B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami sa prihlásili, posuňte mi to, technici, pani poslankyňa je, pred chvíľočkou iba deviati a potom tam bolo 15. Prosím vás, posuňte ten zoznam. Deviati. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Páni technici, takže len deviati. Pán poslanec Fico ako prvý, nech sa páči.

R. Fico, poslanec: Pán minister, vaše vystúpenie bolo presne také ako reklama na dôchodkové správcovské spoločnosti, teda nepravdivé. Tvrdíte, že existujú absolútne garancie v prípade skrachovania dôchodkových správcovských spoločností. Je to klamstvo, obyčajná lož. Po prvé, ak dôchodková správcovská spoločnosť bude zle hospodáriť, ale pritom neporuší zákon, ľudia nemajú žiadne garancie. Po druhé, ak dôchodková správcovská spoločnosť skrachuje a má zlý hospodársky výsledok preto, lebo porušila zákon, je pravda, že prichádza do úvahy garancia zo strany štátu, ale aká? Predovšetkým o náhrade škody musí rozhodnúť súd, súd, to môže trvať niekoľko rokov. Po ďalšie, len do výšky 50 % rezervného fondu Sociálnej poisťovne. Takže nerozprávajte, pán minister, že sú tu garancie, ktoré zabezpečujú slovenskej verejnosti, že v prípade, že budú dávať peniaze do tohto druhého kapitalizačného piliera, vždy ich dostanú naspäť, ak tento pilier skrachuje.

Rovnako ste zamlčali fakt, pán minister, že nie všetci občania Slovenskej republiky majú možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť, či vstúpia, alebo nevstúpia do tohto piliera. Veď predsa je zákonom stanovená skupina obyvateľov, ktorí musia 9 % odovzdávať týmto súkromným spoločnostiam. Neurobili ste nič iné, len presúvate peniaze z verejnoprávneho prostredia Sociálnej poisťovne do súkromných spoločností, lebo viete, že ide o obrovské, miliardové toky a, samozrejme, týmito musí disponovať skupina finančná, alebo finančné skupiny a nie štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Nehovorili ste teda pravdu o garanciách. Opakujem ešte raz, garancie v zákone sú nedobré, slabé a toto je určite jeden z okruhov, ktoré bude treba okamžite zmeniť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Pre predsedu vlády Mikuláša Dzurindu by bolo lepšie, keby minister Kaník mlčal a keby prestal riadiť svoj rezort. Myslím si, že ak premiér by chcel ešte ako-tak stabilizovať sociálnu sféru, tak by mal zastaviť akékoľvek rozhodnutia súčasného vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Vážený pán minister, vy ste vstúpili do toho spolku rovnakým spôsobom ako časť závislých poslancov a drží sa táto vládna garnitúra len na základe pochybného hlasovania časti nezávislých poslancov a ešte tvrdíte, že nemáte alternatívu alebo že nikto iný alternatívu nemá. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že ste do sociálnej sféry vstúpili skutočne impozantne. To rozdávanie banánov pred 1. májom je nič proti tomu, čo ste povystrájali po voľbách v roku 2002, pretože pred voľbami v roku 2002 ste poprijímali obrovské množstvo sociálnych zákonov, rozdávali ste slovenské koruny ako vlastné, ako kedysi grófi hádzali mince poddaným z voza na zem. Potom ste nastúpili do vlády v roku 2002 a urobili ste najväčší sociálny a volebný podvod v histórii tejto krajiny. A ešte chcete hovoriť o reformách? Hlasovanie o zdravotníckych zákonoch pred rokom v tejto sále patrilo medzi najšpinavšie črty súčasnej demokracie na Slovensku vďaka určitej časti poslancov. Ešte stále chcete hovoriť len o reformách?

Celý čas počúvam od rána dve barličky, po ktorých chodíte, aj keď vy barly ľuďom kradnete, pán minister, a už sa bojí aj lámač bariel v Piešťanoch, keď idete cez toto mesto. Sú dve barly. Jedna barla je reforma a druhá barla je Fico. O tie dve mená a dva pojmy sa viete oprieť a pritom devastujete tam, kde vaša noha vstúpi. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Mne je veľmi nesympatické, ak niekto sa pozerá na tieto reformy len ako na reformy, ktoré nič nepriniesli. Určité reformy niečo priniesli. Ale rovnako mi je nesympatické, keď sa vykresľuje stav Slovenskej republiky v ružových okuliaroch. Takže, pán minister, ak je priemerná mzda v mediáne, to znamená polovica obyvateľov má mzdu nad priemerom a polovica má pod priemerom, je to zdravá spoločnosť. Ak sa však posúva priemer tak, že 63 až 65 % obyvateľov má mzdu nižšiu, ako je priemer, a to je jedno, či je to vo Veľkej Británii alebo je to na Slovensku, je to nezdravý jav. Čo je však horšie, tento trend sa neposúva. Ja som si urobila jeden prepočet, ako rastú mzdy v tých jednotlivých mzdových pásmach. Tak v prvej desatine v príjmovom pásme rástli mzdy o 5 %. Do polovice o 6 %, narástli o 8 %, ale posledná skupina, 10 % percent obyvateľov má rast miezd 12 %, čiže na raste priemernej mzdy sa výrazným spôsobom podieľajú vysokopríjmové skupiny. Tu ja nechcem hovoriť, že existujú priame možnosti vlády ovplyvňovať rast miezd a hlavne štruktúru miest. Ale nevykresľujme si v ružových okuliaroch, že toto nie je zdravý stav spoločnosti.

Druhá vec. Pozrime sa aj na to, ako vlastne vyzerá tá nezamestnanosť, v kľude, sadnime si, ja vás verejne vyzývam, sadnime si a povedzme si, ako je to s tou nezamestnanosťou, lakmusovým papierikom na pokles nezamestnanosti a rast zamestnanosti je počet poistencov v Sociálnej poisťovni. A ten... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bódy...

