B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem. Otváram rozpravu, ako prvá sa hlási pani spravodajkyňa, potom ešte pani poslankyňa Tóthová, Podracká. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.
E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonu, ku ktorému predložili určitú zmenu páni poslanci Jarjabek a Čaplovič.
Ak si pamätáte, ja som pred časom v prvom čítaní pripomenula, že po rokovaní s predsedníčkou Rady pre vysielanie a retransmisiu, ako aj s právnikmi sme dospeli k tomu, že samotný zákon o vysielaní a retransmisii potrebuje množstvo väčších, menších úprav. Využívam teda možnosť, keďže zákon je v tomto prípade otvorený, aby som predložila rad pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte pred sebou.
Ešte predtým, ako by som ich predniesla, dovoľte mi, aby som upozornila, že po rokovaní s pracovníkmi legislatívneho oddelenia Národnej rady som dospela k tomu, že z mojich pozmeňujúcich návrhov prvý a piaty je zbytočný z legislatívneho hľadiska, keďže z ďalšieho bodu, čo navrhujem, potom prakticky vyplýva to, čo je obsiahnuté v týchto bodoch 1 a 5. Samotné pozmeňujúce návrhy, ak dovolíte, by som predložila.
Teda ako bod 2, teraz už prvý pozmeňujúci návrh: V § 5 ods. 1 sa za písm. m) vkladá nové písm. n), ktoré znie: "Vybavovať sťažnosti adresované rade vo vzťahu k tomuto zákonu." Ako odôvodnenie: Pri vybavovaní sťažností postupuje v súčasnosti rada podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach. Počet sťažností na porušenie zákona č. 308/2000 Z. z. však neustále narastá. Procesné povinnosti, ktoré pri vybavovaní sťažností rade zákon o sťažnostiach ukladá, však zamestnávajú radu natoľko, že sa tým odďaľuje plnenie iných a zrejme aj dôležitejších funkcií rady.
Vložením uvedeného ustanovenia do pôsobnosti rady by sa rade umožnilo upraviť procesný postup vybavovania sťažností interným predpisom odlišne od zákona č. 152/1998 Z. z., čím by sa mohlo vybavovanie sťažností výrazne urýchliť. Sťažnosti podľa navrhovaného ustanovenia by teda neboli sťažnosťami podľa zákona č. 152/1998 Z. z., ale na základe ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 152/1998 Z. z. sťažnosťami upravenými zákonmi č. 308/2000 Z. z.
Ďalší návrh: V § 30 ods. 5 sa za slovo "možný" vkladá slovo "najmä". Z praxe vyplynul poznatok, že taxatívny výpočet dôvodov nemožnosti vstupu vysielateľov na podujatie je nedostatočný. Z tohto dôvodu je potrebné do pôvodného znenia § 30 ods. 5 vložiť slovo "najmä".
Ďalší pozmeňujúci návrh: V § 39 sa vypúšťa ods. 4. Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 7. Dôvod: Ustanovenie § 39 ods. 4 zakazuje vysielateľom a výrobcom audiovizuálnych diel sponzorovať programy. Definícia sponzorstva uvedená v § 38 ods. 1 však vylučuje, aby tieto subjekty boli sponzormi, a to aj v prípade, že poskytnú akékoľvek plnenie, ktoré je určené na priame alebo nepriame financovanie programov na propagáciu mena, ochrannej známky, dobrej povesti alebo aktivít tejto osoby.
Ustanovenie § 39 ods. 4 tak zakazuje konanie, ktoré ani nemôže nastať. Z tohto dôvodu je nadbytočné a prakticky obsolétne.
Ďalší, teda piaty, ako som uviedla, je zbytočné, aby sme to predniesli.
Ďalší: V § 53 za písm. i) sa vkladá písm. j), ktoré znie: "Uplynutím 60 dní odo dňa, keď vysielateľ s licenciou mal podať návrh na zápis právoplatnej licencie do predmetu svojej činnosti v obchodnom registri a neurobil tak." Ako dôvod: Navrhovaná zmena korešponduje so sankciou podľa ustanovenia § 62 písm. d). Jej zmyslom je teda zjednotenie možného zániku licencie vysielateľa so zánikom registrácie prevádzkovateľa.
Ďalší: V ustanovení § 58 ods. 2 sa číslica 30 nahrádza číslicou 60. Ako dôvod: V prípade zamietnutia žiadosti o registráciu retransmisie a rozhodnutia o registrácie retransmisie by mala byť zjednotená lehota.
Ďalší bod: V § 64 ods. 1 sa v písm. c) nahrádzajú slová alebo jeho časti slovami "a programovo naň obsahovo nadväzujúcich". Dôvod: Navrhované znenie terminologicky zjednocuje znenie § 64 ods. 1 písm. c) s navrhovaným znením § 66.
Ďalší bod: § 65 vrátane nadpisu znie: Oznam o porušení zákona. Povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona môže rada vysielateľovi uložiť, ak vysielateľ vysielal programy alebo iné zložky programovej služby v rozpore s § 16 písm. a) až c), § 19, § 20 ods. 1, a to by som prosila opraviť "a" na slovo "alebo", došlo k drobnej chybičke, aby nedošlo teda k nejakému nedorozumeniu. Teda v § 20 ods. 1 alebo § 20 ods. 3 a je účelné a potrebné, aby sa verejnosť o tomto porušení dozvedela, rozsah, formu a vysielací čas určí rada. Dôvod: Problém súčasného znenia § 65 vyplýva z nejasného vzťahu medzi odsekmi 1 a 2. Zo súčasného znenia nie je totiž zrejme, či sankciu, oznam o porušení zákona je možné uložiť za akéhokoľvek porušenie zákona alebo len za porušenie ustanovení vymenovaných v odseku 2. Zatiaľ čo v § 65 ods. 1 je uloženie sankcie, oznamu o porušení zákona ponechané na správnu úvahu rady, ustanovenie § 65 ods. 2 už svojou dikciou ukladá rade povinnosť uložiť predmetnú sankciu, pričom uloženie tejto sankcie nemusí byť ani účelné, ani potrebné. Z praktických skúseností rady však vyplýva poznatok, že bude efektívnejšie ponechať uloženie tejto sankcie na správnu úvahu rady, a to výhradne za porušenia zákona, ktoré sú vymenované v § 65 ods. 2.
Porušenia ostatných povinností vyplývajúcich zo zákona č. 308/2000 Z. z. sú adekvátne sankcionované inými ustanoveniami predmetného zákona. Z uvedených dôvodov je účelnejšie upraviť ukladanie sankcie o ozname porušení zákona v jednom ustanovení tak, aby nevznikali výkladové problémy pri jej aplikácii.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, ak toho máte ešte viac, tak navrhujem, a máte viac, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a, samozrejme, potom budete pokračovať vo vystúpeniach s ďalšími bodmi, ktoré ste momentálne nemohli predložiť. Ďakujem pekne za pochopenie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine, tak ako to bolo v poslaneckom grémiu dohodnuté.
(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.08 hodine.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 42. schôdze vládnym návrhom Trestného poriadku. Poprosím pána ministra spravodlivosti, pána poslanca Gábora Gála, povereného spravodajcu. Pani poslankyňa, dohodli sme sa, že o 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní Trestným poriadkom. Taká bola dohoda. Ja som rešpektoval odporúčanie poslaneckého grémia a dohodu, nepredpokladám, že rozprava k tomuto návrhu, keďže je ukončená, bude trvať, ak ju pán minister otvorí, neprimerane dlho a potom by sme, pán poslanec Jarjabek, pokračovali v rokovaní vaším návrhom, teda návrhom vás a pána poslanca Čaploviča o retransmisii a ďalšími bodmi programu, tak ako sú zaradené na rokovanie 42. schôdze.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, od februárovej schôdze sme rokovali o návrhu nového Trestného poriadku. Snažili sme sa nájsť riešenie prijateľné pre väčšinu snemovne v tých niekoľkých sporných bodoch, ktoré pri rokovaní boli otvorené. Takže chcem dať teraz priestor, aby tieto kompromisné návrhy mohli zaznieť, aby snemovňa mohla prijať, tak ako v piatok prijala, kódex hmotného práva, mohla dnes prijať kódex trestného práva procesného. Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister svojím vystúpením otvoril rozpravu. Páni poslanci Miklušičák, Abelovský, Polka, Vavrík. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, budem predkladať dva bloky pozmeňujúcich návrhov. Prvý blok je skôr technického charakteru, ktorý upresňuje predložený návrh z hľadiska zosúladenia niektorých jeho ustanovení. Druhý ide aj do merita veci. Chcem povedať, že hlavne v tom druhom bloku tento návrh sa rodil veľmi ťažko, je to kompromis strán vládnej koalície týkajúci sa hlavne činností pri vyhotovovaní obrazových a zvukových záznamov.
Čiže najskôr k bloku jeden. Môj prvý pozmeňujúci návrh. V § 27 sa na konci pripája táto veta: "Na účely tohto zákona sa zapisovateľom rozumie aj technický asistent." Zdôvodnenie: Podľa nového spravovacieho poriadku pre okresné súdy a krajské súdy technické zaznamenávanie priebehu úkonu, najmä hlavného pojednávania a verejného zasadnutia súdu bude zabezpečovať technický asistent, ktorý tým plní úlohu zapisovateľa.
Druhý pozmeňujúci návrh. V § 31 ods. 2 sa vypúšťajú slová "sudca pre prípravné konanie" a "bodka" na konci vety sa nahrádza "čiarkou" a pripájajú sa slová "zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených". Zdôvodnenie: Ustanovenie sa upravuje v súlade s platným právnym stavom, podľa ktorého nie je sudca, ktorý rozhoduje v prípravnom konaní, automaticky vylúčený zo súdneho konania.
Tretí pozmeňujúci návrh. V § 58 ods. 3 znie. Odsek 3. "O hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí alebo v iných prípadoch podľa úvahy predsedu senátu možno vyhotoviť rýchlopisný záznam alebo použiť iný vhodný technický prostriedok. O vyhotovovaní rýchlopisného záznamu alebo o použití iného technického prostriedku sa prítomní upovedomia. Rýchlopisný záznam alebo nosič, na ktorom je zachytený priebeh úkonu, treba označiť a pripojiť k zápisnici o úkone, ktorá obsahuje aj údaje podľa ods. 1 písm. a) až c). Ak sa záznam uschováva mimo spisu, treba v zápisnici poznačiť, kde je uložený. V zápisnici sa uvedie aj obsah vyhotoveného záznamu tak, aby poskytoval prehľad o vykonaných úkonoch, rozhodnutiach a vyjadreniach strán. Ak to nariadi predseda senátu alebo na žiadosť strany sa vyhotoví kópia záznamu alebo sa v nariadenom alebo požadovanom rozsahu prepíše do obyčajného písma. Náklady na vyhotovenie kópie alebo prepisu hradí s výnimkou prokurátora ten, kto o kópiu alebo prepis požiadal."
Zdôvodnenie: Pozmeňujúci návrh skvalitňuje text návrhu tohto ustanovenia tým, že zakladá povinnosť v zápisnici o úkone súdu uviesť obsah záznamu, čo umožní lepšiu a pružnejšiu orientáciu v eventuálnom budúcom konaní vo veci. Zároveň sa sleduje zjednodušenie procesu vyhotovovania zápisnice o konaní pred súdom s tým, že celý zvukový záznam bude mať k dispozícii aj odvolací súd a kópiu záznamu na požiadanie možno poskytnúť aj stranám. Zrýchli sa tým pohyb spisu medzi súdmi, čo prispeje k zníženiu prieťahov v súdnom konaní pri zachovaní všetkých práv zúčastnených strán. Zároveň sa ponecháva možnosť strany požiadať o prepis záznamu do obyčajného písma.
Štvrtý pozmeňujúci bod. V § 76 ods. 2 sa za slovo "15" vkladá slovo "pracovných". Zdôvodnenie: Ak v lehote 15 dní sa premietnu napríklad dva víkendy a nie je vylúčené, že zachytí aj tri víkendy, vo zvyšných pracovných dňoch deväť, respektíve jedenásť pracovných dní nie je možné v návrhu uvedenú lehotu dodržať a obvinený by musel byť iba z tohto procesného dôvodu prepustený na slobodu. Pozmeňujúci návrh chce tejto možnosti v situácii, keď dôvody väzby sú dané, zabrániť.
Piaty bod. V § 220 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová "alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu". Zdôvodnenie: Podmienka uzavretia dohody obvineného a poškodeného zapracovaná ako zákonná podmienka na podmienečné zastavenie trestného stíhania, kde na rozdiel od zmieru je vynútiteľná možnosťou pokračovania v trestnom stíhaní, ak dohoda nie je obvineným plnená. To však po uzavretí zmieru už nie je možné. Táto zmena posilňuje postavenie poškodeného.
Bod šiesty. V § 232 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: "Ak nedošlo k dohode o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade alebo zhabaní vecí, postupuje prokurátor podľa § 236 odsek 1. Doterajšie odseky 6 až 9 sa označujú ako odseky 7 až 10." Zdôvodnenie: Treba upraviť možnosť postupu prokurátora v prípade, keď sa bude domnievať, že voči obvinenému je potrebné uložiť ochranné opatrenie, avšak nedohodne sa na tom s obvineným v konaní o dohode o vine a treste.
Siedmy pozmeňujúci návrh. V § 232 ods. 6 písm. c) znie: c) "Druh, výmeru a spôsob výkonu trestu." Zdôvodnenie: Znenie predmetného ustanovenia v návrhu zákona vyvoláva podľa pripomienok odborníkov výklad, že v konaní o dohode o vine a treste možno vyjednať uloženie len nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo by enormne znížilo počet možných dohôd. Preto treba príslušné ustanovenie upraviť tak, aby sa takýto výklad odstránil.
Ôsmy pozmeňujúci návrh. V § 395 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: Odsek 4. "Skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť." Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5. Tento pozmeňujúci návrh vychádza z rezolúcie výboru ministrov Rady Európy z februára 2005, ktorá požaduje, aby členské štáty zvážili použitie obnovy konania v prípadoch, keď poškodená strana v trestných veciach spravidla obvinených znáša obzvlášť závažné negatívne dôsledky vnútroštátnych rozhodnutí v dôsledku porušenia základných ľudským práv alebo slobôd, ktoré nemožno dodatočne napraviť formou odškodnenia a dostatočne.
Bod deviaty. § 563 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: Odsek 3. "Podrobnosti o tvorbe spisu vrátane číslovania listov a vyhotovovania jeho obsahu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti po dohode s ministerstvom vnútra." Tento návrh predkladám vzhľadom na povinnosť ustanovenú v § 72 ods. 4 vládneho návrhu zákona, podľa ktorého k návrhom týkajúcich sa rozhodovania o väzbe treba, citujem, "vždy pripojiť dosiaľ získaný spisový materiál s očíslovanými listmi a o prehľadnom obsahu spisu", koniec citátu, sa navrhuje, aby boli všeobecne záväzným právnym predpisom určené podrobnosti ohľadom týchto skutočností. Tento predpis sa bude týkať tvorby spisu od začiatku konania, t. j. aj spisu v prípravnom konaní.
Teraz druhý blok pozmeňujúcich návrhov, ako som spomenul, ten kontroverznejší.
Bod prvý. V § 114 ods. 8 znie: Odsek 8. "Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamov nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v odseku 2, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí bez meškania orgán, rozhodnutím ktorého sa vec právoplatne skončila a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci. To neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takejto informácie mohol byť zmarený účel trestného konania."
Druhý bod . V § 115 ods. 3 sa v druhej vete za slová "účastnícka stanica" vkladajú slová "alebo zariadenie".
Tretí bod. V § 115 ods. 8 znie: "Ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v odseku 3, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí bez meškania orgán, rozhodnutím ktorého sa vec právoplatne skončila a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci. To neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania."
Štvrtý bod. Za § 565 sa vkladá nový § 566, ktorý znie: § 566. "Oznamovacia povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu podľa § 114 ods. 8 a § 115 ods. 8 vzniká vo veciach, ktorých bol vydaný príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamov podľa § 114 ods. 2 a príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 ods. 3 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona." Doterajšie § 566 až § 570 sa označujú ako § 567 až § 571.
Zdôvodnenie k bodom 1, 3 a 4: V prípadoch, ak boli v obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamoch alebo vykonaním odpočúvania zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, takto vyhotovený záznam tvorí súčasť spisu a osoba uvedená v § 115 ods. 3 sa o tom môže dozvedieť nazeraním do spisu.
§ 69 ods. 1. Pri štúdiu spisu po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.
§ 208. Osobou uvedenou v § 115 ods. 3 je osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky týka. V prípadoch, keď sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistia skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, vyhotovené záznamy sa musia predpísaným spôsobom zničiť, o čom sa osoba uvedená v § 115 ods. 3, ktorá nemá prístup do spisu, upovedomí. Z upovedomenia zistí aj samotný fakt vyhotovenia záznamov, respektíve vykonania odpočúvania na základe súdneho príkazu. Osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telefonickej prevádzky týka a nemá prístup do spisu, sa o zničení záznamu neupovedomí, ak tomu bránia závažné dôvody, napríklad konalo sa v trestnej veci zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo na trestnom čine sa podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich vec nebola právoplatne skončená, oznámením odpočúvania a vyhotovovania záznamu by sa mohli poškodiť záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných stykoch, jej bezpečnostné záujmy alebo by to mohlo viesť k vážnemu ohrozeniu práv alebo oprávnených záujmov osoby uvedenej v § 115 ods. 3. Rozhodne o tom orgán uvedený v ods. 8, to je ten, ktorý by inak mal pomôcť upovedomenie realizovať. Úpravu začiatku vzniku povinnosti vyplývajúcej zo zmeny tohto ustanovenia sa javí optimálnym datovať dňom nadobudnutia účinnosti nového Trestného poriadku vzhľadom na nemožnosť nerealizovania tejto povinnosti na už uskutočnené úkony, v platnom zákone nie je upravený novonavrhovaný mechanizmus zakladania zápisnice o zničení záznamu do spisu.
K bodu 2. Zosúlaďuje sa terminológia druhej vety § 115 ods. 3 s prvou vetou. Ide o spresnenie obsahových záležitostí, ktoré musí obsahovať príkaz na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky.
Na záver mi dovoľte, aby som stiahol môj celý štvrtý blok pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil pri predchádzajúcej časti rozpravy, a žiadam na samostatné hlasovanie bod 36 týkajúci sa § 58 ods. 3. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím pána spoločného spravodajcu, aby si poznamenal všetky pozmeňujúce návrhy. Nech sa páči pán poslanec Abelovský.
M. Abelovský, poslanec: Pán predseda, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prakticky sa po štyroch mesiacoch znovu vraciame k Trestnému poriadku. Ja si myslím, že Trestný poriadok z hľadiska dopadov na občanov, ale aj na činnosť súdnej moci v štáte má väčší význam ako už schválený Trestný zákon, a preto musíme pri jeho schvaľovaní zvlášť obozretne pristupovať a zvážiť všetky veci, ktoré tu boli počas tej dlhej rozpravy, ktorá o tejto právnej norme prebiehala, aj polemík, či už tu v snemovni, alebo aj mimo nej, tak aby sme skutočne prijali normu, ktorá bude zodpovedať 21. storočiu a bude sa môcť aplikovať aspoň toľko, ako platil predchádzajúci Trestný poriadok alebo ten, ktorý je platný ešte dnes. Bez takéhoto zámeru, myslím si, že by nemalo zmysel prijímať nový Trestný poriadok, ak by tu hneď po jeho prijatí vznikol dôvod na jeho opätovnú novelizáciu alebo na jeho prehodnotenie.
Chcem k takým štyrom veciam vystúpiť, možno, že sa budem trocha opakovať zo svojich predchádzajúcich parlamentných vystúpení, ale predsa chcem zadefinovať určité veci, ktoré sú jednak v spoločnej správe, jednak v jednotlivých poslaneckých návrhoch pripravené na schvaľovanie a ktoré by som charakterizoval ako návrhy, ale pozmeňujúce návrhy, ktoré pri ich schválení alebo neschválení budú determinovať môj postoj k zákonu ako celku a aj veľkú časť nezávislých poslancov.
Chcem teda v prvom rade upriamiť vašu pozornosť na pozmeňujúce návrhy, ktoré jednak ústavnoprávny výbor niektoré schválil a sú obsiahnuté v spoločnej správe a zrejme sa bude o nich osobitne hlasovať, ak teda bude taká vôľa tejto snemovne, a jednak tie, ktoré vyplývajú už z predchádzajúcej rozpravy a ktoré som ako poslanec podal.
Tak v prvom rade sú to ustanovenia, ktoré sa týkajú väzby. Tu viete, že ústavnoprávny výbor schválil môj pozmeňujúci návrh, ktorý skracuje oproti návrhu predkladateľa väzbu na 36 mesiacov prakticky vo všetkých trestných činoch a beriem na vedomie, že z ďalších ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že polovica tejto väzby sa týka prípravného konania a ďalšia polovica takzvaného konania súdneho. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že je to jeden z tých polemických bodov, kde predkladateľ trvá na tom, že väzba musí byť štvorročná, čo sa mi zdá neprimerane dlhá doba, pretože sa zmierňuje prakticky len o jeden rok oproti súčasnému právnemu stavu. Väzba je jednou z najzávažnejších zásahov zo strany štátu voči občanovi, keď sa obmedzuje jeho osobná sloboda zo zákonných dôvodov a na určitú dobu, a preto si myslím, že môže trvať len toľko, koľko je nevyhnutne potrebné a nesmie nahrádzať sankciu, ktorá hrozí zo strany štátu v podobe trestu odňatia slobody, alebo nemôže vytvárať predpoklady, z ktorých súd potom pri ukladaní trestu vychádza a ktorým je potom obyčajne dĺžka vykonanej väzby. Toto je požiadavka, na ktorej akosi zásadne musíme trvať, pretože doterajšia prax odôvodňuje tú obavu, že väzba je zneužívaná jednak na prejudikovanie rozhodnutia o treste, a jednak nevedie orgány najmä v prípravnom konaní k systematickému a sústredenému vyšetrovaniu vo veciach väzobných, pokiaľ má istotu, že obvinený je vo väzbe. Sám zo svojej niekoľko desaťročnej praxe viem potvrdiť, že ak akákoľvek zložitá, či už právne, alebo skutková vec sa nevyšetrí za jeden, prípadne dva roky, nevyšetrí sa ani za päť rokov, pokiaľ by mala byť riešená väzobným spôsobom.
To sú zabehané stereotypy, ktoré vládnu v trestnom konaní a ktoré v podstate vyplývajú z toho, že práve tam, kde by sa malo sústredenie urýchlene konať, sa nekoná a títo ľudia prakticky bez toho, aby ich ktokoľvek navštívil, či už vyšetrovateľ, alebo prokurátor, prakticky niekoľko desiatok mesiacov nečinne sú vo väzbe, a pritom žiaden pokrok v tejto trestnej veci nie je.
Len na ilustráciu dodávam, že veľká novela Trestného poriadku Maďarskej republiky, ktorá bola prijatá pred dvomi rokmi, bola zákonom schválená v Trestnom poriadku dĺžka väzby v trvaní len 24 mesiacov, mala za následok, samozrejme, masové prepustenie niektorých obvinených z väzby, ale myslím si, že takéto zásadné riešenie je dobré a dá sa z neho vychádzať.
Chcem upriamiť vašu pozornosť na to, že som podal, myslím si, že kompromisný pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme hlasovať, okrem toho, ktorý už bol schválený v spoločnej správe, a to, aby väzba vo všeobecne trvala len tých 36 mesiacov, to znamená tri roky, ale pri tých trestných činoch, kde hrozí výnimočný trest, to znamená doživotný trest, aby sme eliminovali možnosť náhleho prepustenia obvinených, ktorí sú dôvodne podozriví zo závažných alebo z najzávažnejších trestných činov, a tým by ohrozovali ostatných spoluobžalovaných v súvislosti s možným páchaním ďalšej trestnej činnosti, aby pri týchto trestných činoch obzvlášť závažných, kde je možné uložiť výnimočný trest doživotný, bola väzba štyri roky. S týmto som ako s kompromisným návrhom súhlasil a prosím, aby ste tento pozmeňujúci návrh pri hlasovaní podporili.
Druhým takým neuralgickým bodom je ustanovenie doteraz platného Trestného poriadku o agentovi provokatérovi, ktorý prevzal aj predložený návrh rekodifikovaného Trestného poriadku. Ja som niekoľko ráz zdôraznil, že tento inštitút je pre mňa neprijateľný z dôvodu jeho, podľa mňa, protiústavnosti, ale aj preto, že umožňuje orgánom štátu za štátne prostriedky provokovať spáchanie trestnej činnosti, čo je z hľadiska existencie právneho štátu absolútne neprípustné.
Český Ústavný súd bez toho, že by tento inštitút česká právna úprava obsahovala, vyhlásil v rámci odôvodnenia za protiústavný, kde konštatoval, že nech sú dôvody odhaľovania trestnej činnosti akékoľvek, nech spoločenská potreba je na nastolení práva v týchto oblastiach akákoľvek veľká, štát sa nikdy nesmie uchýliť k takejto argumentácii, že by on prostredníctvom štátnych úradníkov provokoval páchanie trestnej činnosti, aj keď len pri trestnom čine korupcie, o čom teda svedčí doterajšia platná úprava.
Je tu pozmeňujúci návrh pána poslanca Gála, ktorý za určitých okolností možno akceptovať, pretože sprísňuje podmienky na to, aby najmä posudzovanie, či ten dotyčný je podozrivý, prípadne budúci obvinený už ide spáchať ten trestný čin korupcie, aby kontrola bola zo strany štátu a zo strany najmä prokuratúry zachovaná tak, aby sa dalo toto rozhodujúce obdobie preskúmateľným spôsobom posúdiť, pretože za súčasného právneho stavu sa tak nemôže udiať a prakticky vykonaný takýto dôkaz, ak bude v súdnom konaní pripustený, je prakticky nevyvrátiteľný.
Ďalšou takou vecou, ktorá je z hľadiska môjho chápania demokratickosti trestného procesu, je pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil a ktorý spočíva v tom, že navrhujem, aby Špeciálny súd ako súd vytvorený zvláštnym zákonom z hľadiska vecnej príslušnosti bol na úrovni okresného súdu a o odvolaní rozhodoval potom krajský súd, čo zodpovedá aj ostatnej systematike, ktorá bude platiť v našej justícii od 1. januára, ak budú ostatné zákonné podmienky splnené a ktorých prakticky veľká časť trestnej agendy vrátane trestných činov, kde je možné uložiť výnimočné tresty, prejde na súdy okresné ako súdy prvej inštancie. Nevidím žiaden dôvod, aby o takýchto činoch, aké patria do právomoci Špeciálneho súdu, rozhodoval súd na úrovni krajského súdu. Je to nesystémové, pamätáte si na diskusiu, ktorá bola ohľadne zákona, ktorá sa na zjednodušenie volá optimalizácia súdnej správy a ktorá zaviedla práve túto nesystematiku, ktorá našla odraz aj vo vládnom návrhu Trestného poriadku, a to, že krajský súd rozhoduje ako Špeciálny súd.
Ďalšou vecou, ktorou je evidentné, že veľmi krátka doba existencie Špeciálneho súdu už vyvoláva túto potrebu, je potom enormné zavalenie tejto agendy Najvyššieho súdu. Najvyšší súd prakticky v dvoch senátoch, ktoré ešte nie sú ináč ani dostatočne obsadené, je zahltený, doslova zahltený touto agendou, ktorá rozhoduje nielen o vine a treste, ale najmä o veciach, ktoré súvisia s prípravným konaním, s väzbami, s domovými prehliadkami a tak ďalej a samotná táto agenda prakticky zväzuje Najvyššiemu súdu rozhodovať o tom, o čom majú rozhodovať, teda najmä rozhodovať o mimoriadnych opravných prostriedkoch a zjednocovať súdnu prax.
Ďalej bez poradia výhrad sú to všetky ustanovenia, ktoré sú ku spoločnej správe, lebo som ich podal, a týkajú sa obhajoby. Ja si myslím, že Trestný poriadok, ktorý by sme tu mali prijať, musí dbať na obhajobu ako na základný atribút zákonnosti a ústavnosti rozhodovania súdnej moci a akékoľvek obmedzovanie práv obhajoby, čo sa týka prípravného alebo súdneho konania, nemôžem akceptovať. Ja len chcem podotknúť, že aj existujúci Trestný poriadok, ktorý bol prijatý veľmi dávno v roku 1961 z hľadiska práv obhajoby bol demokratický a poskytol veľmi širokú možnosť obhajobe na pôsobenie v trestnom procese, a preto akékoľvek zužovanie je pre mňa absolútne neprijateľné. Čiže ak budeme hlasovať aj o týchto bodoch, tie pozmeňujúce návrhy chcem, aby boli zo strany snemovne, pokiaľ je to možné, akceptované.
Mám jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má vzťah k ustanoveniu § 570 a znie: § 570 sa za slová "1. apríla 2005" nahradzuje slovami "1. júna 2006" s tým, že bod 173 spoločnej správy žiadam, aby bol vyňatý na samostatné konanie. Odôvodňujem svoj pozmeňujúci návrh tým, že touto dlhou diskusiou, ktorá, samozrejme, bola potrebná pre Trestný poriadok a bola nevyhnutná na to, aby sme prijali kvalitný zákon, neumožňuje dostatočným spôsobom sa o prijatej novele tých, ktorých sa to najviac týka, to znamená sudcov, prokurátorov, ale najmä vyšetrovateľov polície dostatočne pripraviť na to, aby mohli od 1. januára, lebo tak znie pozmeňujúci návrh uvedený v bode 173, začať úspešne uplatňovať túto reformu, ak Trestný poriadok bude prijatý. Nakoniec mal byť už prijatý od 1. januára tohto roku, všetko sa posúva, a preto si myslím, že ak chceme zabrániť tomu, aby tu skutočne nenastal kolaps od 1. januára 2006, je potrebné legisvakančnú lehotu posunúť ešte o pol roka.
Myslím si, že neprekáža a nebude prekážať pre prax to, že paralelne bude pôsobiť už nový Trestný zákon, ak bude v tejto podobe podpísaný pánom prezidentom a nadobudne účinnosť 1. januára 2006. Preto prosím, aby ste zvážili, najmä brali na vedomie, túto moju výhradu adresujem aj prípadne predkladateľovi, aké sú počty v parlamente a možno budem špekulovať a budem sa zamýšľať aj ďalej, že ak by úplne náhodou túto normu, ktorú máme prijať - Trestný poriadok, vrátil pán prezident z nejakých dôvodov na dopracovanie, pretože pán prezident je docent procesného práva, či sa nájde v tejto snemovni potom, keď nebudú akceptované tieto pozmeňujúce, doplňujúce návrhy, či sa nájde v tejto snemovni 76 poslancov na opätovné schválenie zákona. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Polka s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Rada by som podporila pána poslanca Abelovského v jeho návrhu na predĺženie legisvakančnej lehoty. Chcem povedať toľko, že sa prax skutočne musí zžiť s týmito novými ustanoveniami, a ešte chcem povedať, že som šokovaná, že pán poslanec Miklušičák s toľkými pozmeňujúcimi návrhmi vystúpil a má sa o sedemnástej hodine o tomto hlasovať. To snáď, vážení páni, nemyslíte vážne. Veď predsa tam každé slovo v Trestnom poriadku je veľmi dôležité. Už ani logiku neuznávate, že ide o vážny predpis, že si to treba preštudovať a neuznávate ani rokovací poriadok? Veď to je 24 hodín. To si snáď myslíte, že treba zdvíhať ruky tak automaticky, ako to niektorí robia? Veď podľa tohto sa bude v celej republike na všetkých súdoch v trestných senátoch postupovať. Veď to nie je žart. Tu aj pred chvíľou so zákonom o vysielaní a retransmisii vystúpi poslankyňa s množstvom pozmeňujúcich návrhov a tiež sa má hlasovať o sedemnástej hodine. Legislatíva nie je gombíček, to treba vážne brať a podpredseda legislatívy by si mal uvedomiť, že vlastne cez zákon sa reguluje činnosť v štáte a robí sa s ním aj chaos, a ten je už nevídaný, už si všetci z legislatívy v praxi robia vtipy.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Polka. Pani poslankyňa Mušková, čomu tlieskate? Nech sa páči, pán poslanec Polka, do rozpravy. Ja som len chcel vedieť, pani poslankyňa... Aj to je dovolené sa opýtať, nie?
Nech sa páči, pán poslanec Polka.
L. Polka, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému návrhu Trestného poriadku. V prvom rade by som sa chcel stotožniť s poznámkami a stanoviskami kolegu Abelovského. V plnom rozsahu s nimi súhlasím, ale len niekoľko slov k väzbe.
Viete, u nás sa z väzby stal nejaký mediálny a hovorcovský fetiš. Len čo médiá informujú o niečom, čo sa stalo, okamžite húfy hovorcov z jedného rezortu, a tam má sídlo pri Dunaji a v Policajnom prezídiu, prípadne na krajských riaditeľstvách zmetú oznámením a bol vzatý do väzby a hrozí mu až 15 rokov a možno, že aj doživotie a možno, že ho aj roztrhajú koňmi a možno, že bude lámaný v kolese. Nerozumiem tejto politike, ktorá sa z tohto policajného orgánu vynára. Som vždy za istú umiernenosť v tom, čo sa ešte udeje v ďalekej budúcnosti. Myslím si, že sa u nás veľmi zanedbávajú inštitúty, ako je sľub alebo kaucia. Kaucia sa tu spája s tým, že to je len pre bohatých, ja neviem, prečo by to malo byť len pre bohatých, pretože ide o financie, ktoré sú istou zárukou a garanciou, že ten človek sa nebude nikde skrývať a bude k dispozícii trestným orgánom a rovnako najmä pri trestných činoch trebárs v doprave si myslím, že človek, ktorý sa nešťastnou zhodou okolností, náhodou dostane do situácie, že skutočne mu hrozí vysoký trest a ten človek dovtedy žil normálnym životom, slušným spôsobom, došlo v jeho živote k nejakému intermezzu, prečo by nemohol byť doma a na základe sľubu, ktorý dá vyšetrovateľovi, byť k dispozícii. Väzba je jedno z najnešťastnejších obmedzení osobnej slobody, aké u nás existuje, a spôsob jej výkonu je skutočne drastický. Mal som česť byť niekoľkokrát za klientmi vo výkone väzby a absolútne nesúhlasím s tvrdeniami generála Lobodáša alebo jeho predchodcov, aké je to u nás v súlade s normami Európskej únie. Nie je to v súlade s normami Európskej únie, možno, že v tom širokom kontexte áno, ale skutočne budem apelovať na pána ministra, aby sa väzobný poriadok aj zákon o výkone trestu odňatia slobody dostal trošku do takých kulantnejších podôb. Vo väzbe sa hľadí na vás ako nevinného, ale nechcem vám hovoriť story, keď som išiel navštíviť jedného kolegu z bývalého hnutia a bol som ja ako advokát prehliadnutý a asi štyri jablká, ktoré som mal v taške, boli predmetom pomaly nejakého preskúmavania, čo advokát nesie klientovi za údesné veci v týchto jablkách.
Druhá vec, ktorá súvisí s väzbou, je rýchlosť konania. Už to naznačil pán kolega Abelovský. Rýchlosť konania je takou signifikantnou črtou schopností orgánov činných v trestnom konaní niečo dôsledne realizovať. A rýchlo realizovať nielen z hľadiska toho časového postupu, ale je to aj taký signál navonok, v tomto štáte majú väzbu iba dva, tri roky, nie päť rokov, kde sa už vopred avizuje, že tie naše orgány sú pomalé a neschopné.
No a, samozrejme, s tým súvisí, zdôrazňujem a dvakrát podčiarkujem efektívnosť konania. Pamätám si na mediálny atak jedného zo sudcov bratislavského súdu, nebudem to radšej konkretizovať, ktorý bol pomaly označený za mafiánskeho sudcu, pretože si dovolil prepustiť z väzby nejakého chlapa podozrivého neviem z čoho, ale sudca nahliadnutím do spisu zistil, že vyšetrovateľ sa ani neunúval pol roka tohto človeka navštíviť vo väzbe. Veď je vo väzbe, nech sedí, nech hnije. A to už nechcem hovoriť o odporných zásadách z päťdesiatych rokov, keď sa medzi eštebákmi údajne hovorilo, veď ho strčme do basy, však on už na niečo príde, aby sa nám k niečomu priznal. Takže skutočne som za to, aby sme túto väzbu posudzovali veľmi, by som povedal, na lekárnických váhach a tlačili predovšetkým na orgány činné v trestnom konaní, aby predovšetkým v tej prípravnej fáze konali rýchlo, zodpovedne a zákonne.
Dovoľte mi trošku sa aj začudovať nad tou tvrdou diskusiou o otázkach súvisiacich s návrhom poslanca Vavríka a potom, ktorý sa dostal, myslím si, do kompromisného návrhu pána poslanca Miklušičáka, a to je zverejňovanie odpočúvania u tých osôb, ktoré neboli, alebo nie sú dôvodne podozrivé z trestnej činnosti. Súvisí to s článkom 13 Listiny základných ľudských práv, článkom 8 Európskeho dohovoru o občianskych právach a slobodách a samotne našou ústavou, tuším článok 16 a 21 alebo 22. Ale predovšetkým by som chcel apelovať na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v kauze Klaus a Otters ešte z roku 1979, kde judikát z tejto kauzy jednoznačne stanovuje a zakotvuje, ale pozor, a to možno bolo problémom nášho návrhu, možno vytvára možnosť osobe, ktorá bola predmetom odpočúvania z dôvodov, ktoré sa natoľko nepreukázali, žiadať preskúmanie príslušným súdom. Myslím si, že by bolo vhodné na pôvodný návrh pána poslanca Vavríka nadviazať a zakotviť takúto možnosť. Samozrejme, súvisí to potom aj s asi ďalším rozmachom nášho správneho súdnictva, aby občan, takzvaná tretia osoba, ktorá bola v tomto smere nejakým spôsobom zainteresovaná, bola predmetom pozornosti orgánov činných v trestnom konaní, mala možnosť zákonnou cestou preskúmať zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Ale musí o tom, samozrejme, vedieť. Ako sa ja môžem dovolávať preskúmania rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, keď o tom neviem. Mal som česť byť predmetom takéhoto záujmu a do dnešného dňa asi päť rokov chodíme po súdoch a domáhame sa nápravy takéhoto rozhodnutia, pretože policajti sú viazaní mlčanlivosťou, nikto ich nechce zbaviť mlčanlivosti, zákonný sudca je viazaný mlčanlivosťou a spisy sa záhadne tratia v tejto republike.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som ešte predložil v mene skupiny poslancov a zdôrazňujem na základe prosby predsedu výboru na kontrolu Vojenského obranného spravodajstva, dnes neprítomného pána poslanca Cagalu pozmeňujúci návrh k § 10, ktorý znie: V § 10 sa ods. 8 dopĺňa písm. i). ktoré znie: "Poverený príslušník Vojenského spravodajstva v konaní o trestných činoch vyzvedačstva podľa § 327 Trestného zákona, ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 328 a § 329 Trestného zákona a ohrozenia dôvernej skutočnosti alebo vyhradenej skutočnosti podľa § 362 Trestného zákona spáchaných príslušníkmi Vojenského spravodajstva." Účelom tejto úpravy je vytvoriť špecializované orgány Vojenského obranného spravodajstva na odhaľovanie vyšetrovania trestného stíhania taxatívne vymedzeného úzkeho okruhu trestných činov spáchaných príslušníkmi Vojenského spravodajstva. Ubezpečovať, že ide o trestné činy, ktoré sa stávajú tak v počte dva až tri za päť rokov, ale mal by tu byť nejaký predpoklad inštitúcie, ktorá to bude riešiť. Na vytvorenie takéhoto špecializovaného orgánu Vojenského spravodajstva nadväzuje potom jeho právomoc, ktorá by bola zakotvená v § 200, ktorý by sa doplnil ods. 5, ktorý znie: "Vyšetrovanie zločinu a vyzvedačstva podľa § 327 Trestného zákona, ohrozovanie utajovanej skutočnosti podľa § 328 ods. 3 Trestného zákona vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. i) v rozsahu pôsobnosti uvedenom v tomto ustanovení." Tak ako som vysvetľoval, že je potrebné vytvoriť, alebo bolo by potrebné vytvoriť takýto špecializovaný orgán, tu sa zakotvuje jeho právomoc. A dopĺňam ešte v § 202, ktorý sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: "Policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. i) vykoná skrátené vyšetrovanie o prečine, aj keď horná hranica prevyšuje tri roky v rozsahu pôsobnosti uvedenom v tomto ustanovení."
Ďakujem vám pekne za pozornosť a ešte jednu poznámku k tomu, čo hovorila pani profesorka Tóthová. Je staré známe řčení alebo úslovie, že politika je umenie možného. Pani profesorka, zákonodarstvo a legislatíva Slovenskej republiky je umením možného, prípadne aj dostupného v tomto parlamente. Ďakujem pekne za pozornosť.