P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím všetkých prítomných pánov poslancov, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla, páni poslanci.

Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

(Prezentácia.) 81 poslancov prítomných, zisťujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

Chcem vás ďalej informovať, že overovateľmi na 45. schôdzi Národnej rady budú poslanci Jozef Šimko a Maroš Kondrót, ich náhradníkmi Zoltán Horváth a Eduard Kolesár. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci a poslankyne Abelovský, Antošová, Danko, Hanzel a pán poslanec Kiňo. Schôdzu som zvolal podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, žiadosť o zvolanie schôdze ako aj návrh programu 45. schôdze ste dostali s pozvánkou. Poslanci navrhujú, aby sme prerokovali

návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi (tlač 1221).

Podľa čl. 88 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Páni poslanci, návrh ste dostali ako tlač ako 1221. Uvedený návrh som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pridelil na prerokovanie vláde Slovenskej republiky a všetkým parlamentným výborom s tým, že ako gestorský výbor som určil výbor pre financie, rozpočet a menu. Dávam slovo teraz poverenému členovi skupiny poslancov, pánovi poslancovi Ficovi, aby za skupinu navrhovateľov uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov, aby podali návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec Fico, máte slovo.

R. Fico, poslanec: Vážené dámy a páni, vážený predseda vlády Slovenskej republiky. Návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády, teda celej vláde Slovenskej republiky, ktorý v súlade s Ústavou Slovenskej republiky podávajú opoziční poslanci, nemá osobný charakter. Myslím to úprimne, sám želám predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Dzurindovi v osobnom a súkromnom živote všetko dobré. Návrh na vyslovenie nedôvery nebude ani suchým štatistickým prehľadom, hoci niektoré údaje, o ktoré sa vláda Slovenskej republiky tak rada opiera, treba skonfrontovať. Vážené dámy a páni, návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Dzurindovi je o zodpovednosti, o slove, ktoré predseda vlády vo formálnom význame tak rád a často používa. Chcem však dnes hovoriť o zodpovednosti inak. Nechcem zodpovednosť používať ako frázu, ale otvorene a v jej plnom význame a obsahu zhodnotiť, akú zodpovednosť má predseda vlády Slovenskej republiky za stav, v ktorom sa nachádza naša krajina a naši ľudia. Na takéto zhodnotenie máme právo, pretože sa končí tretí rok druhého vládneho obdobia predsedu vlády a posledné udalosti vo vládnej koalícii jednoznačne potvrdzujú, že už nemožno hovoriť o ucelenej vládnej zostave, ale len o svorke držiacej pohromade pre vidinu ľahkej koristi v podobe získania štátneho majetku. (Potlesk.)

Pán predseda vlády, ako vedúci predstaviteľ najmocnejšieho výkonného orgánu štátu zodpovedáte za najhlbšiu krízu v stave korupcie a klientelizmu, akou kedy Slovensko prechádzalo. Korupcia a klientelizmus patria medzi hlavné nástroje udržiavania politickej a ekonomickej moci na Slovensku. Svojou nečinnosťou a mlčaním ste vytvorili priestor, v ktorom sa úplatkárstvo a nezákonné zvýhodňovanie na úkor iných vyvinuli do tých najsofistikovanejších podôb. Stala sa z nich do slova a do písmena nová kultúra. Hoci podstatu zasahovania politických strán vládnej koalície do dôležitých finančných a hospodárskych rozhodnutí vysvetľuje takzvaná Gabova doktrína, podľa ktorej je jedno, kto vo verejnej súťaži alebo v privatizácii vyhrá, pretože politická strana vždy dostane svoj podiel, nie je dôvod zaoberať sa vaším prvým vládnym obdobím. Voliči rozhodli o kontinuite vášho vládnutia a my to rešpektujeme. Navyše, druhé funkčné obdobie vašej vlády nie je v porovnaní s prvým v ničom rozdielne a dnes máme dokonca k dispozícii oficiálne dokumenty potvrdzujúce alarmujúci stav v oblasti korupcie a klientelizmu v štátnej, hospodárskej a finančnej sfére. Viem, pán predseda, že ste alergický, keď vám citujeme správu o činnosti Slovenskej informačnej služby, o stave ekonomickej kriminality na Slovensku. Ale Slovenská informačná služba nie je krúžok ručných prác plný klebiet. Je to zákonom ustanovená inštitúcia s expertmi, technikou a takmer miliardovým rozpočtom a právomocami na zber a vyhodnocovanie informácií vrátane informácií o závažnej ekonomickej trestnej činnosti, teda najmä o korupcii a klientelizme. Čo teda hovorí na to poverená inštitúcia, o ekonomickej kriminalite? Dovoľte mi najskôr citát zo správy o činnosti SIS za rok 2003. Citujem: "Informácie spravodajského charakteru, ktoré SIS získavala a vyhodnocovala, indikovali závažné ohrozenia hospodárskych záujmov Slovenskej republiky". SIS dokonca dodáva, že výsledky Slovenskej informačnej služby v oblasti ochrany ekonomických záujmov mohli byť výraznejšie, ak by služba disponovala prístupom k informáciám z iných inštitúcií, najmä zo Strediska cenných papierov, zo Sociálnej poisťovne a z komerčných bánk. Celkom oprávnene sa, pán predseda vlády Slovenskej republiky, pýtam, čo ešte viac mohla Slovenská informačná služba povedať o korupcii a klientelizme v štátnej sfére, keď po citovanom vcelku všeobecnom úvode prišli nasledujúce informácie. A opäť citujem: "Slovenská informačná služba v priebehu roku 2003 sústavne upozorňovala na tunelovanie spoločností a organizácií vo vlastníctve štátu a Fondu národného majetku". SIS informovala napríklad o prípadoch tunelovania strategických energetických podnikov, v ktorých je majoritným vlastníkom štát, o tunelovaní železníc prostredníctvom nevýhodných zmlúv dodávateľov. SIS naďalej poukazovala na tunelovanie pri výstavbe diaľničného tunela. Poukázala na tunelovanie niektorých podnikov v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V oblasti privatizácie informovala - a to stále citujem -, "o netransparentnosti a nevýhodnej privatizácii viacerých podnikov SAD realizovanej pod trhovú cenu. SIS venovala pozornosť aj procesom výberových konaní na dodávateľov budovaných riadiacich informačných systémov v spoločnostiach ovládaných štátom. Niektoré z nich sprevádzala vysoká miera klientelizmu a korupcie. SIS v roku 2003 poskytla príjemcom aj informáciu, ktorá poukazovala na predaj obilia zo štátnych hmotných rezerv vopred určenej firme za nižšiu ako trhovú cenu". Veď len tu je koniec citátu. Je hodné povšimnutia, vážený pán predseda vlády, že podstatná časť, ak nie takmer všetky informácie Slovenskej informačnej služby o ekonomickej kriminalite, sa dotýkajú rezortov, ktoré riadia ľudia nominovaní vašou politickou stranou. Správa o činnosti SIS za rok 2004 ako keby bola kópiou správy za rok 2003. Citujem teraz z časti, ktorú Slovenská informačná služba výslovne označila podnadpisom Tunelovanie: "V roku 2004 SIS príjemcov upozornila na zmanipulované výberové konania a predražené dodávky pri rekonštrukcii železničných tratí a výstavbe diaľnic a v niektorých štátnych energetických spoločnostiach. V oblasti zdravotníctva boli zistené prípady tunelovania nemocníc a zdravotných poisťovní. V oblasti boja proti korupcii a klientelizmu SIS najčastejšie informovala o korupcii členov manažmentu spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorí sa za úplatok podieľali na manipulácii výberových konaní a často neoprávnene zvyšovali konečnú cenu zadávaných objednávok. Úplatky požadovali aj za prednostnú úhradu faktúr jednotlivým dodávateľom. Zistený bol aj podvod pri čerpaní financií z fondu Európskej únie.

Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, boli a sú ľudia v Slovenských železniciach, diaľničných a energetických spoločnostiach s účasťou štátu a v ďalších spoločnostiach s účasťou štátu nominovaní opozíciou alebo stranami tvoriacimi vládnu koalíciu, lepšie povedané stranou, ktorej ste predsedom. Alebo nám chcete povedať, a tu by som vás chcel vyzvať k súdnosti k ďalšiemu pojmu, ktorý máte tak v láske okrem zodpovednosti, že s týmito ľuďmi nemáte nič spoločné a do manažmentu citovaných spoločností sa dostali na základe profesionálnych kvalít? Nechcite, aby som teraz citoval konkrétne mená v jednotlivých spoločnostiach a ich politické nominácie.

Na správach o činnosti SIS je zarážajúce aj to, že v rámci ich prednesu riaditeľ Slovenskej informačnej služby poskytol informáciu, podľa ktorej na podnety prichádzajúce zo Slovenskej informačnej služby na jednotlivé ministerstvá konkrétni ministri nijako nereagovali, o predsedovi vlády nehovoriac. Keďže korupciu a klientelizmus neviete vysvetliť a nemôžete proti týmto dvom javom ani zasiahnuť, lebo ste plne v rukách finančných skupín zainteresovaných na javoch presne popísaných v správach SIS a nechcete vyvolať ešte väčšie napätie vo vládnej koalícii, prijali ste filozofiu mlčania. Veríte, že každá aféra trvá na Slovensku len tri dni, že najlepšie je nevšímať si ju, nech je akokoľvek závažná. Jednoducho ju nechať vyhniť ako vred. Musím uznať, vážený pán predseda, že vaša metóda je účinná. Až natoľko, že verejnosť vníma korupciu a klientelizmus a pre štát nevýhodné obchody ako bežnú, až prirodzenú súčasť politického života. Vaša zodpovednosť ako predsedu vlády je práve v tom, že svojou nečinnosťou ste takúto zvrátenosť umožnili. Od začiatku vášho druhého vládneho obdobia ste nechali prejsť veľa finančných škandálov mlčaním, čiže tolerovaním. Myslím, že o viacerých sa ešte dnes bude hovoriť. Spomeniem aspoň zníženie aktív v Slovenských aerolíniách o 200 miliónov korún, čo umožnilo bezproblémové ovládnutie nášho národného prepravcu cudzou leteckou spoločnosťou. Takýto skvelý biznis pre cudzinca sa nerobí len tak. Mohli by ste nám o ňom, pán predseda, povedať viac. Nielen vy, ale aj minister dopravy pán Prokopovič a sekčný šéf z jeho ministerstva pán Kvasnica. Mlčali ste a mlčíte pri vyťahovaní peňazí z SPP, akciovej spoločnosti, menšinovými vlastníkmi z Francúzska a Nemecka. Nebudem sa už teraz vracať k podstate privatizácie SPP, tejto krádeže storočia. Zaujímavé je, že váš dnešný minister hospodárstva Pavol Rusko úplne otvorene hovorí o tom, že SPP bol predaný pod cenu, že bolo kamuflážou tváriť sa, že sme predali len menšinu, keďže menšinový vlastník úplne ovládol SPP a že dnes štát prakticky nemá žiadny vplyv na dianie v SPP, akciová spoločnosť, hoci vlastní väčšinu akcií. Keď sme tieto stanoviská prezentovali v rokoch 2002 a 2003, obviňovali ste nás z demagógie, populizmu a insitnosti. Dnes, keď to hovorí váš minister, váš minister hospodárstva, tak mlčíte ako obyčajne. Prečo nekomentujete a nekonáte, pán predseda vlády Slovenskej republiky, ak je všeobecne známe, že Gaz de France a Ruhrgas si na základe zmlúv o poradenstve chcú vyplatiť takmer miliardu korún a len za prvé tri mesiace tohto roku si vyplatili 1,6 milióna eur za akési poradenstvo. Aké poradenstvo potrebuje SPP, firma s viac ako storočnou históriou? Poradenstvo potrebuje Ruhrgaz a Gaz de France. A za to, že berú od SPP rozumy, by mali platiť nám a nie my im. (Potlesk.)

Mlčali ste a mlčíte pri rozhodnutí Ministerstva obrany Slovenskej republiky pod gesciou SDKÚ predať 10 bojových lietadiel SU 25 po 800 000 korún za kus súkromnej spoločnosti, hoci tieto lietadlá boli po generálnej oprave a niektoré nemali nalietanú ani jednu letovú hodinu. Zaujímavé je, že firma predložila neskôr zmluvu o odpredaji lietadiel do zahraničia, už za 34 miliónov korún, čo je rozdiel 26 miliónov korún v porovnaní s cenou, za ktoré boli lietadlá odkúpené od ministerstva obrany. Aká bola skutočná kúpna cena v zahraničí, je zahalené tajomstvom. Experti však hovoria o obrovskej sume.

