Úterý 24. května 2005

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami páni poslanci Heriban, Lintner, pani poslankyňa Dolník. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý pán poslanec Heriban.

J. Heriban, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len krátko zareagoval na pani poslankyňu Tóthovú. Chcel by som podporiť veľa návrhov, ktoré ona dávala, respektíve spochybnila určité návrhy, ktoré sú predložené v pozmeňujúcich návrhoch. Chcel by som upozorniť na § 65, kde sa hovorí, že rozsah, formu a vysielací čas určí rada, keď sú porušené § 16, § 19 a § 20. Ja by som chcel upozorniť, že ak rada takto široko môže určovať, rozhodovať sa, tak vlastne môže sa stať, že môže zásadne vstupovať do vysielania vysielateľov a môže, povedzme, v hlavnom vysielacom čase nariadiť päťstranový text, ktorý vôbec do vysielania nepatrí. To znamená, neviem si predstaviť, aby takto široko boli koncipované možnosti zasahovať do vysielania a, samozrejme, to môže v niektorých prípadoch úplne poškodiť vysielateľa a tých, ktorí musia reagovať na nariadenia rady.

Rovnako v § 66 len zopakujem to, čo už povedala pani poslankyňa. Takto, ako je koncipovaný tento paragraf, môže nastať korupcia, pretože rada v jednom prípade sa môže rozhodnúť a zastaví vysielanie, v inom prípade bude reagovať celkom inak a ja si myslím, že tak, ako je zákon postavený, tak práve všetky paragrafy sa snažili korupciu zmenšiť na minimum. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja teda skrátim vystúpenie, lebo to, čo som ja chcel reagovať na pani profesorku Tóthovú, vyslovil už v značnej miere pán poslanec Heriban. Ale som rád, že pani poslankyňa Tóthová analyzovala ten pozmeňujúci návrh, lebo v tej krátkej faktickej predchádzajúcej poznámke, čo som ja rozprával, som mal vo svojej analýze podobné postrehy, len rozsah faktickej poznámky neumožnil vysloviť všetko to, čo povedala pani profesorka Tóthová. Takže súhlasím s jej postojom a v tejto súvislosti by som chcel požiadať aj predkladateľa, aby sa vyjadril, či pozmeňujúci návrh pani poslankyne Dolník nejde nad rámec úmyslu predkladateľa.

Ďakujem pekne. Dúfam, že ma obidvaja predkladatelia, ktorí diskutujú s predsedajúcim, počúvali. Lebo teraz diskutujú aj pán poslanec Čaplovič, aj pán poslanec Jarjabek.

Pán poslanec Jarjabek, adresoval som ti jednu prosbu v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Dolník.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Dolník.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Keď...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vy budete, pani poslankyňa, vy budete hovoriť posledná na záver. (Hlas zo sály.) Áno. Na záver, na všetky faktické poznámky. Teraz pani poslankyňa Dolníková, pán Cuper. (Hlas zo sály.)

E. Dolník, poslankyňa: Ak dovolí, pán poslanec Cuper, mal by si ctiť a vážiť zákony Slovenskej republiky. Podľa slovenských zákonov sa volám Erzsébet Dolník. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani Dolník, rešpektujeme toto, len pán Cuper, chceli sme mu na chvíľu, ale už to necháme tak, pán poslanec, dobre? Už budeme pokračovať s faktickou poznámkou. Prosím nový čas pre pani poslankyňu Dolník.

E. Dolník, poslankyňa: Netreba.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, faktická poznámka.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ani nie je potrebné, aby som mala znova dve minúty, keďže môžem reagovať len na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej. Len toľko, celá analýza, samozrejme, nie je možné za tie dve minúty všetko zodpovedať. Len na tie posledné otázky, čo sa týka tých súm. Aby nedošlo k omylu. Tu vôbec nejde o to, že iným metrom chceme merať jednotlivé vysielače. Ide o to, že pri drobných a väčších chybách, ktoré môžu tieto vysielače urobiť, aby rada mala možnosť zvážiť, či udelí tú spodnú sumu, ale takisto môže aj tú najvyššiu sumu dať. To znamená, keď tam je uvedené, že povedzme namiesto 5 000 korún 3 000 korún, alebo v tých ďalších potom, samozrejme, sú aj väčšie rozdiely, to neznamená, že musia jednoducho nižšie pokuty dávať. Zámer bol taký, aby pri menších, drobných chybách mohli prípadne nižšie pokuty udeľovať. Nakoniec aj tak rada musí rozhodovať o pokutách, ktoré udelia. A len takú malú poznámočku. Samozrejme, radila som sa aj s predkladateľmi. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová s reakciou na faktické poznámky.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem poďakovať za vystúpenia, ktoré nadviazali na moje vystúpenie k predloženému legislatívnemu návrhu.

