B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muňko?

D. Muňko, poslanec: Vážený pán minister, toto je klasický prípad neekonomického hospodárenia. Tento váš pohľad, ktorý ste nám tu "deklarovali", je len zrnko toho, čo sa dnes robí. Keď zoberiem, že štátnych budov, ktoré boli majetkom štátu, ich bolo dostatok. Vy dnes dávate za prenájom 50 miliónov korún, za 10 rokov je to 500 miliónov korún. Už nehovoriac o tom, že vo vládnom vyhlásení bolo, že budete znižovať stavy pracovníkov na každom rezorte. Samozrejmá vec, stavy pracovníkov nielen na vašom, ale na každom rezorte vzrástli. Keď si spomínam na prvú vládu pána Mikuláša Dzurindu, kde začal podpredseda vlády pán Mikloš robiť audit na ministerstve kultúry, nastal cirkus okamžite po tom, keď bolo treba znižovať pracovníkov. Namiesto toho znižovania pracovníkov vo verejnej správe veľmi pekne títo pracovníci narastajú, to je jedna vec. Nielenže narastajú, prenájom, keď zoberieme, že na jedného pracovníka treba 12 metrov štvorcových, keď vyrátame, koľko to je, tak nám z toho vyjdú aj nejaké náklady. Tieto neúsporné náklady zaplatia všetci daňoví poplatníci. Ďakujem pekne za to.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, môžete reagovať na faktické poznámky.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený predsedajúci, vážení páni poslanci, panie poslankyne, samozrejme, som neočakával, že reagujúci teda budú počúvať to, čo som hovoril, keďže na väčšinu vecí, ktoré sa pýtali, som odpovedal. Odpoviem iba na tie veci, ktoré som nemal vo svojej reči. Po prvé, naše ministerstvo má vo svojej správe štrukturálne fondy a že pani poslankyňu Bollovú odporúčam naozaj sa informovať, že čo naše ministerstvo robí a že aké má svoje povinnosti. Po druhé, otázka bola, či sme platili za výberové konanie, konzultácie. Nie, za túto oblasť sme neplatili nič, robilo to naše ministerstvo samostatne. Čo sa týka administratívy, poklesol stav vo verejnej správe, celkovo poklesol. Naše ministerstvo zvýšilo svoje počty preto, lebo sme prebrali z agendy štrukturálne fondy od roku 2004 vstupom Slovenska do Európskej únie, pôvodné odhady, ktoré boli konzultované s komisiou, boli 360 pracovníkov a na ministerstve sa uskutočnil personálny audit a tento počet som znížil z 360 na 320. To znamená, že na našom ministerstve bol urobený personálny audit, boli urobené zmeny a bolo prepustených 34 zamestnancov bez toho, že by im boli ponúknuté voľné miesta. Takže si myslím, že takisto som hovoril o tom, že budova, v ktorej dnes sídlime, má presne takú istú rozlohu, ako sme mali, priestory, kde sme sídlili predtým. To znamená, že ak by sme podobnú budovu hľadali v Bratislave, toto bol asi ročný proces, keď sme takúto budovu nenašli. Budovu s rozlohou 7 000 metrov štvorcových. Pre vašu informáciu, každá takáto budova, ktorá existovala, potrebovala podľa odhadov rekonštrukciu 400 až 500 miliónov korún v priebehu dvoch rokov. Toto, čo sme teda urobili, bola nevyhnutnosť a myslím si, že dobre riešenie. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. S reakciou na vystupujúceho ministra pán poslanec Blanár ako navrhovateľ. Nech sa páči.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda vlády, milé dámy, vážení páni, páni poslanci, páni ministri. Keď som počúval vystúpenie pána ministra, tak mi napadlo niekoľko vecí, ktoré by som vám chcel povedať. Toto je asi typický príklad, to, čo ste predviedli, pán minister, ako to táto vláda robí. Povie, že všetko je v poriadku, je to v zmysle legislatívy, v zmysle platného práva. A my sa len pýtame a občania sa pýtajú, prečo je potrebné napríklad robiť personálny audit za 20 miliónov na ministerstve financií? Pán minister financií povie: "Lebo je to potrebné!" Personálny audit za 20 miliónov korún. To je tiež jedna vec, ktorá je veľmi pekná a určite zdôvodniteľná, ale 20 miliónov je fuč. Potom povieme, že sme urobili výberové konanie, to výberové konanie bolo robené v zmysle zákona, ale to, že je to nehospodárne narábanie s majetkom štátu, to už sa nikto nepozerá na to, argumentuje sa tým, že budeme musieť do nejakej nehnuteľnosti dať povedzme 200 miliónov, ale nehovorí sa o tom, že tých 200 miliónov, to by už bolo do našej nehnuteľnosti, ktorá by už bola majetkom štátu. Takto to bude niekoho a nikdy to nebude patriť štátu. Toto sú typické argumenty, keď to vyhovuje mne, tak to takto poviem, a keď to nevyhovuje, tak to poviem inak.

A poviem ešte jeden príklad. Pán predseda vlády keď bol v jednej relácii, bolo to, myslím, v Slovenskom rozhlase, kde sa ho pýtali novinári, prečo teda nechce zverejniť ten 20-miliónový dlh, že komu ho dal. Ale zároveň sa pýtali aj na majetkové priznanie a tam pán predseda vlády povedal: Všetko bolo v zmysle zákona, nie je problém potom, prečo by sme mali zverejňovať, keď je to v zmysle zákona. Vzápätí nato hovoril, že majetkové priznanie, ktoré som vyplňoval, nemalo kolónku, kde by bolo treba napísať, aký mám majetok, ale ja som to tam napísal, pretože chcem, aby to bolo transparentné. Čiže na jednej strane v zmysle zákona, ale na druhej strane, keď mi to vyhovuje, tak som nad mieru zákona. Tak buďte taký veľkorysý, pán premiér, a buďte aj tuto nad zákonom a zverejnite, toho komu ste dali tých 20 miliónov, pretože takto to vyzerá tak, že toto mi vyhovuje, ale toto mi nevyhovuje, tak to radšej nepoviem. A toto ste povedali vy, pán premiér, to nepovedal nikto iný, a ak si myslíte, že toto je práve ten populizmus, nechám to na vás. To je vaše vysvetlenie. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jediný pán poslanec Cuper. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Jaj, aha. Pán predkladateľ vystupoval s faktickou? Dobre, ja som ho chcel iba doplniť, chcel som sa pána premiéra spýtať, že či sa zaoberal aj tým, aký je vzťah toho, kto spravuje Polus City Center, a myslím, že ten pán sa volá Gábor Zászlós a bol kedysi podpredsedom slovenskej vlády a trebárs Strana maďarskej koalície, (Hlas v rokovacej sále.) ktorá si teda, (So smiechom.) ktorej exponent riadi ministerstvo pre výstavbu a regionálny rozvoj a ktorý si tam objednal tie priestory. Za koľko? 50, či 54 miliónov ročne? Firma Polus City Centrum má celkom dobrý príjem bez akýchkoľvek problémov zháňať drobných prenajímateľov, takto to má zo štátneho rozpočtu. Je tu pekné napojenie, pán premiér. Ja si myslím, že tu by som sa zhodol s mojím opozičným kolegom, že vláda sa mala zaujímať aj o to pozadie, akým spôsobom. Ja netvrdím, že je to korupcia, ale v každom prípade to zaváňa minimálne politickou korupciou a naozaj bolo teda rozumnejšie investovať 200 miliónov do novej budovy a bola by to stále budova tohto štátu ako platiť firme Polus City Centrum a peniaze sa odvedú do Kanady, pretože tuším majitelia sú tam. Gábor Zászlós iba tento maďarsko-kanadský kapitál spravuje, ktorý tam bol investovaný. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: O slovo sa hlási pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, máte slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán podpredseda Národnej rady. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Dôvod, pre ktorý som dnes zvolal rokovanie 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, považujem naozaj za mimoriadne vážny. Nestáva sa totižto často, aby parlament hlasoval o dôvere, respektíve nedôvere predsedovi vlády. Hoci opozícia od roku 1998 mnohokrát pripravovala odvolávania ministrov, len raz sa pokúsila hlasovať o premiérovi. Vážnosti dôvodu zvolania k tejto schôdzi som predpokladal, že aj navrhovatelia pristúpia vážne a že pán predkladateľ návrhu za skupinu poslancov a predseda strany Smer a pán kolega Fico predložia tejto snemovni a nám ostatným naozaj argumenty a dôvody, o ktoré opierajú svoj návrh na odvolanie pána predsedu vlády. Žiaľ, na moje veľké sklamanie v návrhu, ktorý máme k dispozícii a ktorý bol poslancom predložený, sa tak nestalo. Zahodili ste, páni poslanci, príležitosť ukázať autoritu a seriózny prístup. Návrh, ktorý nám bol predložený, ja považujem za viac ako slabý. Ak po týždňoch prípravy dokázali navrhovatelia napísať pol strany, nemáte nárok na úspech. Ak chce niekto premiéra odvolať, musí v návrhu dokázať, že to myslí naozaj vážne. Postoj bez autority sa stáva smiešnou pózou. S ľútosťou musím skonštatovať, že dnešné rokovanie bude zo strany opozície takouto pózou. Nechcem však spochybniť právo opozície takýto návrh predložiť. Konštatujem však, že dnes ide o prázdnu populistickú pózu a na pózu sa nedá reagovať širšie ako týmito slovami.

Napriek tomu mi dovoľte, aby som využil túto príležitosť a aby som niekoľkými slovami uviedol skutočnosti, ktoré zo strany Kresťanskodemokratického hnutia považujem za potrebné povedať. Pre históriu, pre túto snemovňu, aj pre občanov Slovenskej republiky. Mikuláš Dzurinda viac ako dva roky vedie koaličnú vládu, ktorá si dala ambiciózne ciele. Dohodli sme sa práve kvôli ich naplneniu a som rád, že napriek obrovským problémom sme v pomerne krátkom čase dokázali mnohé z nich aj splniť. Kvôli odchodom poslancov z klubu SDKÚ a ANO sme sa ocitli v menšinovom postavení. V tomto postavení koalícia urobila tiež viacero chýb. Za jednu z najvážnejších považujem neexistenciu jasných dohôd s nezávislými poslancami o podpore niektorých reforiem a vládnych návrhov. Dodnes som presvedčený, že sme mali postupovať inak, a neskrývam, že v tomto sme mali s pánom predsedom vlády odlišné názory. Napriek tomu som presvedčený, že Slovensko má dnes vládu, ktorá urobila zásadné zmeny v mnohých neefektívne alebo zle fungujúcich systémoch našej spoločnosti. Verejné financie sú skonsolidované. Inflácia aj deficit pod kontrolou. Koruna sa pravidelne posilňuje oproti zahraničným menám, čo našim občanom prináša lacnejšie tovary a služby v zahraničí aj doma. Pravidelne klesá nezamestnanosť, stúpajú reálne mzdy, rastú nové investície do slovenského priemyslu. Polícia razantne bojuje s podsvetím, s mafiou aj s korupciou. Zaviedli sme spravodlivejšie financovanie v školstve, zreformovali slovenské súdnictvo a prijali modernú trestnoprávnu legislatívu. Reformou verejnej správy sme posilnili samosprávu a priblížili moc občanom. Doviedli sme Slovensko do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Urobili zásadnú reformu dôchodkového systému, dokázali sme zvýšiť podporu rodinám a tým, ktorí poctivo pracujú. Všetky tieto aj ďalšie zmeny boli potrebné, aby Slovensko malo šancu naplniť najčastejšie opakované želania občanov čo najrýchlejšie zvýšiť životnú úroveň, dobehnúť staršie členské krajiny Európskej únie v ich životnom štandarde. Ťažkosti sme predvídali a občanom o nich hovorili pravdu. Poctivo sme povedali, že reformy budú náročné, aby sa krajina mohla po nich rýchlejšie rozvíjať. To sa dnes deje a vláda musí v tejto práci pokračovať. Pri takých závažných a rozsiahlych zmenách sa nedali neurobiť chyby. Mikuláš Dzurinda a jeho ministri o nich vedia a sú pripravení ich odstraňovať.

Ctené kolegyne, kolegovia poslanci, každý z vás vie, že medzi Mikulášom Dzurindom a Kresťanskodemokratickým hnutím existovali vážne spory. Nebudem zakrývať, že niektoré názorové rozdiely medzi nami naďalej existujú. Napriek tomu si Kresťanskodemokratické hnutie aj Mikuláš Dzurinda uvedomujú, že táto krajina potrebuje vládu schopnú riešiť množstvo problémov. Kresťanskodemokratické hnutie aj Mikuláš Dzurinda majú v tomto smere štátnickú múdrosť a na riešení problémov spolupracujú. Spolu sa totiž zhodujeme na tom, že konzervatívne riešenia založené na rešpekte k osobnej iniciatíve jednotlivca a slobodnom trhu sú lepšie a trvácnejšie ako iné návrhy. Preto sme sa uzavretím koaličnej zmluvy stali partnermi, rešpektujúci svoje priority. Uvedomujeme si potrebu našej spolupráce a uvedomujeme si aj hodnoty, ktoré táto spolupráca prináša. Kresťanskodemokratické hnutie ďalej cíti zodpovednosť za splnenie vládneho programu, ktorý sme podpísali. Je vecou našej cti dodržiavať uzavreté dohody. Preto dnes pätnásť poslancov Kresťanskodemokratického hnutia bude hlasovať proti vysloveniu nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána predsedu Národnej rady s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými, pán poslanec Zala.

B. Zala, poslanec: Pán predseda parlamentu, chceli ste svojím úvodom povedať to, že ak by bol Smer predložil relevantné argumenty k odvolaniu premiéra Mikuláša Dzurindu, boli by ste sa na základe týchto argumentov pre jeho odvolanie, alebo ste už boli dopredu rozhodnutí, že sa tohto odvolania, samozrejme, nezúčastníte a budete proti a to bol dôvod, prečo ste sa pokúsili znížiť veľmi vecné a jednoznačné argumenty Smeru a znížiť ich hodnotu tak, aby ste samozrejme hlasovali za podporu premiéra Mikuláša Dzurindu. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Pán predseda Národnej rady vo svojom vystúpení okrem iného povedal, že dnešné rokovanie bude akousi pózou. Áno, pán predseda, možno máte pravdu, bude to póza, pretože väčšina nezávislých poslancov dnes tu nie je prítomná. Rozbehli sa po všetkých kútoch Slovenskej republiky, len aby sa nemuseli zúčastniť hlasovania a vyjadriť svoje nie tejto Dzurindovej vláde. Ak by tu boli, tak by sa táto póza pre vás zmenila na hrôzu a na pád vašej vládnej koalície. Žiaľ, myslím si, že títo poslanci možno vylobovali niečo pre svoje regióny a som pevne presvedčený, že takýmto spôsobom vaša vládna koalícia by sa nemala ďalej udržiavať. Hovorili ste tu mnohí dnes, že už 16 rokov uplynulo od novembra 89 a aké svetové reformy sme tu urobili. Chcem len povedať, že výsledkom týchto svetových vašich reforiem je skutočnosť, že ešte sme nedosiahli životnú úroveň novembra 89. Trápime sa, trápime sa, a výsledok nám uteká. Dnes pred budovou Národnej rady štrajkovali sestričky, pretože pracujú ťažko a za svoje platy nemôžu vyžiť. A keď chceli ísť na druhú stranu, aby sa mohli odfotiť, pretože mnohé boli z celého Slovenska, tak jednoducho policajti zasiahli, ďalej ich nepustili. Ja si myslím, že aj tento prejav, by som povedal, zásahu polície voči týmto sestričkám, ktoré si dovolili prejsť cestu, nemá nič spoločné s demokraciou. Myslím si, že ani jedna z vás, ani jedna z týchto sestričiek nešla ohrozovať rokovanie parlamentu. Bola obedňajšia prestávka. Takže, vážení, budujeme tu policajný štát, ktorý sa udržuje len zásluhou polície pri moci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová...

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda parlamentu, snažili ste sa tu vystúpiť s veľmi uhladeným a pekným príhovorom, ktorého hlavný zmysel bol poukázať na úspech tejto vlády, ktorá nás doviedla do NATO, vyvolávajúce neustále vojnové konflikty vo svete a priviedla nás do Európy. Na rozdiel od mnohých mojich súčasníkov a partnerov som mala aj za socializmu možnosť cestovať po svete a preto som vždy hovorila, že je veľká škoda, že nemôžu takto ľudia cestovať viac, lebo keby videli v Európe to, čo ja, tak by sa možno ani až tak veľmi nehrnuli. Navštívila som Švajčiarsko, vysnívanú krajinu, kde som v Zürichu videla narkomanský park po prvý raz v živote, bolo mi z toho zle štrnásť dní. Nikdy by som nechcela žiť vo švajčiarskom Zürichu, vtedy som si to uvedomila. Bola som v holandskom Amsterdame, kde ma poučili, že po ôsmej hodine s ľuďmi so skupinou na lode po kanáloch netreba ísť sa plaviť, lebo je nebezpečie na ulici. Medzitým okradli všetky zájazdové autobusy. Nikdy by som nechcela žiť v Amsterdame, keď som sa vracala domov, som si povedala. Bola som v Nemeckej spolkovej republike, vtedajšej, v meste Mníchov, kde som videla nespočetné bandy, bez prepáčenia, opilcov, ktorí spali po parkoch, na železničnej stanici a tak ďalej. Nikdy by som nechcela žiť v Mníchove, povedala som si, keď som sa vracala domov. Ja si myslím, že keby to videli viacerí ľudia, ešte viac by bolo tých, ktorí tvrdia, že... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fico...

R. Fico, poslanec: Pán predseda, vaše vystúpenie ma prekvapilo z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je, že v kuloároch nevie Kresťanskodemokratické hnutie nájsť dobré slovo na SDKÚ a na predsedu vlády Slovenskej republiky. Bola to pravdepodobne kamera, ktorá vás prinútila, aby ste vystúpili s takýmto prejavom, ale spomeňte si na to, čo hovoríte, aké sú vzťahy medzi vami, ako sa k sebe správate, takže to nebolo práve najúprimnejšie, čo ste predviedli v súvislosti s vaším prejavom. Druhý dôvod, ktorý ma prekvapil, pán predseda, je ten, že ste spochybnili formálne spracovanie návrhu. Máte krátku pamäť. Tak sa teda pozrite, pán predseda, keď ste boli opozičný poslanec, aké návrhy po formálnej stránke sa podávali, ak sme dávali návrhy na odvolávanie ministrov z vlády pána Mečiara. Presne také isté. Ak ste si nevšimli alebo nepočúvali, pán predseda, takmer hodinu tu padali konkrétne argumenty. Bolo zostavených konkrétnych jedenásť otázok, z ktorých ani na jednu predseda vlády Slovenskej republiky doteraz neodpovedal. Takže trošku prekvapujúce, ale rešpektujem to.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper...

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda ako predrečník. Váš prejav, lepšie povedané príhovor, lebo prejav sa myslí niečo rozsiahlejšie a zásadnejšie, bol o tom, že teda KDH podporuje túto vládnu koalíciu, čo je celkom prirodzené, pretože je jej prirodzenou súčasťou. Ale nie na to chcem reagovať. Vo svojej výpovedi ste povedali, že táto vládna koalícia úspešne bojuje proti korupcii aj mafii. Dovoľte, moje osobné poznatky sú asi takéto. Mám taký pocit, že táto vládna koalícia bojuje hlavne, alebo zneužíva štátny aparát, donucovací, na boj proti svojim politickým oponentom. Je pravda, že Šátek bol odvolaný zo svojej funkcie, ale je pravda aj to, že jeho ablatusi pokračujú vo vyšetrovaní niektorých káuz takým spôsobom, že človek stále má z toho dojem, ako keby tu nebolo 21. storočie a demokracia, ale že tu ide o selektívnu justíciu, že najprv sa vyberie protivník, čo pán premiér urobil kedysi svojím zásadným prejavom, keď povedal, že treba potrestať nás, pretože údajne máme krvavé paprče, dodnes sa nič nepreukázalo. Dodnes sa ani nezastavili niektoré kauzy, ktoré sa nezmyselne vyšetrujú a pravda je niekde inde. Dodnes si dovolí jedna zo svedkýň, matka údajnej obete tvrdiť, že bola zamestnaná istým zamestnávateľom len preto, aby robila volebnú kampaň SDKÚ. Takže ja sa pýtam, prečo... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej sa o slovo hlási pán minister zdravotníctva Zajac. Ešte predtým dovoľte, aby som uvítal na balkóne prezidenta Najvyššieho kontrolného úradu Ukrajiny. Buďte vítaní v parlamente Slovenskej republiky. (Potlesk.)

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda a predsedajúci, že ste mi umožnili vystúpiť v tomto časovom horizonte.

Pán poslanec Fico postavil niekoľko otázok týkajúcich sa zdravotníctva premiérovi. Musel by byť premiér univerzálny génius, aby mohol na špecifické otázky odpovedať, a dobrý premiér má ministra, ktorý na tieto otázky vie odpovedať. V tom sa líši dobrý premiér od iného. Chcel by som reagovať na otázky tak, ako boli kladené. Chcem sa spýtať z oblasti anatómie, čo povie poslancovi Ficovi, keď poviem veľká noha. Nič viac a nič menej. Nehovorím o človeku, v porovnávaní poviem veľká noha. Asi z takýchto argumentov je názor pána poslanca o raste nárastu liekov. Problém totižto je, že vy, musíme hovoriť o pomerných číslach. Ja som preto požiadal o vystúpenie, aby tá odpoveď bola čo najkonkrétnejšia. Pán predseda Smeru a poslanec Fico, tu máte tabuľku o počte liekov, o cenách liekov, o nárastoch. Chcem sa vás spýtať verejne, či viete, o koľko reálne narástli lieky v porovnaní s rokom 2002 a 2003. Číslo vám je k dispozícii, aby ste sa nemuseli trápiť. Absolútny nárast je rovný liekom roku 2003. To znamená, za posledné tri roky u nás napriek zvýšeniu DPH výdavky na lieky nestúpli. Vy len porovnávate neporovnateľné. Prvý štvrťrok, minulý štvrťrok. Náklady na lieky v mesiaci apríl a máj išli dole. Ale chcem vám povedať, na čo išli vyššie náklady. Na nové molekuly. Absolútne najväčší nárast na lieky sme zaznamenali v kategórii erytroproteíny. Nejdú cez malé lekárne. Je to 80-percentný nárast v absolútnej sume 60 miliónov. Pán poslanec Fico, pre ľudí s umelou obličkou. Myslím si, že za to nemožno trestať premiéra, keď zvyšujeme výdavky na žiadúce lieky. Ale aby sme pokračovali ďalej. Rád by som vedel, či viete, čo je to skupina antineoplastík, kde nárasty na lieky boli 117 % v absolútnej sume 30 miliónov. Mimochodom, je to na onkologických pacientov. Alebo čo keby ste mi povedali váš názor na nárast liekov na antichoenergiká, ktoré nejdú cez malé lekárne. A nárast bol o 20 miliónov. Alebo, ak chcete na antidiuretické hormóny, ktoré boli veľmi, veľmi nedostupné a nárast je 152 %. V absolútnych sumách nám výdavky na lieky, sú totožné s výdavky roku 2003. V každej inej okolitej, dokonca aj vo vami vysnívanej Českej republike nárasty na lieky išli 20 až 30 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Spomínali ste 4 % správneho fondu poisťovní. Každá z poisťovní, prinajmenšom jedna z dnešných štátnych bola schopná minúť aj 9 % z poistenia poistníkov za svoju prevádzku z takzvaného správneho fondu. Len treba tiež povedať, že neexistoval systém kontroly, ktorý štát nikdy nemôže dokonale vytvoriť s desiatimi úradníkmi. Preto na túto kontrolu sme zriadili Úrad pre dohľad, kde aj vaši ľudia sedia a zaručujú sa, že budú dohliadať spravodlivo a nestranne. Ten úrad totižto je výborným systémovým riešením, ktoré musí uznať každý. Spomínate Veriteľa, ale pritom akoby ste zabudli, pretože tu bola plná sála a hore stáli kamery, tak ste chytili istý veriteľský ošiaľ, ktorý vo vašej strane bol v minulosti tradíciou. Zabudli ste však na dve veci, po prvé, každého polroka parlamentu dávame správu. Po druhé, veľmi transparentne ukazujeme, akým spôsobom hospodári Veriteľ, pretože každé tri mesiace ide správa o hospodárení ako verejne dostupná na informáciu do vlády. Hovoríte, že dlhy zdravotníctva sú 20 miliárd. Viete, čo sa babe prisnilo, to sa babe zachcelo. Vážený pán predseda klubu poslancov Smeru, za minulý rok celý systém, celý systém vytvoril nový dlh 2,8 miliardy. Tento rok pri dobrej konštelácii to nebudú ani dve miliardy. Spomínali ste, o vzraste odvodovej povinnosti. Viete, ja nie som veriaci človek. Svojím spôsobom viem povedať jednu vec. Hmota nevzniká a nezaniká. To znamená, ak chcete viacej zdrojov do zdravotníctva, môžeme ich tam dostať iba z troch. Môžeme ich tam dostať od štátu, pokiaľ buď zvýši nejaké dane, ale proti tomu protestujete, lebo rovná, flexdaň, ktorú nám závidí pol Európy a celý svet, je pre vás nepriateľská, môžeme zvyšovať odvody, ale to kritizujete, alebo môžeme niekomu zobrať. Hovoríte, že stúpli odvody, tak treba povedať, že sadzba 3 000 korún pre živnostníkov platila vari od roku 96. A že vari už ani v Smere vedia, že nominálna mzda, reálna mzda a pomerná mzda sú čísla, ktoré treba rešpektovať, i keď je pravda, že samostatne zárobkovo činné osoby tento rok začali platiť, prinajmenšom z minimálnej mzdy, z toho, čo ľudia práce, ktorých sami zastávate, platia v podstate celý svoj život ako najmenej.

Pozeral som, počúval som, skúmal som. Dali ste počty lekárov, ktorí odišli. Pán predseda, verejne sa vás pýtam, či by ste boli taký láskavý a odpovedali, koľko ročne vyprodukujú naše lekárske fakulty nových lekárov a ako ich budeme zamestnávať. Ale celý váš počet narátaných lekárov nie je ani tretina ročného skončenia škôl, pretože 600 až 700 ľudí u nás končí medicínu a bude o chvíľu problém ich zamestnať. Navyše hovorili ste o rumunských a bulharských lekároch, ako keby ste tu nehlasovali aj za to, aby Rumunsko a Bulharsko čo najskôr pristúpilo do Európy a ich diplomy budú rovnocenné našim diplomom a naše sú rovnocenné anglickým! Chcem povedať, že tejto vláde sa dá všeličo vytýkať a ja sám, keď budem raz písať pamäti, spomeniem si aj na chyby, ktoré som urobil. Lebo len ten, kto nerobí, nerobí chyby. Spomínam si na výrok jedného z vašich vzorov, že len debil povie, debil lekár povie, že budem vás tak liečiť, aby to bolelo. Je však tiež pravdou, že toto lekár ani reformátor, ani tí namyslení nikdy nepovedali. My sme len povedali, že reformy sú nevyhnutné a, žiaľ, pokiaľ to nebude inak možné, čiastočne to bude bolieť. My sme nezvyšovali bolesť a snažíme sa ju minimalizovať. So súčinnosti s vami sa to veľmi ťažko bude dariť. Pretože jedna vec je bolesť a jedna vec do rán soľ prisýpať. Nie je umenie používať sociálnu argumentáciu na nesprávnom mieste. Umenie je si sadnúť "fejstufejs" a povedať: Mám tento vecný argument. Na tento eritropoint dávate veľa. Na tie antideuretiká ste nemali dať toľko, antibiotickú politiku robíte zle. To sa, samozrejme, však ťažko povie. Chcem povedať, že každá opozícia je potrebná. Nikto nesmie mať hore nos a každý musí svojím spôsobom mať kontrolu. A je výsostné právo každého dávať návrh na odvolanie premiéra. A ja myslím, že každý demokraticky zmýšľajúci človek to musí rešpektovať a že diskusia k tomu, koľkokrát bol, nebol v tomto parlamente, ani nie je dôležitá. Je len otázka, či sa s opozíciou dá spolupracovať aspoň na niektorých veciach, alebo nedá. Oceňujem slová predsedu parlamentu, ktorý povedal slovo, ktoré v tomto parlamente veľmi málokedy zaznieva a ktoré treba používať. O poctivosti. Poctivo sme hovorili občanom, že tá zmena nebude ľahká. Poctivo sme sa túto zmenu snažili robiť a budeme radi, keď v nej budete pokračovať. Tí, čo prídete po nás, pretože nikto to tu nemá vyárendované na večné veky. Ale tá poctivosť je aj v tom, že poctivo poviem, čo chcem spraviť do budúcna. Že nebudem raz zahmlievať, raz zľava, raz sprava, raz chceme zmeniť reformy, raz chceme zrušiť reformy, raz občanom sľúbime všetko. Poctivosť spočíva v tom, že im aj povieme, akej chyby sa dopustili predchodcovia, a ako vy tieto chyby odstránite. Pokiaľ ich nemáte možnosť, alebo odstraňovať teraz. Ale tej poctivosti mi tu akosi chýba. A poviem vám, v čom je to nepoctivé. Nepoctivé je to, že my si nevieme možno dobre nastaviť zrkadlo. S tým sa dá verejne súhlasiť. Ja s tým nemám žiadny problém. Ale zrkadlo musím nastaviť rovné tomu druhému. A nie krivé a spotvorené. A hovoriť: Pozri sa, toto si ty! Čo tu dnes zaznelo: Zlodej. Kradoš, privatizér. Pán poslanec Cuper má duševné problémy s nejakým Láslom Komlóšom, podľa hesla Sapér Vodičku: Každý Maďar môže za to, že je Maďar. Akurát, že oni nesedia v Polus centre. A Láslo Komlóš nie je podpredseda strany! (Hlas v rokovacej sále.) Chcem povedať, poviem to úprimne, kedykoľvek, dnes, zajtra, pozajtra si sadnem s kýmkoľvek z vás včítane komunistov a podiskutujem s nimi. Dám argumenty, budem počúvať protiargumenty. Len na jeden argument nebudem počuť, že som podvodník, zlodej, vrah, likvidátor slovenského národa a genocíder slovenského národa. Na to ucho nepočujem dobre. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcel by som reagovať na pána ministra jedným skutočným príbehom, ktorý mi povedal jeden penzista. Áno, náklady na lieky sa znižujú. Penzista mi hovorí: "Pán Fajnor, mesačne dávam 1 500 až 1 600 korún na lieky, ktoré musím dávať štandardne. Teraz mám ďalšiu diagnózu, musím dať ďalších 800 korún. Do penzie mi chýba viac ako týždeň a ja mám 900 korún. Prosím vás pekne, poraďte mi, mám zomrieť od hladu, alebo od toho, že sa nebudem liečiť". Takže aj takáto je, žiaľ, dnešná cesta. Že si ľudia, mnohí, lieky nevyberú a potom to takto končí, že sa nemôžu liečiť. Čo sa týka zadlženia. Ja vám chcem povedať jednu vec. Zadlženie nemocníc spôsobili tieto vlády. Ja nehovorím, že konkrétne vy. Vy ste málo vo vláde. Ale tieto vlády po novembri to spôsobili! Prečo spôsobili takýto diletantský prístup. Čo sa týka ďalšej veľkej kritiky, do roku 1989 som počúval, ako máme málo lôžok v porovnaní s rozvinutým zahraničím. Dneska tie lôžka likvidujeme. Dneska žiadne kapacity nebudujete, dokonca tie kapacity zatvárate. Chcel by som ešte povedať ohľadne dostupnosti. I keď už platíme dnes za zdravotnú starostlivosť, hoci to nie je v súlade s ústavou, podľa môjho názoru, choďte si pozrieť len v Bratislave, koľko sa zavrelo pohotovostí a v akých radoch tam musia ľudia čakať. Nie spokojne ako kedysi na banány. Tak bolo by dobre sa skutočne pozrieť pravde do očí. Ďakujem!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Pán minister Zajac, keby som tri roky nepoznal dojemnosť vašej rétoriky a výstupov a nepoznal podrobne, čo sa naozaj deje v slovenskom zdravotníctve, možno by sa mi tlačili slzy do očí, ale možno ste mohli byť o 12.00 na výbore pre zdravotníctvo, keď doniesla Komora sestier petíciu, ktorú podpísalo 28 600 sestier a členiek komory a keď sa im tisli slzy do očí, keď nám rozprávali o podmienkach, v ktorých tieto sestry dnes v zdravotníctve po tom, ako vaša reforma začala fungovať, pracujú. Ja viem, že s číslami sa dá narábať rôznym spôsobom, a zrejme ani nemá zmysel, pretože ohľadne nákladov na lieky, ohľadne nákladov rastu odvodového zaťaženia sme sa bavili niekoľkokrát. Ale chcem vám zodpovedať aj tu z tohto miesta na otázky, ktoré zazneli už aj od pána premiéra. Áno, ak dostaneme reálny mandát, to, čo vy nazývate reformou zdravotníctva, bude treba konkrétne zmeniť, alebo zrušiť. 91,4 % obyvateľov na Slovensku odpovedalo na otázku, ktorú z reforiem považuje za najnesprávnejšiu a ktorú treba prerobiť alebo zrušiť, reformu zdravotníctva. Tak keď to chcete počuť, áno, urobíme to. Ďakujeme pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zala...

B. Zala, poslanec: Pán minister, spomínali ste tu možnosti alebo dokonca akúsi vašu túžbu na spoluprácu s opozíciou s tým, že opozícia by mala byť zrkadlom, ktoré by bolo vhodné pre riešenie niektorých reformných vecí. Len na to treba vytvoriť predpoklady aj vo vládnej koalícii. Nemožno dopredu opozíciu a predovšetkým Smer postaviť do takej polohy, že jediný, kto má patent na rozum a na reformy, ste vy, a že jediné správne reformy sú tie, ktoré robíte vy. Ak vy to dopredu takto postavíte, automaticky ste akúkoľvek diskusiu zlikvidovali. Nie je o čom diskutovať. Pritom pravda je to, že aj my máme celkom jasné predstavy, ako by reformy mali vyzerať. Čiže nie sme protireformní, ako sa to snažíte nám zavesiť na krk, sme rovnako reformní, ale máme predstavu iných reforiem a inej alternatívy a o týchto alternatívach by sme, samozrejme, mohli diskutovať. A na margo pána premiéra. Čo mne najviac vadí. Áno, prebiehajú tu veľmi vážne reformy, ktoré my charakterizujeme ako pravicové, ale prosím, ak spomína pán premiér veľmi často v poslednej dobre Tonyho Blaira. Ja ho sledujem denne v televízii a predovšetkým v Britskom parlamente. Je tam každý druhý deň. Pri každom významnom reformnom zákone ho zdôvodňuje. Presviedča poslancov, získava si súhlas, konsenzus a zisťuje, akú má opozíciu, dokonca aj vo vlastných radoch a vo vlastnej strane, nemá poslancov ako hlasovaciu mašinériu. A toto ja vyčítam premiérovi, že také vážne reformy, ktoré sa dotýkajú tejto krajiny, nepríde zdôvodňovať silnými argumentmi a nečelí argumentom opozície, v ktorej by sme si mohli veci vyjasňovať. Tu je niekde, čo si myslím, že nie je dostatočne reformný postoj premiéra samotného. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová...

K. Tóthová, poslankyňa NR SR: Ďakujem. Počúvala som pána ministra. Ja by som mala len jednu otázku. Bola som sa pozrieť tiež na stretnutie Komory sestier a tam padali veľmi vážne argumenty, ktoré boli obžalobou súčasného riadenia a riešenia ich situácie. Veľmi žiadali, pán minister, aby ste prišli medzi ne. Neprišli ste. Sťažovali si, že vás pozvali na svoj snem, neprišli ste. Ja si myslím, že treba tým ľuďom vysvetliť, že to nie je správny postoj. Ďalej, pokiaľ ste hovorili o tých liekoch, ja mám v rodine onkologického pacienta. Je pravda, že lieky na onkológiu sú bez doplatkov. Ale všímate si, aké vysoké doplatky sú na lieky, ktoré zmierňujú dopady onkologických liekov? Veď to je 2 až 3 000. korún mesačne, pán minister. Kto si toto môže dovoliť? Tak nehovorme, že na onkológiu a tak ďalej sa znižujú poplatky alebo sa neplatia. Pretože nutné je brať sprievodné lieky, ktoré sú veľmi drahé, ide cena hore, alebo, pán minister, myslíte si, že ten, kto na ne nemá peniaze, nech sa zvíja pri onkologických liekoch? Máte vy takú predstavu? Tá je predsa nehumánna. Takže nie je všetko tak, pán minister, ako ste to tu povedali.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ešte s faktickou poznámkou pán navrhovateľ Kondrót, nech sa páči.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, zaujímalo by ma, ktorá je tá druhá polovica Európy, ktorá nám nezávidí rovnú daň, a to nechcem spochybniť, či v Bangladéši alebo na Novom Zélande, v tom zvyšku sveta zelenejú závisťou, ale zaujíma ma tá druhá polovica Európy. Po druhé, súhlasím s tým, čo ste povedali, že kto nič nerobí, nič nepokazí. To je stará známa pravda, kto robí, robí chyby. Vy ste politickým tlakom presadili sedem zákonov zdravotníckej reformy koncom roku a po troch mesiacoch ste všetky novelizovali. Nie dva, nie tri, ale všetkých sedem. Takže trošku menej arogancie, trochu menej bohorovnosti znamená aj menej chýb zvlášť pri dopadoch na obyvateľstvo. Na novelizáciách sa odrazilo veľa z toho, čo opozícia pripomínala koncom roku. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Pánovi poslancovi Fajnorovi. Vieme o tom probléme, je to naozaj zložitý problém. Trochu daný aj preskribčnými návykmi a tým, že lekári nie vždy stíhajú. Zajtra možno v tomto parlamente schválite možnosť lekárnikov vymeniť liek za, pre občana výhodnejší. Očakávam hlasy všetkých poslancov Smeru. Pôjde o generickú substitúciu. Takto vám ukážem, kedy to príde.

Pán poslanec Paška. Ja si vážim vaše názory, ale ako hovorí jeden môj starý kamarát: "Odtál potál". Proste vy ste nemocnicu videli z rýchlika a chcete mne hovoriť, ktorý som ešte dnes ráno ambuloval, ako žijú sestry. Žijú strašne ťažko. Majú veľmi mizerné podmienky a slovenské zdravotníctvo leží na nich. Som autorom výroku: "Keby odišla polovica sestier, zbankrotujeme. Keby odišla polovica lekárov, ešte to ako-tak udržíme". Tie sestry len nemajú dobré vedenie, pretože sa nevedia baviť so svojimi zamestnávateľmi. Oni musia vyjednávať v prvom rade. A oznamujem vám, všetkým poslancom, ste hlboko vítaní, v pondelok o 14.00 hodine bude vážne stretnutie riaditeľov všetkých zdravotníckych zariadení s účasťou štátu, tých najväčších, a s ich sestrami a budeme sledovať, ako budú vyjednávať. Ja do toho nemôžem zasiahnuť skôr, kým bude jasné, že dohoda nie je možná.

Pani poslankyňa Tóthová, vás osobne budem odprevádzať, ak prídete.

Pán poslanec Zala, vy máte po predkoch jednu vlastnosť. Vkladať niečo do úst, čo človek nepovedal. Buďte taký láskavý, reagujte len na to, čo som povedal, a len tým, čo som povedal. Polovicu z toho, čo ste povedali, ja som nepovedal, pretože vy ste to povedali. Ak tomu nerozumiete, to bol váš príspevok. (Smiech v rokovacej sále.) Ktorá je tá druhá polovica? Pán poslanec, tá, ktorá si myslí v Európe, že štát je dojná krava a hmota vzniká. Že to je nejaká hmota, matéria! Že mám tisíc korún v NBS-ke, oni sa mi v noci pomnožia a bude dvetisíc. (Smiech v sále.) Štáty...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, dve minúty uplynuli. Takže ani minúty sa nedajú takýmto spôsobom rozmnožiť.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Štáty, kde vládne ľavica.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za pochopenie. Ďalej v rozprave konečne vystúpi druhý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, (So smiechom.) pán poslanec Hort za klub SDKÚ, nech sa páči.

M. Hort, poslanec: No.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči.

M. Hort, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia. Spočítal som si, že keď v rokoch 1998 - 2002 sme zaregistrovali až 17 pokusov o odvolanie niektorého člena vlády a v tom dva pokusy o odvolanie Mikuláša Dzurindu a vlády ako celku, dnešný návrh je v období rokov 2002 - 2006 už siedmym v poradí, pričom všetkých sedem pokusov je z dielne strany Smer, konkrétne autorom všetkých siedmich návrhov je predseda Smeru pán kolega Fico. Keďže som sa dozvedel z prostredia poslaneckého klubu strany Smer, že toto má byť údajne posledný pokus tohto druhu v tomto volebnom období, dovoľte mi jedno krátke obzretie sa do minulosti, najskôr ešte do tej spred roku 1989. Pretože základným vybavením navrhovateľa je vykresľovať Slovensko doma, ale, žiaľ, i v zahraničí ako čiernu dieru a neustále vytvárať to, čomu Česi presne hovoria "blbá nálada", a pretože pamäť nám už viacerým už nie veľmi slúži, nezaškodí z času na čas oprášiť si spomienky z ani nie takej dávnej minulosti. Spomínam si na neúspešný pokus družstevníkov z Pruského, to je dedina kúsok odo mňa, dostať sa v Calexe Zlaté Moravce cez slivovicu, syr a žinčicu k mrazničke pre potrebu svojich robotníkov na poli skôr ako za dva roky, taký bol totiž vtedy dlhý poradovník na mrazničky. Ale tiež sa mi vybavujú pocity radosti, ktoré som prežíval, keď sa mi podarilo pre moju, vtedy už početnú rodinu zohnať banány či pomaranče. S úsmevom sa mi dnes už vybavuje aj situácia, keď ma prvýkrát po návrate zo základnej vojenskej služby poslala manželka s naším prvým synom, vtedy "v kočári" odstáť rad na mäso a ja po štyroch hodinách sústredeného čakania, aby sa mi aspoň aký-taký "flát" mäsa ušiel, som sa síce vrátil s mäsom, ale syna "v kočári" som pred obchodom zabudol. Ešte ako stredoškolák si spomínam na exkurziu v Zornici v Bánovciach nad Bebravou, kde som sa vtedy dozvedel, že košeľa, ktorej úplné vlastné náklady predstavovali 47 korún, vtedajších, a na našom trhu sa predávala za 110 korún, sa vyvážala do Sovietskeho zväzu za 27 korún. Obdobným prejavom neokolonializmu voči nám bol tiež spôsob tvorby cien na takmer sto percentách produkcie topánok z Partizánskeho či produktov strojárskeho priemyslu. Rovnako vývoz zbraní, ktorého nemalú časť sme museli zaplatiť z tých, oných 110 miliárd korún, ktorými sme nedávno sanovali banky, bol obyčajným vývozom revolúcie a to, čo sa naozaj podarilo predať, vôbec nevyvážilo objem, ktorý sme komunistickým diktatúram po celom svete darovali z našich daní. Mal som z toho obdobia aj iné skúsenosti. Výsluchy na ŠtB, od ktorých neuchránili ani moju manželku v tom čase v siedmom mesiaci tehotenstva, ale tiež priznanie môjho najstaršieho syna, že dostal od riaditeľa facku, od riaditeľa školy, iba za to, že nielenže mu prihláškou na náboženstvo pokazil úspešnú štatistiku na okresnom výbore strany, ale navyše nebol ani pionier. Moju rozhorčenosť schladil vtedy pokojom práve tento môj syn, ktorý konštatoval: Veď je to len taký chudák, ktorý si nevie rady sám so sebou. On chcel byť totiž prvý v okrese či v kraji, ktorý zrušil náboženskú výchovu na škole. No najväčším paradoxom tejto doby bola skutočnosť, že najväčší strach zrejme po osobných skúsenostiach Clementisa či Slánskeho z 50. rokov mali práve členovia komunistickej strany. Na obdobie po roku 1989 sme sa tešili pochopiteľne každý inak. Niekto na banány či pomaranče, iní na zrušenie poradovníkov na všetky tovary, ktoré boli vtedy označované ako luxus a niektorí na dôstojný život v slobode. Taký obyčajný, dôstojný život v slobode. Aj keď bolo jasné už v roku 1998, že každá postkomunistická krajina potrebuje zásadné reformy celého spoločenského diania, práve presvedčenie a snaha ukotviť Slovensko v slobodnom a bezpečnom svete určilo hlavné kroky a priority prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Naviac, akékoľvek rozmýšľanie o reformách bolo vtedy nepredstaviteľné aj v dôsledku vtedajšieho zloženia vládnej koalície. Kto z nás však vtedy veril, že do Európskej únie budeme vstupovať spolu s Poliakmi, Čechmi či Maďarmi? U mnohých, žiaľ, prezidentov nevynímajúc, sa často stretávame s názorom, ako keby tento úspech bol iba výsledkom akejsi diplomatickej ekvilibristiky. Ako keby domáca a zahraničná politika neboli spojené nádoby. Takouto schizofréniou našťastie netrpia tí, ktorí sa na nás pozerajú takpovediac z nadhľadu. Myslím tým veľvyslancov iných krajín na Slovensku, ale tiež renomované zahraničné inštitúcie. Aj keď reformy vždy boleli a bolieť budú, aj keď neexistuje žiadny návod, ktorý by sa dal jednoducho obkresliť a použiť ako odskúšaná skúsenosť, bola to práve zodpovednosť za našu súčasnosť, ale predovšetkým za našu budúcnosť, ktorá dala druhej vláde Mikuláša Dzurindu odvahu nastúpiť túto náročnú cestu, a nie sa iba viesť na úspechu, ktorý bol zavŕšený 1. mája 2004. Som presvedčený, že napriek objektívnym ťažkostiam, ktoré prežívajú mnohí naši občania, väčšina z nich vie, že inej cesty jednoducho niet. A ten, kto im sľubuje ďalšie bezbolestné rozdeľovanie podstaty, ktorú sme si už dávno prejedli, jednoducho klame. Od roku 1989 sme však na našej politickej scéne svedkami aj iného príbehu. Príbehu človeka, ktorý sa napriek najvyšším preferenciám vo vlastnej strane nestal jej predsedom, ba dokonca sa mu neušlo ani miesto v exekutíve. A pritom tak veľmi chcel. Chcel dokonca znásilniť ústavu, aby mohol byť aspoň generálnym prokurátorom. Keď nevyšlo ani to, založil si svoju vlastnú stranu. V presvedčení, že bude víťazom volieb, v roku 2002 neváhal vrátiť do politiky štýl, o ktorom sme si už mysleli, že je už minulosťou - urážky, invektívy a zosmiešňovanie politických oponentov sa stali jeho pracovnou metódou. Svojej túžbe po moci podriadil naozaj všetko. Dnes už siedmykrát zamestnáva spoločnosť návrhom na odvolanie, v porovnaní s inými parlamentnými demokraciami je to naozaj úctyhodné tempo. Robí tak napriek tomu, že v období, keď reformy na ľudí dopadali azda najviac, mu v referende 65 % občanov povedalo, že majú oveľa viac zodpovednosti ako on a že jeho chorobnú túžbu po moci jednoducho nepodporia. Naďalej však ohlupuje ľudí svojím nenapodobniteľným sociálnym cítením, ako keby nevedel pochopiť, že pre nikoho z normálnych Slovákov nikdy ľudia ako Flašík, Beňová, Široký či Poór nebudú garantmi žiadnej sociálnej spravodlivosti. Zrejme pre svoju pýchu si neuvedomuje, že je obyčajným produktom. Dovolím si totiž zacitovať priamo Fedora Flašíka, ktorý svojho času o ňom povedal: "Fico je veľmi dobrý produkt. Áno, politik je produkt pre reklamnú agentúru, ktorá sa zaoberá politickým marketingom. No a úlohou takejto agentúry je predať tento produkt." Čo si však pán Fico uvedomuje, je skutočnosť, že mu uteká vlak. Preto táto schôdza, preto ďalej častejšia nervozita. Niekedy až nekontrolovaná. A, žiaľ, aj vulgárne správanie. A hlavne voči tým, ktorí dokážu pokojne aj cez médiá reagovať na jeho skutočné pohnútky či ciele. To nie je dobrá vlastnosť u žiadneho človeka, nieto u politika, ktorý má také vysoké ambície. Škoda, že tu nesedí, ale viem, že to počúva. Pán kolega, keď som mal prvýkrát osobnú skúsenosť s takýmto vaším správaním, bolo to na prelome rokov 2003/2004, myslel som si že ide o momentálny skrat. Chcel som vám vtedy pri prvom stretnutí v Novom roku zavinšovať to, čo si ľudia pri takýchto príležitostiach želajú. Priznám sa, že aj pod vplyvom rečí o novej politickej kultúre bolo moje prekvapenie z vašich vulgarizmov a vyhrážok dosť veľké. Čas niečo vyliečil a ja som sa snažil zabudnúť aj preto, že v politike nie zriedka prežívame aj hektické chvíle. Keď ste ma však obdobným spôsobom takpovediac vrátili na zem po mojom návrate z inaugurácie nového Svätého Otca z Ríma, uvedomil som si, že túto skúsenosť si už nemôžem nechať pre seba, pretože išlo o osobné vyhrážky, ktoré som, priznám sa, nezažil ani v časoch komunizmu. Je len pochopiteľné, že rozhorčenosť tentokrát mojich dospelých synov som musel upokojovať ja. Veď je to iba taký, ktorý nevie dať sám si so sebou rady. Chcem vás, pán kolega ubezpečiť, že tak ako vyhrážky na mňa neplatili v starom režime, je mi strach cudzí pri poznaní týchto vašich spôsobov. Dovolil som si to spomenúť preto, aby bolo zrozumiteľnejšie, kto sa tu v tejto Národnej rade na čo hrá.

Chcem dať ešte pár otázok pánovi Ficovi na záver môjho vystúpenia, ale skôr ešte budem reagovať na kolegu Fajnora. Viete, reakcia pána Fajnora, že by bolo dobré časť tejto snemovne znova niekam vyviezť, mňa až tak veľmi neprekvapuje. Je reprezentant strany, ktorá má za sebou históriu vyvážania, prevážania, odsunu nielen časti ľudí, ale celých národov. Ja ho chcem ubezpečiť, že už nič také nikdy nebude. V demokratickej spoločnosti to nie je možné, totižto. A teraz k tým otázkam. Viete, veľa som si tu vypočul o korupcii, klientelizme a napadla ma jedna skúsenosť. Hovorí sa o strane Smer, že má za sebou jadrovú loby. Keď svojho času bol odvolaný generálny riaditeľ Jadrovej elektrárne Jasovské Bohunice pán Šmíd, hneď ráno na druhý deň pán Fico bol na sekretariáte generálneho riaditeľa Slovenských elektrární pána Rapšíka. Ja sa pýtam pána Fica, či tam bol ako predseda Smeru, myslím teda v obave, že na základe toho, čo sa tu hovorí, príde strana Smer o podporu jadrovej loby, keď už tam nebude sedieť pán Šmíd, alebo tam bol ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen výboru pre práva menšín a postavenie žien. To by ma zaujímalo, čo ho priviedlo k tomu, že hneď na druhý deň ráno o pol ôsmej si urobil takýto poslanecký prieskum. Veľa som sa v tejto Národnej rade napočúval o privatizácii SPP. Viete, aj stredoškolsky vzdelaný študent vie, čo je to slovo politika, vo vzťahu k tomu ako vyzerá mena. Čo je to slovo politika nesprávne povedané vo vzťahu ku konkrétnemu problému. Ja sa pýtam tu dnes pána kolegu Fica, o koľko ste obrali rozpočet Slovenskej republiky tým, že v čase prípravy zmlúv so zahraničnými investormi ste strašili okamžitým znárodňovaním po tom, ako sa dostanete k moci. Hovoria niektorí odborníci, že asi o 30 miliárd. Ja si myslím, že to je možno aj málo. No a po tretie, čo by som sa chcel spýtať, viete, keď vyhral pán Flašík súd s IRB-čkou, údajne išlo o 104 miliónov korún. Opäť z prostredia poslaneckého klubu Smer som sa dozvedel, že sa na centrále Smer pilo a oslavovalo až do rána. Ja sa pýtam, pardon, k tomu nadštandardnému sociálnemu cíteniu strany Smer, či sa pilo zo žiaľu, že to budú musieť daňoví poplatníci zaplatiť, alebo či sa pilo z radosti. Aj na základe uvedených skutočností, ktoré by sa dalo pokračovať, by som chcel požiadať ctenú snemovňu, aby ste tento návrh nepodporili. Ďakujem za pozornosť.