V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Horák, Škoda, Mitrík, Ivančo, Devínsky, Janiš. Pán poslanec Janiš posledný s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím mikrofón pre pána poslanca Horáka.

V. Horák, poslanec: Pán poslanec, pán kolega Čaplovič, ja by som vám chcel len jedno povedať, vy ste medzi iným, čo ste hovorili, povedali, že sa hanbíte za pána premiéra, ako sa stará o zahraničných Slovákov. Tak ja vám chcem poradiť, netreba sa hanbiť, stačí si len doplniť informácie. Ja som bol tento víkend zhodou okolností v Sarvaši na slovenskej základnej škole, kde som niesol knihy, pretože som im tam pred rokom sľúbil, ale pani riaditeľka ma opakovane prosila, aby som tlmočil poďakovanie pánovi premiérovi za to, že sa významnou mierou podieľal na tom, že táto škola získala potrebné peniaze na svoju rekonštrukciu a modernizáciu. Takže stačí len, aby ste si doplnili informácie.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Škoda...

S. Škoda, poslanec: Vážený pán poslanec Čaplovič, zahraniční Slováci dostali oproti rozpočtu viac o 10 miliónov korún. Rozdeľovali to na Úrade vlády, splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny. Tieto peniaze rozdelili podľa žiadostí, ktoré na Úrade vlády boli v tom čase. Nie sú to však peniaze na konferencie a prejedanie. Vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien toto rozdelenie tiež bolo kontrolované. Zúčastnil som sa s pánom premiérom zahraničnej cesty na Ukrajinu a pán premiér bol otvárať školu, základnú a strednú a, samozrejme, veľmi srdečne sa stretol aj s našimi krajanmi. Táto škola je s vyučovacím jazykom slovenským, navštevuje ju tento rok viac ako sto žiakov. Významnou mierou sa pán premiér podieľal na vybavení tejto školy základnými prostriedkami, ktoré potrebovala, ale aj výpočtovou technikou. Týmto chcem dokázať, pán poslanec, že klamete a tieto informácie vaše sú veľmi zlé. Vidíme aj u pána Horáka, že takisto hovoril o tejto istej veci. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mitrík.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán poslanec Čaplovič, prirovnávať vládu Slovenskej republiky a jej reformné aktivity k metódam Mengeleho, dovolím si tvrdiť, že to môže vzísť len v hlave človeka, ktorý skôr hovorí, ako rozmýšľa. Ste reprezentantom významnej inštitúcie, Slovenskej akadémie vied, myslím si, že dnes ste tejto značke značne zhoršili priemer. Použije na záver váš výraz: Je to dnes vaše veľké zlyhanie, myslím, pán Čaplovič.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím dotknúť sa vystúpenia pána kolegu Čaploviča, a to hneď jeho úvodu. Trošku ma zaujala, ale aj zarazila myšlienka, že premiér nepozná názory ľudí, lebo má návštevy pripravené. Ako poslanec som sa s pánom premiérom zúčastnil cykloturistickej trasy okolo Pienin, okolo Dunajca, kde sa uskutočnili mnohé neformálne stretnutia s občanmi, takisto som veľmi vnímal a pozorne počúval názory ľudí pri kostole vo Svidníku a v tomto smere skutočne ma zaujíma, ako ste to mysleli, pán poslanec, že návštevy sú pripravované. Snáď si nemyslíte, že ľudia na chodníkoch sú nejako filtrovaní. V tomto smere ma však aj zaujíma to, že ako pripravuje návštevy strana Smer pre svojho pána predsedu, aj keď na záver musím podotknúť, že neviem o žiadnych návštevách medzi ľuďmi, viem o mediálnych exhibíciách a na záver sa teda pýtam, kedy a kde sa poslednýkrát stretol pán Fico voľne s občanmi v regióne Slovenskej republiky.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Devínsky.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Čaplovič, ja som to už v tejto snemovni raz povedal, že keď sa raz povie A, bolo by dobré povedať aj B. A vy viete, že v odborných otázkach my vieme relatívne dobre komunikovať, preto by som rád doplnil to, čo ste nepovedali aj v súvislosti s napĺňaním Lisabonskej stratégie. Vláda plní aj túto svoju úlohu a vy to veľmi dobre viete, nielen prostredníctvom Minervy, ale aj tým, že poskytuje stále viac prostriedkov na rozvoj a podporu výskumu a vývoja. A viete, že v APVT je v tomto roku na podporu vedy určených 460 miliónov korún, no a v budúcom roku by to malo byť 630 miliónov a v roku 2007 až 1 miliarda. A len od nás, mám na mysli teraz túto poslaneckú snemovňu, teda aj od vás bude záležať, či parlament schváli návrh rozpočtu tak, aby aj podpora vedy a výskumu bola zabezpečená. A ak dovolíte, pán poslanec, pred hlasovaním o rozpočte ja si vám dovolím pripomenúť sa aj s touto vetou. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dve také krátke poznámky na predrečníka. S kým sa stretáva premiér, ako má organizované akcie, ako ho chráni ochranka, ako sa izoluje od ľudí a tak ďalej, no asi pán Fico takto chodí medzi ľudí. Ja vám odporúčam absolvovať s pánom predsedom vlády jeden víkend a úplne zmeníte názor a zistíte, že ste strelili veľmi, veľmi ďaleko. Druhá taká pripomienka k dňom Milana Hodžu. Vy ako akademický funkcionár, historik a vzdelaný človek, mňa veľmi mrzí, ako ste skreslili a zdehonestovali odkaz Milana Hodžu v tých dvoch-troch vetách, ako ste ho použili na niečo také ako výzvu na predsedu vlády. Stačilo možno tak máličko, prísť cez víkend do Martina, zúčastniť sa vedeckej konferencie, zúčastniť sa predstavenia v divadle, stretnúť sa s ľuďmi a videli by ste, aká atmosféra tam bola a videli by ste, aký je skutočný odkaz Milana Hodžu. Kľudný, vľúdny, inteligentný, smerujúci dopredu, toto je odkaz Milana Hodžu, rozhodne nie to, čo ste tu predviedli dnes vy.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič v reakcii na faktické poznámky.

D. Čaplovič, poslanec: Budem sa snažiť byť stručný. K pánovi Horákovi, áno, ospravedlňujem sa, toto som nevedel, beriem to späť, čo sa týka Maďarska a konkrétne Sarvašu, ale išlo o tých 11 miliónov korún za minulý rok, ktoré neboli poskytnuté maďarskej menšine, ako to bolo dohodnuté v rámci tej rámcovej dohody. Rovnaký príspevok z Maďarska na Slovensko pre maďarskú menšinu a rovnaký, teda alikvótny príspevok aj pre Slovákov v Maďarsku. Sťažovali sa naši Slováci, nejde len o Sarvaš, žijú aj v iných oblastiach, že to nebolo poskytnuté. To isté hovorí aj pán Molitoris z Poľskej republiky, vy ste sa s ním tam stretli, ja som bol u pani Burianovej na konzuláte, keď sa na vás sťažoval.

Takisto, čo sa týka tej Mengeleho metódy, išlo predovšetkým o zdravotníctvo. Ja skutočne ako človek, ktorý pochádza z lekárskej rodiny, veľmi trpím, čo sa deje s naším zdravotníctvom, ako naši občania sú skutočne viac-menej stavaní čoraz viacej a viacej na vedľajšiu koľaj a je o nich veľký nezáujem.

Čo sa týka Lisabonskej stratégie, súhlasím s pánom profesorom Devínskym, áno, od roku 2005, beriem to, ja som povedal, až od roku 2005 sa výrazne navýšili prostriedky aj do rozpočtu agentúry pre vedu a techniku, teraz pre výskum a vývoj. Ale pýtam sa, prečo sa stiahlo, a to pán minister školstva je tu prítomný, 130 miliónov pre ministerstvo zdravotníctva. Potrebujem na to, samozrejme, jasnú odpoveď.

Čo sa týka izolácie od ľudí, ja som nepovedal, že sa pán premiér izoluje, ale že ho ľudia, teda okolo neho, izolujú. Pán premiér sa, samozrejme, nechce izolovať, ale to je údel predsedu vlády, že takýmto spôsobom komunikuje a že je často izolovaný.

A čo sa týka Milana Hodžu, mohol by som vám veľa hovoriť, pretože bol blízky priateľ našej rodiny, Šimkovcov v Senici, kde veľmi často chodieval za prvej republiky a mám kompletne dokumentáciu a viem, ako sa vyjadroval aj o takýchto prešľapoch, konkrétne doktorovi Ľudovítovi Šimkovi, môjmu starému otcovi. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadali členovia vlády, pán minister Zajac a podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš. Ako prvý vystúpi pán minister Zajac. A potom ešte vystúpi aj pán minister Fronc. Dobre.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ak dovolíte, ďakujem pekne, že ste mi dali slovo. Toto nebude vecné, to bude tiež emotívne. Milujem, pokiaľ bývalý vysoký funkcionár strany v akadémii, ktorý krágľoval stovky a stovky poctivých vedcov, hovorí o Mengelem. To milujem. Ešte by mal hovoriť o Noltem, ešte by mal hovoriť o zločinoch komunizmu. Milujem, keď hovorí takzvaný luterán o luteránoch. Ak sa tu chcete, pán poslanec, sa baviť o Hodžovi, o Paulínym-Tóthovi, o Kutlíkovi, o Štefanovičovi, som vám k dispozícii, som ich bezprostredný potomok, nikdy som to v tejto miestnosti nepovedal, lebo ja si nepletiem stranícku plenárku so zasadaním parlamentu demokratickej republiky. Z vašich úst Mengele znie o to hrôzostrašnejšie, že vy ste sa vždy plichtili, viete, vy ste vždy kolaborovali s nejakou mocou. Vy to skúšate aj teraz. Ale na kolaborantov, pán poslanec, je iba jeden recept, nevšímať si ich v slušnej spoločnosti a v tej, ktorú vy považujete za slušnú, ich kynožiť. Nuž, neviem teraz, čo vám mám ponúknuť, ale človek s vaším výzorom, s vašou povahou, s vašou osobnosťou, človek, ktorý sa volá Čaplovič, podľa možností asi by mal byť ticho v tomto parlamente. Urobil by ďaleko lepšie, ako keď morfondíruje. "A dio". (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Čaplovič, chcete s faktickou poznámkou vystúpiť na pána ministra, ako jediný? Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, zapnite mikrofón.

D. Čaplovič, poslanec: Veľmi krátko. Neviem, prečo ste reagovali, čo sa týka zdravotníctva, takýmto spôsobom, a to, čo ste povedali, je absolútna nepravda, pretože vášho brata Petra Zajaca som zachraňoval v akadémii, aj Dušana Kováča v tých ťažkých časoch, v tých ťažkých časoch! Opýtajte sa, keď mala byť akadémia likvidovaná Maticou slovenskou. To je pravda, však o tom sa písali celé romány na Slovensku v rokoch 95-96! Prečo o tomto rozprávate, nikdy som sa neznížil k tomu, že by som voči niekomu vystúpil. A mrzí ma to, že vy tiež, potomok takej významnej rodiny a ďakujem vám, že ste vydali spisy Štefanovičovi a ďalšie veci, Hodžu, ktoré ste vydali vlastným nákladom. Poznám ich, čítal som ich, ale viem o vás veľa vecí aj z inej stránky, ale neznížim sa v tomto parlamente o tom hovoriť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k tomu, čo tu odznelo najmä z úst hlavného predkladateľa pána poslanca Fica, ale i k ďalším tvrdeniam, ktoré boli uvádzané. Po prvé chcem povedať, že jeho hodnotenie reforiem, jeho vystúpenia ma v ničom neprekvapili, pretože boli presne také populistické a demagogické, aké jeho vystupovanie v tejto oblasti vždy bolo. Na reformách nenašiel jedinú nitku suchú, všetko bolo len zlé, dovoľte mi preto povedať môj pohľad a pohľad vlády na to, ako to v skutočnosti bolo a je, prečo sme robili reformy, ktoré často boli a sú neľahké. Po prvé, ja viem, že ľudia sú už možno aj citliví na to slovo reformy, ale reformy znamenali urobenie poriadku, reformy znamenali urobenie poriadku v systémoch, ktoré boli neudržateľné z hľadiska fiškálneho, ale ktoré boli aj nespravodlivé a ktoré znamenali zbytočné míňanie často peňazí a ktoré sa míňali účelom v tých systémoch, ktoré fungovali dovtedy tak, ako fungovali. V daniach sme zmenu potrebovali a avizovali to nielen veľkí podnikatelia, ale aj malí živnostníci, malí a strední podnikatelia, pretože systém bol nestabilný, každý rok sa menil, bol zložitý, podnikatelia sa v ňom nevyznali, malí podnikatelia si museli najímať drahých daňových poradcov, umožňoval vysoké daňové úniky, neviedol a k aktivite, ale k špekuláciám a k pasivite. Dnes je daňový systém jednoduchý, neutrálny a je aj spravodlivý. Je aj spravodlivý, pretože ja osobne, ale aj vláda považuje progresívne zdanenie za nespravodlivé, pretože progresívne zdanenie je trestom za úspech. Jednoznačne treba povedať, že aj pri rovnej dani, jednej sadzbe sme zachovali progresivitu pre nízke príjmové skupiny, že daňové zaťaženie sa znížilo nielen pre vysoké príjmové skupiny, ale aj pre príjmové skupiny nízke, takže nie je pravda, čo tvrdíte, ak tvrdíte - a doložím to aj na číslach - a tvrdili ste, že daňové zaťaženie sa reformou znížilo len pre ľudí nad 22 000 korún, nie je to pravda, pán Fico.

Čo sa týka zdravotníctva, tiež reforma bola potrebná a nevyhnutná, aj keď nebola ľahká, pretože zavádzala poriadok, pretože doterajšie fungovanie viedlo ku generovaniu nového dlhu, každoročne o 9 miliárd korún, tých 9 miliárd korún, to boli peniaze, ktoré musia platiť daňoví poplatníci, a ak je to dlh, tak ich budú musieť platiť budúce generácie a zároveň systém fungoval horšie a horšie, preto bolo treba urobiť v systéme poriadok a čísla, o ktorých hovoril aj pán minister Zajac, a ďalšie argumenty, ktoré hovoril na margo vašich tvrdení o zdravotníctve a o reforme v zdravotníctve, jasne potvrdzujú, že aj v tejto oblasti zavádzate a zavádzali ste aj na pôde Národnej rady.

Taktiež v sociálnom systéme, ak sa dobre pamätám, vy osobne a Smer ste boli tí, ktorí kritizovali to, že sociálny systém je zneužívaný, ktorí kritizovali to, že značná časť ľudí žije zo sociálnych dávok a nielenže žije, ale že ich míňa na alkohol, cigarety, že neživí z nich svoje deti, že jednoducho sa vytvára pasca, vytvára sa pasca chudoby a vytvára sa pasca pasivity, že sa pestuje kultúra závislosti, že je to nespravodlivé, že sa na to míňa veľmi veľa peňazí, ktoré sa míňajú účinkom. Aj v sociálnom systéme sme urobili poriadok, ten poriadok znamená aj princíp zásluhovosti, aj to, že tí, ktorí sú aktívni, ktorí chcú sa o seba postarať, ktorí sú ochotní sa rekvalifikovať, prípadne sa zúčastňovať verejných prác, dostávajú viac ako tí, ktorí len pasívne čakajú na pomoc štátu.

Kritizovali ste aj dôchodkovú reformu, pričom by ste mali vedieť, že dovtedajší dôchodkový systém bol neudržateľný. Že z dôvodov ekonomických a demografických by tento systém skolaboval a dôchodková reforma tak, ako je uskutočnená, práve rieši tento závažný problém.

Takto by som mohol hovoriť o každej z reforiem a my sme vedeli, že reformy nebudú populárne, napriek tomu sme do toho išli, napriek tomu sme v programovom vyhlásení avizovali, že ich robiť budeme a že ich robiť chceme. Ten dôvod, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je ten, že sme zodpovední a že nechceme žiť ďalej na úkor budúcnosti, nechceme zaťažovať budúce generácie a chceme predovšetkým vytvoriť predpoklady pre vysoký a udržateľný ekonomický rast, pretože treba veľmi jasne povedať, že bez vysokého a udržateľného ekonomického rastu nemôže byť rast životnej úrovne a rast zamestnanosti. Reformy teda nie sú samoúčelné, reformy majú práve tento základný cieľ, že sú nástrojom práve zvyšovania životnej úrovne a zvyšovania zamestnanosti a už dnes výsledky, ktoré sú viditeľné, svedčia a dokazujú, že reformy prinášajú tento výsledok a že vytvárajú predpoklady na vysoký ekonomický rast a teda vysoký rast životnej úrovne a zamestnanosti. Z toho však zároveň vyplýva, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že každý, kto chce reformy rušiť, a vy, pán Fico konkrétne, ich rušiť chcete, že každý takýto politik ohrozuje budúci ekonomický rast a teda ohrozuje rast životnej úrovne a zamestnanosti. A vy, pán Fico, ich rušiť chcete, vaše konkrétne ohlásené aktivity v daňovej reforme, napríklad opätovné zavedenie progresivity, opätovné zavedenie viacerých sadzieb dane z pridanej hodnoty znamenajú zrušenie daňovej reformy. Znamenajú nižší ekonomický rast a nižší budúci rast životnej úrovne. Vaše návrhy v oblasti dôchodkovej reformy znamenajú zrušenie tých základných pilierov, na ktorých dôchodková reforma stojí. Vaše avizované zmeny v Zákonníku práce by znamenali zásadné zníženie pružnosti trhu práce, ktorý, práve jeho vysoká pružnosť je jedným z dôvodov vysokého ekonomického rastu, vysokého prílivu investorov a teda aj rastu zamestnanosti. Nie je náhoda a tie podpisy pod dnešným návrhom na odvolanie to potvrdzujú, že programové tézy, ktoré hlása, alebo zmeny rušenia reforiem, ktoré strana Smer hlása, bezvýhradné podporuje Komunistická strana. Nie je náhoda, že po ohlásených zmenách v daňovej reforme práve poslanci za Komunistickú stranu vyhlásili: "Áno, práve a presne toto chceme v daňovej reforme urobiť aj my". Myslím, si, že tie podpisy, tak ako sú dnes zoradené pod návrhom na odvolanie, naozaj potvrdzujú, že z ružovej sa stala červená. Že z tretej cesty sa stala cesta kolektivistická, ceste nezodpovedného rozhadzovania a míňania.

Treba veľmi jasne povedať, že všetko, čo navrhujete, znamená zrušenie reforiem, nakoniec svedčí o tom aj to, že vo vašom dlhom príspevku ste nenechali nitku suchú na žiadnej zo základných a zásadných reforiem, ktoré táto vláda uskutočnila. A treba veľmi jasne povedať, že zrušenie reforiem znamená alebo znamenalo by návrat k prekonaným problémom a zrušenie reforiem by znamenalo aj znehodnotenie doterajšieho úsilia vrátane znehodnotenia doterajšieho odriekania, aj nevyhnutného odriekania a nevyhnutných nákladov, ktoré s reformami spojené boli. A znamenalo by to potrebu prijímania nových, iných, nepopulárnych opatrení v budúcnosti. A myslím si, že je to veľmi, veľmi nezodpovedné aj preto, že to najťažšie už máme za sebou a že tie výsledky sa dostavujú a budú čím ďalej, tým viac viditeľné. Vyjadrovali ste sa v zdôvodnení vášho návrhu, je aj poukázanie na vysoké regionálne rozdiely. Politika vlády ich vraj podporuje. Predseda vlády uviedol veľmi konkrétne čísla o tom, ako sa vyvíjal počet okresov za posledné roky, ktoré mali nezamestnanosť nad 30 %, nad 25 %, nad 20 %, z ktorých veľmi jednoznačne vyplýva, že táto vaša argumentácia je falošná. Že dochádza k znižovaniu rozdielov v nezamestnanosti a aj v ekonomickej úrovni, postupne. Uvediem ďalšie čísla, ktoré to dosvedčujú. Kým rozdiel medzi krajmi najvyššou a najnižšou nezamestnanosťou bol v roku 2001 - 19,1%, v roku 2003 to už bolo 18,1% a v súčasnosti je to 16,6 %, čo tiež jednoznačne potvrdzuje, že nie síce rýchlo, ale dochádza k jednoznačnému a významnému poklesu rozdielov v miere nezamestnanosti, a tento ukazovateľ je práve kľúčový aj z hľadiska ekonomickej a sociálnej úrovne.

Hovorili ste o ohrozených skupinách obyvateľstva a o návrate chudoby, ako keby chudoba v polovici 90. rokov, v druhej polovici 90. rokov, po roku 2000 na Slovensku neexistovala. Viete, že to nie je pravda. To, čo sa zmenilo, je to, že sa zvýšil tlak na motiváciu, že sa zúžil priestor pre zneužívanie sociálneho systému a že dnešný systém je omnoho spravodlivejší. 7,2 % obyvateľov poberá dnes dávky v hmotnej núdzi a príspevky k týmto dávkam a v máji, pred mesiacom, oproti máju roka 2004 počet týchto poberateľov poklesol o 3 %. Zároveň výška priemernej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nim vzrástla k máju tohto roka oproti máju minulého roka o 11,1 %, pričom inflácia za to isté obdobie bola 2,4 %. To znamená, že dávka v hmotnej núdzi, priemerná dávka v hmotnej núdzi za posledný rok reálne, teda po odpočítaní inflácie vzrástla o 8,7 %. Všetky tieto dávky sa valorizujú, budú sa valorizovať znova, niektoré k júlu, niektoré k septembru budúceho roka a zároveň sa zaviedli mnohé ďalšie, ktoré sú omnoho adresnejšie a ktoré zabezpečujú napríklad ochranu pred tým, aby peniaze na dávky sociálnej pomoci boli minuté inak ako pre deti, pre ich stravu, ošatenie a vzdelanie. Bola tu o tom reč, hovoril o tom aj predseda vlády, aj minister práce a sociálnych vecí. Veľa tu bolo povedaného na vplyv reforiem na životnú úroveň. Dovoľte mi preto povedať, ako to v skutočnosti bolo, aké sú čísla, a to sú oficiálne čísla štatistického úradu Slovenskej republiky a Eurostatu, ktoré sú aj medzinárodne porovnateľné. Táto otázka je, samozrejme, veľmi často diskutovaná a je to prirodzené. Paradoxne však negatívny vplyv na životnú úroveň sme zaznamenali nie v roku 2004, ale v roku 2003, pričom väčšina reforiem bola spustených v roku 2004. To svedčí o tom, že ten najhorší vplyv alebo najvýraznejší negatívny vplyv mala úprava regulovaných cien, ktoré nijako s reformami nesúviseli a ktoré bolo nevyhnutné spraviť preto, že regulované ceny tovarov a služieb nedosahovali ani ekonomickú úroveň nevyhnutných nákladov a primeraného zisku. Na rozdiel od všeobecného vnímania, od toho, čo odznelo tu, reformy v roku 2004 už nepriniesli zhoršenie životnej úrovne u väčšiny obyvateľov. Prispeli k tomu, mimochodom, aj ceny potravín, ktoré od vstupu do Európskej únie klesli na rozdiel od toho, čo ste tvrdili aj vy, pán Fico, keď ste strašili obyvateľov Slovenska, že po vstupe do Európskej únie raketovo vzrastú ceny, najmä ceny potravín a že budeme mať slovenské platy a európske ceny.

Najskôr sa teda pozrime na jednotlivcov, ktorí za svoju prácu dostávali iba minimálnu mzdu a hovorme o roku 2004 o roku reforiem. Pre nich, pre ľudí, ktorí zarábali iba minimálnu mzdu, sa čistý príjem v roku 2004 zvýšil o 11,7 % a ak od toho odrátame infláciu pre nízkopríjmové skupiny, ktorá bola vo výške 8,3 %, ktorá bola vyššia, ako bola priemerná inflácia, ale toto porovnanie je úplne presné a korektné, pretože porovnáva práve infláciu pre nízkopríjmové skupiny, tá inflácia bola 8,3 %. Pri 11,7-percentnom náraste príjmov v roku 2004. Dostávame teda reálny nárast 3,1 %. Rád by som zdôraznil, že v tom je obsiahnuté všetko, v tom je obsiahnutý aj vplyv zvýšenia regulovaných cien, v tom je obsiahnutý aj vplyv zvýšenia, zjednotenia dane z pridanej hodnoty, pričom napríklad zjednotenie dane z pridanej hodnoty znamenalo 1,9-percentný vplyv na rast inflácie.

Ako je to s pracujúcimi za priemernú mzdu. V ich prípade bol rast čistého príjmu okolo 1 %. Samozrejme, vďaka daňovému bonusu, odpočítateľnej položke na dieťa, na nepracujúceho druha a v zmenách v prídavkoch na deti a nižším odvodom pre rodičov mohli rodiny získať aj viac, najmä tie rodiny, ktoré mali viac detí. Dá sa teda povedať, že pre pracujúcich, pre tých, ktorí pracovali, priniesol uplynulý rok už mierne zlepšenie. Ak by ste mali záujem, môžem povedať čísla aj za jednotlivé skupiny daňovníkov. Tak napríklad daňovník jednotlivec s minimálnou mzdou, ako som povedal, znížilo sa mu daňové zaťaženie o 3,4 %, pri priemernej mzde o 0,3 %, pri trojnásobku priemernej mzdy o 6,3 %. Pri daňovníkovi s nepracujúcou manželkou a dvomi deťmi, ktorý poberal minimálnu mzdu, sa priemerné efektívne zdanenie znížilo, daňová záťaž sa znížila až o 13,2%, pri takomto daňovníkovi s nepracujúcou manželkou a dvoma deťmi, ktorý poberal priemernú mzdu, o 8,9 % nižšie daňové zaťaženie a pri trojnásobku priemernej mzdy 7,7-percentné zníženie. Takže pri tomto type daňovníka, najväčšie zníženie daňového zaťaženia práve pre pracujúcich s minimálnymi mzdami. Nie je preto pravda, že to, čo pán Fico tvrdil, že daňové zaťaženie sa znížilo len tým, ktorí zarábajú viac ako 22 000. Tieto čísla jasne dokazujú, že to pravda nie je a že ten, kto to tvrdí, zavádza.

Ako to bolo s dôchodcami? Hovoríme stále o roku 2004, o roku reforiem. V prípade starobných dôchodkov došlo dvakrát k valorizácii aj k jednorazovému príspevku 1 000 korún. To malo za následok rast nominálnych dôchodkov v priemere o 8,5 %, čo pri očistení od dôchodcovskú infláciu, ktorá bola vo výške 8,1 %, znamená zvýšenie reálnych príjmov starobných dôchodcov o 0,4 %. Opakujem, ide o dôchodcovskú infláciu, čiže to meranie je presné, pretože tá dôchodcovská inflácia bola, pravdaže, vyššia, ako bola celková miera inflácie. Toto boli teda dáta a čísla o tých, ktorí mali príjmy z pracovnej činnosti, ktorí majú prácu, o dôchodcoch. Teraz k zostávajúcim skupinám obyvateľstva, to sú nezamestnaní, sociálne prípady a tak ďalej. Samozrejme, že v ich prípade je toto porovnávanie zložitejšie, pretože v zásade platí, že u tých, ktorí sa zapojili do aktivačných programov, nemuselo dôjsť k zníženiu ich príjmov, ale zároveň platí, že tí, ktorí sa nezapojili do týchto programov, že u nich k zníženiu príjmov došlo. To je však záležitosť, s ktorou sa dopredu počítalo a ktorá je jednoducho cenou za spoliehanie sa na iných, pretože treba veľmi jasne povedať, že systém obsahuje poistky na zabezpečenie tých, ktorí sa z objektívnych dôvodov o seba postarať nemôžu, cez rôzne systémy sociálnej pomoci.

Ak hovoríme aj o výdavkoch na zdravotne ťažko postihnutých, čo tu tiež bolo spomínané, je pravdou, že došlo k zníženiu týchto výdavkov, ale je pravdou tiež to, že za posledné roky tieto výdavky rástli geometrickým radom, a je pravdou tiež to, že v systéme bolo pomerne veľké zneužívanie tohto systému a že jednoducho bolo potrebné aj toto riešiť a vyriešiť.

Čo nás čaká v roku 2005. V roku 2005 podľa všetkých prognóz a predpokladov - a nehovorím o prognózach ministerstva financií, ale o prognózach nezávislých inštitúcii -, nás čaká ešte výraznejší a viditeľnejší pozitívny vývoj v oblasti reálnych miezd, v oblasti reálnych dôchodkov, v oblasti ekonomického rastu aj v oblasti rastu zamestnanosti. Prognóza makroekonomického výboru, ktorý združuje odborníkov z vybraných bánk a vedeckých inštitúcií, predpokladá, že rast reálnych miezd v tomto roku, v roku 2005 by mal byť 5 %. Len pripomeniem, že vlani to bolo 2,5% a v roku 2003 to bol pokles mínus 2%. Tento rast reálnych miezd by mal byť zhruba udržateľný medzi úrovňou 4,5 až 5 % aj pre ďalšie roky. Reálne dôchodky by v budúcom roku mali vzrásť o 3,3 % a v roku 2006 až o 4,4 %. Opakujem, hovorím o reálnych dôchodkoch, teda o dôchodkoch očistených od vplyv rastu cien.

Zamestnanosť by mala vzrásť až o 1,5 %. Doteraz, počas tohto funkčného obdobia bolo vytvorených 50 000 nových pracovných príležitostí naviac a dokonca volebného obdobia by zhruba také isté číslo malo pribudnúť, čo potvrdzuje to, čo tu bolo viackrát mojimi kolegami spomínané, že Slovensko má jeden z najvýraznejších, najrýchlejších rastov zamestnanosti a najvýraznejších poklesov nezamestnanosti. Je to druhé najvyššie číslo, druhý najlepší výsledok po Litve.

Čo sa týka reálnej spotreby domácnosti a tá odzrkadľuje to, vlastne životnú úroveň, tak reálna spotreba domácnosti by mala vzrásť v tomto roku o 5,1 % a tento rast by mal byť zachovaný aj do budúcna. Všetky tieto prognózy sú však podmienené udržaním reforiem. Zrušenie reforiem, ako som spomenul na začiatku, by znamenalo ohrozenie ekonomického rastu a teda aj rastu životnej úrovne a rastu zamestnanosti.

Dovoľte mi teraz prejsť k bodu, ktorý najmä pán poslanec Fico opakovane použil aj tu dnes, aj vo svojich iných vystúpeniach. A to je otázka porovnávania stavu a vývoja v Českej republike a v republike slovenskej. Po prvé, chcem povedať, že kľúčové je - a každý seriózny ekonóm to vie a uznáva, ale aj seriózny politik -, že dôležité je hodnotiť veci nie staticky a nie vytrhnuté z kontextu, ale v ich dynamike. Aj z hľadiska v minulosti dosiahnutej úrovne, ale najmä z hľadiska predpokladov, aké sa vytvárajú na budúci vývoj. A dovoľte mi tu povedať teda niekoľko faktov. Po prvé, porovnávať - a ešte staticky - Českú a Slovenskú republiku nie je korektné po prvé preto, že Česká republika mala historicky výrazne lepšiu východiskovú pozíciu. Česká republika bola ešte za Rakúsko-Uhorska najvyspelejšou časťou rakúsko-uhorskej monarchie, kým Slovensko jednou z najzaostalejších. Ale aby sme nešli tak ďaleko, tak treba vidieť a vedieť, že v roku 95, merané hrubým domácim produktom na obyvateľa v parite kúpnej sily, čiže medzinárodne rešpektovaným, porovnateľným údajom, Slovenská republika pred 10 rokmi, v roku 95, dosahovala 63 % úrovne Českej republiky, kým v roku 2004 to bolo už 76 %. Teda z hľadiska ekonomickej sily krajiny sa Slovenská republika doťahuje na republiku českú. A čo je ešte dôležitejšie, z hľadiska budúceho vývoja, podľa všetkých nezávislých prognóz, teda prognóz OECD, Medzinárodného menového fondu, iných medzinárodných inštitúcií, táto miera dobiehania, doháňania úrovne Českej republiky sa bude ešte zrýchľovať. A za predpokladov ekonomického rastu OECD, to, čo OECD predpokladá, rast do roku 2010 pre Slovenskú a pre Českú republiku, by Slovenská republika mala dosiahnuť 83 % úrovne Českej republiky v roku 2010. Opakujem, v roku 95 to bolo 63 %. A pri pokračovaní reforiem, ktoré samozrejme neboli bezchybné, každý, kto robí, robí aj chyby, ale pri ich udržaní, dolaďovaní vrátane aj opravovania, tam, kde neboli spravené optimálne, máme šancu, aby sa toto dobiehanie po roku 2010 ešte zrýchľovalo. Ďalej, v Českej republike za posledných 8 rokov výrazne vzrástol verejný dlh, v Slovenskej republike vzrástol oveľa menej a v rokoch 2001 až 2004 dokonca merané podielom na domácom hrubom produkte poklesol.

Dovoľte, aby som sa tu taktiež zastavil, pretože tu padli viaceré konštatovania a tvrdenia, ktoré nezodpovedajú realite. Takže čo sa týka verejného dlhu, opakujem, meranie je korektné, keď sa to meria ako podiel na hrubom domácom produkte. Tento verejný dlh klesol v Slovenskej republike, merané týmto ukazovateľom, z úrovne zhruba 47 % na úroveň 42,3 % v rokoch 1999 až 2004. Teda v týchto rokoch, merané týmto podielom, na Slovensku klesol, kým v Českej republike výrazne vzrástol. Ten nárast v absolútnom vyjadrení bol asi taký, že na Slovensku vzrástol, teraz nie merané podielom na hrubom domácom produkte, ale absolútnym číslom, na Slovensku vzrástol verejný dlh o 29 %, v Českej republike vzrástol verejný dlh o vyše 130 %. Takže aj tu chcem ilustrovať, že nie je dôležitá len statická veličina, ale dôležitá je tendencia a z hľadiska tejto tendencie tie čísla jednoznačne hovoria v prospech Slovenska.

Prognózy rastu hrubého domáceho produktu sú taktiež výrazne v prospech Slovenskej republiky, čo znamená, že Slovenská republika bude rýchlejšie ako doteraz dobiehať Českú republiku. Podľa prognózy Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj by Slovenská republika v ďalších rokoch mala dosahovať ekonomický rast okolo 5 %, kým Česká republika okolo 3 % a dokonca v roku 2010 aj pod 3 %.

Prognózy vývoja zamestnanosti taktiež hovoria v prospech Slovenskej republiky. Na Slovensku klesá miera nezamestnanosti a rastie zamestnanosť, v Českej republike naopak, rastie miera nezamestnanosti a klesá zamestnanosť. Aktuálny aj prognózovaný vývoj reálnych miezd tiež hovorí v prospech Slovenskej republiky. Áno, je pravda to, že reálne mzdy doteraz v Českej republike rástli oveľa rýchlejšie, ako rástli na Slovensku, ale pravda tiež je, že Českú republiku ešte len čakajú mnohé ťažké zmeny a ťažké reformy vrátane tých reforiem, ktoré sme urobili my, ktoré my už máme za sebou a ktoré znamenajú aj dočasný pokles ekonomického rastu, aj dočasný pokles životnej úrovne, aj dočasný pokles reálnych miezd. Keďže my už máme toto najťažšie obdobie za sebou a ak budeme dostatočne múdri a zodpovední, ak reformy nezrušíme, tak aj vďaka tomu by sa to dobiehanie malo výrazne zrýchliť.

Taktiež došlo k výraznej zmene v ratingoch. Ratingy ohodnocujú dôveryhodnosť ekonomiky. Neviem, či viete, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že v roku 1998 malo Slovensko u všetkých ratingových agentúr o 5 stupňov horšie ratingové hodnotenie. Dnes máme to isté ratingové hodnotenie, aké má Česká republika. Neviem, či viete, že iný ukazovateľ, ktorý hodnotí práve dôveryhodnosť a stabilitu ekonomiky, sú takzvané spredy, teda rozdiely v úrokových sadzbách, za ktoré si požičiava tá ktorá krajina oproti krajinám vyspelým. Tieto rozdiely boli enormné, obrovské v roku 1998, dnes máme lepšie spredy ako väčšina okolitých krajín.

Ceny potravín klesajú na Slovensku rýchlejšie, ako klesajú v Českej republike. Napriek vyhláseniam pána poslanca Fica, že budú raketovo rásť. Medzinárodné finančné inštitúcie a nezávislí experti hodnotia slovenské reformy výrazne pozitívnejšie, ako je hodnotenie vývoja českej ekonomiky a hodnotenie reforiem v Českej republike. Odcitujem niektoré vyjadrenia, pretože myslím si, že vyjadrenia týchto inštitúcií nie sú motivované žiadnym politickým záujmom a vždy aj opozícia, aj koalícia môže byť obviňovaná, že vidí veci jednostranne, pretože má nejaký politický záujem. Myslím si, že medzinárodné inštitúcie, renomované, z tohto obviňované byť nemôžu, aj preto si myslím, že ich hodnotenie je dobrým sudcom z hľadiska toho, či tie reformy teda sú robené dobre, alebo sú robené zle.

Európska komisia o reformách hovorí: Slovensko rázne pokračovalo v štrukturálnych reformách. Medzinárodný menový fond hovorí: Slovenská republika má obratný makroekonomický manažment a zlepšila podnikateľské prostredie. Svetová banka hovorí: Slovensko je popredným reformátorom v zlepšovaní podnikateľského prostredia. OECD hovorí: Slovenská republika na ceste ambiciózneho reformného procesu, rastu produktivity, zamestnanosti a dobiehania postupuje veľmi úspešne. The Financial Times hovoria: Slovenská republika rastie a priťahuje množstvo zahraničných investícií, ktoré by v minulosti išli inam. Pozrime sa prípadne na hodnotenie Európskej komisie, na odporúčania Európskej komisie, pretože sme - aj Česká republika, aj Slovenská republika -, sme členmi Európskej únie. Skúsme vnímať, ako hodnotia stav ekonomiky a aké sú odporúčania pre to, čo treba robiť ďalej, pre Českú republiku a pre Slovenskú republiku, odcitujem: Pre Českú republiku Európska komisia odporúča prijať rozhodnejší prístup na obnovenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a súčasne zvýšiť investície do infraštruktúry. Ďalej. Európska komisia Českej republike odporúča uskutočniť dôchodkovú reformu, ďalej odporúča urgentne stanoviť reformu zdravotníckeho systému a prijať opatrenia na redukciu fiškálneho rizika z rastúcich záväzkov. Ďalej navrhuje deregulovať nájomné, zlepšiť dopravnú infraštruktúru, urobiť reformu vysokého školstva a čím skôr uskutočniť opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia. Všimnite si, že Európska komisia teda navrhuje Českej republike robiť tie reformy a opatrenia v tých oblastiach, v ktorých my sme štrukturálne reformy urobili a aj vďaka tomu je zdravý a vysoký a udržateľný ekonomický rast na Slovensku, ktorý jediný umožňuje ťahať rast životnej úrovne a rast zamestnanosti. Odporúčania pre Slovenskú republiku sú nasledovné: Po prvé, pokračovať v riešení štrukturálnych problémov na trhu práce. Zdôrazňujem, pokračovať v tomto riešení. Doriešiť zostávajúce slabosti v podnikateľskom prostredí, najmä vymožiteľnosť práva, posilnenie systému súdneho a právneho výkonu. Ďalej posilniť regulačnú kapacitu na telekomunikačnom trhu a zvyšovať inovatívnu kapacitu. Čiže žiadna potreba zmeny reforiem alebo uskutočňovania tých základných štrukturálnych reforiem, pretože jednoducho už uskutočnené sú.

Daňové a odvodové zaťaženie je na Slovensku výrazne nižšie ako v Českej republike a znížilo sa najmä v poslednom období. Daňové a odvodové zaťaženie merané príjmami z daní a odvodov na hrubom domácom produkte a čísla, ktoré budem hovoriť, sú oficiálne údaje Eurostatu za rok 2003, pre roky 2004 a 2005 budú tie čísla ešte lepšie a v prospech Slovenskej republiky. Pre rok 2003 malo Slovensko odvodové a daňové zaťaženie vo výške 30,7 % HDP pri priemernom čísle za európsku dvadsaťpäťku 39 %, kým v Českej republike to bolo 36,2 %. Slovenská republika v roku 2003 mala tretie najnižšie daňové a odvodové zaťaženie a pre ďalšie roky sa naša pozícia ešte môže zlepšiť, kým Česká republika až deviate najnižšie, a zároveň, Česká republika, od roku 1995 sa nezmenilo jej daňové a odvodové zaťaženie, kým v Slovenskej republike daňové a odvodové zaťaženie kleslo najvýraznejšie od roku 1995, najvýraznejšie zo všetkých krajín európskej dvadsaťpäťky. Daňové a odvodové zaťaženie v tomto období na Slovensku sa znížilo o 9,9 % hrubého domáceho produktu, čo inými slovami znamená, že sa zvýšila miera ekonomickej slobody a že ho oveľa vo väčšom nielen objeme, ale aj podiele prostriedkov dnes rozhodujú ľudia, rozhodujú jednotlivci, rozhodujú firmy. Že štát spotrebúva menej. Ak by sme nemenili tento podiel, tak by sme mali k dispozícii o desiatky miliárd korún viac na verejné výdavky, ale zároveň by sme nevytvárali také podmienky na vysoký a udržateľný rast, aké vytvárame aj tým, že znižujeme výrazne podiel verejných výdavkov. Vďaka zníženému daňovému zaťaženiu má Slovensko aj najnižšie zaťaženie práce a nižšie zaťaženie práce daňami ako Česká republika vo všetkých a to aj v nízkopríjmových skupinách. Aj efektívne zdanenie kapitálu máme najnižšie a aj preto je veľký príliv investícií, ktoré zase ťahajú ekonomický rast a rast zamestnanosti.

K tomu dlhu verejnej správy ešte poviem konkrétne čísla. Pretože vtedy som ich, sa mi stratili tu z dohľadu, rád by som upresnil teda, pretože boli tu povedané rôzne cifry, či už pánom poslancom Ficom alebo pánmi poslancami za Komunistickú stranu. Takže v rokoch 98 až 2004 stúpol hrubý dlh verejnej vlády v absolútnom vyjadrení o 28,2 %, kým v Českej republike stúpol o 189,9 % . Ospravedlňujem sa, vtedy som povedal údaj 129, pretože som si to zle zapamätal. Čiže ešte raz, na Slovensku verejný dlh za toto obdobie stúpol o 28,2 %, v Českej republike o 189,9 %. No a ten základný problém je, že ak by sa schválili návrhy, ktoré tu často padajú a teraz ostanem pri návrhoch Smeru, ak by sa schválili návrhy Smeru, ktorými prichádza či už vo forme iniciatív na zmenu daňovej reformy alebo aj vo forme konkrétnych pozmeňujúcich návrhov na znižovanie daní, či už daní z pridanej hodnoty, alebo na znižovanie spotrebných daní, alebo realizácie zámerov, ktoré boli avizované, a zároveň ak by sa realizovali ďalšie opatrenia, za ktoré často hlasujete a horujete, ktoré by znamenali zvýšenie výdavkov, tak by to znamenalo rozvrat verejných financií. Jednoducho, na jednej strane kritizujete, že rastie verejný dlh, dlh verejného sektora, on absolútne rastie, pretože stále máme deficitné hospodárenie, merané podielom na hrubom domácom produkte, ale klesá, či kritizujete rast dlhu verejnej správy a zároveň navrhujete opatrenia, ktoré, ak by sa realizovali, tak by to znamenalo raketové zadlžovanie, raketový rast zadlžovania budúcich generácií. A to sa jednoducho nedá. Nedá sa mať všetko. Nedá sa mať nízke dane, obrovské verejné výdavky a neefektívne fungujúce sektory v ekonomike.

Dovoľte mi ešte uviesť moje postoje a moje vyjadrenia k výrokom a tvrdeniam, ktoré zazneli vo vystúpení pána poslanca Fica, pretože on odôvodňoval ten základný návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Pán poslanec Fico tvrdil, že pán Rusko potvrdil, podpredseda dnešnej vlády, že predaj SPP mal byť kamuflážou. Pán Rusko povedal to, že pri predaji 49-percentného podielu sa predávala aj manažérska kontrola. Ale veď to nie je žiadne tajomstvo, veď to je to, čo sme otvorene hovorili pri privatizácii 49 % SPP, jednoducho z tohto dôvodu, že sme privatizáciou chceli získať strategického investora. Investora, ktorý využije svoje manažérske schopnosti, svoje know-how a svoju pozíciu na trhu na aktívne riadenie spoločnosti. Veď tým sa nikto netajil, veď to sme jasne hovorili, sme jasne hovorili, že ponúkame 49, môžem vám vytiahnuť tvrdenia v médiách, kde sme to verejne, opakovane hovorili. Že dnes hľadať senzácie v tomto je jednoducho absolútny nezmysel.

Čo sa týka ďalších tvrdení pána Fica na adresu SPP, musím povedať, že je to len pokračovanie v jeho politike klamstiev a zavádzaní. Existuje dlhý rad lživých vyjadrení pána Fica na adresu privatizácie SPP, aj na adresu moju a na niektoré takéto vyjadrenia už existuje aj právoplatné rozhodnutie súdu o tom, sú lživé. Takže pán Fico nerobí nič iné, než pokračuje v demagógii a v lživom, nepodloženom obviňovaní. Stáva sa tiež pravidlom, že sa do médií vylievajú vedrá špiny, vyslovujú obviňovania, ale keď je ponuka na to, debatovať vecne, na odbornej úrovni, v odborných grémiách, ako bolo napríklad po privatizácii SPP, kde bola diskusia pre každého, kto má o to záujem, s poradcom SPP, kde sa diskutovali aj technické detaily, tak tí, ktorí najviac kričali a kritizovali, na takúto diskusiu ani neprišli. Asi vedeli prečo. Asi je ľahšie všeobecne obviňovať, očierňovať v médiách, ako prísť vecne diskutovať, najmä keď chýbajú argumenty.

Pán Fico kritizoval dôchodkovú reformu. Názory môžu byť na dôchodkovú reformu, samozrejme, rôzne, ale ja by som zase postavil na druhú misku váh názor a odporúčanie Európskej komisie. Európska komisia vydala isté odporúčania, princípy dôchodkových reforiem a slovenská dôchodková reforma vyhovuje všetkým princípom týchto dôchodkových reforiem. Neviem, či pán Fico tlmočil aj názor pani poslankyne Angyalovej a ďalších poslancov, ktorí vedia o dôchodkovej reforme viac, ako vie on, a myslím si, že ich stanovisko nie je také zásadne odmietavé. Ono často stanovisko je, súvisí aj s mierou znalostí a vedomostí o tom-ktorom jave.

Na kritiku reformy zdravotníctva reagoval, myslím si, veľmi jasne, veľmi kompetentne pán minister zdravotníctva. Znovu chcem zopakovať, že tvrdenie, ktoré pán Fico použil, že daňová reforma znamenala zníženie daňového zaťaženia len pre ľudí s príjmami nad 22 000 korún, je nepravdivé a lživé a doložil som to veľmi konkrétnymi číslami, ktoré obsahovali zhrnutie všetkých dôsledkov nárastu cien. To súvisí trochu s tým, nad čím sa pán Fico veľmi čudoval a považoval dokonca za absurdné, že 30 % tvrdí, že daňová reforma ich príjmy znížila a že ministerstvo financií si dovolilo tvrdiť, že nesúhlasí s tým, čo si ľudia myslia. To je, samozrejme, interpretácia pána Fica. My jednoducho nesúhlasíme s tým, že je to tak a zároveň všetky, existuje množstvo prieskumov, ktoré potvrdzujú, že ľudia subjektívne posudzujú vývoj v takých oblastiach, ako je vývoj cien, vývoj miezd, vývoj životných nákladov omnoho, omnoho pesimistickejšie, ako je skutočnosť. Vlani sme mali mieru inflácie okolo 7,5 %, robil sa prieskum, kde sa pýtali ľudí, koľko si myslia, že bola vlani inflácia, a priemerná odpoveď bola 30 %. Takže to, že 30 % ľudí si myslí, že im daňová reforma zhoršila životnú úroveň a príjmy, nemusí znamenať, že to tak je. Áno, to posudzovanie je všade na svete pesimistickejšie, ako je realita, u nás možno ešte viac a možno aj vďaka tomu, že neustále zaznievajú kuvičie hlasy a maľovanie na čierno, všetkého, zo strany opozície, najmä Smeru a najmä pána Fica, ako sme boli svedkami aj pri dnešnom pri rokovaní, o dnešnom bode. Veď si spomeňte na vyhlásenie o tom, ako sa budú vyvíjať ceny potravín po vstupe do Európskej únie, raketovo vraj vzrastú, dnes to môžeme konfrontovať s realitou, ceny potravín po vstupe do Európskej únie na Slovensku klesli.

Taktiež ďalšie maľovania, už to, že pri hodnotení reforiem neostala nitka suchá, znamená, že, samozrejme, aj vďaka tomu, aj vplyvom toho, možno ľudia vnímajú svoju situáciu horšie často, ako je skutočnosť. Ja by som sa aj preto chcel poďakovať opozícii za to, že iniciovala tento bod, aby sme mohli o týchto veciach hovoriť, aby sme mali platformu na to, aby sme mohli poukázať na to, ako to v skutočnosti je. Čím opakujem, sme nikdy nechceli tvrdiť a netvrdíme, že reformy sú ľahké, a ani sme netvrdili, že ich robíme bezchybne. Nič, čo sa robí, najmä takého rozsahu, sa nedá robiť bezchybne.

K sociálnej politike som sa čiastočne vyjadril, omnoho podrobnejšie o tom hovoril pán minister Kaník. Pán poslanec Fico spochybňoval údaje o poklese nezamestnanosti tým, že v jednej metodike je to omnoho viac a v inej metodike je to omnoho menej. Ale to je preto, že sú to rôzne metodiky. Dôležité je, že dochádza k výraznému poklesu v oboch týchto metodikách, a teda dochádza k výraznému, rýchlemu poklesu nezamestnanosti a rastu zamestnanosti.

Čo sa týka investorov. Pán poslanec Fico s obľubou tvrdí, aj dnes to tu povedal opakovane, že investori k nám prichádzajú len preto, že máme nízku cenu pracovnej sily. Ja sa vás však potom pýtam, dámy a páni, aj pána poslanca sa pýtam, aj keď tu nie je, to je tiež príznačné, prečo neprichádzali tak masovo tí investori do roku 98. Veď do roku 98 sme mali ešte lacnejšiu pracovnú silu, ako ju máme teraz.

No a dovoľte mi uzavrieť, lebo to veľmi dobre ilustruje spôsob argumentácie pána Fica a aj viacerých ďalších poslancov, dovoľte mi uviesť jeho tvrdenia o článku vo Financial Times. Je to naozaj veľmi výstižná ilustrácia. Pán Fico uviedol, že článok vo Financial Times mal potvrdzovať, ak sa dobre pamätám, zo 4. apríla, kritické hodnotenie a výhrady, ktoré mal on a opozícia voči daňovej reforme. Po prvé, ale áno, napísal to dokonca, napísal to dokonca vo svojom spoločnom článku s pánom Šulajom v Pravde. Je tam dátum, pozrite si to, pani poslankyňa. V tom dni žiadny taký článok nevyšiel, vyšiel článok o rovnej dani, ktorý všeobecne hodnotil daňovú reformu tak, že spomínal aj názory i priaznivcov, aj názory jej oponentov. Som citoval názory oponentov, čo pán Fico interpretoval aj s pánom poslancom Šulajom vo svojom článku, že toto je názor Financial Times. Je to nezmysel. V tom článku sa hovorilo a môžete si to pozrieť, môžete si to prečítať, že daňová reforma na Slovensku je veľmi inšpiratívna a že aj niektoré okolité, ďalšie krajiny ju chcú zaviesť, chcú zaviesť rovnú daň, konkrétne Poľsko a Česká republika a zároveň spomínal, ktoré sú argumenty, aká je argumentácia v prospech, a spomenul aj to, čo tvrdia kritici rovnej dane a daňovej reformy. Je to typický príklad, hovorím to aj preto, že aj dnes to pán Fico spomenul, aj preto, že je to typický príklad demagogickej argumentácie, je to typický príklad zavádzania, vytrhávania vecí z kontextu a účelových politických tvrdení a ohlupovania ľudí.

Dovoľte mi teda uzavrieť toto moje vystúpenie tým, že pre mňa a myslím si, že pre každého súdneho človeka, ktorý hodnotí veci na základe faktov, nie vytrhávaných z kontextu, na základe argumentov a údajov, na základe hodnotenia vývoja tých tendencií a v perspektíve, pre každého podľa môjho názoru takto uvažujúceho človeka muselo byť vystúpenie pána poslanca Fica a ďalších opozičných poslancov zo Smeru a Komunistickej strany len ďalším dôkazom toho, že neponúkajú nič pozitívne a nič konštruktívne, že vedia len bezhlavo kritizovať, len vytĺkať politický kapitál z nevyhnutných nákladov, reforiem, ale neprichádzajú s ničím konštruktívnym ani s ničím pozitívnym. Pre mňa je to okrem iného aj potvrdením toho, že Smer, a je príznačné, že spolu s Komunistickou stranou znamená hrozbu pre pokračovanie reforiem, a teda znamená hrozbu pre rast ekonomiky, a teda aj pre rast životnej úrovne a zamestnanosti. Aj preto verím, že ten návrh na odvolanie predsedu vlády pána Dzurindu nezíska v snemovni podporu. Ďakujem pekne.