Pán predseda vlády, dovoľte mi, aby som odcitoval z Programového vyhlásenia vlády. Citujem: "Osobitnú pozornosť bude vláda venovať zužovaniu priestoru pre korupčné správanie a represii tam, kde sa korupcia preukáže. Predovšetkým pri predaji nadbytočného vojenského materiálu bude postupovať tak, aby sa dodržala zásada transparentnosti a neboli ohrozené zahraničnopolitické záujmy Slovenskej republiky". Dúfam, že ste nepovažovali Programové vyhlásenie vlády v čase jeho schvaľovania v Národnej rade za obyčajný vtip. Mlčali ste a mlčíte pri rozhodnutí ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja prenajať si kancelárie v luxusnom Apollo biznis centre. Štát má dostatok nehnuteľností, napriek tomu ste akceptovali, že ministerstvo bude na desať rokov nájomcom v súkromných priestoroch za nájomné desiatky miliónov ročne. Už sa ani nechce veriť informácii, že ministerstvo platilo nájomné od polovice marca tohto roku, hoci sa do priestorov nasťahovalo až na začiatku júna. Vážený pán predseda, ako sa blíži koniec tohto volebného obdobia, zvyšuje sa aj arogantnosť a drzosť vaša a vašich ľudí. Z množstva prípadov, v ktorých sa priamo angažujú predstavitelia vašej strany, som si vybral prenájom Železničnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach. Slovenské železnice sa rozhodli prenajať svoju Železničnú nemocnicu. Kto ovláda železnice? SDKÚ. Kto vyhral súťaž a získal prenájom tejto nemocnice? Aká náhoda, firma Železničné zdravotníctvo, ktorej sú spoločníčky manželka vášho poslanca Viliama Novotného a manželka šéfa poslaneckého klubu SDKÚ v košickom mestskom parlamente pani Laskovská. Na dokončenie celej transakcie im chýbajú už iba licencie od ministerstva zdravotníctva a ministerstva dopravy. Ak sa pozrieme na to, kto sú páni ministri zdravotníctva a dopravy, nemusíme sa obávať akýchkoľvek prieťahov pri získavaní týchto licencií. Dodať treba ešte jednu maličkosť. Celá nemocnica bola totálne zrekonštruovaná pred rozhodnutím o tom, kto ju získa do prenájmu. Doslova desiatky miliónov korún zo štátnych železníc boli preinvestované, aby noví prenajímatelia mohli spokojne užívať obrovský majetok získaný po straníckej línii. Ide o učebnicový príklad klientelizmu. Už sa ani len nesnažíte... (Potlesk.) Už sa ani len nesnažíte zakryť transakcie podobného typu a s arogantnosťou typickou pre vás a vašich priateľov v SDKÚ si robíte, čo chcete. V tejto súvislosti vám, pán predseda, dám iba jednu otázku. Nehanbíte sa za také príklady klientelizmu? Keďže podobné úmysly... (Potlesk.) Keďže podobné úmysly má so zdravotníckymi zariadeniami aj rezort obrany plne pod kontrolou SDKÚ, očakávame ďalší učebnicový príklad klientelizmu.

Pán predseda vlády Slovenskej republiky, v boji proti korupcii a klientelizmu ste zlyhali nielen ako predseda vlády, ale aj ako predseda najsilnejšej politickej strany vo vládnej koalícii. Ak by som dnes konfrontoval vaše vyhlásenia týkajúce sa boja s ekonomickou kriminalitou a transparentnosti financovania politických strán, dopadli by ste ako s vyhlásením o dvojnásobných platoch alebo o existencii zbraní hromadného ničenia v Iraku. Nie sú ani platy a nenašli sa ani zbrane. V súvislosti s transparentnosťou politického života ste predsedovi Ľudovej strany - HZDS pánovi Mečiarovi pri viacerých príležitostiach jasne oznámili, že ho nepovažujete za dôveryhodného, pokiaľ nevysvetlí pôvod svojho majetku. Nakoľko môžeme brať vážne vaše vyhlásenia? Ako predseda vlády a predseda SDKÚ ste doteraz verejnosti nevysvetlili mŕtve duše, cez ktoré ste do straníckej pokladnice nalievali peniaze. Ba čo viac, odmietate odpovedať na absolútne legitímnu otázku, ktorá firma od SDKÚ prevzala dlh vo výške 22 miliónov korún. Zavŕšením tajuplných finančných operácií vo vnútri vašej strany je odpredaj straníckych priestorov na Medenej ulici v centre Bratislavy firme SOU, spoločnosť s ručením obmedzeným, za približne 20 miliónov korún, hoci v predaných priestoroch naďalej pôsobili politické organizácie blízke SDKÚ a nebolo známe, či a koľko platia za prenájom citovanej súkromnej spoločnosti. Samozrejme, že firma odmieta potvrdiť, že to bola ona, ktorá prevzala v roku 2003 od SDKÚ spomínaný dlh vo výške 22 miliónov korún. Skrývate sa za všeobecné vyhlásenia o dodržiavaní zákonov, ale mlčaním a pchaním hlavy do piesku sa plnohodnotne zaraďujete do šíku nedôveryhodných politikov. Do toho istého šíku, proti ktorému ste tak intenzívne bojovali od roku 1997, keď ste nastúpili do ťaženia proti vtedajšej vláde. (Potlesk.) Pokiaľ uvedené skutočnosti nie sú porušením zákona, ktorákoľvek politická strana bude môcť v budúcnosti postupovať podľa rovnakého scenára a akékoľvek spochybnenie jej financovania bude chladne odbíjať argumentmi, že ide o intrigu, zlý úmysel poškodiť dobré meno strany, ako to tvrdíte vy v súvislosti s vašou stranou.

Pán predseda vlády, nedá mi, aby som na záver tejto časti odôvodnenia návrhu na vyslovenie nedôvery nezopakoval konštatovanie z úvodu môjho vystúpenia. Ako predseda vlády a predseda najsilnejšej politickej strany vo vládnej koalícii plne zodpovedáte za najhlbšiu krízu v stave korupcie a klientelizmu, akou kedy Slovensko prechádzalo. Mlčaním a akceptáciou korupčných a klientelistických praktík, nech sú už dôvody vášho postoja akékoľvek, ste korupciu a klientelizmus zaradili medzi hlavné nástroje udržiavania politickej a ekonomickej moci na Slovensku. Svojou nečinnosťou a tichým súhlasom ste vytvorili priestor, v ktorom sa úplatkárstvo a nezákonné zvýhodňovanie na úkor iných vyvinulo do najsofistikovanejších podôb. Stala sa z nich do slova a do písmena nová kultúra. Toto je, vážený pán predseda, tá nová politická kultúra, o ktorej ste tak intenzívne hovorili na začiatku vášho druhého funkčného obdobia v roku 2002? Ja naozaj verím, že nie.

Z vášho prostredia k nám prenikli informácie o tom, aké máte pripravené vystúpenie. Neprišli ste na túto mimoriadnu schôdzu ako predseda vlády zodpovedný parlamentu s cieľom vysvetliť všetky podozrenia a odpovedať na kladené otázky, ale s cieľom urobiť si propagandu o tom, ako vynikajúco vaša vláda vedie Slovensko k prosperite a k blahobytu. Odpovedajte na tento návrh na vyslovenie nedôvery, ako uznáte za vhodné. Ale ako jeden z členov zákonodarného zboru, kontrolného orgánu vlády Slovenskej republiky vás žiadam, aby ste vo svojom vystúpení bez vyhýbania odpovedali na nasledujúce otázky.

Prvá otázka: Kto prevzal od SDKÚ 22-miliónový dlh a prečo odmietate uverejniť jeho meno? Je zlučiteľné s bojom proti korupcii a klientelizmu, ktorý deklaruje aj Programové vyhlásenie vlády, aby vládnuca strana, ktorej predstavitelia na rôznych úrovniach rozhodujú o štátnych zákazkách, prijala od niekoho dar vo výške 22 miliónov korún, a zároveň odmietla zverejniť jeho meno?

Druhá otázka: Ako nazývate jav, vážený pán predseda, keď manželka poslanca Národnej rady za vládnu stranu - súčasne člena výboru NR SR pre zdravotníctvo - a manželka predsedu klubu poslancov za SDKÚ v košickom mestskom zastupiteľstve sú spoločníčkami v obchodnej spoločnosti, ktorá vyhrala súťaž na prenájom úplne zmodernizovanej Železničnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach patriacej železniciam, pod plnou kontrolou SDKÚ a rezortu dopravy s ministrom nominantom SDKÚ.

A tretia otázka: Je súčasný minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Rusko klamár, populista a insitný ekonóm, keď otvorene hovorí o predaji SPP pod cenu, že na dianie v SPP nemá štát vplyv a že zachovanie väčšinového balíka akcií v rukách štátu bola len kamufláž, keďže sme pri predaji odovzdali minoritnému vlastníkovi kontrolu nad celým strategickým podnikom.

Samozrejme, tieto otázky dostanete aj v písomnej podobe.

Vážený pán predseda vlády. Skôr ako sa dostanem k druhej časti návrhu na vyslovenie nedôvery týkajúcej sa reforiem, dotknem sa veľmi krátko témy, ktorá nesúvisí ani s korupciou, ani s protiľudovými reformami. Dotknem sa účasti Slovenska vo vojne v Iraku. Medzinárodné spoločenstvo a jeho predstavitelia vrátane generálneho tajomníka OSN jednoznačne potvrdili, že použitie vojenskej sily v Iraku bolo v rozpore s medzinárodným právom, osobitne Chartou OSN, ktorá oprávňuje použitie vojenskej sily ako krajného prostriedku na základe výslovnej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Všetci si dobre pamätáme, vážený pán predseda, ako ste opakovali slovo za slovom dôvody pre začatie vojny v Iraku, ktoré ponúkala americká administratíva. Hovorili ste o existencii zbraní hromadného ničenia, o terorizme, o ohrozovaní medzinárodného mieru, ospravedlňovali ste tak nielen hrubé porušenie medzinárodného práva, na ktorom v počiatočnom štádiu vojny participovala aj vaša vláda, ale najmä desaťtisíce nevinných civilných obetí vojenského zásahu. Netreba zdôrazňovať, že žiadne zbrane hromadného ničenia sa nikdy nenašli a že sa nepreukázalo ani spojenie zvrhnutého režimu s terorizmom. Dnes je situácia opačná a Irak sa vďaka jednostrannej vojenskej akcii stal ohniskom napätia a skutočným nebezpečenstvom pre medzinárodný mier. Posledná správa CIA dokonca konštatuje, že súčasná situácia v Iraku vytvára nový typ islamských militantov, ktorí svojimi teroristickými akciami môžu ohroziť nielen daný región, ale aj celú Európu a Spojené štáty. Kladiem vám preto nasledujúcu otázku, vážený pán predseda: Kedy sa ospravedlníte za to, že Slovensko zatiahli do vojny na základe nepravdivých dôvodov a že ste Slovensko urobili spoluzodpovedným za skutočné hrozby, ktoré dnes po okupácii predstavuje Irak.

V druhej časti odôvodnenia návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády je potrebné venovať sa zodpovednosti premiéra za nezvládnutie riadenia a koordinácie takzvaných reforiem a zodpovednosti za dôsledky zbabraných a protiľudových reforiem. Plne rešpektujem pravicové politické zmýšľanie ako nepostrádateľnú súčasť pluralitného politického systému. Rešpektujem ho však len vtedy, ak sa politici z presvedčenia hlásia k hodnotám pravicových politických prúdov, medzi ktorými určite dominuje ochrana súkromného vlastníctva a individuálna zodpovednosť. Vykonáva pravicová vláda Mikuláša Dzurindu takzvané reformy z pravicového presvedčenia o ich správnosti, alebo sú tu iné motívy, prečo tak postupuje. Privatizuje vláda Mikuláša Dzurindu hlava-nehlava preto, lebo verí vo väčšiu efektivitu súkromného vlastníctva, alebo sú to predovšetkým atraktívne výhody, ktoré prináša privatizácia pre predávajúcich a ktoré sú rozhodujúce pri úvahách, či predať, alebo nepredať štátny majetok? Budem úprimný a poviem, že neverím v skutočnú pravicovosť pána Dzurindu a jeho politických súputnikov. Odpoveď treba hľadať v zrozumiteľnej analýze jednotlivých rozhodnutí prijatých súčasnou vládnou koalíciou po roku 2002. Kto sleduje reformy vlády zvonku, mohol by im vyčítať predovšetkým nepripravenosť. Je absolútna pravda, že závažným rozhodnutiam v sociálnej sfére, v daňovom a v dôchodkovom systéme ako aj v zdravotníctve nepredchádzali žiadne dopadové štúdie. Reformy takto vyznievajú v skutočnosti - aj sú - ako experimenty na ľuďoch. Ich dôsledkami sú veľké regionálne rozdiely. Obrovské rozdiely medzi skupinami obyvateľov, nárast chudobných a sociálne odkázaných ako aj chaotické novelizácie prijatých reformných zákonov. Zvrátenosťou takzvaných reformných rozhodnutí vlády Mikluáša Dzurindu však je, že nikdy nesledovali ciele skutočných reforiem, to znamená efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami, obmedzenie vládnej spotreby, zlepšenie poskytovaných služieb obyvateľstvu a zlepšovanie životnej a sociálnej situácie ľudí. Reformy vlády Mikuláša Dzurindu vždy sledovali a budú sledovať len jedno - ďalšiu koncentráciu moci a peňazí v rukách najbohatších.

Dôkazom takéhoto tvrdenia je dôchodková reforma. Verejnosť očakávala, že dôchodková reforma bude viesť k zlepšeniu sociálneho postavenia dôchodcov. Pán predseda vlády, určite neviete, že priemerná výška starobného dôchodku k 1. marcu tohto roku bola 6 996 korún a že z celkového počtu 913 000 vyplácaných starobných dôchodkov je 52 % vyplácaných dôchodkov nižších ako uvedená priemerná výška. 50 % starobných dôchodcov berie menej ako 6 900 korún mesačne. Dôchodková reforma bola a je však o niečom inom ako o úprimnej snahe vlády pomôcť dôchodcom. Neexistovala k nej žiadna dopadová štúdia. Je sprevádzaná chaosom a neospravedlniteľnými rozdielmi v dôchodkoch, nízkymi garanciami pre sporiteľov v druhom kapitalizačnom pilieri a predovšetkým neistotou, kde na tento systém zoberieme finančné prostriedky, keď existujúce nám majú vystačiť maximálne na 4 až 6 rokov. Dôchodková reforma nemala nikdy slúžiť ľuďom, ale finančným skupinám, ktoré ovládli dôchodkové správcovské spoločnosti. (Potlesk.) Dôchodkové správcovské spoločnosti sú jediné, ktoré majú dnes istotu. Pravicová vláda im zákonom zabezpečila, že časť ľudí musí povinne odvádzať svoje peniaze na starobné dôchodky súkromným spoločnostiam. Druhú časť verejnosti, ktorá sa môže rozhodnúť, či do kapitalizačného piliera vstúpi, masívna reklama presviedča o obrovskej výhode investovania do druhého piliera. Tá istá reklama však len veľmi nenápadne pripomína, že nikto nemôže garantovať výnosy v týchto súkromných spoločnostiach orientovaných na zisk a že ani zákon neposkytuje ľuďom stopercentné garancie vrátenia peňazí, ak súkromná dôchodková správcovská spoločnosť skrachuje. A toto všetko, opakujem, platí za situácie, že časť obyvateľov musí zo zákona odvádzať 9 % z poistného na dôchodkové poistenie do kapitalizačného piliera.

Poistné na dôchodkové zabezpečenie predstavuje obrovské, pravidelné toky financií, ktoré potrebovali finančné skupiny vytrhnúť z verejnoprávneho prostredia Sociálnej poisťovne. Prvoradým cieľom dôchodkovej reformy nie je preto vytvoriť vyvážený systém dôchodkového zabezpečenia a zabezpečiť vyššie dôchodky pre ľudí, ale presunúť toky peňazí zo Sociálnej poisťovne do súkromných spoločností. Nikto nepochybuje o tom, že stanovenie 9-percentného príspevku na dôchodkové sporenie spôsobí po vyčerpaní odložených prostriedkov z privatizácie SPP nedostatok financií v priebežnom systéme. Potom bude musieť existujúca vláda prijať opatrenia na zabezpečenie stability vo financovaní dôchodkového systému, keďže je garantom solventnosti tohto systému. Buď bude pravidelne prispievať prostriedkami zo štátneho rozpočtu, alebo zvýši príspevky, alebo zníži dôchodky. Toto vás, vážený pán predseda vlády, určite netrápi, lebo nikto z vašej vlády nebude odkázaný na starobný dôchodok. Hlavnú úlohu - presun peňazí zo Sociálnej poisťovne do súkromných dôchodkových správcovských spoločností - ste naplnili. Pýtam sa, čo je na tom to pravicové, keď aj viacerí pravicoví ekonómovia napádajú podstatu vašej skrytej privatizácie Sociálnej poisťovne. To, čo ste urobili s dôchodkami, nie je pravicové. Je to zvrátené. S plnou vážnosťou vám, pán predseda, kladiem piatu otázku: Uvedomujete si vôbec, pán predseda, akému riziku ste vystavili vyplácanie dôchodkov v nasledujúcich rokoch tým, že reforma slúži len a len finančným skupinám ovládajúcim súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti, aby mohli disponovať s obrovskými finančnými prostriedkami plynúcimi z príspevkov na dôchodkové sporenie?

Vážený pán predseda. Ani reforma zdravotníctva neslúži pacientovi a nikdy mu nebola ani určená. Vaša vláda a vy osobne slúžite trom cieľom: ťahať peniaze od pacientov, vytvoriť vhodné právne a ekonomické prostredie na privatizáciu zdravotníctva a zmeniť charakter verejnoprávnych zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti orientované na zisk. A tieto ciele, ktoré nemajú s pravicovosťou nič dočinenia, úspešne v prospech finančných skupín ovládajúcich zdravotné poisťovne napĺňať. Náklady na prevádzku zdravotných poisťovní boli do roku 2004 podľa zákona 4 % z príjmov zdravotných poisťovní, čo predstavovalo asi 2,4 miliardy korún. Teraz zákon zdravotným poisťovniam ako akciovým spoločnostiam neukladá žiadne pravidlá a verejnosť - keďže to nikto nesleduje -, nevie, aké sú náklady zdravotných poisťovní na ich správu. Viete to aspoň vy, pán predseda vlády Slovenskej republiky?

