B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nemôžete...

L. Martinčeková, poslankyňa: Na vystúpenie pána premiéra, to súvisí, takto sa táralo do roku 89, mám tomu rozumieť, že mal na mysli za komunistov, nuž sa pýtam pána poslanca...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nemôžete sa pýtať pána Fica.

L. Martinčeková, poslankyňa: Prečo vaša strana sa spája s komunistami. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ani rečníckou otázkou nie. Pán poslanec Janiš, nech sa páči a zároveň upozorňujem poslancov, aby reagovali na predrečníka, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán premiér, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Fico použil teraz v rozprave to slovíčko zvrátené v súvislosti s úradmi práce. Ja by som mu chcel povedať, že každý normálny, dobrý manažér dáva ľuďom motiváciu, dáva ľuďom motív, aby pracovali lepšie, aby robili napríklad väčší obrat, aby mali väčšie zisky. Úrady práce dostávali motív, aby zvýšili svoje úsilie a hľadali a pomáhali ľuďom nájsť si prácu. Čo je na tomto zvrátené! Toto vie každý, iba vy to neviete, pán Fico? Ak je pravda, čo ste povedali, tak potom je zvrátené to, čo ste povedali! Vy máte jednu perfektnú vlastnosť, ste vždy proti všetkému, ale za čo ste, to ste ešte nikdy nepovedali, lebo to neviete, ale jedno viete určite a presne, perfektne, že chcete moc, že chcete vládnuť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mitrík... Skúste ešte raz pána poslanca Mitríka a jeho mikrofón hlavne, zapnúť. Nech sa páči, máte, pán poslanec, ale nestláčajte gombík, môžete hovoriť.

K. Mitrík, poslanec: Nejde mikrofón. Vážený pán Fico, hovorili ste vo svojom úvodnom vystúpení, teda v tej krátkej pasáži, že ma nepoznáte, ja sa priznám, že som rád, že ma nepoznáte, pretože ja o takéto známosti s vami vôbec nestojím. V krátkej pasáži, teraz keď ste vystúpili, ako reakciu sa mi potvrdilo, že trafená hus zagágala, pretože na ostatných ste nereagovali, ale na moje vystúpenie ste reagovali, čo znamená, že vás to trafilo, že som len predsa hovoril pravdu, lebo ste v úvode povedali: Na invektívy reagovať nebudem, to znamená, že ja som invektívy nehovoril. Chcem vám len povedať k tomu listu, ktorý ste poukázali, na ktorý ste poukazovali, určite sú to motivačné listy, pretože ak šéf vidí, že sú rezervy dole u svojich úradníkov, tak určite dostanú befel, aby dvihli zadky a nezamestnanosť na základe stimulov aktívnej politiky práce využívali, aby sa chytili rozumu, chytili pák, ktoré majú, a aby pracovali, aby nesedeli doma v kancelárii. Čiže preto boli tieto listy vydané vonku a vôbec sa za ne netreba hanbiť. Ja ako šéf by som bol hrdý na takýto list, že som motivoval a nabádal ľudí, aby pracovali a nesedeli doma.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Fico, tvrdíte, že nie ste populista. Dobre. Tak si analyzujme obsah toho, čo ste povedali a tam sa sám z toho usvedčujete. Skúste mi vysvetliť, prečo ste dnes nespomenuli slovenských poľnohospodárov? Ak si ctení kolegovia všimli, ani pán prezident sa k nim nevyjadril. No preto, lebo dnes nie sú témou. Oni budú témou, keď sa tu bude bojovať o dotácie. Takže vy hovoríte to, čo ľudia počuť chcú, a tomu sa hovorí dogmatizmus. Takže, možno ste taký dogmatický populista. (Smiech.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prosím vás, aby ste zapli pána poslanca Kuboviča, teda aby ste mu mikrofón zapli.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem. Vážený pán poslanec Fico, vy ste vo svojej reči si pochvaľovali podporu nezávislých poslancov združených v Slobodnom fóre, aspoň myslím, že tá skratka SF znamená to, že Slobodné fórum. Ja som si, samozrejme, dobre pozrel aj zoznam dnešných, tých, ktorí prví podpisovali túto vašu snahu, ktorú tu dnes predvádzate, a iniciatívu, a veľmi sa mi páči, že je tam také zoskupenie v poradí pán Fico, pani Martináková a pán Ševc.

Myslím si, že to veľa vypovedá a všetci občania na Slovensku si urobia veľmi dobrý obraz o tom. Ale ja by som sa ešte vrátil k tej hodnotovej politike Slobodného fóra, ktoré tak máte radi. Myslím si, že od dnešného dňa vlastne bude dobré, aby sa Slobodné fórum premenovalo na Smer Fico.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Fico, môžete reagovať na faktické poznámky.

