Čtvrtek 12. května 2005

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa za poslanecké kluby prihlásili traja páni poslanci, pán poslanec Ševc, Albert a poslankyňa Brestenská. Ďalej sú prihlásení písomne do rozpravy poslanci a poslankyne Bollová, Mušková, Kondrót, Maxon, Jarjabek a Angyalová. O vystúpenie požiadal pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so stanoviskom vlády k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva. Je len o niečo dlhšia, ako bola správa zástupcu navrhovateľov, takže myslím, že to zvládneme v krátkej dobe. Chcel by som povedať na úvod, že vláda prijala jednohlasne svoje stanovisko a ak by parlament začal o niečo skôr, tak by ho predniesol predseda vlády, ktorý tu bol, ale požiadal ma, aby som v jeho zastúpení oznámil v parlamente stanovisko vlády.

Chcel by som veľmi stručne uviesť výsledky ministerstva školstva za dva a pol roka pôsobenia súčasného ministra. Vládny program uvádza: hlavným a dlhodobým cieľom vlády v oblasti výchovy a vzdelávania je transformácia tradičného školstva na moderné školstvo 21. storočia, ktoré spolu s ostatnými zložkami systému celoživotného vzdelávania bude pripravovať ľudí pre život a prácu v nových podmienkach.

Zameriam sa na dva ciele reforiem, na oblasť regionálneho školstva a oblasť vysokého školstva. V oblasti regionálneho školstva bolo cieľom podporiť viaczdrojové financovanie regionálneho školstva a jeho vyššiu efektivitu, znížiť decentralizáciou administratívnu náročnosť správy škôl a vytvoriť podmienky na postupnú realizáciu obsahovej prestavby výchovy a vzdelávania. V oblasti vysokého školstva týmito cieľmi bolo zabezpečiť postupne možnosť prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelávaniu pre všetkých občanov, ktorí oň prejavia záujem a budú spĺňať podmienky na prijatie. Podporiť rozvoj základného aplikovaného výskumu na vysokých školách a takisto účinne riešiť problém dlhodobo neadekvátneho podfinancovania vysokého školstva. Kľúčovými krokmi k naplneniu týchto cieľov bolo v oblasti regionálneho školstva zavedenie transparentného normatívneho spôsobu financovania škôl. To znamená, po prvýkrát sa zaviedol spravodlivý model financovania škôl na základe počtu žiakov. Takisto sa transformovala štátna správa v regionálnom školstve a pripravuje sa obsahová reforma regionálneho školstva. V oblasti vysokého školstva transformácia vysokého školstva prebehla podľa nového zákona o vysokých školách a pravidelne sa medziročne zvyšovali dotácie zo štátneho rozpočtu do vysokých škôl. Po uskutočnení zmeny financovania a systému štátnej správy v oblasti regionálneho školstva ministerstvo intenzívne pracuje aj na vytvorení podmienok pre obsahovú prestavbu v regionálnom školstve. Jej základom bude nový zákon o výchove a vzdelávaní, ktorého predloženie na verejnú diskusiu sa predpokladá v priebehu druhého polroku roku 2005. V oblasti regionálneho školstva spomeniem skôr heslovito aj niektoré ďalšie reformné aktivity.

Novela vyhlášky o prijímaní na štúdium umožňujúca uchádzať sa o prijatie na viacero stredných škôl, aby absolventi základných škôl mali väčšiu možnosť výberu. Opakované celoslovenské testovanie žiakov, zlepšenie odmeňovania učiteľov s dôrazom na mladých zamestnancov, aby naše školstvo bolo atraktívne pre mladých absolventov a aby sa obmedzila fluktuácia, ktorá v školstve je. Je to aj prejav spoločenského ocenenia mimoriadne kľúčovej profesie pre budúcnosť národa, profesie učiteľskej.

Takisto by som spomenul heslovito niektoré ďalšie zmeny v oblasti vysokého školstva, ktoré boli podrobne prezentované v tejto snemovni v apríli minulého roku v osobitnej správe. V akademickom roku 2004/2005 prišlo k najväčšiemu medziročnému nárastu počtu študentov vysokých škôl, ktorých celkový počet po prvýkrát v našej histórii prekročil hranicu 150 000, po prvýkrát prekročil počet novo nastúpených študentov na vysoké školy hranicu 50 % populácie devätnásťročných. Veľký kus práce sa vykonal v oblasti kvality, kde nová akreditačná komisia od 1. septembra 2002 do 8. apríla 2005 na svojich zasadnutiach posúdila takmer 2500 nových študijných programov a tie, ktoré spĺňali stanovené kritériá, odporučila ministrovi akreditovať.

Taktiež sa radikálne zlepšilo financovanie vysokoškolskej vedy a techniky. V rámci výdavkov na vysoké školy v štátnom rozpočte tieto stúpli zo 606 miliónov v roku 2000 na 948 miliónov v roku 2005, čo predstavuje nárast o 56,3 %. Od roku 2001 sa napĺňa aj cieľ zvyšovania objemu finančných prostriedkov poskytovaných vysokým školám zo štátneho rozpočtu. Príspevok zo štátneho rozpočtu dnešným verejným vysokým školám stúpol z viac ako 5 miliárd v roku 2000 na viac ako 10 miliárd v roku 2005, teda o 102,6 %. V roku 2004 dokázalo vyrovnane aj vďaka týmto zmenám hospodáriť 15 z 20 verejných vysokých škôl. V roku 2002 to boli len dve vysoké školy, čo je nepomerný úspech reformného úsilia v oblasti vysokého školstva. Nový moderný zákon o financovaní výskumu a vývoja podporilo v tejto snemovni 142 zo 144 hlasujúcich poslancov a ministerstvo spravodlivosti po schválení legislatívneho zámeru má pripravený aj návrh zákona o športe.

Dovoľte mi teda sumarizovať a na záver sa vyjadriť aj k oblasti maturít. Vzhľadom na vládny program ministerstvo školstva realizovalo najdôležitejšie zmeny nášho školstva v posledných pätnástich rokoch. Základné školy išli do gescie obcí, stredné školy do gescie samosprávnych krajov. Zaviedlo sa financovanie na žiaka, spravodlivý systém financovania, ktorý posilňuje konkurencieschopnosť základných a stredných škôl a zabezpečuje, aby každý rodič, ktorý platí tejto krajine dane, dostával od štátu približne rovnakú sumu na vzdelávanie svojho dieťaťa. Kvôli tomu sú rovnocenne financované všetky typy škôl, štátne, súkromné aj cirkevné. Ministerstvo zabezpečilo výrazné zvýšenie platov učiteľov, aby som podčiarkol, najmä mladých, začínajúcich učiteľov.

