P. Hrušovský, predseda NR SR: Dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Mikušovi a prosím ho, aby ho informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky v jednotlivých parlamentných výboroch ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, vážení hostia, dovoľte mi, aby som ako poverený člen gestorského výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi, ktorú máme pod tlačou 1221 vo výboroch Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1230 z 22. júna 2005 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačnotechnických prostriedkov s termínom prerokovania ihneď. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pripraviť na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov sú nasledovné: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť vyslovil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčanie pre Národnú radu návrh neschváliť: Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Neprijaté platné uznesenia výborov Národnej rady neboli teda neboli prijaté uznesenia vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre sociálne veci a bývanie, vo výbore pre pôdohospodárstvo, v zahraničnom výbore, vo výbore pre vzdelanie, vedu, mládež, šport, kultúru a médiá, vo výbore pre zdravotníctvo, vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a neprerokované vo výbore, neprerokovaný návrh skupiny poslancov bol vo výbore pre verejnú správu a vo výbore ústavnoprávnom.

Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský svojím uznesením č. 641 z 24. júna 2005 schválil správu výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi a určil mňa ako spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť správu výborov na dnešnej schôdzi. Z uznesení výborov nevyplynuli ďalšie pripomienky a požiadavky, návrh uznesenia skupiny poslancov je priložený v spoločnej správe.

To je všetko. Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal za poslanecké kluby dve prihlášky, Komunistickej strany Slovenska, Jozef Ševc, a poslaneckého klubu SDKÚ, Milan Hort. Ďalej sú písomne prihlásení do rozpravy poslanci a poslankyne Hopta, Rusnák, Ondriaš, Čaplovič, Ivan Šimko, pán poslanec Jarjabek, Jozef Mikuš, Masácová, Kondrót, Devínsky, Angyalová, Banáš, Galbavý, Paška a pani poslankyňa Martináková. O vystúpenie požiadal pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči, pán predseda.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Fico začal tým, ako ma má rád a ako ma vyzýva k zodpovednosti. Pán poslanec Fico, ja vás možno až tak rád ako vy mňa nemám, ale o to viac sa k tej zodpovednosti hlásim. A ak dovolíte, práve touto zodpovednosťou by som teda začal. Lebo naozaj sa domnievam, že človek vo verejnej službe by mal práve zodpovednosťou disponovať najviac. A tak sa teda pozrime na problém, alebo na dnešnú tému mimoriadnej schôdze Národnej rady, ktorým je návrh na moje odvolanie, najprv z tohto základného uhľa pohľadu. A to jen nepochybne vecný a politický rozmer takejto aktivity. Myslím, že môžem pokojne vyhlásiť, že základným záujmom každého zodpovedného politika by malo byť, aby krajina mala v každom čase vládu. Vládu kredibilnú, vládu s náležitým mandátom. Ak je táto téza pravdivá, tak si myslím, že hneď na úvod schôdze musí každému udrieť do očí, že pán poslanec Fico nám pripravil pomerne trápnu avantúru. Avantúru! Navrhuje, aby ma Národná rada Slovenskej republiky odvolala, teda aby padla vláda, ale pritom pán Fico žiadnu inú vládu pripravenú nemá. A neexistuje ani dohoda o predčasných voľbách. Ak by bol teda návrh pána poslanca Fica úspešný, ponúkal by Slovensku chaos a neistotu. Toto je dôkaz o miere vašej zodpovednosti, pán poslanec Fico. Teda prvý záver, ktorý vyplýva z návrhu na moje odvolanie, je ten, že predseda Smeru nie je zodpovedný líder, ktorému ide o krajinu, ale že je nezodpovedný hazardér, ktorému je milšia a drahšia vlastná reklama ako objektívny záujem štátu. Iný pohľad na návrh na moje odvolanie ponúka odôvodnenie tohto návrhu. Namiesto toho, aby navrhovatelia v odôvodnení uviedli, že sa vytvorila iná parlamentná väčšina, ktorá zostavila inú vládu, čo je v parlamentnej demokracii obvyklé a aj normálne, navrhovatelia ponúkajú vlastné, teda subjektívne hodnotenie toho, ako asi vláda plní svoj vlastný program. A trápi ich aj financovanie SDKÚ. Odvolávať vládu na základe pohľadu opozície na to, ako si vláda plní svoj vlastný program, je úplne nenáležité. Vláda a opozícia nemôžu mať už od prvého dňa po voľbách zhodný pohľad na plnenie vládneho programu už z povahy veci ako takej. Zrejme preto máme vládu aj opozíciu, že jestvujú rôzne programy strán, s ktorými sa uchádzame vo voľbách, programy ako rozvíjať spoločnosť. Ľudia z týchto programov vyberú a rozhodnú, ktoré programy sa stanú vládnymi a ktoré programy prejdú do opozície. Vláda získala mandát na plnenie svojho programu od voličov na štyri roky a iba voliči zhodnotia, ako vláda s týmto mandátom naložila. Financovanie politických strán rieši konkrétny zákon a konkrétne inštitúcie. Pán poslanec, týmito inštitúciami je v prvom rade vyžrebovaný, nezávislý audítor a potom príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, kde ste to nikdy neotvorili. Zákon presne stanovuje, aké informácie strany zverejňujú. Slovenská demokratická a kresťanská únia všetky povinné informácie doteraz zverejnila a zverejňuje. Každý rok v stanovenom čase posielame audítorom overenú správu do Národnej rady Slovenskej republiky zmienenému výboru. Ak si subjekt, ktorý s SDKÚ spolupracuje, neželá, aby sme údaje o ňom uverejnili, a ak nám to zákon neukladá, tak želaniu spolupracujúceho subjektu vyhovieme. A to je aj prípad uvádzaný v návrhu na moje odvolanie.

Iný osobitný pohľad na moje odvolávanie ponúka prezenčná listina poslancov navrhujúcich moje odvolanie. Je evidentné, že hlavným spojencom Smeru sa stala Komunistická strana Slovenska, pokračovateľka totalitnej komunistickej strany. Bez hlasov za Komunistickú stranu Slovenska by počet poslancov žiadajúcich moje odvolanie dostatočný nebol. Pán poslanec, z vášho vystúpenia som, myslím, pomerne dobre pochopil, prečo sa najmä v poslednom období spájate s komunistami a prečo ste sa najmä o komunistoch opreli pri návrhu na moje odvolanie. Naplno som si to uvedomil, keď som počúval pasáže zo správy Slovenskej informačnej služby. Veľmi ma to prekvapilo, o to viac, že vy ste predsa právnik, pán poslanec. To, čo ste predviedli, svedčí o dvoch veciach, po prvé o tom, že Slovenská informačná služba je naozaj na vláde nezávislá - chvalabohu - a, po druhé, ste zamlčali, že zistenia Slovenskej informačnej služby, ktoré by mohli viesť alebo naznačujú spáchanie trestnej činnosti, slúžia a predovšetkým - ak nie výlučne - orgánom činným v trestnom konaní. Pán poslanec, veď vy ste docent práva. Vy predsa musíte vedieť, že orgány činné v trestnom konaní sú nezávislé na vláde! Vy predsa musíte vedieť, že povinnosťou každého štátneho orgánu, ak zistí informácie svedčiace o tom, že mohol byť spáchaný trestný čin, je tieto informácie odovzdať orgánom činným v trestnom konaní. Šéfa SIS som sa viackrát pýtal, či si túto zákonnú povinnosť nezanedbáva. Prečo sa neopýtate pána generálneho prokurátora, či tieto informácie nemá, prečo sa neopýtate prezidenta Policajného zboru, či tieto informácie nemá. Prečo tu šírite takúto nezmyselnú hmlu? Zistenia Slovenskej informačnej služby môžu, ale aj nemusia byť pravdivé. Nie ja, pán poslanec, ani vy, ale orgány činné v trestnom konaní, nezávislé na vláde, sú tou jedinou silou v každom demokratickom štáte, ktorá má takéto informácie preverovať. To, čo ste tu predviedli, ma veľmi, veľmi prekvapilo. Aj vzhľadom na to, že ste dlho v politike, aj vzhľadom na to, že ste právnik. Pán poslanec, v tej dojímavej pasáži ste hovorili o dvoch veciach, kde máte jedinečnú príležitosť ukázať, aký ste vy zodpovedný. Hovorili ste o úplatkárstve a hovorili ste, že som v rukách finančných skupín. Veľmi pekne vás prosím, vy odpovedzte Národnej rade, vy odpovedzte tomuto národu na dve otázky. Po prvé, koľko trestných oznámení ste podali na to úplatkárstvo a, po druhé, povedzte už konečne Národnej rade, v rukách akých finančných skupín sa ja sám nachádzam. Povedzte to už konečne. Ak to nepoviete, iste z toho je úplne jasné, že ste klamár.

Ja vám chcem oznámiť len jedno, že sme nikdy nekryli žiadny trestný čin, práve naopak. A ak sa niektoré zistenia dostávajú na povrch, tak to svedčí o tom, že máme záujem na potieraní klientelizmu a korupcie, že máme záujem na boji s kriminalitou, nie na tom, aby sme ich zastierali, nebodaj podporovali. Pripomínam, panie poslankyne, páni poslanci, že pán poslanec Fico jeden jedinýkrát, keď bol konkrétnejší, prehral na súde civilnoprávne konanie s mojím vicepremiérom. Dnes máte fantastickú príležitosť byť opäť konkrétny. V rukách ktorých finančných skupín je predseda vlády v tejto krajine.

Dámy a páni, dovoľte mi teda, aby som zhrnul východiskovú pozíciu dnešnej debaty, a to v troch bodoch. Po prvé, navrhovatelia chcú dosiahnuť pád vlády, ale žiadna iná vláda pripravená nie je a neexistuje ani dohoda o predčasných voľbách. Po druhé, v návrhu na moje odvolanie nie je uvedené ani jedno moje osobné pochybenie alebo porušenie zákona. A po tretie, podstata návrhu na moje odvolanie spočíva v kritike toho, že vláda vykonala reformy a prijímala rozhodnutia v súlade s vlastným vládnym programom. Myslím, že tento základný pohľad na problém svedčí o tom, že Ficovi vôbec nejde o to, aby padla vláda, ale o to, aby si aj prostredníctvom inštitútu odvolávania člena vlády robil reklamu. Predseda Smeru sa zubami-nechtami snaží víriť vzduch, šíriť demagógiu, vyvolávať fámy a umelé škandály v nádeji, že preferencie porastú ďalej a že sa konečne dočká. A takto sa treba pozrieť aj na jeho dnešné vystúpenie. Pán poslanec sa snaží vykresliť Slovensko ako spustošenú krajinu, ako dielo zlej pravice a arogantných reformátorov.

Tak sa teda pozrime, ako to vlastne v skutočnosti vyzerá. Ak chceme hodnotiť ktorúkoľvek krajinu, ak chceme hodnotiť stav, do ktorého sa dostala, mali by sme vždy opierať predovšetkým o vývoj. A tak teda uvádzam, že v roku 1995 dosahovala životná úroveň na Slovensku iba 39,6 % úrovne európskej pätnástky. Pritom po druhej svetovej vojne bola životná úroveň vo vtedajšom Česko-Slovensku vyššia ako v Rakúsku. Kto teda spôsobil za roky 1946 - 95 takýto ťažký prepad? Boli to azda ponovembrové vlády, pán poslanec, alebo moja vláda, súčasná vláda Slovenskej republiky? Myslím, že dnes každý súdny človek, aj malé dieťa vie, že to bol komunistický režim a že to bola komunistická strana, ktorá zbedačila ľudí aj ekonomiku. Vďaka rýchlemu ekonomickému rastu, ku ktorému výrazne prispievajú uskutočnené reformy, dosiahne naša životná úroveň v tomto roku 52,3 % úrovne priemeru Európskej únie. Teda z 39,6 v roku 95 na 52,3 v roku 2005. To, čo komunisti desaťročia ničili, sa snažíme napraviť, a je evidentné, že Slovensko napreduje. Aj keď v bolestiach a s ťažkosťami. A iste aj s chybami! Ale je úplne jasné, že dobiehame to, čo sme za komunistov stratili.

V roku 2004, teda minulého roku slovenská ekonomika rástla tempom 5,5 %, čím sa v Európskej únii, v európskej dvadsaťpäťke zaradila na štvrté miesto. To sme na tom obraze spálenej zeme nenašli. V prvom štvrťroku tohto roku naša ekonomika rástla tempom 5,1 %, čím si v európskej dvadsaťpäťke toto štvrté miesto udržala. Pripomínam, že hrubý domáci produkt rástol v európskej dvadsaťpäťke v prvom kvartáli v priemere tempom 1,3 %. V Európe v priemere 1,3, na Slovensku 5,1. Temer presne štvornásobne rýchly hospodársky rast na Slovensku.

Kolegovi Ficovi sa nepáčia naše reformy. Vraj zbedačili národ, ako som pred chvíľou počul. Nuž vďaka čomu máme dnes taký rýchly hospodársky rast? Vďaka čomu už vlani rástli reálne mzdy 2,5 %, reálne mzdy za minulý rok. A v prvom štvrťroku tohto roku reálne mzdy rástli už tempom 7,2 %. Pán Fico, v ktorej krajine Európskej únie tohto roku reálne mzdy rástli takýmto tempom?

Tak ako to vlastne je, pán kolega, dobiehame, alebo zaostávame? Prvýkrát mu zlyhávajú nervy. Prvýkrát mu zlyhávajú nervy. (Smiech.) (Ruch v rokovacej sále.) Dobiehame, alebo zaostávame? Toto je základná otázka. Dobiehame najlepších, alebo sa od najlepších vzďaľujeme. Prečo chcete tento vývoj narušiť? A prečo sa pri tom, pán Fico, spájate s komunistami? (Hlas v rokovacej sále.) Toto je tá vaša nová, tretia cesta? Toto je alternatíva? Akú alternatívu pre Slovensko ponúkate, keď sa spájate s komunistami?

Prekáža vám privatizácia. Celé roky vám leží v žalúdku privatizácia. Len ste nepovedali, čo navrhujete! Opäť kolektivizáciu? Počul som pred chvíľou celé pasáže, ako vám prekáža rovná daň. To chcete opäť "glajšachtovať"? To opäť chcete nivelizovať? To chcete opäť trestať tých, ktorí sú úspešní, lebo sa úspešnými stali vlastnou odvahou, schopnosťami a príčinlivosťou? Povedzte otvorene, ako sa volá vaša alternatíva tejto takzvanej pravicovej. Je to opäť socializmus, alebo už rovno komunizmus? Chápem, že sa vám to...

P. Hrušovský, predseda: Páni poslanci, poprosím vás, aby sme sa navzájom, jeden druhého rešpektovali. Pán poslanec Číž!

M. Dzurinda, predseda vlády: Pán predseda poslaneckého klubu Smeru, chápem, že sa vám to ťažko počúva, že sa vám ťažko znáša to, že ten váš Smer načisto sčervenal. (Smiech.) (Potlesk.) Veľmi zlomyseľným heslom predsedu Smeru je téza, že robíme reformy iba pre bohatých. Ak v týchto dňoch Peugeot-Citroen pri Trnave zamestnáva ľudí a prijíma ich po stovkách, je to dobré pre boháčov, alebo najmä pre absolventov našich škôl. Pre veľké počty tých, ktorí dnes nemajú prácu. Pre koho je táto investícia najvýhodnejšia? Samozrejme, že tam nájdu miesto aj slovenskí inžinieri, manažéri, ale nájdu tam obrovské pracovné príležitosti stovky, tisíce mladých slovenských absolventov a zároveň veľké počty ľudí, ktorí boli doposiaľ nezamestnaní.

V roku 2002, pán Fico sa tu pohráva s nezamestnanosťou. Môžete si zobrať ktorúkoľvek metodiku, jednu alebo druhú, ale zodpovedný človek skúma trendy, porovnáva porovnateľné. V roku 2002 bola v siedmich slovenských okresoch nezamestnanosť vyššia ako 30 %. To treba priznať! Ešte pred dvoma rokmi v tejto krajine sme mali sedem okresov, kde bola nezamestnanosť vyššia ako 30 %. Dnes takýto okres nemáme, podľa tej istej štatistiky. Pred dvoma rokmi bola nezamestnanosť vyššia ako 25 % v osemnástich okresoch, dnes už iba vo dvoch. Nezamestnanosť nad 20 % bola v 31 okresoch, minulý mesiac bolo takých okresov desať. A kým pred dvoma rokmi bola nezamestnanosť pod 10 % iba v jedenástich okresoch, dnes je takých okresov na Slovensku 35.

Počul som pred chvíľou, že štátne inštitúcie falšujú údaje. Podali ste trestné oznámenie? Falšovanie údajov štátnou inštitúciou je trestný čin! Takže, pán poslanec Fico, toto všetko sme dosiahli pre bohatých? A aký je to vývoj? Negatívny, alebo náhodou pozitívny?

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, boli to predovšetkým reformy a schopnosť občanov Slovenskej republiky sa s nimi vysporiadať, ktoré privodili tento pozitívny vývoj. V bolestiach, s veľkými ťažkosťami, aj s našimi chybami, ale vývoj pozitívny. Vývoj, ktorý na rozdiel od demagógie dáva nádej. Viem, že reformy boli a aj sú bolestivé. A veľa chodím medzi ľudí a viem to veľmi dobre. Snažíme sa zmierniť dopad reforiem, ako sa len dá. Celé toto leto budeme premýšľať, ako tieto reformy doladiť, vylepšiť, upraviť a keď treba, aj opraviť, tam, kde bude treba, kde nám povedia ľudia, kde nám pomôžu odborníci. Je však nesmierne dôležité a vzácne, že máme tieto reformy za sebou a mali by sme urobiť všetko, aby ich nijakí populisti nemohli zbúrať. Aj vďaka reformám sme mohli zvýšiť dôchodky od 1. júla tohto roku takmer o 10 %. Ani toto som na tom obraze spálenej zeme nenašiel. Mohli sme rozhodnúť k letu tohto roku o zvýšení mzdových tabuliek pre učiteľov tak, že noví učitelia budú mať zvýšené platy až o vyše 2 000 Sk mesačne a pridané budú mať všetci učitelia. Ani toto som nenašiel na tom obraze spálenej zeme!

Vďaka reformám prišli veľké investície, pribúda práce a záujem o tieto investície narastá. Aj vďaka reformám sme mohli v priebehu posledného roka zvýšiť príspevok na bývanie. Našli sme naň prostriedky a vy ste to schválili. Išlo v priebehu roku o 40-percentný nárast tejto podpory pre zhruba 65 000 domácností. Minulý rok sme zaviedli dotáciu na stravu pre základné a materské školy, vďaka ktorej sa dnes stravuje zhruba 80 000 detí zo sociálne najslabších vrstiev. Rovnako tak sme prišli so sociálnym prospechovým štipendiom pre sociálne slabších žiakov základných škôl do výšky 500 korún. Dnes toto štipendium vyplácame zhruba okolo 20 000 žiakom. Sociálne, prospechové štipendium až do výšky 1 200 korún sme zaviedli aj pre stredoškolákov. Uvoľnili sme pravidlá pre vyplácanie rodičovského príspevku vo výške viac ako 4 000 korún. Rodičia detí do troch rokov, ak je to pre nich nevyhnutné napríklad z finančných dôvodov, môžu obaja pracovať a o rodičovský príspevok neprídu. Sú to všetko rozhodnutia, ktorými sa snažíme pomôcť sociálne najslabším a zároveň je našou snahou robiť to adresne a motivačne. Taká je naša filozofia v celom sociálnom systéme. Každý nový nápad v duchu tejto filozofie preskúmame a posúdime. Ak budú zdroje, pomôžeme viac, ale dostávať pomoc by nemal byť životný štýl. My sa budeme hlavne usilovať, aby to nemusel byť životný štýl. Aby sa ekonomika vzmáhala a aby bola odmenená iniciatíva a príčinlivosť.

Nuž potom, ak je takýto vývoj, vecne popísaný, pravdivý, otázka stojí tak, prečo toto všetko sa nepáči pánovi poslancovi Ficovi. A následne, čo ponúka ľuďom on okrem obrazu spálenej zeme. Čo ponúka on? Najmä teraz, keď sa spája s komunistami, aby ma odvolal. Predseda Smeru sa snaží ľuďom nahovoriť, že sa budeme mať lepšie aj bez reforiem. Toto je problém. Fico dlhé mesiace sa trpezlivo usiluje ľuďom nahovoriť, že je možná neuveriteľná rovnica, že sa budeme mať lepšie a pritom budeme menej pracovať. No ale potom je otázka, prečo takéto reformy chce robiť Európska únia, nijako nie pravicová dnes, prečo po reformách volá Veľká Británia, prečo takéto reformy sa snaží presadiť stále viacej štátov Európy.

Inou oblasťou, ktorú som si vo vystúpení pána poslanca všimol, je nálepkovanie. Pán poslanec urobí súpis všetkých hrôz, ale nesnaží sa hľadať argumenty, polemizovať vecne, ale nálepkuje a podľa nálepky hneď aj odsúdi. Má to veľmi jednoduché. Zlá pravica, dobrá ľavica. Ďalšia vynikajúca formulka. Ďalší originálny vzorec na slovenskej politickej scéne. Zlá pravica, dobrá ľavica. Prečo potom však najväčším reformátorom v Európe je dnes britský premiér Tony Blair, líder ľavicovej strany? Prečo Blair rozhodol rok pred voľbami, že britskí študenti začnú platiť na univerzitách školné? Rozhodol v januári 2004, v máji 2005 mal voľby. Prečo ten istý Blair kritizuje krajiny, ktoré nie sú ochotné robiť reformy? Poviem prečo. Pretože podstata sporu nespočíva v tom, či je niekto pravicový alebo ľavicový, ale v tom, či načúva zdravému rozumu, alebo mu ide iba o vlastný krátkodobý prospech. Podstata sporu spočíva v tom, či vieme byť aj v politike zodpovední, alebo podľahneme ľúbivému populizmu.