Pani poslankyni by som len toľko, že je to niekde neúmerné zníženie, pretože také rozpätie, ktoré má vrchnú hranicu 5 miliónov, aby malo spodnú hranicu stiahnutú na 10 000 korún, to ja také rozpätie v práve nepoznám.

A potom ďalej by som chcela uviesť, že skutočne tieto všetky návrhy idú nad rámec predloženého návrhu, ktorý sa týka § 19 ods. 2 len prvého odseku, a to, čo ste vy dali, to je viacero pozmeňujúcich návrhov k viacerým ustanoveniam, čo by chcelo systémovú súvislosť preštudovať, a to nie je možné v krátkom čase. Preto ja som proti, aby sa v tomto parlamente takáto legislatívna prax už naďalej rozmáhala, pretože len paškvily potom môžu vyjsť, ktoré bude treba opravovať. A tieto návrhy majú na prvý pohľad určité chyby, a to ešte som sa hĺbkovo ani ostatní do toho nevložili. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, už v prvom čítaní som vystupovala k predkladanému návrhu zákona s tým, že sa pomerne často prekračuje miera v zobrazovaní násilia detí a mladistvých, ktoré sa pokúsili o samovraždu, alebo tých týraných detí a mladistvých, ktoré následkom týrania aj umreli a ktorým boli zobrazované časti tela, alebo aj celé telo zneužívajúcich ich psychický stav.

Vystúpila som na obranu týchto detí, pretože ma zaujíma dieťa ako subjekt práva, nielen ako objekt v tom zmysle, aby bola zabezpečená jeho ľudská dôstojnosť, ako aj právo na vnútornú integritu. Je to právo, o ktorom už hovorí aj nová Ústavná zmluva pre Európu, a teda právo na vnútornú integritu v čase fyzického a psychického oslabenia alebo osobného zlyhania, a to aj napriek tomu, že dieťa súhlasilo s tým, aby bolo filmované, pretože si neuvedomovalo do dôsledkov, čo sa vlastne stalo.

Uviedla som ako exemplum vysielanie televízie Markíza, ktorá v dňoch 14. februára a ešte v ďalších dvoch vysielacích dňoch zobrazila 8-ročnú Majku z obce Sucháň pri Veľkom Krtíši, ktorá sa pokúsila o samovraždu po hádke s bratom o bicykel. Ako som už spomínala, moderátor vošiel do veľkého detailu tváre, na ktorej bola zreteľná ryha po povraze a s dieťaťom viedol dialóg, poškodzujúc jeho povesť, samozrejme, dieťa o tom nemalo ani tušenia.

O niekoľko týždňov bolo na oboch televíznych okruhoch zobrazené dieťa, ktoré následkom týrania zomrelo. Nemám tu presný vysielací čas, ale možno si to aj vy budete pamätať. Na obrazovke sme videli mŕtve dehydrované telíčko dieťaťa, dobité, s viditeľnými ranami a podliatinami so škandalóznymi vyjadreniami jeho rodičov, ktorí nepociťovali žiadnu vinu a nechápali smrť vlastného dieťaťa.

Nevinné dieťa ako subjekt práva, znova to opakujem, nie ako objekt, aj keď už bolo mŕtve, vo svojej bezútešnej nahote stratilo aj tú poslednú byľku ľudskej dôstojnosti napriek svojej nevinnosti.