Dovoľte mi vyjadriť sa na záver aj k otázke maturity. Nová maturita sa zavádza preto, aby v budúcnosti nemuseli byť prijímacie pohovory na vysoké školy, aby každý študent maturant išiel podľa rovnakého metra, aby neboli rozdiely v kvalite jednotlivých maturít podľa jednotlivých stredných škôl. Samozrejme, pri teste z matematiky sa stala chyba. Treba túto chybu priznať a ona nastala v dôsledku zlyhania ľudského faktora. Viem si predstaviť, že pre maturantov nebolo ľahké opakovať test z maturity. Viem si to predstaviť možno o to viac, že si z členov vlády asi najlepšie pamätám vlastnú maturitu. Určite to bolo stresujúce, ale musím zdôrazniť, že písomný test opakovalo 2 700 z celkového počtu 65 000 maturantov. To opakovanie bolo však nevyhnutné, pretože inak by bola spochybnená dôveryhodnosť maturity. Právne riešenie, iné ako zvolil minister školstva, by bolo za každých okolností spochybniteľné. Ak by sme išli do diskusie, kto má maturity opakovať, či len tí, ktorí odovzdali vyplnené testy, alebo tí, ktorí ich mali k dispozícii desať minút, pätnásť minút, dvadsať minút, nevedeli by sme urobiť jasnú deliacu čiaru a bolo by to vždy veľmi arbitrárne, svojvoľné posudzovanie tých prípadov, kde maturity opakované byť musia a kde byť nemusia. Ak sme nechceli vystaviť pochybnosti maturantov, ktorí robili náročnejší variant matematickej maturity, tak rozhodnutie ministra školstva bolo jediné správne a bolo aj v súlade s vyhláškou, pretože maturita s vyplnenými testmi bola maturitou nulitnou. Tá chyba nastala však aj preto, že malý okruh ľudí poznal obsah maturitných testov a ten malý okruh ľudí bol preto, aby sa obsah maturitných testov neprezradil. Preto ich videlo len tak málo ľudí, aby nemohli byť ovplyvnené, aby bola garantovaná čo najväčšia transparentnosť celého maturitného procesu, preto ich organizáciu zabezpečoval Štátny pedagogický ústav, ktorého riaditeľ bol odvolaný. Z toho dôvodu, napriek nepríjemnej chybe, ktorá sa stala, myslím si, že postup ministra školstva bol promptný a bol správny. Ak by každý minister, či minulej, dnešnej, alebo budúcej vlády bol odvolávaný pre prípad, kedy dôjde k zlému nafoteniu testov, tak sa obávam, že by žiaden minister, či teraz, alebo v budúcnosti vo svojej funkcii nezostal viac ako niekoľko dní. Nie je to chyba, ktorá je zanedbateľná, ale ktorá je objektívna a ktorá sa stane, a dôležité je, že bola vyriešená a dnes všetci maturanti z matematiky majú zabezpečené to, že sa na ich testy bude prihliadať aj pri prijímacích pohovoroch na vysoké školy a že ich nikto ani dnes, ani v budúcnosti nebude môcť spochybniť.

Dovoľte mi na záver už len jednu poznámku. V parlamente sa dnes argumentuje - a teraz to myslím na všetky strany, ktoré sa k tomuto návrhu tým alebo oným spôsobom pripojili -, sa argumentuje tým, že minister školstva nezvládol reformu a že nie je schopný vo svojom rezorte ďalej pôsobiť. Myslím si, že tak deliaca čiara, úprimne, nie je. Nie je to o schopnosti a neschopnosti, je to o momentálnej popularite alebo nepopularite, pretože akcie, ktoré boli následne organizované, mediálne, vyvolali zdanie nepopularity ministra a k tomu sa pripojili strany opozície a, žiaľ, nielen! Takže, deliaca čiara v tomto prípade nie je medzi schopnosťou a neschopnosťou, pretože minister školstva patrí k významným ministrom vo vláde, tá deliaca čiara je medzi popularitou a nepopularitou, a preto považujem návrh skupiny poslancov z tohto dôvodu za návrh, ktorý je čisto populistický, a mrzí ma, že skupina poslancov k takémuto záveru prišla a návrh predložila.

Záverom chcem povedať, že vláda ako celok odmieta návrh na vyslovenie nedôvery, hodnotí ho ako neobjektívny, tendenčný a účelový. Ďakujem, pán predseda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave budeme pokračovať. O slovo požiadal predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Hrušovský. (Hlasy v sále.) Ospravedlňujem sa, to je moja prekážka, ja som to spôsobil. Pán predseda, ospravedlňujem sa. S faktickými poznámkami, ako prvá pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Mečiar, Cabaj, Bollová a pán poslanec Maxon ako posledný. Končím možnosť s vystúpením s faktickými poznámkami, aj s prihláškami, ako prvá pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, v úsmevnom stanovisku vlády chýbalo jedno reálne konštatovanie, že pán minister nepozná právne predpisy svojho rezortu a nepostupuje podľa nich. Príklad: zadávať testy nemal žiaden výskumný ústav, ale malo ministerstvo. § 7 vyhlášky ministerstva z 23. augusta 2004 jasne hovorí, že písomnú formu maturitnej skúšky zadáva ministerstvo. Po prvé. Ďalšie právne pochybenie pána ministra sme zažili v parlamente, keď pán poslanec Mečiar ho interpeloval za to, že ruší slovenské školy a zakladá maďarské. Pán minister nás všetkých tu presviedčal, že on za to nemôže, pretože je to kompetencia samosprávy. Pán minister, nechcem hodnotiť z morálnej stránky toto, ale ak ste to mysleli úprimne, hrubo, ale hrubo nepoznáte vysokoškolský zákon, ktorý ste sám predkladali, pretože v zmysle vysokoškolského zákona samospráva len navrhuje zrušenie škôl a vy ich rušíte, alebo nerušíte. Čiže, pán minister, nepoznáte právne predpisy, nepostupujete podľa nich a bolo by možné uviesť viac príkladov, čo si nechám na moje vystúpenie v rozprave.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Veľmi pozorne som počúval. Počul som slová, nie argumenty a pretože horšie rozumiem, tak by som najväčšieho ministra za KDH poprosil, či najlepší minister za KDH už tie reformy skončil, alebo či bude ešte horšie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj...

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, ak ste tu hovorili, že tento návrh je o tom, či je popularita alebo nepopularita, vy ste si aj sám odpovedali. Veď vy ste tu sám povedali, že to nie je deliaca čiara medzi koalíciou a opozíciou. Síce vy ste povedali: Žiaľ, ale to už je váš problém, nie náš, v tomto parlamente. Takže vy ste predkladali stanovisko vlády, ja som čakal, že skutočne v tomto stanovisku vlády budú také argumenty, ktoré budú podporovať realizáciu tých krokov, ktoré sa na ministerstve robia, ale zatiaľ to bolo v konštatačnej rovine a v konštatovaní, ako v tom, čo si vôbec tento parlament dovolil, že uplatnil svoje právo a predložil návrh na vyslovenie nedôvery. Viete, pred pár dňami sa tu hlasovalo o dôvere ministrovi Froncovi, vtedy ho podržalo zopár nezaradených poslancov, ako že dostal dôveru, ale čas ukázal, ani nie tak veľa, o necelé dva mesiace je tu návrh na nedôveru ministrovi Froncovi, a už vy sám ste povedali, že, žiaľ, nie je to len opozícia. Takže asi niekde tá chyba bude, aj keď si to nechcete priznať a ono zrejme asi na Slovensku platí to typické slovenské, že Jánošíka si obesíme sami. Pred rokom sme vstúpili do Európskej únie. Ak by sme sa trochu poučili z fungovania demokracií v tých krajinách, ktoré už v Európskej únii pôsobili, tiež v jednom štáte padol most, ktorý nestaval minister dopravy, a minister dopravy podal demisiu, to je politická kultúra.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády Lipšic, s úctou k vašej odbornosti vyjadrujem sklamanie nad vaším dnešným vystúpením. Vaša rigorózna a neargumentačná záštita vychádza z toho, že ste zrejme nepočúvali predkladaciu správu. Skupina poslancov nenavrhuje vysloviť nedôveru pánovi ministrovi Froncovi pre zle nafotené maturitné testy. Dôvodov je oveľa viac a sú oveľa závažnejšie. Predpokladám, že ak ste čítali text, ktorý vám pripravili, to moje prvé obvinenie asi nepatrí na vašu adresu, tak aspoň dúfam, že si teraz tu opakovane vypočujete množstvo dôvodov, ktoré poslanci majú k tomuto návrhu v prebiehajúcej rozprave. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. A, vážený pán podpredseda vlády, to, čo ste pred chvíľočkou predviedli, to bola typická ukážka manipulácie, manipulácie v tom zmysle, že celkom na úvod ste oznámili, že ste splnomocnený a dokonca požiadaný predsedom vlády Slovenskej republiky predniesť tu v snemovni stanovisko vlády. Vážený pán podpredseda vlády, my to stanovisko vlády písomne máme. To stanovisko bolo prijaté uznesením č. 360 z 10. mája. To, čo vy ste hovorili, to boli vaše osobné názory. Zo stanoviska vlády ste prezentovali len veľmi úzku časť. Takže, pán podpredseda, neinformujte poslancov Národnej rady, že predkladáte stanovisko vlády, keď tlmočíte svoj osobný pohľad na vec. Opäť zdôrazňujem, je to typická manipulácia, ktorú tu v parlamente pravidelne predvádzate. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal pán minister v reakcii na faktické poznámky. Zapnite mikrofón, prosím vás, pánovi ministrovi. Pán minister Lipšic. Reakcia na faktické.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ja len veľmi stručnú reakciu na pána poslanca Maxona. Ja som v úvode môjho vyjadrenia hovoril o stanovisku vlády a to som prečítal takmer celé, má dve a pol strany, pán poslanec, a potom som povedal svoj názor na reformy na ministerstve školstva a svoj názor na otázku maturít, ktorá bola spúšťacom mechanizmom tohto návrhu. Pán poslanec, po včerajšku, kde ste sa snažili obmedziť slobodu prejavu predsedu parlamentu, to robíte znovu dnes. Veľmi ma mrzí, že v tejto snemovni takýmto spôsobom vystupujete, ubezpečujem vás, že veľkú vec si z toho nerobím.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Hrušovský.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predtým, ako zaujmem krátko stanovisko k návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva, chcel by som pánovi poslancovi Cabajovi povedať, že bola tu jedna vláda a nie minister, ktorá bránila tomu, aby Európska únia rešpektovala Slovensko ako jednu demokratickú krajinu, a neodstúpila. Až občania Slovenskej republiky rozhodli vo voľbách o tom, že jej tento mandát odobrali ďalej. Odobrali. Pán poslanec, ale o tom nebudem polemizovať. Takže buďme k sebe korektní, úprimní a nerobme z tohto vážneho rozhodnutia demagógiu a bol by som nerád, keby sme v takejto vážnej, naozaj, atmosfére, ako je odvolávanie ktoréhokoľvek člena vlády, považujem za vážny ústavný krok a bol by som rád, keby sme aj pri dnešnom rokovaní sa takto jeden voči druhému správali bez ohľadu na to, ktorý minister a z ktorej strany je odvolávaný. Ja považujem návrh na odvolanie za legitímny ústavný nástroj opozície a vôbec sa nečudujem, že ho opozícia využíva a že ho využíva aj teraz voči ministrovi školstva. Pozorne som si vypočul dôvody, ktoré predkladateľ za skupinu poslancov uviedol. Nebudem polemizovať s nimi, predpokladám, že sú tu oveľa lepší odborníci na problematiku školstva, ktorí vyjadria svoj postoj, a je tu nakoniec pán minister, ktorého považujem za najkompetentnejšieho, aby sa sám osobne k veci vyjadril. Uznávam, že je to práve parlament a ja som to sám niekoľkokrát hovoril, miestom na to, kde máme vyjadriť svoje politické stanoviská k práci ministra, ku ktorémukoľvek rezortu, môžeme ho chváliť, môžeme ho kritizovať, ale mali by sme byť pri tom naozaj korektní a otvorení, mali by sme vždy v prvom rade hľadieť na vecnú stránku problému ako na politickú. Ako predseda KDH chcem povedať, že Kresťanskodemokratické hnutie v plnej miere podporuje ministra školstva a má jeho dôveru. Vážime si jeho statočnú prácu a podporujeme ho vo všetkých krokoch, ktoré vo svojom rezorte urobil. Na začiatku volebného obdobia, keď sme preberali tento rezort, sme vedeli, že to bude jeden z najťažších na uskutočnenie reforiem. Ale boli sme si vedomí aj toho, že tak ako v zdravotníctve, v justícii, v podnikateľskom prostredí či v sociálnej oblasti, aj školstvo musí prejsť zásadnými zmenami. Boli sme a stále aj sme odhodlaní investovať všetky naše sily do kvalitného vzdelávania, pretože vzdelaní ľudia sú naším najväčším bohatstvom a sú bohatstvom každej jednej krajiny.

Dobre a kvalitne vzdelaní ľudia majú viac možností a príležitostí žiť lepší život. Som presvedčený, že Martin Fronc na ceste za týmto cieľom nezaváhal a považujem ho za jedného z najreformnejších ministrov školstva, aké Slovensko od roku 1989 malo. Všetci si uvedomujeme, ctené kolegyne a kolegovia poslanci, politické súvislosti tohto návrhu. Všetci vieme, že jeho podstatou nie sú opakované maturity ani prípadné kritické slová a možno aj niektoré chyby, ktorých sa či už ako ústavní činitelia, ako ľudia, môžeme dopustiť. Napriek tomu, ak táto diskusia bude skutočne o školstve, túto diskusiu vítam. Vítam, že, verím, že pán minister obháji svoju pozíciu a vysvetlí reformy, ktoré urobil a ktoré postavili školstvo z kolien na nohy.

