V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol ako jediný prihlásený za klub. Písomne sa viac nikto neprihlásil. Ústne, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Hlásia sa pán poslanec Heriban, pani poslankyňa Podracká. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Heriban, nech sa páči.

J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som nadviazal na slová, ktoré odzneli od pána poslanca Čaploviča. Myslím si, že asi všetci, čo tu sedíme, si uvedomujeme, aký dôležitý zákon ideme schvaľovať, aj keď nerieši možno nejaké základné ekonomické otázky alebo zložité právne otázky. Ja si myslím, že takýto zákon je veľmi potrebný, a je mi trošku smutno, že až na konci volebného obdobia sme sa dokázali možno dohodnúť, a tento zákon prichádza až tento rok, aj keď podľa môjho názoru sa o týchto veciach malo rozprávať nielen na začiatku volebného obdobia, ale možno aj vo volebných obdobiach minulých.

Mimo Slovenska žije možno 2 mil. Slovákov, ktorí majú k Slovensku špeciálny vzťah, a mne sa zdá, že my túto úžasnú šancu, ktorú máme, veľmi slabo využívame. Všade na svete štáty a vlády a národy vedia, aké je dôležité správne komunikovať so svojimi prívržencami, ktorí žijú po celom svete. Znovu len zopakujem pána poslanca Čaploviča, rovnako chcem poukázať povedzme na Grékov, na Talianov, na Írov, na Francúzov, na Maďarov, ktorí fantastickým spôsobom vedia využiť svoje kontakty, svoje vzťahy a vedia - to bolo v dobrom zmysle slova, pán podpredseda parlamentu. Práve maďarská menšina vie úžasne lobovať za záujmy Maďarska a vie úžasne efektívne presadzovať záujmy tejto krajiny.

To znamená, takýto zákon, ktorý pripravujeme, bezo sporu je veľmi potrebný a na druhej strane asi by sme mali urobiť všetko pre to, aby bol čo najlepší. To znamená, v druhom čítaní by sme mali byť otvorení. Asi by sme nemali vnímať, či ten návrh bude od koalície alebo od opozície, ale všetci by sme sa mali snažiť, aby ten zákon bol čo najlepší, aby vytvoril čo najlepšie predpoklady na dobrú komunikáciu. Lebo to, o čom rozprávam, tak to je v podstate o komunikácii. Slovensko bude musieť určite aj v budúcnosti a znovu čo najskôr začať rozmýšľať o týchto veciach, ako sa vyčleniť voči ostatným štátom v Európskej únii. My budeme musieť vytvoriť príťažlivý obraz o Slovensku, aby zahraniční turisti radi sem chodili, aby sme sa my tu dobre cítili, aby naši zahraniční kolegovia, zahraniční Slováci cítili určitú spolupatričnosť s nami, a táto obojstranná komunikácia bude určite veľmi dôležitá a prospešná nielen pre nás, ale aj pre nich. To znamená, takýto úrad podľa môjho názoru by mal vytvoriť veľmi dobré vzťahy medzi nami a zahraničnými Slovákmi a na druhej strane by táto aktivita určite pomohla Slovensku zlepšiť svoje meno, svoj imidž, svoje postavenie medzi európskymi krajinami a európskymi štátmi a ostatnými štátmi na celom svete.

Takže ja by som len chcel vyzvať všetkých poslancov, ktorým je táto téma blízka, aby sa v druhom čítaní snažili ten zákon posunúť čo najďalej, aby sme vytvorili také predpoklady, že zahraniční Slováci už nebudú v budúcnosti mať pocit nejakého ukrivdenia, nedostatočnej komunikácie, zaznávania a že to, čo nám oni môžu dať, všetky ich kontakty, všetky ich schopnosti, dokáže Slovensko využiť v plnej miere pre seba.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pani poslankyňa Podracká. Nech sa páči.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem nadviazať na svojich predrečníkov a súhlasím s tým, že nový zákon sa mal prijať ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a Únia dlho upozorňovala, že máme takýto rest, takže je najvyšší čas, aby sa takýto zákon prijal. Rovnako súhlasím aj s tým, že ho treba dopracúvať. My ho, samozrejme, posunieme do druhého čítania, ale s tým, že máme k nemu nejaké vážne výhrady.