Predseda Smeru sa rozhodol vybrať ľahšou cestou. Vytiahne nálepku a odsúdi. Zlá pravica. Robí to presne tak, ako to robili komunisti po roku 1968. Títo komunisti hľadali... (Potlesk.) Oživme si pamäť, priatelia. Títo komunisti hľadali, nachádzali a trestali pravicových oportunistov. Nepamätáte sa? Pravicových oportunistov. Rétorika pána Fica sa nápadne podobá rétorike komunistických normalizátorov. Spomínam si, ako Robert Fico sa videl istý čas v Tonym Blairovi. Ako s nadšením hovoril o Blairovej tretej ceste. Fico z tejto cesty zišiel náramne rýchlo. Pochopil, že reformy vyžadujú odvahu, znalosti a zodpovednosť. Pochopil aj to, že reformy bolia. Ony naozaj bolia. Nuž, zvolil si ľahšiu cestu. Zvolil si populizmus. Áno, reformy bolia. Boja sa ich aj vyspelejšie krajiny. Boja sa ich Nemci, Francúzi, aj iní. Ale ako bez reforiem vyriešiť základné hroziace dilemy? Napríklad dilemu na trhu práce. Obyvateľstvo starne, detí sa rodí čoraz menej, dôchodky sú nízke. Je to pravdivá rovnica na rozdiel od tých formuliek ľavica - pravica? Je to pravdivá formulka? Dá sa tento rozpor vyriešiť bez dôchodkovej reformy? Pred chvíľou pán poslanec dôchodkovú reformu skritizoval úplne načisto. Potom sa však pýtam, ako je možné, že tejto reforme občania veria? Ako je potom možné, že v druhom pilieri máme viac účastníkov, ako sme vôbec predpokladali? A hlavne som nepočul, čo s tým pán poslanec Fico chce urobiť. Mám tomu rozumieť tak, že ju chce zrušiť? Mám tomu rozumieť tak, že alternatíva tej zlej pravice je rušenie reforiem? Ako potom vyriešime túto nerovnováhu, že Európa starne, že sa rodí stále menej detí, a pritom nechceme dlhšie pracovať. Ako to urobíme bez dôchodkovej reformy? Roky sme hovorili a ľudia boli právom rozladení, že akoby sa niekedy nevyplatilo pracovať. Že často boli rôzne sociálne dávky v súčte lepšie ako výplata. A že sociálna dávka nebola viazaná na žiadne úsilie zmeniť svoj život. Nepočúvali ste to medzi ľuďmi? Nechodíte medzi ľudí? Ja som to počúval dlhé roky. Desať rokov! Sme po dvanástich rokoch existencie Slovenska prvou vládou, ktorá sa rozhodla zaviesť sociálny systém, ktorý rozlišuje, či je človek aktívny, alebo iba pasívny, alebo dokonca ráta s tým, že sa oňho vždy niekto postará. Tento princíp považujem za spravodlivý, tento princíp spravodlivý totiž je.

Zoberme si iný príklad. Dlhé roky sme tolerovali také vyplácanie rodinných prídavkov, že rodinné prídavky sa prepili, deti nemali ani čo jesť, nemali na ošatenie a nikto ich neposielal do školy. Nepoznáte to? Najmä východniari alebo z južného Slovenska. Aj tomu sme sa mali ďalej dlhé roky prizerať? Neurobili sme dobre, že sme zasiahli tak, že dnes tieto deti majú čo jesť, majú si čo obliecť a že začínajú chodiť do základných škôl a stále viac aj do škôl stredných? Aj toto sme urobili zle? Evidencia je jasná. Dnes chodí do škôl viac detí ako predtým. A chodia aj deti z tých sociálnych skupín, z ktorých nikdy nechodili. Informácie hovoria, že klesá úžera, ubúda čiernej práce. Tak sa teda pýtam: Dalo sa to bez reformy sociálneho zabezpečenia? Vždy poviem, že sme to neurobili na sto percent. Vždy pripustím, že sme to mohli urobiť lepšie, kvalitnejšie. Ale, po prvé, ten, kto robí, urobí aj chybu a po druhé, nikdy sme neodmietli racionálny návrh. Nech už príde odkiaľkoľvek.

Pán poslanec Fico nenechal nitku suchú ani na reforme zdravotníctva. Ak by len trošku chcel, tak by vedel, že dlh v tomto segmente narastal, ale kvalita sa znižovala. Dlhy nenarastali po miliónoch, ani po stovkách miliónoch, ale rovno po miliardách. A pritom nebolo ničoho. Dôvera pacientov bola na nule. Poisťovne neplatili. To sme sa mali prizerať, kým ten systém skolabuje načisto?

Mohol by som takto pokračovať veľmi dlho. Skúmať mnoho príkladov, ale myslím, že budú hovoriť aj páni ministri. Napríklad hovoriť o tom, vďaka čomu sme práve my získali v tomto volebnom období dve najväčšie európske investície. Nie slovenské, európske. Automobilky v Trnave a pri Žiline. Nebolo to najmä vďaka reformám a toľko kritizovanej rovnej daní? Kvôli motivačnému podnikateľskému sektoru? Prečo prišli na Slovensko a neprišli do Čiech, neprišli do Poľska, neprišli do Maďarska. Je preto nielen veľmi nespravodlivé, ale aj veľmi krátkozraké robiť z vykonaných reforiem strašiaka. Pritom viem, že nie všetko, čo sme vykonali, čo sme urobili, sme urobili úplne na sto percent. A tak ako som povedal, viem aj to, že kto robí, robí aj chyby. Aj preto budeme celé leto diskutovať s občanmi, budeme ich počúvať, aby sme v ostatnom roku tohto volebného obdobia reformy doladili tak, aby ľuďom slúžili a aby sa životná úroveň občanov Slovenska zlepšovala a zrýchľovala. Všetko, čo sme robili a robíme, má jediný cieľ, spoločný prienik všetkých reforiem je jediný, aby bolo viac práce. Aby bolo stále viac lepšie platenej práce. A samozrejme, aby sa ľuďom žilo lepšie. A nielen v Bratislave, ale aj v Košiciach, Prešove, vo Svidníku, v Rimavskej Sobote, aj na juhu našej vlasti.