Na záver mi dovoľte jednu osobnú poznámku. Martin Fronc je pre mňa úspešný, pracovitý, slušný a obetavý človek. Poznám ho, a preto viem, že dnes v tejto sále nebude vykrikovať, nebude robiť gestá ani ironické poznámky. Bude trpezlivo počúvať a odpovedať na vaše otázky. Možno tichšie, ako ste u iných ministrov zvyknutí. Ale myslite, prosím, pritom na citát klasika, že aj v tichom človeku silno búcha srdce. Ja viem, aké veľké srdce, aké veľké miesto v srdci Martina Fronca zaberá zodpovednosť za vzdelanie detí, mladých ľudí a ďalších generácií Slovenska. Preto mu verím a verím aj tejto snemovni, že Martina Fronca vypočuje a ponechá ho vo funkcii ministra školstva, aby svoju víziu mohol úspešne dokončiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dostal som informáciu, že nefunguje zariadenie, ktoré označuje prihlášky s faktickými poznámkami. Namiesto F ako faktická poznámka, už sa to objavilo u pána Cupera a predchádzajúci kandidáti na prihlášku s faktickou, pán Cabaj, Tóthová, pán Mečiar, pán Cuper sú označení ako procedurálny návrh. Takže s faktickými poznámkami pán Cabaj, Tóthová, Mečiar, Cuper. Končím ďalšie prihlášky. Pán Cabaj ako prvý.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, nerád sa v týchto veciach sporím, pretože mnohé veci si máme možnosť vydiskutovať, ale ak hovoríte o skutočnosti, že v 98. občania rozhodli o našej vláde, že ju nechcú, tak nemáte pravdu. Bola to práve Ľudová strana HZDS, ktorá voľby vyhrala a len zákulisnými ťahmi sa uhralo to, čo sa uhralo, že nejaká vláda sa tu postavila. Tá nejaká vláda fungovala na antimečiarizme, ktorý mali zakódovaný ako svoj hlavný program. Postupom času tento program im odišiel a je situácia, že tá vláda, ktorá vznikla, dnes funguje tak, že má menšinu, a len vďaka tomu, že poslanci, ktorí sa na chrbte strán dostali do parlamentu, teraz sa tvária akože nezávislí alebo nezaradení, držia vôbec túto vládu. Takže nie občania tak rozhodli, ale svojvoľne niektorí poslanci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predseda parlamentu, nehnevajte sa na mňa, ale nepovažujem vašu poznámku ku vláde Vladimíra Mečiara za korektnú. Konečne už jasne treba povedať a zdôrazniť, že Európska únia zmluvu o začatí prístupového rokovania podpísala s predsedom vlády Vladimírom Mečiarom. Ak by bolo také stanovisko, ako ste vy naznačili, samozrejme by to neurobila. Prijatie do Rady Európy bolo v období vlády Vladimíra Mečiara. Všetci komisári, ktorí prichádzali, konštatovali, že ľudské práva na Slovensku sú plne zabezpečené a že Slovensko je krajina, ktorú možno prijať do Európskej únie.

Tretí argument. Americký kongres začiatkom roku 1999 na návrh kongresmana Bara Stupaka prijal uznesenie, kde poďakoval vláde Vladimíra Mečiara, že navigovala vývoj Slovenska k demokracii. Opakujem, poďakovala vláde Vladimíra Mečiara, že navigovala vývoj Slovenska k demokracii. Čiže to, čo ste tu povedali, je v príkrom rozpore s realitou a je výsledkom manipulácie médií, ktoré to s určitým cieľom zabezpečovali. Preto vás žiadam, aby ste nabudúce už takéto výroky v tejto snemovni nemali. Ak nechcete veriť, môžete si túto rezolúciu pozrieť, je zachytená v stenozáznamoch amerického... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Nemôže poznať pravdu o dnešku, kto falšuje históriu minulých rokov. Robiť to a pokračovať v tom ďalej je nedôstojné a hlúpe. Sú tu dva dojmy, ktoré mám. Jeden z toho, čo som počul cez uši, veľmi dojímavý z toho, čo hovoril pán predseda KDH a predseda parlamentu, ale pred sebou mám aj papier, ktorý tie jeho slová popiera. Je to uznesenie úradu špeciálneho prokurátora vo veci oznamovateľa na ministra školstva Slovenskej republiky Martina Fronca a spol. pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), c) ods. 2 písm. a), b), c) Trestného zákona a ďalšie trestné činy, pričom generálny prokurátor alebo úrad špeciálneho prokurátora rozhodol, že zruší zastavenie konania vyšetrovateľmi a nariadil v trestnom konaní pokračovať. Takže ako, pán predseda? Čo je pravda? Voľáko sa mi tieto dva dojmy, jeden očný, čo vidím, a druhý ušný, čo počujem, nezlučujú. (Smiech v rokovacej sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Počkám pán predsedajúci, kým sa prestanú smiať. Pustite mi opätovne čas.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dajte ešte raz čas pánovi Cuperovi.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem mojim priateľom z KDH povedať, že pokladám to za ich osobnú tragédiu, že sa neustále odvolávajú na tie komédie, ktoré v deväťdesiatom siedmom alebo ôsmom roku povymýšľali aj oni sčasti, lebo nielen oni. A ja o tom niečo viem. Za toho dva a pol roka, čo som tu nesedel, som každý deň, takmer každý deň študoval obsiahle, tisícstranové spisy spravodajských hier, ktoré boli menej primitívne alebo viacej primitívne urobené práve z popudu alebo z podnetu politikov dnešných vládnych strán. Okrem nich ešte boli tu čierne knihy a všeličo iné. Ja by som vám naozaj odporúčal, ak tu nechceme zažívať tieto trápnosti, pretože aj ja môžem začať citovať z toho, čo ste tak vehementne utajili, a potom naozaj bude veľká zábava v tomto parlamente, aby ste na to zabudli a venovali sa radšej budúcnosti. Nechajme to, čo bolo. Dostali ste sa k moci tým, že ste ľudí oklamali rôznymi spravodajskými hrami a vykresľovali ste politikov Hnutia za demokratické Slovensko vďaka úplatným novinárom ako nejakých zloduchov a antidemokratov, ale z toho sa stále žiť nedá. Tragédia pána Fronca, pán predseda KDH, nie je v tom, že je dobrý človek. Tragédia je v tom, že keby jeho srdce ešte bilo aj trochu po slovensky, ale celé ministerstvo, hovoria ľudia nezasvätení, bije maďarským srdcom, že sa tam už rozpráva väčšinou po maďarsky a že tam riadia väčšinu slovenského školstva maďarskí úradníci. Ja viem, že za prvej republiky národnostné školstvo si riadili tí starostovia, ktorí ich chceli mať... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 43. schôdze Národnej rady. Vyhlasujem prestávku. Pokračujeme o 14.00 hodine, ako prvý sa do rozpravy za Klub Komunistickej strany Slovenska prihlásil pán poslanec Ševc. (Ruch v rokovacej sále.) Nie! A vystupuje potom pán poslanec Albert. Hodina otázok nebude, pretože toto je osobitná schôdza s osobitným programom. Áno, otázky, ktoré boli, sa považujú, ako keby neboli položené, tie čo boli položené.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poprosím, keby sa do rokovacej sály dostavili navrhovateľ a spravodajca, je 14.00 hodín, aby sme mohli pokračovať v rokovaní 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Niekoľko minút ešte počkáme, aby zainteresovaní zaujali miesta, a pripraví sa do rozpravy pán poslanec Ševc a pripraví sa pán poslanec Albert.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 43. schôdze Národnej rady, navrhovateľ je na mieste, spravodajca v zastúpení na mieste. Ešte raz opakujem, vystúpi teraz v rozprave pán poslanec Ševc za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska a pripraví sa pán poslanec Albert za Stranu maďarskej koalície. Nech sa páči.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážení členovia vlády, vážený pán minister. Podporili sme návrh na odvolanie pána Fronca z funkcie ministra školstva a s jeho zdôvodnením súhlasíme, a preto nebudem opakovať jeho argumenty. Svoje meritórne stanoviská k jeho návrhu reformy, jeho kompetentnosti, respektíve nekompetentnosti sme už toľkokrát "artikulovali" aj tu v Národnej rade, že už o nich aj vtáky čvirikajú. A ak nie vtáky, tak v každom prípade tisícky žiakov, študentov a občanov na Slovensku, s ktorými sa stretávame. Väčšina ľudí na Slovensku si myslí, že každý rozumný a slušný človek po všetkom tom, čo predviedol Slovensku pán Fronc na poste ministra školstva, by pokorne prišiel pred ministerstvo a pred parlament, poklonil sa a ako bohabojný kresťan ticho povedal: "Ľutujem, mrzí ma to, prepáčte," a odišiel zo svojej funkcie. Ako vidieť, ľudia sa mýlia. Pán Fronc nielenže neodchádza, ale sa drží a drží svojho kresla. Občania si kladú otázku, prečo je to u nás inak ako v ostatnom civilizovanom svete. Ono to možno ani nie je také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad zdá. To, nad čím občan tak krúti hlavou, je najpravdepodobnejšie synergický dôsledok a výsledok viac príčin a okolností, ktoré stoja za zamyslenie. Na Slovensku je normou, že kritizovaní ministri bez akejkoľvek etiky a hanby sa arogantne vysmievajú do tváre občanom nielen z obrazovky, ale aj poslancom v Národnej rade, lebo sú presvedčení, že sa im ani vlas na hlave neskriví, nech by urobili čokoľvek. Súčasná vláda a celovládna koalícia až príliš svojsky uplatňuje kresťanské podobenstvo o jednom pastierovi a stáde. Beztrestne si robia s občanmi, čo len chcú. Všade na svete, keby minister pohorel so svojím návrhom reformy a mal za sebou podobné kauzy ako pán Fronc, považoval by za svoju elementárnu povinnosť a slušnosť odísť. Neodchádza, možno preto, lebo je presvedčený, že je geniálny, len iní o tom nevedia. Čosi sa v tomto smere už naznačilo, že pán Fronc je najlepší minister školstva po roku 89. Potom stojí otázka, akí to boli jeho predchodcovia. Možno, že by stálo za napísanie samotnej vedeckej práce, ktorá by nám pána Fronca v tomto smere nejako viac priblížila. A možno je to celkom inak, ako to povedal rabín Sáre v tom známom vtipe, v každom prípade počkáme na výsledok si hlasovania. Možno, že dopadne ako to predchádzajúce hlasovanie v tejto snemovni, samozrejme, dnes sa robí politika, blížia sa voľby, je to realita. Ostáva len dúfať, že to správne pochopia a spravodlivo ocenia občania, najmä mladá generácia, pri najbližšej vhodnej príležitosti. My za návrh budeme hlasovať. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi. Nikto viac. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Ševc, vy ste mali neviem teraz koľko rokov a mám pocit, desať alebo dvadsať rokov alebo pätnásť, na Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska na starosti školstvo, vedu a výskum. Koľkí ministri školstva podali demisiu vtedy, keď urobili nejakú chybu, viete si spomenúť?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Lebo robili dobre. (Smiech v rokovacej sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Albert, Sándor. Pripraví sa pani poslankyňa Brestenská, Beáta.

Sá. Albert, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, každá zmena je nepríjemná a nepohodlná, pretože odbúrava zaužívané stereotypy. Pokiaľ sa zmeny týkajú iných, tak s tým problémy nemáme. Problém vzniká až vtedy, keď zmena zasiahne nás samotných. Tak ako to bolo v prípade zdravotníckej alebo dôchodkovej reformy, a tak ako to je aj teraz v prípade školskej reformy. Aj preto reagujeme tak podráždene. Každý z nás vie, že zmena je potrebná. Potvrdzuje to aj opozícia. Susedné štáty reformu školstva už majú za sebou. V Českej republike na čele pracovnej skupiny, ktorá pracovala na reforme verejného školstva, stál slovenský odborník, bývalý hlavný školský inšpektor. Aj my sme sa rozhodli pre tento krok. "Deklarovali" sme ho dokonca vo vládnom programe a minister sa rozhodol tento program realizovať a to napriek tomu, že vedel, do čoho ide. Vedel, že s týmto krokom nezíska sympatie akademickej obce ani študentov. Jeho predchodcovia sa na tento krok ani neodvážili. Búrku nevôle vyvolala najmä spoplatnenie štúdia na vysokých školách. Samozrejme, je to citlivá otázka, preto vyžaduje aj veľmi citlivý prístup. Treba si však uvedomiť, že v celej Európe sa financovanie vysokého školstva zabezpečuje z viacerých zdrojov. Vo väčšine štátov iba 75 % peňazí pochádza zo štátneho rozpočtu. 25 % sa zabezpečuje z iných zdrojov. U nás je tento pomer 95 % ku 5 % a to žiadny štátny rozpočet neunesie, ani slovenský. Musíme preto hľadať a nájsť ďalšie zdroje na financovanie vysokého školstva. Jednou z možností je aj spoplatnenie štúdia. Netvrdím, že je to najlepšie riešenie, ale riešením to je. Najmä keď sa vybuduje potrebná sociálna sieť, štipendiá, pôžičky, granty.

V prípade maturitných skúšok, čo sa uvádza ako ďalší alebo hlavný dôvod na odvolaní ministra, je situácia obdobná. Väčšina z nás súhlasí s tým, že je potrebné inovovať maturitné skúšky, pretože celá Európa smeruje k dvojúrovňovým učebným osnovám a k dvojstupňovým maturitným skúškam. Samozrejme, o postupnosti reformy možno polemizovať. Možno inovácia maturitných skúšok mala byť zapracovaná do nového zákona o regionálnom školstve. Mala byť spustená až po prijatí spomínaného zákona Národnou radou. Problém možno bol v načasovaní tohto kroku a s jeho technickou realizáciou. Ale to vôbec neznamená, že reforma nemusí byť realizovaná. Problémy s maturitnými skúškami sme mali aj v minulosti. Boli roky, keď deň pred skúškami sa predávali otázky, respektíve úlohy na písomné maturitné skúšky. Bol to nedávno problém v Českej republike a dnes je to problém v Maďarskej republike. Včera večer vystúpil predseda rektorskej konferencie a v médiách vyhlásil, že vyše 30 000 žiakov bude musieť zopakovať maturitné skúšky z matematiky. Áno, v Maďarsku, samozrejme. Čiže nie je to ojedinelý jav, a preto nemôže byť ani dôvodom na odvolanie ministra.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, úlohou ministra školstva je dokončiť reformu regionálneho školstva aj reformu vysokého školstva. Dajme mu šancu a podporme jeho reformné kroky. Klub Strany maďarskej koalície jednoznačne podporuje naplnenie vládneho programu a podporuje aj zotrvanie pána ministra Fronca vo funkcii a preto nebudeme hlasovať za jeho odvolanie. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Čaplovič. Končím možnosť s ďalšími faktickými poznámkami. Pripraví sa pani poslankyňa Brestenská.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Albert tu hovoril, že zmena je potrebná. Čo sa týka reformy, áno. Každá reforma je potrebná, pokiaľ nie je formálna, ale pokiaľ bude obsahová a bude znamenať zásadné zmeny v obsahu vzdelávania, či už základného, stredoškolského, respektíve vysokoškolského. To sa, žiaľ, na Slovensku zatiaľ nedeje.

Čo sa týka, že ste povedali, že na čele českej reformy stál pán docent Rosa, škoda, že pán minister nevyužije túto skúsenosť pána docenta Rosu a nepostavil ho už do čela kurikulárnej rady, keď sa vrátil z Čiech, respektíve keď skončil svoju funkciu ústredného školského inšpektora. A po tretie, čo sa týka ďalších zdrojov, neštátnych, žiaľ, v zahraničí sa financuje školstvo aj z neštátnych zdrojov, hovorili sme o tom pri prerokúvaní vysokoškolského zákona. U nás neštátne zdroje ťažko pôjdu do školstva, pretože v zahraničí a vo vyspelej Európe sú pre to vytvorené nové zákony, že sa oplatí investovať súkromným firmám do školstva. U nás, žiaľ, touto daňovou reformou tieto zákony a podmienky nie sú vytvorené. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Brestenská a pripraví sa pani poslankyňa Bollová.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte aj mne vyjadriť sa k dnešnej situácii a povedať to z hľadiska človeka, ktorý dostal pozvanie do strany ANO ako človek, ktorý sa venuje školstvu celý život a ktorému naozaj záleží, takisto, ako povedal pán predseda Hrušovský, že nielen pán minister má srdce, ktoré mu bije pre školstvo, ale myslím, že viac nás tu sedí, ktorým srdce bije pre školstvo a moje, si myslím, bije od začiatku až doteraz hlavne pre školstvo. Takže to je taká, ja by som povedala, preto mám za úlohu povedať, tak ako ma tu vyzval pán predseda, že mali by sme zvážiť, aby sme boli korektní, otvorení a vecní v kritike. Som z koalície a vážim si koaličné dohody a napriek tomu, že mi bije srdce pre vzdelanie, neurobila by som to, že nevyjadrím sa otvorene a vecne a kriticky k veciam, ktoré s pánom ministrom zažívame spolu už skoro tri roky. Pán minister dobre vie, že chodím na ministerstvo školstva, že vo výbore, keď bol a keď sedíme a rokujeme, nikdy som nebola, ANO nebolo tou stranou, ktorá podrývala jeho autoritu a ktorá by brzdila jeho reformné kroky. Naopak, myslím si, že boli sme tí, ktorí mu podali ruku na spoluprácu, aj keď problémy v tej spolupráci, samozrejme, sú, ale neboli sme nikdy tým negatívnym elementom v koalícii pri reformách vzdelávania. O to viac ma mrzí, keď som si v dnešnej Pravde prečítala od pána Minárika: "ANO podľahla lacnému populizmu" a dovolím si odcitovať konkrétne slová, ktoré sú naozaj pre mňa dosť vážnou výzvou, prečo som sa aj rozhodla vystúpiť. Pôvodne som nechcela vystúpiť v tomto pléne. Dovolím si to prečítať. (Hlas v rokovacej sále.) No nech sa páči, len toto ma vyzvalo k vystúpeniu: "Rozhodli sa ANO bezprecedentne zneužiť budúcnosť tejto krajiny, jej mládeže a vysokých škôl. Aliancia na roky pokazí budúcnosť desaťtisícom mladých ľudí, tisícom pedagógov a ich rodinám. Zakonzervuje rozvoj vysokých škôl, zabrzdí medzi nimi konkurenciu. Aliancia pochová záujmy mladých ľudí strednej triedy bez kvalitných vysokých škôl, už nebudú mať budúcnosť generácie, schopnosť konkurovať v iných krajinách." So všetkým súhlasím, výborne. So všetkým súhlasím až na to, že keby som nebola človek, ktorému záleží na školstve, tak si poviem, no Aliancia asi chce naozaj populizmus. Nakoľko ma poznáte, som človek, ktorému záleží na školstve, a pán minister môže, myslím, čestne vystúpiť tu a povedať, ak som mu teda niečo zle urobila a čo som urobila, rada prijmem tú kritiku, ale myslím si, že veľa toho nemôže povedať, že som mu znepríjemňovala reformu. (Hlas v sále.)

Musím povedať teraz konkrétne, vecné argumenty, ktorými chcem argumentovať, že my nie sme tí, ktorí zabrzdia rozvoj školstva a tí, ktorí si myslia, že práve rozbitím koalície vyriešime tento problém, ale myslím si, že sme ľudia, ktorí sú konštruktívni a kritickí a Aliancia je tá strana, ktorá hovorí o modernej spoločnosti a o modernom školstve. To nie sú slová, ktoré pán Lipšic čítal z programového vyhlásenia vlády, ktoré tam dalo KDH, ale ktoré tam dalo ANO. Musím povedať, lebo ANO od začiatku hovorilo a hovorilo práve mojimi ústami o premene tradičnej školy na modernú a mojou prácou tiež, vďaka ktorej som v ANO, tá reforma sa robí tiež, z tradičnej na modernú školu aj cez projekt Infovek a dovolím si tu povedať, že projekt Infovek existuje aj napriek ministerstvu školstva. Nie vždy s podporou ministerstva školstva a je mi veľmi ľúto po rokoch práce, že to, čo sa naozaj na školách deje, to je spolupráca nielen pána ministra a reformy, ale spolupráca naozaj všetkých ľudí, ktorí tieto reformné kroky podporujú, a myslím si, že ANO práve cez takých ľudí, ako ja som, a ďalších, ktorí aj školstvu rozumejú, v iných stranách, podporujú tieto reformy a bojujú za tú kvalitu, ktorú chceme dosiahnuť spoločne.

No a poďme teraz k vecným veciam. Ohľadne financovania vysokých škôl. Pán Lipšic tu citoval, že financovanie vysokých škôl je na základe počtu študentov. Dovolím si povedať, že sa podarilo financovať na počty študentov. Tento model sa ukázal, myslím, nie najlepší. Dnes máme 25 univerzít, máme množstvo študentov a tie, ktoré majú najviac študentov, majú najviac peňazí. Neviem, či je toto správna cesta. Pri zákone o vysokých školách, keď sme ho schvaľovali, a ktorý sa aj teraz vlastne otvára pri spoplatnení, alebo teda už pri zákone o študentských pôžičkách, dodnes sa nezrealizovalo roztriedenie vysokých škôl alebo rozdelenie vysokých škôl podľa určitých kritérií kvality. Mne napríklad chýba a myslím si to a ako vecný argument dávam v rámci reformy vysokých škôl, prečo nemáme dve alebo tri výskumné univerzity na Slovensku, ktoré sú naozaj výskumné a ktoré nemusia mať 600, 800 alebo 1200 študentov, ale ktoré budú mať financie podľa toho, že robia špičkovú vedu a majú zároveň kvalitných študentov, z ktorých ťahajú aj na vyššie tie PhD štúdiá, a tí budú tí ďalší nositelia vedy na Slovensku, a potom nech máme univerzity, ktoré budú hlavne poskytovať vzdelávanie a budú mať veľké počty študentov a budú mať dobrých študentov, dobre financovaných, aby mali kvalitne pripravených, a potom máme bakalárske školy, ktoré budú mať takisto hodne študentov, ktorí budú priamo pripravení pre potreby praxe, ktoré, podľa trhu sa bude kvalita meniť týchto alebo teda zameranie týchto študentov a tak ďalej. Čiže nie je dobrý reformný krok, si myslím, že máme študentov platených, teda univerzity podľa počtu študentov.

Bez prijímačiek na vysoké školy, bez prijímačiek sa chceme dostať, áno, tá externá maturita je veľmi dôležitá, že sa stala tá chyba, nikto nemôže viniť pána ministra, že to je to, že on mal stáť a sledovať testy a opravovať ich a tak ďalej, to určite nie. Ale on mal byť pritom, keď mal naozaj hovoriť a pozitívne ľudí motivovať a vysvetľovať, aby tá externá maturita dopadla dobre, a, žiaľ, musím povedať, aj my máme kontakty so školami a mne volali v ten deň, keď sa stali tie maturity, naozaj veľa ľudí a v dobrom slova zmysle povedali, vyriešili sme to, nemáme problém, nič vážne sa nestalo. Ja si myslím dodnes, že nič vážne sa nestalo, a myslím si, že zbytočne sa to nafúklo a z toho pozitívneho sme prešli do toho negatívneho a externá maturita v postoji študentov sú teda, že urobili, však oni nemajú problém, šikovní študenti nemajú problém urobiť druhý raz, aj tretí raz maturitu. Žiadny problém to nie je, ale problém je to, že vysoké školy napríklad neuznali tieto externé maturity. Myslím si, že pán minister mal viac urobiť pre to, aby vysoké školy presvedčil, že toto je tá správna cesta, že externá časť maturít bude uznaná na vysokých školách. To ma mrzí, že to nie to práve v tej reforme urobené a že chceme teraz práve v tom zákone, v ktorom je, dávať, aby niektoré mohli, niektoré nemuseli, načo to tí študenti robia. Prečo, akú majú motiváciu robiť tú externú časť, keď to nemá žiaden dopad, áno? To sú veci, ktoré, si myslím, treba diskutovať a riešiť a, žiaľ, zatiaľ sa nenašla tá odozva, ako riešiť tieto veci.

Maturita, že to je už šľahačka, ktorá je na torte, alebo bonbónik na torte so šľahačkou, že to spustilo toto odvolávanie, dovoľujem si tvrdiť, že nie sme za odvolávanie za každú cenu a podobne, ale sme za kritické prehodnotenie svojej práce. Dovolím si povedať, že pán minister je slušný a čestný človek, vždy som to hovorila, vždy to hovoriť budem, ale, žiaľ, musím povedať, že je zlý komunikátor a naozaj manažment, žiaľ, nie je dobre riadený rezort pod jeho vedením. Zásada je, že ten, kto robí reformy, mal by prvý byť o nich hlboko presvedčený, a po druhé, mal by byť natoľko zapálený a komunikovať, že zapaľuje aj tých ostatných. Žiaľ, pán minister má dobré srdce, má veľa dobrých úmyslov, ale chýba mu možno naozaj tá ráznosť, čo pán predseda hovoril, že nemá, a potom snáď vzniknú aj tieto chyby, ktoré sa kopia, a idú, aj mnohé, ktoré nie sú na jeho triko, ale idú na jeho triko, lebo on je vedúci rezortu, on je hlava toho rezortu a to je jeho zodpovednosť. My sme sa chceli podieľať na tejto zodpovednosti, mali sme tam štátneho tajomníka. Všetci viete, že nakoniec tie konflikty tam narastali od začiatku. Zo všetkého môže byť obviňovaný aj v tomto článku, zase citujem pána Minárika: "Dvaapol roka spal ako Šípková Ruženka pán Tóth a naraz sa objavilo, teda zrazu ANO chce robiť problémy, že teda doteraz nič tam nebolo problémom." Pán minister môže zo všetkého obviňovať pána Tótha, čo len chce, ale určite ho nemôže obviňovať z toho, že nechcel robiť a nechcel zmeny. Ja si myslím, že on prišiel tam, aby robil zmeny. Že si nenašli k sebe ľudskú cestu, to ma veľmi mrzí, ale odborne pán Tóth bol garantom toho, že chcel reformu v regionálnom školstve, bol dobrý manažér, ktorý pripravoval mnohé veci, ktoré zostali, a neboli realizované alebo len čiastočne boli realizované.

K stredným školám ešte by som si dovolila alebo k regionálnemu školstvu povedať niektoré výhrady, ktoré ja poznám zo svojej praxe, lebo som aj poslankyňa vyššieho územného celku a mám tú výhodu, že poznám teda, ako to beží od tejto legislatívy Národnej rady cez VÚC-ky až dolu do škôl. Vždy som sa snažila aj na tej úrovni, teda v rámci VÚC-ky prenášať tie zámery tých reforiem, aby sa kvalitne realizovali. Žiaľ, pán minister naozaj málo a nie dostatočne výrazne a silne komunikoval niektoré veci. Príkladom sú krajské školské úrady. Keď bol vo výbore, zriadení krajských školských úradov. Keď bol vo výbore pán minister, hovoril, že to bude prechodné obdobie, že skvalitnia tú finančnú stránku, bude to prehľadnejšie, lepšie a tak ďalej a tak ďalej. Realita je taká, že sú poštárom peňazí, ale zlým poštárom peňazí krajské školské úrady. Konkrétna vec sa stala v Bratislave, obvod III., IV, V, učitelia pri presťahovaní a tak ďalej, nedostali financie, problém bol s financiami, boli sme na poslaneckom prieskume u pána ministra, upozorňovali sme, boli to banálne veci, ktoré bolo treba zmenežovať a žiadať od tých, aby mali pripravené, keď pri tom prechode sa budú robiť veci. Žiaľ, na týchto banalitách padá mnohokrát aj autorita pána ministra.

Pri racionalizácii siete škôl, tam majú veľkú úlohu práve samosprávy, to znamená vyššie územné celky a obce. Pán minister dostáva len podnety, tá rada pre racionalizáciu siete škôl dostala podnety, má sa nimi zaoberať, výsledky toho rokovania týchto samosprávnych častí, má sa nimi zaoberať, má sa k nim vyjadriť. Žiaľ, musím povedať, 1. septembra 2004 otvorili sa mnohé školy, ktoré sa nemali otvoriť, kde bola už racionalizácia siete škôl, ktoré mali byť zlúčené. Dekrét dostali až po 1. 9. a tá racionalizácia prebiehala už pol roka. Čo mňa osobne najviac trápi a poviem to z hľadiska profesionálneho, vecného, sú výsledky PISA. Ja neviem, či si to uvedomujeme, alebo či si to chceme uvedomovať, tie výsledky sú katastrofálne. Slovenské školstvo dopadlo pomerne zle. Zaznelo to tu nejako, bola tu informácia, vo výbore sme tiež mali nejakú informáciu, v novinách bolo hodne informácií o tom, žiaľ, ja som čakala, že toto je taká závažná výzva pre zmenu obsahu a kvality vzdelávania, práve tieto výsledky PISA a výsledky, ktoré robí Štátny pedagogický ústav priamo riadený ústav ministerstvom školstva aj podľa regiónov na Slovensku, kde sa ukazujú ešte väčšie rozdiely, čo sa týka kvality vzdelávania, financovania a podobne a ministerstvo školstva, žiaľ, nezmobilizovalo sily a nepovedalo, vážení, budeme robiť vážne kroky k vyriešeniu týchto výsledkov alebo k zrealizovaniu týchto negatívnych výsledkov PISA, aby sme ich zmenili na pozitívne. Mnohé krajiny dnes, ktoré sú v prvých líniách tých výsledkov PISA, sú tie, ktoré modernizovali školstvo posledných 10 rokov, ale modernizovalo v spojených nádobách, cez financie, obsah, motiváciu učiteľov a v jasné stanovenie, kam chcem ísť v tom školstve, čo chcem dosiahnuť v školstve. My sme začali financiami, to je veľmi dôležitý a potrebný krok, ale už na to malo ísť, nadväzovať, naozaj, s tými financiami mala byť spojená aj tá obsahová reforma. Musím to povedať, lebo ja si myslím, že naozaj, čo sa podarilo, a pán minister, mali to vo volebnom programe, zriadiť na školách povinne voliteľný predmet - náboženstvo. Zriadili sme, nebol žiaden problém. Parlament nemal s tým problémy, funguje to na školách a tak ďalej. Ale prečo nemáme odvahu povedať, že všade musia byť dva jazyky, že všade musí byť informačná gramotnosť, že musí byť obsahová reforma, ktorá bude implementovať nové technológie vzdelávania, bude vyžadovať nové metódy. Toto sú veci, ktoré nezazneli jasne spolu s financovaním. To je otázka aj reformy vysokých škôl, ktoré pripravujeme teraz, spoplatnenie, ale za nimi, kritizovali sme to a viete, že ja som tu vystúpila už minimálne dvakrát v pléne, že my sme od začiatku za spoplatnenie vysokých škôl. Sme za to, aby platili študenti za svoje vzdelanie, lebo to je najväčšia hodnota v ľudskom živote - vzdelanie, nikto vám ho nemôže zobrať, ani nikto vám ho nemôže dať. To je vlastníctvo, ktoré vlastníte a treba naozaj dobre si zaplatiť a vážiť si vlastníctvo toho vzdelania. Ale to musí byť spoplatnenie aj spolu s kvalitou.

Žiaľ, ja môžem povedať, na fakulte, kde chodím a robím ešte v pondelky, že práve fakulty sú nositeľmi pokroku vedy a naozaj špičkovými, čo si myslím, je aj moja fakulta, som na ňu pyšná a hrdá, tie padajú dnes na nos, tie majú problémy s financovaním. Máme špičkového vedca, ktorý je jedným zo sto vedcov na svete, na našej fakulte sedí a má najnižší plat zo všetkých analytikov na Slovensku. Ako je to možné? Ktoré univerzity majú také krédum, kde je tá kvalita, kde sú tie európske kritériá priblíženia sa kvality univerzít? To sme čakali, že bude spojené s reformou, so spoplatnením vysokého školstva. Prečo si myslíme, že máme tak veľa nadaných a talentovaných ľudí. Že univerzity, ktoré majú, sú porovnateľné, však existujú európske weby, nech sa páči si ich pozrieť, kde sú naše univerzity? A ktoré sú, v ktorom poradí? Len u nás, pozriem si na štatistiky, tak tie najlepšie, ktoré sú v poradí od 500 do 1000 svetových univerzít, sú najhoršie platené u nás. Odchádzajú z nej ľudia, odchádzajú z nej študenti. Prečo? To je tá kvalita? No tí študenti odchádzajú za lepšou kvalitou, odchádzajú do Česka, odchádzajú na slabšie univerzity, lebo tam je to možno ľahšie, tam majú aj lepšie podmienky a podobne. Ja si myslím, že to nie je správna cesta. A moji kolegovia sa ma otvorene pýtajú na fakulte: Beáta, dokedy toto budeš podporovať, takúto kvalitu na vysokých školách? Dokedy sa budeš podpisovať pod to, že kvalita klesá? A ja sa chcem podpísať pod zákon, ktorý dá spoplatnenie vzdelávania spolu so zvýšením kvality vzdelávania. Pod tento zákon sa podpíšem zajtra, ale, žiaľ, to, čo sme zažili pri tomto spoplatňovaní, ako trikrát prišiel do parlamentu, mali sme kritiku, hovorili sme s pánom ministrom, pozmeňujúce návrhy sú tu, ale tá kvalita nie je za tým stále jasná. Boli otázky vo výbore, veľmi konkrétne, na ne odpovede neboli. Takže z tohto hľadiska dovoľte mi naozaj povedať, tieto kritické vystúpenia, aj keď si ja vysoko vážim dosiahnuté veci pána ministra, ale musím povedať, musím povedať, že to nie je výsledok len pána ministra a len KDH, to je výsledok aj ANO, aj keď sa v novinách píše, že my sme tí, ktorí teda brzdia všetky tie reformy, ja si myslím, že práve aj my a vo výbore sme tí, ktorí podporujú, a robili veľa dobrých zmien práve aj spoplatnenie regionálneho školstva, aj veda a výskum, ten zákon, ktorý je tu citovaný, že 442 pozmeňujúcich návrhov, práve 142 hlasmi tu prešiel a že ANO sa k tomu absolútne nevyjadrilo, no nevyjadrilo sa preto, lebo boli sme na ministerstve školstva, sedeli sme s pánom ministrom hodiny k tomu zákonu, sedeli sme vo výbore hodiny k tomu zákonu, dali sme pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli, 142 sa ich odhlasovalo a sme podporili kvalitu zákona o vede a technike. A nieže sme mlčali a nič nerobili, ako je písané v danom článku. Každý rok straty znamená znevýhodnenie a strašné niečo pre Slovensko.

Ešte si dovolím koniec článku tu povedať a že liberáli naozaj sú, buď že KDH robí všetko preto, aby teda školstvo podporilo a bolo proti kváziliberálom alebo teda pseudoliberálom. Ja si naozaj myslím, že radšej, keď už sme tri roky počkali a mali sme čas asi, v úvodzovkách, lebo podpora bola, a nie nebola, ako pán minister hovorí, že sme ho stopovali od začiatku, podpora vysokých škôl bola, a tento rok naozaj dotiahnuť tie veci, aby to bol kvalitný zákon, ktorý príde a získa širokú podporu učiteľov aj študentov. A vtedy ten zákon bude naozaj reformný zákon. A nieže teraz sa robí ku koncu volebného obdobia a za každú cenu, lebo máme ho napísaný vo volebnom programe, ja si myslím, že volebný program nie je biblia, biblia je večná, ale volebný program sa mení a vyvíja a myslím, že práve ten volebný program môže nám ukázať, čo sme naozaj kvalitne urobili, kde máme rezervy a je mi len veľmi ľúto, že sme v tejto situácii, že musíme tu hovoriť o odvolávaní - neodvolávaní, my nebudeme pána ministra odvolávať, ale máme túto kritiku a chceli sme ju povedať a zákon naozaj nepodporíme v takejto podobe a je mi ľúto, že KDH neprijíma skôr tú sebareflexiu, ale musia to riešiť na tomto fóre, lebo si myslím, že každý z nás keď robí, robí aj chyby a každý z nás, kto chce zmeniť niektoré veci, musí nájsť spoluprácu. Je smutné, že na takom vážnom rezorte ako je ministerstvo školstva nenašli k sebe cestu minister a jeho štátni tajomníci, že nevieme spoločne, že vzdelanie pre mňa, milí moji kolegovia, je naozaj tá najväčšia hodnota v živote a pre nás všetkých politicky to je najzávažnejšia vec, ktorou oslovíme voličov, lebo všetci majú deti aj vnúčatá a všetci máme záujem o kvalitu vzdelávania. A nie o to, že pán minister a jedine KDH rozhodne si, že toto je správne a aj bez svojich spolupracovníkov a tak ďalej.

Toto som si považovala za potrebné vystúpiť a ANO naozaj sa chce pripojiť k reforme, ale k reforme, ktorá donesie kvalitu. To je základ našej politiky a nie toho, či ideme za každú cenu búrať našu vládu a reformy, ktoré tu existujú. Ďakujem. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP