B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za... Pán poslanec, ale, no tak viete... Je s tým súhlas? Pán poslanec sa hlásil, ja som ho nejako nezbadal, jemu zas... (Reakcie z pléna.) Dobre.

Takže, pán poslanec, nech sa páči, ako jediný, ktorý vystúpi v rozprave k tomuto bodu programu.

K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, bol som súčasťou oficiálnej delegácie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Dr. Pavla Hrušovského počas oficiálnej návštevy predsedu Bulharského parlamentu na pôde hlavného mesta Slovenskej republiky, na pôde parlamentu aj na pôde vlády Slovenskej republiky. Už v tomto období sa predseda parlamentu Bulharska uchádzal o našu priazeň a podporu integračných iniciatív Bulharskej republiky smerom k vstupu do Európskej únie. Aj ústami predsedu Národnej rady, rovnako aj členmi delegácie to bolo prisľúbené. Je preto potešením konštatovať nielen za skupinu Slovensko - Bulharsko Medziparlamentnej únie, ktorej som podpredseda, ale aj za tento parlament, aj v mene predsedu parlamentu, že v rekordne krátkom čase Bulharsko splnilo kritériá a dostalo pozvánku, ktorú dnes, verím, jasnou potrebnou väčšinou schválime. A preto považujem tento bod programu nielen za pracovný, ale aj svojím spôsobom slávnostný, pretože si nárokujem za nás členov skupiny Bulharsko - Slovensko aj za poslancov Národnej rady, že sme malým dielom prispeli k tomuto snaženiu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie, ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúcich sa zrušenia trestu smrti za každých okolností (tlač 1080).

Pán minister zahraničných vecí Eduard Kukan, nech sa páči, máte slovo.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si predložiť na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky Protokol č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ide o medzinárodnoprávnu normu, ktorá zakazuje uloženie trestu smrti za každých okolností. Protokol č. 13 priamo nadväzuje na známy Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý predstavuje jednu z najvýznamnejších ľudsko-právnych noriem v európskom aj v celosvetovom meradle.

Protokol č. 13 bol prijatý Radou Európy v roku 2002. Dňa 3. mája toho istého roku bol vo Vilniuse otvorený na podpis. Odvtedy ho ratifikovalo 30 štátov Rady Európy zo 46 a ďalších 13 štátov ho podpísalo. Protokol č. 13 nadobudol platnosť dňa 1. júla 2003. Prijatie protokolu bolo logickým dôsledkom vývoja v rámci členských štátov Rady Európy. Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 umožňoval uložiť trest smrti za najzávažnejšie trestné činy. Neskôr, v roku 1983 bol prijatý Protokol č. 6 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, umožňujúci uložiť trest smrti iba v čase vojny. Tento protokol prakticky platí s výnimkou Ruskej federácie a Monaka vo všetkých štátoch Rady Európy, teda aj na Slovensku. V roku 2000 Výbor ministrov Rady Európy prijal deklaráciu, ktorou vyhlásil teritórium, v tom čase 41 štátov Rady Európy, za "územie bez trestu smrti". O dva roky nasledovalo prijatie Protokolu č. 13 týkajúceho sa zrušenia trestu smrti za každých okolností.

Vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s uzavretím Protokolu č. 13 uznesením č. 677 z 19. júna 2002. Slovenská republika podpísala Protokol č. 13 dňa 24. júla 2002. Na univerzálnej úrovni, teda v rámci systému Organizácie Spojených národov, Slovenská republika svoj postoj k otázke zákazu trestu smrti potvrdila ratifikáciou Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorý sa týka všeobecného zákazu trestu smrti. Tým, že sa Slovenská republika stane zmluvnou stranou Protokolu č. 13, cieľom ktorého je posilniť ochranu práva na život, potvrdí svoj medzinárodný záväzok prevzatý pristúpením k Druhému opčnému protokolu. Nemusím zrejme pripomínať, aký význam prikladá tomuto protokolu Rada Európy.

Vážený pán predsedajúci, pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ako iste viete, v slovenskej legislatíve je zakotvený absolútny zákaz trestu smrti a v tejto súvislosti sa nepripúšťa žiadna výnimka. To znamená, že zákaz trestu smrti platí tak v čase mieru, ako aj v čase vojny. Podľa čl. 15 ods. 3 ústavy, citujem, "trest smrti sa nepripúšťa". Súčasne v zmysle čl. 15 ods. 2 ústavy, citujem, "nikto nesmie byť pozbavený života". Z tohto dôvodu Trestný zákon vo svojich ustanoveniach neuvádza nijaký trestný čin, pre ktorý by mohol byť v Slovenskej republike uložený trest smrti.

Ratifikácia Protokolu č. 13 nezakladá pre Slovenskú republiku žiadny nový právny status. Bude iba potvrdením orientácie Slovenskej republiky na európsky hodnotový priestor. Na základe vyššie uvedeného odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou predmetného medzinárodnoprávneho dokumentu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslanca Jozefa Heribana, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči.

J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predniesol podľa § 88 rokovacieho poriadku spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúcich sa zrušenia trestu smrti za každých okolností (tlač 1080) vo výboroch Národnej rady.

Návrh rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1174 z 19. mája 2005 bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Uvedené výbory prerokovali návrh v určenej lehote a odporúčali Národnej rade vysloviť s ním súhlas a zároveň rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Vychádzajúc z týchto stanovísk gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s návrhom a rozhodnúť, že Protokol č. 13 je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Hanzel. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja chápem to, čo ideme teraz robiť, a chápem, že určité veci naša republika musí spraviť, rôzne pristúpenia na medzinárodné dohody a podobne, ale takisto mi nedá, aby som povedal minimálne jednu vec. Chcem povedať toľko, že keby niekto vedome a násilnícky ublížil môjmu dieťaťu tak, že by mu privodil smrť, tak ho bez milosti zabijem. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca pani poslankyňa s faktickou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Myslím si, že to vystúpenie pána poslanca ako bolo krátke, tak bolo emotívne, ale ja by som k tomu ešte chcela dodať, že ak chceme hlasovať za všeobecný zákaz trestu smrti, mali by sme v prvom rade hlasovať proti všetkým vojnám. Ako je možné, že súhlasíme so zabíjaním, ak chceme vyhlásiť, že sme proti trestu smrti za každých okolností? To potom sa nevzťahuje ani na teroristov, ani na nikoho? Akože nik nemôže byť zabitý. V tom prípade by sa ten zákon musel asi upraviť alebo tento náš návrh uznesenia. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

J. Heriban, poslanec: Ďakujem, nebudem zaujímať stanovisko k rozprave, myslím, že nie je potrebné komentovať...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Tak potom čo tam hľadáte, pán poslanec? Tak potom čo tam hľadáte? (Smiech v sále.)

J. Heriban, poslanec: Chcem vám navrhnúť spôsob hlasovania.

B. Bugár, podpredseda NR SR: To je v poriadku, ale, pán poslanec, chcem upozorniť ctenú snemovňu, že k tomu, aby sme schválili dokument, ktorý má charakter medzinárodnej zmluvy, potrebujeme nadpolovičnú podporu, to znamená 76 poslaneckých hlasov. Preto pozývam poslancov, do toho času nepustíme hlasovanie, pozývam poslancov do rokovacieho priestoru, aby sme vôbec teda mohli pristúpiť k hlasovaniam tak, ako sme sa dohodli, o ostatných bodoch budeme hlasovať o 17.00 hod. Takže, pán poslanec ako spravodajca, potom dostanete slovo. (Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)

Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo. Pristúpime k prvému pokusu.

J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ale neodznel žiaden návrh, takže, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada

A. podľa čl. 86 písm. d) ústavy vyslovuje súhlas s Protokolom č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zrušenia trestu smrti za každých okolností;

B. rozhodla, že predmetný protokol je podľa čl. 7 ods. 5 ústavy medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor odporúča toto uznesenie schváliť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 104 poslancov, za návrh 98, zdržali sa 5, nehlasoval 1.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Prosím teraz spravodajcu pána poslanca Kuboviča, aby uviedol spôsob hlasovania k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi členskými štátmi Európskej únie a Bulharskou republikou a Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii. Nech sa páči.

[Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska ako členskými štátmi Európskej únie a Bulharskou republikou, Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (tlač 1178).]

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja som už pri čítaní spoločnej správy prečítal aj návrh uznesenia, ktorý majú poslanci rozdaný na svojich laviciach, takže budeme hlasovať o tom návrhu, ktorý majú písomne pred sebou.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť ctenú snemovňu, že aj v tomto prípade je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená 76.

(Hlasovanie.) Prítomných je 104 poslancov, za 102, zdržali sa 2. (Potlesk.)

Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s touto zmluvou.

Ďakujem pekne aj pánovi ministrovi.

Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1046).

Prosím ministra vnútra pána Palka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, takisto aj spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Ladányiho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Pán minister sa hlási o slovo a tým otvára rozpravu, nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže od prerokúvania tohto zákona už ubehol istý čas a už nie je aktuálna doba účinnosti od 1. júla, tak ju treba zmeniť, a preto týmto svojím vystúpením otváram zároveň rozpravu a umožňujem prednesenie návrhu na zmenu účinnosti. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister otvoril rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Majdová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Majdová, poslankyňa: Pán predsedajúci, pán minister, dámy poslankyne, páni poslanci, v nadväznosti na to, čo uviedol pán minister, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka účinnosti predmetného zákona.

Pozmeňujúci návrh znie: V čl. 4 slová "1. júl 2005" žiadam nahradiť slovami "1. októbra 2005". Navrhuje sa teda zmena účinnosti tohto zákona z toho dôvodu, že sa presunulo jeho prerokovanie na júnovú schôdzu, čiže aby sa vytvoril dostatočný priestor na podpísanie prezidentom republiky a na jeho publikáciu v Zbierke zákonov. Ďakujem za slovo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pretože pani poslankyňa bola ako jediná prihlásená do rozpravy.

Pýtam sa, pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, už dávnejšie sme prerokovali tento zákon v druhom čítaní a už si asi nepamätáte celkom návrhy, ktoré padli v rozprave, ale predsa len si dovolím vyjadriť sa k nim.

Myslím si, že možno podporiť návrh pána poslanca Minárika. Čo sa týka návrhu pána poslanca Šimka, ktorý navrhuje vynechať povinnosť vodičov zabezpečiť sedačky pre deti, tak sú argumenty aj za, aj proti a nechám na ctenom parlamente, aby rozhodol. Prosil by som nepodporiť návrh pani poslankyne Tóthovej. Čo sa týka návrhu pána poslanca Mitríka, tak ja osobne s tým nemám problém, čo sa týka právomoci v dopravných záležitostiach mestskej polície, ale právnici hovoria, že ten návrh bol sformulovaný s istými právnymi chybami, čiže obávam sa, či by schválenie tohto návrhu nebol dôvod na vrátenie zákona. Toto dávam do pozornosti paniam poslankyniam a pánom poslancom. Čo sa týka veľkého komplexného pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Janiša, tak, priznám sa, skôr by sa mi páčilo pôvodné znenie zákona, ale ak to má byť cena za celkové schválenie zákona o premávke na pozemných komunikáciách, tak potom hovorím áno, treba to podporiť.

Nech už prejdú pozmeňujúce návrhy v akejkoľvek podobe, v každom prípade, ak bude schválený zákon ako celok, tak bude posunutím veci dopredu. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti).

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1194. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1196.

Teraz prosím pána ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona uviedol.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, návrh zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti má nahradiť v súčasnosti platný zákon o súkromných bezpečnostných službách. V predloženom návrhu sú premietnuté skúsenosti zo sedemročnej aplikácie tejto právnej úpravy. Aj keď viaceré inštitúty platného zákona sa osvedčili, prax poukázala aj na niektoré nedostatky, na ktoré je potrebné reagovať komplexnou právnou úpravou. Čiastkové zásahy formou novely sú totiž už z hľadiska spoločenských potrieb nepostačujúce.

Návrh zákona člení súkromnú bezpečnosť na bezpečnostnú službu poskytovanú súkromnými bezpečnostnými službami a technickú službu na ochranu majetku a osôb. Z doterajšej strážnej služby a detektívnej služby vyníma ako samostatný druh bezpečnostnej služby odbornú prípravu a poradenstvo v strážnej službe a detektívnej službe.

Osobám poskytujúcim bezpečnostné služby návrh zákona ustanovuje podmienky, ktoré musia splniť, a to nielen z hľadiska odbornej spôsobilosti, ale aj z hľadiska bezúhonnosti a spoľahlivosti. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa navrhuje ustanoviť tieto podmienky aj pre osoby poverené výkonom odbornej prípravy a poradenstva. Návrh zákona novo upravuje poskytovanie technickej služby a podriaďuje poskytovanie tejto služby pod režim tohto zákona. Tým sa pri povoľovaní, kontrole a výkone technickej služby odstraňuje doterajšia dvojkoľajnosť, pretože technická služba bola súčasne podriadená pod režim zákona o súkromných bezpečnostných službách a aj pod režim živnostenského zákona. Doterajšia právna úprava vykonávania štátneho dozoru alebo kontroly odkazovala na osobitné predpisy o kontrole v štátnej správe, čo nebolo postačujúce z hľadiska kontroly podnikania na úseku bezpečnostných služieb, a preto sa výkon štátneho dozoru a kontroly komplexne upravuje v navrhovanom zákone. Návrh tiež predpokladá sprístupnenie informácií o prevádzkovateľoch súkromnej bezpečnosti a ich zamestnancoch na internetovej stránke v rozsahu obdobnom živnostenskému registru. V súvislosti so zmenami oproti doterajšej právnej úprave súkromných bezpečnostných služieb sa navrhuje novelizovať aj živnostenský zákon a zákon o správnych poplatkoch.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi. Nech sa páči, prosím, pán poslanec.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 378 zo 14. júna 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o súkromnej bezpečnosti (tlač 1194). V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. júna 2005 č. 1196 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 7. septembra 2005 a gestorský výbor do 9. septembra 2005.

Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1196. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1197.

Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona uviedol.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, návrh zákona, ktorý vám predkladám v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2005 na posúdenie, reaguje na skúsenosti z uplatňovania zákona č. 331 o voľbách do Európskeho parlamentu, ako aj na potrebu zosúladiť ustanovenia zákonov upravujúcich konanie volieb a referenda.

Novela oboch zákonov nezasahuje do systematiky zákonov, spôsobu vykonania volieb ani vecne nemení podmienky hlasovania z pohľadu aktívneho a pasívneho volebného práva, spôsobu zisťovania výsledkov a prideľovania mandátov. Ide teda o technickú úpravu niektorých ustanovení.

V oboch článkoch návrhu zákona sa upravuje ustanovenie o vrátení kaucie politickej strany alebo koalícii strán s tým, že ďalším dôvodom na vrátenie kaucie je aj nezaregistrovanie kandidačnej listiny politickej strany alebo koalície.

V čl. I sa ďalej ustanovuje jednotný spôsob číslovania volebných okrskov, skladanie sľubu zapisovateľa volebnej komisie, ustanovujú sa subjekty, u ktorých sa uplatňujú príslušné náhrady za výkon činnosti člena volebnej komisie, a lehoty, v ktorých tieto náhrady je potrebné uplatniť.

V čl. II sa konanie volieb do Európskeho parlamentu ustanovuje na sobotu. Upravuje sa povinnosť členov okrskových volebných komisií zachovávať mlčanlivosť o spracúvaných osobných údajoch, upresňuje sa ustanovenie o aktívnom volebnom práve v súlade s § 2 zákona. Rieši sa aj prípad, keď volič nepreukáže svoju totožnosť - ako sankcia za nesplnenie zákonom ustanovenej povinnosti sa mu neumožní hlasovanie. V súlade s citovaným rozhodnutím Rady sa upravuje zverejňovanie výsledkov volieb.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o podporu predkladaného návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Miklušičákovi.

J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov (tlač 1196). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005. Z formálnoprávnej stránky obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, ani na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií. Nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nepatrí medzi priority aproximácie práva podľa pozičných dokumentov uvedených v bode 3 písm. a) a b) prílohy č. 1 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1197 z 3. júna 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 7. septembra 2005 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2005.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Áno. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy nemám žiadne. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pán poslanec Cabaj, pán poslanec Heriban. Končím možnosť ďalších... To je, Tibor, do rozpravy, hej, lebo ešte to nepreregistrovali. Prosím, keby technici označili prihlášky do rozpravy pod značkou R a nie ako procedurálny návrh.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Cabaj. A ako som už povedal, končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Heriban.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, dovoľte pri prerokovaní týchto návrhov zákonov zaujať jedno stanovisko, a to, že nie tak dávno, čo sme prijali nový volebný zákon - zákon o voľbách do Národnej rady. Veľa sme na tú tému diskutovali, keď sa tento návrh predkladal, dokonca ho vrátil prezident republiky na opätovné prerokovanie. Zákon bol prijatý aj so všetkými vecami, ktoré v ňom boli zahrnuté. A asi sme mali vtedy pravdu, keď sme na niektoré veci upozorňovali, pretože samotné ministerstvo vnútra, resp. teraz teda vláda predkladá návrh na novelu súčasne platného volebného zákona - zákona o voľbách do Národnej rady.

Tak ako som mal možnosť vidieť, nemám výhrady k tým návrhom, ktoré sa tam objavili. Ale skôr ma trápi, že ak už jedným návrhom sa menia dva volebné zákony, a to zákon o voľbách do Národnej rady a zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, tak trochu ma trápi, že sa nevenovala väčšia diskusia tejto príprave, pretože nie tak dávno sme tu prijali zákon o voľbách do Európskeho parlamentu. Prebehli tieto prvé voľby a výsledky ukázali, že skutočne z praktických hľadísk má niekoľko nedostatkov a bude potrebné, aby sme sa v druhom čítaní touto otázkou zaoberali, aj keď je to trochu na hrane, pretože zákon o rokovacom poriadku hovorí, že nie je možné ísť nad rámec novely, jedine so súhlasom predkladateľa. Myslím, že bude priestor, aby sme si vo výboroch, pán minister, vydiskutovali tieto veci. Pretože pri prerokovaní návrhu zákona o voľbách do Národnej rady aj vy osobne ste tu súhlasili s možnosťou, ja neviem, dvoch, resp. troch, alebo teda aká otázka preferenčných hlasov pri kandidátoch pri voľbách do Európskeho parlamentu. A keďže sme prijali medzitým už zákon o voľbách do Národnej rady, kde sa zakotvilo 3-percentné kvórum na zmenu preferenčných hlasov, preto by možno bolo vhodné, keby sme zvažovali zosúladiť tieto volebné zákony, aby aj vo voľbách do Európskeho parlamentu bolo 3-percentné kvórum, keď už máme v jedných voľbách, aby sme to teda mali aj v druhých.

Otázka do diskusie k ďalším veciam, ktoré by boli, a navyše, pán minister, možno ako taká domáca úloha porozmýšľať nad tým, že či by nestálo za úvahu skompletizovať nejaký, nechcem to teraz nazvať univerzálny volebný zákon, aby sme nemali pre každé voľby samostatné volebné zákony, a teda vždy hľadali riešenie, ako postaviť okrsky, ako hľadať riešenia pre toto zastúpenie pri orgánoch, ktoré vykonávajú voľby. A, samozrejme, aby sme trochu aj neplietli voličov, pretože každé voľby sa vykonávajú podľa iného zákona, dokonca ešte aj včítane referenda. Takže možno by stálo za úvahu, keby sme to nejakým spôsobom zosúladili a potom by sme zjednodušili prácu aj tým, ktorí sa podieľajú na práci.

Samozrejme, vítam aj tú pozíciu, ktorá mení to, čo sa nám možno nie celkom dôsledným sledovaním podarilo dostať do zákona o voľbách, že sme zakotvili nedeľu ako volebný deň. Predsa na Slovensku tá sobota je skôr zaužívaná ako volebný deň. Takže ak máme aj voľby do Národnej rady na jeden deň - na sobotu, je možné, aby teda takýmto spôsobom aj voľby do Európskeho parlamentu, aj keď sú v dohľadnom čase až v horizonte ďalších 5 rokov, ale keď sa už tou otázkou zaoberáme, aby sme to takýmto spôsobom skompletizovali.

Takže podporujem návrh zákona zaradiť do druhého čítania s tým, že potom by sme uplatnili niektoré pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Heriban.

J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi krátko chcem zareagovať na predložený návrh zákona.

Už v úvodnom slove pán minister povedal, že v podstate ide len o technické úpravy. Myslím si, že tak ako je to tam predložené, tak všetky tie úpravy majú svoju logiku a majú svoje opodstatnenie. Chcel by som však využiť túto príležitosť a upozorniť na niektoré nedostatky alebo niektoré drobnosti, ktoré sú v týchto dvoch návrhoch, lebo sú to dva návrhy, jeden je zákon č. 333/2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a druhým krokom sa mení zákon č. 331/2003 o voľbách do Európskeho parlamentu. Chcel by som upozorniť na také drobnosti, ktoré tam sú. Povedzme v rámci kaucií v jednom návrhu sa hovorí, že politické strany majú kauciu zložiť do 105 dní, a v druhom návrhu sa hovorí, že politické strany majú zložiť kauciu do 80 dní. Ja by som vlastne navrhol aj to, čo povedal pán poslanec Cabaj, že tie návrhy by mali nejako logicky kooperovať. Nevidím dôvod, prečo v jednom návrhu zákona je lehota 105 dní a v druhom je lehota 80 dní.

Zdá sa mi nie celkom presné, aj návrh, ktorý hovorí v zákone č. 333/2004, kde by sa kaucia vracala stranám, ak dosiahnu 3 %, pritom v druhom návrhu sa kaucia vracia, keď strany dosiahnu 2 %. Z môjho pohľadu je dobré, keby aj v jednom, aj v druhom návrhu boli 2 %, pretože si myslím, že nie je celkom spravodlivé, ak strana, ktorá dosiahne 3 %, čo už je výborný volebný výsledok, 3-percentné strany sú relevantné strany a tieto strany by boli v situácii, že by im kaucia prepadla, a pritom nad 3 % už má strana štátny príspevok. Takže to sa mi zdá nepresné a že to obmedzuje aktivitu menších politických strán. Myslím si, že asi nikto nemá záujem, ani určite ministerstvo nemá záujem, aby na Slovensku existovali len veľké politické strany, pretože možno práve z menších politických strán v budúcnosti môžu vzniknúť oveľa silnejšie subjekty.

Takže by som len chcel mojich kolegov, ktorí sú povedzme aj v ústavnoprávnom výbore, upozorniť na tieto drobnosti, nedostatky. Inak si myslím, že tie návrhy sú dobré a určite ich podporíme do druhého čítania. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Heriban bol posledný prihlásený v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť so svojím záverečným slovom? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz bude nasledovať prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o výkone trestu odňatia slobody.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1193. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1201.

Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o výkone trestu odňatia slobody sa predkladá na rokovanie Národnej rady na základe plánu legislatívnych úloh na rok 2005 a nadväzuje na schválené trestné kódexy.

Schválením nového Trestného zákona a Trestného poriadku sa významným spôsobom zavŕšil dlhoročný proces rekodifikácie základných trestnoprávnych predpisov. Prijatím uvedených zákonov je položený základ v oblasti trestnoprávnych predpisov, na ktorý však musí nadväzovať a z ktorého musí vychádzať príprava a spracovanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich z vecného hľadiska s uvedenými trestnými kódexmi, medzi ktorými významné miesto patrí aj základným predpisom upravujúcim oblasť väzenstva.

V súčasnosti platný zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody bol od roku 1965, keď bol prijatý, novelizovaný 8-krát, čím sa do značnej miery stal neprehľadným. V 90. rokoch minulého storočia sa niektorými novelami podstatným spôsobom zmenili existujúce inštitúty a zaviedli sa mnohé nové inštitúty. Predovšetkým novelou zákona z roku 1990 a potom z roku 1993 sa v dôsledku nových spoločensko-ekonomických a politických zmien prehĺbila vnútorná diferenciácia odsúdených vo výkone trestu a zmenilo sa zaobchádzanie s niektorými špecifickými kategóriami odsúdených, precíznejšie sa upravila oblasť právneho postavenia odsúdených a disciplinárnej praxe a v neposlednom rade sa prehĺbila humanizácia a demokratizácia výkonu trestu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

V súčasnosti už zákon z roku 1965 však v mnohých smeroch nevyhovuje novým požiadavkám, ktoré sa kladú na výkon trestu a niektoré z nich sú predkladané aj medzinárodnými organizáciami, ako je Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, čo je poradný výbor Rady Európy. Taktiež uplatňovaním mnohých inštitútov v praxi si v dôsledku častých zmien a doplnkov vyžaduje poskytovanie opakovaných výkladov, stanovísk a právnych názorov z dôvodu, že pôvodný zámer zákonodarcu sa stal do značnej miery nejednoznačný v dôsledku neskôr prijatých noviel.

Z týchto dôvodov pristúpilo ministerstvo spravodlivosti a následne vláda k vypracovaniu a predloženiu úplne nového zákona o výkone trestu odňatia slobody. Novou právnou úpravou sa odstraňujú z výkonu trestu také postupy a tiež niektoré inštitúty, ktoré splnili svoj účel v čase ich platnosti, avšak už sú neopodstatnené a prekonané vzhľadom na zmeny vo filozofii uplatňovania trestu odňatia slobody.

Nová kodifikácia je v súlade s ústavou a s našimi medzinárodnými dohovormi a vychádza z rekodifikácie trestného práva hmotného a trestného práva procesného. Vychádza tiež z analýzy a zhodnotenia účinnosti doterajšej právnej úpravy, uplatňovanie jednotlivých inštitútov v rámci výkonu trestu a z dostupných poznatkov penologického výskumu a právnej úpravy v niektorých európskych štátoch. Vládny návrh zákona upravuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody uloženého v trestnom konaní, práva a povinnosti odsúdených vo výkone tohto trestu a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

Základnými cieľmi návrhu zákona je predovšetkým

- zabezpečiť ochranu základných práv a slobôd osôb vo výkone trestu,

- prehĺbiť progresívnosť a diferenciáciu výkonu trestu vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených,

- vytvoriť predpoklady na začlenenie sa odsúdených do spoločnosti po skončení výkonu trestu.

Ale jedným z najdôležitejších cieľov zákona je zabezpečiť dostatočnú ochranu spoločnosti najmä pred páchateľmi obzvlášť závažných zločinov a recidivistami.

Z uvedených dôvodov si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu vládneho návrhu zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci.