P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Pavelka, Ján Rusnák, Soboňa a Tibor Bastrnák.

Budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu skupiny poslancov... Pán poslanec Cuper, dobré ráno, sadnite si a nevyrušujte. O 

Do rozpravy sa prihlásil ako prvý pán spoločný spravodajca Igor Šulaj. Nech sa páči, pripraví sa jeden písomne prihlásený a to je pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, programom 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky je aj návrh zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových inštitúcií. Nejde o prvú novelu alebo o prvý návrh tohto zákona. Uvedený návrh zákona bol postúpený do druhého čítania. Ide o citlivý problém, ktorý sa týka priamo značnej časti občanov, ktorí boli poškodení takzvanými nebankovými inštitúciami a ich konaním. Pán navrhovateľ hovoril, že ide približne o 330 000 občanov vrátane ich rodinných príslušníkov, ktorí takisto boli dotknutí konaním nebankových subjektov, ktoré konali v určitom období na území nášho štátu. Druhá časť občanov, ktorá nebola zúčastnená v nebankových inštitúciách, sa však pýta, kto uvedenú náhradu škody zaplatí. Uvedený problém je potrebné posudzovať komplexne. Je preto potrebné odpovedať na nasledovné otázky: Po prvé, či bol štát zodpovedný za majetkové ujmy spôsobené netransparentným nakladaním s majetkom vkladateľov v nebankových inštitúciách a akým spôsobom vedel ochrániť občanov a ich majetok.

Druhá otázka: Ak štát bol zodpovedný - a ja sa domnievam, že bol zodpovedný za nečinnosť a teda nepriamo aj za majetkové ujmy občanov -, je namieste otázka, akým spôsobom a v akej výške chce štát čiastočne odškodniť vkladateľov. Pri prvom okruhu problémov súvisiacich so zodpovednosťou staro-nových vlád za nekonanie, respektíve nečinnosť bude potrebné posúdiť celý rad problémov. Bude potrebné posúdiť, ako v obdobných, upozorňujem, nie totožných majetkových problémoch, postupovala staro-nová vláda. Veď napríklad pani Schmőgnerová, pán Migaš nevedeli vysvetliť, kam sa podel majetok Devín banky, akciovej spoločnosti, v objeme 12 miliárd korún. Riešenie sa našlo, zmenil sa zákon o Fonde na ochranu vkladov a tak občania ako aj podnikatelia musia ešte dnes uvedený rozdiel doplatiť a platíme to my všetci, ktorí máme účty v bankách. Podobným spôsobom sa pri tej istej pani ministerke oddlžovali banky, pri ktorých nedobytné úvery boli postúpené na Slovenskú konsolidačnú a následne daňoví poplatníci museli doplatiť uvedený rozdiel, ktorý vstúpil do štátneho dlhu a teraz je jednou zo súčastí štátneho rozpočtu a štátneho dlhu! Ak teda zástupcovia štátu, konkrétne pani ministerka financií pani Schmőgnerová vedela o nekalých praktikách nebankových inštitúcií, mala ako zástupkyňa rezortu, ktorý po metodickej stránke bol zodpovedný za nekalé finančné podnikanie nebankových inštitúcií, prijať také zákony, ktoré by zastavili činnosť nebankových inštitúcií a ochránili vklady občanov. Ak sa pamätáte, veľký zlom nastal v zákone o cenných papieroch, kde sme definovali problém nakladania s peniazmi, ktoré môžu obhospodarovať fondy, investičné spoločnosti, prípadne iné podnikateľské subjekty, ktoré v zmysle zákona môžu vykonávať takúto činnosť.

Podobná situácia vznikla len pred niekoľkými mesiacmi, keď sme konštatovali, že za prehratý spor s Československou obchodnou bankou v praxi asi nemôže nikto, a i napriek tomu je potrebné zaplatiť 25 miliárd korún z prehratého sporu. Nekonanie štátu, ktorý vedel o probléme, je dnes zrejmé a asi nikto ho nepopiera. To znamená, že štát mal a má povinnosť vyvodiť zodpovednosť voči ujme, ktorú spôsobil občanom. Ak štát a verejné inštitúcie poberali dane a odvody z nekalej činnosti, je namieste otázka, prečo tak robili. Ak štát v súčasnosti popiera, že išlo o legislatívne čistú podnikateľskú činnosť pri nebankových inštitúciách, tak nemá právo ponechať si uvedené dane a odvody. To môže byť jedným z finančných zdrojov občanov, ktorí by mali byť odškodnení. Druhým zdrojom by mala byť konkurzná podstata majetku, ktorý po nebankových inštitúciách zostal. Aj pri tomto spôsobe sme mohli zákonom stanoviť pri nebankových inštitúciách iné zákonné možnosti postúpenia pohľadávok. Upozorňujem, nie v nominálnej hodnote, ale pod nominálnu hodnotu, napríklad 20, 30 %, ale toto je len filozofická úvaha. Z občana na štát, ktorý by potom následne svojou silou mohol koordinovať transparentnosť, rýchlosť a spravodlivosť konkurzného konania. Vtedy by štát mal právo vstupovať do konkurzného konania, mohol by využiť všetku silu, všetku administratívu, ktorú má, na to, aby sa tento proces konkurzu nepredlžoval, aby neboli odlievané majetky, ale aby konkurzná podstata zostala čo najvyššia a aby sa vyplatila v čo najväčšej miere poškodeným občanom. Uvedené riešenia však nie sú v legislatívnom procese predložené a problém je potrebné riešiť. Riešme ho s rozvahou a aj tak trochu so sociálnym cítením. Ide totiž o čiastočné, nie úplné odškodnenie a vo veľa prípadoch aj o vklady, ktoré súviseli s celoživotnými úsporami ľudí, ktorí poctivo pracovali pre tento štát, poctivo si platili dane a odvody. Aj preto by ich mal tento štát ochrániť. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vystúpim veľmi krátko. Podám pozmeňujúci návrh, kde chcem posunúť účinnosť platnosti zákona. Predkladaný vládny návrh zákona navrhujem zmeniť a doplniť takto: Po prvé, § 5 znie: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 2006. Odôvodnenie: Čiastočné odškodnenie vkladateľov do nebankových subjektov nebolo zapracované do štátneho rozpočtu na rok 2005, preto účinnosť zákona navrhujem posunúť na 1. 1. 2006. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Traja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Mečiar ako prvý, potom pán poslanec Muňko a Lintner. Pán poslanec Mečiar, nech sa páči, máte slovo.

