B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. My v Národnej rade sa tu vyrozprávame, uvedieme jednoznačné fakty mnohých neprávostí, ktoré sa stali, a uvedieme aj, ako to treba napraviť. Ale ja si myslím, že ten totalitný, korupčný systém, v ktorom žijeme, to neovplyvní. Je veľmi silný, koherentný a uvedomuje si aj svoju silu, domácu aj zahraničnú. A ja si myslím, že raz by sme ozaj v Národnej rade mohli sa zaoberať otázkou, aké nástroje sa dajú použiť, aby to takto nebolo a aby ozaj občan sa dovolal svojho práva. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Juščík.

M. Juščík, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som sa skutočne poďakovať poslancovi Lintnerovi, že tak vystúpil, ako vystúpil, že pomenoval priamo, priamou rečou niektoré veci, ale chcem predovšetkým zdôrazniť jedno, že viacerí, ale on tiež sa vyjadril ako o veľkom podvode. Podvod, ktorý zakrýva štát. A viacerí hovoríme, že tento podvod štát, štát ako taký. Vážení, ja si myslím, že zodpovední sú ľudia, ktorí sa skryli za štátnu moc. A my dnes, keď tento zákon prijmeme, urobíme prvý krôčik k tomu, aby sme týchto ľudí a ja to nazvem otvorene - podvodníkov -, keď o podvode sa hovorí, odkryli a začali riešiť týchto podvodníkov, aby títo podvodníci sa zodpovedali voči tým, ktorí boli postihnutí. Keď zomrie jeden človek alebo zahynie jeden človek, hovoríme, že je to tragédia. Keď zahynie viacej, hovoríme o katastrofe. Vážené kolegyne, kolegovia, koľkí, z tých ľudí, čo tam dali svoje životné úspory, odišli z tohto sveta na infarkt, na porážky, ktorí nezniesli to, čo sa vlastne stalo. Myslime na to, že boli postihnutí títo ľudia, ale po tých ľuďoch sú aj potomci. My odškodňujeme kdeakých, v zátvorkách, odškodnime aj týchto ľudí, urobme tento krok. Neváhajme. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, predovšetkým by som chcel poďakovať všetkým tým, ktorí v diskusii vystúpili, či to bol pán poslanec Šulaj, pán poslanec Mečiar, pán Muňko, respektíve pán Lintner, ako aj ostatným, ktorí svojimi krátkymi vystúpeniami doplnili tento návrh zákona. Skutočne, všetci ste potvrdili tie argumenty, respektíve tých trinásť dôvodov, ktoré som včera uviedol pre to, aby občania boli odškodnení, lebo na to majú právo. Veľmi si z faktickej poznámky cením i vystúpenie pána kolegu Šimka, pretože bol ministrom vnútra a jasne konštatoval dnes, dlhodobo, to je v zázname, dlhodobo táto situácia pretrvávala. Ja som spomínal jeden dátum. Dátum, rok 1999, kde pani Schmögnerová mala niečo konať, začala konať a kde to zaspalo. V podstate to isté potvrdil kolega Lintner. To sú fakty, ktoré sa nedajú vyvrátiť, lebo sú o tom záznamy, sú o tom protokoly určitých finančných kontrol, sú o tom protokoly Národnej banky Slovenska, sú o tom i uznesenia vlády Slovenskej republiky. Ten, kto moje vystúpenie chápal, že som povedal, že vláda nič nekonala, tak ho chápal zle. Ja som nepopieral žiadne konanie vlády v iných oblastiach, ja som konštatoval nekonanie vlády práve v tejto oblasti, alebo respektíve slabé konanie. Pán poslanec Mečiar tu citoval Trestný zákon. Áno, chce to niekto vyvrátiť? Že ten, kto nekoná, rovnako je zodpovedný ako niekto ďalší? Áno. Nekonalo sa a to je jednoznačne dnes preukázateľné. Preukázateľné je to, že nekonanie štátu je zrejmé. Je zrejmé v tom, čo bolo uvedené, je zrejmé z protokolov a z jednotlivých uznesení. Je zrejmé i to, že Slovenská republika, ktorú zastupuje vláda Slovenskej republiky ako kolektívny orgán exekutívy, brala z prostriedkov občanov, ktorí boli poškodení, finančné prostriedky. Je to zhruba suma medzi piatimi a šiestimi miliardami. Návrh zákona hovorí o odškodnení vo výške cca do 4 miliárd. Je teda zrejmé, že sme urobili chybu. Ak hovorím sme, tak nemyslím túto Národnú radu, ale myslím Národnú radu v predchádzajúcom období, pretože mnohí ste tu neboli, ktorí mali konať a mali možnosť prijať zákony k danému problému. Nikto nebránil legislatívnemu odboru vlády ako aj poslaneckej koalícii, respektíve iným poslancom, aby s legislatívnym návrhom prišli a aby sa konalo. Žiaľ, nestalo sa tak.

Na záver chcem skonštatovať jednu záležitosť, čo som skonštatoval včera. Ak si niekto myslíte, že ide populizmus, ja som vás vyzval, podpíšte sa všetci 150 alebo predsedovia poslaneckých klubov a bude to vyrovnanie Národnej rady Slovenskej republiky v dlhoch voči občanovi tým, že konala tak, ako nekonala. Nespravili ste tak, ale ochotný som to rešpektovať i naďalej. Ide mi o jednu jedinú vec, aby sme my poslanci Národnej rady, aj keď máme tú dôveru takú, akú ju máme, slabú, nestratili dôveru ďalej, aby sme nestratili svoj kredit, svoje srdce a myslenie u občanov, ktorí nám dali vo voľbách dôveru. Bez rozdielu toho, ktorá politická strana to bola, pretože sme tu všetci zástupcovia nášho občana. A ten kredit môžeme stratiť jednoducho, a ťažko ho dostať naspäť. Ja vás chcem v mene skupiny poslancov a celej opozície požiadať, požiadať o to, aby sme sa skutočne s vážnosťou a plnou zodpovednosťou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky postavili k predmetnému návrhu zákona, aby sme dokázali to, že nám na občanovi nezáleží len budúci rok vo voľbách 2006, ale že dokážeme tak konať všetci, a ak tento návrh zákona by bol prijatý, čo som už počul, aký je názor koalície, tak by to bol výsledok jednoznačne celej Národnej rady, nie výsledok skupiny poslancov. Obraciam sa zvlášť na vás, nezávislí poslanci, ktorí tu síce nie ste. Ale časť z nich počuje a časť z nich v kanceláriách pracuje. Preukáže aspoň tu svoje svedomie, preukážte to, že ste tí poslanci, ktorí aj keď odišli z kandidátok svojich strán, na ktorých kandidovali, majú aspoň svedomie voči občanovi. Ja vám veľmi pekne ďakujem za prípadnú podporu. To je všetko. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno, nech sa páči.

I. Šulaj, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na záver povedal ešte zopár svojich vlastných názorov, pripomienok ako spravodajca k uvedenému zákonu. Predpokladal som, že táto diskusia sa bude viesť vo dvoch oblastiach. Prvá je zodpovednou štátu, za to či konal, alebo nekonal, a tu musím konštatovať, že všetci poslanci, ktorí vystúpili, jasne hovorili o klasických, vecných veciach, kde štát nekonal, a teda spôsobil ujmu občanom tohto štátu. Nikto vecne nemal žiadne iné pripomienky a ak ich mal, mal ich povedať v pléne, pretože zastupujeme občanov tohto štátu. Druhá vec, ktorá ma možnože trápi trochu viac a ja som ju načal trošku v tom svojom úvodnom príspevku, ktorý som mal ako prvý poslanec, ktorý vystúpil v rozprave. Mohli sme sa baviť aj na tému, akou formou odškodňovať občanov, pretože ľudí zaujímajú vecné problémy, ako teraz to odškodnenie bude. Tá forma bola naznačená v zákone, to je jedna z tých foriem, ktorá tu bola, žiaľ, nevyužili sme možnosti hovoriť o druhých formách. Ja som hovoril napríklad o postupovaní pohľadávok, veď koniec koncov títo ľudia majú aj pohľadávky, ktoré vyplývajú z konkurznej podstaty. Hovoril som o možnože vyčísľovaní daňových a odvodových záležitosti, ktoré v podstate tiekli do štátu a do verejných inštitúcií a teda mohli sme zvažovať aj všetky tieto veci. Pokiaľ nemáme však iné možnosti riešenia, berme naozaj aj do úvahy ten spôsob riešenia, ktorý bol navrhovaný predkladateľmi tak, aby sme veci riešili v prospech ľudí tohto štátu, v prospech zodpovednosti štátu voči ľuďom a v prospech veci, ktorú chceme riešiť. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je druhé čítanie

Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, máte slovo.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, v druhom čítaní rokujeme o návrhu novely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov, ktorý máme ako tlač 1129. Dovoľte, aby som ho v krátkosti uviedla. Ide o krátku novelu, ktorej cieľom je legislatívne reagovať a upraviť výkladové problémy, ktoré v praxi vznikajú v súvislosti s uplatňovaním Obchodného zákonníka, ale hlavne, ktoré v praxi absentujú a ide o organizačné zložky podnikov, zahraničných osôb alebo zahraničných osôb, konkrétne v bode 1 a 2 riešim prípady, keď jednoznačne z Obchodného zákonníka nevyplýva, kto môže v určitých prípadoch za organizačnú zložku konať. V praxi sa vyskytli prípady, že je odvolaný vedúci organizačnej zložky, a obchodné registre odmietajú návrh na zápis do Obchodného registra, pokiaľ ten odvolaný vedúci organizačnej zložky nepodpíše návrh na zápis do Obchodného registra, pretože zápis vedúceho organizačnej zložky má konštitutívny a nie deklaratórny charakter, práve na toto reaguje moja úprava v bode 1, kde hovorím, že v týchto prípadoch môže za organizačnú zložku alebo za podnik zahraničnej osoby podpísať tá zahraničná osoba, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri, pretože vieme, že organizačná zložka je len súčasť podniku zahraničnej osoby. V ďalších bodoch riešim prípady, ktoré sa vyskytli v praxi, napríklad sú rôzne výklady a problémy, ak spoločnosti zanikajú a k návrhu na výmaz z Obchodného registra majú predložiť súhlas správcu dane. To ustanovenie § 68 ods. 10, ktoré momentálne je platné, dáva rôzne výklady a terajšie znenie, ktoré som ja navrhla, ale zároveň, ktoré aj v spoločnej správe je trošku upravené, dáva jednoznačnú úpravu spočívajúcu v tom, že návrh na výmaz, pokiaľ dáva návrh na výmaz z Obchodného registra, spoločnosť bude povinná priložiť aj súhlas správcu dane, to sa nebude vzťahovať na prípady, pokiaľ dôjde k rôznym fúziám alebo k zmene právnej formy spoločnosti, to znamená, že v prípade právneho nástupníctva, pokiaľ sa bude vymazávať pôvodná spoločnosť a zapisovať právny nástupca, nebude potrebný súhlas správcu dane. Je to zároveň aj v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov. V ďalších ustanoveniach sú viac-menej riešené skôr technické veci, takže myslím, že táto novela prispeje v praxi k riešeniu praktických problémov, ktoré momentálne sú. Návrh novely zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení v oblasti podnikové právo. Návrh novely nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a účinnosť predloženej novely navrhujem od 1. augusta. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. mája 2005 č. 1622 pridelila návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, odporúčal Národnej rade schváliť výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 590 z 9. júna 2005. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa rokovacieho poriadku

Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Sú uvedené v spoločnej správe, ktorú každý má na stole. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1 a 2 spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslankyne Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. júna 2005 č. 841. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov, tlač 1129.

Čl. 1, 2. bod znie: Bod 2: V § 21 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5., ktorý znie: ods. 5, citujem: "Podnik zahraničnej osoby a organizačná zložka zahraničnej osoby, ktoré sa zapisujú do Obchodného registra, zanikajú výmazom z Obchodného registra. Návrh na výmaz podáva zahraničná osoba", koniec citácie. Doterajšie ods. 5 až 7 sa označujú ako ods. 6 až 8. Zdôvodnenie: Dopĺňa sa, že podnikanie zahraničnej osoby a organizačná zložka zahraničnej osoby zaniká výmazom z Obchodného registra. Zároveň sa upravuje, kto takýto návrh na výmaz podpisuje. V doterajšej praxi takáto právna úprava chýbala. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

I. Šulaj, poslanec: Ďalej by som chcel ešte dodať, aby ste to vyňali na osobitné hlasovanie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu... Pán poslanec, ste skončili? Rozpravu za skončenú. Chcete, pani navrhovateľka, sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Áno, krátko sa vyjadrím. Tento predložený návrh, ktorý dal pán poslanec Šulaj, v podstate vylepšuje toto znenie, ktoré je v mojom návrhu zákona, a jednoznačne teda upraví, že organizačná zložka alebo podnik zahraničnej osoby zaniká výmazom z Obchodného registra. Ja som to riešila, oprávnenie podnikať, ale sú to dve veci, takže prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a zároveň bude treba vyňať na osobitné hlasovanie ten bod 1 zo spoločnej správy. Ešte raz vás prosím o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať teraz druhým čítaním

Dávam slovo poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol, nech sa páči.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom navrhovanej novelizácie je odstrániť nedostatok, ktorý sa vyskytuje v praxi. Zákon o ochrane pred odpočúvaním vymedzuje orgány štátu, ktoré sú oprávnené používať informačnotechnické prostriedky a následne ukladá Policajnému zboru povinnosť technicky zabezpečovať použitie informačnotechnického prostriedku pre Železničnú políciu, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colnú správu. Vojenské spravodajstvo nemá k dispozícii všetky potrebné technické zariadenia používané ako informačnotechnické prostriedky, ktorých zaobstaranie a následne prevádzka by si vyžiadala značné nároky na rozpočtové prostriedky. Na základe uvedených skutočností nie je možné, aby Vojenské spravodajstvo ako oprávnený subjekt priamo zo zákona o ochrane pred odpočúvaním malo možnosť pri plnení úloh využívať všetky druhy informačnotechnických prostriedkov bez toho, aby ich iný oprávnený subjekt technicky nezabezpečil. Návrhom zákona sa teda zavádza nová povinnosť pre Policajný zbor, aby na základe žiadosti Vojenského spravodajstva technicky zabezpečil použitie informačnotechnického prostriedku. Ide teda o malú novelu zákona, ktorej prijatie však zabezpečí nekomplikovanú možnosť používať informačnotechnické prostriedky pre Vojenské spravodajstvo. Preto by som vás, pani poslankyne a páni poslanci, prosil o podporu tejto novely zákona. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Romanovi Vavríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážení pánovia podpredsedovia Národnej rady, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám uviedol spoločnú správu k tlači 1130. Návrh zákona prerokovali tri výbory, ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý je zároveň výborom gestorským, a osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Všetky tri výbory odporúčajú Národnej rade predmetný návrh novely schváliť a v spoločnej správe sú taktiež uvedené dva pozmeňujúce návrhy, ktoré máte pred sebou v tlači 1130a. Myslím, že v stručnosti stačí to, čo som povedal. Odporúčanie výboru celkovo je totožné, gestorského výboru, s tým, čo prerokovali výbory, ktoré som spomenul, a myslím, že teraz by bolo vhodné, pán predsedajúci, keby ste otvorili rozpravu k tejto tlači.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravu k tomuto bodu programu. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Končím, uzatváram rozpravu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

a spoločná správa, tlač č. 137a. Slovo má pani poslankyňa Brestenská a žiadam ju, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som veľmi stručne uviedla len to, čo už, myslím, všetci v prvom čítaní sme si ujasnili v zákone č. 5/2005, 1. februára nadobudol účinnosť, sa vsunul § 108a, ktorý zavádza sankcie 5 miliónov korún pre súkromné vysoké školy alebo právnické osoby, ktoré poskytujú, organizujú a zabezpečujú vysokoškolské vzdelanie na území Slovenskej republiky a nie sú vysokou školou podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona. Táto novela hovorí o tom, že mali by sme rozlišovať, nakoľko sme boli upozornení aj z Rady Európy aj z Európskeho parlamentu, Európskej komisie, že porušuje určitým spôsobom táto sankcia právo poskytovať vzdelávacie služby pre inštitúcie, ktoré majú akreditáciu, európsku, to znamená, na svojich územiach majú akreditované vzdelávacie služby a chcú pôsobiť na území Slovenskej republiky či formou cez vysoké alebo cez právnické osoby a chcú poskytovať študentom, slovenským študentom svoje vzdelanie, ktoré odovzdávajú, aj diplomy svojej univerzity, to znamená, že je to v rozpore s Európskym spoločenstvom, s § 43 až § 49 Zmluvy o Európskom spoločenstve. Prosím vás teda o podporu tejto novely zákona, nakoľko by v súvislosti, keby neodsúhlasili sme ho, mohli by byť aj právne dopady a sankcie voči Slovenskej republike. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Neotváram rozpravu. Vy ste ma pomýlili, pani poslankyňa. Prosím vás, na ľavú stranu, ako navrhovateľ sa posaďte. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Devínskemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá vám predkladám spoločnú správu výborov, ktorú gestorský výbor schválil svojím uznesením č. 409 z 22. júna 2005 o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách. Tento návrh bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady a iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady. K návrhu zákona určené výbory v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte pred sebou s tým, že o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 a schváliť ich. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v tejto správe. Súčasne ma určil za spoločného spravodajcu a dal mi oprávnenie aj pre tretie čítanie. Prosím, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvý.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Devínsky. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som si len dovolil informovať vás a doplniť to, čo povedala predkladateľka. Prvá časť je jasná, tento zákon rieši problémy okolo sporu s Európskou úniou a druhý problém, ktorý táto novela rieši, je možnosť poskytovania motivačných štipendií, teda štipendií za vynikajúce výkony v pedagogickej činnosti študentov, vedeckej, ale aj iných, napríklad za vynikajúce výkony študentov v kultúre či v športe. V podstate ide o to, aby bolo ministerstvo splnomocnené na účelové poskytovanie finančných prostriedkov na tieto motivačné štipendiá, aby ich škola nemohla použiť na iný účel. Súčasne, ale to chcem zdôrazniť, sa zachováva právomoc vysokej školy určiť pravidlá prideľovania týchto prostriedkov študentom. Ďakujem pekne. Čiže toto je doplňujúca informácia k tomu, čo pani predkladateľka uviedla. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želáte si vystúpiť? Nech sa páči, pani Brestenská.

B. Brestenská: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcela len požiadať tiež vážených kolegov a kolegyne o podporu tohto zákona spolu s pozmeňujúcimi návrhmi, lebo si myslím, že, samozrejme, treba ošetriť tam, aby sa nestalo, že vzdelávacie subjekty, ktoré pôsobia na Slovensku a sú slovenského pôvodu, tie jednoznačne musia, aby nebolo nedorozumenie, musia mať slovenskú akreditáciu, ináč nemôžu poskytovať vzdelávacie služby. To je tá prvá zmena, ktorá je tam vsunutá, a druhá, pôvodne bol dohovor, že sa nebude otvárať zákon, ale toto je motivačné štipendium a myslím si, že štát má mať záujem podporovať talentovaných, nadaných a výborných študentov, takže tie pravidlá si potom fakulty musia určiť samy. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

Prosím predsedu správnej rady pána Langoša z Ústavu pamäti národa, nevidím ho však nikde. Je tu prítomný? (Šum v sále.) To je milé. (So smiechom.) Pán predseda, poďte zaujať miesto a teraz zároveň aj žiadam pána Lászlóa Nagya, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. V rozprave na 42. schôdzi už vystúpili poslanci, ktorí boli písomne prihlásení. Ústne sú ešte prihlásení poslanci pán Heriban, Hopta a Hanzel. Dávam slovo teraz pánovi poslancov Hoptovi, Heribanovi. Ako prvý vystúpi pán poslanec Heriban a pripraví sa pán poslanec Hopta. A pán poslanec Heriban tu je, alebo nie je? Nevidím prítomného pána Heribana. Pán poslanec Hopta. Stráca poradie. Pán poslanec Hanzel. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pán poslanec Hopta a Hanzel, keď sa nedostavia, strácajú poradie. Keď ich druhý raz vyzvem, stratia poradie celkom k tomuto bodu.

B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Langoš, informácia, ktorú Ústav pamäti národa poskytuje, je určite zaujímavá a poučná a myslím si, že aj potrebná. Vraví sa, že len poznaním svojej minulosti môžeme poznať budúcnosť. Nebudem filozofovať nad tým, do akej miery si Štátna bezpečnosť plnila svoje povinnosti a do akej miery robila svoje akcie skryté pod "záujmami štátu" a často si aj vybavovala svoje vlastné záujmy, či už ekonomické, ľudské alebo susedské. Kto boli ľudia v zoznamoch a sú to všetci, čo spolupracovali? Na moje prekvapenie som sa ocitol na zoznamoch aj ja, síce ako preverovaná osoba, dátum zavedenia bol po Charte 77, ale pýtam sa, pán Langoš, ako je možné, že vysvetlenie tohto termínu nebolo jednoznačné, mohlo byť čítané napríklad ako preverovaná osoba pre prípadnú spoluprácu alebo ako preverovaná osoba pre svoj iný politický názor a tým ako nepriateľská osoba. Až v ďalšej informácii, keď si kliknete ďalej, sa dá nájsť pri mojom mene napríklad poznámka, že pravicový. Informácia bola zrejme taká nejasná, že ani kvalifikovaní spravodajcovia v televízii v prvej informácii to nepochopili a informovali, že v zoznamoch je i pán poslanec Hanzel. Pán Langoš, myslím si, že takéto podávanie informácie je hrozné a žiada si možnože aj vyvodenie zodpovednosti, lebo toto naozaj nie je celkom fér. Ja si myslím, že nemám záujem preverovať, kto ma kedy volal a ani kto na mne pracoval, prípadne kto za mňa dostal odmenu, i keď poznám funkcionárov KSS, ktorí dostali štátne vyznamenanie za ostražitosť a likvidáciu triedneho nepriateľa v súvislosti s mojou osobou. Ale myslím si, že to všetko je už minulosť a predovšetkým on a tí, čo sa snažili ublížiť, tí si to musia vysporiadať s vlastným svedomím. Ale, prosím, to sa týka i tých, ktorí im v tom pomáhali, i keď mali možno opačný názor, i keď oni nie sú uvedení v zoznamoch, vo zväzkoch Štátnej bezpečnosti.

Trošku z minulosti. Keď som kedysi cestoval zo Švédska, tak som navštívil v prvom rade pána Dubčeka, i s hrozbou, samozrejme, že ma okamžite pošlú za hranice a vyhostia z republiky, potom pána kolegu Mikuša, až potom som išiel do Trenčína. Hovorím to preto, že mnohokrát pán Dubček nebol doma a bola doma pani Dubčeková, čo bola úžasná žena, s ktorou som sa mnohokrát hodiny a hodiny rozprával a ktorá mi napríklad opisovala aj sviečkovú manifestáciu v Bratislave, rozprávala mi, ako autá narážali do ľudí, a pýtam sa: Kto boli tí vodiči týchto vozov? Bol rozkaz ísť autami do ľudí? Bolo to vtedy v záujme štátu? Alebo to bola len vlastná iniciatíva? Keď hovorím o pani Dubčekovej, tak môžeme povedať, že navštívil som ju aj tesne pred jej skonom v nemocnici v Bratislave. A tiež môžem povedať, že ležala len na spojovacej chodbe medzi dvoma oddeleniami, medzi dvoma závesmi. A teraz sa pýtam znova: Kto to nariadil, kto boli tí ľudia, čo si trúfali urobiť niečo naviac! Nech mi nikto nehovorí, že systém, terajší systém prikázal nejakým zákonom, že takáto osoba má ležať na chodbe. Na chodbe nemocnice. Robili to ľudia z vlastnej iniciatívy? Tak, aby ich nemohol nikto obviniť napríklad zo slušnosti voči niekomu, kto nebol pohodlný štátu?

Môžem povedať ďalšiu takúto príhodu. Dovoľte, aby sa to chápalo, teda dúfam, že to chápete pozitívne. Ale chcem povedať niekoľko takýchto príhod, aby sme si toho boli vedomí všetci. Raz som sa rozprával s pánom Dubčekom. Jedna z najväčších krívd, ktoré on pociťoval, bolo vylúčenie z odborovej organizácie ROH keď robil už na lesoch. Na lesoch. Nie to, že vylúčenie z odborovej organizácie, ale to, že všetci robotníci, všetci, ktorí robili s lopatami, so sekerami, prišli a všetci hlasovali za to, aby bol vylúčení z odborovej organizácie. Pýtam sa, bol to rozkaz štátu? A akým spôsobom si títo ľudia, ktorí mu spôsobili najväčšiu traumu, jednu z najväčších tráum v živote, akým spôsobom sú oni niekde vedení v nejakých zoznamoch, keď to boli obyčajní robotníci. A len z obyčajného strachu toto pravdepodobne urobili, alebo z vydierania. A títo teraz sú v poriadku a tí ostatní, čo sa niekde ocitli, nie sú? Keby títo sa boli ocitli na tých zoznamoch, čo by robili? Chcem len povedať, áno, áno, je to o režime. Ale je to aj o ľuďoch, to chcem povedať, nielen o režime.

Po podpise Charty ma nikto nechcel zobrať do práce ani ako stavebného robotníka. Znova sa pýtam: Kto boli tí ľudia, čo pomáhali Štátnej bezpečnosti vo výkone ich vôle? Boli aj oni agenti, boli aj oni nejakým spôsobom zodpovední? Mimochodom, poznám jednu ženu na kádrovom oddelení, ktorá radšej odišla do dôchodku, ako by mala podpísať moje prepustenie z práce. Meno je pani Filová. Je niekde táto žena zaznamenaná, že robila niečo proti tomu režimu, ktorý existoval? Sú iní, ktorí to podpísali. Sú niekde zaznamenaní, že spolupracovali s režimom? Nie sú.

Poznám tiež priateľa, ktorý odmietol nastúpiť na moje miesto po mojom vyhodení z práce. Určite tiež nie je v zoznamoch ako nepriateľská osoba štátu. Meno je pán Lipták, zodpovedný, slušný človek. Poznám tiež priateľa, čo ma prijal do zamestnania ako stavebného robotníka, i keď platil všeobecný zákaz a on si toho bol vedomý a konal proti vôli mocnosti. Je to nepriateľská osoba? Nikde nie je evidovaný. Meno - pán Knap. Kde sú vedení ľudia, čo mali odvahu mať vlastný názor, a kde sú vedení ľudia, čo mali odvahu odísť od lepšej práce k lopate, len aby si udržali svoje morálne zásady. Znova je to otázka: Kde sú vedení ľudia, čo napriek hrozbe straty zamestnania či straty možnosti dať deti do škôl, i napriek tomu si udržovali napríklad vieru. Poznám viacerých takých. Kde sú vedení napríklad tí účastníci sviečkovej manifestácie, čo mali odvahu vyjsť do ulíc? Teraz nemám na mysli organizátorov, ale ten dav, ktorý vtedy musel ukázať odvahu! Každý z nich musel ukázať odvahu a nebola to žiadna sranda, podotýkam.

Vo zväzkoch som i ja vedený ako preverovaná osoba, ale to už som spomínal pánu Langošovi, že si myslím, že takéto veci by mali byť jasné. Malo by to byť tak, aby nemohlo dôjsť k nejakému zlému výkladu takýchto vecí.

Spomínal som už predtým, že som v 68. kedysi, v 67. ako mladý, 19-ročný chlapec vstúpil do KSS, ale v 68. som sa ako dobrovoľník prihlásil do armády proti ruským okupantom. A nebál som sa k tomu nikdy, nikdy potom priznať, ani keď sa silne normalizovalo. Je pravda, že som pocítil tvrdú normalizačnú päsť a ocitol sa ako stavebný robotník na manuálnej výstavbe socializmu a v 70. rokoch som nosieval na klope saka Dubčekov odznak. Aj napriek tomu som sa dostal vyššie do riadiacich funkcií. Teda odvaha, keď bola na mieste, ona sa dala, dala sa. Zase hovorím, je to všetko o ľuďoch. V roku 72 som si zobral za ženu Dubčekovu neter a opäť som bol stredobodom záujmu príslušných orgánov, ale napriek tomu, že som sa často stretával s pánom Dubčekom a s ľuďmi z jeho okolia, ustál som si svoj názor aj pred názorom oficiálnym, normalizačným. Prepáčte mi, tí, čo tu boli naposledy, keď som hovoril, ja zopakujem niektoré slová. V roku 77 som sa pridal k Charte 77 a opäť som pocítil tvrdú normalizačnú päsť a ocitol som sa v kotolni fabriky. A neskôr úplne bez práce so zákazom zamestnať ma hoc aj ako stavebného robotníka, dokonca ani na pražské metro ma nezobrali. Až pomocou môjho nebojácneho priateľa sa mi nakoniec podarilo zamestnať sa, opäť na stavbe. I keď on sa nakoniec ocitol znova medzi tými neželanými, lebo bol v nejakých tých milíciách. Ako mi to opisoval, chodili si občas zahrať karty a zjesť guláš, ale ocitol sa na tom zozname. A potom ho za to samozrejme vyhodili z práce. Samozrejme, v tom čase som už bol pod prísnym dohľadom Štátnej bezpečnosti a vedeli o každom mojom kroku. Ostatne, signatárov Charty bolo na celom Slovensku asi desať, z toho v kontakte s Dubčekom asi dvaja. Zažil som lustrovačky, prehliadky, kontroly, odporúčania i rozhovory na Štátnej bezpečnosti a v jednom z tých rozhovorov ma náčelník ŠtB v Trenčíne podplukovník Jarjabka vyzval, dovoľte, aby som to povedal, nie Jarjabek, Jarjabka, aby som opustil túto republiku. Bolo to po tom, ako sa mi vyhrážal, že také živly ako ja oni, citujem, "cisárskym rezom vyrežú z tejto spoločnosti" a že, citujem, "všetkých nás pozavierajú a keď bude treba, postavia nové väzenia" a ešte všeličo iné. Prečo toto všetko spomínam. Nuž preto, že boli časy, boli, ale sa minuli, ale hlavne boli ľudia, čo silne zneužívali svoju moc, a boli ľudia, ktorí sa chceli na tom priživiť. Ale boli i ľudia, ktorí sa báli a boli ticho. Ešte aj doma hovorili o svojich iných názoroch len šeptom. Boli ľudia, čo si trúfali vydržať ten psychický tlak a vyhadzovanie zo zamestnania, ale boli ľudia, čo na to nemali, lebo, priznajme si, že nebolo ľahké postaviť sa voči moci. Vždy boli poruke rôzne argumenty ako strata zamestnania, strata postupu v zamestnaní, obmedzenie štúdia pre deti, sankcie voči partnerovi, sankcie voči rodičom, súrodencom, obmedzenia vo vašich záujmoch a tak ďalej. A toto všetko vyústilo do tlaku na vyvoleného aj najbližšími rodinnými príslušníkmi a budúcnosťou jeho detí.

Pýtam sa: Máme právo jednoznačne a čierno-bielo odsúdiť týchto ľudí, ktorých si systém vybral za svoje predĺžené ruky? Ja by som to skôr delil na ľudí, ktorí vedome a z vlastnej vôle škodili, ubližovali a psychicky týrali občanov a na tých, ktorí sa v kole ocitli a snažili sa neškodiť a neubližovať. Myslím si, že by som mal plné právo morálne chrliť oheň a síru na tých, čo sú v zoznamoch, a žiadať čo najprísnejšie opatrenia a obmedzenia a tak ďalej. Ale myslím si, že ak by sme chceli trestať, tak sme to mali urobiť skôr. Teraz je skôr čas nezapodievať sa viac touto tematikou a prenechať vec historikom. A prenechať veci svedomiu tých, ktorých sa to týka. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Kahanec.

Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Procedurálny návrh, pán poslanec Banáš? S faktickou? S faktickou poznámkou, hej, tak aj pán poslanec Banáš s faktickou poznámkou. Končím, posledný je pán Banáš. Ako prvá pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo úplne mimo témy, ktorú teraz prerokúvame, lebo prerokúvame správu, výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti. My sme tieto vaše historické exkurzy čiastočne počuli. Je dobré možná o nich hovoriť, ale myslím si, že by bolo dobré, aby sme sa vyjadrovali k tomu, čo ten ústav robí dnes, že robí kus dobrej roboty, a myslím si, že mapuje tú históriu, ale, myslím, že spomienky patria na trošku inú pôdu. Takže možno vďaka za to, že ste tu niečo povedali, ale bola by som čakala a čakám aj od kolegov vecné vystúpenia k tomu, čo prerokúvame.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Chcel by som tiež k tomu krátku poznámku. Plne chápem, že sa udialo v minulosti oveľa viac krívd. Skláňam sa pred tými, ktorí mali v pravom čase pravú odvahu, ktorí mali odvahu vysloviť svoj názor bez populizmu, na základe svojej hierarchie hodnôt, na základe žitých princípov. Fakt, vzdávam všetkým svoju úctu. Myslím si, že sa veľmi odlišovali od mnohých, ktorí na pôde Národnej rady Slovenskej republiky po celých tých obdobiach často využívali či využívajú a nemajú ani zábrany využívať kartu populizmu. Aj dnes sme toho boli svedkami.

No a či sa to malo urobiť skôr. K tomu poviem tak. Máme už len ten zvyšok, ktorý sa nám uchoval. Medzitým sa mnoho minulo. Myslím si, že by nebolo dobre, keby sme si aj ten zvyšok, to málo, čo máme, dali vziať a rozpustiť i to málo, čo nám zostalo, dostratena. Prenechať to historikom, o tom sa dá pochybovať. Históriu veľmi často ovplyvňujú práve tí, ktorí vládnu. A tí píšu históriu prostredníctvom svojich historikov. Ďakujem pekne.