Pokiaľ ide o vyťahovanie peňazí od pacientov, existujú tiež zaujímavé informácie. Kým platby občanov v roku 2002 boli 7 miliárd korún, v roku 2004 to už bolo 16 miliárd, čo je 128-percentný nárast. Zásadným spôsobom nerástli len platby občanov na zdravotnú starostlivosť, ale narástli aj odvody na zdravotné poistenie pre viaceré skupiny občanov. Sľubované zastavenie zadlžovania sa nekoná. Dlh je stále na úrovni 20 miliárd korún, a to aj napriek tajuplnej činnosti Veriteľa, akciová spoločnosť. Táto akciová spoločnosť hospodári so 17 miliardami verejných zdrojov, ale verejnosti nie je vôbec známe, ako s týmito zdrojmi nakladá. Nič nevieme ani o realizácii pôžičky zo Svetovej banky vo výške 3 miliardy korún, ktorá mala byť použitá na podporu reformy zdravotníctva. Skutočný efekt je však nasledujúci: Občania platia viac, dostanú menej. Zdravotníci dostávajú menej a musia dávať viac a za tento, v úvodzovkách, "reformný" výsledok budú všetci splácať pôžičku Svetovej banke 3 miliardy plus úroky. Blahoželám! (Potlesk.)

Takzvaná reforma mala priniesť aj zníženie spotreby liekov. Zavedenie 20-korunového poplatku za výdaj lieku v lekárni bolo odôvodňované práve záujmom znížiť spotrebu liekov. Aká je realita? Oproti prvému štvrťroku 2004 za prvé tri mesiace tohto roku narástla spotreba liekov asi o 20 %. Je to teda úplné fiasko zámeru reformátorov, hoci, opakujem, že sledovali úplne iné ciele.

Malo dôjsť aj k zlepšeniu kvality zdravotnej starostlivosti. Takzvaná reforma však priniesla zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre občanov. Zdravotné poisťovne si objednávajú obmedzené množstvo zdravotnej starostlivosti od poskytovateľov a výsledok je, že za 20 % poskytnutých a poisťovňami uznaných výkonov nedostanú poskytovatelia od poisťovní zaplatené, a tak musia pacientov preobjednávať a odsúvať. Znechutenosť takzvanou zdravotníckou reformou vedie k odchodu veľkého množstva kvalifikovaných sestier a lekárov do zahraničia. Údaje o odchode sestier nemáme presné, pán predseda, ale pokiaľ ide o lekárov, v roku 2004 odišlo 363 lekárov a k 15. júnu 2005 - 157 lekárov. Neviem, či je vhodné komentovať vyjadrenie ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Zajaca, podľa ktorého to nevadí, pretože k nám môžu prísť lekári z Ukrajiny či iných nečlenských štátov Európskej únie.

Aj súvislosti s takzvanou zdravotníckou reformou vám kladiem otázky a žiadam vás ako člen kontrolného zákonodarného zboru o konkrétne odpovede. Ako je možné hovoriť o úspešnej zdravotníckej reforme a obhajovať napríklad 20-korunové poplatky za recept, keď prakticky po necelých dvoch rokoch zisťujeme, že na lieky ide viac peňazí, že náklady sa neznížili a že spotreba liekov sa vracia na úroveň, akú dosahovala pred zavedením poplatkov.

Ďalšia otázka: Je možné považovať odchod kvalifikovaných sestier a lekárov do zahraničia ako výsledok takzvanej zdravotníckej reformy za normálne? Súhlasíte s tým, aby boli podľa návrhu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky nahradení zdravotníckym personálom z Ukrajiny, Bulharska či Rumunska?

Daňová reforma mala zavŕšiť proces koncentrácie moci a financií v rukách najbohatších. Vaša politika urobila, vážený pán predseda vlády, z bohatých bohatších a z chudobných chudobnejších. A tým bohatším ste ešte darovali aj zníženú daň z príjmu 19 %, čo v praxi u ľudí disponujúcich miliónovými príjmami znamená obrovské úspory. Vláda s potešením používa rôzne segmenty z daňovej reformy, aby ukázala, aká bola úspešná. Daňová reforma však nebola iba o zavedení 19-percentnej dane z príjmu pre právnické a fyzické osoby. Bola predovšetkým zvýšením spotrebných daní a zavedením jednej sadzby DPH na úrovni 19 %, čo znamenalo v praxi zdraženie obrovského množstva tovarov a služieb. Akosi mlčíte o tom, že v roku 2004, teda po zavedení 19-percentnej DPH a zvýšení sadzieb spotrebných daní sa na nepriamych daniach a DPH vybralo o 21 miliárd korún viac ako v roku 2003. Tu je čaro celej vašej reformy. Je nepopierateľné, že celkové daňové a odvodové zaťaženie občana s príjmom do 22 000 korún mesačne je po daňovej reforme vyššie, ako to bolo do reformy. Spýtam sa vás aj to, aký prospech malo zo zavedenia 19-percentnej dane z príjmu 1,6 milióna dôchodcov a 460 000 nezamestnaných. Absolútne žiadny. Práve naopak, ich životná situácia sa zhoršila vďaka zvýšenej DPH a spotrebných daní.

To, že slovenská daňová reforma pomohla len vysokopríjmovým skupinám, potvrdil v apríli aj renomovaný denník The Financial Times. Neodpustím si citáciu neuveriteľnej reakcie ministerstva financií na informáciu výskumnej agentúry MVK, podľa ktorej len 7 % ľudí pocítilo zvýšenie svojich príjmov vďaka zavedeniu 19-percentnej dane z príjmu. Podľa tejto agentúry až 30 % ľudí tvrdí, že rovná, 19-percentná daň im príjmy znížila, a 40 % ľudí nepocítilo žiadne zmeny. Vážené dámy a páni, ministerstvo financií vydalo stanovisko, odcitujem ho z denníka Sme, v ktorom vyslovilo "...nesúhlas s tým, čo si o svojich príjmoch myslia ľudia". Takýto nezmysel... (Potlesk.) Takýto nezmysel z dielne ministerstva financií nepotrebuje žiadny komentár. Pravda je taká, že zamestnanec s minimálnou mzdou 6 500 korún získal na 19-percentnej dani z príjmu 205 korún mesačne. Mal však podstatne väčšie výdavky vďaka zvýšeniu spotrebných daní a DPH. Zamestnanec s priemernou mzdou 15 825 stratil 55 korún mesačne plus vyššie výdavky na nepriamych daniach. Ale ten, kto zarobil 50 000, zarobil na rovnej dani 2 606 korún mesačne a ľudia s príjmom 100 000 korún mesačne zarobili až 11 978 korún mesačne.

Vážený pán predseda, to, že slúžite len najbohatším potvrdzuje aj zavedenie nulovej sadzby pri dani z dividend a podielov na zisku. Sme jediný štát v EÚ, ktorý takto vyšiel v ústrety milionárom a miliardárom. Objem dividend sa na Slovensku pohybuje rádovo v miliardách korún. Zdaňovaním dividend vyspelé štáty sledujú, aby zisky firiem zostali na ich rozvoj vo forme ďalších investícií. Investované peniaze odpočítavajú z daňového základu, teda nezdaňujú daňou zo zisku. Byť finančnou inštitúciou, zahraničným investorom alebo multimilionárom, každý mesiac vás oceňujem za daňovú reformu ako najlepšieho predsedu vlády vo vesmíre.

V súvislosti s daňovou reformou vám kladiem ako poslanec Národnej rady túto otázku: Prečo ste nevyvodili politickú zodpovednosť voči ministrovi financií Slovenskej republiky, ktorý otvorene priznal, že k zvýšeniu spotrebnej dane s účinnosťou od 1. augusta 2003, pokiaľ išlo o pohonné hmoty, došlo preto, lebo bol zle pripravený štátny rozpočet príjmovej časti a výpadky bolo treba nahradiť príjmami od občanov v podobe vyššej ceny pohonných hmôt. Prečo máme v Slovenskej republike vyššiu spotrebnú daň na pohonné hmoty, ako je sadzba dane stanovená predpismi Európskej únie? (Potlesk.)

Občanov Slovenskej republiky ste dorazili opatreniami v sociálnej oblasti. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi účinný od 1. januára 2004 je absolútne reštrikčný a jeho cieľom nebolo nič iné, len výrazne znížiť počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke. Celkové výdavky na pomoc v hmotnej núdzi predstavovali v roku 2004 - 6,3 miliardy korún, čo je úspora 3,2 miliardy korún oproti roku 2003. Multimilionárom pridávate, vážený pán predseda, chudákom beriete, toto je vaša politika. Obdobne ste vzali ľuďom... (Potlesk.) Obdobne ste vzali ľuďom aj na úseku kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, kde ste v roku 2004 usporili v porovnaní s rokom 2003 - 1 miliardu slovenských korún. Ak by som mal urobiť výpočet všetkých reštrikcií, ktoré ste v sociálnej oblasti urobili na najchudobnejších, hovoril by som veľmi dlho. Spomeniem aspoň to, že zákonom o sociálnom poistení došlo ku skráteniu doby poskytovania dávky v nezamestnanosti z maximálne 9 na maximálne 6 mesiacov. Vaša daňová a sociálna politika znamená pre nízkopríjmové skupiny nielen obmedzený prístup k verejným službám, ale predovšetkým zhoršenie sociálnej situácie. Celá Európa rešpektuje fakt, že zníženie dane z príjmu a zvýšenie spotrebných daní a DPH vedie k nárastu chudoby. Dosiahli ste niečo, čo sa dlhé desaťročia na Slovensku nepodarilo nikomu - návrat chudoby. Asi nie je náhoda, že najnižšiu mieru chudoby zo všetkých členských štátov Európskej únie má Česká republika, okolo 8 %, kým reformný tiger Slovensko má spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie chudobu najvyššiu, pohybujúcu sa na úrovni 21 %. Začínate siahať jednej pätine obyvateľov Slovenska rok po vstupe do elitnej ekonomickej organizácie, Európskej únie, na dôstojnosť ľudského života a staviate ľudí do neriešiteľných životných a sociálnych situácií. Za toto všetko nesiete, vážený pán predseda vlády, politickú zodpovednosť. Nikto z členov vlády a pravdepodobne ani minister vnútra Slovenskej republiky si neprečítal správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004, ktorú ste schválili vo vláde a v ktorej sa na strane 6 hovorí, že niektoré druhy trestnej činnosti úzko súvisia s narastajúcimi sociálnymi rozdielmi spoločnosti. Správa otvorene hovorí o výskyte takzvanej sociálnej kriminality. Až 52 % z objasnených prípadov celkovej kriminality páchajú nezamestnaní. Sociálna kriminalita v preklade znamená, vážené dámy a páni, že ľudia pristupujú k páchaniu trestných činov, pretože nemajú možnosť legálne uspokojiť svoje životné potreby. Je komické, že vláda popri fanfárach o fantastických ekonomických ukazovateľoch priamo schvaľuje údaj vracajúci Slovensko do 30. rokov minulého storočia. Za cenu ekonomického rastu likvidujete sociálnu spoločnosť a hodnoty, na ktorých je postavená celá Európa, na solidarite, sociálnej spravodlivosti a na rovnosti.

Ekonomický rast je pre túto krajinu životne dôležitý, ale prospech z neho musí byť rozdeľovaný spravodlivejšie. Vo svetovej kampani o hospodárskom zázraku sa zdá ako nezrozumiteľná snaha vlády Slovenskej republiky za každú cenu držať minimálnu mzdu na úrovni pod 7 000 korún mesačne. Veď podľa vlády reálna mzda utešene rastie. V roku 2004 dosiahla priemerná nominálna mzda výšku 15 825 korún. Vláda však už nedodáva, že približne 70 % zamestnancov na Slovensku zarába menej, ako je priemerná mzda. Potom je úsilie vlády držať minimálnu mzdu na minimálnej úrovni pochopiteľné. Namiesto toho, aby vláda investovala do vzdelania, spoločnosti založenej na informáciách, o ktoré však iba propagandisticky hovorí, ako dôležitú komparatívnu výhodu pre lákanie investorov používa lacnú pracovnú silu.