V. Mečiar, poslanec: Vážené dámy a páni, skôr pre zápis ako pre počúvajúcich. Otázka, ktorá sa tu rieši, má niekoľko problémov a niekoľko rozmerov. Je to problém politický, problém právny aj problém etický. Čelíme najväčšiemu podvodu minulého storočia a Národná rada má k tomuto podvodu zaujať stanovisko. Ak sa stal podvod, ktorý v podstate zmanipuloval sumu 60 miliárd korún, tak treba dať odpoveď na otázku prečo. Ako je možné, že po dlhú dobu v takom objeme peňazí takáto činnosť vôbec bola možná. Čo je príčina? Boli v tomto štáte zlé zákony, ktoré toto umožňovali a nevedeli staviť priehradu, alebo kopa ľudí na zodpovedných miestach, v inštitúciách výkonnej moci zlyhala, zneužila svoje funkčné postavenie, nevykonávala ho na prospech všetkých občanov tohto štátu. Celá propaganda a všetko, čo bolo doteraz povedané okolo nebankových subjektov, sa zužuje na vkladateľov, ktorí boli označení za špekulantov, ale vôbec sa neskúmajú vyberatelia týchto peňazí a užívatelia zdrojov tohto podvodu, ktorí prevzali na seba miliardy korún, v podstate za nič, užívajú svoje zisky pod ochranou vlády, pod ochranou parlamentu, ba aj pod ochranou médií, ktoré z nebankových subjektov sami sebe kúpili, a dnes vykonávajú ich politickú aj spoločenskú ochranu. A vyberajú si, ktoré subjekty budú v budúcej vláde, ktoré nebudú a robia politiku na ochranu nečestne získaných peňazí. Pokiaľ ide o otázky, ktoré sú s tým spojené, tak, samozrejme, aj z hľadiska činnosti celého štátu je tu postavených niekoľko vecí. Prvá, za obsah reklamy predsa zodpovedá, a orgán, ktorý vykonáva kontrolu nad reklamou, je štátno-obchodná inšpekcia. Prečo riaditeľ ŠOI-ky zneužil svoju funkciu a umožnil niekoľko rokov, aby podvodná reklama bola vysielaná vo všetkých elektronických médiách, aj v iných médiách, keď bol za túto kontrolu zodpovedný? Je jeho zodpovednosť aj trestná? Ja si myslím, že áno. Mali sme Radu pre transmisiu, ktorá mala kontrolovať, či médiá to, čo vysielajú, je elektronické, zodpovedá obsahom, pravde, skutočnosti a aj zákonným podmienkam. Napriek tomu, že zákon bol masovo porušovaný, táto rada celú dobu mlčala a nikdy nič neurobila. Mali sme najlepšiu ministerku financií pani Schmögnerovú, ktorá niekoľko rokov vedela, čo sa robí, a mlčala, alebo formálne síce sem-tam nejakú poznámku pustila, ale tú činnosť tolerovala! Mali sme daňové úrady, ktoré kontrolovali výber daní alebo vklady a poznali celý mechanizmus podnikania, a správy daňových úradov v podstatne nehovoria nič. Mali sme audítorov, ktorí vykonávali audity, tieto organizácie ho označovali za zákonný, a neurobili nič pre nápravu tohto stavu. Mali sme orgány spravodajskej služby, podľa jedných informácií podali informáciu predsedovi vlády aj prezidentovi republiky o tom, že je tu podvodné konanie, ale tí, ktorí z moci ústavnej boli povinní konať na prospech každého občana, teda i vkladateľov do nebankových subjektov, mlčali. Prečo. Prečo nezakročili, keď vedeli, že je to podvod, ktorý sa na ľuďoch pácha? Mali sme ministerstvo vnútra, aj máme ministerstvo vnútra, ktoré malo vykonať vyšetrovanie, a vyšetrovanie nielenže je povrchné, ale mnoho veci zakrýva a nedáva na ne vôbec odpovede, ako bolo nakladané s peniazmi, kto bol užívateľ peňazí, kde je majetok, z ktorého sa mala pohľadávka vkladateľov kryť. Kto ho rozkradol, rozpredal, kto ho podvodom preniesol na niekoho iného, alebo kto podvodný majetok legalizoval dodatočnými prevodmi inak. Teraz sa schvaľoval zákon o preukazovaní pôvodu majetku, všetci sú zásadoví, ale v tejto veci nie je zásadový nikto, hoci je to najväčší podvod tohto storočia. Máme generálnu prokuratúru, ktorá vo veci mala konať, a nekonala, dokonca činnosť označila v tom čase za zákonnú. Prečo? Kto zlyhal, ktoré štátne orgány a inštitúcie ešte treba vymenovať na to, aby sme preukázali, že sústava štátnych orgánov vytvorená na to, aby garantovala občanovi ochranu majetku, ochranu jeho práv, ochranu pred podvodníkmi, tak podvodníkom pomáhala.

Pokiaľ ide o túto Národnú radu, nerobím si ilúzie, ale niekoľkokrát sme hovorili, urobme zákony, ktoré umožnia, aby Národná rada dala verejnosti odpoveď na to, či sú zlé zákony alebo zlý výkon štátnych orgánov, aby konala a preverovala podobné akty, a Národná rada mlčí, nechce. Tak kde má potom občan v tomto štáte ísť?

Pokiaľ ide o návrh zákona, ktorý je tu predkladaný, predpokladá čiastkové odškodnenie niektorých vkladateľov, ale je možný i iný variant tohto vývoja. Sú možné ďalšie dva, jeden cez sústavu štátnych orgánov, že občania, ktorým zatiaľ ani jeden súd na Slovensku nevyhovel v určení miery zodpovednosti štátu, každý odkladá konanie na neskoršie, sa obrátia na európske súdy a urobí sa to, čo je v Európe obvyklé, určí sa plná zodpovednosť štátu aj so zodpovednosťou za straty a škody, ktoré vznikli, ktorá bude niekoľkonásobne vyššia ako vklad. Potom budeme spokojní? To je reálne východisko. Je tu aj iný scenár, politický. Táto vládna koalícia po voľbách nebude a politické zoskupenie, ktoré príde, si zoberie za svoj cieľ, no tak tieto veci ideme preveriť, ideme ich usporiadať v súlade so zákonom a ideme sa pozrieť na všetkých, ktorí podvádzali, všetkých, ktorí ich kryli, a všetkých, ktorí z toho získavali. To sú nielen zdroje, ktoré išli do reklamy a do médií, to sú aj zdroje, z ktorých boli postavené viaceré médiá a kúpené viaceré médiá, ktoré pôsobili na prospech politických strán, a uisťujem vás, že nikdy ani jeden z nich nie na prospech HZDS, ani ekonomicky, ani politicky. Takže tí, čo z toho politicky ťažili, sa dnes tvária, že nebudeme predsa poškodzovať týchto občanov, ktorí majú zaplatiť, alebo z ktorých daní sa má zaplatiť táto náhrada, keď vzťah je iný, štát zodpovedá voči občanovi a občania si nesú spoluúčasť v tom, že si zvolili vládu a reprezentáciu, ktorá nie je ochotná plniť zákonom stanovené povinnosti pri ochrane majetku všetkých, všetkých, každého jedného občana, aj pri ochrane práva všetkých.

Takže, dámy a páni, dnes sa má schváliť zákon, ale tento zákon je v podstate náplasť, ktorá môže celú kauzu odložiť, alebo ju môže ešte udržať pri živote. Budem hlasovať za zákon, ale s tým, že predkladám, že v tejto Národnej rade asi neprejde. Budem hlasovať za zákon aj s vedomím, že neodhaľujeme pravdu, že tú pravdu v tejto spoločnosti a v tomto štáte oficiálne miesto a oficiálne orgány poznať nechcú. Hľadajú pseudopravdy tých, čo tú veľkú pravdu hľadajú. Takže ako, Slovenská republika, ďalej? Koľko bolo takýchto podvodov urobených za posledných šesť rokov, koľko je zametených pod koberec a ku koľkým sa nechce nikto vyjadriť? To sú veľké bankové prevody, to sú veľké mimoprávne nátlaky na veľké prevody majetku iných organizácií, to sú akty bezprávia, ktoré boli vykonané voči vlastníkom mnohých nehnuteľnosti, to sú akty politického násilia, ktoré boli vykonávané voči mnohým osobám, i kriminalizujúce a podobne, to je táto moc, jej druhá tvár.

Takže ak vystupujem v mene tých, ktorí boli poškodení, tak, preto, aby neboli poškodení za jedného ďalším podvodom ďalší, a aj za to, aby z tých veľkých práv sa aspoň jedna stala reálnou, obnaženou pred občanmi so všetkými dôsledkami, ktoré sa tu stali. Objem podvodu 60 miliárd, objem strát, doteraz vykázaných 14 miliárd na strane vkladateľov, ale kde je tých zostávajúcich 46 miliárd majetku, nevie nikto. Kde sú ďalšie miliardy strát, nehľadá nikto, ani to hľadať nechce. Veď máme svoju krásnu podtatranskú demokraciu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko. Pán poslanec, dobre viete, že podľa rokovacieho poriadku je možné sa prihlásiť s faktickou poznámkou až do chvíle, kým neskočí predchádzajúci rečník. Do rozpravy už ťažko môžete.