R. Fico, poslanec: Vážený pán predseda, odpoviem v dvoch minútach na faktické pripomienky, ktoré mali poslanci k môjmu vystúpeniu. Predovšetkým sa mi zdá, že v SDKÚ začal súboj o umiestnenie na kandidačnej listine, pretože... (Potlesk.) ...poslanci majú svoje vystúpenie napísané ako cez kopirák, ale ja to rešpektujem. Predovšetkým chcem odpovedať pánovi poslancovi Rusnákovi, že privítal by som, keby na Slovensku bola taká ekonomická a sociálna situácia ako v Českej republike. Máme sa čo učiť, páni, pretože všetky ukazovatele, ukazovatele nezamestnanosti, ukazovatele inflácie, ukazovatele zahraničných investícií, ukazovatele miezd, cien, všetky sú lepšie, ako to je na Slovensku, a to neurobili pravicové reformy, ktoré sme dnes tu otvárali. Stojím absolútne za svojím vyjadrením, že priemerná mzda by na Slovensku musela byť 18 000 korún, aby sme dosiahli reálne úroveň roku 1989. To je štatistický údaj, za ktorým si absolútne stojím, a nie je na ňom nič. Ak vy v ňom niečo vidíte, tak je to, samozrejme, váš problém. No a na záver taká krátka otázka. To ste vy, pani poslankyňa, čo ste trestne stíhaná? Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: O slovo sa prihlásil pán minister vnútra, (Hlasy v pléne.) pán minister Palko, nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda, vzhľadom na isté napätie, ktoré vládne tu v rokovacej sále, tak chcel by som začať tým, že želám všetko najlepšie v osobnom aj v pracovnom živote všetkým prítomným členom vlády aj všetkým prítomným poslancom, či už opozičným, alebo koaličným, alebo nezávislým. (Potlesk.)

A teraz už vážne a vecne. Predkladatelia návrhu na odvolanie vlády použili ako argument takzvanú sociálnu kriminalitu. Pán predkladateľ poslanec Fico dokonca citoval správu o bezpečnostnej situácii za rok 2004. Dovoľte mi, aby som tento spôsob argumentácie uviedol na pravú mieru a hodlám tak urobiť úplne vecne a bez akýchkoľvek politických tónov. Chcem povedať dve poznámky. Po prvé, správa o bezpečnostnej situácii za rok 2004, za chvíľu ju budeme prerokúvať, nehovorí to, čo nám predkladatelia chcú podsunúť, a síce nehovorí to, že snáď zlá hospodárska situácia spôsobuje automaticky nárast majetkovej kriminality, ktorú predkladatelia nazývajú sociálnou. Správa hovorí iba to, že môže existovať súvis medzi páchaním majetkovej kriminality a sociálnou situáciou. Toto je však skutočnosť, ktorá platí ako dnes tak pred desiatimi rokmi a takisto bude platiť aj o desať rokov. Pán poslanec Fico už viackrát v uplynulých mesiacoch v médiách používal tú skutočnosť nárastu evidencie majetkovej kriminality v roku 2004 ako argument proti ekonomickej politike štátu. Lenže správa, na ktorú sa odvolal, hovorí o inom vysvetlení. Hovorí o tom, že väčší počet evidovaných trestných činov, majetkových, v roku 2004 oproti roku 2003 súvisí s tým, že sme v Policajnom zbore odstránili faktory, ktoré dlhé roky motivovali policajtov v snahe neevidovať trestný čin. Takáto snaha bola dlhé roky prítomná. My sme ju odstránili zrušením čiarkového systému, ktorý tu bol celé desiatky rokov, čiarkový systém spočíval v tom, že všetky útvary, od okresov cez kraje až na celoštátnu úroveň boli hodnotené podľa toho, aký nízky nárast trestnej činnosti vykazovali. Čím menej, tak tým väčšie odmeny, tým kladnejšie hodnotenie a tak oni sa podľa toho dlhé roky zariaďovali. Výsledkom bolo to, výsledkom bola neochota evidovať najmä menej závažné trestné činy, čiže majetkovú kriminalitu. To je celé vysvetlenie. Tá zmena, to zrušenie čiarkového systému sa udiala po 1. 1. 2004 a to ovplyvnilo štatistiku a priviedlo jej zreálnenie. Toto vysvetlenie je v správe o bezpečnostnej situácii a to tu nebolo citované.

Druhá moja poznámka sa týka toho, že dnes sú už nielen známe štatistiky kriminality za rok 2004, ale aj za prvých päť mesiacov roku 2005, takže už vieme, ako bude tento rok vyzerať. Vidno tam tri jasné trendy, po prvé, pokles evidencie násilnej kriminality. Toto je dlhodobý trend, ktorý trvá už minimálne štyri roky, to je dobré. Po druhé, nárast v počte evidovaných trestných činov ekonomických, ako sú sprenevery, podvody, tunelovanie a tak ďalej, ale aj veľký nárast objasnenosti takejto trestnej činnosti a toto, myslím, je aj správna odpoveď aj na správu Slovenskej informačnej služby, o ktorej hovorili predkladatelia návrhu. SIS hovorila o ekonomickej trestnej činnosti, ako sú podvody, sprenevery, tunelovania a rezorty vnútra a prokuratúry hovoria, že páchateľov takýchto trestných činov stíhajú. Vo väčšom počte ako za minulé roky. No a tretí jasný trend za prvých päť mesiacov tohto roku je výrazný pokles práve majetkovej kriminality, ktorú navrhovatelia nazývajú sociálnou.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z toho, čo som uviedol, je, myslím, zrejmé, že nad argumentáciou takzvanej sociálnej kriminality prinajmenšom visí veľký otáznik a rovnako otázna je aj úspešnosť používania takejto argumentácie, ak chceme ostať v medziach vecnosti. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážené páni poslanci, konečne by sme mali pristúpiť k vystúpeniam tých, ktorí sa prihlásili písomne. Predpokladám, pán poslanec Ševc, že tie štyri minúty asi vám stačiť nebudú, takže odporúčam, aby sme prerušili rokovanie a budeme pokračovať o 14.00 vystúpením pána poslanca Ševca.

Ešte predtým, páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte, aby som vám teda prečítal jeden oznam. Dnes o 12.15 hodine sa uskutoční vernisáž výstavy Lesy a ľudia, príroda, lesy a umenie v hradnom paláci, v predsáli siene ústavy, pozývame vás na otvorenie tejto ústavy. Výstavu usporiada Národná rada Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky takisto v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva. Takže budete vítaní, ak tam prídete.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý vystúpi pán poslanec Ševc. Nech sa páči, máte slovo.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená vláda, ale ona už odišla, takže ani niet hádam o čom rokovať, ale to nevadí. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, neviem, kde skončí táto diskusia, ale to, čo bolo doobeda tu interpretované, zrejme hovorí samo osebe, že je nielen spoločenská, ale aj politická kríza na Slovensku.

Som hrdý, pán premiér, že som komunista. Vaše hanobenie KSS vydrží, aj keby to malo byť ďalšie volebné obdobie, čím viac budete na nás nadávať, tým viac sa budú ľudia zamýšľať nad tým, prečo sme v tejto Národnej rade a prečo sme dostali dôveru.

Nebudem opakovať tie otázky, ktoré boli v predloženom návrhu, chcem sa zamyslieť skôr nad niečím iným, ale z iného pohľadu sa pozrieť na daný problém. Nechcem vám, pán premiér, pripomínať, že práve za socializmu chlieb stál 5,20, liter mlieka 2 koruny, maslo 8 korún, kilo hovädzieho 17, bravčového 24 a tak ďalej. Vidíte a žijete a ste došli až sem, že bezplatné zdravotníctvo, školstvo, kultúra, šport, že boli novomanželské pôžičky, ale to nech zhodnotia ľudia. Vám darmo argumentovať, pre vás argumenty, to je ako hrach na stenu hádzať.

Ak budete takto diskutovať aj vy, páni kolegovia z koalície, tak celé Slovensko bude za chvíľu červené. I vaša kultúra svedčí skutočne o tom, že je kríza, ktorá zašla tak ďaleko, že si podaktorí predstavitelia strán vládnej koalície ani ruky nepodávajú a robia si najrôznejšie prieky. Vláda v Národnej rade nemá potrebný počet hlasov nielen na prijatie ústavných zákonov, ale ani obyčajných, ale vidíte, vládne. Umenie možného, tieto ako aj ďalšie skutočnosťou vládnej a celospoločenskej krízy sú natoľko notoricky známe, že ich nepopiera ani samotná vládna koalícia. Vznikajú dve opodstatnené otázky: Po prvé, čo spôsobilo túto vládnu a spoločenskú krízu? Po druhé, aké je možné východisko, respektíve východiská z tejto krízy? Podľa nášho názoru súčasnú spoločenskú a vládnu krízu spôsobila krajne pravicová hospodárska, sociálna politika vlády Mikuláša Dzurindu, ako aj jej servilná proamerická zahraničná politika. Žiada sa zdôrazniť, že Slovensko sa v dôsledku hospodárskej a sociálnej politiky súčasnej vlády stalo jedinou oázou na svete s extrémne liberálnym anglosaským ekonomickým modelom, kde na biede ľudu kvitne "zrúdny" thatcherizmus. Predstavitelia vlády vyznávajú a uplatňujú vo svojej politike anglosaskú ultraliberálnu axiómu, podľa ktorej jediným východiskom zo súčasnej krízy je odbúravanie sociálnych vymožeností občanov a zvýhodňovanie zahraničného a domáceho kapitálu na úkor občanov, najmä na úkor sociálne najslabších a slabších vrstiev. My kategoricky odmietame ultraliberálny anglosaský model neobmedzeného trhového hospodárstva, ktoré pozná len jediného víťaza, robí bohatých ešte bohatšími, pracujúcich ešte chudobnejšími a ak majú prácu a sústavne reprodukuje bezohľadný spoločenský poriadok. To, o čom sa dnes hovorí v Európskej únii, nie je v skutočnosti tak spochybňovanie európskej ústavy, ale budúcnosť kapitalizmu. Európa prežíva strach z toho, že jej bude nanútený tento anglosaský ultraneoliberálny model hospodárstva, ktorý je pre ňu cudzí a neprijateľný. Chcem pripomenúť, prezident americkej nadácie ekonomických trendov Rifkin napísal, že čoraz viac Európanov sa pýta, čím lepšiu hospodársku budúcnosť sľubuje liberálny alebo sociálny trhový model, podľa neho referendá o ústave vo Francúzsku a Holandsku sa stali náhradnými fórami, na ktorých ľudia vyjadrili svoje ekonomické preferencie, nádeje a úzkosti. Bolo by načase, aby si aj naša vláda položila otázku, čo všetko spôsobila Slovensku svojou krajne pravicovou liberálnou politikou a svojou proamerickou klientelistickou zahraničnou politikou Slovensku a Európskej únii. Žiaľ, vláda Mikuláša Dzurindu to nedokáže. Nie je schopná sebareflexie a bráni jej v tom aj odmietavý postoj k dialógu s občanmi a parlamentnými stranami. To už nehovorím o našej, ktorú považujete za extrémnu stranu, pričom zabúdate, že ak niekto tu je extrémny, tak je to vaša vláda. Absolútna väčšina ľudí je presvedčená, že na Slovensku nevládnu normálne pomery. V normálnych pomeroch nemôžu vznikať situácie, aby jedna koaličná strana vyháňala z vlády druhú, najmä v čase, keď má vláda v Národnej rade menšinu. Príčin na odchod z vlády má zrejme každá koaličná strana dosť. Preto vzniká otázka, prečo za každú cenu zachraňujú túto vládu, prečo ju držia pri živote. Odpoveď je len jedna. Majú na tom vlastný, egoistický záujem. Inými slovami, zachraňujú túto vládu nie v záujme občanov, v záujme Slovenska, ale vo svojom straníckom a osobnom záujme. Podľa prieskumu verejnej mienky väčšina Nemcov si želá predčasné voľby. Želajú si ich, lebo sú presvedčení o užitočnosti a nevyhnutnosti zmeny. Kancelár Schrőder sa podriadil vôli väčšiny hlavne preto, že v Nemecku je demokracia. Tvrdí sa, že na Slovensku si ľudia neželajú predčasné voľby. Najpravdepodobnejšie preto, že už neveria v zmenu k lepšiemu. Sú sklamaní a otrávení z výsledkov a dôsledkov politiky súčasnej vlády a vládnej koalície. Bodaj by aj neboli. Stačí si len pripomenúť daňovú reformu s jej 19 % DPH na všetko, na lieky, na potraviny, na kultúru, takzvanú zdravotnícku reformu, ktorá je dokonca v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, škandalóznu dôchodkovú reformu. Vláda Mikuláša Dzurindu si už natoľko zvykla na účelové novelizácie zákonov, že to považuje za normálne. Keď potrebuje vyvlastniť pozemky pre zahraničný kapitál, jednoducho predloží návrh novely zákona, ktorý jej to umožní. Kašle na to, že to občania považujú za také zaobchádzanie s nimi, ako keby vlastníkmi neboli, ako keby si mohol štát robiť s občanmi, čo sa mu len zachce. Vy ste to minulému režimu vytýkali. Štát nechráni občana ani pred krajne agresívnou reklamou, ktorá ho veľmi nebezpečne ohrozuje ako spotrebiteľa. Opatrenia zo strany štátu sú také neefektívne, že sú až na smiech predstaviteľom všemocných obchodných reťazcov. Ešte horšia je situácia v oblasti cenovej tvorby, najmä u monopolných štruktúr. Ministerstvo financií pohrozilo Molu pokutou. Minister pán Mikloš to elegantne zahral do autu. Prečo? A vôbec, prečo sa bolo treba zbaviť takej ziskovej štruktúry, ako bol Slovnaft? Vytvoril sa tým kanál na drenážovanie desiatok miliárd zo Slovenska. Okrem toho sa stal prostriedkom na nehorázne okrádanie slovenských občanov a zdrojom doplňovania armády nezamestnaných. A vôbec, aké má Slovensko záruky, že nepríde o Slovnaft, tak ako prišlo o mnohé výrobné závody, len preto, že prevážila potreba rozširovania trhu pre nemecké, rakúske a iné výrobky.

Rovnako škandálne si počína na Slovensku Deutsche Telekom v slovenskom Telekome. Dovoľuje si na Slovensku to, čo by si nemohol dovoliť v Nemecku. Tarifikuje abonentov už po niekoľkých sekundách volania, keď ešte nehovoria a nie je isté, či sa telefonát uskutoční. Vládu vôbec neznepokojuje, že príchodom zahraničného kapitálu sa naša pracovná sila stáva druhoradou, a tým aj smiešne lacnou. Vedenie zahraničných podnikov tvoria prevažne cudzinci, ktorých platy predstavujú desaťnásobky platov našich občanov. Je hanbou, ak naši občania vo vlastnej krajine sú druhoradí. Hovorí sa, že človek, ktorý si neváži sám seba, nemôže očakávať, že si ho budú vážiť iní. To platí aj o národe, štáte a akejkoľvek inej spoločenskej štruktúre. Keď si nevážime sami seba, nemôžeme očakávať, že si nás a našich ľudí budú vážiť iní. Potom naša mládež bude odkázaná na to, aby utierala s prepáčením zadky kde-komu na západe za mizerný groš, zatiaľ čo nebude mať kto podať pohár vody ich matkám a otcom. Ešte nikdy nebolo sebavedomie a sebaúcta jednotlivcov národa a štátu vystavené takej tvrdej skúške ako v poslednej dobe. Zrýchľovanie tempá vývoja nás núti hľadať odpovede na otázky, pre ktoré nie sú žiadne historické analógie. Dochádza k nevídanej erózii národného sebavedomia. Všetko, čo platilo odjakživa ako naše a len naše, bolo touto vládou odsúdené, aby sa stalo len cudzie, prípadne majetkom zbohatlíkov. Občan bol premenený na bezmajetkového niktoša, na žobráka odkázaného na milosť a nemilosť cudzincov a zbohatlíkov. Tlak na presadenie totálnej uniformity a vygumovanie pamäte národa sa stupňuje škandalizovaním nevinných ľudí. Sme opäť postavení pred otázku, čo je Slovensko? Čím má byť, respektíve čím musí byť, čím bude? Perifériou, komplementaritou koho a čoho? Odpovede na tieto a ďalšie dôležité otázky a skutočnosti sa sotva dajú extrapolovať z nekonečného oceánu výkalov, ktorými nás kŕmi oficiálny virtuálny svet. Mali by sme zostúpiť do hĺbok nášho vedomia, podvedomia a svedomia. Vytvoriť si tam našu pravú domovinu, aby sme mohli dobroprajne, bez závisti a žičlivosti pozerať na veľkosť iných, na ich šťastie a bez strachu do vlastnej budúcnosti.

Po 11. septembri 2001 Bushova administratíva vyvíjala nátlak na všetky krajiny sveta, aby sa rozhodli, či sú so Spojenými štátmi, alebo s teroristami. Podľa tej pesničky: Kto nejde s nami, je proti nám. Biely dom konal bez ohľadu na to, čo si myslia iní a tí, čo sa rozhodli pre Spojené štáty, dnes platia vysokú cenu za svoju chybu. Už v tom čase vtedajší minister zahraničných vecí a terajší francúzsky predseda Villepin reagoval na túto výzvu slovami: Nerobte chybné rozhodnutia, výber je bezpochyby iba medzi dvomi víziami sveta. Týmito slovami zdôraznil rozdielne videnie sveta Washingtonu a Paríža. Žiada sa aj dnes zdôrazniť, že zďaleka nie všetky vlády na svete zdieľajú americkú víziu rozdelenia sveta a panstva. Žiaľ, Slovensko sa vďaka Dzurindovej vláde postavilo nielen jednoznačne, ale doslova ponižujúco a servilne na pozíciu Bushovho videnia sveta. Stojí nás to nielen stovky miliónov, ktoré sú vynakladané na naše žoldnierske služby v Iraku. Z jedného chomúta do druhého chomúta, tak kto sa tu nepoučil? Možno ešte viac škody sme tým spôsobili Európskej únii, keď sme sa ľahkomyseľne pripojili k tým, čo ju rozkmásali na starú a novú, na zúčastnenú a nezúčastnenú na agresii proti Iraku. Dnes sme ešte navyše hrdí, že ktosi Slovensko považuje za reformné laboratórium Európy. Mali by sme sa zamyslieť, kto a prečo nás chváli, mali by sme tiež hľadať odpoveď na otázku, ako to vnímajú iní členovia Európskej únie a naši občania.

Tragédia spočíva v tom, že vláda Mikuláša Dzurindu, ako som už povedal, nie je schopná sebareflexie a kritickej reflexie svojej vnútornej a zahraničnej politiky. Namiesto kritickej analýzy svojho vládnutia arogantne odmieta akúkoľvek kritiku svojich nešťastných a často aj protiústavných reforiem. Jej ministri z televíznych obrazoviek sa arogantne vysmievajú do očí občanom, ktorí sa stali obeťami ich katastrofálnych, extrémne pravicových extrémistov. Takých hercov, ako sú páni Kaník a Zajac môže skutočne závidieť i Slovenské národné divadlo. Ak už hovorím o extrémne pravicových experimentoch, žiada sa povedať, že politika súčasnej vlády zneužíva Slovensko ako experimentálneho králika. Tak to vnímajú nielen naši občania, ale aj mnohí významní politici členských krajín Európskej únie včítane českého a francúzskeho prezidenta. Pre zahraničný kapitál náklady na pracovnú silu a na životné prostredie sú rovnaké ako iné náklady, na ktorých sa šetrí v záujme zvyšovania ziskov. Čo urobila táto vláda na ochranu záujmov svojich občanov a nášho životného prostredia pred dravosťou zahraničného kapitálu? Nielenže nič, ale ho dokonca chráni pred tlakom Európskej únie, ako to bolo aj v prípade US Steel. Vláda nielenže neurobila nič v prospech pracujúcich, ale dokonca odsabotovala aj tripartitu. Protisily, hlavne odborové hnutie bolo odstavené od sociálneho dialógu. Môžete si hovoriť, čo chcete, ale pravda je takáto, že odbory nepotrebujete, a ak, tak len tie poslušné. Na druhej strane podnikateľské štruktúry, ktoré sú aj podľa SIS-ky čím ďalej tým viac prepojené na mafiánske, sústreďuje na seba čoraz viac moci v štáte. Dnes v štáte niet adekvátnej sily na krotenie bezuzdnej kapitalistickej sily, ktorá sa vydala na cestu zneužívania moci a rabovania. Rozpory v súčasnej vláde majú oveľa hlbšie nepolitické príčiny umocnené mocenskými a finančnými záujmami, klientelizmom, vplyvom silným záujmových skupín a tam treba hľadať pravdu. Terajšie strany vládnej koalície chcú dovládnuť do konca volebného obdobia hlavne z dvoch dôvodov. Sú presvedčení, že súčasná vláda svojou protiľudovou politikou natoľko otrávi občanov voličov, že väčšina z nich nepôjde voliť po uplynutí volebného obdobia a nízku účasť voličov považujú za výhodnú pre seba. Po druhé si kladú otázku, prečo by sa nemali čo i len počas jedného roka podieľať na moci, ktorá je hlavne nie o službe občanom, ale o vlastnom prospechu. Súčasná vládna garnitúra nechce a nemôže pochopiť, že krajine nemožno vládnuť proti jej vlastnému obyvateľstvu. Preto je najvyšší čas, aby vypratala priestor pre nevyhnutnú zmenu. Jediným reálnym východiskom pre Slovensko je zavedenie modelu sociálnej solidarity a jeho postupné adaptovanie na naše pomery. To môže urobiť len vláda, ktorá bude predovšetkým a nadovšetko presadzovať záujmy Slovenska a jeho ľudu a nie záujmy zahraničného kapitálu. Ostáva len veriť, že národ, ľud tejto krajiny a história vám nikdy nezabudnú, ako ste ho obrali o všetko, čo vytvorili celé generácie a odovzdali na striebornom podnose cudzincom za 30 strieborných. Veď je to obrovská zvrhlosť, ak si garnitúra, ktorá príde k moci na jedno funkčné obdobie, uzurpuje právo na rozpredaj národného majetku. Veď príchodom k moci sa žiadna politická garnitúra nestáva vlastníkom krajiny, jej majetku, iba správcom. Namiesto toho, aby ste majetok krajiny spravovali a zveľadili na prospech jej ľudu, rozpredali ste ho tak nehanebne, že až ťažko o tom rozmýšľať. Stačí uviesť jeden z najčerstvejších škandálov, paroplynový cyklus, alebo to, čo sa deje okolo SPP.

Je najvyšší čas, skutočne, aby sme aj na Slovensku konečne pochopili, že ľavica a pravica v podmienkach kapitalizmu sú komplementárne sily, ktoré môžu a musia neustále zabezpečovať rovnováhu medzi kapitálom a kolektívnou zodpovednosťou štátu. Štát, ktorý sa zbavil vlastníctva výrobných prostriedkov, musí predovšetkým chrániť záujmy spoločnosti ako celku. Kapitál má sám až príliš veľkú moc, aby si chránil svoje záujmy. To však nemožno povedať o občanovi, ktorý je sústavne pod tlakom kapitálu a sústavne závislý na ňom.

Model sociálneho trhového hospodárstva, ktorý sa zrodil a hlboko zakorenil v Európe, v každom prípade musí mať prednosť pred anglosaským extrémnym a antisociálnym liberálnym thatcherizmom. Zopakujem to ešte raz, thatcherizmom. Pevne verím, že aj hnev sociálne slabších vrstiev, ktoré nakoniec odmietnu mlčať a s hrdosťou prijímať správy, že ich minister financií dostáva vyznamenania od bohatých za ich ožobračovanie a biedu, k tomu prispeje. Vtedy aj masmédiá konečne pochopia, že je nielen nedôstojné, ale aj veľmi nebezpečné upierať právo sociálne slabšej väčšine spoločnosti rozhodovať o tom, kto bude vládnuť na Slovensku. Slovensku skutočne môže pomôcť iba model sociálne spravodlivej spoločnosti. Ja som i dnes presvedčený, že je spravodlivejší, lepší systém, ako bol socializmus, ste nevymysleli a ani nevymyslíte. Ľudia začínajú chápať a časom pochopia i viac, o čo prišli a na čo boli zneužití.

Dnes viem, že nie všetko bolo tak, ako to chceli naši predchodcovia, poučili sme sa, ak niekto pochopil historický vývoj, tak sú to komunisti. Vy opakujete a robíte nové chyby, ďaleko a neporovnateľne horšie. Vy ste sa nepoučili, vy len nadávate na minulosť, ale neviete sa z nej poučiť. Chcete ju zmeniť, ale to sa nedá ani zákonmi. Históriu treba pochopiť.

Vážení kolegovia, kolegyne, celý návrh, ktorý je tu predložený, je o zmene štýlu vládnutia, zmene dopadu reforiem na obyvateľstvo. Obviňovať pána Fica a tých, čo podpísali návrh, je nízky prejav ducha. Pre tieto, ale aj iné dôvody budeme hlasovať za návrh a odchod tejto vlády. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, váš marxizmus-leninizmus a komunistická filozofia nieže nezoslabla, ale ešte zosilnela do takých rozmerov, ktoré sú nebezpečné pre Slovensko ako pre demokratickú krajinu patriacu do západnej civilizácie. Apropo, do tejto západnej civilizácie a demokratickej Európskej únie nás doviedla práve vláda Mikuláša Dzurindu, čo ocenila väčšina občanov Slovenska v referende. A ešte jednu vec vám poviem, vám to vadí najmä preto, že tu už nikdy, verím tomu, že nikdy vládnuť nebudete. A o tomto je dnešné odvolávanie premiéra.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Janiš...

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega, vy ste tu rozprávali niečo o histórii, ktorá nám nezabudne, alebo vám nezabudne, ja si vám dovolím pripomenúť, že práve v týchto dňoch si pripomíname, no smutné výročie, výročie popravy demokratickej političky doktorky Milady Horákovej, ktorá vďaka komunistickej strane, ktorú tu vy dnes reprezentujete a hrdo sa k nej hlásite, ktorá vďaka tomu, že mala iné názory a bola nepriateľom, vnútorným nepriateľom vášho režimu, vami bola popravená. Toto je história, na ktorú sa nezabúda, toto sú fakty, ktoré si treba pripomínať, a preto ľudia ako ona, ktorí bojovali za lepší a spravodlivý svet, a takí ľudia sú aj dnes tu, tak týmto ľuďom musí z vás ísť mráz po chrbte.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Ševc, môžete odpovedať na faktické otázky alebo reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, myslím si, že ten mráz niekomu zabrzdil myslenie, ale nebudem sa ja tu nejako zmieňovať o tom, čo je politológia a čo je história, myslím si, že pán Miššík a pán Janiš zrejme treba vám ešte kurz politológie, aby ste pochopili súvislosti, čo je historické a čo je historizmus, ale to nechám na posúdenie iných. Vy o tej minulosti hovoríte, ale ja ešte raz opakujem, vy sa nechcete z nej poučiť a to je to najstrašnejšie. Históriu nemôžme zmeniť, tá je daná, konkrétna. Z histórie sa treba poučiť a o to vás prosím, buďte vnímateľní aj k tomu, čo hovoríte. Dávajte si pozor. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: O slovo sa hlási minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky, nech sa páči, máte slovo.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem. Vážený predsedajúci, vážený premiér, vážené dámy a páni. Dovoľte mi na úvod krátko vystúpiť k úvodnému slovu poslanca Fica. Na úvod chcem povedať, že súhlasím s premiérom, že niet vážneho dôvodu na odvolávanie vlády a premiéra a myslím si, že naozaj nejde o pokus, v ktorom by opozícia, respektíve poslanci, ktorí podpísali tento návrh, chceli ustanoviť novú vládu, prípadne naozaj odvolať vládu, keďže naozaj nik sa neponúka, žiadna iná alternatíva. Chcem zareagovať na tri veci ohľadne vystúpenia pána poslanca Fica.

Po prvé, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov sa do časti, ktorá sa zaoberala korupciou a klientelizmom, dostala budova ministerstva výstavby, ktorú má v prenájme od Apolla, naozaj by som bol rád, ak by z nejakého dôvodu pán poslanec Fico mal podozrenie, že tu v tomto prípade nastal nejaký prípad korupcie alebo klientelizmu, tak aby podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, naše ministerstvo a, samozrejme, aj ja osobne ochotne poskytneme všetky údaje, ktoré sú k tomu potrebné, a bol by som aj ja rád, keby sa toto podozrenie buď vyvrátilo, alebo sa potvrdilo. Takže tu teda vyzývam tu zastupujúceho pána poslanca, že keby tlmočil pánovi poslancovi Ficovi, že bolo by dobré, keby takéto trestné oznámenie bolo podané a keby sa táto vec vyšetrila, keďže to uviedol v časti, ktorá sa nazývala klientelizmus a korupcia vo vládnej koalícii.

Len na vaše osvieženie pamäti niektoré základné fakty o tejto budove a o našom presťahovaní sa. Keď som nastúpil na ministerstvo, tam pracovalo 180 ľudí. V súčasnosti tam pracuje 320 ľudí, to znamená, že je to nárast spôsobený štrukturálnymi fondmi. V súčasnosti naše ministerstvo je v prenájme, vlastne bolo v prenájme v budove ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, odkiaľ sme dostali výpoveď k 1. januáru 2005, keďže potrebovali umiestniť svoje ďalšie zložky. Takže po takomto enormnom náraste sme hľadali riešenie ako umiestniť ministerstvo, ktoré v súčasnosti sídli na troch budovách, v troch budovách vo vzdialenosti asi 3 až 4 kilometre od seba, to znamená, že je znemožnená normálna funkcia ministerstva, sme skúšali cez dislokačnú komisiu, sme skúšali cez vládu, sme skúšali tým, že sa niektoré budovy, napríklad Bezručova a podobne prevedú do vlastníctva nášho ministerstva, avšak všade bolo potrebných 300 až 400 miliónov korún rekonštrukcie, čo jednoducho nebolo možné zaistiť zo štátneho rozpočtu. Preto som o tejto veci informoval vládu a vypísala sa verejná súťaž na základe Obchodného zákonníka na 7 500 m2. Došli tri ponuky, z týchto troch ponúk sme vybrali najlacnejšiu ponuku. Preto 10 rokov, lebo tým pádom sme získali dosť veľkú zľavu oproti pôvodným cenám a bolo to so súhlasom ministerstva financií. To znamená, že ja si myslím osobne, že som postupoval nanajvýš racionálne, postupoval som z toho dôvodu, aby ministerstvo mohlo sídliť v jednej budove, aby nebolo v troch budovách a vybrali sme najlacnejšie riešenie. Čo sa týka luxusu, pozývam každého z vás do tohto ministerstva, kde okrem stoličiek, stolov a skriniek neuvidíte žiadny iný luxus. To, že sa ukazuje vždy tá palma tam dole, to je jednoducho dekorácia vstupného priestoru. Naše ministerstvo nesídli pod palmami, naše ministerstvo sídli v obyčajných, v obyčajných priestoroch, v kancelárskych priestoroch.

Druhé tvrdenie, ktoré tu zaznelo, že v rámci eurofondov sa vytvorilo nejaké korupčné prostredie. Chcem povedať, že systém hodnotení eurofondov a štrukturálnych fondov je nanajvýš transparentný, prešiel auditom Európskej komisie, tento systém prešiel auditom firmy KPMG a prešiel auditom protikorupčného odboru na úrade vlády pod vedením doktora Hrubalu. Všetky prípadné slabé body, slabé miesta, čo sa týka výberu, boli odstránené a všetko je, samozrejme, zdokumentované, to znamená, že tento systém, ktorý je vytvorený, vyhovuje všetkým možným kritériám, ktoré sú dané v rámci Európskej únie na výber a hodnotenie projektov v rámci štrukturálnych fondov. To znamená, že systém je postavený tak, že pred konečným rozhodnutím je vždy päť až šesť nezávislých hodnotiacich komisií, ktoré hodnotia čiastkové parametre týchto projektov a na základe týchto hodnotiacich kritérií sa pristupuje k výberu. Je to podobný systém, ako sa uplatňuje v každom štáte, ktorý poberá európske fondy. Samozrejme, to neznamená, že v tomto systéme nie je možné nejakým spôsobom niekoho zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, ale chcem povedať, že len za cenu hrubých porušení predpisov. To znamená, že ak niekto má podozrenie, že v niektorom prípade nastal takýto jav, tak opäť len prosím, aby oznámil buď mne alebo orgánom činným v trestnom konaní, aby takéto veci bolo možné vyriešiť, ale v zásade odmietam názor, že by v rámci štrukturálnych fondov bolo vytvorené korupčné prostredie.

K tým všeobecným zisteniam, ktoré tu boli a ktoré sa odvolávajú na správy SIS, ktoré boli predložené Národnej rade. Poviem osobnú skúsenosť zo správy SIS, ktorú zrejme získa každá strana, ktorá sa skôr či neskôr dostane do vlády. Samozrejme, mne ako ministrovi tiež chodia správy SIS z rôznych oblastí. Väčšinou je tam napísané, že riaditeľ SIS nás žiada, aby sme mu prípadne napísali späť, že aká bola kvalita týchto informácií, aby si mohol overiť svoje zdroje. Môžem povedať, že úplne chápem riaditeľa SIS, že toto píše vo svojich listoch, že toto píše vo svojich listoch, aj keď nesúhlasím s tým, že by sme museli naspäť informovať, ako o to žiada v novom návrhu zákona o Slovenskej informačnej službe a tajných službách. Preto s ním súhlasím, že toto si pýta, žiaľ, informácie v trestnom konaní zostávajú, sú veľmi, veľmi chabej povahy. Sú to väčšinou klebety na pracoviskách, ktoré niekto napíše, nejaký informátor z pracoviska, pán riaditeľ sa podpíše a pošle to ministrom. Dal som si tú námahu, že každú jednu správu, ktorú som dostal, buď som preveril, alebo dal preveriť, alebo som podal trestné oznámenie. Za tie tri roky sa ešte ani jedno jediné tvrdenie nepotvrdilo. Samozrejme, konkrétnosti nemôžem hovoriť, keďže som viazaný mlčanlivosťou, ale hovorím vám moju skúsenosť, moju skúsenosť so správami Slovenskej informačnej služby, ktoré sa dostali ku mne. Je možné, že existujú nejaké správy, ktoré sú dôveryhodnejšie, ale moje skúsenosti, trojročná skúsenosť je jednoducho taká.

Takže toľko som chcel povedať a dovoľte mi vás požiadať, aby ste tento návrh nepodporili. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými a potom ešte o slovo sa hlási aj navrhovateľ pán poslanec Blanár. Takže pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, vo vašom vystúpení mi chýbala jedna informácia, kde by ste povedali, koľko ročne ste sa zaviazali za ministerstvo platiť prenájom a ďalšie náklady s tým súvisiace v nových priestoroch. Podľa mojich informácií je to okolo 50 miliónov korún. Navyše ste sa zmluvou zaviazali, že tento prenájom bude počas obdobia desiatich rokov a to aj napriek úvahám zrušiť vaše ministerstvo, sú aj takéto názory. Napriek tomu, že táto suma počas desiatich rokov teda vystúpi do výšky skoro pol miliardy, ešte stále si dovolíte tvrdiť, že je to prenájom výhodný a oháňať sa aj súhlasom ministerstva financií. Pán minister, veľmi sa čudujem jednej veci, že minister spravodlivosti môže zriaďovať nový štátny úrad, a to centrum právnej pomoci, tiež pre veľké množstvo zamestnancov, a tvrdí, že v Bratislave priestory v rámci štátnych organizácií inštitúcií, že nájde, a vášmu ministerstvu sa podarilo nájsť len priestory, ktoré sú v rukách súkromných, nie štátnych. A to za veľmi tvrdé trhové ceny. Preto si myslím, že to rozhodnutie vôbec nie je ani transparentné, ani výhodné pre Slovenskú republiku, že ide o plytvanie peňazí a nie všetko sa, žiaľ, dá riešiť trestnými oznámeniami, pán minister, pretože hlúpe rozhodnutia sa trestne stíhať nedajú. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ak dovolíte, budem reagovať na vaše vystúpenie tromi poznámkami. Pán minister, ktorý vystupoval.

Hovorili ste v závere o Slovenskej informačnej službe, ktorá je štátnou inštitúciou. Dovolím si doplniť, že je plná odborníkov, súčasných eštebákov, ktorí podľa vás pracujú oveľa horšie ako tí socialistickí, podľa toho, čo ste povedali. Ich informácie sú zlé, neopodstatnené a tak ďalej. Ďalej ste povedali, že tú budovu ste teda prenajali výhodne. Ja by som sa chcela spýtať, čia je tá budova, pán minister? Koľko ste zaplatili za výberové konanie, komu ste platili za konzultácie o tom, ktorú z ponúk máte vybrať?

A na záver tretia poznámka. Som veľmi rada, neviem, či ste sa preriekli, alebo ste to povedali zámerne, že keď ste nastúpili na ministerstvo, bolo tam 180 ľudí, to je pred tromi rokmi, a dne ich je tam 320. Pán minister, nepamätáte sa náhodou, že v Programovom vyhlásení vašej vlády bolo znižovanie administratívy? Nemali ste to povedať, lebo myslím, že taký istý stav je na všetkých ministerstvách. Len by som sa potom chcela spýtať, načo sa zvyšujú stavy zamestnancov na ministerstvách, ktoré už pomaličky nič nespravujú. Ministerstvo hospodárstva prevzalo určitý štátny majetok, ktorý obhospodarovalo. Čo obhospodaruje dnes? Ministerstvo zdravotníctva, vaše ministerstvo, ministerstvo pôdohospodárstva a tak ďalej. Veď všetok majetok je už pomaly predaný, čo vy tam spravujete, keď sa tak rozrastáte početne? Ďakujem.