Čtvrtek 12. května 2005

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami vystúpia páni poslanci a poslankyne Hamarčák, Muránsky, Fajnor, Sabolová, Lintner, Majdová. Ako posledný pán poslanec Mikloško. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Hamarčákovi.

I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja som naozaj nemal v úmysle vystúpiť, ale trošku som získal inšpiráciu, takže iba pár poznámok. Predpokladám, že nikto z nás, panie kolegyne, páni kolegovia, nechcete spochybniť odbornosť Beáty Brestenskej, vysokoškolskej učiteľky, v tom, že naozaj má dostatok informácií o vysokoškolskom štúdiu, o vysokých školách, o systéme. To, čo povedala, si myslím, že treba akceptovať, pretože sú to skúsenosti človeka z praxe. Nechcem spochybňovať ani vyjadrenia predstaviteľov KDH, zvlášť pána kolegu Minárika, ktoré tu boli skoro odcitované, skôr ma vyprovokoval k tomu, že teraz hovorím. Jeho správanie sa predtým, teda v čase, keď pani poslankyňa začala rečniť, toto je naozaj dôkaz arogancie, pán kolega, nechcete ani počúvať to, čo vám chce kolegyňa povedať. Ja som vás pokladal a vždy, myslím, že ste slušný človek, ale naozaj, toto už nepatrí, takéto správanie sa, pre predsedu klubu poslaneckého. Pokiaľ ide o vašu odbornosť v školstve, možno určite máte odbornosť, ale v školstve asi trošku vám bude chýbať oproti pani kolegyni. Ak je obviňovaná Aliancia, ak je obviňovaná z toho, že jednoducho nehľadá komunikáciu a tak ďalej, ja si myslím, že zo strany minimálne pani poslankyne, ale aj pána štátneho tajomníka, boli dostatočne ústretové kroky, x-krát sa rokovalo o týchto veciach a myslím si, že... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muránsky.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja v žiadnom prípade nechcem spochybňovať odbornosť pani poslankyne, ani jej právo na kritiku, a to aj ako koaličnej poslankyne, aj keď ide o verejnú kritiku voči de facto svojmu koaličnému ministrovi, ale myslel som, že taktne pomlčíte o pôsobení pána štátneho tajomníka Tótha, pretože práve keď hovoríte o komunikácii, tak si myslím, že tu práve došlo k zlyhaniu komunikácie medzi štátnym tajomníkom a jeho ministrom. Vystúpenia na tlačovkách voči rezortu ministerstva školstva, voči vlastnému ministerstvu sú minimálne počudovaniahodné na štátneho tajomníka, ktorý prakticky má spolupôsobiť na rezorte ministerstva spolu so svojím ministrom. Takže ja neviem hodnotiť pána štátneho tajomníka, aký je to človek, či odborný alebo neodborný, či dobrý alebo zlý, ale určite komunikáciu nezvládol on.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel úvodom sa dotknúť kvality štúdia a spoplatnenia štúdia. Musím kolegyni Brestenskej povedať, že absolútne tieto dva parametre spolu nesúvisia. Máme tu výsledky zo stredných štátnych škôl a zo stredných škôl súkromných, ktoré sú spoplatnené. Ukázalo sa, že absolventi týchto stredných škôl, spoplatnených, mali nižšie znalosti ako absolventi štátnych škôl. Mohol by som to definovať v skratke asi takto. Bohatý tatíčko zaplatil za účasť syna na strednej škole, nejako ho tam preživili, ale výsledky to nedokazujú, to znamená, vyvraciam tým mýtus, že keď budeme platiť za školné, že tá škola bude kvalitná. Dovolil by som si vás upozorniť na stanovisko predsedu Slovenskej akadémie vied profesora Lubyho ohľadne doktorandských štúdií a ďalších štúdií, ktoré mi zaslal. Prosím vás, prečítajte si ho. Ďalej by som chcel povedať, že v čase, keď školstvo bolo štátne, tak z jednoduchých ľudí, ktorí došli na Slovensko z dedín, z lazov, sa stali vynikajúci inžinieri, vynikajúci lekári, ktorí študovali po večeroch, a mali sme vynikajúcu kultúru, postavili akadémiu vied a tak ďalej. Ja by som sa vás chcel opýtať, keď si tak vysoko vážite to vzdelanie, koľko ste vy zaplatili za túto najväčšiu hodnotu, keď druhým ľuďom, ktorí zo 7- alebo 14-tisícového platu majú týchto ľudí vychovať. Ja vám poviem, v čom je najväčší problém. Najväčší problém je v tom, že sme prehajdákali v ekonomike všetky zdroje, my dnes máme deficit štátneho rozpočtu 60 až 70 miliárd a vy to nemáte z čoho vyrovnať, preto musíte spoplatniť všetko, zdravotníctvo, všetko, pretože diletantstvo v dialektickej jednote so zlodejinou ste povýšili na metódu riadenia. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Brestenská, práve preto, že ste odborníčka a vystupujete skoro ku každému zákonu a ku každej téme k školstvu, čudujem sa vám, hlavne teda čudujem sa vášmu vystúpeniu v pondelok večer na TA3, kde ste jasne popreli všetky svoje predošlé vyjadrenia pri prvom čítaní o zákone o spoplatnení vysokého školstva a pôžičkách, kde ste hovorili, že podporujete programové vyhlásenie vlády, že podporujete spoplatnenie škôl, budete hlasovať za postúpenie zákona do druhého čítania a budete sa ho snažiť pozmeňujúcimi návrhmi dopracovať. Žiaľ, vaše vystúpenie v pondelok večer bolo o niečom celkom inom, bolo skôr politické ako odborné. Operujete kritériami kvality, množstvom vysokých škôl, aj ja mám výhrady voči tomu, koľko vysokých škôl je na Slovensku, ale vás ako odborníčky sa pýtam, prečo ste nedali návrh na zrušenie, ak sú nekvalitné školy, ak ich je veľa, ak sa vytvárajú, nepočula som, aby bol tu takýto váš návrh.

A čo sa týka štátneho tajomníka, chcel robiť zmeny, áno, ale za rezort zodpovedá minister Fronc a nie štátny tajomník a tie zmeny a tá spolupráca musí byť v súlade s tým, kto ten rezort vedie. Treba si pozrieť pána ministra Zajaca, ktorý je z vášho politického subjektu, ktorý si jasne povedal svoju líniu a išiel aj proti všetkým ostatným. My sme túto reformu podporili a hľadá sa stále nejaký kompromis.

A ďalšia vec, hovoríte tu o tých kvalitách školstva na Slovensku. Už skutočne pán minister nemôže zodpovedať za to, že deti nevedia, 15-ročné, čítať a nenaučí ich čítať a v tom bola tá, by som povedala, zhoršená kvalita toho, akú kvalitu máme na školách. Čiže vy to veľmi dobre viete, čiže neotáčajme veci, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. K dvom veciam ma inšpirovala pani poslankyňa Brestenská. Použila slovo manažovanie ministerstva a potom sa hovorilo o komunikácii. K manažovaniu hovorila tú skúsenosť konkrétnej školy, kde sa jej hlásil riaditeľ, že chybu zachytili a pripravili dobré podmienky.

Pán predkladateľ ešte spomínal vyhlášku, ale nehovoril jeden bod vyhlášky, ktorá hovorí, že za maturity na konkrétnej škole je zodpovedný predseda maturitnej komisie a riaditeľ školy. To znamená, títo funkcionári urobili na tých školách, kde dostali zlé testy, všetko, aby pre študentov pripravili dobré absolvovanie maturity. Preto sa aj pýtam, na základe ktorého ustanovenia, na základe ktorej vyhlášky a ktorého zákona pán minister potom zrušil a ustanovil nový termín maturít. A komunikácia. Tu sa hovorí stále, že štátny tajomník vystúpil na tlačovej konferencii, ale nehovorí sa, že štátny tajomník predkladal nejaké veci, a tie sa sťahovali, o ktorých nikto nechcel komunikovať, na poradách ministra sa o nich nehovorilo. To sa nehovorí. Toto je nejaká komunikácia? To znamená, komunikácia nie je len o tom, že štátny tajomník, a nie na tlačovej konferencii, len mu nastrčili novinári mikrofón. On tam sedel. Čiže komunikácia nie je o tom, ako len štátny tajomník, ale aj ako minister. A keď mám spomínať obdobie štátneho tajomníka Martina Fronca z obdobia predchádzajúcej vlády, tak vo svojich vyjadreniach bol ešte tvrdší voči ministrovi Ftáčnikovi, dokonca chcel zbierať podpisy na jeho odvolanie.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Majdová.

M. Majdová, poslankyňa: Pani poslankyňa Brestenská, ja tri poznámky k vášmu vystúpeniu. Hovorili ste o tom, že minister školstva mal zabezpečiť, aby vysoké školy zohľadnili novú maturitu, určite viete rovnako dobre ako ja, že vysoké školy sú vo svojom rozhodovaní slobodné a je len na nich, či uznajú externú formu maturity, alebo nie a snáď nechcete, aby im minister nariaďoval, čo majú robiť. Otázka znie, osobná, spýtam sa vás, či na vašej škole budú externé maturity zohľadnené, ďalšia poznámka, hovorili ste o tom, že sa vás kolegovia, vaši kolegovia pedagógovia pýtajú, kedy už budú vysoké školy kvalitné. No ja sa pýtam: A kto robí kvalitu na vysokých školách, nie sú to v značnej miere aj pedagógovia? A posledná otázka, hovorili ste o tom, že nepodporíte zákon o študentských pôžičkách. Som veľmi zarazená z týchto slov, pani poslankyňa, pretože aj vaša politická strana sa podpísala pod programové vyhlásenie vlády, kde sa hovorí o tom, že sa pripraví zákon, ktorý zabezpečí aj iné financovanie vysokých skôl ako z verejných zdrojov, no a myslím si, že ak tento zákon neprejde vďaka hlasom ANO, tak som zvedavá, či sa ANO podpíše pod to, že vďaka neprijatiu tohto zákona sa pre študentov zo sociálne slabých rodín možno nadlho zablokuje prístup na vysoké školy, ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško...

F. Mikloško, poslanec: Pani kolegyňa, vecná polemika je aj v rámci koalície dovolená, tie polemiky pri rôznych návrhoch zákonoch tu bežia a nikto sa, samozrejme, neuráža, trošku ale mi zaváňalo istou tendenciou, keď ste stále predstavovali Froncove zákony ako zákony KDH, ak dovolíte, to sú vládne návrhy zákonov, to bol návrh ministerstva školstva, ktorý dal do vlády minister školstva Fronca za KDH a potom schválila vláda a tak to išlo do parlamentu, čiže v tomto smere by som vás len chcel upozorniť, že to boli vládne návrhy zákonov.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Brestenská v reakcii na faktické poznámky.

B. Brestenská, poslankyňa: Ďakujem pekne všetkým, ktorý ma počúvali, a si to veľmi vážim, že ma počúvali a vyjadrovali sa k tomu, naozaj chcela som byť vecná. Nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým veciam, čo kolegyne a kolegovia hovorili, ale chcela by som ešte povedať naozaj dve myšlienky. Samozrejme, že pán minister nemôže za to, že študenti nevedia čítať, v rámci PISA, ale tu nie je reč o čítaní, o hovorení, ale o spôsobe rozumieť čítaniu a tak ďalej, to sú iné zručnosti a vedomosti žiakov, to je o zmene obsahu kvality vzdelávania, to je zmena spôsobu vzdelávania! A ja si myslím, že naozaj nám chýba, ako v iných štátoch je, ministerstvo má mať jasnú víziu, aká má byť moderná škola, aké majú byť osnovy, vzdelanostné štandardy, kontrola kvality, a ostatné sa má aktívne diať na školách. Riaditeľ a vedenie škôl majú plnú kompetenciu urobiť to, čo ministerstvo má víziu. Nám vízia chýba, žiaľ, musím povedať, my ideme spoplatňovať, máme naozaj dobré zámery, ale to je len malý krok k tomu, čo má byť komplexne urobené, ja si myslím, že máme na to a môžeme urobiť túto víziu, ale len musíme, naozaj, mať lepšiu kooperáciu. A nie sú zákony, ja nehovorím, že sú to zákony KDH, sú to zákony, ktoré sme naozaj tu spoločne tvorili, vláda a parlament, a je smutné, že pán minister má zlú komunikáciu a manažment, o ničom inom nehovoríme. A nemyslím si, pani Majdová, že zabránime študovať deťom na školách, lebo keď sa nespoplatní tak, sa bude študovať ako sa študovalo, žiaľ, tá kvalita pôjde dole. My sme preto chceli spoplatnenie, aby to bolo s kvalitou spojené, to znamená, že študenti vedia, prečo študujú a štát vytvorí také podmienky, aby čo najviac mohlo študovať, a nie aby mohli, peniaze pôjdu na školy bez systému, bez garancii, bez požiadaviek na to, aby pedagógovia zmenili, s tým súhlasím, svoju kvalitu práce. A to môže ich motivovať práve cez financie. A... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Uplynul čas, pani poslankyňa. Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pani poslankyňa Bollová a pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán minister Fronc. Pri viacerých a opakovaných výhradách, pán minister, voči vášmu pôsobeniu na terajšom poste neraz - a už niekoľkokrát i dnes - zaznelo, že ste slušný človek. Ak je to tak a ja o tom nechcem pochybovať, iste vám nie je príjemné zúčastňovať sa procesu, akým je i dnešné parlamentné rokovanie, na ktorom budú znovu a opäť zaznievať výhrady - a vo veľkej väčšine opodstatnené - voči vami vykonávanej práci. Pán minister, vy nezodpovedáte za bezvýznamný prvok spoločenského procesu. Máte garantovať dokonalosť jedného z najdôležitejších z nich a k tomu nestačí iba byť slušný. Vami riadený rezort má zabezpečovať vrchol pyramídy pokroku, výchovu a vzdelanie a z nich prameniace rozumové, to jest diamo-etické cnosti vyrastajúce z učenia. Vy máte byť navrhovateľom zákonov tvoriacich základ dobra občanov i spoločnosti a tí navrhovatelia, ako hovorí Aristoteles, ktorí to nerobia dobre, minú sa cieľa. Napriek tomu, že ste boli označený predsedom vašej strany za najlepšieho ministra školstva od roku 1989, to ako keby pred tým rokom boli aj lepší. Nemyslím, že ste spokojný so stavom dobra v našej spoločnosti, nemyslím, že ste prispeli k víťazstvu nad zlom zvýšením úrovne výchovy a vzdelania v Slovenskej republike. Ste predstaviteľ štátneho orgánu, ktorého úloha má spočívať najmä v tom, aby - po prvé - finančne a personálne zabezpečoval riadny a nerušený výchovno-vzdelávací proces a po druhé, aby nedovolil... Keby ste sa, prosím vás, trošku tichšie mohli baviť, lebo ja síce mám dosť silný hlas, ale úplne mi to nejde. Ďakujem pekne. A po druhé, aby nedovolil zúčastňovať sa na ňom neodborníkom, diletantom, experimentátorom bez patričnej kvalifikácie a overenej vysokej odbornosti. Vychádzajúc z materiálov Ústavu informácii a prognóz školstva v Slovenskej republike a súhrnnej správy o stave spoločnosti v Slovenskej republike za rok 2004 dovolím si konštatovať, že ani jednu z tých uvedených dvoch hlavných úloh ministerstvo školstva, na čele ktorého stojíte, neplní. Svedčia o tom mimo iného výsledky merania, o ktorých hovorila pani kolegyňa Brestenská, ktoré začiatkom mesiaca december 2004 zverejnila OECD. Pre tých, ktorí ich nepoznajú, aspoň stručne uvediem. Naši 15-roční žiaci sa v rámci 29 krajín umiestnili v matematike na 18. mieste, Česi na 10., v čítaní na 27., Poliaci napríklad na 13., v prírodných vedách na 17., Česi na 6., v riešení problémov na 20. mieste a Česi na 12. Učitelia, medzi ktorými robil prieskum Ústav analýzy a prognostiky vášho ministerstva školstva, hodnotia politiku štátu voči školstvu veľmi negatívne, viac ako polovica učiteľov, pán minister, tvrdí, že vyučovanie je náročné, kvantita učiva potláča kvalitu, zvyšuje sa podiel slabo prospievajúcich a problémových žiakov, viac je hodnotená dokumentácia ako výsledky vyučujúceho. Nízku úroveň vzdelávania a výchovy zdôvodňujú nízkou úrovňou materiálneho zabezpečenia a riadiacej práce. Učiteľky materských škôl, ktorých počet klesol zo 4 052 v školskom roku 1989/1990 o takmer tisíc, tvrdia, že ich práca stagnuje v dôsledku zastaraných metodík, chýba im nová odborná literatúra, niet financií na aktivity učiteliek, ani na ich motiváciu. Na ilustráciu úpadku predškolskej výchovy a vzdelania uvádzam, že ešte v roku 1996 bolo zaškolených 3- až 5-ročných detí 223 575, v roku 2003 ich už bolo iba 165 959. Ja vychádzam z materiálu, ktorý spracoval ústav patriaci tomuto ministerstvu školstva. Úpadok zaškolenia 3- až 5-ročných detí nie je len z toho dôvodu, že sa znížila populácia. Podobne hodnotia úroveň výchovy a vzdelania učitelia základných škôl. Hovoria, že stagnuje dôsledkom nedostatku finančných prostriedkov, chýbajú pomôcky, údržba, celková vybavenosť škôl, chýba odborná literatúra, metodické časopisy. Úroveň práce v školách, hovoria učitelia, je taká, aké je naše školstvo, aký je celý náš štát. Za jediný citeľný reformný krok považujú učitelia základných škôl povinné vyučovanie náboženstva a etiky. Kontroverziu vyvolala skutočnosť, že na etiku neboli pre prvákov pripravené učebnice, pretože Štátny pedagogický ústav rozhodol, že sú nepotrebné. Okrem učebníc však chýbali a chýbajú učitelia etiky, vyučujú ju vo väčšine prípadov tí istí ako náboženstvo. Sekulárnej, teda svetskej etiky je na školách minimum. Potvrdzuje to i tabuľka o počte odučených hodín. Napríklad náboženstva podľa tabuľky z 28. septembra 2004 bolo odučených 3 437 hodín a etiky iba 1 453 hodín, to jest náboženstvo bolo 2,5-krát viac.

Za významný proreformný krok považujete, pán minister, a spolu s vami vaši priaznivci, prechod na normatívne financovanie. Označujete ho dokonca za najväčší úspech vedenia ministerstva školstva Slovenskej republiky v reformách vzdelávacieho systému. Nebudem sa zaoberať znevýhodnením štátnych škôl pred súkromnými a cirkevnými, už sa to tu spomínalo, ktoré bolo spôsobené prijatím rozhodnutia o rovnakom financovaní. Uvediem iný príklad. Tento viditeľne odporuje vášmu tvrdeniu, že tento reformný krok bol mimoriadne úspešný. Týka sa stredných odborných učilíšť, rovnako financovaných podľa počtu žiakov. Toto nie sú údaje z materiálov ani z tabuliek, to je moja skúsenosť. Ak sa žiaci nezúčastňujú na odbornom výcviku, škola ich nevylúči, pretože by sa znížil počet žiakov, a tým i výška finančnej dotácie štátu. Majster odbornej výchovy nemá motiváciu, aby ich nútil na výučbu chodiť, pretože škole za každého žiaka prítomného na odbornom výcviku musí platiť. Dôsledok - žiak sa nezúčastňuje na odbornom výcviku, to jest jeho odborná príprava na výkon budúceho povolania je mizerná. Škola mu absenciu toleruje, lebo inak by znižovala prísun finančných prostriedkov od štátu. Učitelia stredných odborných učilíšť sú preto najvýraznejšou skupinou, ktorá považuje úroveň vyučovania za klesajúcu. Viete, pán minister, obhájiť vplyv normatívneho financovania na zvýšenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu na stredných odborných učilištiach po tomto príklade?

Učitelia na stredných školách sú znechutení, hovoria, že sú vyhasnutí. Nie sú schopní za daných podmienok zvrátiť úpadok disciplíny a znižovanie nárokov na žiakov. Odrádza ich aj spoločenské a ekonomické hodnotenie, cítia sa nedocenení a najmä starší veľmi ťažko znášajú všeobecný pokles autority a vážnosti učiteľa. Mladší pri vhodnej príležitosti odchádzajú, radšej idú pracovať do súkromných firiem alebo do zahraničia, hoci za podradnejšou prácou, ale za lepším zárobkom. Cítia, že učiteľské povolanie je v spoločenskom rebríčku neustále degradované. Viacerí dokonca v tom prieskume uviedli, že sa za svoje povolanie hanbia.

Osobitne problematické sú dve oblasti, podiel učiteľov na riadení a samospráve školy a vzťah učiteľov k svojmu povolaniu. V oboch položkách prevažuje stále negatívna bilancia. Pritom ide o podstatné línie, na ktorých stojí a padá moderná demokratická škola. Tieto kľúčové oblasti, zrelé na riešenie, čakajú, pán minister, na skutočné reformy, ktoré ste neboli schopní nielen urobiť, ale ani začať.

Úpadok kvality vyučovania je podľa názoru učiteľov dôsledkom dlhodobej politiky štátu, ktorý programovo zanedbáva školstvo. Tento nedostatok nemôžu učitelia a riaditelia škôl ani s čo najväčším nadšením a nasadením vyvážiť. To bola úloha pre vás, pán minister. Vy ste mali zmeniť filozofiu tvorby štátneho rozpočtu vo vzťahu ku školstvu, aby ste presadili skutočne, nie iba proklamačne, že vzdelanie má byť prioritou štátnej politiky. Predpokladám, že poznáte tvrdenia klasikov o tom, že bez vysokej intelektuálnej spôsobilosti, kvalifikovanej a vzdelanej časti spoločnosti a bez jej aktívnej účasti v procese rozvoja nemožno hovoriť o pokroku ani o slobode a demokracii, hoci týmito pojmami sa výdatne a vehementne pokúšate zaštítiť svoje pôsobenie.

Vážené kolegyne, kolegovia, chcem predísť prípadným vašim reakciám v zmysle: Ste dogmatici, ešte ste nepovedali, čo by ste urobili vy, vaša škola určite bola najlepšia a podobné poznámky. Komunistická strana Slovenska poverila skupinu svojich odborníkov krátko po zverejnení projektu Milénium, autorov Rosa - Turek - Zelina, spracovať návrh štátnej školskej politiky. Sledujeme štúdie, spolupracujeme s poprednými analytikmi a prognostikmi v oblasti školstva a máme vypracovaný projekt výchovy a vzdelávania zodpovedajúci požiadavkám doby v záujme porovnateľnosti s vyspelými krajinami i v záujme možnosti vedeckej spolupráce so svetom. Veríme, že vznikne potreba využitia i našich návrhov a konzultácií. V súčasnej konštelácii na hviezdnom nebi vládnej koalície z pochopiteľných dôvodov, kedy sme nálepkovaní ako neakceptovateľní partneri na spoluprácu, sú nepoužiteľné. Možno boli hodné povšimnutia, pán minister Fronc. Možno by bolo menej totálne negatívnych mediálnych výstupov na vašu adresu. Spomeniem iba niektoré.

"Problémom nereformy je minister." Domino Fórum č. 15, stať vysokoškolského profesora tvrdí, že žiaci a študenti sa neučia to, čo by sa mali učiť, t. j. neučia sa tvorivo rozmýšľať, v dôsledku čoho sa nemôžu existenčne uplatniť v reálnom svete. Článok "2 637 argumentov," Domino č. 16, o zbabraných maturitách. "Minister Fronc zavádza a tají pravdu." Slovo č. 16. "Výpalníctvo v školstve." Extra Plus. "Vládny návrh. Študenti v rukách výpalníkov." Slovo č. 15. "Tisícky študentov žiadali odstúpenie ministra Fronca." "Študenti v uliciach žiadali Froncov pád." Oba Sme, 21. apríla 2005. "Kvalifikácia" v úvodzovkách, Literárny týždenník 20. apríla, reagujúci na váš výrok, pán minister, v TA3, boli sme tam spolu, keď ste povedali, že síce sme mali bezplatné školstvo, ale zasa dnes už nemáme na hraniciach ostnaté drôty. Tento úplne "logický", musím to hovoriť v úvodzovkách, samozrejme, výrok pre autora tohto článku bol už sám osebe dôvodom na vaše odvolanie.

Posledný príspevok výrazne hovoriaci proti vám, ktorý uvediem, je uverejnený v Slove č. 14 a má nadpis "Solidarita ako humanistická podstata". Týka sa totiž problému, ktorý popri vašom spornom rozhodnutí o opakovaní maturitných skúšok, bol, myslím, posledným klincom, ktorý by mal byť zatlčený do dverí vašej kancelárie na ministerstve školstva, aby ste sa tam viac nestrápňovali. Týka sa návrhu o spoplatnení vysokoškolského štúdia, čo vy vzletne nazývate zákonom o študentských pôžičkách. Spor o tomto vašom návrhu, pán minister, nie je lokálnym sporm medzi KDH a KSS, ani spor medzi ľavicou a pravicou. Je to spor, zápas o základné hodnoty. Tu musím oponovať kolegyni Brestenskej, hoci jej vystúpenie bolo inak fundované a profesionálne. Ide totiž o pomerne ľahostajne prijímanú likvidáciu prvkov solidarity. Ide o zápas s neoliberálnou politikou štátu, ktorá z neho robí neosobného démona vyhlasovaním: Štát sa nemôže o ľudí starať, deklaruje politický establišment, ktorého ste, pán minister, členom. Ale štát, to sme my. Všetci. My všetci musíme solidárne pristupovať k sebe navzájom. A teda musíme byť schopní a ochotní z našich spoločných daní financovať tých, ktorí dane platiť nemôžu alebo zatiaľ nemajú z čoho. A medzi nich patrí najmä mládež, študenti. O nich teraz ide. Hlavne o nich. Vy, pán minister, si žiaľ, myslíte niečo úplne iné. A okrem toho zostali ste dlžný svojmu vznešenému postu veľmi veľa. Spôsobili ste mnohé mravné i morálne škody. Dovoľte, aby som vám citovala jeden verš z básne Margites od Homéra, ktorý tak trošičku aj na vašu adresu hovorí: "Ani v oraní, ani v kopaní nedostal múdrosť od bohov, ani k inému cieľu." Možno ste, pán minister, múdry, podobne ako Táles, jeho však Aristoteles nazval síce múdrym, ale nie rozumným, pretože videl, že nepozná, čo mu je samému užitočné, a hovoril o ňom, že vedel síce veci neobyčajné, obdivuhodné, ťažko pochopiteľné a záhadné, ale nepotrebné, pretože neboli základom ľudského dobra. Ak by ste sa posúdili, pán minister, podľa kritérií filozofa, ktorého autoritu iste nespochybníte, ani tí ostatní, ktorým je to možno teraz smiešne, bolo možné predísť tomuto nepríjemnému rokovaniu. Neurobili ste to. Preto podporujem rozhodnutie nášho klubu hlasovať za vaše odvolanie. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová, končím možnosť ďalších faktických poznámok.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, moja poznámka bude skutočne veľmi krátka. Pani poslankyňa sa zmienila o financovaní podľa počtu žiakov. Pán minister, myšlienka to nebola zlá, len skutočne, vy ste nedomysleli aj negatívne dopady, ktoré sú, nedali ste mantinely na zabránenie tým negatívnym dopadom a situácia je taká, ako pani poslankyňa naznačila. A navyše ešte nepovedala jedno, je to na úkor zníženia kvality výučby, pretože v dôsledku realizácie tejto zásady sú preplnené triedy a tam, kde je veľký počet žiakov, mohli ste si už v literatúre prečítať, vzrastá agresivita detí, učitelia ťažko komunikujú s deťmi a znižuje sa úroveň vzdelania detí. Takže toto je negatívny, výrazne negatívny dopad vašej reformy, ktorú ste skutočne nedomysleli úplne do reality a neurobili ste také opatrenia, ktoré by tieto negatívne javy zamedzili.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V súlade s rokovacím poriadkom teraz dávam slovo spravodajcovi, pánovi poslancovi Mikloškovi, ale aby som naplnil úplne rokovací poriadok, medzi tým, ako ukončili vystúpenia rečníci za poslanecké kluby pani poslankyňa Bollová bola prvá, ktorá už bola prihlásená písomne, takže ešte chcem upozorniť, že po tom keď skončia všetci rečníci prihlásení písomne, ešte otvorím možnosť ústnych prihlášok. Teraz má slovo pán spravodajca, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, v prvom rade sa ospravedlňujem pani kolegyni Muškovej, že som bez toho, aby som jej to oznámil, ju predbehol, ale to je výsostné právo spravodajcu, pri najbližšom vašom spravodajcovaní môžete tiež kedykoľvek použiť.

Dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k dnešnému odvolávaniu ministra Fronca. Ak by som mal zhrnúť dôvody, pre ktoré má byť minister Fronc odvolaný, tak výrazne pre mňa z nich vyznieva najmä jeden: Na ministerstve školstva sa vlastne za tri roky nič neurobilo. Žiadna reforma sa neurobila, proste všetko je tam akoby zaspaté. Prepáčte, ak takéto niekto niečo tvrdí po tom, čo boli prijaté všetky decentralizačné zákony, čo sa týka stredného a základného školstva, ich financovania, čo bol prijatý zákon o vede a vo chvíli, keď zostáva do skončenia tejto formálnej reformy už len prijať zákon o pôžičkách alebo o financovaní vysokých škôl, či ak niekto po celom tomto procese formálnych premien, ktoré sa tu vykonali, chce povedať, že sa tam nič neurobilo, tak alebo tomu vôbec nerozumie a nedáva pozor, čo sa tam robí, alebo je naozaj obyčajný populista, a už nechcem použiť slovo, že je hlupák, pretože predsa táto snemovňa by mala mať svoju úroveň. Jednoducho fakty sú fakty a som rád, že toto nakoniec aj pani kolegyňa Brestenská povedala, že v reforme sa urobilo, v reforme školstva sa urobilo veľmi veľa.

Jedna je pravda, že sa neurobil zákon, takzvaný školský zákon o výučbe, o spôsobe výučby. Dámy a páni, ale toto je najkomplikovanejší zákon, aký vôbec nás čaká. Po 40 rokoch totálnej degenerácie komunistickou mocou tu, myslenia a všetkého, čo tu bolo, vytvoriť nový, zaujímavý, tvorivý zákon štúdia, tak to nie je taká jednoduchá vec. Vytýka sa, že hovoríme, že minister Fronc je, bol najlepší minister, ponovembrový. Samozrejme, hovoríme v akejsi obrane nášho ministra a zároveň si to aj myslíme. Po novembri 89 po 40 rokoch komunistického marazmu nastúpil ako prvý minister minister Kováč, Ladislav, mal šesť mesiacov, nemal veľa času, ale v každom prípade urobil prvú vec a to bolo, že dal vysokým školám akademickú slobodu. To bolo niečo, čo tu 40 rokov neexistovalo, a prvý zákon, ktorý toto niesol a ktorý bol objavom pre všetkých, ktorí dovtedy museli v predklone a slušne stáť pred všemocnou komunistickou stranou. Okrem toho zosystematizoval hodnosti, vedecké, tak, aby tí, ktorí dostávajú docentúry a profesúry, ich nedostávali za to, že boli členmi komunistickej strany, poprípade majú zásluhy, ale aby boli riadne overené všetky tieto, by som povedal, ich vedecké práce, citáciami, monografiami a všetkým ostatným. Za šesť mesiacov toho stihol dosť.

Druhý minister školstva bol minister Pišút, takisto vynikajúci minister, ktorý sa pustil do vytvárania alternatívneho školstva, absolútne nadstranícky, vysoko erudovane, ale kto si pamätá na obdobie rokov 90-92, na obdobie rozchodu základnej vládnej strany VPN a HZDS, na celé tie zápasy o zvrchovanosť a podobne, tak tento, každý si musí uvedomiť, že v týchto podmienkach, keď raz totálne takmer padla vláda, pretože bolo odvolaných 9 alebo 10 ministrov, v takých podmienkach za dva roky sa jednoducho toho veľa urobiť nedalo. Potom prišlo obdobie štyroch ministrov. Slobodník, ktorý v jednej, nebohý Slobodník, ktorý v jednej chvíli suploval aj ministerstvo kultúry a potom prešiel na kultúru, potom minister Kučera, potom minister Paška, ministerka Slavkovská. Nepamätám sa, možnože niečo, kto? Harach, pardon, áno. Ale všetkých, Harach bol 6 mesiacov, nebudem to teraz vypočítavať, nepamätám sa na veľké zmeny. Títo ľudia, nepamätám sa, že by tí, z ktorých strán oni pochádzali alebo z vládnych koalícií, že by urobili a pustili sa do nejakých zásadných zmien školstva. Nič nerobili, pokojne prežívali obdobie a preto neboli konfliktní. Potom prišiel minister Ftáčnik a ja mu chcem vysloviť úctu, že sa prvý pustil do reformy vysokého školstva aj s pomocou nášho štátneho tajomníka Fronca, v tom čase, ktorý mal na starosti vysoké školstvo, a dnes minister Fronc pokračuje v tejto reforme, ktorá sa začala vtedy, a prenáša ju na ďalšie a ďalšie, by som povedal, stupne vzdelávania. Takáto bola genéza a v tomto kontexte si absolútne stojíme za naším ministrom, ktorý mal tú odvahu do toho ísť. Čiže hovoriť, že sa tu nič neurobilo, môže naozaj len človek, ktorý alebo sa o to nezaujíma, alebo potrebuje demagogicky a populisticky vydať nejaký signál.

Druhá vec, čo mňa pri týchto argumentoch zaráža, a ktorá sa objavuje aj v článkoch, v novinách a podobne, že minister Fronc neurobil nič okrem toho, že zaviedol povinne voliteľné náboženstvo na školách. Nuž tak v prvom rade chcem vám povedať, že ak tu máme demokraciu, tak demokracia je možnosť voľby a túto voľbu treba nechať v prvom rade na rodičov, aby sa rozhodli, či dieťa dajú na vyučovanie náboženstva alebo na etiku. A to je odpoveď na vašu, pani kolegyňa Bollová, ak ste porovnávali tie čísla, tak to je voľnosť voľby, to nie je rozhodnutie strany a vlády, ako to bolo v minulosti. Ale to, že všade sa zdôrazňuje, že v prvom rade jediné, čo urobil minister, že zaviedol povinne voliteľné náboženstvo, to mi tak trošku zaváňa komunizmom. Nakoniec nie náhodou asi jadro podpisov tvorí strana Smer a strana, komunistická. Školstvo odjakživa bola najcitlivejšia záležitosť v zápase, proste, o spoločnosť. To bolo jasné každému, že boj o mládež je boj o všetko. Ja si to pamätám, ja som chcel učiť, lebo pochádzam do niektorého kolena z učiteľskej rodiny. Mesiac po tom, ako som nastúpil na školu, som dostal podpísať sľub, učiteľský, kde bol záväzok, že budem učiť v ateistickom svetovom názore. Nepodpísal som, letel som. Čiže to bolo školstvo za komunizmu, kde sa takýmto spôsobom vyžadovala lojalita k danej a jednej ideológii.

Dámy a páni, ale ešte aj ten komunizmus má nejakú noblesu. Môžete skákať do reči, ale ja mám výhodu, lebo mám mikrofóny a vy musíte hovoriť do vzduchu, takže nemôžete to vyhrať so mnou. Ešte aj ten komunizmus mal nejakú noblesu. Totiž ešte aj za toho komunizmu na Slovensku každý bol nejakého pôvodu. My sme mali najväčší problém, a to teraz neberte, pán Ševc, my sme mali najväčší problém s vaším svokrom, pánom Biľakom, lebo sme nevedeli, či je komunista gréckokatolíckeho pôvodu alebo komunista pravoslávneho pôvodu. Vedeli sme presne, že Husák a Colotka sú komunisti katolíckeho pôvodu. Vedeli sme, že Lenárt a Hruška sú komunisti evanjelického pôvodu a takto sa potom aj chodilo, samozrejme. Katolícki išli cez katolíckych komunistov, evanjelici cez evanjelických. Neviem, cez koho chodili, teda cez koho chodili, ale zrejme východniari chodili za pánom Biľakom, z okolia Svidníka. Niečo z toho zostalo aj dnes, len nie je také jasné. Je napríklad známe, že predseda strany Smer je bývalý komunista katolíckeho pôvodu, ale niekedy, pán poslanec Čaplovič, mám trošku problém s vami. Keď vidím, ako hlasujete, keď vidím, že nechcete evanjelickej cirkvi vrátiť ani jej majetok, ktorý jej normálne patrí, podľa slušnosti, keď vidím, že ani evanjelickej cirkvi nedoprajete, aby učila náboženstvo na školách ako povinne voliteľný predmet, tak si dovolím položiť otázku, ste vy bývalý komunista evanjelického pôvodu, (So smiechom.) alebo čo ste?

Dámy a páni, bola tu reč aj o športovom zákone. Tento športový zákon sa pripravuje. Ja som ho ešte nevidel, ale ak tam sú tam náznaky centralizmu, tak je to z jedného jednoduchého dôvodu, že najväčší problém po novembri 89 bola neprehľadnosť v športe, neprehľadnosť finančných tokov a spýtajte sa ľudí naspodu, ako sa oni na to pozerajú, ako tie peniaze tečú v tejto takzvanej demokracii rozdeľovania peňazí, a koľko im dôjde dolu. Čiže je možné, ja som ho nevidel. O tomto zákone bude veľmi tvrdá diskusia, ale tá diskusia bude v prvom rade o tom, aby peniaze sa nestrácali po ceste a aby peniaze proste išli tam, kde naozaj majú ísť, to znamená na šport. Ale prosím, aj do tohto minister Fronc mal odvahu sa pustiť.

Dámy a páni, každá zmena vyvoláva, samozrejme, odpor. Po 40 rokoch myslenia a výchovy, ja som takisto výplod komunistického myslenia. Ja takisto neviem, keby som dnes sa mal niekde zamestnať alebo hľadať, či by som dokázal s takou dravosťou sa do toho pustiť. Proste to si žiada iný typ človeka. Ja som tiež bol odchovaný a takmer do štyridsiatky pracoval v istom systéme. Samozrejme, školstvo a zdravotníctvo sú najcitlivejšie oblasti, pretože v zdravotníctve sa dotýka chudákov, teda ľudí ubolených, ľudí, ktorí trpia a ktorí teda, samozrejme, sú v znevýhodnenom postavení. V školstve je tiež veľmi citlivá otázka, pretože učitelia sú unavení, majú malé platy a okrem toho nemajú žiadne spoločenské postavenie. Nedokázali sme im dať doteraz spoločenské postavenie, čo súvisí, žiaľ, s dosť malými platmi a s ekonomickou situáciou. Ale učitelia sú v prvom rade ubití štyridsaťročným komunizmom. Ja si pamätám, čo boli starí profáci ešte spred štyridsiateho ôsmeho. To boli páni profesori. Učitelia za komunizmu museli stáť v predklone pred všemocnou komunistickou stranou a tam sa tento stav zničil. Pomaly, veľmi pomaly sa dáva týmto ľuďom nejaké sebavedomie a nejaký, by som povedal, nový honor. Teda reforma v školstve musela naraziť na odpor aj preto, že mladí ľudia sú prirodzene, by som povedal, dynamickí, sú prirodzene revoluční a bránia sa niektorým veciam, ktoré, spontánne, majú pocit, že idú proti nim. Ale minister Fronc mal odvahu do toho ísť, do tohto nepopulárneho prostredia, mal odvahu pokúsiť sa zmeniť toto štyridsaťročné myslenie a spôsob uvažovania a v tomto zmysle mu patrí môj veľký obdiv, považujem ho za vynikajúceho ministra a teším sa, že budem pod jeho vedením aj ďalej sa môcť pozerať na ďalší vývoj školstva, ako hovoria komunisti, našej drahej komunistickej vlasti. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram faktické poznámky. S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Bollová, Ševc, pán poslanec Ondriaš, Jaduš, Fajnor, Jarjabek, Zubo, Čaplovič. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá bude hovoriť pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Mikloško, nazvali ste túto reformu reformou formálnou. To po prvé, čo by som vám chcela pripomenúť, aby ste sa náhodou potom, ak budete mať možnosť, opravili. A to, čo som rozprávala, to neboli moje výmysly, to hovoria učitelia o tejto reforme, ktorú ste, podľa mňa, celkom dobre nazvali formálnou.

Ďalšia poznámka. V školstve som, pán Mikloško, odpracovala 39 rokov. Medzi mojimi žiakmi je veľa odborníkov, ktorí zastávajú dnes i dnes dôležité posty. Vyprosujem si, aby ste si dovoľovali nazývať niekoho hlupákmi, ale ako som si všimla, pre vás je to charakteristické. Okrem vás všetci ostatní sú neschopní.

Tretia poznámka. Po komunistickom marazme, ako ste ho nazvali, mňa pán minister Kováč okamžite vyhodil z miesta, pretože som neodovzdala stranícky preukaz. O dôvodoch som už tu hovorila, už sa mi to nechce opakovať. Tie dôvody boli tragikomické, takže ten marazmus pokračuje, ak ste ho tak nazvali.

Ďalej. Nehovorila som, pán Mikloško, o možnosti voľby medzi náboženstvom a etikou. V poriadku, ja som hovorila o tom, že etika nebola pripravená. Neboli učebnice a nie sú dodnes.

Ďalšia poznámka. Za socializmu, to nebol komunizmus, pán Mikloško, tristoosemdesiaty štvrtý raz opakujem, za socializmu nebol predmet ateistická výchova na školách. Vy ste predmet náboženská výchova dosiahli. Poznámka len taká drobná.

A na margo celého vášho vystúpenia, pán Mikloško, tu nie je rozprava o príslušnosti k cirkvám, hovoríme o vážnych veciach, ale ako vidím, vy sa tejto téme skutočne rozumiete. Mohli by... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že je správne, keď je diskusia, výmena názorov. Samozrejme, že, teraz som pochopil, pán kolega Mikloško, kde mierite. Ak strácate argumenty a zrejme vo vašom vystúpení tento moment tu je, skĺzli ste do náboženstva, o ktoré vám zrejme vo vzťahu k pánu Froncovi aj ide. Samozrejme, je otázka KDH a vzťah ku cirkvi ako takej, ale to necháme potom na posúdenie histórie, ale patrí vám ku cti, že ste sa priznali, že ste výplodom komunistického degradovaného systému. Ak bol taký, potom ja sa pýtam, či ste ochotný vrátiť ten diplom ako majetok ľudu (Smiech v rokovacej sále.) a či ste schopný aj zaplatiť preto, aby tieto generácie, alebo táto mládež, dnešná, od ktorej sa žiadajú peniaze, aby mala aspoň na niečo. Bolo by dobré, keby všetci sme z toho systému zaplatili preto, aby tá mládež študovala tak, ako sme študovali my všetci. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP