P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Vavrík, nech sa páči. Posledný prihlásený do rozpravy.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, pán generálny prokurátor, ctené kolegyne, kolegovia, dnes som sa prihlásil do rozpravy s tým, že som nevedel, že budem vôbec chcieť k tomuto vystúpiť, ale chcel by som bez prípravy a bez písomného podkladu vám povedať pár viet o tom, čo sa stalo za posledný mesiac a takú akúsi osobnú spoveď k tomu, čo som prežil za posledné týždne k práve prerokúvanému Trestnému poriadku.

K Trestnému poriadku som podal pred tromi či štyrmi mesiacmi pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal odpočúvania, t. j. oblasti, ktorej sa dlhodobo venujem a dnes už možno aj profesijne vo výbore, ktorý bol na tento účel vytvorený. Preštudovaním rôznych odborných kníh od renomovaných autorov, ktorí pôsobia, povedzme, na Európskom súde pre ľudské práva, na súdoch, prokuratúre aj v policajných orgánoch som dospel k názoru, že pozmeňujúci návrh, ktorý som podal, v ktorom som žiadal, aby občan bol po ukončení odpočúvania informovaný o takomto hrubom zásahu do práva, ústavou chráneného práva na súkromie, aby bol ihneď informovaný, keď pominú dôvody odpočúvania. V pozmeňujúcom návrhu som tiež žiadal, aby občan, ktorý takúto informáciu dostane, aby mal právo obrátiť sa na príslušný súd, ktorý by mal možnosť preskúmať, či dôvody, ktoré uviedol navrhujúci orgán a sudca ich posudzoval, či boli zákonné, a tým či celé odpočúvanie bolo úplne v poriadku a v súlade so zákonom. Obdobné pravidlá totižto majú viaceré európske krajiny, ale aj krajiny v zahraničí, aspoň som sa o tom dočítal v odbornej literatúre. Fakt je ten, že práve moment okamžitého oznámenia občanovi, ktorým sa zistilo odpočúvaním, že nie je ničím zapojený do trestnej činnosti a jeho okamžitým oznámením o tom, že bol odpočúvaný, podľa tvrdení pána ministra spravodlivosti by mohlo dôjsť k úniku informácií a mohlo by byť marené trestné konanie vo veci, ďalej sme posledné týždne veľmi intenzívne diskutovali o hraniciach, čo je prijateľné, povedzme, pre poslanecký klub, ktorý postavil ministra Lipšica na tento post a zástupcovia poslaneckého klubu rokovali, ktorý ja dnes mám možnosť zastupovať alebo zastupujem v Národnej rade Slovenskej republiky a hľadali sme skutočne posledné dva týždne jeden, dvakrát za týždeň kompromis medzi naším videním tohto problému a medzi videním tohto problému pána podpredsedu vlády Lipšica.

Musím povedať, že sa nevzdávam tej myšlienky, aby bol občan čo možno najskôr informovaný o tom, že bol odpočúvaný, musím však akceptovať aj isté argumenty ministra spravodlivosti, musím akceptovať realitu, že sme spolu v koalícii, a preto som sa snažil aj s mojimi kolegami v našom poslaneckom klube hľadať kompromis pre toto riešenie. Tento kompromis som predložil vo svojom pozmeňujúcom návrhu vo veci lehoty, dokedy môže príslušný orgán rozhodnúť o odložení informácie o tom, že bol človek alebo občan odpočúvaný, a dospeli sme k lehote 36 mesiacov. Musím povedať, že nie som spokojný s touto lehotou, ale tiež viem, že ani minister Lipšic nie je spokojný s tou lehotou. Ja sa domnievam, že by mala byť kratšia, povedzme šesťmesačná, pán minister sa asi vyjadrí sám, on sa domnieva, aby bola oveľa dlhšia. Preto sme našli kompromis 36 mesiacov.

Dovolím si tiež povedať, že som mal isté pochybnosti o nekonkrétnom ustanovení o tom, že občan nebude vyrozumený vtedy, ak na to sú a existujú závažné dôvody. Tento dôvetok som považoval za taký, ľudovo povedané, gumený a našli sme spôsob, po vzájomnej dohode sme našli konštrukciu, ktorá je uvedená v poslednej vete pozmeňujúceho návrhu č. 2, ktorý predniesol poslanec Jozef Miklušičák.

Jedna vec, kde sme nenašli konsenzus, je tá skutočnosť, že občan podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý aj ja priznávam a označujem za kompromisný návrh, to je ten návrh, ktorý predložil kolega Miklušičák, nezohľadňuje tú skutočnosť, že občan má právo domáhať sa na súde preskúmania, či príslušné odpočúvanie bolo zákonné. Priznám sa, že nemôžeme získať ani jeden, ani druhý všetko, preto si viem predstaviť, že dnes podporím Trestný poriadok s týmto kompromisným návrhom, ktorý som pred chvíľou spomenul, s tým, že veľmi vážne uvažujem aj so skupinou poslancov z nášho klubu, ale aj iných, že v skorej lehote podáme príslušnú novelu, pokiaľ začne platiť a bude účinný Trestný poriadok, a iste o tom budeme ešte veľakrát alebo často diskutovať aj s pánom ministrom spravodlivosti Lipšicom.

Preto mi dovoľte na záver povedať ešte tieto vety. Veľmi pekne ďakujem za podporu vlastným kolegom poslancom z nášho poslaneckého klubu. Veľmi si vážim konzultácie s poslancami zo Strany maďarskej koalície a za ich podporu, takisto aj z koaličnej strany ANO. Samozrejme, vážim si aj oponentské názory, ktoré tlmočil za klub KDH minister spravodlivosti. Ale nemôžem nespomenúť, že si hlboko vážim aj podporu môjho pozmeňujúceho návrhu časti odborníkov v opozičných poslaneckých kluboch a v túto chvíľu, či už teda pochádzajú z Hnutia za demokratické Slovensko, zo Smeru, ba dokonca aj z komunistickej strany.

Preto tým, ktorí podpísali môj pozmeňujúci návrh, sa teraz chcem ospravedlniť za to, čo v túto chvíľu hodlám urobiť, a to je akt, ktorým chcem stiahnuť pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil pred tromi či štyrmi mesiacmi, a všetkých, ktorí ma podporovali, chcem požiadať, aby podporili návrh, ktorý predložil kolega Jožo Miklušičák. Toľko z môjho vystúpenia a z toho, čo som vám chcel povedať bez papiera. Teraz, keďže došlo k istému technickému problému pri prepisovaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil poslanec Miklušičák, predložím temer rovnaký pozmeňujúci návrh ako on. Fakt je ten, že sami zbadáte, že tam budú dve drobné zmeny, a aby to mohlo byť také funkčné a aby sme mohli zahlasovať za tú veľmi na hrane urobenú dohodu vo vnútri koalície, som povinný, aby som predniesol pozmeňujúci návrh znovu.

Takže, pán predseda, podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu Trestného poriadku k tlači 720. Prvý pozmeňujúci návrh. V § 114 ods. 8 znie: Odsek 8. "Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamov nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez zmeškania zničiť. Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v odseku 2, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí orgán, rozhodnutím ktorého sa vec právoplatne skončila a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci. To neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania."

Pozmeňujúci návrh číslo 2. V § 115 ods. 8 znie: Odsek 8: "Ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v odseku 3, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí orgán, rozhodnutím ktorého sa vec právoplatne skončila a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci. To neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takejto informácie mohol byť zmarený účel trestného konania."

Odôvodnenia k bodom 1 a 2 sú takéto: V prípadoch, ak boli v obrazových, zvukových alebo obrazotvorných záznamoch alebo vykonaním odpočúvania zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, takto vyhotovený záznam tvorí súčasť spisu a osoba uvedená v § 115 odsek 3 sa o tom môže dozvedieť nazeraním do spisu, pozri § 69 ods. 1, pri štúdiu spisu po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania uvedeného v § 208. Osobou uvedenou v § 115 ods. 3 je osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky priamo týka.

V prípadoch, keď sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistia skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, vyhotovené záznamy sa musia predpísaným spôsobom zničiť, o čom sa osoba uvedená v § 115 odsek 3, ktorá nemá prístup do spisu, upovedomí. Z upovedomenia sa zistí aj samotný fakt vyhotovenia záznamov, respektíve vykonania odpočúvania na základe súdneho príkazu.

Osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telefonickej prevádzky týka a nemá prístup do spisu, sa o zničení záznamu neupovedomí, ak tomu bránia závažné dôvody, napríklad konalo sa o trestnej činnosti organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, alebo na trestnom čine sa podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich vec nebola právoplatne skončená, oznámením odpočúvania a vyhotovenia záznamu by sa mohli poškodiť v záujme Slovenskej republiky v medzinárodných stykoch jej bezpečnostné záujmy alebo by mohlo viesť k vážnemu ohrozeniu práv alebo oprávnených záujmov osoby uvedenej v § 115 odsek 3. Rozhodne o tom orgán uvedený v odseku 8, t. j. ten, ktorý by inak mal povinnosť upovedomenie realizovať.

Úpravu začiatku vzniku povinnosti vyplývajúcej zo zmeny tohto ustanovenia sa javí optimálne datovať dňom nadobudnutia účinnosti nového Trestného poriadku vzhľadom na nemožnosť realizovania tejto povinnosti na už skončené úkony, v platnom zákone je upravený novo navrhovaný mechanizmus zakladania zápisnice o zničení záznamu do spisu. Toľko všetko z odôvodnenia. Prikladám podpisy šestnástich poslancov Národnej rady, aby sme splnili predpis daný rokovacím poriadkom.

Pán predseda, to je všetko z môjho vystúpenia. Pri tom poďakovaní som zabudol ešte na skupinu nezávislých poslancov, najmä konzultácie, ktoré som mal s pánom doktorom Abelovským a s pánom doktorom Polkom, ktorých tiež zahŕňam do tej skupiny, ktorí mi výrazne pomáhali pri zostavovaní pôvodného pozmeňujúceho návrhu. To je všetko. Ďakujem pekne a prajem vám pekný deň.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Vavrík bol posledný prihlásený do rozpravy k návrhu vlády na vydanie Trestného poriadku. Končím rozpravu.

Pán minister, nech sa páči, chce sa k rozprave vyjadriť.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi stručne sa vyjadriť k otvorenej rozprave a najmä k návrhom, ktoré tu boli podané.

Návrhy pána poslanca Miklušičáka reflektujú dobu, ktorá uplynula od februára, ale nielen to, aj požiadavky napríklad štrasburského súdu, aby dôvodom obnovy konania bol rozsudok štrasburského súdu, preto sa mi zdá byť kritika pani poslankyne Tóthovej nie celkom náležitá a prekvapuje ma, že ju nepociťovala pri svojich pozmeňujúcich návrhoch pri Trestnom zákone, ktoré dokonca boli tak zle formulované, že sme museli ešte otvoriť rozpravu tesne pred hlasovaním, aby neprišlo v trestnom práve k absurdným situáciám. Vtedy ste nenamietali, že vaše čerstvé pozmeňujúce návrhy pol hodinu pred hlasovaním prišli trochu neskoro. Teraz to namietate, ale beriem, že nie vždy každý z nás posudzuje rovnako konanie svoje a konanie iných. Toľko len na reakciu.

Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Abelovského. Najskôr sa vyjadrím k pozmeňujúcemu návrhu a potom aj k výhradám, ktoré sú predmetom už podaných pozmeňujúcich návrhov na februárovej schôdzi. Najskôr k účinnosti. No, podľa mňa je celkom samozrejmé, že účinnosť oboch nových kódexov musí byť naraz, teda aj Trestného zákona, aj Trestného poriadku. Spomeniem niekoľko vecí. Spomeniem potrebu bipartície na zločiny a prečiny. To znamená, pokiaľ Trestný zákon ustanoví bipartíciu od 1. januára, tá sa musí premietnuť aj do Trestného poriadku. Inak by bol veľmi zle aplikovateľný. Máme nové ochranné opatrenie - detenciu, ktorá tiež musí byť procesne upravená v Trestnom poriadku. Máme alternatívne tresty - trest domáceho väzenia, probačný dohľad, povinná práca. Ich výkon musí byť tiež upravený v Trestnom poriadku. To znamená, účinnosť oboch kódexov musí byť v jeden dátum a snemovňa schválila v piatok Trestný zákon s účinnosťou 1. januára, preto by som pána poslanca požiadal zvážiť pozmeňujúci návrh, lebo sa mi zdá byť, že je to v kolízii celkom evidentnej. Myslím si, že netreba o tom hovoriť ďalej.

Vyjadrím sa stručne k tým najzákladnejším bodom, ktoré sú predmetom polemiky a ktoré kritizoval aj pán poslanec vo svojom vystúpení. Tesne predtým, ako som išiel do parlamentu, teraz poobede som dostal správu, že vďaka aktivite agenta, ktorý bol nasadený Federálnym úradom vyšetrovania amerického ministerstva spravodlivosti do bunky al-Káida, bol odhalený možný útok s bombou na civilný cieľ. Chcem tým povedať, že použitie agenta pri organizovanom zločine a pri korupcii, použitie agenta je nevyhnutné, ak chceme tieto formy trestnej činnosti odhaľovať, pretože ide o utajené formy trestnej činnosti a na utajené formy trestnej činnosti je potrebné použiť utajené prostriedky. Jeden môj bývalý kolega na to zvykol hovoriť, že na ťažkú chorobu nám nepomôže acylpyrín. Na ťažkú chorobu, ktorou je organizovaný zločin a korupcia, potrebujeme nasadiť ťažšie lieky, aj rôzne formy osobitných inštitútov, ako je napríklad agent alebo ako je korunný svedok, pretože sú kľúčové pri odhaľovaní týchto foriem trestnej činnosti.

Čo sa týka väzby. Návrh Trestného poriadku skracuje dobu väzby a skracuje ju výrazne. Skracuje jednak v tom maximálnom poňatí z piatich na štyri roky, ale tým, že definuje užšie kategóriu obzvlášť závažného zločinu, teda len na zločiny s dolnou hranicou sadzby minimálne osem rokov, tak sa táto doba väzby týka oveľa menšieho počtu tých najnebezpečnejších zločinov, ako je tomu v súčasnosti. Mám aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva či vo veci voči Spolkovej republike Nemecko alebo Švajčiarsku, kde bola väzba okolo štyroch rokov, dokonca nad štyri roky a nebolo to porušením žiadneho ľudského práva. Navyše pripomínam, že štrasburský súd posudzuje väzbu len do prvostupňového rozhodnutia, nie až do rozhodnutia odvolacieho súdu. Ale situáciu, aby s výnimkou trestných činov, kde hrozí doživotný trest, bola možná len dvojročná väzba, a teda na prípravné konanie len ročná väzba, to je situácia, ktorá sa mi zdá byť málo prijateľná, pretože práve niektoré mimoriadne skutkovo a právne náročné kauzy pri všetkom úsilí nie je možné stihnúť vyšetriť v priebehu jedného jediného roka, aj keď dôvody väzby tam môžu celkom oprávnene existovať. Takže ten návrh, ktorý ministerstvo predložilo a ktorý skracuje a sprísňuje režim väzby je správny, ale treba dbať na proporcie, aby na druhej strane nebol frustrovaný záujem štátu odhaľovať závažné formy trestnej činnosti a záujem štátu, aby počas trestného konania neprišlo k jeho mareniu, napríklad ovplyvňovaním svedkov alebo spoluobvinených.

Veľmi stručne k Špeciálnemu súdu. Zdá sa, že sa darí postupne naplniť, a preto ďalší krok zmeniť jeho postavenie a vecnú príslušnosť, vytvoriť akýsi ďalší odvolací Špeciálny súd na úrovni krajského súdu považujem za krok späť. Považujem za úplne štandardné riešenie podobné Španielsku, podobné Taliansku, kde o odvolaniach rozhoduje najkompetentnejší súd, a tým je Najvyšší súd.

Dovoľujem si ešte upozorniť na jeden bod spoločnej správy, pretože pán poslanec Abelovský sa dotkol práva na obhajobu, ktoré je zabezpečené v návrhu Trestného poriadku, ale upozorňujem na bod 14 spoločnej správy, ktorý podľa mojej mienky ide nad rámec určitej rozumnosti. Tento bod 14 umožňuje, aby počas výsluchu obvineného sa obvinený mohol na súde radiť už aj na položenú otázku so svojím obhajcom. Neviem, v ktorej krajine takýto systém existuje. Takú krajinu ja nepoznám. Pretože... (Reakcia z pléna.) Takú krajinu tiež nepoznám, ktorá sa volá všade, a každý obvinený v právnom štáte má právo nevypovedať. To je jeho ústavné právo. (Reakcia z pléna.) Len čo sa rozhodne vypovedať, tak som nevidel ešte situáciu, že na položenú otázku sudcovi alebo prokurátorovi na súde povie, že moment, poradím sa so svojím obhajcom a potom vypovedá obhajca. Právo nevypovedať je právo absolútne. Ale právo počas výsluchu na súde sa radiť s obhajcom, to by sme naozaj prijali svetový unikát.

Veľmi stručne ešte k pánovi poslancovi Polkovi. Beriem pozmeňujúci návrh, ktorý by umožnil vznik vyšetrovateľov Vojenského spravodajstva, beriem ho ako nesystémový. Bola už snaha SIS mať vlastné policajné orgány, vlastných vyšetrovateľov. Toto je v bledomodrom to isté. Považujem to za nesystémové riešenie, a preto si dovoľujem vyjadriť s týmto riešením nesúhlas.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku, ktorá nebola dnes predmetom rozpravy, ale bude predmetom zrejme veľmi rozporuplného hlasovania, a to je otázka existencie vojenskej justície. Totiž v rozprave je podaný návrh pána poslanca Kolesára, podľa ktorého by boli ozbrojené zbory vyňaté spod jurisdikcie vojenskej justície. Na úvod musím povedať, že ja mám vrelý vzťah k vojenskej justícii, lebo som vykonával základnú vojenskú službu na vojenskej prokuratúre, ale snažím sa k tomu pristupovať nezaujato. A nezaujato znamená, že vojenská justícia má tú výhodu oproti civilnej justícii, že je len v troch regiónoch Slovenska, to znamená, tie niekedy nadštandardné osobné väzby, ktoré môžu mať príslušníci ozbrojených zborov s miestnymi prokurátormi a sudcami, tieto väzby sú limitované, lebo nie je 45 okresných súdov, ale sú len tri vojenské súdy, rovnako prokuratúry a takisto je personálne dobre dimenzovaná, to znamená, vie v kratšom čase vyriešiť závažné prípady, ako je civilná justícia. Ale fakt je ten, že ak od roku 2006 bude mať Slovensko profesionálnu armádu, tak sú možné podľa mojej mienky len dve rozumné riešenia.

Jedno riešenie je, že sa rozšíri jurisdikcia vojenskej justície aj na príslušníkov ozbrojených zborov, a druhé riešenie je, že sa vojenská justícia zruší. Lebo hovorme si pravdu, pokiaľ bude mať armáda 20 000 príslušníkov, čo je jedno malé mesto, tak nebudeme budovať pre malé mesto osobitnú štruktúru justičných orgánov. Čiže sú len tieto dve alternatívy, ale návrh v rozprave je vyňať spod jurisdikcie vojenskej justície príslušníkov Policajného zboru a iných ozbrojených zborov, a to považujem za riešenie nesystémové. Myslím si, že vojenská justícia preukázala počas svojej existencie aj od roku 1990 svoju opodstatnenosť.

Na záver mi dovoľte sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ku ktorému sa vyjadroval pán poslanec Vavrík, ktorý sa týka informovania o použití informačno-technických prostriedkov. ITP sa používajú v situáciách, keď je odhaľovanie trestných činov iným spôsobom veľmi limitované, a preto na Slovensku je ich použitie viazané na jednoznačný súhlas súdu. Práve preto, že ide o dotknutie práva na súkromie. Z toho dôvodu sme dlho diskutovali o pozmeňujúcom návrhom a som rád, že sme našli kompromisné riešenie. Ako to býva pri kompromisných riešeniach, nikto s ním nie je veľmi nadšený. A ani ja ním nie som veľmi nadšený, ale ho rešpektujem. Totižto ide o stanovenie akejsi rovnováhy. ITP nie sú len odpočúvania, ale sú aj rôzne iné formy záznamov obrazových, zvukových, ktoré sa používajú pri odhaľovaní organizovaného zločinu. Vystavili by sme do rizika aj osoby, ktoré spolupracujú s políciou, ak by sme ich spoluprácu viazali na skutočnosť, že ich následná spolupráca, ak budú pri nej použité ITP, bude oznámená podozrivej osobe. To by som považoval za nebezpečné zvlášť pri organizovanom zločine, a preto sme organizovaný zločin z tejto povinnosti oznamovania vyňali. Je naozaj potrebné nájsť solídnu rovnováhu.

Návrh Trestného poriadku, ak snemovňou prejde a bude prezidentom podpísaný, bude účinný od 1. januára 2006. To znamená, že vo veľkej časti svojej časovej pôsobnosti bude vykonávaný nie mnou, ale budúcim ministrom spravodlivosti, preto pristupujem k tomuto návrhu celkom nepredpojato. Ale môj záujem na odhaľovaní zločinu, organizovaného zločinu nie je viazaný na moju dnešnú funkciu, a preto chcem, aby akákoľvek bude vláda, akýkoľvek bude minister spravodlivosti, aby štát mal efektívne prostriedky odhaľovania organizovaného zločinu, ktorý je hrozbou pre celý štát, pretože sa snaží ho nahradiť a snaží sa získať si v ňom vplyv.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na záver sa ešte raz poďakovať za dlhotrvajúcu diskusiu, ktorá bola vo výboroch, v pléne, mimo pléna, a požiadať vás o podporu nového návrhu Trestného poriadku. Základným cieľom Trestného poriadku je zrýchliť trestné konanie, to znamená, postaviť obvineného čím skôr pred súd na rozhodnutie o vine alebo nevine a prípadne na rozhodnutie o treste. To je základný cieľ novej trestnoprocesnej úpravy. Pretože som presvedčený o tom, že ak má mať trest preventívny efekt, nemôže byť len spravodlivý vo svojej výške, ale mal by byť aj rýchlo uložený a rýchlo vykonaný a k tomu smeruje návrh Trestného poriadku. Z toho dôvodu si vás dovoľujem požiadať o jeho podporu v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za záverečné zhodnotenie rozpravy k návrhu Trestného poriadku. Pán spoločný spravodajca nechce vystúpiť k pozmeňujúcim návrhom pánov poslancov, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosil by som pána navrhovateľa pána ministra spravodlivosti, spoločného spravodajcu, poprípade predkladateľov pozmeňujúcich návrhov, aby do 17.00 hodiny posúdili pozmeňujúce návrhy, poprípade zvážili, či spĺňajú všetky náležitosti, ktoré vyžaduje rokovací poriadok, aby sme mohli o 17.00 hodine, pani profesorka, hlasovať. Máte rozdané v laviciach už všetky, ktoré boli podané, takže môžete sa im do 17.00 hodiny venovať. Rokovací poriadok má svoje ustanovenia, ktoré umožňujú, pani profesorka, hlasovať.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím teraz pána poslanca Dušana Jarjabka, respektíve pani poslankyňu Dolník, aby každý zaujal svoje miesto, jeden pre navrhovateľov, druhá pre spravodajkyňu. Budeme pokračovať v rokovaní o návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysielaní a retransmisii rozpravou, do ktorej bola prihlásená, ale jej vystúpenie bolo prerušené na obedňajšiu prestávku. Pani poslankyňa Dolník, nech sa páči. Potom je prihlásená do rozpravy pani poslankyňa Tóthová a posledná pani poslankyňa Podracká. Nech sa páči, pani poslankyňa.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som pokračovala v prednesení svojich pozmeňujúcich návrhov, keďže posledný pozmeňujúci návrh, ktorý som začala, bolo vlastne rokovanie prerušené, takže z toho dôvodu, aby nedošlo k nejakým omylom, ak dovolíte, by som to ešte raz predniesla. Ide o § 66, ktorý vrátane nadpisu znie: Pozastavenie vysielania programu a programov naň obsahovo nadväzujúcich. Ak vysielať odvysielaním programu opakovane alebo závažným spôsobom porušil povinnosti podľa § 16 písm. b) a c), § 19, § 20 ods. 1 a tu podobne ako v predchádzajúcom bode namiesto "a" prosím "alebo". § 20 ods. 3. "Rada môže pozastaviť vysielanie tohto programu alebo programov naň obsahovo nadväzujúcich, a to najviac na 30 dní." Dôvod. Súčasné znenie § 66 ods. 1 ukladá rade povinnosť pozastaviť program pri opakovanom alebo závažnom porušení ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z., zatiaľ čo rozhodnúť o tom, či došlo k závažnému porušeniu zákona je na správnej úvahe rady, opakované porušenie ustanovenia zákona je objektívnou skutočnosťou. Ukladanie sankcie pozastavenia vysielania programu už pri druhom porušení jednej povinnosti je príliš prísnou sankciou, ktorej praktický dopad na vysielanie nemusí zďaleka zodpovedať závažnosti porušenia zákona zo strany vysielateľa. Navrhované znenie necháva použitie tejto sankcie na správnej úvahe rady.

Zo súčasného znenia § 66 ods. 1 a 2 nie je zrejmé, či sa sankcia pozastavenie vysielania programu ukladá za akékoľvek porušenie zákona alebo len za porušenie ustanovení vymenovaných v ods. 2. Navrhované znenie umožňuje rade uložiť predmetnú sankciu výslovne len za porušenie taxatívne vymenovaných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. Súčasné znenie § 66 ods. 1 tiež výslovne neuvádza, či program, ktorý možno pozastaviť, je totožný s programom, ktorého odvysielaním bol porušený zákon. Túto skutočnosť však je možné logicky zo súčasného znenia vyvodiť. Tu však vyvstáva problém praktickej vynútiteľnosti pozastavenia takéhoto programu, keďže je diskutabilné, na základe akých kritérií by sa táto totožnosť programov určovala.

Pri sériách programov za každý program sa od ostatných obsahovo líši a takisto názov alebo vysielacie časy nemusia byť rovnaké. Tento problém rieši navrhované vloženie slovného spojenia a programov naň obsahovo nadväzujúcich do ustanovenia § 66.

Ďalší pozmeňujúci návrh: V § 67 ods. 1 sa suma "5 000 Sk" nahrádza sumou "3 000 Sk". Odôvodnenie: Znížením spodnej hranice pokuty pre prevádzkovateľov káblového distribučného systému s nízkym počtom prípojok sa rada snaží eliminovať negatívny dopad pokuty pre malých prevádzkovateľov, pre ktorých je výška 5 000 Sk a viac likvidačnou.

Ďalší: V § 67 ods. 2 sa suma "10 000 Sk" nahrádza sumou "5 000 Sk". Odôvodnenie. Znížením spodnej hranice pokuty pre vysielateľov televíznej programovej služby lokálneho charakteru sa rada snaží eliminovať negatívny dopad pokuty pre malých vysielateľov, pre ktorých je výška 10 000 korún a viac likvidačnou.

Trinásť, teda ďalší: V § 67 ods. 2 písm. a) znie: "Neuchová súvislé záznamy vysielania počas 30 dní odo dňa ich vysielania zodpovedajúcej kvalite alebo na vyžiadanie rady neposkytol záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči." Dôvod: Vzhľadom na to, že súčasné znenie písm. a) § 67 ods. 2 nepokrýva úplne povinnosť ustanovenú v § 16 písm. e), je potrebné presne vymedziť skutkovú podstatu za porušenie, ktorej je vysielateľ sankcionovaný tak, aby bola plne v súlade so stanovenou povinnosťou.

Ďalší: V § 67 ods. 2 sa vypúšťa písm. b). Doterajšie "písmená c) až l)" sa označujú ako "písmená b) až k)". Dôvod: Ustanovenie § 67 ods. 2 písm. b) ustanovuje skutkovú podstatu porušenia ustanovenia § 5 ods. 1 písm. m). Toto ustanovenie však vymenúva kompetencie rady, z čoho vyplýva, že zo strany vysielateľa ho nie je možné porušiť.

Ďalší: V § 67 ods. 5 sa suma "100 000 Sk" nahrádza sumou "10 000 Sk". Dôvod: Súčasné znenie § 67 ods. 5 ustanovuje najnižšiu možnú sadzbu pokuty 100 000 korún, čo je pre regionálnych a lokálnych vysielateľov neúnosné. Pri rozhodovaní o výške pokuty je potrebné rozlišovať medzi vysielateľmi podľa územného rozsahu, v ktorom vysielajú. Navrhované zníženie dolnej hranice pokút umožňuje vo väčšej miere, ako je tomu pri súčasnom znení.

A posledný bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V § 67 ods. 8 sa suma "50 000 Sk" nahrádza sumou "10 000 Sk". Znížením spodnej hranice pokuty pre osoby uvedené v § 2 ods. 2 a 4 sa rada snaží eliminovať negatívny dopad pokuty pre malých vysielateľov, pre ktorých je výška pokuty 50 000 korún a viac likvidačnou.

V závere tam mám ešte uvedené, ak dovolíte, ako by sme mali hlasovať. Tu by som poznamenala, samozrejme, na základe toho, že som tie dva body 1 a 5 vypustila, tak nie je potrebné o nich hlasovať, to znamená, že tým sa, samozrejme, hlasovanie trochu mení.

V závere, ak dovolíte, by som chcela upozorniť, že v mojich pozmeňujúcich návrhoch, ak ste si všimli, ide o niekoľko druhov pozmeňujúcich návrhov. Tie posledné, aby som začala od konca, ktoré sa týkajú súm pokút, tam ide hlavne o to, že samotná Rada pre vysielanie a retransmisiu cíti, že tie vysoké pokuty, ktoré majú možnosť udeliť, teda tá spodná hranica je neúnosná pre malých vysielateľov, lokálnych vysielateľov a podobne a, samozrejme, nie je ani naším záujmom, ani povinnosťou alebo záujmom Rady pre vysielanie a retransmisiu, aby sme tieto vysielače likvidovali. O ďalších, samozrejme, je možné diskutovať, ja by som prosila o vašu podporu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Lintner. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, samozrejme, moja reakcia na vaše dosť rozsiahle pozmeňujúce návrhy by si vyžiadala vystúpenie v rozprave. Žiaľ, už bola uzavretá. Ja som váš pozmeňujúci návrh dával posudzovať, nebudem to skrývať, ministerstvu kultúry. Mohol by som ísť ku každému bodu, napríklad ustanovenie alebo ktoré navrhujete pod bodom 2 charakterizuje ako protiústavné s tým, že sťažnosti nemôže riešiť interný predpis. Bod 7 popiera princíp registrácie a znevýhodňuje žiadateľa. Bod 9, následne bod 10 je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. To sa týka toho, že rada bude môcť určovať, kde bude musieť vysielateľ odvysielať prípadné previnenie, nie je to v súlade s touto judikatúrou, čiže ja len za klub Aliancie nového občana hovorím, aby ostatní poslanci zvážili tento rozsiahly pozmeňujúci návrh. Ide podľa mňa nad rámec toho, čo mali predkladatelia za úmysel, s tým Aliancia pri podpore do druhého čítania nemala žiadny problém označovať ďalšiu vekovú kategóriu, ale jednoducho toto je taký rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý mení legislatívu a ešte je v rozpore s niektorými ďalšími vecami, že ho nemôžeme podporiť a apelujeme aj na ďalších poslancov, aby tento pozmeňujúci návrh nepodporili. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Dolník, nech sa páči, v reakcii.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem, samozrejme, beriem vaše výhrady. Nemôžem ani nútiť nikoho, len maximálne prosiť o podporu. Podobne, ako ste vy dali posúdiť tieto moje pozmeňujúce návrhy právnikom, predpokladám, ja rovnako v úvode som povedala, že tieto pozmeňujúce návrhy v podstate odzrkadľujú problémy alebo majú trochu riešiť problémy, s ktorými sa borí Rada pre vysielanie a retransmisiu a takisto je jasné aj z formulácie, že ide o pozmeňujúce návrhy, ktoré boli vypracované v spolupráci s právnikmi. Samozrejme, ako budete hlasovať, to je vaša vec. Môžem povedať, samozrejme, ja by som bola rada, keby ste aspoň niektoré z nich podporili, pretože nie všetky sú podľa mňa aj podľa vašich výhrad v rozpore s tým, čo ste hovorili a budeme hlasovať o nich viac-menej keď aj nie samostatne, ale v skupinkách. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračujeme v rozprave. Pani poslankyňa Tóthová vystúpi. Pripraví sa pani poslankyňa Podracká.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k tomuto legislatívnemu návrhu nemôžem nevystúpiť, pretože ide o problematiku, ktorú sledujem dlhšie obdobie, ešte za minulé funkčné obdobie, keď som bola vo výbore pre ľudské práva a národnosti, tak som viackrát k tejto problematike vystupovala verejne, aj legislatívne návrhy som dala, a ak si pamätáte, Radu pre vysielanie a retransmisiu som žiadala, aby doplnila správu o aplikáciu práve § 19, ktorý je poslaneckým návrhom doplňovaný, pretože zo správy, ktorú dala rada, bolo zrejmé, že tomuto ustanoveniu nevenovala pozornosť a aj doplňujúca správa poukazuje na to, že Rada pre vysielanie a retransmisiu pri aplikácii tohto paragrafu - ochrane ľudskej dôstojnosti nevenuje dostatočnú pozornosť. Preto som osobne rada, že vznikol legislatívny návrh, ktorý má za cieľ vylepšiť toto ustanovenie, vylepšiť ho v tom smere, aby skutočne zámer, ktorý je v zákone v § 19 mohol byť naplnený.

K predkladanému legislatívnemu návrhu, ktorý sa vlastne skladá len z dvoch bodov, mám nasledujúce poznámky. Bod 2, kde sa v § 20 ods. 5 za číslo 12 vkladá číslo 15, ktoré vlastne označuje vek, podľa ktorého by mali byť analýzy aj odporúčania na vysielanie, považujem za dobrý, prijateľný a vhodný.

Čo sa týka bodu 1, zámer predkladateľov bol, aby vlastne v § 19 v ponukách programov sme neboli svedkami toho, čo sa deje dnes. Dnes platná legislatíva vlastne zakazuje, aby sa v ponukách programov, respektíve do ponúk programov zahŕňali výňatky z diel, ktoré znázorňujú používanie strelných zbraní, devastácie životného prostredia a zábery, ktoré by navodili dojem skrytej formy propagácie alkoholizmu, fajčenia a používania drog, jedov, prekurzorov.

Čoho sme svedkami, vážené kolegyne, vážení kolegovia? Nuž sme svedkami, že ponuky programov sa hýria scénami, kde všetko búcha, všetko horí, teda dochádza k devastácii životného prostredia, kde sa používaním strelnej zbrane realizuje násilie, kde z obrazovky na nás vždy mieri strelná zbraň. Ustanovenie nepomáha, nereflektujú na neho a Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako potom prídeme k správe, nedostatočne realizuje toto ustanovenie. Preto predkladatelia v snahe ešte viacej zvýrazniť túto povinnosť príslušného orgánu, na ktorý bol prenesený výkon štátnej správy, ustanovujú, že za slovo "zbraní" sa vkladajú scény ešte "reálneho násilia". K predmetnému textu mám pripomienku.

Ak si pozriete ďalšie ustanovenia, teda ďalšie písmená § 19 zistíte, že pojem reálne násilie je legislatívny pojem. Je legislatívny pojem, ktorý je vymedzený v platnom zákone a je vymedzený tak, že vlastne ide o skutočný príbeh umierania. Čo sa tým má na mysli? Že do ponúk programov by sa nemohli vsúvať zábery zo skutočných bojov. Ale, vážení, ponuky programov, to sú filmy, to sú scény, to sú inscenácie a v tých nikdy nie je zobrazované reálne násilie, pretože reálne násilie v zmysle zákona, o čom hovorí ďalšie ustanovenie, je násilie, ktoré skutočne existuje, napríklad zábery zo skutočného umierania, nie z hraného umierania. A to je riešené. Preto mám pozmeňujúci návrh, aby v predloženom legislatívnom návrhu bolo vynechané slovo "reálne násilie" a text by znel, mám aj podpis príslušného počtu poslancov, v § 19 ods. 2 písm. b) sa za slovo "zbrane" vkladá "čiarka" a slová "scény násilia". Myslím si, že toto presne vystihne to, čo predkladatelia mali na mysli, ja som osobne o tejto otázke aj s predkladateľmi hovorila a porozumeli sme si, pretože vlastne ide o vec, ktorú treba podľa môjho názoru do tohto paragrafu ešte vsunúť, keďže tá prezentácia zbraní je násilie, ale toto je širšie podchytenie. A myslím tým, že upozorníme na tento text ešte s takýmto rozšírením povinnosti, tak prispejeme k tomu, aby sa v praxi už konečne, opakujem konečne začala realizovať táto povinnosť pri ponukách programu, lebo ponuka programu je vlastne reklama programu.

Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Dolník. Nuž, ja znovu opakujem, nie je možné, aby v druhom čítaní bolo predložených toľko pozmeňujúcich návrhov. Pán minister spravodlivosti, ktorý tu už momentálne nie je, prirovnával pozmeňujúce návrhy napríklad k trestnému procesu pána poslanca Miklušičáka k môjmu pozmeňujúcemu, jedinému pozmeňujúcemu návrhu, kde v ustanovení trestného činu sa číslovka 14 menila na 15 a čo nemalo žiadnu súvislosť s inými skutkovými podstatami.

Vážení, túto prax tvorby legislatívy treba z tohto parlamentu vykúriť. Nie je možné, aby pred hlasovaním prišli takéto široké pozmeňujúce návrhy. To, čo tu prezentovala pani poslankyňa Dolník, prosím vás, neberte to ako útok voči vašej osobe, ale je to stanovisko človeka, ktorý robil v legislatíve, to je nestráviteľné. Predsa treba pozrieť systémové súvislosti, pojmové veci, to nie je možné prijať.

Ja by som chcela napríklad len upozorniť, že k § 66 ste uviedli, že tu tie sankcie modulujete na úvahu rady. Viete si vy domyslieť, pani poslankyňa, čo to je? Ak vysielateľ opakovane alebo závažným spôsobom odvysielaním programu alebo jeho časti porušil povinnosti uložené zákonom, opakujem, porušil povinnosti uložené zákonom, aby sa uvažovalo, či v prípade porušenia zákona sa uloží sankcia, alebo nie, to je v právnom štáte neslýchané. To je neslýchané, len čo dôjde k porušeniu zákona, musí byť uložená sankcia. To je prvá pripomienka.

Druhá pripomienka k tomuto. Už bolo v tomto parlamente povedané, v literatúre viackrát zdôraznené, že formulovať sankcie, respektíve ich uloženie na úvahu, je vytváranie priestoru na korupciu. Ja totiž ako realizátorka, dajme tomu aj pracovníčka štátnej správy, verejnej správy môžem posúdiť, či porušením zákona jednou televíziou a druhou televíziou, či dám jednej sankciu a druhej nie, nehnevajte sa, to je skutočne priestor na korupciu a v tomto štádiu vlastne našou povinnosťou je bojovať proti korupcii, nevytvárať proti nej priestor.

Ak si pamätáte, nedávno pán minister Prokopovič v jednom zákone presne určil sankcie za tie ktoré činy. Boli úvahy, či to je správna cesta, prečo zrušil rozpätia. A pán minister Prokopovič z tohto miesta povedal: "Urobili sme to preto, aby sme zamedzili aplikujúcim orgánom úradníkom, aby sa mohli uchýliť ku korupciu, pretože ak podnikateľ má dostať sankciu od milióna do troch miliónov, tak ja neviem všimné niekoľko stotisíc korún mu stojí za to, aby dostal len milión, a nie tri milióny." Preto pán minister a táto snemovňa to prijala, presadil, že vo viacerých skutkoch, kde sú tie jednoduchšie prípady, bolo to z oblasti dopravy, ale ja to uvádzam ako príklad, jednoznačne stanovil presne sankciu. Čiže toto prijať, pani poslankyňa, podľa môjho názoru nie je vhodné, a preto navrhujem, aby váš pozmeňujúci návrh § 66 bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

Ďalej súhlasím s faktickou poznámkou, ktorú tu už uviedol pán poslanec zo skupiny poslancov za ANO pán poslanec Lintner, ktorý poukázal na vaše zmeny pri vybavovaní sťažností. Vybavovanie sťažností je presne upravené platným právom a nie je možné pre určitú skupinu sťažností vylepšovať, zmäkčovať, zľahčovať, pozmeňovať právne predpisy. Tu už musia platiť určité reguly, aby sa v tom občania vyznali, a je to proti princípom tvorby práva.

Vo mne vyvoláva určité nejasnosti aj vami navrhované rozpätie pokút, kde v každom prípade sa znižujú pokuty vzhľadom, povedali ste, na lokálnych vysielateľov. Ale ja mám otázku. Napríklad navrhujete znížiť pokutu zo 100 000 hranicu, kde od 100 000 do 5 miliónov dole až na 10 000. A hovoríte, že aj v prípade § 67 ods. 5, kde napríklad vysielateľ poruší podmienky na vysielanie reklamy a telenákupu. Nuž, nemajte mi za zlé, ale za reklamu sa platí, a pokiaľ budeme porušovať pravidlá vysielania reklamy, tak prečo takto znížiť pokutu? Prečo tak znížiť za porušovanie platného práva. Predsa malí vysielatelia si tiež musia uvedomiť, že sú tu nejaké pravidlá a dostanú dolnú hranicu. Predsa nie je možné znižovať pokutu len preto, aby to mohli porušovať, a to porušovanie ich nezlikvidovalo. Ja hovorím opačne, ak niekto porušuje predpisy, tak nech sa zlikviduje. Takých vysielateľov, ktorí porušujú predpisy stanovené zákonom, nepotrebujeme. Aspoň ja sa tak domnievam. A potom také rozpätie od 10 000 do 5 miliónov, nemajte mi za zlé, kde je záruka, že aj väčší vysielatelia nedostanú pokutu 5 000 korún. Veď nedištancujete ich na skupiny. Takéto veľké rozpätie vytvára zase priestor pre veľké korupčné správanie sa.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som spomínala, mám ten pozmeňujúci návrh podpísaný potrebným počtom poslancov a odovzdávam ho pani spravodajkyni. Vám všetkým ďakujem za pozornosť.