P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prvá sa hlási pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Rozpočet Sociálnej poisťovne, to je vlastne tretinový rozpočet štátneho rozpočtu alebo tretina štátneho rozpočtu. Preto mu treba venovať mimoriadnu pozornosť.
A prvá poznámka, ktorú mám. Záverečný účet Sociálnej poisťovne by mal podliehať auditu. Dlhé roky to tak bolo. Teraz neviem, z akých dôvodov sa audit nerobí. A bolo by dobré, keby sme pri nasledujúcej 13. novele zákona o sociálnom poistení takýto audit Sociálnej poisťovni uložili.
Ďalej poviem tri poznámky. A dúfam, že sa akosi dočkám v tejto snemovni aj odpovede na otázky, ktoré položím.
Mimo materiálu, ktorý teraz prerokúvame, existuje ešte aj správa, myslím, že sa to volá výročná správa o činnosti Sociálnej poisťovne. A je pekné si porovnať tie údaje, ktoré sú v jednej správe, v druhej správe a ktoré sú v záverečnom účte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Takže prvá vec, ktorá ma naozaj veľmi zaujíma, je, ako je to vlastne s pohľadávkami. Po tom generálnom útoku na vymáhanie nezaplatených príspevkov som sa dočítala, že bol na začiatku roku 2004 celkový stav nevymožených pohľadávok, prosím, 61,4 mld. a zostatok na konci roku 2004, čuduj sa svete, 69,12 mld. Čiže prírastok bol skoro 7,6 mld. Konštatuje sa, že z tohto celkového objemu pohľadávok je dobytných približne 21,88 mld. Ja viem, že je problém vymáhať pohľadávky, ale pokiaľ by tam bol trend poklesu týchto pohľadávok, tak verím, že Sociálna poisťovňa začala nejako razantnejšie narábať s pohľadávkami. Ale prosím si teda vysvetlenie, čo tvorí tých približne 6,6 mld. pohľadávok v poistení v nezamestnanosti, pretože ja si to viem vysvetliť len tak, že alebo ste urobili zlý predpis, alebo je tam skutočne výpadok takmer polovice príjmov.
Druhá vec, ktorá ma stále trápi a na ktorú, neviem prečo, nemôžem dostať odpoveď. Ak si vezmete stranu 8 správy o sociálnej situácii obyvateľstva, vidíte, že pán minister Kaník konštatuje, že v roku 2004 počet pracujúcich dosiahol 2,170 400 mil. Čiže ak pracujú títo ľudia, musia platiť odvody. Neviem, kde sa tí ľudia strácajú, lebo počet evidovaných poistencov v Sociálnej poisťovni je len 2,093 600 mil., čiže rozdiel je 76 800 osôb. Kladiem otázku: Ako vzniká tento rozdiel? Je to v nejakej odlišnej metodike, ale moja logika mi hovorí, že pokiaľ niekto pracuje, musíte ho mať v Sociálnej poisťovni zaevidovaného, a pokiaľ je to živnostník, ktorého vymeriavací základ nedosahuje úroveň, z ktorého sa odvádza poistné, aj ten musí podliehať nejakej registrácii. Takže, pán predseda, prosím si odpoveď na túto otázku.
Tretia vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť. Tu sa stále hovorí, že Sociálna poisťovňa má deficitné fondy. Ako vzniká deficitný fond, že príjmy sú nižšie ako výdavky? Ak ja poviem, že budeme dávať do fondu starobného poistenia príjmy z odvodov na úrovni 18 %, určite vzniká deficit, ak ale tam dám 19,2 % už mám vybilancované všetky fondy. Sociálna poisťovňa dlhodobo hospodári s prebytkom na úrovni 3 mld. korún. Pán riaditeľ, vy ste projektovali v rozpočte na rok 2005 bez vplyvu 2. piliera bilančný prebytok 4,9 mld. Čiže jediný rozpor, ktorý tuná je a o ktorom ja stále tvrdím, že ho treba konečne odstrániť, je zreálniť sadzby poistného. Inak to predsa nie je možné predsa robiť. A ja vám to, kolegovia, poviem na číslach. V nemocenskom poistení sa vybralo minulý rok 9,8 mld., z toho sú výdavky 4,7 mld., rozdiel, bilančný prebytok 5 mld. korún. V starobnom poistení sme vybrali 66,7 mld., spotrebovali sme 71 mld., čiže máme mínus 5 mld. A takto by som mohla ísť ďalej. Je to v invalidnom poistení 9 mld., v úrazovom poistení plus 2 mld. A nakoniec, čo je zaujímavé, poistenie v nezamestnanosti vykazuje tiež 2,2 mld. Čiže my to najprv vyzbierame, porozdeľujeme, zle porozdeľujeme, a konštatujeme, že máme deficitné fondy. Ja neviem, kde toto má logiku. Skutočne neviem, prečo nie je tuná vôľa zmeniť sadzby poistného tak, aby tie fondy boli napĺňané reálne.