Keby som to mala mantinelisticky pomenovať, tak tento zákon je viac o vláde Slovenskej republiky a pôsobnosti Úrady vlády Slovenskej republiky, o podmienkach, za akých sa vydávajú osvedčenia, na základe ktorých si Slováci budú môcť uplatniť práva alebo výhody, ďalej o podmienkach, za akých sa poskytujú dotácie, no a, samozrejme, je to aj zákon o prenose výkonu kompetencií z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky. Stručne povedané, keby sme to brali z tejto legislatívnej roviny, je to zákon pre novovznikajúci úrad, ktorý sa črtá, a aj pre jeho úradníkov a aj o úradovaní.

Toľko už predo mnou bolo povedané v diskusných vystúpeniach, že by sme si mali brať príklad, ako sa napr. Maďari správajú k zahraničným Maďarom. Ja som si urobila čas a podrobne som si preštudovala tento zákon o zahraničných Maďaroch a je to skutočne perfektne pripravené. Samozrejme, je mi známe, že je to trochu nadštandardný zákon, aké boli okolo toho problémy, že Benátska komisia v roku 2001 dala stanovisko k tomuto zákonu a jednoznačne sa k tomuto vyjadrila vo vzťahu k teritorialite aj k presahovaniu extrateritoriálnemu vo vzťahu povedzme k Slovákom atď., nebudem to tu citovať, skôr sa zameriam na ten zákon vo vzťahu k § 5, o ktorom sa hovorí v tomto zákone, ktorý prerokúvame.

V § 5, ktorý sa volá Oblasť štátnej podpory, sú vymedzené v podstate 4 oblasti, ktorých by sa mal zákon, a teda štátna podpora dotýkať, to je vzdelávanie, veda a výskum, kultúra, informácie a médiá. To, na čo zákonu stačilo 6 slov, to chcem podčiarknuť, že toto je 6 slov, tak na to ten zákon o zahraničných Maďaroch má 18 až 22 paragrafov v rozsahu, by som povedala, desať plne klepaných strán. Na ilustráciu uvediem, čoho sa tieto paragrafy týkajú, pretože nie je len dôležité, čo sa má podporovať, ale aj ako sa to má robiť, ako sa má teda zameranosť na vzdelávanie, kultúru, výskum, médiá atď., ako sa má realizovať v praxi, ale o týchto kompetenciách a možnostiach a akejsi metodológii tam nie je vôbec nič.

Keď si vezmeme do ruky tento zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, samozrejme, výhoda, ktorá je tiež možno nadštandardná, je, že sa vzťahuje aj na osobu manželského partnera a maloleté deti, ktoré nie sú maďarskej národnosti, čo považujem za veľkorysé najmä z hľadiska rodinného a z hľadiska vychovávania nových generácií. Ale to, na čo nám stačilo tých 6 slov, tak oni v jednotlivých paragrafoch, môžem to potom ukázať aj ďalším, úplne podrobne rozpisujú, povedzme, keď by išlo o vzdelanie, kultúru a vedu, úplne rozpisujú, kde a ako majú právo využívať občania, teda zahraniční Maďari osvetové zariadenia, akým spôsobom sú im sprístupňované kultúrne hodnoty, pamiatky, vedecký výskum. Ďalej aké majú práva používať a využívať služby napr. v prevádzkovaných verejných knižniciach, kde majú právo bezplatne ich využívať. Tu sú celé odseky paragrafov v rozsahu 5 až 7 bodov, aké majú konkrétne možnosti na uplatňovanie tých svojich výhod, ktoré by podľa môjho názoru jeden seriózny zákon poskytovať mal v plnej miere.

My teda navrhujeme, čo kvitujem, vyznamenania, oni majú aj štipendiá. My to, samozrejme, možno nemusíme navrhovať v zmysle nových európskych a platných noriem, ale oni majú aj sociálnu a zdravotnícku starostlivosť, majú cestovné zľavy, majú vzdelávanie až po doktorandské štúdium a doškoľovacie rôzne spôsoby odborného zdokonaľovania, majú výhody pre študentov, zahraničných maďarských pedagógov, majú dislokáciu výučby, rôzne študijné podpory. Proste ide to ďalej až po úlohu verejnoprávnych oznamovacích prostriedkov, podporu organizácií za hranicami, pričom každý ten paragraf je presne vymedzený, ako sa to má robiť a za akých podmienok jednoducho to má prebiehať.

Myslím si, že vo vzťahu k § 5 máme veľmi veľký nedostatok v tomto zákone, hoci v tých zvyšných častiach ho kvitujem a považujem ho za dobre vypracovaný. Ale tu sa nazdávam, že by ho bolo treba v druhom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi nejakým spôsobom rozšíriť, zdokonaliť a vycezilovať tak, aby aj zahraniční Slováci boli naň hrdí.

Takisto sa mi zdá, že 1. august ako doba účinnosti je úplne nereálny, myslím si, že sa druhé čítanie bude realizovať až v septembri, takže to sa tiež v druhom čítaní bude musieť opraviť.

Toľko zhruba, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Džupa. Nech sa páči, máte slovo. A zároveň končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady. Chcem reagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Podrackej, keď sa zamýšľa nad tým, akú normu chceme týmto zákonom vytvoriť. A z intelektuálneho hľadiska alebo z filozofického hľadiska vidím dva rozhodujúce body, ktoré tam musíme zapracovať:

1. Vhodným spôsobom na dikcii zákona musíme prepojiť minulosť a súčasnosť smerom na budúcnosť.

2. Poskytnúť priestor, aby sa koordinovali všetky oblasti spoločenského života spoločnosti Slovenskej republiky na tento zákon. Ale pozor, a tu aj súhlasím s ostatnými, ktorí diskutovali na tú tému, musíme zásadne akceptovať dva pohľady, ten náš na Slovákov, ktorí žijú v zahraničí, ale rovnako aj ich pohľad smerom k republike, ku ktorej cítia určitým spôsobom väčšiu či menšiu sympatiu, ale predsa je to zväčša minimálne ich rodiskom alebo minimálne rodiskom ich rodičov.

Prečo to hovorím vo filozofickej alebo v teoretickej polohe? Pretože na môj vkus je nie celkom jasne, a myslím tým inštitucionálne, zapracovaný vplyv a význam Matice slovenskej na fakte kontaktu Slovenska so Slovákmi žujúcimi v zahraničí a naopak. A preto sa vynasnažíme v tom druhom čítaní, aby sme vhodným spôsobom bez toho, aby sme vytvárali kolíziu, tento fakt zakotvili do dikcie tohto zákona.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi stručne by som zareagoval, lebo naozaj ide o ťažkú problematiku aj o dôležitý zákon, pretože je legitímnym záujmom Slovenskej republiky, aby vykonávala starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí najmä na poli vzdelávania a kultúry. Na druhej strane asi by bolo chybou podliehať nejakému legislatívnemu optimizmu, že to vyrieši zákon, lebo to je tiež chyba. To vyriešia konkrétne projekty, konkrétne aktivity a konkrétni ľudia. Zákon len tomu môže dať základný rámec. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka je k tomu, čo hovoril pán poslanec Čaplovič, k snahe vytvoriť samostatný úrad, čo asi bude predmetom diskusie v rámci druhého čítania. Poviem svoj názor. Pretože si myslím, že ide najmä o konkrétne projektové aktivity vo vzťahu k zahraničným Slovákom, tak si myslím, že vytvorenie samostatného úradu nie je potrebné. Niekedy podliehame ilúzii, že ak máme pred sebou vážny problém - a teraz máme vážny problém pred sebou -, že jeho riešenie spočíva vo vytvorení novej byrokracie. Nie som toho prívržencom. A naozaj už vzniklo "x" rôznych štátnych úradov - Úrad pre štátnu pomoc, Úrad pre ochranu osobných údajov, Úrad pre štátnu službu - a potom výsledok je, že veľká časť prostriedkov ide na platy úradníkov, na byrokraciu a oveľa menšia časť ide na projektové aktivity.