P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vyjadrili ste sa, že každá sociálna reforma má svojich víťazov a svojich porazených. Dokonca by som mohol povedať, že sociálne reformy, o ktorých vy hovoríte, prinášajú aj obete. Jedinou obeťou zlej, pravicovej sociálnej reformy môže byť len sama pravicová vláda, ktorá si myslí, že reformy môžu prinášať aj obete. Dôkazom toho je aj sila preferencií ľavicových strán. Ak hovoríme o adresnosti, ktorý bol cieľom sociálnych reforiem, potom sa pri vašich reformách tohto cieľa minula. 56 druhov sociálnych dávok zo zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti, zo zákona 461/2003 o sociálnom poistení a ďalších peňažných príspevkov vyplývajúcich zo zákona 195/1998 o sociálnej pomoci zneprehľadňuje a zaťažuje prístup sociálnej pomoci s motiváciou a motiváciami pracovať. Pri reformách, ktoré ste predstavili a presadili, je lacná práca drahá. A v rámci týchto reforiem sa v tomto spoločenstve pracovať neoplatí. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, keď ste hovorili o Zákonníku práce ako o vašom úspechu, musím povedať, že opak je pravda. Zákonník práce, ktorý bol prijatý, týmto zákonníkom ste urobili zo zamestnancov nevoľníkov a Zákonníkom práce, ktorý bol prijatý v tomto volebnom období, jeho novelou, sa Slovensko dostalo na úroveň krajín v rámci celého sveta, ktoré majú najliberálnejšiu úpravu pracovného práva, kde je najľahšie možné prepustiť zamestnancov, na úroveň krajín ako Spojené štáty, Tajsko, Bankok a ďalšie. Na druhej strane však máme krajiny v Európskej únii, ktoré nám majú čo povedať ohľadne sociálneho modelu a ohľadne ochrany práv zamestnancov, kde vy ste zo zamestnancov naozaj spravili novodobých otrokov. Je veľmi ľahké podľa nového Zákonníka práce zamestnanca prepustiť. Nedovoľuje perzekúciu zo strany, sú aj takí, toho horšieho zamestnávateľa a nechráni slabších, nechráni mladistvých, nechráni ženy a nechráni rodičov starajúcich sa o deti. V rámci svojej politiky ste navyše obrali ľudí v hmotnej núdzi, invalidov, dôchodcov, starodôchodcov o miliardy korún vo svojich rozpočtoch a na druhej strane tieto peniaze išli, nevieme kde, ale určite neboli využité účelne. Pán minister, v rámci tej politiky, ktorú robíte, ja vám osobne odporúčam, aby ste si sadli do tej, myslím, štátnej octavie, ktorú máte zaparkovanú v Banskej Štiavnici, a využite aspoň tieto štátne peniaze a štátny majetok na to, aby ste si cez ten víkend pojazdili po Slovensku, ako život na Slovensku vyzerá skutočne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán minister, začnem vašimi slovami. Povedali ste, že ten, kto sleduje slovenskú politickú scénu, nie je prekvapený. Tak ten, kto sleduje slovenskú politickú scénu nie je prekvapený, že váš prejav bol plný floskúl, smerom ku nám takých nenávistných floskúl ako socialisti, populisti a demagógovia, to už som si strašne často vypočula na svoju adresu, keďže som členka Smeru. A smerom k vašej politike zase floskúl typu odvážne reformy, nevyhnutné obete a reformný tiger. Ale chcela by som vás upozorniť na to, a to už druhýkrát dala faktickú poznámku pani Navrátilová, či ste počúvali dobre, čo hovorila. A či viete, aký je rozdiel medzi mediánom a modusom v dôchodkoch. Či viete, aký je rozdiel na Slovensku v konkrétnych číslach, medzi mediánom a modusom, čiže najčastejšie sa objavujúcim číslom v príjmoch.? Či mi viete odpovedať na to, kde zmizlo tých x desiatok tisíc ľudí, ktorí vypadli z takzvanej evidovanej nezamestnanosti, ale nevošli do rastu zamestnanosti. Kde sú tí ľudia? Sú v lufte? Chcem sa vás spýtať, či viete, aký je rozdiel medzi vaším najoptimistickejším odhadom, koľko ľudí vstúpi do druhého piliera a potom aký to prinesie deficit a koľko doteraz vstúpilo. Ja som si pozrela dôvodovú správu. Bolo tam 600 000 ako optimistický variant. Už teraz tam je skoro milión ľudí. Som zvedavá, čo bude robiť tá vláda, ktorá, možno nie najbližšia, ale tá po nej bude musieť riešiť obrovský deficit Sociálnej poisťovne. Som vážne zvedavá, na toto by ste mohli odpovedať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne. Nebudem sa dotýkať reforiem, zrejme ešte čas bude dobudúcna, že budeme o tomto hovoriť "nejaksi" špeciálne, ale pani kolegyňa Navrátilová zrejme pomenovala jasné veci, ktoré o reformách je potrebné hovoriť už dnes. Každá práca sa chváli sama. Ja počkám, možnože ten úžitok o päť, o šesť rokov možnože príde, ale na reformy vášho kindermanažmentu zrejme bude doplácať budúcnosť. Budú o tri-štyri roky peniaze? Ku cti vám patrí, že ste povýšili vzdelanie na normu, ktorá je skutočne veľmi vážna, že dáva, budem parafrázovať vaše slová, že dáva do rúk nástroj pre život. Kladiem si však potom otázku, prečo sa vzdelanie chce spoplatniť a prečo štát, ktorý nič iné nemôže tej mladej generácii, len vzdelanie, nemá na to. Ja neviem, možnože sa mýlim, možnože ma opravíte, jedno riešenie sme už povedali, či by nebolo dobré urobiť fond pre vzdelanie cez dividendy z podnikov so zahraničnou účasťou, ktorú by garantoval štátny rozpočet. Možnože aj to by bolo jedno z riešení, ja nehovorím, že úplné a celé. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem. Pán minister, z vášho vystúpenia sme nedostali odpoveď ani na jednu z otázok, ktoré boli nastolené, ale mnoho silných slov bolo povedaných a ja sa chcem chytiť jedného slova, ktoré ste použili. Že sú veci, ktoré je potrebné naprávať. V tejto súvislosti sa vás chcem spýtať, ako chcete napraviť to a poviem teraz konkrétny prípad človeka, ktorý existuje. Je to Michal Šadibol z Novej Bystrice, ktorý je bez pravej nohy, stará sa o sedem detí a zobrali mu invalidný dôchodok. A na dôvažok mu ešte prišiel list, kde chceli od neho aj francúzske barly. Neviem, ako toto by ste chceli napraviť. A toto je jeden prípad ľudí, ktorých na Slovensku je strašne veľa, a obávam sa, že to už ťažko budete naprávať. Ak ste nedokázali odpovedať na otázky, ktoré boli nastolené, skúste aspoň na túto jednu. Určite si to radi vypočujú mnohí občania a povedal by som mrzáci, z ktorých ste urobili ešte väčších mrzákov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Zmajkovičová.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Pán minister, mne je len ľúto, že o správnosti vašich reforiem nie sú presvedčení dôchodcovia a ľudia, ktorí sú v balíku sociálnych sietí. Ja budem citovať list alebo len pár, jednu vetu, ktorú som dostala od dôchodcov: "Vaša politika je tá najpodozrivejšia a najničivejšia, aká za posledných pätnásť rokov na Slovensku bola". A preto a je to aj na pána premiéra, dôchodcovia píšu: "A preto sme za to, aby Mikuláš Dzurinda odišiel, pretože ľudia mu už nedôverujú" To je citát.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete reagovať na faktické.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, ja sa pokúsim veľmi stručne odpovedať na tie vznesené poznámky.

Smerom k pánovi predsedovi Ficovi, stále musím naozaj vysvetľovať a zotrvať a povedať, že pán predseda Fico sa veľmi, veľmi hlboko mýli, keď opakovane tvrdí to, čo tvrdí. A nemohol by to tvrdiť, keby si ten zákon prečítal celý. Nestačí prečítať si len paragraf, kde sa hovorí, že Sociálna poisťovňa ručí do výšky 50 % rezervného fondu. Ale treba si prečítať celý zákon, pretože by sa z neho dozvedel, že v prípade, teoretickom, keby nastal, že treba ručiť a tieto prostriedky sa vyplatia a zostane 50 % rezervného fondu, že v takom prípade okamžite nastupuje ručiteľ - štát, ktorý ručí za všetky základné fondy Sociálnej poisťovne bezo zvyšku do absolútna. Takže štát je ručiteľom do absolútnej výšky a štát ručí a Sociálna poisťovňa je zaručená štátom. Až ste teraz prekvapený, tak teda to sa čudujem, že ste prekvapený, a len to potvrdzuje moje tvrdenia, že vy tie zákony ani nečítate, ale hlavne veľmi kritizujete. (Hlas v rokovacej sále.) Nuž, stačí sa naučiť čítať.

Z hľadiska presunu prostriedkov z verejných prostriedkov do súkromných správcovských spoločností. Kto nerozumie tomu, prečo sa tak urobilo, možno je taký prirodzený ten ľavicový základ, absolútna nedôvera ku všetkému, čo je súkromne organizované, riadené a spravované, aj keď všeobecne vieme, že štát včítane Sociálnej poisťovne, aké má výsledky, ako sa mu darilo, ako dokázal zabezpečiť kvalitu a životnú úroveň dôchodcov. Veď sa na to pozrime! Tí, dôchodcovia alebo ten list, ktorý čítala pani Zmajkovičová. To bol pán dôchodca, ktorý dostal dôchodok z nového systému, ktorý sme tu zaviedli? Alebo ten dôchodca, ktorý dostáva dlhé roky dôchodok z toho pánom Tkáčom velebeného štátneho systému.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, čas určený na odpovede, žiaľ, ste vyčerpali. Takže ďakujeme. Pán navrhovateľ. Nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

R. Madej, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak ako som tu počúval pána ministra práce, sociálnych vecí a musím konštatovať, že z jeho vyjadrenia, z jeho úst vychádza, že sociálna reforma a vôbec sociálny systém na Slovensku, to je selanka, to je prechádzka rajskou záhradou, tu žiadne problémy jednoducho nie sú a všetko je v absolútnom poriadku. No musím povedať, že opakom je pravdou a jeho strašenie o tom, že po nástupe inej vládnej garnitúry jednoducho tu nastane chaos, no, musím pripomenúť, že tu chaos je. A nie malý. Ja neviem, akým spôsobom si mám vysvetliť to, že už asi 14 novelizácií zákona o sociálnom poistení a stále v zákonoch, ktoré s tým nesúvisia. Neviem, možnosť predstaviť to, že nový zákon o sociálnom poistení, ktorý na medzirezortnom pripomienkovom konaní dnes bude predstavovaný ako takmer nový zákon, ktorý je taký hrubý, taký zložitý a tak by som povedal, "menný terajšieho stavu", že neviem si predstaviť väčší chaos, ako je to. A teraz konkrétne by som sa chcel vyjadriť k dôchodkovej reforme, o ktorej sa hovorí, že toto je, by som povedal systém, ktorý zachráni dôchodcov v Slovenskej republike. No myslím si, že po reforme prvého základného piliera a po excesoch, ktoré pán minister tu urobil, ja myslím, že na prvom mieste bolo, aby som urobil poriadok s ministrom, ktorý mi urobí toľko neprístojností. Myslím si, že zmysel reformy, ktorú možnože aj niektorí koaliční poslanci podporili, nemali celkom jasné, čo podporujú a akým spôsobom podporujú. Podporili to, že sme postavili, dá sa povedať raritný systém. Rarita je v tom, že máme prvý pilier zásluhový, máme aj druhý zásluhový. My sme postavili vlastne dva piliere na absolútne zásluhovej báze. A o čo lepšie a pikantnejšie je to, že vlastne sme... (Poškodený zvuk) ...ktorou by mal oplývať pán minister. Filozoficky to, že ľudia, ktorí odchádzali pred 1. 1. 2004, sa dostali do pozície rukojemníkov, rukojemníkov tých, že jednoducho nemajú šancu ovplyvniť tento systém a jednoducho pán minister si vytvoril nových dôchodcov, ktorí vstupujú po 1.1.2004, a po novele, dá sa povedať zákona, rodičovského zákona, po pozmeňujúcom návrhu máme tu ďalšiu kategóriu, ktorí budú posudzovaní podľa kategórie od 1. 7. 2004. Čiže ak toto je tu, by som povedal transparentný systém, jasný systém, ten, ktorý má doviesť Slovensko medzi vyspelú Európu, dovolím si povedať, že nie. Nie jednoducho preto, lebo si myslím, že už nielen to, že stredo-ľavý Smer - sociálna demokracia kritizuje tento prvý pilier, ale myslím si, že aj pravicoví ekonómovia sa ozývajú v tom, že ten prvý pilier mal mať filozofiu solidárnosti, tak ako bežne je a ten druhý systém by mal byť na filozofii zásluhovosti. Tá solidárnosť sa vytratila a my máme tu obrovské, paradoxné situácie, že ľudia, ktorí odchádzali pred 1. 1. 2004 a spoločenský význam práce bol podstatne vyšší, mali svoje postavenie, dnes dostávajú o 50 a viac percent nižší dôchodok ako ľudia, ktorí zastávali spoločensky nižšiu významnú prácu, pri nižšom vzdelaní, nižšom hodnotení a tak ďalej. Čiže toto ak je reforma, dovolím si povedať, skôr je to deforma, nie reformný systém. Už nehovoriac o tom, že ľudia, ktorí budú po roku 2006 odchádzať do dôchodku s minimálnou mzdou, ktorá je na úrovni niekde okolo 7 - 7 500 korún, sa budú dostávať do sociálnej záchrannej siete a nesystémovým riešením a doslova nesystémovými riešeniami, ktoré sú pripravované v návrhu novely zákona o sociálnom poistení, sa prechodné ustanovenia presúvajú na ďalšie obdobie, nevediac dokedy, jednoducho, to nie je systém, to je antisystém, ktorý rieši len nejakými prechodnými ustanoveniami niečo, čo nebolo došetrené a doprecizované v danom zákone. Totižto problém je to, že neexistujú žiadne dopadové štúdie.

A teraz ku kapitalizačnému pilieru. Proste, jednoducho, pán minister, nie je pravda a keď treba, môžeme zobrať zákon o sociálnom poistení a môžeme si ho čítať od slova do slova a tam je jasne napísané to, čo povedal poslanec Fico, jasnou rečou povedané. A ja to nechcem opakovať, ale jasne povedané, že len do výšky 50 % zostatku Sociálneho fondu, tam sa nehovorí o tom, aký bude zostatok, momentálne je nulový a v budúcnosti očakáva sa, že všetky peniaze, ktoré budú potrebné na druhý pilier, budú zo Sociálnej poisťovne používané na krytie dlhu z druhého piliera.

A teraz k číslam, aby bolo jasné, čo sme schválili v kapitalizačnom pilieri. Ak dnes je prihlásených do druhého piliera už takmer milión ľudí, tak ročne, a to je, by som povedal správa, ktorú dávalo ministerstvo financií, je jasné, že to bude stáť tento štát približne plus mínus cca 18 miliárd slovenských korún. Ak si to napočítame do 35 až 40 rokov, ako táto reforma bude prebiehať, tak si kľudne môžeme spočítať, že to bude viac ako 500 miliárd slovenských korún. Aby ste mali jasnú predstavu, príjmy štátneho rozpočtu sú na úrovni 260 miliárd slovenských korún. Je to dvojnásobná výška príjmov, ak by som vychádzal z príjmov v roku 2005, plánovaných príjmov roku 2005. Ten štát na to má odložené peniaze z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu vo výške 65 miliárd po zhodnotení peňazí v Národnej banke, aj keď si to myslím, že to je len prevod z jedného vrecka do druhého, kde si štát nejakým spôsobom na úkor straty Národnej banky zhodnocuje peniaze, jednoducho sa navyšujú o úrokovú sadzbu, ktorá tam je. Ale faktom je, že jednoducho my nemáme jasnú predstavu, akým spôsobom bude pokračovať a akým spôsobom sa bude zadlžovať Slovenská republika vo vzťahu k tomuto systému. Je jasné, chápem to, že je to vlastne implicitný dlh, ktorý vznikol v čase, to, že my sme prejedli vlastne dôchodky, ktoré dnes by sme mali vyplácať týmto dôchodcom. Strašenie demografickým vývojom v podstate je absurdné, lebo je jasné, že demografický vývoj nie je príčinou toho, či vytvoríme kapitalizačný pilier a jedine kapitalizačný pilier nie je záchranou dôchodkového systému, to je, čo je preukázané alebo matematicky a ekonomicky zdôvodniteľné. Čo je dôležité, je to, či cena, za ktorú budeme zhodnocovať tieto peniaze a o ktorú budú sa zvyšovať dôchodky v tomto kapitalizačnom pilieri u dôchodkových správcovských spoločnostiach, bude to vyššie zhodnotenie ako to, či by ekonomika generovala vyššie zhodnotenie, čo sa týka týchto peňazí, využitia pre rozvoj ekonomiky v rámci Slovenska. Je to transparentnosť postavenia na tom, či tieto peniaze použijem v kapitalizačnom pilieri a či viem ich transparentne využiť na zlepšenie kondície slovenskej ekonomiky. No musím povedať, že nie, lebo jednoducho podstatná časť pôjde mimo slovenskej ekonomiky a určite nebude priamou pomocou tohto štátu, ktorý, myslím si, že určite bude mať záujem alebo má záujem o to, aby sa investovalo v tejto krajine.

Čiže musím povedať, že to, čo dnes je postavené v reforme, v dôchodkovej reforme, potrebuje absolútne, by som povedal vážne zmeny alebo vážne reformné zmeny, ktoré treba nastaviť tak, aby jednoducho prvý pilier bol, mal v sebe zakomponovaný aj ten impulz solidárnosti a druhý pilier treba nastaviť tak, aby jednoducho toto bolo aj z pohľadu bezpečnosti aj z pohľadu efektivity, bolo tak zabezpečené, aby Slovenská republika v konečnom dôsledku na tom neprerábala.

Čo sa týka nezamestnanosti, no to, čo bola tu verejná výzva zo strany poslankyne Navrátilovej, myslím, že je absolútne namieste ten rozdiel viac ako 120 000 ľudí, ktorí sa neobjavujú v štatistických údajoch a objavujú sa teda, objavujú sa, ako keby bol prírastok v oblasti zamestnanosti a jednoducho v Sociálnej poisťovni nie sú vykazovaní, jednoducho tých 120 000 alebo viac ako 120 000, to je tá chiméra vylučovania týchto ľudí jednoducho na úrade práce a vytvorenia dojmu, že dnes sa absolútne zvýšila zamestnanosť. No keby sme prirátali týchto ľudí, tak sa pohybujeme niekde na nezamestnanosti, okolo 16-17 %, nie na úrovni 11 %, ako dnes sa chválime, lebo jednoducho sociálne výdavky sa z roka na rok neznižujú.

A na záver by som chcel povedať. Ak si myslíme, že sociálna oblasť je významná v tom slova zmysle a dobrá, riešená tak, že my v štátnom rozpočte ušetríme viac ako 6,5 miliárd slovenských korún v sociálnej oblasti preto, lebo nevyplatíme tieto peniaze v oblasti hmotnej núdze a ušetríme viac ako 4,5 miliardy, jednoducho si myslím, že je to devastácia základného modelu sociálno-trhovej ekonomiky na Slovensku. Sociálno-trhovej ekonomiky o tom, aby sme pre ľudí zabezpečili nejaké normálne prežitie, prežitie, ktoré nie je možné pri týchto dávkach hmotnej núdze, ktoré sa hlavne dotýkajú regiónov, ktoré sú viac zaostalé, alebo regiónov, pre ktoré štát neurobil predpolie či už v infraštruktúre alebo v iných náležitostiach, aby zabezpečil jednak rast zamestnanosti a jednak zabezpečil určitým spôsobom vytvorenie pracovných miest, ktoré by boli nejakou, by som povedal, anabázou riešenia problému priemeru sociálnej záchrannej siete. V tejto sociálnej záchrannej sieti sa nachádza čím ďalej, tým viac ľudí a dnes v hmotnej núdzi a ľudí odkázaných na sociálnu záchrannú sieť je viac ako 22 %. Ak je toto meradlom riešenia sociálnej oblasti a miera chudoby, zvyšovania miera chudoby, ak je toto mierou, by som povedal, efektívnosti sociálneho systému, ak je toto, by som povedal, chválením sa, že sme vytvorili precedens výbornými reformami, tak ja si myslím, že práve naopak, my sa musíme vrátiť k tomu, aby sme tými reformami pomohli to, aby títo ľudia, aby ľudia teda by mali mať z týchto reforiem určite úžitok, nie ako je to dnes, že je to v podstate postavené na nevyváženosti z pohľadu štátu a z pohľadu ľudí. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, konečne prvý poslanec sa dostane k mikrofónu. Pán poslanec Hopta, chyťte mikrofón a rýchlo hovorte, lebo sa prihlási člen vlády a bude mať prednosť pred vami. (So smiechom.) Nech sa páči, slovo máte vy.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne a kolegovia, vážený predseda vlády, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, veľmi dobre chápem rozčarovanie priaznivcov Mikuláša Dzurindu z návrhu na jeho odvolanie z funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky. Veď Mikuláš Dzurinda je nesporne najlepší rekreačný bežec spomedzi všetkých európskych premiérov. Nemá páru ani v našej novodobej histórii, prepáčte mi za výraz, ale taký pobehaj nám ešte nikdy nevládol. Jeho nadšený fanúšikovia iste žialia nad tým, že si s ním nezabehla trebárs aj nejaká kráľovná, ale inak má na triku, čo dúfam, že po budúcich parlamentných voľbách bývalý premiér, všetky významné osobnosti európskej a svetovej politiky. Tak ho pozná svet a história. Nesporne Mikuláš Dzurinda je lepší bežec ako Mečiar, Čarnogurský či Čič, ale je aj lepší predseda vlády Slovenskej republiky? Literáti a filozofi sa môžu vzhliadnuť k jeho dokonalosti, s akou dokáže použiť v každej situácii zo desať bonmotov, ktoré sa stali jeho zásluhou súčasťou zlatého pokladu slovenských fráz. Treba objektívne jeho školiteľom uznať, že z neho urobili majstra akcentov. Dokáže dať prízvuk na každé slovíčko, pri každej nepríjemnej otázke inam. Klobúk dolu, s čím premiér Dzurinda vystačil za desať rokov vo vrcholovej politike. Patrí k zanikajúcej slovenskej suverenite tento obrázok priemeru na čele našej exekutívy. Jeho príbeh je zaiste snom každého výpravcu malej železničnej stanice z východného Slovenska, o tom, ako sa v dnešnom kapitalizme dá uplatniť, ale jeho životný príbeh je najmä výrazom toho, že pre Slovensko je vhodný premiér bez výnimočného duchu, intelektu a možno aj vízie. V jeho mojsejovskej reality šou vyhral najmä preto, že je to bezpečný politik s hrošou kožou. Do ničoho sa nemieša, o ničom nerozhoduje. Zahraniční sponzori ho nominovali nielen preto, aby urazili slovenskú občiansku spoločnosť, ale najmä preto, že nimi draho vypiplaných reformátorov nechceli nasadiť do prvých ostreľovaných radov a ich časť plytvať behmi po petržalských hrádzach. Iste ich vyvolený prekvapil, prežil, čo sa prežiť vlastne pri trocha sebakritike ani nedá prežiť. Mikuláš Dzurinda prežil korupčné škandály kamaráta Palacku, vlastného brata, škandalózne podvody pri predaji plynu, elektrickej sústavy, podvodné konkurzy a krachy, neprehľadné hospodárenie jeho politickej strany, holokaust sociálnych a zdravotných reforiem, asi celý deň by sa dalo podrobne rozoberať desiatky ďalších a ďalších škandalóznych projektov, vďaka ktorým tučnie domáca oligarchia a bohatnú zahraniční investori. Iste by to bolo pre vás, pán premiér, poučné, lebo vy ako tvrdíte, o ničom neviete. Ozaj, skutočne o tom nič neviete? Bez obáv si na tomto základe dovolím povedať, že máte buď malé vedomosti, čím nechcem vôbec tvrdiť, že ste nejaký hlupák, alebo že sa nie vždy správate čestne, čím absolútne nechcem povedať, že ste nejaký podvodník. Aby som vás neurážal, vyberte si, prosím, sám, čím sa cítite byť. Slovensko sa počas vlády Mikuláša Dzurindu stalo pre zahraničie vzorom úspešného politického modelu, dokonca už ho aj sami vyvážame na objednávku sponzorom na Ukrajinu či do Bieloruska. Naši, Američanmi dobre platení Démešovci ako na bežiacom páse, škola farebných kontrarevolucionárov po celom svete. Keby však bolo Slovensko demokratickou krajinou, tak by sa pán premiér zodpovedal prostredníctvom parlamentu vlastnému ľudu, žiaľ, on sa zodpovedá jednej západnej ambasáde. Nedokážem si, vážené poslankyne, vážení poslanci z vládnej koalície predstaviť, že by ste pri odvolávaní Mikuláša Dzurindu tlmočili názor vlastných zbedačených voličov. Napríklad názor rodičov detí, ktoré po vysokej škole chodia utierať, prepáčte mi za výraz, zadky bohatým Američanom, tancovať do erotických klubov alebo umývať riady na zaoceánskych parníkoch. Zaujímalo by ma, čo by ste povedali v mene dôchodcov, invalidov a chorých, ktorým je odopieraná ľudská dôstojnosť. Áno, viem, budete argumentovať, že sú v našej spoločnosti aj ľudia spokojní, iste sú. Finanční špekulanti ocenili daňovú reformu, bratislavskí zamestnanci bánk a zahraniční investori o vašu podporu pri obhajovaní záujmov zahraničného kapitálu. Ani tak sa však nemôžeme domnievať, že týchto niekoľko desiatok tisíc spokojných ľudí vyjadruje vôľu všetkých občanov Slovenskej republiky. Sily, ktoré vládnu dnešnému svetu, však na vôľu občanov Slovenska zvysoka kašlú. Výsledok dnešného hlasovania je preto naprojektovaný inde než v tejto rokovacej sále. Na koaličnej rade ste zaiste už prebrali a vzájomne si potvrdili, aké je rozhodnutie tej ambasády, ktorá vás pri hlasovaní najviac zaujíma. Úloha dnešných vládnych poslancov a niektorých vraj nezávislých je teda jasná, nepopliesť si tlačidlá pri hlasovaní. Možnože v niektorých nezávislých poslancoch sa prebudí spomienka na vlastnú hrdosť a opustia rokovaciu miestnosť ešte pred hlasovaním. Aspoň trochu tak uľavia vlastnému ja, veď byť na záchode, keď sa rozhoduje, je vždy lepšie ako v ňom, keď sa hlasuje. Možnože raz príde doba, keď sa, vážené kolegyne a kolegovia, sami pozriete na vlastné ruky, zahľadíte sa do očí svojich blížnych a poviete si: Dosť. Až tak hlboko klesnúť už nechcem. Pýtam sa vás, prečo by sme nemohli mať na čele vlády niekoho, za koho sa netreba medzi vzdelanými a slušnými ľuďmi hanbiť. Nepochybne sa náš pán premiér za roky funkcionárčenia v americkej nomenklaltúre naučil jesť príborom na otváranie ustríc, decentnejšie mu pristrihávajú fúzy, ale, preboha, prečo nenájde vo vládnej koalícii človeka kvalít primeraných funkcii predsedu vlády. Veď na príklade pána prezidenta vidíte a iste by ste to mohli naznačiť aj na príslušnej ambasáde, že skrotiť je možné každého, dokonca aj vzdelaného a charizmatického politika. Nebolo by nám síce lepšie, ale aspoň by sme sa necítili takými hlupákmi. Humorne povedané, keby vládu napríklad riadila Katka Koščová, mali by sme istotu, že zodpovedá len za spev a nie za korupciu. Keby bol premiérom model, mohli by sme povedať, že sa náš premiér páči ľudu, aj keď politike nerozumie. Nemusíte ísť až do krajností, ale skutočne zvážte, či sa vo vládnej koalícii nenájde lepší nominant na túto funkciu. Pán premiér, prepáčte, že som málo hovoril málo o vašich pozitívnych činoch, pár nesplniteľných predvolebných sľubov, ktoré v Obchodnom zákonníku označujú sa ako podvod a majú za následok neplatnosť všetkých ďalších právnych krokov, by naozaj nestálo za reč. Verte, nebolo mojím cieľom vás urážať, myslím si však, že by ste niekde na železničnej stanici medzi Spišskou Novou Vsou a Košicami urobili pre Slovensko oveľa viac, užitočnejšieho, než robíte vo funkcii predsedu vlády. V ďalšom príklade, lebo ste sa dostali na program dňa, by som len chcel demonštrovať, ako hlboko klesáme vo vlastnej suverenite a cti, keď vás už sedem rokov nechávame vo funkcii predsedu vlády. Chcel som týmto svojím vystúpením aj verejne požiadať nemenovanú zahraničnú ambasádu, aby nás neponižovala nomináciami vášho typu a priznala našim domácim oligarchom možnosť rozhodovať o takých podružných veciach, ako je funkcia predsedu vlády relatívne nezávisle. Ubezpečujem ich, že aj napriek môjmu odporu voči celému tomuto režimu, ktorý vy, pán Mikuláš Dzurinda, reprezentujete, nebolo by to na úkor a cieľov a projektov, veď Slovensko už dávno nie je nezávislé a o nás sa už dávno nerozhoduje v Bratislave, ale niekde inde.

Vážené dámy, vážení páni, bude mi cťou dnes hlasovať za odvolanie Mikuláša Dzurindu z funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky, aj keď vopred viem, že pán premiér prežije toto hlasovanie, pretože žijeme v krajine, ktorá stratila nielen vlastnú suverenitu a hrdosť, ale už aj posledné zvyšky morálky. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Mikuš, Jozef. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ja len veľmi krátko, nechcem ani zdržiavať, ani sa nechcem vyjadrovať k obsahu toho, čo ste povedali, pán kolega. Len, chvalabohu, vy ste nedosadili premiéra tejto krajiny do kresla, respektíve ste ho tam nedali, ale dali ho tam občania tohto štátu, prvá vec a druhá vec, hovorili ste niečo, alebo vaši kolegovia hovorili o slušnosti, skúste si zobrať aj vy trošku ponaučenie od vlastných kolegov a do svojich prejavov dať trošku slušnosti. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mitrík.

K. Mitrík, poslanec: Vážený podpredseda, kolega Hopta nám tu predviedol primitívny politický fejtón, ktorý zrejme uverejňuje vo svojom periodiku Úsvit. Hovoril o hlúposti, ja sa ho len chcem opýtať, či náhodou nezabudol pozametať pred vlastným prahom, mám taký pocit, že niekde sa stala chyba.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej, ó, ešte predtým pán poslanec Hopta, chce reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

I. Hopta, poslanec: Chcem povedať, že ak by sme rešpektovali vôľu občanov, tak predsedom vlády by bol niekto z HZDS a nie z SDKÚ. To, že vy ste vytvorili nový orgán moci, nejakú koaličnú radu, ktorá sa za všetkým chodí radiť na jednu nemenovanú západnú ambasádu, to je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Nesnažil som sa nikoho urážať, ale snažil som sa možno trošku iným spôsobom podať, prečo by sme mali predsedu vlády Slovenskej republiky odvolať, pretože naozaj si myslím, Mikuláš Dzurinda neplní svoje predvolebné sľuby, neplní ani Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a to, čo už nám za posledných sedem rokov predvádza, to hovorí o tom, že občania Slovenskej republiky sú nespokojní so životnou úrovňou, ktorá pod jeho vládou tu existuje. Takže naozaj som sa nesnažil nikoho urážať, ale možno trochu irónie aj do tejto témy nezaškodí. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Rusnák, Ján Rusnák, nech sa páči, máte slovo.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pekný podvečer. Vážení páni poslanci, mali by sme si udržať tú slušnosť a pán poslanec Hopta ma trošku prekvapil, že v roku 2005 išiel do tejto roviny, ale dobre, to je jeho problém. Takže, vážený pán predsedajúci, vážený predseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vážení hostia, novinári. Návrh na odvolanie premiéra opozície nie je ničím neobvyklým, poslanci za KSS a Smer majú právo o to požiadať, aj keď sú ich výčitky neopodstatnené. Už médiá majú právo požiadať o hlavu premiéra tí, ktorí sa ešte pred troma rokmi podpísali pod vládny program a sľúbili, že ho budú dodržiavať. A teraz, keď vidia, že vláda pokračuje úspešne v jeho napĺňaní, snažia sa jej zabrániť v ďalšom rozvoji krajiny. Zdá sa, že tým zopár poslankyniam a poslancom ich schizofrénna úloha ani trocha neprekáža. Ak by sa vláda odchýlila od vládneho programu a hnala krajinu inam, než sa zaviazala, nemohli by sme k návrhu opozície a časti nezávislých poslancov povedať ani slovo. Nie je to však už tento prípad. Ako ekonóm nebudem reagovať na kritiku týkajúcu sa zahraničnej politiky. Skúsim opozičným kolegom vysvetliť, prečo si premiér Mikuláš Dzurinda a kabinet, ktorý vedie, zaslúži absolutórium.

Na začiatku volebného obdobia sme prosili všetkých o trpezlivosť, bolo nám jasné, že reformy potrebujú čas a výsledky prichádzajú postupne. V podstate je to pre vládu, ktorá začne robiť zmeny, vždy trochu samovražedná pozícia. Mikuláš Dzurinda spolu s jeho ministrami mohol zvoliť postoj: Kto nič nerobí, nič neskazí. Ponúkala sa mu možnosť začať štedrý život na dlh, bolo by preňho jednoduché zabezpečiť vyššie sociálne dávky a istoty pre obyvateľstvo. Je mi úplne jasné, že v takejto situácii by, naopak, opozícia vykrikovala, že vláda ujedá z blahobytu budúcich generácií a skrýva sa pred problémami, ktoré sú tu. Táto vláda sa však stavia zodpovedne nielen k terajším obyvateľom Slovenska, ale nie je jej ľahostajný ani osud Slovákov, ktorí tu budú žiť po nás. Pred problémami sa neskrýva, naopak, rozhodla sa ich riešiť. Spustila reformy, o ktorých politici v iných krajinách len diskutujú ako o nejakej možnej vízii, a inde, na otázku napríklad daňovej reformy, tú sa vôbec boja otvoriť. Táto vláda reformy spustila i za cenu toho, že tým vložila do rúk opozície možnosť kritizovať každý z jej mnohých reformných počinov. Zvolila si túto nepopulárnu cestu i napriek ťažkému terénu, však zatiaľ vedie krajinu správnym smerom. Je ľahké kritizovať, ťažšie je však odhodlať sa k činu a ešte ťažšie dosiahnuť želané výsledky. A tento vládny kabinet, i keď sa to opozícii nezdá, výsledky má. A už to nie sú len suché štatistické ukazovatele výkonnosti ekonomiky ako napríklad rast HDP, ktorý nepovie nezainteresovaným veľa o životnej úrovni obyvateľstva. Konečne však začínajú aj pre verejnosť zrozumiteľnejšie a jednoduchšie čísla ukazovať, že sa životné podmienky Slovákov zlepšujú. Reálne mzdy rastú dokonca takým tempom, až sa Národná banka obáva, že to bude znamenať hrozbu pre ekonomiku v podobe inflácie. Rastú dôchodky, to je nepopierateľný fakt, ktorý nemôže ani ten najväčší skeptik nebrať do úvahy. Ak k tomu pridáme stabilne nízku mieru inflácie, naozaj držia Slováci mesiac čo mesiac reálne vyššiu hodnotu peňazí ako ešte pred niekoľkými rokmi. Je jasné, že tieto čísla sú priemerom, čiže mzdy všetkých Slovákov zahŕňajú do jednej hodnoty. Sú to však dynamické ukazovatele, ktoré hovoria o tom, že priemerný Slovák si polepšil zhruba o 5 až 7 % v závislosti od toho, či bude brať celoročné štatistiky alebo porovnáme údaje za prvé štvrťroky tohto a minulého roka. Viem, priemerný Slovák neexistuje, respektíve je len málo takých, ktorí si polepšili presne o túto hodnotu. O tom sme však už predtým hovorili v mnohých diskusných príspevkoch. Väčšina je buď pod alebo nad priemerom. Takáto vysoká hodnota rastu reálnych miezd je však zárukou toho, že výraznej väčšine ľudí skutočne reálny zárobok vzrástol. A naďalej klesá počet tých, ktorým sa životná úroveň, či už z objektívnych, alebo subjektívnych príčin zhoršila. Ďalším takýmto jasným ukazovateľom je miera nezamestnanosti. Kým doteraz opoziční politici s obľubou poukazovali na údaje štatistického úradu, ktoré neboli také pozitívne ako výsledky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, posledné čísla im trochu zobrali vietor z plachiet. Nezamestnanosť klesá a už to nehovorí len minister Kaník, hovoria to aj nezávislí štatistici. A ak by nestačili výsledky domácich inštitúcií, pozitívny trend v nezamestnanosti potvrdil aj Štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Ten zaradil Slovensko medzi krajiny s najrýchlejšie klesajúcou mierou nezamestnanosti v rámci Európskej únie. Dá sa to však aj obrátiť. Nielenže klesá počet nezamestnaných na Slovensku, rastie aj počet zamestnaných. Čo je dôležitý údaj, ktorý hovorí o tom, že sa skutočne u nás vytvárajú nové pracovné miesta a naďalej nové pracovné miesta budú pribúdať. Nie je teda pravdou to, že táto vláda ma na svedomí chudobu v severných či východných regiónoch. Naopak, táto vláda začala problémy riešiť. A ak bude mať aj mimo Bratislavy stále viac ľudí možnosť pracovať, čomu pomáhajú nielen zahraničné investície, ale aj lepšie podmienky vytvorené pre domácich podnikateľov, začne životná úroveň týchto častí Slovenska dobiehať aj rozvinutejšie regióny. Stačí počkať, kým spustia svoje výroby automobilky, výrobcovia pneumatík či ďalšie podniky, ktoré oznámili či ešte len oznámia príchod k nám. Tu sa skutočne nedá nič "uponáhľať", priemyselné parky sú už však pripravené, investori majú konkrétne projekty, nič im nebráni v tom, by k nám prišli. A ak budú mať aj zaručenú politickú stabilitu, budú k nám chodiť. Ostatné konkurenčné výhody sú v porovnaní s okolitými krajinami totiž na našej strane. Samozrejme, rozdiely medzi podmienkami života v jednotlivých regiónoch nie je možné zmyť okamžite. Nedá sa šibnúť čarovným prútikom a Košice budú zrazu na úrovni Bratislavy. Zatiaľ buďme radi, že sa Slovensku ako celku darí stále viac sa približovať českej ekonomike. Aj keď sme začínali na oveľa nevýhodnejšej pozícii, dokázali sme, že máme talent šprintérov, ktorí dokážu súperov popreháňať. Teraz ešte musíme dokázať aj naše vytrvalostné vlohy, aby sme dokázali, že vydržíme aj pri behoch na dlhú trať. Náš medzičas je vynikajúci. A to nie je samochvála. A stále častejšie sa toto hodnotenie ozýva aj zo západných krajín. Musíme však vydržať, aj keď opozícia by rada uvidela štafetový kolík vo svojich rukách. Táto zmena by Slovensku neprospela. Stále máme dosť síl, stále vieme, ako treba pokračovať v napredovaní, a vieme, že dokážeme Slovensko priblížiť k úrovni krajín nielen strednej, ale i západnej Európy. Vláda stále vládze, tak ju nechajme vládnuť. Jasným dôkazom je rast našej ekonomiky. Vývoj HDP na Slovensku je najlepší spomedzi európskych krajín a kým napríklad sociálna demokracia v Českej republike zavarila krajine neustálym životom na dlh, u nás sa nám darí napredovať aj bez zbytočného zadlžovania. Ak na Slovensko chodia politici vo výslužbe hlásať, ako sa Českej republike za vlády ich strany darí, stačí sa pozrieť na ich skrytú čiernu dieru, o ktorej som už hovoril, ktorú zatiaľ ukrývajú. Raz budú musieť deficit znižovať. A zasiahne ich to bolestnejšie ako nás, ktorí už sme z najhoršieho vonku.

Vážení opoziční kolegovia, vážení nezávislí poslanci. Ak vám ani tento pozitívny vývoj Slovenska, pokrok, ktorý krajina v posledných rokoch urobila, nestačia na to, aby ste uznali, že vláda spustením reforiem urobila správnu vec, potom nie ste tí, ktorým ide o dobro krajiny. Skrývate sa len za stranícke záujmy a nedokážete uznať, že vláda uspela s presadenými reformami a že výraznou mierou pomohla rozvoju Slovenska. Návrhom na odvolanie premiéra si možno splníte normu, predpísanú kvótu, s ktorou sa potom budete chváliť na straníckych snemoch, zjazdoch. Hrdo budete členskej základni ukazovať, ako ste tvrdo stáli proti tejto zlej, vykorisťovateľskej vláde, ako tvrdo ste hájili záujmy vašich strán. V skutočnosti však takýmito návrhmi stojíte proti vlastnej prosperite, proti prosperite našej spoločnej krajiny. Pokusmi o odvolávanie jednotlivých ministrov či premiéra, pre ktoré máte len veľmi chabé a už dosť obohrané dôvody, zdržujete a bránite, aby prijímaním nových zákonov parlament mohol ešte vylepšiť podmienky na Slovensku. Ako som už povedal, je to vaše právo, zamyslite sa však nad tým, či jeho využívaním skutočne robíte to, čo krajine pomôže. Nech táto vláda dovládne, potom môžeme jej počínanie hodnotiť komplexne. Už teraz je však jasné, že činnosť tohto kabinetu priniesla Slovensku veľa pozitív a predseda vlády Mikuláš Dzurinda má aj preto moju plnú dôveru. Ďakujem za pozornosť.