V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Alexejovi Ivankovi.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený podpredseda vlády a minister spravodlivosti, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením zo 14. júna 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o výkone trestu odňatia slobody (tlač 1193). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona je predložený podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách.
Navrhovaná právna úprava je súčasťou rekodifikácie predpisov upravujúcich oblasť väzenstva. Je bezprostredne spätá s rekodifikáciou trestnoprávnych predpisov, nadväzuje na ňu a je v súlade s jej filozofiou a úpravou jednotlivých inštitútov. Z výkonu trestu sa odstraňujú také postupy a inštitúty, ktoré splnili svoj účel v čase ich platnosti. V súčasnosti sú neopodstatnené a prekonané.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Účel výkonu trestu je formulovaný v súlade s § 34 nového Trestného zákona a jeho podstatou je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred odsúdeným tým, že sa mu bráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvárajú sa také podmienky, ktoré umožnia aktiváciu pozitívnych osobnostných rezerv za účelom resocializácie tak, aby bol po prepustení na slobodu schopný viesť riadny život.
Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti stability a ekonomického rozvoja. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými dohovormi a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii a z materiálov o určení gestorstva na transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona. Problematika návrhu zákona a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, b) je upravená v práve Európskej únie.
Predložený návrh zákona predpokladá čiastočné zvýšenie výdavkov zboru v rámci ozbrojenej časti rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky najmä v nadväznosti na humanizáciu podmienok výkonu trestu. Dosah na štátny rozpočet v súvislosti s personálnym a materiálno-technickým zabezpečením a investíciami predstavuje v roku 2006 zvýšenie výdavkov o 17 346-tisíc v štruktúre, ako ich uvádza dôvodová správa. Zvýšenie výdavkov sa predpokladá aj v nasledujúcich rokoch. Nemá dosah na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1201 z 3. júna 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 7. septembra 2005 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2005.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Ústne sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Nikto viac? Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy ústne.
Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedla niekoľko poznámok k predloženému legislatívnemu návrhu. Možno môj pohľad je trošku iný ako ostatných, keďže v rokoch 1992 až 1994 som vykonávala funkciu ministerky spravodlivosti a venovala som sa aj riadeniu Zboru väzenskej a justičnej stráže vrátane riadenia väzenstva a pripravovali sme aj určité legislatívne normy.
Myšlienkou, ktorá sprevádzala vtedajšiu legislatívu, bolo čo najviac zapojiť odsúdených do pracovných aktivít. Keďže už v tom čase podniky nezamestnávali odsúdených a ich zamestnanie, poprípade manažérska činnosť ekonomických pracovníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže sa sťažila, tak, samozrejme, bola snaha ministerstva vytvárať čo najväčší počet pracovných príležitostí. Má to dvojitý zmysel: jednak odsúdení môžu prispieť na finančné pokrytie svojho pobytu v ústavoch pre odňatie slobody a jednak môžu si plniť svoje povinnosti, napríklad vyživovacie a podobne. Čiže táto snaha v činnosti rezortu mi chýba a, samozrejme, to nevyčítam tomuto legislatívnemu návrhu. Čo mi však v tom legislatívnom návrhu chýba, je potretie tých častí, ktoré sme po konzultovaní s orgánmi Európskej únie do bývalého zákona vložili, a to priestor na povinnú aktivitu, prácu nie v zamestnaneckom pomere. To znamená aktivitu, ktorá v rozpätí troch-štyroch hodín a podobne bola prospešná pre celý chod väzenstva. Poviem veľmi stručne. Napríklad museli sa zamerať na pestovanie určitých plodín, šampiňóny, chov domácich zvierať a podobne.
Na túto činnosť pamätá § 42 pod názvom Stredisko vedľajšieho hospodárstva a vnútorná prevádzka, ale to nie je to, čo bolo predtým v legislatíve zakotvené. Tu aj keď sa uvádza, že nejde o podnikateľský charakter, predsa táto práca sa vykonáva na základe zmluvy, to znamená, iba tí, s ktorými sú uzavreté zmluvy. Ale v minulosti vývoj išiel ďalej v tom smere, že zo zákona vyplývala povinnosť pracovníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečiť pracovné aktivity pre odsúdených a odsúdeným vyplývala povinnosť zúčastňovať sa na takýchto aktivitách. Nie formou núteného zamestnania, ale formou určitého aktívneho prejavenia sa v celodennom programe. Preto by som nerada, pán minister, keby som dostala odpoveď, že § 42 toto rieši. Nerieši. Tu ide o iný vzťah.
Ďalej by som chcela povedať, že z tohto legislatívneho návrhu mi chýba rozpracovanie výkonu trestu odňatia slobody mladistvým. Je tu § 69 a niekoľko, ktoré však nevytvárajú dostatočný priestor na variabilitu povinností, ktoré pred Zborom väzenskej a justičnej stráže stoja od prijatia Trestného zákona, keď trestná zodpovednosť vznikla od 14 rokov. Vážení, tu nám pôjdu do väzníc deti. Je pravdou, že zákon hovorí, že sú na to osobitné zariadenia. Je pravdou, že už "niekoľko" týchto osobitných zariadení (niekoľko hovorím v úvodzovkách) máme, pretože sme na tom veľmi slabo, ale myslím si, že nemáme to, čo má už rozpracované zahraničie a čo by sa žiadalo aj do tejto legislatívnej úpravy.
Nedávno v Českej televízii bola relácia, kde rozdiskutovávali, ako sa člení odňatie slobody mladistvých na skupiny, ktoré sú s mimoriadnym sklonom k brutalite, ďalej na skupinu, ktorá je drogovo závislá, aby bola oddelená, ďalej od skupiny, ktorá sa náhodou dostala do trestnej činnosti, ako sa hovorí, pošmykli sa a dostali sa na šikmú plochu, teda mladiství, ktorí v podstate sú prispôsobiví a dá sa s nimi ľahšie pracovať. Pre tieto povinnosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže vo väzenstve pre výkon mladistvých nie sú týmto zákonom vytvorené podmienky.
Ja si myslím, že nie je možné len interným aktom toto riešiť, že základ by mal dať zákon. Opakujem, do väzníc sa nám budú dostávať 14-ročné deti, kde budeme musieť myslieť na ich dovychovanie, na ich ďalšie zameranie na životnú dráhu, dať im určité remeslo, to všetko sa deje, ale myslím si, že by sa to malo diať premyslenejšie, na základe zakotvenia v zákone.
Neviem, aké bude stanovisko pána ministra, ale ja aj výkon trestu žien v jednom paragrafe považujem za málo doriešené, pritom keď pozrieme, aká podrobná úprava je disciplinárnych konaní, sankcií a podobne, myslím si, že tieto otázky mali dostať väčší priestor v predloženom legislatívnom návrhu. Nemám žiaden procedurálny návrh. V prípade, ak pôjde do výborov, zúčastním sa prerokovania a v druhom čítaní sa budem snažiť navrhnúť niektoré svoje predstavy do procedurálnych návrhov. Áno, bola by som rada, keby tento legislatívny návrh išiel aj do výboru pre verejnú správu.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola ako jediná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu... Ospravedlňujem sa, ešte požiadal o slovo predkladateľ pán podpredseda vlády, minister Lipšic.
Nech sa páči, ospravedlňujem sa, pán podpredseda vlády.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Pani poslankyne, páni poslanci, veľmi stručne k niekoľkým vyjadreniam pani poslankyne Tóthovej. Niekedy mi pripadá, ako keby sme žili v dvoch rôznych svetoch, lebo vychádzame z úplne iných informácií, a niekedy sa mi zdá, že aj z iného textu návrhu zákona. Poviem, prečo som takto moje vystúpenie uviedol.
Spomínali ste zamestnávanie odsúdených. V súčasnosti je najvyšší podiel, najvyššie percento zamestnaných odsúdených za posledné roky a každý rok ma stúpajúcu tendenciu. Práve včera sme rokovali na kolégiu pre väzenstvo, v minulom roku to bolo 66 % pri zvyšujúcom sa počte odsúdených. Jednoducho zbor napriek tomu, že sa zvyšuje počet odsúdených, je ťažká skladba odsúdených, každým rokom zvyšuje percento zamestnaných odsúdených.
V rámci krajín V 4 má Slovensko najvyššie percento zamestnaných odsúdených, čo je, myslím si, vďaka veľkému úsiliu Zboru väzenskej a justičnej stráže a tých príslušníkov, ktorí majú v gescii svojej práce vytváranie pracovných možností pre zamestnávanie odsúdených. To ja považujem za obrovský úspech nášho väzenstva a som rád, že je to lepšie ako v rokoch 1992 a 1994. Pretože súhlasím s pani poslankyňou v tom, že v prípade, ak sú odsúdení zamestnaní, tak to má veľký vplyv aj na prevýchovu, aj na platenie trov výkonu trestu, aj na platenie výživného, aj na bezpečnosť ústavov.
Pani poslankyňa povedala, že by mali mať odsúdení povinnosť vykonávať určité práce aj mimo zmluvy pre ústav, a povedala, že § 42 to nerieši - a mala pravdu, rieši to § 45 ods. 4, ja to pani poslankyni prečítam, aby sme si zosúladili texty, pokiaľ to je možné: "Odsúdený je povinný vykonávať práce pre ústav bezplatne v rozsahu najviac 4 hodiny denne." To je § 45 ods. 4, predpokladám, že pani poslankyňa má text rovnaký, a predpokladám, že týmto jednoduchým vysvetlením je jej námietka vyriešená.
Čo sa týka výkonu trestu u mladistvých, tomu sa venuje celý druhý oddiel IX. hlavy návrhu zákona a tak, ako to je aj dnes, osoby, ktoré sú v kategórii mladistvých, vykonávajú trest odňatia slobody v Martine-Sučanoch, kde je zabezpečené aj vzdelávanie tým, čo nemajú ukončenú základnú školskú dochádzku. Musím povedať, že kapacitné problémy v Sučanoch nie sú žiadne, dokonca tam vykonávajú trest v niektorých oddieloch aj dospelí páchatelia, pretože mladistvých páchateľov je len niekoľko desiatok, takže nehrozí preplnenie kapacity. V tomto zmysle je rezort plne pripravený, plne pripravený na zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov.
Na záver, nevidím veľký dôvod, prečo by návrh zákona mal byť pridelený aj výboru pre verejnú správu okrem toho, že jeho členkou je pani poslankyňa Tóthová, lebo väzenstvo s verejnou správu až tak veľmi nesúvisí, ale, samozrejme, nenamietam to a teším sa na diskusiu s pani poslankyňou vo výbore pre verejnú správu.
Ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o výkone väzby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1192. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1200.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení pán poslanci, aj druhý návrh zákona z oblasti väzenstva nadväzuje na schválené trestné kódexy a upravuje výkon väzby ako zaisťovací inštitút.
Zaistenie osoby na účely trestného konania prostredníctvom väzby predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do osobnej slobody jednotlivca, ktorý však predpokladá ústava v čl. 17, ktorá aj rámcuje dôvody, pre ktoré je možné obvinenú osobu pozbaviť slobody z dôvodov a spôsobom, ktoré ustanoví zákon, to je v tomto prípade Trestný poriadok.
V súčasnosti je spôsob výkonu väzby upravený zákonom č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby a vykonávacími vyhláškami k tomuto zákonu. Proces rekodifikácie trestnoprávnych predpisov, jeho zavŕšenie prijatím nových trestných kódexov, ako aj významné spoločenské trendy a zmeny v prístupe a filozofii zaobchádzania s väznenými osobami priniesli potrebu vypracovať nový zákon o výkone väzby, ktorý by na uvedené skutočnosti primerane reagoval. Z týchto dôvodov pristúpilo ministerstvo spravodlivosti a následne aj vláda k vypracovaniu úplne nového zákona o výkone väzby, ktorého vládny návrh máte pred sebou.
Návrh zákona upravuje spôsob výkonu väzby osôb vzatých do väzby v trestnom konaní, práva a povinnosti obvinených vo výkone väzby a dozor a kontrolu nad výkonom väzby. Základnými cieľmi návrhu zákona je zabezpečiť ochranu práv obvineného vo výkone väzby, zaobchádzanie s obvineným tak, aby výkon väzby nebol vnímaný ako sankčný, ale ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania, vytvorenie právnych, ekonomických a personálnych podmienok na humánny prístup k obvinenému a takisto podmienky na účinnú kontrolu výkonu väzby orgánmi nezávislými od správy väzenstva.
Keďže ide o návrh zákona, ktorý priamo nadväzuje na trestné kódexy, dovoľujem si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu návrhu zákona a o jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jánovi Cuperovi.
J. Cuper, poslanec NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o výkone väzby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač 1192. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z obsahu navrhovanej právnej úpravy možno usudzovať, že táto je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja. Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie. Doložka zlučiteľnosti spĺňa záležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z Aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii a z materiálov o určení gestorstva za transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie.
Predložený návrh zákona predpokladá dosah na štátny rozpočet. V roku 2006 zvýšenie o 50 617-tisíc Sk zahŕňa výdavky na personál a výdavky materiálového charakteru a iné vecné výdavky, tak ako sú rozpísané v dôvodovej správe. V roku 2007 a následne sa predpokladá dosah na rozpočet vo výške 15 576-tisíc Sk zvýšených výdavkov oproti súčasnému stavu. Tieto zvýšené výdavky, uvádzam vlastný názor, by mali teda prispieť k humanizácii výkonu väzby ako zaisťovacieho inštitútu voči osobám, ktoré nie sú odsúdené, ale ktorých podmienky vyšetrovania prípravného konania sú také, že majú byť izolovaní, či už ide o kolúznu väzbu alebo väzbu, keď hrozí značná výška trestu. Mám za to, že to značné zvýšenie výdavkov a dosah na štátny rozpočet - a to hovorím z vlastných skúseností -, že zákon za tých podmienok nebude podľa môjho názoru dostatočne humanizovať výkon väzby tak, ako by si to žiadali medzinárodné dokumenty. Mám výhrady najmä voči § 18 zákona, ale aj niektorým iným ustanoveniam, čo budem zrejme navrhovať v druhom čítaní v každom prípade, aby boli istým spôsobom pozmenené.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokovala uvedený návrh zákona aj v druhom čítaní. Aj cez tie výhrady, ktoré som tu povedal, lebo sú môjho osobného charakteru a nie charakteru, ktoré by prerokoval ústavnoprávny výbor ako garančný výbor.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1200 z 3. júna 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 7. septembra 2005 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2005.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Ústne sa hlási do rozpravy pani poslankyňa Plháková. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
Z. Plháková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rekodifikácia trestnoprávnych predpisov a významné spoločenské zmeny vo filozofii zaobchádzania s väznenými osobami priniesli potrebu vypracovať nový zákon. Ako členka komisie výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorá sa zaoberá touto problematikou, som na poslaneckých prieskumoch v zariadeniach na výkon väzby narážala často na problém, že zákon č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 Z. z. vzhľadom na spoločenské zmeny nepostačoval. Výkon väzby predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody jednotlivca a v súčasnosti má fakticky charakter skôr sankčný napriek tomu, že právny poriadok zakotvuje zásadu prezumpcie neviny a mal by slúžiť ako inštitút so zaisťovacím charakterom a obmedzovať práva obvinených a tiež ukladať im povinnosti len v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie účelu väzby a umožnenie realizácie činnosti v orgánoch činných v trestnom konaní a súdu.
Predložený návrh zákona vytvára moderný systém výkonu väzby porovnateľný s európskym štandardom, ktorý zohľadňuje spoločenské špecifiká Slovenska a zároveň rešpektuje príslušné medzinárodné konvencie. Návrh zákona poníma výkon väzby ako inštitút so zaisťovacím charakterom a plne zohľadňuje zásadu prezumpcie neviny. Podporuje udržiavanie vzťahov obvineného s primárnym sociálnym prostredím prostredníctvom návštevy bez priameho kontaktu alebo priamym kontaktom podľa toho, či sa výkon väzby uskutočňuje v štandardnom alebo v zmiernenom režime. Tiež prostredníctvom práva telefonovať v prítomnosti príslušníka zboru a v prípade, ak ide o nepočujúceho obvineného, odoslať textové správy z mobilného prostriedku. Obvinený má právo používať vlastný prenosný rádioprijímač a televízny prijímač. Môže tak získavať informácie o celospoločenskom dianí, od ktorého je nútene odtrhnutý na neurčitý čas.
Predložený návrh už neobsahuje právo na prijímanie balíkov s potravinami a vecami osobnej potreby. Ide o závažnú zmenu a vzhľadom na stále narastajúcu hrozbu prieniku nedovolených látok a nevynímajúc tiež hrozbu z uskutočnenia teroristických útokov veľmi potrebnú. Z ekonomického hľadiska aj z psychologického je významné zaradenie obvineného do práce. Počas výkonu väzby umožňuje obvinenému napríklad reagovať na prípadný výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a plniť si prípadnú vyživovaciu povinnosť. Rozširuje sa takisto okruh disciplinárnych trestov a v prípade, ak bude obvinený právoplatne odsúdený, rozsudkom podľa návrhu zákona bude povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby, čím by sa malo zabrániť narastaniu neuhradených pohľadávok zboru. Možno sa zdá, že okruh oprávnení obvineného sa týmto návrhom značne rozšíril. Nesmieme však zabúdať na zásadu prezumpcie neviny, teda že ide o obvineného a nie o odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ja by som len na jednu vec upozornil ešte v návrhu zákona a to je II. článok návrhu zákona, kde je jedno ustanovenie, ktoré možno ušlo pozornosti, ale považujem ho za dôležité, a to ustanovenie umožňuje, aby Zbor väzenskej a justičnej stráže vykonával stráženie miest zdravotníckych zariadení, kde sa vykonáva ochranné liečenie alebo detencia. To je veľmi dôležité, pretože v súčasnosti v prípade, ak napríklad pre nepríčetnosť nie je osoba trestne zodpovedná, ale môže byť nebezpečná, súd jej uloží ochranné liečenie. Takáto osoba vykonáva ochranné liečenie v civilných psychiatrických zariadenia, kde jednak je v priamom styku s pacientmi, ktorí nemajú uložené ochranné liečenie, ale zároveň ich môže ohrozovať, ohrozovať personál, nie je nijako strážená, môže utiecť z tohto zariadenia a v prípade, že nie je pod liekmi, tak môže predstavovať veľmi vážne nebezpečenstvo na slobode.
Dosiaľ to nebolo nijako riešené. Rezort na to bol upozornený najmä psychiatrami, ktorí sú v kontakte s osobami, ktorým bolo uložené ochranné liečenie. Aby som to povedal tak plastickejšie, ide napríklad o osoby schizofrenikov, ktorí spáchali vraždy. Len z titulu nepríčetnosti nie sú trestne zodpovední, a teda namiesto trestu im bolo uložené ochranné liečenie. A oni ho vykonávajú v psychiatrickej ambulancii, ktorá je nestrážená, kde je civilný personál, civilní lekári, čo je v poriadku, sestry, ale nemajú nijakú ochranu a sú vystavení niekedy aj veľmi kritickým situáciám. Takže to zvýšenie prostriedkov, ktoré spomínal aj pán spravodajca, jeho väčšia časť ide práve na zabezpečenie stráženia zariadení, kde by sa mala vykonávať detencia a kde sa už aj dnes vykonáva ochranné liečenie.
Len toľko som chcel ešte upriamiť pozornosť snemovne na toto ustanovenie. Ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prepáčte, musel som prerušiť, mal som ešte jednu informáciu pre pána poslanca Mikloška, ktorý bude spravodajcom v nasledujúcom prerokúvaní. Teraz sa ešte pýtam, či pán spravodajca chce využiť možnosť záverečného slova. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1195. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1202.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí má za cieľ upraviť vzťahy týkajúce sa starostlivosti Slovenskej republiky o našich krajanov žijúcich v zahraničí, a to v troch hlavných smeroch:
- Prvým je potreba zabezpečiť implementáciu čl. 7a našej ústavy, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporovať ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. V súlade s terminológiou obsiahnutou v ústave sa na mieste doterajšieho pojmu "zahraničný Slovák" zavádza ústavný pojem "Slovák žijúci v zahraničí".
- Druhou zásadnou zmenou je rozšírenie okruhu osôb, ktoré sú považované za Slovákov žijúcich v zahraničí a upustenie od systému vydávania preukazov zahraničným Slovákom. Podľa navrhovaného zákona sa za Slováka žijúceho v zahraničí považuje štátny občan Slovenskej republiky, ktorý nemá trvalý pobyt na jej území a žije v zahraničí. Vychádzame z presvedčenia, že štátno-občiansky vzťah je dostatočne silným vzťahom na to, aby Slovenská republika podporovala osoby, ktoré žijú v zahraničí a udržiavajú si štátne občianstvo Slovenskej republiky. Navrhujeme tiež upustiť od systému preukazov. Zákon by mal ustanoviť, ktoré osoby sú ex lege považované za Slovákov žijúcich v zahraničí bez toho, aby bolo potrebné tento status následne potvrdzovať vydaním preukazu.
- Poslednou zásadnou oblasťou zmien je zjednotenie výkonu štátnej správy z tejto oblasti, ktorá je na jednotlivých ministerstvách, na Úrad vlády Slovenskej republiky. Predpokladá sa zjednotenie personálnych, finančných a ďalších materiálnych zdrojov do jedného orgánu na účel dosiahnutia vyššej efektivity pri výkone starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.
Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu zákona a o jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi. Nech sa páči, pán poslanec.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vládny návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov (tlač 1195) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 3. júna 2005 č. 1202 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládeže, kultúru a médiá. Za gestorský výbor bol navrhnutý výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením zo 14. júna 2005 č. 397. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním ma dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a ústavnými zákonmi Slovenskej republiky. Vyjadrenie, že nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, vyjadrenie dôvodov potreby novej právnej úpravy, vyjadrenie hospodárskeho a finančného vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie atď.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam, aby vládny návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov v druhom čítaním bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, výbore pre financie, pre verejnú správu, v zahraničnom výbore a výbore pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa za klub poslancov strany Smer - Sociálnej demokracie prihlásil pán poslanec Dušan Čaplovič. Potom otvoríme možnosť na prihlášky ústne.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi skutočne povedať niekoľko poznámok k predkladanému návrhu zákona.
Všetci dobre vieme, že zákon je potrebný, a pripomínam, že jeho zmena je žiaduca aj v súvislosti s naším vstupom do Európskej únie, o tom hovoril aj pán predkladateľ, pán podpredseda vlády a pán spravodajca. Teda summa summarum zákon je potrebné prijať. Druhá vec je jeho kvalita, či skutočne pomôže riešiť aktuálne problémy a potreby v oblasti štátnej politiky voči Slovákom v zahraničí - a o tom v nasledujúcom slove.
Všetci dobre viete, že na potrebu nového zákona som v posledných dvoch rokoch neustále upozorňoval nielen prostredníctvom interpelácií, ale aj rozpravy k návrhom štátnych rozpočtov v kalendárnych rokoch. Už 16. apríla 2003 som interpeloval predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu v súvislosti s vytváraním podmienok na zlepšenie vzťahov medzi Slovákmi v zahraničí a Slovenskou republikou, ako aj finančného zabezpečenia Stálej konferencie Slovenská republika a zahraniční Slováci, ktorá sa každoročne konávala začiatkom júla na Slovensku.
Prečo hovorím v minulom čase? Pretože tohto roku sa prvýkrát konferencia neuskutoční. Kolegyne a kolegovia, len pred dvoma týždňami zasadal parlament zahraničných Fínov. Organizovala to fínska vláda. Podobné stretnutia sa konajú pravidelne takmer v každom kultúrnom štáte. Veď starostlivosť o diaspóru patrí ku kľúčovým úlohám nielen Európskej únie, ale aj jednotlivých národných štátov, pokiaľ sa správajú k svojim zahraničným krajanom zodpovedne. My tu dnes schvaľujeme potrebný nový zákon, ale niektoré skutky z našej starostlivosti nie sú práve najlepšie. A to je naša veľká, veľká chyba. Zlepšenie vzájomných vzťahov medzi Slovákmi v zahraničí a ich domovinou Slovenskou republikou, najmä čo sa týka systémovosti a kvality, si vyžaduje nielen urýchlené prijatie nového zákona, ale aj napĺňanie konkrétnych skutkov, ktoré sa prijatím zákona automaticky vždy nenaplnia.
Zákon nie je, obrúsok, prestri sa. Mnohé pozitívne príklady máme v zahraničí, len neviem, prečo si stále vyberáme tie horšie príklady. Rada Európy túto problematiku permanentne sleduje prostredníctvom svojich osobitných výborov, a to pod odborným názvom Európania v zahraničí, v súčasnosti je evidovaných 135 mil. Európanov žijúcich na iných kontinentoch. Veľkú pozornosť venuje príbuzenským menšinám, t. j. menšinám v zahraničí, t. j. konkrétne, keď hovoríme o Slovákoch v zahraničí. V osobitnom dokumente odporúča pre budúcnosť vytvoriť Radu Európanov v zahraničí, v ktorej majú mať zastúpenie ich národné reprezentácie, t. j. generálne rady.
Ako my budeme komunikovať so zástupcami našich príbuzenských menšín, keď pre ne nedokážeme raz do roka zorganizovať stretnutie a ich prijatie na Slovensku? - kladiem si túto otázku. Konkrétne so Svetovým združením Slovákov v zahraničí, na čele ktorého stojí aktívna Generálna rada, s ktorou sa často aj tu s prítomným pánom Mikloškom stretávame, ktorej zástupcovia, najmä pán predseda Dušan Klimo, nás v minulosti dobre reprezentovali na mnohých európskych podujatiach.
Vážení prítomní, schvaľujeme nový zákon, ktorý je veľmi dôležitý pre dovŕšenie transformácie inštitucionálneho koordinovania starostlivosti o príbuzenskú menšinu Slovákov v zahraničí, konkrétne pre rozširovanie a skvalitňovanie vzťahov Slovenskej republiky a Slovákov v zahraničí. Je to úloha, ktorá vyplýva aj z čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky, a to v tom - a ja to tu musím zopakovať -, že Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.
Pýtam sa: Zodpovedá obsah návrhu zákona týmto cieľom? Sú kroky tejto vlády v poslednom období v duchu napĺňania týchto cieľov? Prečo sa výraznejšie do prípravy návrhu - a to kladiem otázku predkladateľovi pánovi podpredsedovi vlády - nezapojili alebo či sa zapojili, ja neviem, zástupcovia Generálnej rady Svetového združenia Slovákov v zahraničí? Však aj pre nich robíme tento zákon. A ja vždy hovorím, že je dôležité, aby sme v tejto snemovni prerokúvali zákony, ktoré by boli vopred konzultované s tou komunitou alebo s tou časťou našich občanov, alebo v tomto prípade príbuzenskou menšinou, ktorej sa konkrétne tento návrh, návrhy zákonov dotýkajú. Nie vždy to je tak, a preto si dovolím položiť otázku pánovi podpredsedovi vlády.
Viem, že zákon a z našej strany podporovaný vznik Úradu, teda myslím zo strany politickej strany Smer, pre Slovákov, Úradu pre Slovákov v zahraničí ešte nie je predpokladom skvalitnenia a zefektívnenia transparentnej pomoci, jednak materiálnej, vecnej i metodickej v oblasti vzdelávania, kultúry a médií. Asi v tejto tripartite sa tá starostlivosť združuje. Avšak považujeme takýto projekt za potrebný a veľmi výkonný, najmä ak pracuje napr. ako Úrad pre Maďarov v zahraničí.
Ctené dámy, vážení páni, pokúsim sa pripraviť do druhého čítania, to tu už dopredu hovorím, pozmeňujúci návrh o zriadení úradu a jeho postavení v štruktúre ústredných orgánov štátnej správy, a keď neprejde, dovolím si tu konštatovať, po voľbách musí byť v parlamente novela zákona, ktorá postavenie terajšieho Generálneho sekretariátu výraznejšie posilní, t. j. do Úradu pre Slovákov v zahraničí vo väzbe k prierezovým úlohám jednotlivých ministerstiev cez gesciu, a to podčiarkujem, cez gesciu jedného z podpredsedov vlády. Teda pri podpredsedovi vlády alebo na Úrade vlády by mal konkrétne pôsobiť takýto úrad.
Táto vláda ruší fondy, ale keď chce, tak ich zakladá, návrh Pôžičkového fondu pre študentov pri ministerstve školstva. Táto vláda rada ruší úrady, ale keď chce, tak nové zakladá. Veru tak, kto chce veci riešiť, hľadá spôsoby, a kto ich nechce riešiť, hľadá dôvody. Ja viem, pán podpredseda vlády, že boli dve alternatívy, aj ten úrad bol ako alternatíva predložený do vlády. Tak ako rozhodla vláda, takýto materiál aj predkladáte do pléna Národnej rady.
Nuž a toto je aj prípad, keď hovorím o tých dvoch alternatívach alternatívneho navrhovaného nového úradu, ktorý by sa pretransformoval z terajšieho Generálneho sekretariátu splnomocnenca vlády a po ktorom predovšetkým volajú predstavitelia Generálnej rady Slovákov v zahraničí a ďalších zložiek pri jednotlivých ministerstvách. Podobné inštitucionálne riešenie koordinovanej starostlivosti o svojich krajanov majú v susednom Maďarsku, Slovinsku, ale aj vo Francúzsku, Švajčiarsku či v Írsku, podobne to funguje v Grécku. Na úrovni ministerstva v Taliansku a Chorvátsku. Prečo sa nepokúsime aj na Slovensku o takúto aktivitu?
Netreba zabúdať, že Slovákov v zahraničí bude každým rokom pribúdať najmä z mladej generácie. Už teraz je to nesporný fakt a tento fakt treba zobrať na známosť, a preto je nutné zo strany štátu predložiť a v parlamente schváliť dobrý a funkčný zákon, ktorý bude vytvárať rámcové podmienky na obojstranne prospešnú spoluprácu práve s tými, ktorí odídu, ktorí sa už nevrátia a budú vo významných pozíciách v zahraničí. A tak dennodenne im dokazovať, že ich štát na nich myslí, že sú vytvorené podmienky na kontakty s vlasťou, ktoré bude možné využiť v rôznych oblastiach len a len v prospech nášho štátu. Veď mnohí z odchádzajúcich Slovákov budú raz pôsobiť vo významných pozíciách, mnohí už teraz pôsobia, len ich treba osloviť, len s nimi komunikovať pri častých návštevách nášho predsedu vlády v zahraničí alebo jednotlivých ministrov, treba sa s nimi stretať, treba sa stretať s našimi vysokoškolákmi, ktorí študujú na zahraničných univerzitách, pri našich častých návštevách v zahraničí a takto udržiavať tieto kontakty. Žiaľ, ani v protokole, a podčiarkujem to, ministerstva zahraničných vecí tento fakt nikdy nie je zohľadnený na každú cestu nášho ministra a predovšetkým predsedu vlády alebo podpredsedov vlády stretnutie so zahraničnou komunitou. Toto robia Íri, toto robia Fíni, toto robia Maďari a ďalší a naozaj sa im to vypláca.
Záver. Naši poslanci strany Smer - Sociálna demokracia podporia návrh zákona v prvom čítaní, uvedomujúc si zodpovednosť voči slovenským komunitám v zahraničí, aj vo vzťahu k tomu, že to je jeden z dôležitých, ešte chýbajúcich, nazvem to, eurozákonov. V priebehu druhého čítania sa pokúsime predstaviť nielen našu filozofiu takéhoto zákona, ale aj pozmeňujúce návrhy, ktoré by výraznejšie posilnili inštitucionálnu transformáciu z terajších verejných zdrojov do nového jedného transparentného zdroja, nie nejakých 12 mil. Sk, v spojitosti s návrhom na vznik Úradu pre Slovákov v zahraničí na úrovni jedného z podpredsedov vlády Slovenskej republiky. Samozrejme, k tomu bude potrebné meniť aj isté kompetencie, ale o tom treba diskutovať. Toto bude naša hlavná úloha, ktorú predstavíme v druhom čítaní a v tomto prvom čítaní tento návrh zákona podporíme.
Ďakujem vám za pozornosť.