Čiže z tohto dôvodu som trochu skeptický k vytváraniu nových útvarov aj na vážne témy, skôr sa mi zdá, že treba hovoriť o obsahu, o obsahu starostlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom. Ale samozrejme, že o tom bude diskusia v druhom čítaní. Predstava vlády je, že by úlohy, ktoré dnes sú roztrúsené po viacerých ministerstvám, či to je na ministerstve kultúry, ministerstve zahraničných vecí, Úrade vlády, boli zjednotené, aby vedela ľavá ruka, čo robí pravá, aby to bolo koordinované, ale vytvárať novú štruktúru, novú úradnícku štruktúru, ktorá by pohltila možno značnú časť prostriedkov venovaných do tejto oblasti, že to možno nie je to najlepšie riešenie. Ale opakujem, to bude predmetom diskusie v druhom čítaní.

Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, páni ministri, rád by som sa i ja vyjadril niekoľkými slovami.

Nebolo celkom chybou vládnych garnitúr, že 15 rokov takýto zákon nevznikol. Mali by sme si uvedomiť, že práve éra, ktorú prežívame od novembra 1989, je érou veľkej zmeny aj v zložení a v štruktúrach zahraničných Slovákov. My môžeme dnes konštatovať, že v zahraničí končí jedna veľká, povedal by som, generácia zahraničných Slovákov, ktorá sa dokázala konštituovať a vytvoriť štruktúry, ktoré ukázali, že sú životaschopné. Mám na mysli Svetový kongres Slovákov, najmä ktorého zakladateľom bol Štefan Roman. Iné inštitúcie, ktoré pretrvali takmer celé 20. storočie, mali by sme si uvedomiť, ako Jednota Slovákov, ako Slovenská liga v Amerike a podobne vznikali skôr pre výhody a udržanie tých komunít v rámci amerického prostredia povedzme, alebo v rámci kanadského, rôzne dôchodkové zabezpečenia a podobne. Čiže aj to neboli celkom partneri takí, o ktorých by sa bolo takmer nejako treba starať, skôr teda história ukázala, že oni sa starali o nás počas celého 20. storočia,

Čiže jedna éra končí, teraz generácia ľudí, ktorí odišli v roku 1968, treba povedať, že až tak veľmi sa často nehlásili k nám. Ja si pamätám, ako v rokoch 1990 - 1992 spolu s Jánom Čarnogurským, predsedom vlády, sme sa veľmi angažovali v tom, aby bola uznaná v Rakúsku menšina Slovákov, ale ukázalo sa, že oni sa tam už nehlásia, že prijali rakúske štátne občianstvo a nehlásia sa sami k slovenskej menšine tak, aby mohli mať výhody zo strany rakúskej vlády. Čiže to je ďalší faktor.

A tretia vec, ktorú, myslím si, treba povedať, že nastáva obrovská zmena tým, že vstupujeme do Európskej únie a keď bude pohyb mladých ľudí, ale aj starších ľudí obrovský po Európskej únii aj v zahraničí. Čiže ja by som sa dokonca neprihováral za nejaký akoby dokonalý zákon. Ja si myslím, že ten zákon treba nechať otvorený pre život, pre dynamiku toho, akým spôsobom sa život zahraničných Slovákov bude vytvárať. Prihováram sa za akési jadro, s ktorým sa bude dať podľa potrieb v budúcnosti flexibilne nejako narábať. Ale v každom prípade tento počin vlády je tým počinom, aby sme sa konečne pokúsili uchopiť túto problematiku, lebo je najvyšší čas, v tých nových podmienkach a ktorá je už stanovená hranicami vstupom do Európskej únie a podobne, ktorá už je dosť zrelá na to, aby zákon vznikol.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, predtým ako budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode, dovoľte mi, aby som privítal pána Františka Tótha, nového ministra kultúry Slovenskej republiky, a, samozrejme, prajem vám veľké úspechy. (Potlesk.)

Dovoľte teraz, aby sme pristúpili k práci a k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov (tlač 1160).

Prosím teda ministra kultúry Slovenskej republiky Františka Tótha, aby vládny návrh zákona uviedol.

F. Tóth, minister kultúry SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v programovom vyhlásení sa vláda Slovenskej republiky zaviazala, že bude na báze vzájomného dialógu a rešpektovania úsilia o všeobecné blaho spoločnosti pokračovať v spolupráci s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Vláda si tiež predsavzala zdokonaliť transparentný systém financovania cirkví a náboženských spoločností. V tejto súvislosti prijala vláda Slovenskej republiky uznesenie č. 1143/2004 z 1. decembra 2004, v ktorom uložila ministrovi kultúry a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť novelizáciu zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov, ktorou sa ustanoví mechanizmus valorizácie platov duchovných.

Keďže súčasná legislatíva neupravuje mechanizmus automatickej valorizácie platov duchovných v závislosti od vývoja životnej úrovne, predkladaná novela navrhuje stanoviť mechanizmus valorizácie základných platov duchovných o rovnaké percento a v rovnakom termíne, ako sa zvýši základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme. Zvolený mechanizmus navrhlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako optimálne riešenie.

Novelizácia zákona okrem zapracovania valorizačného mechanizmu navrhuje aj aktualizáciu niektorých ustanovení a vypustenie niektorých obsolétnych paragrafov platného znenia zákona. Predpokladaná miera valorizácie na rok 2006 je 6 %, na rok 2007 5 %, na rok 2008 5 %. Odhadované zvýšenie výdavkov by v prípade schválenia tejto novely zákona predstavovalo v roku 2006 19 mil. korún, 2007 37 mil. korún, 2008 41 mil. korún. Zmienený princíp valorizačného mechanizmu sa navrhuje zapracovať do zákona č. 218/1949 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý patrí medzi základné právne predpisy konfesného systému Slovenskej republiky.

Na základe uvedeného zákona štát poskytuje cirkvám a náboženským spoločnostiam prostriedky na platy duchovných, odvody do fondov a čiastočne na prevádzku ústredí cirkví a biskupských úradov. Prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry je v roku 2005 vyčlenených na tieto účely pre cirkvi a náboženské spoločnosti celkovo 875 mil. korún. Priemerná mzda duchovného poskytnutá z prostriedkov štátneho rozpočtu dosiahne v roku 2005 cca 12-tisíc korún. V roku 2004 bolo z prostriedkov štátneho rozpočtu financovaných celkovo 3 209 duchovných.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás poprosiť o schválenie tohto návrhu zákona a posunutie do druhého čítania. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, poslancovi Františkovi Mikloškovi. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená vláda zastúpená silovými rezortmi, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov, predseda Národnej rady dal na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady navrhol výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

Vystúpiť na dnešnej schôdzi k uvedenému vládnemu návrhu ma určil Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Máte ich uvedené v správe, takže nebudem to znovu opakovať. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní. Zároveň odporúčam, aby bol pridelený ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor odporúčam, aby bol určený výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a aby ho prerokovali do 7. septembra 2005.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi.

Nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1197).

Prosím teraz podpredseda vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prerokovala vláda na svojom zasadnutí 31. mája 2005 a schválila ho uznesením č. 420. Týmto uznesením ma súčasne poverila, aby som návrh uviedol pri jeho prerokúvaní v Národnej rade.

Predmetom návrhu novely zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách je upresnenie niektorých ustanovení upravujúcich správu štátneho dlhu a správu štátnych záruk. V súvislosti s činnosťou Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity pri vykonávaní finančných operácií na domácom finančnom trhu a na zahraničných trhoch, prijímaním úverov, vydávaním štátnych cenných papierov a inými činnosťami súvisiacimi s riadením rizík štátneho dlhu je potrebné zmeniť niektoré ustanovenia a formulácie zákona z dôvodov zvýšenia transparentnosti a zrozumiteľnosti pri jeho uplatňovaní a kontrole jeho dodržiavania v praxi a tiež kvôli zabezpečeniu efektívnosti správy štátneho dlhu.

Zásadnou zmenou v navrhovanej úprave je nový proces schvaľovania štátnych záruk tak, že navrhované projekty a rozsah štátnych záruk musia byť súčasťou zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok a následne budú žiadosti o poskytnutie štátnych záruk schvaľované vládou Slovenskej republiky. Navrhovaná zmena v schvaľovaní štátnych záruk predstavuje priblíženie právnej praxi štátov s vyspelou ekonomikou. Z dôvodu zosúladenia zákona s predpismi Európskej komisie v oblasti štátnej pomoci sa navrhuje vypustenie definície okruhov, pre ktoré je možné poskytnúť záruku. Ďalším sprísnením schvaľovania štátnych záruk sa očakáva pokračovanie trendu znižovania ich rozsahu, a tým aj pozitívny vplyv na znižovanie štátneho dlhu.

Ďakujem za pozornosť a žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Imrichovi Hamarčákovi. Nech sa páči.

I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som vystúpil v zmysle zákona o rokovacom poriadku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 1197), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, preto ho budem odporúčať na prerokovanie v druhom čítaní.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do všeobecnej rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

Ďalším bodom je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 1152).

Prosím znovu podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády uviedol vládny návrh zákona.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona zjednodušuje uplatnenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa v cudzine a zároveň znižuje duplicitné vyplácanie tohto príspevku, pretože táto dávka nepodlieha koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia migrujúcich pracovníkov v rámci Európskej únie. Súčasne sa navrhuje vyplácať zvýšený príspevok pri narodení dieťaťa ako jednorazovej štátnej sociálnej dávky aj rodičom, ktorým sa súčasne narodili dvojčatá, a to na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, podľa ktorej sa zvýšený príspevok vyplácal len rodičom, ktorým sa narodili tri deti a viac detí súčasne.

Ďalším dôvodom navrhovanej právnej úpravy je aj zabezpečenie poskytovania príspevku rodičom, ktorým sa v priebehu dvoch rokov narodia opakovane nielen dvojčatá, ale aj viac detí naraz, pretože v súčasnosti vzniká nárok na tento príspevok len tým rodičom, ktorým sa v priebehu dvoch rokov narodili opakovane dvojčatá, a nevznikol napríklad nárok rodičom, ktorým sa v priebehu dvoch rokov narodili dvojčatá a trojčatá.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 58. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Navrhovaná novela zjednodušuje uplatnenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, ak sa dieťa narodilo v cudzine. Ďalej sa navrhuje skrátiť lehota na uplatnenie nároku a sprísňujú sa podmienky nároku v súvislosti s opustením dieťaťa matkou.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Pán podpredseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do všeobecnej rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov (tlač 1175).

Prosím ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

J. Liška, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, je upraviť právo na bytovú náhradu pri zániku nájmu dohodnutého na čas určitý tak, aby sa zabezpečila väčšia návratnosť služobných bytov, keďže podľa platnej právnej úpravy má nájomca právo na bytovú náhradu vždy, keď pred užívaním služobného bytu ukončil užívanie iného bytu. V prípade výpovede nájmu služobného bytu dohodnutého na čas neurčitý upravuje právo na bytovú náhradu Občiansky zákonník. Ak nájomný vzťah k služobnému bytu dohodnutý na čas určitý vznikol pred dňom nadobudnutia účinnosti predloženého návrhu zákona, právo nájomcov na bytovú náhradu sa bude spravovať podľa právnej úpravy platnej pred dňom nadobudnutia účinnosti predloženého návrhu zákona.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Márii Demeterovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ma k uvedenému návrhu zákona splnomocnil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 58. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 tohto zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Cieľom novely zákona je riešiť návratnosť služobných bytov, ku ktorým bol nájomný vzťah dohodnutý na čas určitý po účinnosti zákona. S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku odporučiť uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1185 z 1. júna 2005 prideliť návrh zákona (tlač 1175) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň vás chcem informovať o tom, že s ďalšími bodmi nás oboznámi pán minister zdravotníctva Zajac, ktorý vraj už je aj v budove, takže odporúčam, aby sme naňho počkali. Inú možnosť aj tak nemáme.

(Pauza pre neprítomnosť ministra zdravotníctva SR Rudolfa Zajaca v rokovacej sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, máme tu ministra zdravotníctva, takže budeme pokračovať v rokovaní, a to prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1110).

Pán minister zdravotníctva, nech sa páči, máte slovo a môžete uviesť návrh.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona o pohrebníctve z toho dôvodu, že Slovenskej republike chýba právna úprava, ktorá by komplexne upravovala práva a povinnosti fyzických osôb oprávnených na podnikanie, právnických osôb, ako aj orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku pohrebníctva. Preto bol vypracovaný predkladaný návrh zákona, ktorý komplexne túto problematiku upravuje.

Úprava práv a povinností z etického hľadiska v tejto citlivej oblasti vychádza z tradície na našom území a snaží sa zohľadniť aj praktické potreby spoločnosti a zároveň aj náboženské cítenia a zvyklosti. Návrh zákona upravuje aj problematiku balzamovania a konzervovania ľudských pozostatkov, ktorá taktiež doteraz nebola v právnom poriadku Slovenskej republiky upravená.

Vzhľadom na to, že prevádzkovanie pohrebísk, pohrebných služieb, krematórií, ako aj vykonávanie konzervovania a balzamovania možno vykonávať len na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné novelizovať aj príslušné ustanovenia živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Karolovi Džupovi.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, v súlade s rokovacím poriadkom som bol určený za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Konštatujem, že predložený návrh zákona spĺňa všetky náležitosti a je v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby po rozprave predmetný návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní s tým, aby bol v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokovaný vo výboroch: Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbore Národnej rady pre verejnú správu, Výbore Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ďalej vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorý by bol zároveň aj gestorským výborom.

Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

Pokračujeme prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1164).

Pán minister zdravotníctva, nech sa páči, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, návrhom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu potreby dôslednejšej ochrany nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ale hlavne z dôvodu dôslednejšej vymožiteľnosti práva.

Súčasný právny stav nevytvára dostatočné podmienky na ochranu nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ktorému sú nefajčiari vystavovaní nedobrovoľne. Ochrana pozostáva z jasne definovaných miest, kde je fajčenie zakázané alebo zákonom obmedzené. V druhom rade ochrana pozostáva z vymedzenia jasných a právne relevantných nástrojov, ktoré vedú k sankcionovaniu úkonov smerujúcich k porušeniu jednotlivých ustanovení zákona. Navrhujeme rozšírenie zákazu predaja tabakových výrobkov v zariadeniach spoločného stravovania a predajniach a stánkoch nachádzajúcich sa v areáloch zdravotníckych zariadení. Navrhujeme zákaz fajčenia v zariadeniach spoločenského stravovania s podmienkou umožňujúcou fajčenie vo vyhradenom priestore tak, aby ňou nemuseli prechádzať všetci hostia. V oblasti kontrol a ukladania pokút návrh novely zákona kladie dôraz na decentralizáciu a prenesený výkon kompetencií. Návrh tiež počíta so zvýšením pokút za nedodržanie tohto zákona a priestupky.

Ďakujem pekne.