Veľmi dobre si uvedomujem, že zohnať prácu vo Svidníku nie je také jednoduché ako dnes v Trnave aj preto, že som tam pred dvoma týždňami bol. A som sa dlhé hodiny rozprával na námestiach s ľuďmi. Ale keď si pozriem vývoj, aj v tých najzložitejších okresoch, a buďte si istí, že som si to pozrel, vývoj vo všetkých okresoch Prešovského kraja, Košického kraja, aj Banskobystrického kraja, tak vidím, že sa situácia postupne, pomaličky zlepšuje a nožnice, povedzme medzi západom a východom sa mierne privierajú. Aj keď je to obrovský problém aj v krajinách Európskej únie. Urobíme všetko pre to, aby sa tieto nožnice privierali viac a rýchlejšie. Priemyselné parky pribúdajú aj východnom Slovensku. Pribudli v Humennom, pribudli v Spišskej Novej Vsi, Macushita trafila aj do Krompách, pribúdajú v Snine, pribúdajú všade tam, kde sú aj príčinliví a aktívni primátori a starostovia. Verejné investície smerujeme a budeme smerovať stále viac na východ republiky a do južných oblastí. Najväčšou diaľničnou investíciou bolo predsa Branisko. Rozhodujúce peniaze zo súčasne kohézneho fondu venujeme na budovanie spišských diaľnic. Robíme obrovský obchvat Košíc, dali sme do užívania nový letiskový terminál v Košiciach a v tomto trende významné, najvýznamnejšie prostriedky verejných investícií budeme naďalej smerovať do týchto regiónov východného Slovenska, južného Slovenska. Budeme používať ďalšie nástroje. Doteraz sme mali iba predvstupové nástroje, ISPA, SAPARD, PHARE. Teraz začíname používať povstupové nástroje. Uvediem, že len v decembri minulého roku, napríklad, sme podporili a Európska komisia vyhovela dvom obrovským projektom práve v Prešovskom a Košickom regióne. Povodie Bodvy a povodie Torysy, dohromady šesť miest, asi 50 obcí. 250 000 obyvateľov, 4,5-miliardová investícia. Aby ľudia mali aj robotu, ale aj lepšiu vodu, aby obce boli odkanalizované, aby boli čističky odpadových vôd, aby sa tam ľuďom jednoducho zdravšie žilo. A aj v tomto budeme pomáhať najmä tým starostom, ktorí sa nachádzajú v týchto okresoch východného a južného Slovenska. Spomeniem iba perličku, asi pred mesiacom som bol v maličkej dedinke pri Spišskej Novej Vsi, volá sa Lieskovany, možno 250 obyvateľov. Veľmi dobre mi padlo, keď prvé, čo mi udrelo do očí, bola tabuľka: Budujeme zariadenie s prispením fondov Európskej únie a uvedomme si, aké možnosti máme aj naďalej, samozrejme, za predpokladu, že sa budeme kvalifikovane správať. A keď hovorím o východe, nemôžem nespomenúť ešte jednu vec. Ukrajina, demokratická Ukrajina je dobrá šanca pre východné Slovensko. Rozvíjať obchod, rozvíjať turizmus, umiestňovať investície, vzájomne spolupracovať v celej šírke. A iste viete, že sme tomuto demokratickému vývoju na Ukrajine pomohli výrazne, pomáhame a pomáhať budeme. Pripomínam však, že riešenie takých tém, ako je znižovanie rozdielov, regionálnych, je výzvou, spoločnou, pre vládu, ale aj pre samosprávne orgány, pre mimovládne organizácie, pre podnikateľský stav.

Dámy a páni, myslím, že základná otázka teda znie: Aká je alternatíva toho, čo sme temer tri roky budovali a čo vedie k rýchlemu hospodárskemu rastu, k novým investíciám, k rastu nových pracovných príležitostí, k rýchlemu rastu miezd a zvyšovaniu životnej úrovne občanov? Aká je alternatíva k takémuto vývoju? Myslím, že túto alternatívu dnes vidíme na hárkoch na moje odvolanie v spojenectve Smeru s komunistami. V pláne zničiť reformy a krátkodobej úľave. V krátkodobom rozhadzovaní peňazí a v návrate zadlžovania budúcich generácií.

Takúto alternatívu v súčasnej vláde vidím aj v zahraničnej politike. Ficovi prekáža demokratický vývoj v Iraku. Ťažká, komplikovaná, ale predsa len evidentná modernizácia krajiny, taká dôležitá pre vývoj v celom regióne. Zahraničná politika a orientácia Roberta Fica je urážlivá voči Spojeným štátom americkým. Predseda Smeru mi neraz vyčítal, že som urobil zo Slovenska ostrov amerického vplyvu. Tak sa teda pýtam: Akú alternatívu pre Slovensko v zahraničnej politike ponúkate vy, pán predseda Smeru? Pre Slovensko - podľa môjho názoru - je životne dôležitá orientácia na Európsku úniu a na Severoatlantickú alianciu. Ale Severoatlantická aliancia, to je predsa Amerika a Európa! Aké iné spojenectvo, pán poslanec Fico, je pre Slovensko výhodnejšie?

Obávam sa, že aj postoje poslanca Fica k Iraku je determinovaný jeho osobným charakterom a charakterom jeho politiky. Fico je číry populista, ktorého jedinou víziou je najbližší prieskum verejnej mienky. Najbližší prieskum verejnej mienky. Obávam sa však, že to nie je najlepšia výbava pre post, o ktorý sa tak zubami-nechtami usiluje. Bolo to veľmi, veľmi nekvalifikované, pán poslanec Fico, čo som počul pred chvíľou od vás v súvislosti s Irakom. Je úplne jasné, že ten vývoj je neuveriteľne, neobyčajne ťažký. Ale je rovnako jasné, akú veľkú príležitosť to ponúka nielen pre iracký ľud, ale pre celý tamojší región, pre bezpečnosť vo svete a teda aj pre bezpečnosť našej vlasti.

Myslím si, panie poslankyne, páni poslanci, že Slovensko potrebuje aj naďalej poctivú a zodpovednú politiku. Aj po vstupe do Európskej únie. Alebo možno po vstupe do Európskej únie ešte viac. Politiku, ktorá je orientovaná na občana, na jeho bezpečnosť a na jeho životnú úroveň. Ale ešte viac na životnú úroveň budúcich generácií. Európa stojí pred ťažkými rozhodnutiami. Čo urobiť, aby obstála v globálnej konkurencii, aby sme neprehrávali v hospodárskej súťaži, nielen s Amerikou, ale aj s Japonskom, Kóreou, Čínou a stále viacej aj s Indiou. Myslím, že Európa ten podstatný recept nachádza. Volá sa reforma. Reforma európskej agendy, ale aj reformy národné. Niet pochýb, že v tých národných reformách je Slovensko v Európe na poprednom mieste. Aj preto sa zapája a bude sa zapájať stále viac aj do reformy agendy európskej.

Využívam túto príležitosť na to, aby som sa poďakoval všetkým svojim spoluobčanom za to, že toto ťažké trojročné reformné obdobie vydržali. A ešte o čosi viac chcem sa poďakovať tým spoluobčanom, ktorí nás pri reformách podporovali a podporujú. Teším sa, že reformy prinášajú ovocie a som si istý, že budú prinášať ovocie ešte viac. Pre všetkých občanov, bez ohľadu na mieru ich podpory. A chcem sa poďakovať aj vám, panie poslankyne, páni poslanci. Bez vášho statočného postoja by sme takéto ťažké principiálne reformy nedokázali presadiť. Neraz to bolo v skrátenom legislatívnom konaní, neraz toho bolo veľmi veľa. Je dobrá chvíľa vám povedať: Ďakujem. (Potlesk.)

Zároveň chcem poprosiť svojich spoluobčanov o spoluprácu aj v budúcom, nadchádzajúcom období. Teraz sa dostávame do štádia, keď chceme náš nový slovenský dom kolaudovať. Teda chodiť celé leto po Slovensku a počúvať, ako treba reformy doladiť. Aby dobre slúžili ľuďom. Aby to ovocie, aby ich zmysel pociťovali práve ľudia stále viac na svojej konkrétnej skúsenosti. Na jeseň chceme potom urobiť to, čo bude v jednotlivých sektoroch urobiť potrebné. Chceme tiež pripraviť kvalitný štátny rozpočet na budúci rok. Chceme sa pričiniť o to, aby Európska únia schválila rozpočet na roky 2007 - 2013, keď môžeme každý rok využiť na modernizáciu a rozvoj Slovenska v priemere až 50 miliárd Sk v čistom vyjadrení. To znamená po odpočítaní príspevkov, ktoré každá krajina do európskych fondov platí. No a budeme rozvíjať nový, veľký, zásadný a perspektívny projekt pre Slovensko, projekt Minerva. Projekt konkurencieschopného Slovenska so znalostnou ekonomikou. To jest s ekonomikou založenou na dobrom vzdelaní, kvalitnej vede, moderných technológiách a inováciách.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Myslím, že poznáme pre Slovensko dobrú a perspektívnu cestu. Najprv sme začali na Slovensku automobily iba montovať. Dnes už ich aj vyrábame. Pri Žiline budeme vyrábať už aj automobilové motory. No a budeme chcieť stále viac. Stále viac pridanej hodnoty. Budeme chcieť investície do rozvoja a výskumu. Aby mohli rásť platy a popritom aby sme si neohrozovali naše investície. Toto je cesta pre Slovensko, toto je náš projekt, ktorý chceme rozvíjať. Toto je cieľom projektu Minerva, takto chceme Slovensko nasmerovať do budúcich rokov. Toto je náš smer, páni poslanec.

Ešte pred 16 rokmi sme vyrábali tanky pre celú Varšavskú zmluvu. Je to len 16 rokov, keď sme na Slovensku vyrábali tanky pre celý bývalý komunistický blok. Pritom sme nevyrábali žiadny osobný automobil. Do dvoch rokov budeme vyrábať do milióna osobných automobilov ročne. Tak veľmi sa zmenilo Slovensko. Mení sa rýchlo a mení sa k lepšiemu. Opäť však, podčiarknem, že viem veľmi dobre aj to, že sa mení v bolestiach. Že to nie je jednoduché. Ale takto to musí byť, ak chceme ísť dopredu. Vždy sa nachádzali a aj dnes sa nájdu a aj v budúcnosti sa nájdu takí, ktorí budú tvrdiť, že sa to dá aj bez bolesti. Ja to počúvam aj v iných krajinách. Dá sa napredovať aj bez bolesti, hovoria niektorí. Niektorí hovoria, že sa to dá aj bez námahy, v pohodlí. Tak ako som povedal. Že sa môžeme mať lepšie, a pritom budeme menej pracovať. Ale takéto rovnice podľa môjho názoru nefungujú. Strednodobo, dlhodobejšie určite nie. Môžu priniesť krátkodobý úspech vo voľbách, ale pre krajinu je to potom cesta do slepej uličky. A podľa môjho názoru toto je alternatíva, ktorú ponúka pán Fico a jeho populistická, permanentná kampaň.

Takže, vážené dámy, poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás na záver poprosil pri záverečnom hlasovaní o podporu vlády Slovenskej republiky, ktorej som predsedom. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Na vystúpenie pána predsedu vlády chcú reagovať páni poslanci s faktickými poznámkami. Potom dám slovo pánovi navrhovateľovi. Poprosím technikov, aby na svetelnej tabuli zobrazovali poradie jednotlivých poslancov prihlásených s faktickými poznámkami. Ale poprosil by som, ak sa dá zobraziť posledný prihlásený, pán poslanec Hort, dvadsiaty tretí. Končím možnosť ďalšej prihlášky. S faktickou poznámkou pán poslanec Hrdlička.

J. Hrdlička, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán premiér, ja som si doposiaľ myslel, že vy zámerne klamete tento slovenský národ, občanov Slovenska, ale vidím, že vy ste svojmu vlastnému klamstvu naozaj uverili. Vzápätí musím povedať, že - a to vašou terminológiou - že naozaj ste vynikajúci herec a váš dogmatizmus, extrémizmus a populizmus naozaj nemá obdoby na slovenskej politickej scéne. Je úbohé, ak namiesto argumentácie, odborne podloženej, útočíte na Fica, na Smer a na komunistov. Správne ste konštatovali, že práve občania v budúcich voľbách urobia istý odpočet a budú hodnotiť vaše vládnutie. Ja len znesiem otázky, keď ste tak strašne hovorili, ako vaša vláda pomáha občanom Slovenskej republiky. Ja sa vás spýtam, ako ste pomohli baníckym invalidom, dôchodcom, ako ste pomohli mladým študentom a podobne. Musíte mať zrejme veľký strach z komunistov, keď ste už v koncoch a neviete argumentovať, neustále vyťahujete strašidlo komunizmu, extrémizmu a snažíte sa ním balamutiť ľudí. No chcem vám povedať jednu vec, dúfam, že mi vyjde čas. Asi pred týždňom som išiel v autobuse a vypočul som si rozhovor, vtipný rozhovor dvoch ľudí, kde sa jeden pýta druhého: Počúvaj, ty vieš, aký je rozdiel medzi Dzurindom a komunistami? A ten mu odpovedal: No vieš, komunisti viedli túto krajinu do zadnej časti tela 40 rokov a Dzurinda našiel skratku. Viete, aj keď s tou jednou časťou, samozrejme, nesúhlasím, lebo tí komunisti naozaj túkrajinu nedoviedli tam, kam ju vediete vy, pán premiér. A ja verím tomu, že naozaj tento národ bude veľmi reálne zhodnocovať svoj volebný lístok. Nie podľa toho, ako im budete sľubovať dvojnásobné platy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán predseda, ja som taký umiernený etatista a myslím si, že k predsedovi vlády patrí aj istá formálna autorita, tak napriek tomu sa mi to veľmi tlačilo, lebo som dosť emotívny človek. Tak nepokúsim sa používať váš slovník na vecné argumenty. Jednoznačné otázky ste odpovedali tým, čím ste odpovedali. Neodpustím si však úplne niektorý ten bonmot, lebo po tom všetkom, čo ste tu navyprávali, si to zaslúžite. Viete, máme možnosť porovnávať premiérov od roku 89 a, samozrejme, my starší aj tých, čo boli predtým. Musím vám povedať, že, skutočne, takto sa táralo len do roku 89, to, čo sme teraz od vás počuli, tú neuveriteľnú znôšku demagogických nezmyslov, ale aj to iba tí netalentovaní. Keď si porovnám osobnosť profesora Colotku s vami, no nie je to pre vás najlichotivejšie. Ale hlavne, ja sa budem pokúšať k tým argumentom, ktoré ste tak talentovane predložili verejnosti vo svojom vystúpení, a teraz len veľmi krátko, pozrite si článok v dnešnej Pravde, napríklad o tej pôrodnosti, o ktorej ste tak nesmierne zaujímavo informovali, ako je to skutočne v tejto oblasti. Nehanebne porovnávate rok 95 a životnú úroveň s rokov 2005, kde už nie je európska pätnástka, ale dvadsaťštvorka, veľmi komplikovanými štatistickými údajmi a zmenami, samozrejme, v celkom inej polohe, ako to prezentujete vy a podobne. K tým ostatným sa vyjadrím. Pán premiér, je mi veľmi ľúto, predseda mojej strany je šéfom opozičnej strany v parlamente a v každom slušnom štáte a u politika, ktorý chce len trošku vážne hovoriť o demokracii, by sa patrilo seriózne a korektne odpovedať. Je to predseda politickej strany, ktorá má najväčšie preferencie v súčasnosti, a je váš partner a v súčasnosti vás ako člen parlamentu kontroluje. To vaše, tú reality šou a tie prvky, ktoré ste sem vniesli, sem naozaj nepatria. A urobte všetko preto, aby ste sa... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)