Teraz k samotnej bilancii príjmov a výdavkov. Optimistické konštatovanie, že minulý rok bol dobrý príjem, musím povedať, nie je celkom namieste. Bez 3 mld., ktoré došli z oddlženia Železníc a ktoré naozaj boli peniaze z dávok v hmotnej núdzi, by sme boli získali v príjmovej časti len nejakých 111 mld. korún. Takže na optimizmus nie je žiaden dôvod. Ale na druhej strane ak by sa poriadne vyberalo poistné, a predpokladám, že tento papier hovorí o pravde, že to zase nie je nejaké nedorozumenie, tak s dlžným poistným tých 6,6 mld. by bola Sociálna poisťovňa mala príjem skoro 119 mld. korún. Čiže ona by bola fakticky z príjmov bežného roku v prebytku a bola by v prebytku asi na úrovni 8 mld. korún. Takže je to vlastne len taký veľký mýtus o tom, že v Sociálnej poisťovni niet peňazí. A ja by som bola veľmi rada, keby sme začali na túto tému vážne diskutovať.
Mňa znepokojuje najmä tá sadzba nemocenského poistenia. Asi všetci viete, že v zákone o sociálnom poistení je taká malá veta, ktorá hovorí o tom, že nemocenské poistenie môžu poskytovať aj iné subjekty. Kto sú tie iné subjekty? Pravdepodobne zdravotné poisťovne. Ak sa objaví zrazu tuná zákon o nemocenskom poistení, ja nebudem prekvapená. A ja, úprimne poviem, upodozrievam, upodozrievam, že sa táto sadzba udržuje na tejto úrovni kvôli tomu, že sa nemocenské poistenie presunie do zdravotných poisťovní a zo sociálneho poistenia prebytok 5 mld. pôjde do súkromných rúk. Takže vlastne vás chcem poprosiť o podporu tohto. Ja viem, že čokoľvek tu navrhnem, tak to bude zamietnuté, ale pán premiér tuná hovoril, že rozumné nápady budú podporené. Takže verím, že toto považujete za rozumný nápad, lebo je úplný nezmysel vyberať toto poistné, tak ako sa vyberá. Toto je nezdôvodniteľné. Za tým musí byť zámer. A ja si myslím, že by sme asi takéto zámery nemali podporovať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán predseda, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
F. Halmeš, predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne: Ja budem reagovať len na konkrétne otázky pani poslankyne, ale chcem oceniť, samozrejme, vystúpenia aj pána poslanca Blajska, aj pani poslankyne Navrátilovej, ktoré dávajú nové podnety na zamyslenie, aj keď väčšinou teda nepatria priamo Sociálnej poisťovni, ale tým, ktorí sú nositeľmi zákonodarnej moci alebo iniciatívy, teda ministerstvu alebo parlamentu. Ale na to, čo sa týka priamo Sociálnej poisťovne, chcem reagovať.
Pokiaľ sa týka auditu, pani poslankyňa, tak naozaj my audit dobrovoľne robiť môžeme. Aj sme tak robili posledné roky. Zákon nám to na rozdiel od bývalého Národného úradu práce neukladal ako verejnoprávnej inštitúcii ako povinnosť, ale my audit urobíme z vlastnej iniciatívy, pretože ak budeme pokračovať v príprave projektu Svetovej banky, tak táto ho bude požadovať. A požaduje dokonca nie "lacný" audit, ktorý sme my mali v pláne, za pár stotisíc korún, ale audit z renomovanej inštitúcie. Je mi to trošku ľúto, že to bude niekoľko miliónov korún, ale budeme to musieť urobiť.
Pokiaľ sa týka pohľadávok, tak aj keď nie som priamo pripravený na tie čísla, ako ste ich pomenovali, v každom prípade môžem povedať, že v minulom roku Sociálna poisťovňa prebrala aj pohľadávky úradov práce, celú ich "históriu" pohľadávok, ktoré sme, samozrejme, zaradili do nášho súhrnu. Je fakt, že pohľadávky napriek tým razantným krokom, ktoré sme urobili, a napriek tomu, že sa aj mierne zvyšuje disciplína platiteľov, v absolútnych číslach mierne narástli. Ale mohli narásť ďaleko výraznejším spôsobom. Za tento polrok však pohľadávky v porovnaní so záverom roka už nerastú. Súvisí to s tým, že pokračuje odpúšťanie penále v súvislosti so splnením podmienok z generálneho pardonu. A určite viete aj z médií, že sme pripravili sériu krokov, ktoré by v tomto roku mali urobiť prelom v otázke pohľadávok. Predovšetkým po ekonomickom posúdení a vyhodnotení pohľadávok by malo prísť k odpredaju jedného balíka starých pohľadávok, ktorý my nie sme schopní vymáhať. Podľa návrhu ministra financií by mala prejsť časť pohľadávok, ktoré sú v konkurze, v budúcom roku do Slovenskej konsolidačnej. Okrem toho ešte budeme vyberať mandátneho správcu, ktorému by sme "prepožičali" časť pohľadávok na vymáhanie a ktorý by bol odmeňovaný podľa toho, ako sa mu to podarí. Naviac, prijali sme vnútorné normy, ktoré dávajú veľmi malú toleranciu pre neplatiteľov najmä v súvislosti s platbami do 2. piliera, pretože nám ten zákon neumožňuje čakať s vymáhaním, keďže musíme platiť sporiteľom v zákonom stanovených lehotách, aj v prípade, že zamestnávatelia neplatia.
Pokiaľ sa týka počtu poistencov, to by vyžadovalo, pani poslankyňa, hlbšiu analýzu alebo aj možno odpoveď pána ministra. Ak bol robený k rovnakému termínu, ten počet, tak naozaj treba hľadať 70 000 poistencov. Napriek tomu, že my pripúšťame nedokonalosti v centrálnom registri Sociálnej poisťovne, čo je dané historicky, a "čistíme" ten register, nemyslím si, že v takomto veľkom rozsahu by to bol problém len registra. Časť ľudí veľmi operatívne prechádzala z pozície zamestnanca v minulom roku do pozície samostatne zárobkovo činnej osoby, to sa nám teraz bude prejavovať od 1. 7., keď sa všetci mali prihlásiť so svojimi výpismi z daňového úradu.
K rozdeleniu fondov a k adekvátnosti percentuálnej výšky odvodov sa zámerne nevyjadrujem, lebo to je téma, ktorá má politický charakter. My všetky podklady objektívne dávame k dispozícii na to, aby táto vec mohla byť seriózne posúdená. Zákon nám však umožňuje deficitné fondy dopĺňať z prebytkových fondov. A to, samozrejme, robíme v záujme rovnováhy, stability a v záujme toho, aby sme mohli vyplácať jednotlivé dávky, najmä dôchodkové a invalidné.
Pán poslanec, nevyjadrujem sa k tomu vášmu záveru, lebo to tiež presahuje kompetencie mojej funkcie, pretože my vykonáme zákon tak, ako bol prijatý.
K oddlženiu Železníc a oddlženiu zdravotníckych zariadení. Musím tu povedať, že nie je dobré vyčítať Sociálnej poisťovni, že dostala peniaze z oddlženia. Keby si subjekty svoje povinnosti platili včas, tak žiadne oddlženie netreba. My tie peniaze evidujeme odvtedy, keď vznikla zákonná povinnosť ich zaplatiť, takže potom s nimi narábame vtedy, keď nám ich zaplatia. Samozrejme, neboli tam penále, ktoré znehodnocujú tú výšku dlhu vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, keď nemôžeme penalizovať. A zdravotníckym zariadeniam ten dlh narastá aj v tomto roku, pretože my máme podlomené možnosti vymáhať dlžné sumy. Tam už je ďalších 0,5 mld. korún od začiatku roka na dlžnom poistnom okrem tých viac ako 11 mld., ktoré tlačíme so sebou vrátane penále z minulých rokov. S tým budeme musieť robiť niečo po novom roku.
Chcem vám poďakovať za pozornosť a za korektný prístup k materiálu, ktorý som predložil. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Aj my vám, pán predseda, ďakujeme.
Pani spravodajkyňa sa nechce vyjadriť k rozprave.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pani poslankyni Navrátilovej, pánovi predsedovi Rady riaditeľov.
A prosím teraz, aby Národnej rade Slovenskej republiky pán predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Matuský predložil
správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2004.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
J. Matuský, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni poslanci, správu o činnosti nášho úradu za rok 2004 predkladám v zmysle § 4 zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Úrad vznikol 1. augusta 2001 a je rozpočtovou organizáciou so sídlom v Bratislave. Správa, ktorú ste dostali, bola vypracovaná v zmysle znenia zákona o regulácii, ktorý bol platný do konca roku 2004.
Vo svojom vystúpení budem len komentovať to, čo je v správe, čísla, výsledky, vzťah výkonu pôsobnosti úradu v roku 2004 k regulácii roku 2005 je uvedený v správe s grafickým vyjadrením v grafoch.
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni poslanci, rok 2004 bol druhým rokom, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vykonával cenovú reguláciu podnikania v regulovaných oblastiach sieťových odvetví.
Úrad pokračoval v odstraňovaní krížových dotácií, ktoré spôsobili deformáciu regulovaných cien a taríf. Ceny a tarify, ktoré úrad schválil pre regulované subjekty, ktoré podnikajú v tých oblastiach sieťových odvetví, ktoré sú regulované, boli v roku 2004 spravodlivé ako pre výrobcov a dodávateľov energií, tak aj pre ich konečných spotrebiteľov. Odstránením dotácií sa stalo to, že dodávatelia prestali dotovať odberateľov a jednotlivé kategórie odberateľov platili len tie náklady, ktoré sú vyvolané dodávkou energií pre ich spotrebu.
Úplné odstránenie deformácií cien a taríf v sieťových odvetviach v roku 2004 bolo nevyhnutné aj z dôvodov liberalizácie obchodovania s elektrinou a s plynom a postupného otvárania trhov s elektrinou a s plynom pre priemyselných odberateľov na Slovensku a, samozrejme, taktiež v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie. Jednoducho bolo nutné vytvoriť pre podnikateľov na Slovensku rovnaké podmienky, aké majú ich konkurenti v Európskej únii.
Úrad v roku 2004 dôsledne plnil úlohy vyplývajúce z jeho pôsobnosti. Pri predkladaní návrhov na regulované ceny a tarify úrad dôsledne kontroloval, či regulované subjekty v roku 2003 neprekročili úradom povolené maximálne príjmy a dodržali úradom určené maximálne ceny a tarify.
V roku 2004 skončilo prvé regulačné obdobie pre prvý regulovaný subjekt, ktorým je Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, v skratke SEPS. Úspory nákladov, ktoré tento subjekt dosiahol vplyvom regulácie jeho podnikania úradom, sa prejavili významným znížením jeho maximálneho pomerného príjmu, čo sa prejavilo znížením poplatkov, ktoré s prenosom elektriny pre kontroly konečných odberateľov súvisia.