D. Muňko, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, predkladateľ, spravodajca, ale aj pán expremiér Mečiar podrobne popísali niektoré veci. Je úplne jasné, že v tomto prípade pri nebankových inštitúciách zlyhal štát. Zlyhalo ministerstvo financií, zlyhali daňové úrady, zlyhala finančná polícia, zlyhala Slovenská informačná služba a zlyhalo aj ministerstvo vnútra. Pán expremiér Mečiar tu povedal, že bola odovzdaná disketa, na ktorej sú nahraté veci. Tá disketa lietala po Bratislave pomerne dlho a ja sa k tej diskete vrátim. Neviem, či je to tá istá disketa, ale na tej diskete je povedané, ktorí ústavný činitelia tam mali vložené peniaze, ktoré 48 hodín pred krachom nebankového subjektu vybrali, je tam konkrétne povedané, ktoré, povedal pán Fruni, jeden z najvyšších ústavných činiteľov vybral 38 miliónov, je na tej diskete, vybral na úrokoch 6 miliónov 800. Zastupoval nebankové subjekty. Môžem hovoriť ďalej. Táto disketa lieta v bratislavských advokátskych kanceláriách. Preto, vážené dámy, vážení páni, pokiaľ by sme nechceli sa ďalej dopúšťať vecí, ktoré, občania boli podvedení, ešte sa vrátim k veciam, ktoré na tej diskete sú, lebo tam je presne povedané, a povedala to aj správa ministerstva vnútra, aké prostriedky išli do TA3, kto tie prostriedky preberal, aké prostriedky išli do iných televízií. Časť z toho bola povedaná aj v správe ministerstve vnútra a takisto v masovokomunikačných prostriedkoch. Je to nahraté pánom Frunim, hovorím, neviem, či je to tá istá, ale myslím si, že je to tá istá disketa, ktorá lieta. Pani Schmögnerová ako ministerka financií bola hodnotená ako vynikajúca, bola hodnotená nielen v tejto kauze, hodnotená vynikajúco, bola aj pri obchodnej banke, keď sa rokovalo s premiérom Zemanom o kauze obchodnej banky a pri predaji VUB-ky, ale to sa vrátim pri odvolávaní pána premiéra, pána Dzurindu. Ja by som vás chcel skutočne poprosiť, aby sme tento zákon prijali, a tak, ako to tu poslanec Ondriaš navrhol, zakomponovali do rozpočtu na rok 2006 a odškodnili tú sumu, ktorú štát vybral od nebankových subjektov na daniach. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Šimko.

J. Šimko, poslanec: Teda ja som tam mal aj procedurálny, ktorý som nechcel, ale faktickú tam mám taktiež, ale to som až posledný.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, no tak treba potom zatlačiť to tlačidlo, ktoré znamená procedurálny, a je to veľmi jednoducho vyriešené. Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem len veľmi krátko doplniť predrečníkov. Podvody v tomto štáte sú dlhšieho dáta. Nekonajú sa iba posledných šesť rokov, žiaľ, a myslím si, že to všetci vieme. A spoluúčasť občanov tým, že zvolili túto vládu, dokonca opakovane, je spôsobená i nami, vážená opozícia, pretože nie dosť argumentačne a nie dosť rázne voláme po pravde, je to veľmi slabo počuť, takže tú chybu trošičku viďme aj na svoj vrub. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Samozrejme, že pán Muňko vo veci Česko-slovenskej obchodnej banky niečo načal, ale nedokončil. Tá celá pravda celej strany okolo Česko-slovenskej obchodnej banky je v tom, že Slovenská republika bola podielnikom v ČSOB. Ak na konci roku 1998 rozhodla Česko-slovenská banka o navýšení podielu, Slovenská republika pod vedením ministerky, slávnej, Schmögnerovej, nenavýšila svoj podiel, čím znížila hranicu vlastníctva Slovenskej republiky, a keď sa Česko-slovenská obchodná banka predávala, tak nielenže nedostala tú časť kúpnej ceny, ktorá jej patrila, ale nečinnosťou spôsobila, že za základ právneho vzťahu boli prijaté normy českej vlády a Slovensko sa dostalo do strany a zaplatilo veľa miliárd korún za chybu štátneho úradníka, ktorý bude zastupovať Slovensko v medzinárodných organizáciách a tu spôsobil škody a podvody, za ktoré by každý iný niesol nie slávu, ale právnu zodpovednosť a dôsledky. Ak sa dnes vraví, že niet peňazí, tak vďaka takýmto štátnym úradníkom, vďaka takýmto štátnym funkcionárom, vďaka tomu, že ich tu voľakto celú dobu podporoval a protežoval a vyrábal hviezdy z nich vtedy, keď nie nosili, ale ťahali peniaze z vrecka občanov Slovenskej republiky. Takže všetky straty okolo ČSOB začínali a končili nenavýšením obchodného podielu Slovenskej republiky v dobe, keď o tom bolo všeobecné rozhodnutie, a nechali podiel, majetkovú účasť Slovenska padnúť. Keby boli postupovali inak, je zisk 20 miliárd korún.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová...

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že prerokúvaním tohto vládneho návrhu vyjdú najavo veľmi zaujímavé veci, a tí, ktorí sa tvária dnes ako nevinné, čisté ľalie, uvidí verejnosť, že nie sú takí čistí, a odhalia sa mnohé veci, dúfajme.

