 %. Chýbajúci rozdiel medzi vykázanými tvorí takmer 100-tis. ľudí, v štatistických porovnaniach toto je účelové a administratívne vyradenie nezamestnaných z evidencie - pardon, nemám veľa času dokončím v neskôr. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Janiš. Pardon, prepáčte, pán poslanec - reakcia na faktické poznámky.

I. Šulaj, poslanec: Za režimu ešte do roku 1989 bol jeden vtip, bola predajňa ovocia, zeleniny a tam niekto napísal "Máme čerstvú kapustu" a jeden úsmevný človek dopísal "Ďalšia ťažká rana západným imperialistom".

Ja som nepochopil, ako súvisia slovenské audítorské štandardy s pričleňovaním Smeru ku Komunistickej strane. Možnože v súvislosti s týmto vtipom to niekto pochopí alebo vytvorí si na to svoj vlastný názor. Hovoril som o tom, že slovenské audítorské štandardy hovoria o tom - a hovorí to aj zákon -, že vedenie účtovej jednotky, či je to politická strana alebo spoločnosť, je zodpovedné za účtovníctvo preukazné, jasné, úplné. A teda keď niekto chce hovoriť o pohľadávkach, záväzkoch, mal by aj jasne definovať ako člen vedenia politickej strany, ako tieto pohľadávky a záväzky vznikli. Nedávajme to, prosím vás, na audítorov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie kolegyne, kolegovia, pán predseda vlády, vážení páni ministri, 65 dní sa tvoril návrh, písomný návrh na odvolanie premiéra Dzurindu, za 65 dní dali na papier, ktorý predložili Národnej rade, jednu polovicu A₄. Ťažko sa dáva niečo fakticky na papier, lepšie je to ústne povedať, ťažšie je to dať na papier.

V utorok pán Fico odbojkotoval túto schôdzu Národnej rady, svoju vlastnú schôdzu, keďže tu ani nesedel a dnes v podstate v tomto pokračuje. V utorok povedal to, čo chcel povedať pred kamerami, keď tu boli médiá, pre neho také magické, a potom odišiel. Myslím si, že elementárna slušnosť hovorí úplne o niečom inom.

Teraz bližšie k návrhu. Osobne by som nazval a nazývam tento návrh ako klamstvá, lži a nenásytná túžba pána Roberta Fica po moci. Jasno do tohto návrhu dáva už prvé trio jeho podpísaných, k pánovi Ficovi sa vyjadrím trochu neskôr. K pani kolegyni Martinákovej len toľko, že sa po chrbte SDKÚ vyšplhala do parlamentu, že potom vrazila nôž do chrbta SDKÚ, čo ja nepovažujem ani za čestné, ani za slušné, ani za morálne, a preto si dovolím povedať, že ani vaša politika nie je ani čestná, ani slušná, ani morálna. (Potlesk.) Tento scenár ste následne použili aj v ďalšej politickej strane. Jedno je mi nepochopiteľné, ale to nechám tým, ja sa s tým nebudem zaoberať, ktorí to majú nejako vo svojej agende. Ako môžete odvolávať vládu za reformy, pri ktorých ste stáli a za ktoré ste hlasovali? Pre mňa nepochopiteľné, ale ja sa s tým zaoberať nebudem, to je pre iných, ktorí to majú vo svojej agende. Ľudoví XIV. kedysi povedal, že: "Pán Boh má chráň pred mojimi priateľmi, pred svojimi nepriateľmi sa ochránim sám." Aj toto treba mať v politike na pamäti.

Tretí podpis je podpis komunistický. Práve v týchto dňoch si pripomíname výročie popravy Dr. Horákovej, ktorá ako demokrat prežila nacizmus, ale ako demokrat neprežila komunizmus a bola komunistami popravená, a preto názory predkladateľa pána Fica o budúcej spolupráci s komunistami musia každým slušným človekom v tejto spoločnosti zatriasť.

Takéto trio podpisov, takéto trio strán sa dalo dokopy a odvoláva dnešnú vládu.

Predkladateľ pán kolega Fico vytýka vláde a premiérovi, že napr. nezvládla reformy, spôsobila návrat chudoby na Slovensku. Pán predseda Fico, vaša chorobná túžba po moci by vám nemala brániť pochopiť aj niektoré iné fakty z iných zdrojov. Podľa - zámerne som si zvolil české informačné zdroje, lebo na Čechy sa veľmi rád odvolávate - a je to server Hospodárskych novín, kde je napísané, citujem: "Slovensko, krajina s najrýchlejším tempom ekonomického rastu z krajín strednej Európy, a to aj napriek poklesu a spomaleniu ekonomického rastu v celej eurozóne." A na tomto fakte nezmení nič, ani názory českého skrachovaného politika, bývalého premiéra, ktorého si pán Fico pred dvoma týždňami pozval na pomoc.

Toľko omieľaná chudoba zo strany pána Fica, asi ste alebo asi sa teda pozeral na skutočne biedny život svojich straníckych súkmeňovcov, napríklad pani europoslankyne alebo pána Flašíka, toho pána Flašíka, ktorý vyhlasuje, že pán Fico je reklamným produktom.

Ja som si zvolil objektívnejší vzor - Český ekonomický server a porovnal som ročný výdaj domácností v Českej republike a v Slovenskej republike, kde na Slovensku vzrástol medziročne o 5,5 % a v Čechách o 1,3 %. Toto sú fakty. Povedzme otvorene, že, pán Fico, znižovaním nepriamych daní nahrávate predajcom a výrobcom, a nie spotrebiteľom, lebo nikde na svete nemajú takú skúsenosť, že keď sa znížia nepriame dane, tak ceny týchto tovarov sa automaticky znížia, automaticky klesajú. Nie je to tak - a vy to dobre viete.

Naším cieľom je vytvárať priestor na znižovanie priamych daní a odvodov, lebo tak zostane aj viac peňazí v peňaženke človeka, o to sa pomôže aj rozvoju podnikania a novým pracovným miestam. Pretože pri vašom žonglovaní napr. s DPH 0, 5, 10, 15, 20 % a neviem koľko, aké sadzby ste tam spomínali, v takomto prípade bude menej v štátnej kase aj na školstvo, aj na zdravotníctvo, a povedzme si, aj na diaľnice. Ale keď normálny človek príde do obchodu, nezíska na vašom žonglovaní s DPH nič. Tak to povedzte voličom. Toto vám tiež váš pozvaný hosť pri prezentácii knihy nepovedal preto, lebo pravdepodobne si zarába na tom, že opisuje svoje vládnutie a kde, úprimne poviem, opisuje aj svoju neschopnosť.

Pán Fico, vy neponúkate žiadne systémové kroky, žiadne alternatívy, ako vždy ide iba o lacnú socialistickú demagógiu, a ja to nazvem priamo, ide o klamstvo. Vytýkate, že SDKÚ je pod vplyvom finančných skupín. Tu v tomto parlamente v utorok ste boli vyzvaný, aby ste odpovedali alebo povedali, o ktoré finančné skupiny ide. Nepovedali ste to, tak neviem, čo ste mali na mysli, opäť marketingový ťah alebo, ja to poviem otvorene, ste klamali.

Je však známe, že finančné skupiny sa objavujú práve za stranou Smer. Podľa výročnej finančnej správy Smeru z roku 2000 ste dostali dar vo výške 1 mil. Sk od finančnej skupiny Penta Group. Súčasťou ďalšej finančnej skupiny J & T banka Praha, tá vám poskytla v minulosti úver, strane, vo výške 10 mil. Sk. A známa energetická loby, azda nechcete povedať, že stojí za SDKÚ?!

Hovoríte o tom, že vraj viete o problémoch chudobných ľudí, ale pokiaľ viem, väčšinou sa stretávate len s multimilionármi, o super drahých a luxusných autách vás a predstaviteľov strany Smer radšej pomlčím. Pán Fico, ste presne ako komunisti za starého režimu. Nomenklatúrne kádre mali síce plné ústne pracujúcich, ale zároveň mali pre seba špeciálne obchody a pracujúci a bežní ľudia stáli zatiaľ rady a rady na banány, pomaranče, na kvety pri MDŽ.

Ďalšia výčitka, ktorá sa objavila u vás, orientácia na USA. Pán Fico, Slovenská republika je partnerom a priateľom USA. Návšteva amerického prezidenta na Slovensku spropagovala Slovensko v celom svete a určite zlepšila imidž našej krajiny. Patriť a byť priateľom štátu, ktorý vyznáva hodnoty slobody a ideály demokracie, je cťou každého normálneho politika. Každý v tomto parlamente, pán Fico, vie, že vy osobne máte skôr blízko k ľuďom, ako je bieloruský prezident Lukašenko, posledný diktátor v oplotenom štáte, ale ako bývalému komunistovi vám to nikto nemôže vytýkať. Nám, pán Fico, ide primárne o slobodu a rozvoj občana a jeho práv. Na osobný rozvoj jeho práv na podnikanie, kde bude štát minimálne zasahovať do jeho slobodného rozvoja a slobodnej iniciatívy.

Konfucius kedysi povedal, že "nie je umenie dať človeku, keď je hladný, rybu, ale je umenie ho naučiť tieto ryby chytať". Naša politika je taká, vytvoriť stabilné legislatívne, daňové, ekonomické prostredie, prostredie na slobodný rozvoj jednotlivca a spoločnosti, aby sme tak mali z čoho solidárne vyplácať aj tých, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii a sú na pomoc štátu odkázaní. Každý, kto nepodlieha lacnej politike a pána Fica, že sľúbi každému všetko, pochopí, že vláda vytvára podmienky pre budúcnosť Slovenska v konkurenčnom prostredí Európskej únie. Nám, pán Fico, ide o slobodný a bohatý štát. Bohatstvo štátu vytvárajú slobodní jednotlivci, a nie zblúdilí socialistickí pohrobkovia, ktorí si ešte nevšimli, že ich chorobomyseľné tretie cesty vedú do krajín chudoby tretieho sveta.

Ak ste sa v minulosti, pán Fico, skrývali za tretiu cestu Tonyho Blaira, dnes každý vidí, že ste z tejto cesty dávno zišli. Cesta Tonyho Blaira je cesta reforiem. Vaša cesta, pán Fico, je cesta rušenia reforiem, cesta deštrukcie reforiem. Nemôžem sa s vami zhodnúť, pán Fico, ktorý by ste nám, ako každý komunista a marxista, rád všetko regulovali, prikazovali, určovali, limitovali tak, ako to učili vás vaši bývalí súkmeňovci. Čo ste dosiahli? Rovnosť v chudobe a neslobode. A preto treba upozorniť každého človeka, že chcete, pán Fico, zrušiť ekonomické reformy, že chcete zrušiť daňovú reformu, ktorá dosiahla, že najchudobnejší, ktorí zarábajú najmenej, neplatia žiadnu daň alebo nižšiu ako predtým, že bohatým sa neoplatí špekulovať a pre tých, čo nemali prácu, vznikajú nové pracovné príležitosti. Toto chcete zrušiť. Veď to povedzte otvorene svojim voličom!

Povedzte nahlas aj to, že chcete zrušiť dôchodkovú reformu, že chcete zaviesť reguláciu úspešných ľudí, že chcete zaviesť reguláciu úspešných firiem, chcete zvýšiť dane tým, o ktorých vy rozhodnete, či ich budú platiť a o koľko vyššie. Majte odvahu a povedzte ľuďom, že zrušením dôchodkovej reformy zdvihnete dane, zdvihnete odvody, posuniete vek odchodu do dôchodku a znížite dôchodky, lebo nebudete mať peniaze. Demografickú krivku nezmeníte. A následne týmito svojimi krokmi zadusíte ekonomiku. Túto cestu ponúkate. Majte odvahu a povedzte to ľuďom, neklamte ich!

Povedzte tým vyše 900-tisíc dobrovoľným poistencom v druhom pilieri, že vaše kolektívne socialistické vlastníctvo je lepšie ako súkromné, a preto to súkromné zrušíte a všetko dáte do prvého štátneho piliera. Povedzte im, že ako dôchodcovia budú odkázaní na chudobnú Sociálnu poisťovňu. Veď im to povedzte! Povedzte všetkým ľuďom v ekonomicky aktívnom veku, že im sľubujete biedu v dôchodku, lebo nič iné im nesľubujete. Veď im to povedzte!

Slovensko a voliči majú dnes na výber, či pôjdu ďalej do tábora demokratov, do tábora vyspelých štátov, alebo do skanzenu Castrov, Lukašenkov a Ficov. A preto si myslím, že pre Slovensko by bolo horšie ako Černobyľ, keby ľudia vášho typu a, nedajbože, vy osobne ste mali viesť tento štát.

Ďakujem. (Potlesk.)