B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Fajnor.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem, veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán kolega, ja som prvýkrát sa dozvedel, že ste ekonóm a ja som z toho ostal v šoku. Pretože od ekonóma predpokladám, že by mohol vystúpiť ekonomicky fundovane a nerozprávať nám tu rozprávky. Chcem povedať jeden fakt, ktorý nie je rozprávkou. Na konci marca bol dlh 28,2 miliardy amerických dolárov. Prepočítajte si to dnešným kurzom, je to hrubo nad 800 miliárd. My sme chudobní a už máme dlh. Rozprávate tu o takzvanom zadlžovaní, je mi veľmi ľúto, že neviete, o čom hovoríte, a je mi ľúto teda, že školu, ktorú ste skončili, pravdepodobne vaši profesori nebudú veľmi nadšení. Musím povedať niečo o reálnych mzdách. Tie reálne mzdy, sa priznalo a bolo opäť publikované v tlači, mohli by ste si to prečítať, sa zdvihli len preto, keď boli v Slovnafte a v ďalších bankách vyplatené vrcholovému manažmentu odmeny, pretože aj to ide. Vypočítajte si doma jeden stotisícový plat a koľko musí byť tých 8-9-tisícových, aby vyšiel ten priemer, ktorý oficiálne máme. A chcel by som vás upozorniť na jeden údaj, v roku 1993, keď vzniklo Slovensko. Dlh, ktorý sme prebrali, bol necelé 3 miliardy amerických dolárov. Dnes je to o 25 miliárd viac. Prosím vás pekne, bolo by dobre doštudovať a na záver ešte chcem povedať jednu vec. Pokiaľ hovoríme o raste HDP päť percent. V Číne je deväť, v Bielorusku za minulý rok to bolo desať. Ak my by sme dosiahli takéto výsledky, tak táto vláda asi od radosti len tancuje, nechodí už ani do roboty. Prosím vás pekne, rast HDP ešte neznamená, áno, je základ, ale neznamená vyššiu životnú úroveň a kvalitu života. Je to o spravodlivom prerozdeľovaní HDP a to tu nie je, v tom je problém. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, v prvom rade sa chcem ospravedlniť pánovi Bugárovi, lebo som nesprávne uviedol, ministerstvo nesídli teda v Polus City Centrum...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Reagujte na predrečníka.
J. Cuper, poslanec: Priznám sa, ja som tam v živote nebol a do supermarketov som vkročil možno štyri razy za celý svoj život, ale vraj v Business Centre, ale je to jedno, mám taký pocit, že to je dokonca jeden a istý investor, takže tak či tak, (So smiechom.) potečú peniaze do tej istej kasy, štátne peniaze, ale chcem reagovať na môjho priateľa kolegu Rusnáka a chcem mu povedať istú story. Za komunizmu tiež sa nikdy nezvyšovali ceny, vždy sa iba upravovali. Teraz sa nič takisto nezvyšuje, teraz sa iba robí reforma. Ja uvediem, docentský plat je 18 300 korún čistých a to v poslednom platovom pásme. Ak spočítam svoje výdavky za posledný, posledné tri roky na bývanie, tak je to zhruba nárast z 5 600 na 12 600, čo je slušná suma. Ak by som, pán kolega Rusnák, nerobil aj niečo iné a bol iba docentom na právnickej fakulte, bol by som na tom veľmi, veľmi zle, pretože by mi na živobytie ostalo ešte nejakých 5 000 aj nejaké drobné, za čo by som si musel zaobstarať všetko ostatné. Takže asi takto vyzerá reálne ten, kto robí len jednu prácu v Bratislave. Samozrejme, musí sa živiť aj niečím iným. Práve preto sa ľudia na vysokých školách musia živiť aj niečím iným. Reálne by bolo porovnávať, pán kolega Rusnák, koľko sa zvýšil počet príslušníkov strednej triedy za Dzurindovej vlády, to by boli objektívnejšie čísla. Ale k tomu ste sa nedostali. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslane Šulaj.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán kolega, začali ste hovoriť aj o ekonomike, dovoľte mi, aby som poukázal aj ja na niektoré trendy, ktoré sú z nášho hľadiska podstatné a na ktoré máme iný názor. Hovorili ste o raste hrubého domáceho produktu 5,5 %. Áno, je to rýchly rast, ale uvedomme si ďalšie skutočnosti. Našich 5,5 %, úroveň HDP na obyvateľa v prepočte pomocou bežnej parity kúpnej sily je 14 400 dolárov za rok. V Česku je to 18 500 pri 4 %, v Nemecku pri 1,6 % je to 28 000 dolárov a v Rakúsku pri 1,9 - 31 800. Kiež by sme tak dosiahli aspoň českých 4,0 percenta, čo je väčší prírastok na hlavu obyvateľa. Ak ste hovorili o trhu zamestnanosti a nezamestnanosti. Porovnajme si ju ešte raz z dlhodobého hľadiska. Ja som hovoril, 1. 1. 1999, keď nastúpila staro-nová vláda, bolo 317 000 nezamestnaných, v súčasnosti je 461. Áno, poznáte aj možnože ten film Marečku, podejte mi pero a Je tady první vlašťovka. Áno, je. Je dobré, že nezamestnanosť klesá. Ale vrátime sa aspoň k roku 1999 na 317 000 nezamestnaných? Hovorili ste o priamych zahraničných investíciách v Českej republike a u nás. Ja som tu už spomínal, u nás bolo, myslím, že okolo 27 miliárd, v Čechách bolo trojnásobne viacej. Ja im nezávidím tieto investície, ale skúmajme príčiny a vplyvy, prečo sem tie investície prišli a prečo prišli do Českej republiky. Asi v daniach to nebude, lebo je tam odlišný daňový systém. Takže pýtajme sa, kde a akým spôsobom ekonomika rastie a berme do úvahy aj určité objektívne fakty.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc.
J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chápem, že sú dva typy reforiem, dobré a špatné, aj chápem pána poslanca Rusnáka, ktorý volá po trpezlivosti a dávania šance, že reformy potrebujú čas. Je to pravda, ak ide o dobré reformy. Ten čas, samozrejme, vyrieši všetko, aj chyby a aj napraví tie chyby, aj s tým možno súhlasiť. Ale kladiem si otázku, prečo potom tá kritika toho, čo vytvorili generácie čestných, pracovitých ľudí a predáva sa to doteraz. Vy dopredu žiadate odpustenie prípadných budúcich chýb, ale odpustiť iným neviete. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zubo.
S. Zubo, poslanec: Pán poslanec, používate silné slová, keď hovoríte o tom, že opozícia nemá záujem seriózne, objektívne sa pozerať na situáciu a zhodnotiť ten vývoj na Slovensku, ktorý je. Ale to nie je také strašné. Je to váš problém, s tým sa musíte pobaviť trošku vy. Z môjho pohľadu horšie je to, že sa staviate do pozície nejakého objektívneho kritika a posudzovania všeobecnej pravdy! Jedine to, čo vy poviete, jedine to, čo si vy myslíte, to je správne, to je spravodlivé, to je objektívne. A to je strašne nebezpečné a zavádzajúce. A ak ste si dobre všimli a počúvali vystúpenia opozičných poslancov, tak potom musíte vedieť, že tu nikto nespochybňoval, že vláda výsledky má. Áno, sú tu obrovské výsledky vlády, žiaľ, negatívne. A tieto negatívne výsledky vlády kritizuje opozícia. S odstupom času čím ďalej tým viac a zreteľnejšie je vidieť, že reformy, ktoré boli robené, neboli na prospech radového občana, ale na jeho úkor. Že nepriniesli preňho zisk, výhody a ďalšie prehlbovanie sociálnych vymožeností, ale že o tieto vymoženosti ho odoberali. Takže tieto veci sú skutočne zarážajúce a ako ekonóm by ste sa mali zamyslieť nad tým. Kde sú tie pozitívne výsledky? Dlh, zahraničný, sa prehlbuje, obchodné saldo je mínusové, zadlženosť Slovenska rastie, životná úroveň nerastie, obyvateľstva. Čo sa stalo, čo sa stalo, že životná úroveň, priemerná životná úroveň na Slovensku je stále pod úrovňou roku 89, keď sú také vynikajúce výsledky, keď my máme takú neomylnú, vynikajúcu vládu a takého vynikajúce neomylného kormidelníka!
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Burian...
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som len pripomenúť to, že máme asi veľmi krátku pamäť. Moje poznámky vychádzajú z toho, že keď sa tu vlastne hovorí o raste hrubého domáceho produktu o významnú sumu 5,5 %, myslím, že zabúdame na pokles, na pokles v rokoch predchádzajúcich a ten je vlastne zapríčinený tým, že vlastne na Slovensko prichádzajú dnes investície, alebo v nejakom období, keď vidia jednak politickú stabilitu, o ktorej sa tu hovorilo, jednak vidia, by som povedal priamy, by som povedal, dôsledok toho, že na Slovensku je potenciál lacnej pracovnej sily a je potenciál na to, že vláda je ochotná vysokými dotáciami pre tento zahraničný sektor vlastne lákať zahraničných investorov. To je vlastne, by som povedal, nie priama výhoda, ale by som povedal, to je vlastne dôsledok toho, že za posledné obdobie tu fakt neprichádzali investície v takej výške, ako je tu, a nehovoriac o tom, že rast hrubého domáceho produktu u nás neustále zaostáva za okolitými krajinami nie vo výške percentuálnej, ale vo výške hrubého domáceho produktu v parite kúpnej sily na obyvateľa.
Druhá vec. Ja si neviem predstaviť, akým spôsobom a to je vlastne aj vec do pléna, že za posledné obdobie od roku 99 zvýšila sa nám zamestnanosť o 6 000 pracovných miest a zároveň by mala byť zamestnanosť, znížila sa z 18 na 11 %. Myslím, že to je zase nejaký geniálny zázrak, ale skôr by som povedal papierový zázrak, nie reálny ekonomický zázrak. To vidíme aj v oblasti sociálnej alebo v oblasti nákladu na sociálne veci. A čo sa týka rastu reálnych miezd, tiež za posledné obdobie bol pokles o mínus 0,6 %, čiže mne to pripadá ako neseriózny pohľad na... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči pán poslanec Rusnák, môžete reagovať na faktické poznámky.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Škoda, že niektorí kolegovia medzitým "odišli vonku", takže nemôžem na nich reagovať priamo, ale chcem. Páni poslanci, viete ja nerád vystupujem v parlamente, keď sa hovorí tak všeobecne, lebo si myslím, že to je strata energie. O ekonomike však rozprávam rád na výbore. Mnohí z vás, ktorí sa zúčastnili mnohých sedení a mnohí z vás tu takí sedia, tí nemajú pochybnosti o tom, že sú to dišputy odborné, preto vás vyzývam všetkých, ktorí chcete hovoriť o reformách, aby sme sa zišli na hospodárskom výbore, ja pozvem ministra financií a iných ľudí, ktorých chcete, a budeme hovoriť i dva dni, keď to budete chcieť, seriózne, kde sa nebudeme demagogicky presviedčať o polopravdách. Porovnávať českú ekonomiku a slovenskú v polohe východiskovej základne je nezmysel a tu sa to nedá urobiť. Chcem vám povedať, že i na tento prípad som si pripravil ešte druhé vystúpenie, kde som chcel ísť v analýzach ďalej, ale keďže vidím, aký je obrovský záujem tu byť do polnoci, tak sa ho už hneď teraz vzdávam a použijem ho práve na tomto stretnutí, ktoré vám ponúkam. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, prerušujem na päť minút rokovanie Národnej rady.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vám oznámiť výsledok rokovania a dohodu z grémia. Dnes sa bude rokovať do 21.00 hodine bez prestávky a zajtra, samozrejme, asi neskončíme dnes, to už je vidieť, tak prerušíme túto schôdzu. Zajtra, tak ako sme sa dohodli, budeme pokračovať ráno o 9.00 tou predchádzajúcou schôdzu, kde sme sa dohodli, že zákony, zdravotnícke a keď dokončíme tú predchádzajúcu schôdzu, tak budeme pokračovať touto. Takže toto je dohoda z poslaneckého grémia. Dnes rokujeme do 21.00. Takže prosím, aby navrhovateľ a takisto aj spravodajca sa ujali svojich funkcií a zároveň dávam slovo pánovi poslancovi Ondriašovi ako ďalšiemu poslancovi, ktorý vystúpi v rozprave.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo a prosil by som vás, keby ste zavolali pána premiéra a členov vlády, lebo ja som si to pripravil pre pána premiéra, nie pre poslancov, ktorí, ja si myslím, že takéto, poznáte, áno, samozrejme.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni ministri, členovia vlády a samozrejme aj pán premiér, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Aj, samozrejme, navrhovatelia. (Hlas v rokovacej sále.)
Pán poslanec, nech sa páči, za chvíľočku už tu budú všetci, ktorých ste žiadali.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo, ja len verím, že pán premiér má dobré uši a že ma bude počuť. Lenže ja som chcel dokázať na faktoch, ako sa mýli v určitých svojich prehláseniach a ja by som prosil technika, aby zapojil premietanie.
Vo svojom vystúpení budem veľmi krátko hodnotiť posledných šesť rokov vlády pána Dzurindu. Vlastne budem uvádzať len vecné fakty a odpovedať na pár prehlásení, ktoré tu povedal. Prvé prehlásenie, povedal, že sa všetko zlepšuje. Je štatisticky veľmi jednoduché zistiť, či sa v štáte niečo zlepšuje, alebo zhoršuje. Najlepšie parametre sú napríklad spotreba mäsa na obyvateľa. Vidíme, že po roku 1998 spotreba mäsa na obyvateľa klesla a je asi v roku 1970. Napravo ten stĺpček hovorí, priemerná spotreba mäsa na obyvateľa v 15 štátov Európskej únie. Pani poslankyňa, choďte do Európskej únie, do parlamentu a vysvetlite to tam.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, nereagujte na poznámky poslancov. Nech sa páči.
K. Ondriaš, poslanec: Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov po roku 1998 je veľmi nízka. Je polovičná, ako je v Európskej únii a polovičná, ako je zdravá. Keby sme sa opýtali tých ľudí, prečo je spotreba mlieka a spotreba mäsa taká nízka, tak povedia, že šetria. Rovnako spotreba masla na obyvateľa klesá po roku 1998. A museli by ste to veľmi, veľmi zlepšiť, aby ste dosiahli spotrebu masla, ako bolo pred pätnástimi rokmi alebo ako je v Európskej únii. Dokonca spotreba cukru klesá a je menšia ako v Európskej únii. Je zaujímavé, že po roku 1998 spotreba zeleniny v kilogramoch na obyvateľa klesla až do roku 1978. Zrejme po reformách občania Slovenska prestali kupovať zeleninu alebo kupujú menej zeleniny. Po roku 1998 začala klesať konzumácia ovocia. Žiaľ, štatistika neuvádza, koľko je v tom banánov, ale spotreba ovocia klesla pod rok 1989 a ja verím, že aj spotreba banánov. Spotreba klesla od roku 1998. Samozrejme, občania Slovenska musia niečo jesť a to je spotreba tukov, to je jediná spotreba, ktorá na Slovensku stúpla.
Ja by som odpovedal pánovi Meč..., pánovi premiérovi, že čo, to komunisti desiatky rokov ničili a ako to teraz vy naprávate. Produkcia poľnohospodárstva po roku 1998 klesla mierne. A tam aj vidieť, ako ste to po roku 1989 začali naprávať, a dovolím si tvrdiť, keby na Slovensku vládol nejaký kmeň z Brazílie, z pralesa, tak to tak nezničí. Počet hovädzieho dobytka stále klesá a po roku 1998 klesá ešte rapídnejšie a máme oveľa menej hovädzieho dobytka ako v roku 1920. Počet ošípaných po roku 1998 stále klesá a asi chcete dosiahnuť úroveň roku 1918, čo sa vám asi za ďalšie štyri roky podarí.
Stavebná produkcia, graf stavebnej produkcie ukazuje, ako ste to po roku 1989 naprávali. Stavebná produkcia od roku 1998 klesla. Konečne som našiel jeden graf, kde niečo stúplo. Je to priemyselná produkcia. Priemyselná produkcia v roku 2004 už bola vyššia ako 1989. Ale má to jeden veľký háčik, čo poviem neskoršie. Taktiež hrubý domáci produkt v stálych cenách v roku 2004 je už o 29 % vyšší ako v roku 1989. Sú to vynikajúce výsledky, pokiaľ si nepozriete, ako za to isté obdobie stúpala reálna mzda. Ja ten obrázok vrátim, lebo je to veľmi dôležitý obrázok. Po roku 1998 vaše stúpanie hrubého domáceho produktu sa neodrazilo na raste reálnej mzdy. Presne takéto výsledky dosahujú štáty v Afrike, v Ázii, ktoré sú kolonizované. Vyrábajú, každý rok vyrobia o päť, štyri percentá viac a reálna mzda je stále rovnaká. Tuná je to detailnejšie ukázané, že napríklad len od roku 1998 do 2004 hrubý domáci produkt v stálych cenách stúpol o 24 %, reálna mzda nestúpla. Len za toto obdobie, kumulatívne, sme vyrobili v stálych cenách 2004 - 850 miliárd korún, ktoré niekde zmizli. Páni koaliční poslanci a páni členovia vlády, keby ste zistili, kde vám zmizlo 850 miliárd korún, tak nemáte starosti.
Pán premiér povedal, ako ide podporovať vedu a výskum. Podpora vedy a výskumu v percentách HDP od roku 1998 klesla. Toto sú fakty. Ďalej pán premiér veľmi pekne povedal, že nebudeme zadlžovať budúcu generáciu. Páni poslanci, táto vláda nás posledný rok tak zadlžuje, že možno len Argentína alebo nejaké krajiny v Afrike sa tomu môžu rovnať. Ja by som prečítal, že koncom februára 2005 bol zahraničný dlh Slovenska 26,6 miliárd US dolárov, pri 31 korún za US dolár je to 820 miliárd korún. Každý občan je zadlžený 155 000 korunami. Od 1.1.2004 do konca februára 2005 narástol náš zahraničný dlh o 8,6 miliardy dolárov. Za rok a dva mesiace o 250 miliárd korún. Slovensko si požičiavala za posledný rok 4 miliardy korún týždenne! Páni poslanci, keby si Slovensko toto nepožičiavalo, ja neviem, koľko ľudí zomrie hladom. Ja som sa to snažil vypočítať, môžem vám povedať, máme 1,2 milióna všetkých dôchodcov a na dôchodky za rok vyplatíme 100 miliárd korún. Rozpočet školstva je 45 miliárd, zdravotníctva 26 miliárd, ministerstvo práce a sociálnych vecí 48 miliárd. Toto všetko sa zmestí do sumy, ktorú ste si požičali. Nebudem hovoriť o splácaní totálnych dlhoch servisu, ktorý sa od roku 1998 zdvojnásobil. Keď vtedy bol 57 miliárd alebo 70 miliárd ročne, teraz je 140 miliárd ročne, čo sme zaplatili v cudzej mene niekomu a neviem komu. Hovorilo sa tu, že ľudia sa cítia bezpečnejšie, pán minister vnútra vystúpil a povedal, že ako všetko ide dobre. Keď si pozrieme vývoj trestných činov od roku 1998, vývoj trestných činov stúpa. Samozrejme je oveľa vyšší ako v roku 1989. Je zaujímavé, že stúpanie trestných činov sa prejavilo, že klesla objasnenosť trestných činov. Ja neviem, kde je základ neschopnosti, že objasnenosť trestných činov dosahuje 50 %. Samozrejme, že zlá sociálna situácia vytvára podmienky pre násilné trestné činy. Od roku 1998 násilné trestné činy stúpli. Posledný rok možno klesli. Parameter, ktorý hovorí o stave spoločnosti, sú aj škody, ktoré spôsobila kriminalita. V roku 2003 škody spôsobené kriminalitou na Slovensku boli 60 miliárd korún, v 2004 - 43 miliárd korún.
Mám tu ešte graf, ktorý hovorí taktiež o stave spoločnosti, o tom, ako sa ľudia majú lepšie. Počet vyšetrení na psychiatrii stále stúpa a v roku 2002, to mám posledný údaj, stúpol na viac ako 1,4 milióna vyšetrení ročne. Choďte sa opýtať pacientov, ktorí chodia na psychiatriu, akí sú šťastní z reforiem a ako sa majú a ako sa u nich všetko zlepšuje.
To je všetko, dámy a páni. Škoda, že tu nebol pán premiér, ja dúfam, že nabudúce, keď bude takáto téma, tu bude a konečne si uvedomí, že tie blúznenia, ktoré rozpráva, nestoja za nič a ja len tak hádam, odkiaľ to on berie. Ja neviem, asi má dobrých koaličných poslancov, asi má dobrých poradcov, asi má dobrých poradcov zo zahraničia.
Záverom chcem povedať, všetko, čo som ukazoval, to sú fakty, ktoré máte v počítači, ten systém sa volá, som si to odpísal, Ekonomický informačný systém Slovenska, to si nájdite, spravte si graf a potom si kúpte aj štatistickú ročenku Slovenskej republiky, tam to všetko máte. To sú fakty, ktoré neviem, či sa vláda bojí nejako posúdiť alebo niečo o tom povedať. Samozrejme, média to taktiež ignorujú a keď ja prídem vystúpiť v parlamente, tak celá vláda aj s premiérom ujde. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Banáš.
J. Banáš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som dnes ešte nereagoval, tak to je moja dnešná premiéra. Pán kolega, vy ste vedec a človek faktov. Máte mimoriadne svojráznu optiku. Pokiaľ viem, ste istý čas pôsobili v Spojených štátoch, a myslím, že na vás presne platí tá téza, že ak chceš z niekoho urobiť komunistu, tak ho pošli do Ameriky, a ak chceš z niekoho urobiť antikomunistu, pošli ho do Moskvy. Ja som napriek tomu, že som bol diplomat za starého režimu, tíško závidel dnes predpoludním vašej kolegyni pani Bollovej, ktorá tu menovala západné krajiny, ktoré navštívila. Ja som nebol ako diplomat nikde ani päť minút, ale bol som v Moskve a tam som počul za Brežneva taký vtip, ktorý možnože symbolizuje to, čo ste povedali. Mužík ide po námestí a skáče od radosti, lebo má na nohe jednu čižmu a ide oproti nemu cudzinec a hovorí mu: "Ty počúvaj, si sa zbláznil? Ty skáčeš od radosti a jednu čižmu si stratil!" On hovorí: "Ako stratil! Ja som našiel!" Takže toto je asi rôzny prístup vo vašej optike. Ja skôr sa prikláňam k tomu cudzincovi, ktorý bol z toho smutný, že ten mužík mal iba jednu čižmu. Ale vám sa zdal ten mužík byť veľmi šťastný. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ivančo.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím len krátku reakciu, pretože ja som z tej mladšej generácie. Musím povedať, že som až po vystúpení pána poslanca Ondriaša pochopil, prečo môj kolega Milan Hort tak dlho čakal v rade na mäso a na banány.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Biroš.
P. Biroš, poslanec NR SR: Ja k tej prvej časti vystúpenia pána poslanca by som chcel povedať, že tie grafy, on si musí už raz uvedomiť, že teda pokles červeného mäsa išiel preto dole, lebo, nie preto, že je červené, ale preto, že je nezdravé. Takisto maslo, pokles, pretože je nezdravé a sú iné rôzne substitúcie, ktoré sa dnes ako požívatiny, teda berú. Ja myslím, že to je klasický príklad toho, ako som to tu už raz povedal. To heslo v rámci toho, buď fit. Jedzte syry, jedzte maslo, budete ako... A tak ďalej a tak ďalej. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja len na margo faktov by som rád povedal krátku poznámku. Ja chcem len vyjadriť radosť, že dnes môžem narábať s určitými faktami. Nechcem komentovať, ako sa tieto fakty, ako komentujú a ako sa vykladajú. Ale pripomeniem časy, keď sme mali iné fakty a keď sa stala nešťastná udalosť na Ukrajine, keď vybuchol Černobyľ, tak prvá správa bola, že rádioaktivita je nulová. Krátko nato, zrazu bola už iba polovičná. Takže aj také boli fakty voľakedy. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega, vlastne ja som tieto štatistiky a tieto grafy videla tu, myslím, že druhýkrát. A keď ste ich prvýkrát zverejnili, tak mala som jedno vystúpenie, ktoré teraz zopakujem. Dúfam, že nebudem mojich ostatných kolegov nudiť. Medzi dvomi javmi, aj keď sú náhodné javy, môže vzniknúť z binárnej hypotézy korelácia. Hovorí to o tom, že je medzi nimi priamy vzťah. Keď jedno rastie, druhé rastie, keď jedno klesá, druhé klesá, alebo jedno klesá a druhé rastie. Ale je medzi nimi vzťah, ktorý sa dá popísať vzorcom. Tento vzťah môže byť užší, môže byť silnejší. A čo mne vadí na vašom vystúpení, že vy dávate do korelácie javy, ktoré môžu mať úplne náhodný jav, a ten náhodný jav je dokonca ešte, hovorí sa tomu technická závislosť dát. Náhodou je väčší počet dní, keď svieti mesiac a zároveň rastie počet zjedených banánov. Tie javy majú náhodný charakter. Ale len čo vykážu vysokú koreláciu, znamená to, že je tam technická závislosť dát. A v tomto si my dvaja nikdy neporozumieme. Ak kriticky popisujeme nejaký objekt, tak musíme hľadať javy, súvisiace. A nie javy, ktoré vykazujú technickú závislosť dát. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš, môžete reagovať na faktické.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo a ďakujem aj za poznámky. Odpoviem všetkým naraz. Je jedna zásada. Keď sa niekomu nepáčia výsledky štatistiky, tak začne blúzniť. Toto je to, čo ste vy urobili. Normálne vy by ste mali povedať. Ten graf spotreby mäsa v roku 1980 nie je taký, neklesá, ale stúpa. Ja by som povedal: Áno, odkiaľ máte tie údaje? A poviem, ja ich mám odtiaľ a mohli by sme diskutovať. Ja viem, že tie údaje sú také hrozné a že hovoria o vašej neschopnosti a o tom, že tento kapitalizmus zatiaľ nesiaha ani po členky tým dátam za socializmu. A preto tu rozprávate o niečom, blúznite dokola, vtipy a tak ďalej, ale fakticky a vecne ste nič nepovedali. A ja dúfam, že sa pripravíte a nabudúce niečo poviete.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič. Pripraví sa pán poslanec Ivan Šimko.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážený pán minister obrany, kolegyne, kolegovia, vážená Národná rada. Svoje vystúpenie začnem v dvoch rovinách. Možno v tej prvej rovine pre mnohých netradične. Vážený pán premiér, pretože vaša odpoveď na moju interpeláciu v súvislosti s vaším mlčaním na vystúpenia niektorých predstaviteľov Strany maďarskej koalície a politických subjektov z Bavorska a z Maďarska, ktoré spochybňujú takzvané Benešove dekréty, ale aj Košický vládny program a ďalšie denacifikačné a defašizačné dokumenty, bude verejne prístupná, chcem sa vám poďakovať, že ste potvrdili aj stanovisko strany Smer - Sociálna demokracia a v odpovedi ste jasne konštatovali. Citujem: "Dektréty prezidenta republiky", mysliac Eduarda Beneša, "a súvisiace dokumenty patria minulosti. Boli prijaté po druhej svetovej vojny ako súčasť balíka opatrení proti agresorom a kolaborantom, tých, ktorí sú zodpovední za hrôzy druhej svetovej vojny. Zmyslom opatrení bolo zabrániť ďalšiemu konfliktu v Európe ako aj ďalšiemu spochybňovaniu hraníc štátov strednej Európy. Tieto opatrenia splnili svoj účel a nie je možné ich v súčasnosti revidovať alebo meniť". Toľko citát a plne sa s tým a chcem vám ešte raz za to poďakovať.
Vážený pán predseda vlády. Keďže maximálne využívam verejné dopravné prostriedky, keďže viete veľmi dobre, po odchode pána Kozlíka, že zostal som spolu s pánom Mikloškom jediný ako nešofér z mužov v tomto parlamente, pri cestách, teda tými dopravnými prostriedkami, pri cestách za občanmi a mám časté neformálne, dopredu nepripravované stretnutia s našimi občanmi práve v týchto dopravných prostriedkoch, v obchodoch a na ulici i na staniciach, opakovane sa vás, a prostredníctvom vás aj vami milovaného pána, neprítomného podpredsedu vlády Ivana Mikloša pýtam, dokedy budeme klamať občanov nášho štátu o priemerných platoch? Ja som včera zažil v Tesku v Petržalke vyslovene tvrdý atak ľudí. Jednak od pokladní zamestnancov Teska, ale aj ďalších ľudí, ktorí vedeli, že som poslanec, ale si ma zle zaradili. Mysleli si, že som z SDKÚ a dobre sa na mňa vykričali práve preto, že sa tu skutočne klame s priemernými platmi a že nech pán predseda vlády a pán podpredseda vlády a minister financií príde do Teska v Petržalke a nech sa opýta zamestnancov Teska, aký majú plat. Každý deň ma prosia, aby som vám to povedal, a prestaňte skutočne už klamať a ukájať sa číslami Štatistického úradu, ktoré sú priemerom vďaka neskutočným platom tých, obrazne, horných desaťtisíc. Väčšina našich občanov žije z podpriemerných platov a viac ako 20 % skutočne je v súčasnosti v totálnej biede. To je nepopierateľné a o týchto veciach iste aj vy dobre viete, aj keď vaše stretnutia často sú organizované. Ja vám to nevyčítam, ste chránení ochrankou, veci sú pripravované a myslím si, že často by bolo potrebné prejsť sa po našej krajine. Možnože takým spôsobom, ako chodil Matej Korvín, a dozvedieť sa skutočnú pravdu, aký je život v našom štáte. Už vzhľadom na túto skutočnosť ste za takmer 7 rokov dokázali, že nie ste správny človek na správnom mieste. Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO, tento váš čin, ktorý ste urobili, to treba hodnotiť pozitívne, no nemôže pokryť mnohé, obrovské prešľapy, ktoré ste v tomto období a hlavne v tých posledných obdobiach urobili. Nie je možné retušovať mnohé, ja si ich dovolím nazvať Mengeleovské experimenty tejto vlády na občanoch prostredníctvom reforiem. Škoda, že tu nie je prítomný pán minister zdravotníctva Zajac. Ja často chodím po nemocniciach, on chodí do Rakúska, ja chodím po slovenských nemocniciach, často, niekedy ako pacient a vnímam veľmi pozorne, čo mi hovoria nielen lekári, nielen sestričky, ale občania, ktorí tam čakajú na služby v oblasti zdravotníctva. Ďakujem veľmi pekne, pán minister zdravotníctva, že ste prišli. Áno, chodím po nemocniciach a počúvam veľké a veľké sťažnosti. A jednak na rozdiel od vás, ako aj vy pochádzam zo zdravotníckej, lekárskej rodiny a veľmi pozitívne vnímam mnohé veci, ktoré ste urobili a negatívne vnímam aj tie veci, ktoré ste urobili, ale negatívne vnímam aj tie veci, ktoré ste neurobili, a ktoré našu spoločnosť veľmi, veľmi traumatizujú.
Dovolím si teraz trošku odbočiť, lebo som hovoril k pánovi ministrovi Zajacovi. Teraz by som sa vrátil k meritu veci, k pánovi predsedovi vlády. Chýba mi skutočne viacej tej ľudskosti, viacej empatie a možnože aj viac altruizmu, ktoré sú dôležité fenomény pre riadenie štátu, pre spravovanie štátu. A v tomto, si myslím, naozaj, pán predseda vlády, máte čo doháňať a mali by ste mnohé vaše kroky do budúcnosti aj zmeniť. Ono, dovolím si z tohto hľadiska aj zacitovať zo známej piesne, ale je to báseň Karla Kryla a jeho verše tesne pred smrťou v roku 1994, ktoré sú vyslovene nadčasové, a ktoré hovoria k dnešku: "Demokracie dozrává do žaludečných vředů bez poctivosti, bez práva a hlavně bez ohledu. Zdá se, že místo srdce břicho má a místo duše tlamu". To je naša spoločnosť a, žiaľ, veľmi často aj mnohí predstavitelia našej vlády.
Vážení prítomní, teraz mi dovoľte povedať tri rozsiahlejšie poznámky k návrhu na odvolanie predsedu vlády, dve kritické a jedna s otázkou, na ktorú čakám úprimnú a jasnú odpoveď predsedu vlády. Bude to dvanásta otázka. Pán predseda Fico dal jedenásť a ja dávam dvanástu.
Poznámka prvá. Vážený pán predseda, nesiete obrovskú zodpovednosť za pokračujúci, absolútne dehonestujúci vzťah nášho štátu k slovenským komunitám, k Slovákom v zahraničí. Všade, kade idem, počujem len o vašich sľuboch a nenájdem čo len jeden váš pozitívny skutok, možno jeden - a to sú knihy a učebnice pre Slovákov na Ukrajine. V Poľsku ste sľubovali a nič ste nezariadili. Podobne to bolo a je aj v Maďarsku. Uvediem konkrétny príklad z minulého roku. Na moju interpeláciu, vážený pán predseda vlády, ste mi spolu s pánom podpredsedom vlády Ivanom Miklošom odpovedali, že peniaze už čoskoro pôjdu na sľubované podporné projekty pre slovenskú menšinu v Maďarsku. Konkrétne vtedy išlo o sľubovaných recipročných 11 miliónov korún v zmysle dvojstrannej medzinárodnej dohody uzavretej medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v roku 1995. Stále na ne, teda hovorím o tých peniazoch za minulý rok, čakajú naši Slováci v Maďarsku, zrejme márne. Avšak v tom istom období, keď som o tom hovoril, za 12 miliónov korún dokázal podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš uskutočniť na konci roka rekonštrukciu výťahov na ministerstve financií, len aby rozpočtované peniaze neprepadli. Nebolo lepšie tieto peniaze z tej rezervy dať na našich Slovákov v Maďarsku? Tých recipročných 11 miliónov slovenských korún? Podobná situácia vznikla minulého roku aj medzi Slovákmi v Srbsku, vo Vojvodine, konkrétne v Báčke, v Srieme a v Banáte. Po vzniku národnostných rád v republike Srbsku a Čierna hora dostali príslušníci tu žijúcich národností kompletné vybavenie vrátane finančnej podpory zo strany štátu Srbsko-Čierna hora na svoju činnosť, okrem osobného služobného auta, ktoré dostali jednotlivé národnostné menšiny ako dar od svojich materských vlád. Teda od vlády Maďarska, od vlády Chorvátska, od vlády Rumunska, od vlády Ukrajiny. Len naša menšina nedostala nič a keby neprišiel na oficiálnu návštevu medzi najaktívnejšiu slovenskú komunitu v zahraničí predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Hrušovský - mal som tú česť byť v tej delegácii -, asi by do dneška nedostala ani korunu. Musela poprosiť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o takúto pomoc. Až na jeho osobnú urgenciu dostali naši krajania tohto roku, nie však z rezervy vlády, ale cez zdroje pri generálnom sekretariáte splnomocnenca vlády pre Slovákov v zahraničí, požadované auto. Boli poslední z tých menšín, ktoré pôsobia na území Vojvodiny. V niektorých novinách som čítal výstižný komentár, ale hovorím o slovenských novinách v tomto prípade, o vašom stálom nezáujme pomáhať a podporovať našu menšinu v zahraničí pod názvom zahraničný Slovák, druh zrelý na vyhynutie. Svätá pravda. Stretávam sa s našimi krajanmi v zahraničí, ale aj pri návštevách doma na Slovensku a hanbím sa, že mám len sľubujúceho predsedu vlády Slovenskej republiky. Už 16. apríla 2003 som vás interpeloval v súvislosti s vytváraním podmienok pre zlepšenie vzťahov medzi Slovákmi v zahraničí a Slovenskou republikou ako aj ich finančného zabezpečenia. Konkrétne stálej konferencie Slovenská republika a zahraniční Slováci, ktoré sa každoročne konávali začiatkom júla na Slovensku. Ctené dámy, vážení páni, prečo hovorím v minulom čase! Pretože tohto roku sa prvýkrát konferencia neuskutoční. S tromi výkričníkmi. Pred troma týždňami zasadal parlament zahraničných Fínov. Podobné stretnutia sa konajú pravidelne takmer v každom kultúrnom štáte, veď starostlivosť o diaspóru patrí ku kľúčovým úlohám nielen Európskej únie, ale aj jednotlivých národných štátov, pokiaľ sa správajú ku svojim zahraničným krajanom zodpovedne. A vy, pán premiér, veľmi často hovoríte o zodpovednosti. Tu sa však vaše slová o zodpovednosti dostávajú do protirečenia s vašimi skutkami. Nestačí nám len prijať zákon a to len preto, že je zaradený medzi takzvané eurozákony. My sme sa tohto roku aj vašou zásluhou či prispením na Slovákov v zahraničí doslovne vykašľali. Je to naša, ale predovšetkým aj vaša veľká hanba. Tohto roku sa nepočítalo v rozpočte so zdrojmi pre toto podujatie a financie boli zamietnuté aj z rezervy vlády Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda vlády, veľmi často cestujete do zahraničia a stále neviem pochopiť, prečo si neviete osvojiť pozitívne príklady zo starostlivosti o príbuzenské menšiny, tak sa hodnotia tieto menšiny v zahraničí - príbuzenské a domovské menšiny. A domovské menšiny, to sú naše menšiny, ktoré žijú na Slovensku. Čiže neviete si nájsť pozitívne príklady zo starostlivosti o príbuzenské menšiny vo väčšine štátov, ktoré ste navštívili, napríklad svojho kolegu, ministerského predsedu v Írsku. Európa túto problematiku nezanedbáva, systematicky sleduje prostredníctvom svojich osobitných výborov, pod odborným názvom Európania v zahraničí, túto agendu. V osobitnom dokumente odporučila vytvoriť Radu Európanov v zahraničí, v ktorej majú mať zastúpenie ich národné reprezentácie, to je z generálnej rady. Takúto generálnu radu máme zriadenú aj z našich Slovákov v zahraničí. Ako my môžeme komunikovať so zástupcami našich príbuzenských menšín, keď pre ne nedokážeme raz do roka zorganizovať stretnutie a prijatie na Slovensku? Konkrétne so Svetovým združením Slovákov v zahraničí, na čele ktorého stojí aktívna generálna rada, ktorá nás skutočne veľmi pozitívne reprezentuje na mnohých podujatiach a Európskej únie. A iste, nie je prítomný minister zahraničných vecí pán Kukan, vie, ako to bolo, keď táto generálna rada zasadala v Solúne, a akým aktívnym prínosom prispela k reprezentácii aj Slovenskej republiky. Pýtam sa, prečo sa nestretávate so zástupcami generálnej rady Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Prečo ako predseda vlády ich ignorujete. Prečo si do každej zahraničnej cesty nezaradíte stretnutie so Slovákmi v zahraničí v konkrétne navštívenom štáte, napríklad na veľvyslanectve. Teda nejde len o štáty okolité, ale povedzme v Spolkovej republike Nemecko, vo Veľkej Británii, vo Švédsku a tak ďalej a tak ďalej. Teda stretnutie so Slovákmi v zahraničí na jednotlivých našich veľvyslanectvách, tak ako to robia iní predsedovia vlád. Podobný prístup je potrebné voliť aj vo vzťahu k našim študentom na zahraničných univerzitách. Málokedy je to zakomponované do protokolu vašich zahraničných ciest stretnutie so slovenskými študentmi. Tieto stretnutia sa málokedy konajú, česť výnimkám. Stále nechcete, alebo neviete, alebo ľudia okolo vás nevedia pochopiť, že Slovákov v zahraničí bude pribúdať najmä z mladej generácie, už teraz je to nesporný fakt. A preto je nutné zo strany štátu vytvárať rámcové podmienky pre obojstranne prospešnú spoluprácu. A túto udržiavať. A takto systematicky dokazovať, že domovský štát na Slovákov v zahraničí myslí, že majú svojho premiéra v domovskej vlasti. Veď mnohí z odchádzajúcich Slovákov - a to som presvedčený -, mnohí už aj teraz pôsobia, budú pôsobiť vo významných pozíciách, funkciách v zahraničí. V tejto oblasti ste doteraz, vážený pán premiér, za sedem rokov úplne zlyhali a nesiete veľkú zodpovednosť za vlažné vzťahy medzi naším štátom Slovenskou republikou a príbuzenskými menšinami Slovákmi v zahraničí.
Poznámka druhá. Od roku 2000 ste ako predseda vlády doslovne ignorovali Lisabonskú stratégiu, aj keď sme boli v prístupovom rokovaní pri vstupe do Európskej únie, ktorá sa týkala okrem iného aj významu vzdelanosti, vedy a techniky, respektíve dnes sa už hovorí podľa Európskej únie, výskumu a vývoja a rozvoja informačných technológií. Slovom, posledné dva roky vašej prvej vlády a prvé dva roky vašej druhej vlády, teda medzi rokmi 2000 až 2004 ste v tejto oblasti neaplikovali takmer nič. Bolo to len príležitostné lepenie rozličných dokumentov a proklamatívnych vyhlásení. Práve v týchto spomínaných rokoch 2000 až 2004 sme sa veľmi vzdialili od spoločnosti založenej na poznaní a vedomostiach, učiacej sa spoločnosti. Doslovne sme v tom súťažení so štátmi, nielen susednými v rámci V4, ale aj Európskej únie a vstupujúcimi štátmi do Európskej únie, prepadli. V tomto roku ste boli vyslovene - a ja som to už párkrát tu povedal -, dokopaný Európskou úniou k vypracovaniu dokumentu národnej správy k Lisabonskej stratégii. Čiže teraz sa postupne snažíte, všetka česť tomu januárovému stretnutiu v Carltone, kde sa zúčastnila aj opozícia, to kvitujem, teraz sa postupne snažíte dostať aspoň na úroveň roku 1998, ktorú ste vlastnou nevšímavosťou v rokoch 1999 až 2004 veľmi znížili, a dalo by sa povedať, v úvodzovkách, likvidovali. Nepomohli ani naše apely pri príprave rozpočtov v roku 2003 na roky 2003, 2004 a 2005, keď sme od roku 2002 začali pôsobiť ako parlamentná opozičná strana a každoročne som tu z tejto tribúnky pánovi podpredsedovi vlády, ministrovi financií doslovne opakoval, aby sme začali realizovať aj Lisabonskú stratégiu, aby sme začali výraznejšie podporovať vedu a výskum, aby sme výraznejšie začali podporovať vzdelanosť, kultúru a informačné technológie v Slovenskej republike.
Ukazujú to, samozrejme, nesporne ukazovatele HDP. A tie sú jasné a tam vieme, kde ešte máme veľké rezervy a kde máme čo doháňať. Ale doháňame predovšetkým to, že za vašej vlády v tých spomínaných rokoch sa do tejto oblasti minimálne investovalo a Európa a susedné štáty nám doslovne ušli. Za tento stav nesiete veľkú zodpovednosť ako predseda vlády od jesene roku 1998. Ak by sme dokázali východiskový stav z roku 1998 udržať a naň pozitívne nadväzovať, dnes by sa nám inak pripravoval vami oslavovaný, a ja sa z neho teším, z toho projektu, z národného projektu Minerva, ktorý nesie názov Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. Je to veľké zlyhanie, pretože v predchádzajúcom období sa veľká časť zdrojov z privatizácie ľudovo prejedla aj preto, že ste neboli schopný pochopiť aj s ľuďmi okolo vás význam toho, ak ich časť investujeme do vzdelania, vedy, výskumu a informačných technológií. Nepôjde o prejedenie, ale tieto peniaze v horizonte 5 až 10 rokov sa tomuto štátu, tejto spoločnosti desaťnásobne, dvadsaťnásobne vrátia. Dnes by Slovenská republika mala inú východiskovú situáciu, oveľa lepšiu. Zrejme by sa približovala k fínskemu a možnože aj k švédskemu modelu spoločnosti.
Poznámka tretia, krátka, kritická a s otázkou. Vážený pán premiér, mám dnes skutočne ojedinelú príležitosť opýtať sa vás, čo ste dodnes od júna 2003 urobili pre to, aby sa už nikdy, podčiarkujem nikdy, v žiadnom zozname neoznačovali naši spoluobčania popri svojom mene a priezvisku aj podľa príslušnej konfesie, etnickej príslušnosti a rasy, tak ako to bolo v správe SIS z tohto obdobia roku 2003, keď sa pri mene a priezvisku jedného občana objavilo označenie Žid. Pýtam sa vás, to je tá dvanásta otázka, na ktorú žiadam od vás odpoveď.
Vážený pán predseda vlády, koncom minulého týždňa ste sa zúčastnili dní Milana Hodžu v Martine, nad ktorými ste prevzali aj patronát. Všetka česť. Politickým súputníkom Milana Hodžu bol na Slovensku Martin Rázus, predseda súvekej Slovenskej národnej strany. Keď vstupoval do politiky, tak mu jeho sestra napísala báseň, ktorá niesla názov Čisté ruky, ktorá hovorí o tom, že len človek čistý robí čisté dielo, len čistý všetko riecť sa odváži, len čistý svetu účty skladá smelo, len za čistým je pravda, na stráži stráž! Po mnohých kauzách vo vašej vláde a nadväzujúc na obsah tvrdení tu už niekoľkokrát spomínanej a citovanej správy SIS, si ju celú dovolím, v tomto peknom obale, ktorý som pre vás kúpil, vám venovať, aby vás inšpirovala k inému hodnotovému nazeraniu na svet okolo nás.
A ešte jeden dovetok. Hlásite sa k dielu odkazu Milana Hodžu, slovenského politika a štátnika. Mali by ste sa však prihlásiť k jeho odkazu v úplnej celosti, teda aj k jeho skutku, keď po ďaleko menšom prešľape, akých ste vy sa dopustili, prišiel k prezidentovi Tomášovi Garriqueovi Masarykovi ako minister a riekol túto pamätnú vetu, ktorá sa zapísala do slovenskej, v tom období česko-slovenskej politiky: "Vážený pán prezident, pred vami stojí poslanec Hodža". Takto dobrovoľne abdikoval zo svojej funkcie. O tri roky sa stal predsedom vlády. Navrhujem vám, aby ste čo najrýchlejšie na tento skutok Milana Hodžu nadviazali u pána prezidenta Ivana Gašparoviča. Bude to najlepšie riešenie pre občanov a pre náš štát. Ďakujem vám za pozornosť.