Ale ja chcem ešte povedať jedno, dúfam, že Slovenská televízia pri prenose rokovania tohto návrhu zákona nevystrihne tie časti, ktoré nebude chcieť, aby verejnosť počula. Včera keď sme prerokúvali návrh zákona o horskej službe, tu boli prednesené vážne, kritické slová k legislatíve, ktorú robí táto vláda. Čuduj sa svete, bolo to vystrihnuté, išlo to ráno vo veľmi zaujímavom čase, prenos býva do pol ôsmej, tento zákon začal o trištvrte na sedem, bol by celý priebeh na očiach občanov, ktorí by si mohli spraviť pohľad na kvalitu riadenia tohto štátu. Vystrihli!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, ale k veci.

K. Tóthová, poslankyňa: Vystrihli! A dali hlasovanie. Toto je k veci, pretože zdôrazňujem, že dúfam, že znovu nedôjde k takejto cenzúre, pretože to nemožno inak nazvať ako cenzúrou k rokovaniam.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, k predrečníkovi musíte vystúpiť.

K. Tóthová, poslankyňa: Veď ja predrečníkovi hovorím, že on naznačil vážne veci, a verím, že tieto vážne veci a ďalšie argumenty nebudú vystrihnuté z prenosu. To sa týka toho, čo tu odznelo, pán predseda. Nechcite ma umlčať, pretože skutočne takáto cenzúra nie je. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Podľa rokovacieho poriadku musíte svojím vystúpením dotknúť vystúpenie predrečníka a nie toho, čo robí STV alebo hocikto iný. Pán poslanec Ivan Šimko, nech sa páči.

I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, ja som bol ministrom vnútra práve v tom období, keď sa začalo konať. Bol som krátko ministrom a keď som sa dozvedel, že je tam čosi podozrivé, hoci prebiehala reklama, hoci nikoho to v zásade ani nenapadlo a trvalo to už mnoho rokov, tak som dal pokyn orgánom činným v trestnom konaní, aby si konali svoju povinnosť, a vyústilo to k zásahu, ktorý sa uskutočnil hneď na začiatku roku 2002. Chcem však povedať, že neviem o žiadnej diskete, neviem o ničom takom, že by niektorí z ústavných činiteľov mali túto informáciu, kedy sa začne konať. Ja som, samozrejme, takúto informáciu nikdy nepodal, ja som to dokonca presne ani nevedel! To robili príslušné výkonné orgány, ktoré sa rozhodli pre čas a spôsob zásahu a chcel by som konštatovať, že tak ako aj ja pri nástupe, aj moji kolegovia vo vláde taktiež podľahli tomu klamu tej reklamy a boli zavedení do omylu tak ako státisíce občanov. To je však tiež dôvod, pre ktorý ja podporujem tento zákon, pretože si myslím, že keď sa mnoho ľudí dostalo do omylu preto, lebo tá klamlivá reklama tu existovala a dostali sa aj ústavní činitelia, tak je tu hodnota, ktorá stojí za to, aby sme tým ľuďom aspoň čiastočne ich škodu nahradili a tou hodnotou je dôvera v štát. Dôvera v štát vo chvíli, keď sa dostanú do problémov, preto ja tento návrh podporím.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper...

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Keď je tu reč už o pani exministerke Schmögnerovej, chcem povedať, že vládnu koalíciu, vtedajšiu, nezbavuje zodpovednosti nič, pán kolega Šimko, ale reagujem na pána predrečníka, ktorý vystúpil v rozprave, ja v októbri, začiatkom októbra som položil pani ministerke, ktorej k najbohuľúbejším činnostiam v tomto parlamente patrilo pojedanie jabĺk tu na tejto stoličke, položil som jej na hodine otázok a odpovedí otázku, prečo nerobí nič, aby neboli ľudia klamaní, pretože AG banka a BMG Invest do pol roka skrachujú. Pardon, AG banka, AGV banka, aby som presný. Dostalo sa mi odpovede, že podá na mňa žalobu za ohováranie. Ja som jej povedal, že teším sa na súde. Dodnes som sa tejto žaloby nedožil, ale vo februári potom už aj pani ministerka, takmer päť mesiacov potom, keď som ju na to upozornil, že sa tu deje niečo, čomu sa hovorí pyramidálne hry a že bude podvedené obrovské množstvo ľudí, pani ministerka tiež vystúpila a vyzvala týchto ľudí, aby nevkladali do týchto inštitúcií svoje peniaze. Takže nech sa netvári vládna koalícia, že nevedeli, je to v archívnych záznamoch. Boli ľudia, ktorí o tom vedeli, ja tiež som nebol jasnozrivec, ale bol som upozornený ľuďmi práve z týchto inštitúcií a boli ľudia podvedení takým spôsobom, že jednoducho ani tí najlepší kamaráti, ktorých som mal, keď som ich upozornil, aby si tam nedávali peniaze, jednoducho mi povedali, že ja klamem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som chcel reagovať na môjho kolegu poslanca Muňka. Hovoril o tom, alebo naznačoval, že určité peniaze sa dostali do masmédií. Tomuto by som sa chcel chvíľočku venovať. Chcel by som na úvod naozaj povedať, aby sme to pomenovali jasnými slovami. Išlo tu o jeden veľký, riadený, pod kontrolou, podvod. Podvod, ktorý masíroval podvedomie občanov, a my sme sa všetci prizerali a prizerali sa predovšetkým štátni úradníci, tí, ktorí sú zodpovední za to, aby to tu fungovalo. Za mnou prišiel priateľ, tak ako hovoril kolega Cuper a hovoril mi, vieš Juraj, ja som tiež tomu neveril, čo sa hovorí v tých reklamách, pretože 30-precentný zisk, to azda nie je možné, však som reálny. Ale presvedčilo ma, keď som si prečítal Parlamentný kuriér, v ktorom bola reklama, aké je to super. A tak si hovorím, však veď predsa to je taký oficiálny časopis Národnej rady. A vtedy som uveril. A vtedy som si zároveň uvedomil, aké je to obludné, ako to bolo krásne všetko zmanipulované, do posledných detailov, aj na tých intelektuálnych úrovniach, aby dokázali oblbnúť aj takýchto ľudí a muselo to byť podľa môjho názoru pod kontrolou úradníkov, ktorí boli zodpovední za toto všetko. Ale, žiaľ, dnes nenájdeme ani jedného zodpovedného a musím skonštatovať, že aj za toho môjho priateľa, za mnohých iných podporím tento zákon, pretože tu zlyhal štát, ktorý si mal plniť svoju funkciu. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Lintner. Nech sa páči.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Kým začnem ešte k danej téme, musím reagovať alebo začnem reagovať na to, čo povedala pani profesorka Tóthová. Chcem aj ja povedať zo svojej strany, že to, čo sa udialo dnes ráno pri zázname z vysielania z Národnej rady, považujem za hrubý zásah, lebo bolo to ozaj vystrihnuté, keďže neskončilo to tak, ako to ráno zvykne končiť, že sa začne program a preruší sa záznam z rokovania. Tu bol strih práve z tej pasáže, kde boli pripomienky k procesnému priebehu a potom bolo hlasovanie. Takže Slovenská televízia hrubo zasiahla do záznamu z rokovania Národnej rady. Čo sa týka tejto témy, v koalícii je postoj, že nepodporí tento zákon, ale mne nedá, aby som sa k tomu nevyslovil. Predostriem vám niekoľko poznámok človeka alebo sumarizáciu človeka k tejto téme, ktorý bol ešte donedávna na vysokej pozícii v Policajnom zbore. Nedá mi, aby som sa nevyslovil práve preto, že viac ako dva roky sa pohybujem medzi ľuďmi, ktorí investovali v nebankových subjektoch. Základná línia toho celého problému je to, čo naznačili všetci moji predrečníci. Či štátne inštitúcie a orgány Slovenskej republiky boli upozornené a konali, alebo nekonali. To je základná línia a chcel by som, aby si tento aspekt, uvedomili všetci poslanci, keď sa budú rozhodovať pri hlasovaní o tomto zákone, lebo to je otázka, či zákonodarný zbor je tou platformou, ktorá môže istým spôsobom svojím rozhodnutím usmerniť niektoré veci a o niektorých veciach rozhodnúť.

Dovoľte mi teda, aby som vám povedal sumarizáciu postrehov k tejto téme, človeka, tak ako som povedal, ešte donedávna bol na špičkovej pozícii v Policajnom zbore, bude to prepojenie niektorých vecí, ktoré tu boli konštatované už aj v správe predkladateľa, aj ďalších rečníkov.

Od začiatku táto činnosť, spočívajúca pod rúškom tichých spoločníkov alebo zmlúv o pôžičkách či nakoniec o odkúpení akcií obchodných spoločností bola v rozpore so zákonmi, najmä o bankách. Vklad a výber peňazí od občanov, to jest špeciálna banková činnosť bola zákonom určená len pre licencované bankové subjekty. Tento rozpor kontrolné orgány ministerstva financií zistili veľmi rýchlo a ministerka pani Schmögnerová v roku 1999 a nasledujúcich niekoľkokrát písomne informovala Národnú banku Slovenska o svojom stanovisku, že ide o nedovolené podnikanie. Národná banka Slovenska sa s týmto záverom plne stotožnila a v roku 1999 a nasledujúcich odstúpila tieto zistenia formou trestného oznámenia generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky. Až do tejto doby sa veci riešili tak, ako sa riešiť mali, rýchle a odborne. Tu však nastáva prvý problém. Vtedajší generálny prokurátor, aj keď išlo o trestné oznámenie, ktoré malo byť pridelené orgánom činným v trestnom konaní, v danom prípade vyšetrovateľovi, odstúpil ho na priame vybavenie operatívnej zložke polície, a to finančnej polícii. Vtedajší riaditeľ finančnej polície Stieranka podcenil závažnosť tohto prípadu, nevytvoril zodpovedajúce organizačné a personálne predpoklady a trestné oznámenie odstúpil na košickú expozitúru, keďže tam bolo sídlo nebankových subjektov BMG Invest a Horizont Slovakia. Tu je druhý problém. Vec bola pridelená dvom príslušníčkam, ktoré v samej podstate išli správnym smerom, ale, a to je v poradí tretí problém, nevyužili zákonné prostriedky na komplexnejšie šetrenie a zhromaždenie dôkazného materiálu. Najzákladnejším nedostatkom bolo, že nevyužili svoje oprávnenie zaistiť kompletné účtovníctvo týchto nebankových subjektov a nepreverili vo väčšom rozsahu návratnosť vložených investícií do pochybných obchodných operácií. Ak by túto vec takto riešili, zistili by, že nebankové subjekty nevykonávali žiadnu obchodnú činnosť zabezpečujúcu ziskovosť v sľubovanej výške, takzvané výnosy sa občanom vyplácali zo získaných financií od nových klientov a nebankové subjekty sústavne podnikali so značnou stratou. Operatívne preverovanie trvalo skoro rok, než sa prvýkrát - a nie posledný - pokúsili predložiť zadovážený materiál vyšetrovateľovi a prokuratúre, aby vo veci bolo aspoň začaté trestné stíhanie a vykonávané vyšetrovanie. Stanoviská týchto inštitúcií boli zhodné: Za daného dôkazného stavu nie je možné ani začať trestné stíhanie vo veci. To je štvrtý problém, keďže predložený materiál bol na takéto rozhodnutie viac než dostatočný. Treba si uvedomiť, že nebankové subjekty počas operatívneho preverovania v rokoch 1999 až 2001 vzhľadom na disponibilné, značné finančné zdroje, získali v spoločenskom živote významné postavenie. Navonok pôsobili ako veľmi úspešné podnikateľské subjekty, kapitálovo vstupovali do rôznych finančne náročných podnikateľských aktivít a celú ich činnosť zvýrazňovala mohutná mediálna kampaň. Veď aj stála niekoľko sto miliónov korún a jej primárnym poslaním bolo zabezpečiť prílev ďalších financií od dôverčivých občanov tak, aby sa stroj na peniaze mohol ďalej točiť. Už v marci 2001 boli kompetentným známe varovné signály o blížiacej sa katastrofe. Krajský prokurátor v Košiciach pri osobnej návšteve generálneho prokurátora ho informoval o závažných poznatkoch prevodom značného objemu financií nebankových subjektov do zahraničia. Hrozil prepad dvoch miliárd korún značnému počtu občanov. O tomto hovoril generálny prokurátor s vtedajším šéfom kriminálnej polície pánom Angyalom. Keďže hra nebankových subjektov pokračovala ešte ďalší rok, je zrejmé, že ani po tomto stretnutí sa protiopatrenia neprijali.

Niečo k samotnému odškodňovaniu. Základnou podmienkou pre prípadné prijatie zákona o odškodnení občanov dotknutých činnosťou nebankových subjektov je preukázateľné zistenie, že konkrétne štátne orgány si neplnili zákonné povinnosti, a to buď vôbec nekonali, alebo konali liknavo či nesprávne. Až po zistení a preukázaní takejto zodpovednosti bude možné určiť obdobie aj mieru zavinenia štátnych orgánov a z toho vyvodiť prípadný rozsah odškodnenia občanov. Keďže v plnom rozsahu a v danom prípade u všetkých nebankových subjektov išlo o podvodné konanie a za predpokladu, že občania, klienti svoje peniaze vkladali síce v dobrej viere v zákonnosť tejto činnosti, avšak vyplatený zisk formou úroku z vkladu bol získaný z nepoctivých zdrojov, treba zvážiť jeho vrátenie od občanov i na základe prípadnej novej právnej normy o predĺžení premlčania na 10 rokov. Rovnako by bolo treba precizovať legislatívu, aby činnosť Rady pre reklamu jednoznačne smerovala k zákazu klamlivej reklamy.

Chcel som vám povedať týchto niekoľko postrehov, aby ste zvážili svoj prístup pri hlasovaní. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Cuper ako prvý.

J. Cuper, poslanec: Pán kolega Lintner, každému ekonómovi muselo byť od začiatku jasné, že nejde o nijaké nedovolené podnikanie, ale o prasprostú pyramidálnu hru, ktorú bývalý česko-slovenský národohospodár Engliš popisuje vo svojich Základoch národného hospodárstva ešte z roku 1930, kde sa jasne hovorí, že prvých 30 % ľudí musí dostať svoje sľúbené úroky práve preto, aby ďalších 70 % o ne zákonite prišlo. To znamená, že nejde o nijaké podnikanie, ale o pyramidálnu hru, do ktorej ľudia vkladali jednoducho svoje prostriedky a vkladali ich na základe zmluvy o pôžičke. Takže ťažko týchto ľudí je stíhať aj za podvod. Bolo potrebné teda zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ale aj zo strany pani ministerky na to upozorniť a vytvoriť antikampaň. Samozrejme, a ľudí stíhať za nedovolenú hru, v ktorej okrádajú občanov. Takže v tomto smere vláda a orgány štátu neurobili takmer nič a práve preto si myslím, že zákon je namieste, aj odškodnenie týchto podvedených občanov v tejto pyramidálnej hre je namieste. Samozrejme, treba vytvoriť zákonný mechanizmus ako ich odškodniť a aký bude podiel štátu. Iste, súhlasím s vami, že nejaký diel zodpovednosti musia niesť aj samotní občania, ale nie celý. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mečiar...

V. Mečiar, poslanec: Trestné právo hovorí, že trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa môže vzniknúť tak, že koná v rozpore so zákonom, alebo nekoná, keď konať mal! A tu štátne orgány, zodpovední ústavní činitelia roky vedeli, a nekonali! Predsa nie je možné, že tolerovali nedovolenú činnosť subjektom, tolerovali obrovský podvod, zdanlivo hovorili, že sú proti nemu, ale fakticky nekonali a neplnili svoje povinnosti ústavných činiteľov.

Ďalej je tu postavená ďalšia otázka. Čo sa tu ideme klamať! Vládna koalícia bude proti. Bude proti, pretože ľudia, ktorí tvoria pozadie tejto vládnej koalície, buď lobistické alebo mediálne, sú ľudia, ktorí koristili z týchto peňazí. Z týchto peňazí bola zriadená TA3 a spôsob, ako bola zriadená aj TV JOJ, bol taký, že sa dali peniaze ako pôžička, ktorá sa mala splatiť budúcimi reklamami. Nikdy splatená nebola a tí, čo médiá získali, ich ďalej predávali a médiá robili celú dobu politiku na prospech vládnej koalície! Veď čo robili pri volebnej kampani v roku 2002? Na prospech toho, aby sa udržali tí, ktorí im tieto zisky umožnili. Dnes sa zasa tieto isté tváre točia okolo tých a aj niektorých nových politických strán a zasa lobujú a miešajú karty, pár desiatok proti pár stotisíc. Veď to je 243 000 podvedených ľudí. Počítajme, krát tri, vyjde nám toľko podvedených občanov Slovenskej republiky pri nečinnosti štátu, pretože politické špičky sa boja pravdy a dôsledkom, ktoré táto pravda so sebou prinesie. Ale ak som ja mohol niesť politickú zodpovednosť za to, čo som neurobil, tak neste v tejto vládnej koalícii zodpovednosť za to, čo ste urobili. Neste ju všetci, ktorí máte zmysel pre zakrývanie takýchto vecí. Oceňujem vystúpenie pána Lintnera, jeho ostrý jazyk, na Slovensku je to tak...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Ďakujem pánovi poslancovi Lintnerovi, že ako koaličný poslanec našiel odvahu a pomenoval správne veci a dúfam, že pri hlasovaní o tomto zákone aj ostatní poslanci pochopia, o čo tu ide. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blanár...

J. Blanár, poslanec: Ja by som chcel nadviazať na pána Lintnera. Slová, ktoré použil, "v rozpore so zákonom", "podvodné konanie" a mnoho ďalších a zároveň naväzujem na diskusiu, ktorú som mal tu s mojím kolegom právnikom, ktorý sa hneď na mňa otočil a hovorí: Prečo my, ktorí sme nepodnikali v týchto bankových subjektoch, by sme mali platiť tým, ktorí sa nechali oklamať, však to bola ich vec! Áno, bola by to ich vec, ak by si štát a štátni úradníci plnili svoju funkciu. To, čo majú robiť. A toto je rozdiel medzi videním pravicovej vlády a vlády, ktorá by mohla byť úplne iná, možno toho, čo reprezentujeme my v sociálnej demokracii, že my vidíme práve štát na mieste, kde má byť, aby si plnil svoje funkciu a mal zodpovednosť voči občanom. Ja si takisto myslím, že nie je možné odškodniť v plnej výške všetkých, ale je nutné minimálne definovať úroveň, ktorú spôsobil svojím konaním štát a príslušní štátni úradníci, ktorí sa dnes pohybujú medzi nami a tvária sa, ako keby sa nič nestalo. A toto je to trápne, čo sa stalo a toto je potrebné odstrániť. A oceňujem vystúpenie pána Lintnera rovnako ako moji predrečníci, pretože pomenoval veci pravým menom a to je potrebné v tomto prípade urobiť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem tiež poďakovať pánovi Lintnerovi, lebo inak už niekoľkokrát, aj keď to, samozrejme, znamená, že v niektorých vzťahoch sa možno pohoršil jeho imidž, sa nebál tu postaviť aj pri iných dôležitých veciach a povedať svoj názor a postaviť sa na stranu veci, ktorej verí, bez ohľadu na to, či to predkladá opozícia alebo koalícia. Chcem povedať, že som mala priateľa, ktorý vložil do jedného nebankového subjektu nejaké peniaze a pol roka predtým, ako padol prvý z nich, som ho presviedčala na základe ekonomických argumentov, že by mal tie peniaze odtiaľ vybrať. Ten chlapec, mal vtedy myslím 27 rokov, bol to vysokoškolsky vzdelaný človek, veľmi inteligentný, veľmi úspešný vo svojej oblasti a mala som problém ho presvedčiť, pretože mi hovoril, že to kryje štát, že to musí byť v súlade so zákonom a že vidí isté ekonomické predpoklady, ako by sa na niektorých špekuláciách dalo zarobiť, takéto výnosy. Nepresvedčila som ho a o tie peniaze prišiel. Ale chcem tým povedať, že aj takýchto ľudí dokázala reklamná kampaň a to zastrešenie zo strany štátu presvedčiť, aby vložili peniaze aj do takéhoto podnikania. Stále sa tu vedie filozofický spor o tom, či sa majú tí, ktorí neuverili a ktorí boli poctiví, alebo neboli takpovediac chamtiví, ako to niektorí interpretujú, poskladať teraz na účty tým, ktorí akože chamtiví a akože hlupáci boli. Tento filozofický spor je jasný, ale chcem povedať jednu vec. Vidím istú reálnu cestu a to je predovšetkým v tom, že nie z daní sa ľudia pozbierali na istú skupinu príjmov, ktoré z týchto nebankových subjektov boli, predovšetkým z reklamy. Tak sa poďme baviť o tom, že spravíme sumarizáciu, koľko peňazí vlastne z reklamy získali a bavme sa o tom, ako slušným spôsobom, povedzme alikvótne, primerane tomu, koľko tí ľudia vložili a stratili, by sme im z takýchto príjmov z reklamy dali odškodnenie.