Druhé regulačné obdobie pre tento subjekt začalo 1. 1. 2005 a bude ukončené v roku 2007. Z grafu, ak sa pozriete na výročnú správu na strane 15, je vidieť typickú úpravu príjmov regulovaných subjektov, keď prechádzajú z jedného regulačného obdobia do druhého. Je tam vidieť pokles ich príjmov za tú istú regulovanú činnosť v ďalšom období oproti obdobiu minulému. Pokiaľ ide o tento prechod alebo túto zmenu, to zníženie príjmov, je možné predpokladať, že sa prejaví aj pri ďalších subjektoch, a to pri Slovenskom plynárenskom priemysle a pri distribučných podnikoch Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika.
Nové regulačné obdobie pre SEPS znamenalo aj prehodnotenie objemu a ceny tzv. podporných služieb, ktoré potrebuje sústava Slovenskej republiky na to, aby bola udržiavaná v stave, ktorý je potrebný pre bezporuchové zásobovanie všetkých spotrebiteľov. Na základe dvoch nezávislých analýz, na základe mnohých diskusií s odborníkmi úrad v roku 2005 umožnil SEPS, aby zaplatil za podporné služby o 20 % menej ako v roku 2004, čo sa významne prejavilo na znížení nákladov spotrebiteľov za prepravu elektriny.
Ako je v správe o činnosti uvedené, v roku 2003 úrad takmer odstránil krížové subvencie v distribučných spoločnostiach, ktoré deformovali regulované časti ceny elektriny. Toto spôsobilo, že v roku 2004 zmeny takmer všetkých regulovaných cien boli spôsobené už len zmenou ceny vstupov pri výrobe a dodaní energií a cena plynu pre priemyselných odberateľov bola v roku 2004 dokonca nižšia ako v roku 2003. To boli konkrétne výsledky opatrení. Taktiež cena elektriny pre niektoré skupiny veľkoodberateľov bola v roku 2004 nižšia ako v roku 2003. To znamená, že odstránenie krížových subvencií v roku 2003 umožnilo, aby sa od roku 2004 ceny energií skutočne menili len vplyvom zmeny nákladov na ich výrobu a dodanie a stali sa predvídateľné, čo je mimoriadne dôležité ako pre konečných spotrebiteľov energií, tak aj pre štátne úrady, pretože sa dá presnejšie predvídať vplyv regulovaných cien napr. na zmenu spotrebiteľských cien. A takto stanovené ceny vysielajú jasné signály o tom, aké sú a ako sa budú meniť v budúcnosti.
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni poslanci, úrad pri výkone svojej pôsobnosti má neustále na mysli ochranu konečných spotrebiteľov pred platením nadmerných cien a ochranu spoločnosti pred nesprávnou alokáciou príjmov z regulovaných činností. Za svoju povinnosť úrad považuje neumožniť regulovaným subjektom odčerpávať viac finančných prostriedkov od konečných spotrebiteľov v platbách za energie a za služby, ako je nevyhnutne nutné. Na druhej strane rozhodnutia úradu zabezpečujú investorom primeranú návratnosť investícií do regulovaných činností v sieťových odvetviach. Takže na jednej strane je ochrana, na druhej strane je primeraná návratnosť prostriedkov do podnikania v energetike, aby investície boli schopné udržiavať podnikanie a dodávku energií v takej kvalite, ktorú odberatelia potrebujú.
Stabilita regulovaných cien podľa môjho názoru je jasným signálom, že transparentná, konzistentná, ekonomická regulácia podnikania v regulovaných činnostiach nezávislým regulátorom prináša výsledky v podobe spravodlivých cien energií, ktoré vysielajú jasné, presné a zrozumiteľné signály o skutočných cenách a najmä o ich možných zmenách v budúcnosti, čo značne znižuje regulačné a investičné riziká pri podnikaní na Slovensku. Zníženie cien energií pre priemyselných odberateľov môže navyše zlepšiť ich konkurenčnú schopnosť pri vývoze svojich výrobkov a môže pozitívne vplývať na mieru nezamestnanosti na Slovensku. V roku 2004 sieťové odvetvia v Slovenskej republike pracovali bez významnejších porúch a odberatelia nemuseli nútene obmedzovať svoju spotrebu a neboli vystavení škodám z dôvodu zlyhania dodávky objednaných energií. Toto je veľmi dôležité konštatovanie, lebo v mnohých štátoch k tým zlyhaniam došlo a skutočne ekonomické dopady boli veľmi významné.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví výkonom svojej pôsobnosti je schopný zabezpečiť stabilitu sieťových odvetví i v budúcnosti, je potrebné však zachovať jeho pôsobnosť, nezávislosť a autonómnosť v rozhodovaní.
Pán predseda, ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Alojza Přidala, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
A. Přidal, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte mi predniesť spoločnú správu 1181a, tak ako ju máte pred sebou, preto ju nebudem čítať ako v plnom rozsahu. Chcel by som predsa však tie najpodstatnejšie skutočnosti uviesť.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1182 z 31. mája pridelil správu na prerokovanie vo výboroch, a to výboru pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu neprerokovali.
Chcem konštatovať tiež, že ani poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady, svoje stanoviská teda nedali k predmetnému materiálu.
Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač, rozhodli svojimi uzneseniami správu schváliť, resp. z nich hospodársky výbor rozhodol zobrať správu na vedomie.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady, ktorým bola správa pridelená, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2004 schváliť a prijať.
Správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 602 dňa 20. júna 2005.
A súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade túto správu na dnešnom rokovaní a poveril ma právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne som k tomuto bodu programu nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Ako prvý Mikuš Tibor, nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.
T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, dovoľte pár poznámok k správe úradu za minulý rok.
Vrátim sa k správe z predchádzajúceho roku. Úrad konštatoval, že cieľom jeho práce je zabezpečenie rovnováhy medzi záujmami výrobcov a spotrebiteľov, že úrad bude spolugenerovať stimuly k regulovaným firmám, aby fungovali efektívne a zaručovali bezpečnosť a spoľahlivosť dodávok energií a služieb. Zároveň má úrad vytvárať efektívny regulačný rámec na stimuláciu príslušného množstva a druhu investícií, t. j. smerovanie investícií v energetických subjektoch tým smerom, aby Slovensko bolo dlhodobo bezpečne a spoľahlivo zásobované energiami. Napriek tomu, že tieto formulácie v správe tohtoročnej nie sú, verím, že úrad nerezignoval na túto činnosť. Avšak musím povedať, že pokiaľ má úrad túto činnosť plniť, musí existovať energetická politika. S poľutovaním konštatujem, že napriek tomu, že mala byť predložená do konca minulého roku, ešte neexistuje. Regulačná politika, filozofia činnosti úradu, sa musí jednoznačne odvíjať z energetickej politiky. Čiže kladiem otázku: Môže byť regulačná politika taká efektívna, ako by mala byť, keď neexistuje energetická politika? Odpoveď asi poznáte.
Ďalej by som si dovolil ešte pár poznámok.
Prvá vec. V prvom regulačnom období pracoval úrad hlavne na základe odporúčaní zahraničných poradenských firiem. Kritizoval som to ako nesprávny krok a opakujem túto kritiku aj teraz. Ale úrad musí fungovať podľa mojej mienky, na základe aj odporúčaní renomovaných domácich poradenských firiem. Čo sa stalo totiž v prvom regulačnom období, keď úrad fungoval na základe odporúčaní zahraničných firiem? Neprimeraným spôsobom boli nadhodnotené príjmy distribučných spoločností. Nemá ani fyzické, ani ekonomické opodstatnenie podľa mojej mienky to navýšenie príjmov distribučných firiem. Ak sa pozriete do správy a do tabuliek, tak zistíte, že podiel distribúcie na navyšovaní cien energií, hlavne teda hovoríme o elektrickej energii, neustále trvá a bude pravdepodobne aj v roku 2005 na úrovni zhruba 5 %, 4,6 %, ak sa nemýlim, je v správe, pán predseda.
Ďalšia vec. V minulosti úrad dal spracovať štúdiu, ktorá má za cieľ umožniť kompenzáciu zvýšenia cien energií pre nízkopríjmových spotrebiteľov, pre nízkopríjmové domácnosti, je to taká žltá knižočka, mnohí ste ju dostali. Kladiem otázku: Ako boli výsledky tejto analýzy použité v prospech nízkopríjmových obyvateľov, ktorí sa dosť ťažko vyrovnávajú s týmto zvyšovaním? Aj keď, samozrejme, aj to zvyšovanie cien má svoje objektívne dôvody, ale niektoré rodiny sa s tým ťažko vyrovnávajú. Pokiaľ ja viem, výsledky tejto analýzy využité doteraz neboli.
Ďalšia vec. Správa z minulého roku konštatovala, že ceny energií alebo aj iných regulovaných činností budú stúpať zhruba v tomto roku o 2,5 %. Musím povedať, pán predseda má čiastočne pravdu, keď hovorí, že v niektorých oblastiach ceny klesali, ale pozrite sa do tabuliek a zistíte, že pre domácnosti nárast cien v násobkoch prekročil 2,5 %. To sú údaje reálne, ktoré v správe sú. Čiže ak sa máme zaoberať pri náraste cien otázkou predvídateľnosti, znovu opakujem, predvídateľnosti, ak táto predvídateľnosť má mať vyšší stupeň, tak vtedy je jednoznačne potrebné mať energetickú politiku, ktorá hľadí dopredu na obdobie je 20 až 30 rokov.
Ďalšia vec. Ak si pozriete tú časť, ktorá hovorí o vode a pozriete si pritom do tabuliek, tak zistíte, že tie nárasty sú tam zhruba 20 % aj viac za spotrebu vody. Myslím si, že k vode treba pristupovať naozaj ako ku strategickej surovine tretieho tisícročia a ku všetkým činnostiam súvisiacim s jej prípravou, distribúciou, ukladaním, prepracovaním. Treba venovať tomu naozaj mimoriadnu pozornosť.
Ďalšia vec. Som presvedčený, že úrad má veľmi dôležitú analytickú úlohu pred sebou, ktorú zatiaľ, si myslím, nie celkom zvláda. Keď hovoríme o predikcii cien, musí sa úrad venovať predikcii alebo analýzam vývoja stavu energetických surovín na svetových trhoch, musí sledovať energetickú politiku Európskej únie a, čo je hlavné pre nás, si myslím, malú krajinu s nedostatkom primárnych energetických surovín, veľmi pozorne treba sledovať energetický dialóg Európskej únie s Ruskou federáciou. O tomto som nenašiel v správe zmienku a odporúčam, aby sa tomu úrad venoval.
Ďalšia vec, otázka teplárenstva. Dámy a páni, ak sa pozriete na štruktúru cien, ktoré musia slovenské domácnosti zaplatiť za energie, tak zistíte, že teplárenstvo alebo náklady na tepelné energiu predstavujú naozaj významnú položku pre slovenské rodiny. Úrad zriadil 4 regionálne kancelárie. Ocenil by som, keby tieto 4 regionálne kancelárie boli zmienené nielen z pohľadu toho, že existujú, ale aj z pohľadu výsledkov, ktoré v regiónoch dosiahli, aj v záverečnej správe úradu. Predpokladal som úplne logicky, že regionálne kancelárie sa zamerajú v prvom rade na odporúčania, ktoré by smerovali k využívaniu regionálnych zdrojov energií, miestnych zdrojov energií, a že teda budú potom tieto odporúčania aj súčasťou regionálnej politiky, ktorú má vláda Slovenskej republiky vypracovať. Mám pocit, že v tejto oblasti sú naozaj rezervy.
Minulý rok som sa tu zmienil o otázke tepelných dispečingov. Tam, kde je veľká spotreba tepla, kde je veľká koncentrácia spotrebiteľov a výrobcov, je nevyhnutne potrebné, aby existovali tepelné dispečingy, ktoré umožnia, že prednostne budú do dodávok zapájané tie zdroje tepla, ktoré sú ekonomicky najvýhodnejšie a ktoré sú najmenej škodlivé, čo sa týka životného prostredia. Zatiaľ si myslím, že v tejto oblasti nebol urobený dostatočný pokrok. Tu nechcem použiť slovo žiadny, ale použijem slovo dostatočný.
Ďalšia vec. Som presvedčený, že analytické údaje, ktoré má úrad k dispozícii, údaje o cenách energií z jednotlivých zdrojov by mali spolugenerovať odporúčania, ako v teplárenstve na Slovensku ďalej, pretože teplárenstvo predstavuje naozaj obrovský priemysel a obrovský biznis. Ak si uvedomíme, že cena gigajoulu z Jadrovej elektrárne V2 je zhruba 70 korún a predajná cena tepelnej energie na Slovensku je v priemere 500 korún, tak si myslím, že odporúčanie, ktoré by malo vychádzať z tohto poznania, je úplne jasné.
Dámy a páni, nechcem vás ďalej zdržiavať, zhrniem svoje pripomienky, svoje odporúčania do niekoľkých bodov, bude ich presne desať. Odporúčam v budúcich regulačných obdobiach dôsledne kontrolovať účinok doterajšieho spôsobu regulácie v záujme ochrany spotrebiteľov energie. Odporúčam, aby pri využívaní externých poradcov boli v maximálnej miere využívané slovenské alebo, povedzme, domáce odborné inštitúcie. Odporúčam zjednotiť dĺžku regulačného obdobia prenosovej sústavy a distribučných spoločností, nie je možné, aby subjekty, ktoré sú v reálnom čase zapojené do jednej činnosti, boli regulované v rôznych regulačných obdobiach. Ďalej, treba aktívne pôsobiť pri vypracovaní energetickej politiky, ktorej súčasťou by mala byť aj regulačná politika vykonávaná úradom. Odporúčam, aby analytické údaje z teplárenstva zo slovenských reálií boli využité na spoluvytváranie odporúčaní na riešenie zásobovania teplom na Slovensku, hlavne teda v oblasti veľkej spotreby energií a, samozrejme, aj v oblasti využívania miestnych alebo regionálnych energetických zdrojov. Odporúčam, aby sa voda vo všeobecnosti posudzovala, aby sa s ňou nakladalo ako so strategickou surovinou a aby sa v tejto oblasti zintenzívnila spolupráca s rezortom životného prostredia. Odporúčam, aby vo všeobecnosti sa príslušní venovali otázke centralizovania regulovaných oblastí do jednej inštitúcie. Z tohto pohľadu odporúčam, aby úrad sa zaoberal aj otázkou obchodovania s emisiami. Ďalej, odporúčam venovať pozornosť energetickej politike Európskej únie a energetickému dialógu Európskej únie s Ruskou federáciou. No a posledné, čo odporúčam, je, že bolo by vhodné, keby v správe vždy na záver bola sformulovaná kapitola, ktorá by mala názov odporúčania pre budúcnosť, čiže odporúčam odporúčania.
Vážené dámy a páni, napriek týmto odporúčaniam považujem správu úradu za správu dobrú a hodnú našej podpory. Myslím, že úrad a jeho pracovníci naozaj sa snažia efektívne spolupôsobiť na Slovensku. A ja im k tomu želám veľa vytrvalosti a úspechov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Tibor Cabaj. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. V nadväznosti na vystúpenie predrečníka treba si aj posunúť ďalšiu otázku na pána predsedu, aká je komunikácia medzi úradom a vládou, keď pravidelne v tomto parlamente predstavitelia vlády predkladali informáciu o tom, že toto je posledné alebo ostatné výrazné zvýšenie cien a v podstate prichádza to každú chvíľu do tohto parlamentu ako informácia o ďalšom zvyšovaní cien. Ak tuto v tejto správe sa hovorí o 4,5-percentnom zvyšovaní alebo úvahe, by ma zaujímalo, pán predseda, ako uvažuje vo výhľade úrad s cenami ďalej, pretože nejako sa stále rozchádzate. Vy máte svoj predpoklad, ale vláda nás a najmä občanov utešuje, ako to už bude dobré, lebo už posledné výrazné zvýšenie cien bolo, a vždy príde výrazné zvýšenie cien. Takže by ma zaujímalo, keby ste toto v tom záverečnom slove zodpovedali.
A v nadväznosti aj na to, čo môj predrečník hovoril, osobitne ma zaujíma situácia tých vašich štyroch regionálnych kancelárií a aký je vlastne efekt, aký je prínos z toho, lebo ak stále hovoríme o rôznych auditoch a úsporách v rámci aparátu v štátnej správe a inštitúciách štátu, aká je efektívnosť vlastne týchto štyroch kancelárií, či nie je to zase na vytváranie ďalších úradníckych miest v rámci Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán predkladateľ správy, želáte si vystúpiť, pán predseda úradu, k rozprave? Chcete odpovedať? Ak áno, tak áno, ak nie, tak nie. Nech sa páči.
J. Matuský, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni poslanci, najprv vyjadrenie k vystúpeniu pána Mikuša. Ďakujem za jeho slová, že úrad sa zhostil svojej úlohy, že sa snaží pôsobnosť vykonať tak, aby sa dosiahli tie ciele, ktoré si Slovensko stanovilo pri vzniku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. To, čo povedal, sú mnohé veci, ktoré by sa mali riešiť, ale nie v rámci pôsobnosti úradu, ale práve v rámci pôsobnosti tej politiky štátu v energetike, ktorá by mala vymedziť nejaké ciele a mantinely a postupnosť, ako sa k nim dostať. Úrad na tvorbe štátnej energetickej politiky spolupracuje. A ja predpokladám, že bude dokončená a bude obsahovať všetky mechanizmy a všetky prvky, ktoré Slovensko v oblasti energetiky chce presadzovať.
K tým poradenským spoločnostiam toľko. Poradenské spoločnosti využívajú všetky regulačné úrady na celom svete, lebo niektoré problémy sú veľmi zložité a by vyžadovali mať stav pracovníkov podstatne väčší, ako úrad má. Veď z toho množstva pracovníkov, ktoré máme, vlastne tí, čo robia výkon regulačnej činnosti, tvoria len jednu tretinu, lebo sme orgán štátu a máme mnoho ďalších funkcií, ktoré musí úrad zabezpečovať.
Dve pripomienky boli spoločné aj u pána Mikuša, aj u pána Cabaja. To sú naše regionálne pracoviská. Tieto sa vytvorili, po prvé, z dôvodu priblížiť správu vecí verejných tým, ktorým je určená, teda občanom, aby nemuseli cestovať do Bratislavy s podnetmi, s otázkami a aby mali možnosť prísť do pracovísk úradu, ktoré sú blízko ich bydliska. To je prvá vec, aby sme ušetrili náklady tým, ktorí sú regulovaní, alebo tým, ktorí mali nejaké otázky alebo chceli dať nejaký podnet na úrad. Druhá úspora je v tom, že ak chceme, aby úrad mal spätnú väzbu, či regulované subjekty dodržiavajú to, čo sme určili v našich výnosoch, najmä ceny a tarify, tak chodíme na pravidelné kontroly. A je lacnejšie a efektívnejšie pre štát, ak na kontrolu v Košiciach idú pracovníci pracoviska v Košiciach, nie z Bratislavy. Takže tie efekty sa dajú preukázať, sú vyčísliteľné. Správa o týchto pracoviskách nie je súčasťou našej správy preto, lebo to nie sú samostatné odbory úradu, to sú len pracoviská, ktoré sú súčasťou odboru dozoru a kontroly. A vlastne ich výsledky sú obsiahnuté v správe o výsledkoch dozoru a kontroly úradu v podnikaní v regulovaných subjektoch. Môžeme správu doplniť aj o časť, ktorá sa bude tým zaoberať. Nevidím v tom problém.
Dĺžka regulačného obdobia. Áno, pán predseda, máme tento úmysel. Preto, keď skončí regulačné obdobie pre rozvodné podniky, bude znovu nastavené regulačné obdobie aj pre prenosovú sústavu. Takže budú zladené aj dĺžkou regulačného obdobia.
Pán poslanec Cabaj, komunikácia medzi úradom a vládou. My sme orgán štátu, my nie sme orgán vlády. A komunikujeme vtedy, keď nás vláda požiada o komunikáciu. To znamená, že my máme svoj zákon, my vykonávame svoju pôsobnosť podľa zákona o regulácii a s vládou spolupracujeme napr. na tvorbe zákonov. Takže to je tá naša spolupráca s vládou. Samozrejme, ak sa požadujú od nás nejaké analýzy, tak my ich vypracujeme, a to ako pre vládu, tak aj pre parlament, pre iné orgány štátnej správy alebo pre opozíciu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je orgánom štátu.
A ešte k tým cenám. Je, myslím, veľmi dôležité k tomu zaujať stanovisko. Vážené dámy, vážení páni poslanci, ak sa bavíme o cenách energií, tak, prosím vás, sú tam dve základné zložky. Pri plyne je to 64 % komodity. Na to nemá vplyv ani úrad, ani vláda, iba vláda trocha ako spolumajiteľ Slovenského plynárenského priemyslu. Úrad má vplyv len na 36 % ceny plynu. Ak poviem, že cena regulovaných poplatkov za plyn sa zvýši o 2,5 %, tak to platí. Samozrejme, ak sa zvýši cena plynu na svetových trhoch o 15 až 20 %, tak sa premieta automaticky alebo sa môže premietnuť automaticky do cien, ktoré platia koneční spotrebitelia. Pri elektrine je to 56 %, za ktoré úrad zodpovedá. Ak poviem, že ceny služieb za dodávku elektriny konečným spotrebiteľom sa zmenia o 2,5 %, tak to platí na tých 56 % konečnej ceny. Ak sa zmenia vstupy, ktoré majú tí, čo ju vyrábajú a dodávajú, tak to sa premietne potom do ceny tej komodity. A tá tvorí potom konečnú cenu, ktorá môže byť iná v tom navýšení, ako je prognóza úradu.
Na záver. Úrad spracoval prognózu zmeny regulovaných cien. A môžem vyhlásiť, že v budúcich štyroch rokoch regulované ceny by sa mali meniť alebo pohybovať blízko jadrovej inflácie, to znamená plus-mínus 2,5 %. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme intenzívne pokračovať v tom, čo máme na stole ešte. Teraz to bude
výročná správa o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej uzávierky za rok 2004.
Materiál máte ako tlač 1171 a správu výborov máte v tlači 1171a.
Slovo dávam predsedovi Rady Študentského pôžičkového fondu pánu Jánovi Kamoďovi. A prosím ho, aby materiál uviedol.
J. Kamoďa, predseda Rady Študentského pôžičkového fondu: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, opäť predkladáme výročnú správu o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu za rok 2004.
Ako v predchádzajúcich rokoch, tak aj v roku 2004 Študentský pôžičkový fond pracoval v súlade so zákonom č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov.
Zároveň zdôrazňujem, že ako v predchádzajúcich rokoch, tak aj v hodnotiacom roku 2004 vykázal zo svojej činnosti zisk, čím napĺňa možnosti rozšírenia poskytovania ďalších pôžičiek pre študentov vysokoškolského štúdia a vhodného investovania.
Študentský pôžičkový fond v tomto roku si pripomína 10. výročie od svojho vzniku. Prvé dva roky správu vykonávala Slovenská sporiteľňa a osem rokov už úspešne prácu vykonáva samostatný tím pracovníkov fondu pod vedením Rady a Dozornej rady Študentského pôžičkového fondu, ktorá je tvorená vymenovaním sčasti ministrom školstva a sčasti Študentskej rady vysokých škôl. Za toto obdobie fond poskytol pôžičku takmer 47 000 študentov vo výške 991,356 mil. Sk. Za obdobie činnosti fondu fond vytvoril celkom 40,702 mil. použiteľného zisku a na daniach odviedol 19,552 mil. korún.
Výnosy za rok 2004 predstavovali 20,893 293 mil. Sk a najväčší podiel tvorili výnosy z finančných investícií, t. j. z úrokov poskytnutej pôžičky a z úrokov v bankách, z voľných zdrojov fondu a tržieb za služby. Výnosy v roku 2004 oproti roku 2003 sa zvýšili o 4,16 %.
Celkové náklady za sledované obdobie fond vykazuje vo výške 13,631 320 mil. Sk a oproti predchádzajúcemu hodnotiacemu roku sa zvýšili o 12 % i napriek maximálnym úsporným opatreniam.
Napriek uvedenému Študentský pôžičkový fond v roku 2004 dosiahol opäť zisk 7,261 973 mil. Sk. Celkové aktíva fondu predstavujú 740,913 692 mil. Sk.
V akademickom roku 2004/2005 bolo uzavretých 3 984 zmlúv o pôžičke. Uvedený stav zníženia oproti predchádzajúcim akademickým rokom zapríčinila novela zákona o Študentskom pôžičkovom fonde tým, že sa zvýšila možnosť poskytnúť pôžičku až do výšky 40 000 Sk na akademický rok, čo študenti v dostatočnej miere využívali. Zvýšená dotácia na uspokojenie všetkých žiadostí nebola fondu realizovaná.
V investičnej činnosti fondu takisto sú finančné prostriedky, ktoré pomáhajú zlepšovať prostredie tohto Študentského pôžičkového fondu.
Vážené dámy, vážení páni, výsledky hospodárenia Študentského pôžičkového fondu nielen za rok 2004, ale aj za predchádzajúce roky od roku 1997 boli vždy hodnotené za veľmi dobré, o čom aj svedčí výsledok záverečnej správy pána Dr. Gillyho, experta Svetovej banky, ktorý robil prieskum súčasného stavu pri poskytovaní pôžičiek a odporúčal transformáciu fondu skôr ako politickú objednávku. Nový návrh však neprešiel, pretože bol nepriehľadný a vysoko byrokratický a pre študentov neprijateľný.
Z výsledkov hospodárenia sa každoročne zvyšovali finančné prostriedky pre žiadateľov o pôžičky tak, aby boli v posledných rokoch všetci žiadatelia o pôžičku uspokojení. Pritom treba hodnotiť, že kredit operatívnosti a správnej činnosti výkonného manažmentu vrátane správnych orgánov fondu nedal podnet na žiadnu sťažnosť. Preto je tiež dobré, že mnoho problémov, ktoré vznikajú, je riešených priamo a v spolupráci so zástupcami študentov z vysokých škôl Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, v krátkosti som vám chcel priblížiť činnosť a výsledky hospodárenia Študentského pôžičkového fondu za rok 2004. Bližšie informácie máte uvedené v predloženom materiáli, ktorý už dôverne poznáte aj zo zasadnutí výborov, v ktorých bol prerokovaný. Ďakujem za pozornosť.