Vážený pán predseda, kto sadí lacnú pracovnú silu, berie úrodu v podobe nízkej životnej úrovne. Keďže ste predsedom vlády Slovenskej republiky už siedmy rok, ťažko sa dá vyhovárať na predchádzajúce vlády. Svojou politikou nesiete plnú zodpovednosť za najväčšiu chudobu a najnižšie platy v priestore Európskej únie. Za sedem rokov vládnutia sa vám nepodarilo zabezpečiť, aby sa životná úroveň ľudí priblížila obdobiu pred rokom 1989. Dúfam, že nemienite spochybňovať jasnú realitu, že priemerná mzda na Slovensku by musela byť viac ako 18 000 korún, aby sme mohli hovoriť o rovnakej úrovni ako v roku 1989. S neuveriteľnou ľahkosťou, usilovnosťou ste sa ponáhľali uverejniť štatistické ukazovatele za prvé tri mesiace tohto roku. Podľa vás všetko rastie, najmä životná úroveň ľudí, len oni si to akosi nevšimli. Nehovorte o trojmesačných obdobiach, ale o celom vašom vládnutí od roku 1998 a odpovedzte, pán predseda vlády, všetkým občanom Slovenskej republiky na nasledujúce tri otázky: Ako je možné, že v susednej Českej republike sa za 6 rokov vládnutia sociálnej demokracie zvýšila reálna mzda o takmer 30 % a to nerobili ani Kaníkovu, ani Zajacovu, ani Miklošovu reformu a na Slovensku v tom istom období počas vášho vládnutia došlo k poklesu reálnej mzdy o 0,6 %. (Potlesk.)

Nemusíte, vážený pán predseda, zvolávať pri hľadaní odpovedi na túto otázku mimoriadnu tlačovú konferenciu, ako ste urobili po návšteve predsedu vlády Českej republiky pána Paroutka. Môžete odpovedať priamo tu v Národnej rade.

Ďalšia otázka je: Ako vysvetlíte, že je jeden z hlavných výsledkov vášho vládnutia je šíriaca sa chudoba, keď už viac ako 21 % ľudí na Slovensku musí čeliť tomuto neuveriteľnému stavu v 21. storočí v štáte, ktorý je členským štátom Európskej únie. Na túto otázku naozaj očakávam odpoveď. Ako je zlučiteľné vaše časté tvrdenie, že robíte zodpovednú ekonomickú a sociálnu politiku, aby ste nezaťažovali budúce generácie, so skutočnosťou, že od roku 1998, teda vášho nástupu do funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky do roku 2004 niekoľkonásobne stúpla zadlženosť Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide mieru nezamestnanosti, už nikto nevie, čo je pravda a čo je lož. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pravidelne informuje verejnosť o pretrvávajúcom poklese nezamestnanosti a v máji 2005 bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 11,33%. Všetkých by nás úprimne potešilo, keby sa Slovensko mierou nezamestnanosti približovalo k Českej republike a k ďalším krajinám Európskej únie. Čísla uverejňované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny treba však vidieť vo svetle nedávno odhaleného škandálu. Pracovníci tejto inštitúcie majú totiž presne naplánovaný pokles nezamestnanosti na jednotlivé mesiace, ako keby to nebola vec ekonomiky, ale ich, úradníkov v jednotlivých ústrediach, a dodržiavanie, respektíve nedodržiavanie tohto plánu je viazané na výšku odmien. Znižovanie nezamestnanosti ústredie dosahuje najmä administratívnymi opatreniami, teda vyraďovaním nezamestnaných z evidencie.

Mám tu k dispozícii napríklad pokyn, v rámci Bratislavy, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uložilo dosiahnuť k 30. júnu 2004 evidovanú mieru nezamestnanosti vo výške 3,2 % pre Bratislavu. To o tom rozhoduje ústredie, alebo o tom rozhoduje ekonomika? Tento cieľ je jedným zo sledovaných kritérií a bude mať dopad aj na prípadné odmeňovanie zamestnancov. List je k dispozícii. Rovnako vám môžem ukázať tabuľku, kde ste si, kde si naplánovalo ministerstvo, práce, rodiny a sociálnych vecí, ako má klesať nezamestnanosť, v januári, vo februári, v marci, presne napísané, koľko má mať napríklad Martin, koľko má mať Bardejov alebo Stropkov. A keď to úradníci nenaplnia, teda nevyhodia nezamestnaných z evidencie, nedostanú odmeny. Ako máme veriť, ako máme veriť tomu, že tieto údaje nie sú sfalšované. Je nespochybniteľným faktom, že iné inštitúcie, najmä Štatistický úrad a európske barometre pravidelne uvádzajú vo viac ako stotisíc nezamestnaných ako ústredie práce. Slovensko tak patrí ku krajinám k Európskej únie s najväčšou chudobou, najnižšími mzdami a najvyššou nezamestnanosťou. To je výsledok vášho vládnutia, vážený pán predseda.

Vláda Slovenskej republiky pod vaším vedením robí hospodársku a sociálnu politiku, ktorá je v príkrom rozpore s článkom 55 Ústavy Slovenskej republiky. Hospodárstvo sa má podľa ústavy zakladať na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Totálne ignorujete sociálnu orientáciu trhovej ekonomiky, čím zo Slovenska robíte neštandardne neeurópske prostredie na život. Je to práve ignorovanie ústavných princípov zakotvených v článku 55 ústavy, v ktorej jednou z najlepších príčin súčasnej sociálnej situácie občanov a stavu štátu. Ak by ste ako predseda vlády ústavu v článku 55 rešpektovali, ak by ste primerane využívali nástroje, právne regulácie, ekonomické a finančné politiky štátu a v nevyhnutnej miere aj nástroje štátneho donútenia, aby všetky subjekty postupovali v súlade s ústavou, potrebné reformy sa mohli diať v inom ekonomickom a sociálnom prostredí a na prospech väčšiny. Nie na prospech najbohatších a finančných skupín.

Pri pohľade na mieru korupcie a klientelizmu potvrdzovanej pravidelne príslušnými inštitúciami je otázna aj kvalita Slovenska ako právneho štátu.

Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, na úplný záver použijem slová vášho kolegu, dnes komisára Európskej komisie Jána Figeľa, ktorý na konci roku 2004 zdôraznil, že dobrá miera solidarity robí dobrú domovinu. Nesiete plnú morálnu, politickú a ústavnoprávnu zodpovednosť za to, že Slovensko sa pre veľkú časť obyvateľov nestáva dobrou domovinou. Je preto namieste, aby Národná rada Slovenskej republiky ako orgán, ktorému plne zodpovedáte za svoju činnosť, vyvodila voči vám patričné ústavnoprávne konzekvencie a vyslovila vám nedôveru. Ďakujem pekne. (Potlesk)