P. Hrušovský, predseda NR SR: Už ste tak spravili, pán poslanec.
T. Galbavý, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, z mojej strany je to všetko. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za oznámenie výsledkov tajnej voľby člena Regulačnej rady.
Teraz poprosím povereného overovateľa, aby vyhlásil výsledky tajnej voľby člena Rady pre vysielanie a retransmisiu. Poprosím, pán skrutátor, poprosím vás. (Reakcia poslanca.) Ešte nie je výsledok?
Tak potom, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní návrhom skupiny poslankýň na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom fonde a zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov, ktorý prerokúvame ako tlač 1107, poradové číslo 60.
Prosím pani poslankyňu Tkáčovú, aby z poverenia skupiny poslankýň návrh zákona uviedla a odôvodnila. Nech sa páči.
(Rokovanie o návrhu skupiny poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 1107.)
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som veľmi stručne uviedla poslanecký návrh zákona, ktorý navrhuje novelizovať zákon o sociálnom fonde.
Zákon o sociálnom fonde upravuje tvorbu a použitie tohto fondu a v § 7 ods. 3 písm. a) ustanovuje aj podmienky, za ktorých môže zamestnanec čerpať refundáciu svojich cestovných nákladov. Sú to dve podmienky, a to jednak priemerný mesačný príjem 7 000 korún a výška cestovných nákladov viac ako 200 korún. Táto suma 7 000 korún priemerný mesačný príjem bola ustanovená do zákona v roku 1995, keď ešte minimálna mzda sa pohybovala okolo 4 000 korún. V súčasnosti minimálna mzda je stanovená na 6 500 korún, a preto tento paragraf ďalšou úpravou minimálnej mzdy by sa stal nevykonateľný. Preto navrhujeme, aby sa toto kritérium valorizovalo a aby sa odvodzovalo od životného minima. Navrhujeme, aby to bol dvojnásobok životného minima. Čiže pri súčasnej úrovni životného minima je to zhruba 9 160 korún a vždy v júli, keď sa mení zákon o životnom minime, sa pravidelne bude aj toto kritérium valorizovať.
Výbory, ktoré sa zoberali týmto návrhom zákona, s ním súhlasili a dovolím si poprosiť vás, dámy poslankyne a páni poslanci, taktiež o podporu zákona. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani navrhovateľke.
Teraz dávam slovo poverenej spravodajkyni pani poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie Národnú radu informovala o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán predseda, ďakujem za slovo. Pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslankýň Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1611 z 18. mája 2005 pridelila návrh skupiny poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 7. júna 2005 pod č. 367, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením z 9. júna 2005 pod č. 589, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením zo 14. júna 2005 pod č. 632 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna 2005 pod č. 826. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali dva pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v predchádzajúcom bode tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča tento návrh schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 tejto spoločnej správy s návrhom schváliť.
Gestorský výbor ma určil ako spoločnú spravodajkyňu a zároveň ma poveril, aby som informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru a predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu, panie poslankyne, páni poslanci. Do rozpravy sa nehlási z prítomných poslancov nik, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Poprosím pána poslanca Jaduša, aby z poverenia overovateľov informoval Národnú radu o výsledku tajnej voľby člena Rady pre vysielanie a retransmisiu.
[Výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu (nová voľba), tlač 1202.]
J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 23. júna 2005.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 140 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu každý poslanec odovzdal hlasovací lístok. Zo 140 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 15 neplatných a 125 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili že za
- pána Jána Dianišku hlasovalo 8 za, proti 55, 62 sa zdržalo hlasovania,
- pána Milana Galandu 8 za, 52 proti, 65 sa hlasovania zdržalo,
- pána Dušana Galisa 1 za, 55 proti, 69 sa hlasovania zdržalo,
- pána Pavla Hapáka 44 za, 38 proti, 43 poslancov sa hlasovania zdržalo,
- pána Branislava Krála 11 poslancov hlasovalo za, 50 hlasovalo proti, 64 sa hlasovania zdržalo,
- pána Ladislava Štibrányiho 35 za, 40 proti a 50 sa zdržalo.
Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu nikto zvolený. Do druhého kola postupujú pán Pavel Hapák a pán Ladislav Štibrányi.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že opakovanú voľbu za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ako aj kandidátov za členov Regulačnej rady uskutočníme zajtra po hlasovaní o prerokovaných návrhoch zákonov, teda po 11.00 hodine dopoludnia.
Teraz budeme pokračovať v rokovaní
návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov (tlač 1128).
Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo, odôvodnite za skupinu poslancov návrh predloženého zákona.
V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Kolegyne a kolegovia, po trošku zvláštnom a i humornom zákone o Horskej službe prichádza na rad zákon, ktorý je dosť vážny. Vážny z hľadiska toho, že sa dotýka skutočne 300-tisíc občanov a to, čo budete možnože v mojom zdôvodnení počuť, tak niektorí si svoj názor pravdepodobne poopravíte.
Po tom, ako Národná rada Slovenskej republiky posunula návrh zákona o odškodnení občanov postihnutých nebankovými subjektmi do druhého čítania, som bol ako predkladateľ veľmi, veľmi zvedavý na to, ako poslanci vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky budú zaujímať stanoviská a hlavne aké budú klásť otázky. Moja predstava o tom, či prerokovanie návrhu zákona vo výboroch bude odzrkadľovať u všetkých poslancov koalície negatívny postoj, sa plne potvrdila. Pri mojom zdôvodnení v druhom čítaní som sa rozhodol, že sa nebudem vracať v plnom rozsahu k už uvedeným skutočnostiam, ktoré som uviedol v prvom čítaní. Opäť však zdôrazňujem, že našou povinnosťou je vysporiadať sa s nedostatočnou činnosťou štátu, ktorý reprezentovala vláda Slovenskej republiky pri realizácii čl. 112 a 119 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zaväzuje vládu Slovenskej republiky konať v prospech občana.
Ak konštatujem, že vláda mala konať a nekonala, neznamená to, že vláda vôbec nekonala, tak ako si to niektorí poslanci vysvetľovali. Ja konštatujem, že nekonala práve v tomto prípade, v prípade riešenia problémov občanov, ktorí dávali svoje vklady do nebankových subjektov. Je nesporné podľa všetkých dokladov, že vláda mala konať hlavne včas, razantne a nekonala tak i napriek tomu, že mala dostatok hodnoverných informácií a, samozrejme, i povinnosť v zmysle daných zákonov konať. Z dôvodov nečinnosti exekutívy a parlamentu bolo mnoho občanov doslova okradnutých o celoživotné úspory a náprava či náhrada je pre nich dodnes len snom o spravodlivosti.
Viac poslancov zaujímala otázka, čo mala vláda robiť, akých nedostatkov sa dopustila, odkiaľ zobrať peniaze, prečo majú občania doplácať na tých, čo vložili peniaze do nebankových subjektov. Nuž teda odpovedám, ale odpovedám, žiaľ, torzu Národnej rady, asi jednej pätine, a tak som veľmi zvedavý, ako objektívne bude táto Národná rada rozhodovať pri hlasovaní, tak ako v nejednom prípade pri predložení návrhov zákonov.
Ak vám nestačili, dámy a páni, konštatovania, rešpektované poznatky Národnej banky Slovenska, štátneho dozoru i uznesenia vlády Slovenskej republiky, tak vám predkladám ďalšie konkrétne informácie a názory nielen predkladateľov, ale aj významných odborníkov z oblasti práva. Najskôr teda uvediem nedostatky a následne to, čo ste sa pýtali, čo mala alebo mohla vláda spraviť. Nuž teda poďme k daným nedostatkom.
Už v roku 1999, čo je neodškriepiteľný fakt, ministerka financií Brigita Schmögnerová uviedla podozrenie z podvodu a postúpila Národnej banke Slovenska celú situáciu. Odborníci Národnej banky Slovenska vyslovili názor, že firmy zhromažďujú peniaze v rozpore so zákonom o bankách. Podozrenie z trestnej činnosti sa dostalo aj na Generálnu prokuratúru a odtiaľ išlo na finančnú políciu, kde prípad zaspal.
Pýtam sa - a to je moja prvá otázka - na to, aké nedostatky, pýtam sa: Nie je minister financií a člen vlády zodpovedný za túto situáciu? Nie je jeho postup alibistický, ak nekoná v takej závažnej veci dôsledne a rázne s kontrolou až do vyriešenia daného prípadu? Odpovedám si sám, že ako minister vlády rozhodne áno.
Ďalšia otázka z mojej strany pre vás, tí, čo neveríte, čo mala vláda spraviť: Nie je prokuratúra po konštatovaní, že firmy postupujú v rozpore so zákonom, povinná konať a povinná konať okamžite? Alebo bude čakať a spať ako i v tomto prípade? Nie je chyba vlády, ak celý prípad nechala zaspať na finančnej polícii v roku 1999? Nestačí vám toto konštatovanie?! K tomu všetkému dodávam ešte konštatovanie zástupkyne šéfa trestného odboru Generálnej prokuratúry pani Evy Miššíkovej, citujem: "Bola chyba legislatívy, že pri nedokonalej právnej úprave sa nestanovil orgán na dozor nad činnosťou nebankových subjektov." Koniec citátu, citátu šéfa Generálnej prokuratúry.
Nie je to chyba legislatívy vlády Slovenskej republiky a zákonodarcov národného zboru Národnej rady Slovenskej republiky, že ak bol takýto stav, tak nekonali? A mali času dosť konať či v riadnom, alebo skrátenom legislatívnom konaní.
Slovenská informačná služba, resp. SIS-ka informovala riadne o situácii a varovala pred bankrotom nebankových subjektov, analyzovala niektoré ich pochybné investície, a to, prosím, tu v tejto Národnej rade povedal jej šéf, riaditeľ Vladimír Mitro. Svoje zistenia Slovenská informačná služba poslala 6. apríla 2001 piatim adresátom. Myslíte si, že títo adresáti boli nejakí Marťania alebo boli to ľudia, ktorí boli mimo dosahu tejto zemegule? Nie! Je logické, že adresáti boli vláda a vyšetrovacie orgány, to je jasné a nespochybniteľné. Som presvedčený, že práve od týchto orgánov by sa mala odvodzovať zodpovednosť. Od týchto orgánov. Príjem týchto materiálov potvrdil aj vtedajší generálny prokurátor Milan Hanzel a to ich potvrdil začiatkom apríla 2001.
Vrátim sa ešte o chvíľu dozadu, do leta roku 2000. Vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 10, ktoré hovorilo o tom, ako majú postupovať ministerstvá spravodlivosti, vnútra a financií, pričom boli stanovené termíny 30. apríl a 31. október 2000. Minister financií Ivan Mikloš vtedy tvrdil, citujem: "Odškodneniu občanov okradnutých nebankovými subjektami bráni chýbajúci zákon." Ja sa teraz dnes opäť pýtam: Nemal tento zákon byť iniciovaný vládou Slovenskej republiky, resp. poslancami? Tvrdím, že áno. Dúfam, že si niekto nemyslel, že ho mali navrhnúť práve občania, ktorí túto možnosť absolútne nemajú.
Čo z toho teda vyplýva ďalej? Pre mňa to, že kontrolou sa dalo preveriť a predísť nakladaniu s finančnými prostriedkami aj to, že ide o pyramídovú hru. Zistením z evidencie sa evidentne potvrdila nezákonnosť, resp. podvod, a tak mal prísť na rad zákon, ktorý by umožnil pozastavenie činnosti odstavenia účtov a zablokovanie majetku nebankového subjektu - nie po troch rokoch. Ak sa tak skutočne stalo po troch rokoch, tak je veľmi štipľavá otázka: Prečo pol roka a pol roka práve pred voľbami?
Kladiem niektoré otázky, ktoré ste už mohli počuť i z vyjadrenia televízie. Všetci ste sa smiali tomu, alebo väčšina, keď tu Vladimír Mečiar skonštatoval, že existuje CD. Ale, páni a dámy, existuje. Existuje a v krátkom čase bude určite otvorené. Takže svoj smiech ste dali na vedľajšiu adresu. A ja teraz konštatujem jednu vec - zbytočne sa, pán poslanec Gál, smejete, pretože to nie sú moje slová, to sú slová odborníkov, ktorí konštatovali, že v krátkom čase bude táto disketa otvorená a mená zverejnené.
Ale pre mňa je tu druhá otázka, hovorí sa o politickom aspekte. A ja sa pýtam: Nemá teda Patrik Pachinger pravdu, že to bol politický záujem? Nemá pravdu, ak hovorí, že jeho plán ozdravenia nesolventnej spoločnosti nemohol realizovať pre nezákonné stanovenie konkurzu, čo potvrdil i Najvyšší súd, ktorý ho prepustil? Nie je zaujímavou otázka, prečo bol zatknutý na území Českej republiky za to, že išiel do zahraničia, keď vycestovanie nemal zakázané a sám dobrovoľne požiadal v Českej republike o azyl s ochotou podrobiť sa celému procesu vyšetrovania, pretože pri zapletení politikov do informácie v nebankových subjektoch neveril v objektívny proces v Slovenskej republike. Jeho vyhlásenie o tom, že z financií, prostriedkov boli financované také televízie ako TA 3 a JOJ v hodnote 180 mil. korún, sú veľmi vážne.
Podobne vážna je i zmluva medzi spoločnosťou MANA, a. s., a spoločnosťou DRUKOS, a. s., na rekonštrukciu a výstavbu, prevádzkovanie podkrovia na ulici Žabotovej 2 v Bratislave v hodnote 25 mil. Sk, z ktorých došlo k úhrade v hodnote 10 mil. Sk, o čom vlastním faktúru.
Medzi zaujímavé fakty patrí i vyjadrenie ministra vnútra Vladimíra Palka z nedávnych čias. 7. 11. 2002 pán minister v relácii Ring konštatoval, citujem: "Viem, že časť peňazí z nebankových subjektov dostala každá politická strana na predvolebnú kampaň okrem jedinej", ktorú odmietol menovať. 23. 4. 2003 v správach uviedol, citujem: "Do činnosti nebankových subjektov sú zapletení štátni predstavitelia a jeden nemenovaný minister, ktorí o situácii vedeli a nekonali." Koniec citátu.
To sú tie nedostatky a konštatovanie jedného z poslancov na výbore Národnej rady Slovenskej republiky o tom, že toto vyjadrenie bolo nedomyslené a neobstojí. Ja konštatujem, vyjadrenie ministra nemôže byť nedomyslené pre verejnosť, ale musí byť jasné a ako to konštatoval, tak nemám dojem podľa toho, ako poznám ministra Palka, a som presvedčený o tom, že hovoril pravdu, len tú pravdu nepovedal celú z určitých hľadísk, ktoré mu niekto i prikazuje ako ministrovi vnútra.
Teraz prejdem k druhej otázke, tá prvá bola o tom, či vláda nesie zodpovednosť. Druhá: Čo mala vláda vykonať? Nuž prosím, nie som odborník na právo, ale budem vám citovať názor Dr. Jozefa Kravca, CSc., ktorý pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a stál na čele viac ako 1 500 komerčných právnikov.
Moja otázka: Čo mala vláda urobiť, aby nedošlo k poškodeniu veriteľov nebankových subjektov? Odpoveď: Hlavná priorita zodpovednosti spočíva na orgánoch Generálnej prokuratúry. Už pri vzniku týchto subjektov boli avíza o tom, že činnosť týchto firiem je podobná ako pri bankách, hoci v predmete svojej činnosti takéto aktivity nemali. Fingovali vzťah s klientmi zmluvami o tichom spoločenstve a o pôžičke.
Druhá otázka, ktorá zaujímala i vás: Čo konkrétne mala vláda alebo Generálna prokuratúra urobiť? Odpoveď: Prokuratúra mala v rámci všeobecného dozoru pozastaviť túto činnosť. Vláda a ministerstvo financií mali možnosť zistiť, že firmy vyvíjali inú činnosť, než deklarovali, a konali v rozpore s predmetom činnosti, ktoré mali zapísaný v Obchodnom registri.
Tretia otázka: Keby bol štát zamedzil podnikaniu, nemohlo sa to klasifikovať ako bránenie podnikaniu, na čo má každý právo? Odpoveď: Nie. Lebo už reklamné šoty mali povahu klamlivej reklamy v rozpore so zákonom.
Ďalšia otázka: Ak sa prijme zákon, nedoplatia na to ostatní? Veď to pôjde zo spoločného vrecka. Odpoveď je: Nie. Nedoplatia, lebo máme zákon, ktorý postihuje nezákonný postup aj štátnych orgánov. Keďže tieto nekonali, nesú plnú zodpovednosť a na situácii majú svoj podiel viny.
Po ďalšie. Štát profitoval výberom daní od nebankových subjektov v hodnote 5 až 6 mld. korún, ktoré prišli do štátneho rozpočtu z ich peňazí. Štát mal tak rozhodnúť, ako rozhodol v Českej republike, kde zlikvidoval do pol roka činnosť nebankových subjektov. Ak sme konštatovali túto záležitosť o zodpovednosti všetkých občanov a doplatenie na niektorých, tak keby som zobral do úvahy - to je teraz môj osobný názor - názor vás niektorých, tak konštatujem, že nikdy by nedošlo k tomu, aby Európska únia mohla mať kohézny fond alebo stanovovať určité priority, pretože by to išlo na úkor ostatných. Vyspelé štáty jednoducho dotujú kohézny fond, dotujú ďalších a my sa bavíme o tom, či máme právo odškodniť nášho vlastného občana.
Ako sa dá zakázať činnosť zmlúv o tichom spoločenstve? - to bola ďalšia otázka, pretože vraj to boli zmluvy o tichom spoločenstve. Nuž konštatujem, bola tu slabá kontrola zo strany prokuratúry, finančnej polície či daňových úradov. Práve pri daňových priznaniach je možné ľahko definovať, o čo ide, a mali zasiahnuť už krátko po vzniku týchto udalostí.
Dámy a páni, je rok 2005. Od ukončenia nebankových subjektov uplynuli viac než tri roky. Je všeobecne známe napríklad to, že Horizont dal na reklamu 1 344 mil. korún a podal daňové priznanie v hodnote 318 mil. korún. To sú tie médiá. Pýtam sa: Kde je 1 025 mil. korún a čo robia orgány činné v trestnom konaní s touto situáciou? BMG dal na reklamu 812 mil. korún. V daňovom priznaní elektronických subjektov, tých nezavreli, je 239 mil. korún.
Nemáte dojem, že celá situácia sa podceňuje tak, ako ste podcenili situáciu nebankových subjektov v predchádzajúcom období? Nemáte dojem, že občana potrebujete len pri voľbách? Lebo prešľap 7 mld. korún kurzových strát a 7 mld. zvýšenia pre ČSOB beriete ako samozrejmosť a odškodniť občanov 4 mld., tých, ktorí doniesli do štátneho rozpočtu 5 mld., sa vám zdá nelogické a nespravodlivé.
Ak si myslíte, že tento názor je len môj a výmysel, tak citujem jedného z vás poslancov, ktorý tu sedí teraz v tejto miestnosti a je to koaličný poslanec. Citujem: "Vláda Mikuláša Dzurindu mala uzatvoriť výhodnú mimosúdnu dohodu s ČSOB tak, ktorá by ukončila dlhotrvajúci spor a nezaplatili sme 25 mld. korún." Tento poslanec tento citát skonštatoval i tu v tejto snemovni. Druhý citát toho istého poslanca je: "Kedy koncom roka 1998..." (Reakcia z pléna.) Za tebou sedí. "... alebo začiatkom ďalšieho roka sa vláda s bankou dohodla, mohla bez väčších problémov neskôr splatiť takmer celý dlh privatizačným výnosom ČSOB." Tak jedno je populizmus a druhé je realita?
Dámy a páni, Slovenská republika prehrala na medzinárodnom súde niekoľko sporov. Je veľký predpoklad, že v prípade neprijatia zákona o odškodnení občanov poškodených nebankovými subjektmi prehrá i tento spor. Mňa osobne by však viac mrzelo to, ak by sme my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prehrali náš morálny spor s občanmi. A stratili by sme pred nimi kredit. Občan aj napriek veľkým výhradám ešte stále verí v schopnosť riešiť problémy Národnou radou Slovenskej republiky. Zamyslite sa, prosím.
Stratili sme obrovské finančné prostriedky pri privatizácii. Národná rada Slovenskej republiky prijala viacero zákonov o reštitúciách a odškodnení. Pýtam sa: Nemajú právo na odškodnení občania nebankových subjektov, na ktorom sa podieľal štát, práve také právo, ako tí, ktorí boli odškodnení za obdobie socializmu? Alebo táto Národná rada odškodňuje len za obdobie socializmu a to, čo sa udialo nespravodlivé po roku 1990, dosiaľ je potrebné zakryť, lebo už sú predstavitelia vlády od roku 1990 neomylní?
V mene predkladateľov vás, dámy a páni, žiadam o podporu tohto zákona, ktorým jasne preukážete, že nepotrebujete občana len v roku volieb, aby vám dal hlas, ale že si ho vážite a viete mu aj pomôcť, ak sa mu udiala krivda.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Dávam slovo teraz poverenému spravodajcovi výboru pre financie, rozpočet a menu Igorovi Šulajovi, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu skupiny poslancov. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.
I. Šulaj, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1615 z 18. mája 2005 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov (tlač 1128) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
K predmetnému návrhu zákona nezaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky stanoviská, pretože Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie, lebo návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov neschváliť.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 640 z 20. júna 2005. Výbor určil mňa Igora Šulaja za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy.
Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. Zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Panie poslankyne, páni poslanci, keďže sú štyri minúty do 19.00 hodiny, odporúčam, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu a pokračovali zajtra ráno o 9.00 hodine rozpravou. Ako prvý sa prihlásil do rozpravy pán spoločný spravodajca. Po ňom je písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Ondriaš.
Prerušujem rokovanie. Prajem vám dobrú noc a dovidenia zajtra ráno o 9.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.)