Aj v správe o dodržiavaní § 19 v zákone o vysielaní a retransmisii, ktorú budeme počuť o niekoľko bodov neskôr, sa uvádza, že podnety na radu prichádzajú často práve vo veci týkajúcej sa samovrážd maloletých. V správe je uvedené, že povedzme z dvoch prípadov samovrážd jeden bol posúdený kladne v tom zmysle, že bola udelená pokuta, ale druhý nie. Preto sa nazdávam, že slovo samovražda alebo vyčistenie aj tohto problému by v § 19 malo byť. Okrem toho aj z toho dôvodu, že nielen vražda nabáda k opakovaniu, ale aj samovražda môže spôsobovať rovnaký psychický proces u detí, ktoré celkom nerozlišujú, kto je vlastne hrdinom a kto je mŕtvym hrdinom, nehovoriac už o tom, že aj v Dohovore o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenie Spojených národov v čl. 16 pod názvom Ochrana súkromia sa uvádza, že "žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť". Toľko citácia.

V zmysle povedaného preto predkladám pozmeňujúci návrh tohto znenia: Navrhujem v § 19 ods. 2 za písm. e) vložiť písm. f), ktoré znie: f) "Programové služba a všetky jej zložky nesmú," a teraz ide pozmeňujúci návrh, "bezdôvodne alebo z komerčných dôvodov zobrazovať scény násilia, týrania, ako aj násilia voči sebe samému, ako sú samovražda či iné formy autodeštrukcie." Zdôvodnenie: Dieťa i dospievajúci je nielen objekt, ale aj subjekt práva, preto majú nárok na vnútornú integritu v čase fyzického a psychického oslabenia alebo zlyhania, a to bez zásahu médií tak, aby bola zachovaná ich ľudská dôstojnosť, aj keď si ujmu na zdraví spôsobili sami alebo následkom týrania, ktoré spôsobilo smrť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči. Pán navrhovateľ vystupuje, to znamená, že otvára rozpravu, keď vystupuje.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som v tomto prípade zareagoval. Chcem sa, samozrejme, poďakovať všetkým, ktorí mali pripomienky, a dokonca aj novelizáciu k tomuto zákonu. Tá prax je naozaj taká, že tento zákon už bude mať skoro päť rokov a prax ukázala, že tento zákon jednoducho treba novelizovať. Ten praktický život tejto veľmi významnej Rady pre vysielanie a retransmisiu, predtým licenčnej rady, veľmi dôležitej rady v rámci duálneho systému na Slovensku, tá prax ukázala, že tento zákon naozaj treba novelizovať.

Chcem sa poďakovať, samozrejme, aj všetkým, ktorí dali tieto pozmeňujúce návrhy, a hovoriť, že ten alebo onen ide nad rámec zákona, v tejto chvíli by bolo odo mňa nekorektné preto, lebo my sme povedali na začiatku aj s pánom Čaplovičom pri predkladaní, že budeme akceptovať akékoľvek pozmeňujúce návrhy v rámci tohto nového otvorenia zákona o vysielaní a retransmisii. Samozrejme, hlasovaním sa vyjadríme veľmi presne, kde budeme za, kde budeme proti, musíme si zosumarizovať všetky pozmeňujúce návrhy, lebo priznám sa, že som trošku prekvapený tým množstvom pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu.

Viete, hovoriť, čo je nad rámec, by som zareagoval na pani profesorku Tóthovú, v tejto chvíli naozaj by som nechcel, čo je nad rámec a čo nie je nad rámec zákona, rozhodneme hlasovaním. My sme korektne povedali, že prijmeme všetky novelizácie v rámci tohto návrhu zákona.

To, že niečo s týmto zákonom, dámy a páni, treba robiť, to všetci akosi pociťujeme a aj ja som vnímal tie návrhy tak ako spresnenie istých paragrafov, ktoré existujú, boli konzultované niektoré z týchto návrhov s členmi Rady pre vysielanie a retransmisiu, konkrétne aj s pani predsedníčkou Rady pre vysielanie a retransmisiu Agócs a predpokladáme, myslíme si, že naozaj treba spresniť a možno aj sprísniť prácu Rady pre vysielanie a retransmisiu, skonkretizovať ju tam, kde je málo konkrétna, lebo viete, v rámci duálneho systému my môžeme hovoriť čokoľvek, my môžeme hovoriť o akýchkoľvek sankciách, ale boli prípady, keď rada mohla rozhodnúť o zobratí licencie a nerozhodla preto, lebo ten paragraf je taký gumový, že mohla ísť od do. A predsa tu boli príklady z minulosti, keď televízie nekorektne ovplyvňovali politický boj, nekorektne ovplyvňovali dianie na politickej scéne, ono sa tak deje v podstate stále z hľadiska tej alebo onej politickej strany, to je otázka istého subjektivizmu tej alebo onej politickej strany, práve o to ide, aby ten zákon, respektíve paragraf v danom zákone bol čo najpresnejší v tom zmysle, aby sa rada rukolapne mohla oprieť o paragraf a na základe toho paragrafu aj zvoliť danú sankciu.

Hovorím ešte raz, boli tu možnosti v rámci novodobej histórie Slovenska od roku 1995, odkedy existuje duálny systém, že rada mohla rozhodnúť o zobratí licencie súkromnej televízie, verejnoprávnej, samozrejme, nie, ale súkromnej televízie. Neurobila tak, dala pokutu. Dala pokutu, ktorá podľa niektorých bola malá, bola veľká a boli mnohé príklady, kde sa zneužil mediálny priestor, licenčná rada nemala možnosť, respektíve Rada pre vysielanie a retransmisiu nemala možnosť, respektíve bolo tu určité nechcenie zareagovať preto, lebo bola tu istá vôľa v rámci paragrafového znenia.

Čiže o nič iného nejde, len o tom, aby sa tieto paragrafy spresnili, aby sa tam, kde treba, zjednoznačnili, možno aj sčiernobielnili a v tom prípade aj sprísnili a hlasovaním rozhodneme, táto ctená snemovňa väčšinou rozhodne, ktoré sú v rámci toho nášho spoločného chcenia, ktoré dáme do tej novely zákona, alebo nedáme. Ja si myslím, že novelizovať tento zákon treba ešte možno viac, ako sa novelizuje doteraz, ale predpokladám, že v tom ďalšom volebnom období tento zákon znova na základe aj toho prežitého života v rámci duálneho systému jednotlivých televízií a v rámci zachovania duálneho systému prejde ešte niekoľkými zmenami.

Takže ja len toľko na dokreslenie, čo je nad rámec a čo nie je nad rámec, aby sme si v tomto boli zajedno. Ešte raz, ako predkladatelia sme sľúbili, že žiadny návrh zákona, ktorý príde do tejto snemovne, v rámci tohto zákona nejde nad rámec. Každý posúdime z hľadiska obsahového. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Gabániová, do rozpravy sa chcete prihlásiť? Tak ešte malý moment, najskôr s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová, potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja súhlasím s pánom poslancom. Je právom predkladateľov, čo prijmú, ale je právom aj poslanca povedať, že to presahuje zvyklosť, keď k legislatívnemu návrhu, ktorý má jednu vetu v podstate, sa pričlenia pozmeňujúce návrhy, ktoré majú množstvo zmien, dosť výrazných, a niet času na posúdenie systémových súvislostí.

Taktiež súhlasím, pán poslanec, s vaším názorom, že rada má právo rozhodnúť, či dá pokutu, alebo odníme licenciu. Tam má úvahu, môže vybrať zo zákona zakotvených trestov, alebo ak chcete, opatrení, sankcií, ktorú ona považuje za vhodnú. To je úvaha, ale nemôže uvažovať, to navrhuje pani poslankyňa Dolník, či uloží sankciu, alebo sankciu neuloží, ak dochádza k porušeniu zákona. Musí uložiť v právnom štáte, ale má úvahu, ktorú zo zákonov stanovených a zakotvených sankcií si podľa toho ktorého prípadu vyberie. Takže v tomto si myslím, že nemáme nejasno, ale ja trvám opätovne na tom, že nemôže byť v zákone úvaha, či sa, ak je zákonná povinnosť porušená, či sa u jedného uloží sankcia, u druhého nie. To nie je možné a má to tie negatívne javy, ktoré som sa snažila, keď som vystupovala, uviesť. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Do rozpravy, kto sa hlási? Pani poslankyňa Gabániová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, a tým bude posledné vystúpenie v rozprave, potom už bude definitívne uzatvorená rozprava. Pán navrhovateľ, telefóny, prosím vás.

D. Gabániová, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni, môžem však?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, samozrejme, ja vás nevyrušujem, pán Jarjabek vás vyrušuje.

D. Gabániová, poslankyňa: ... dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý bude doplňovať § 52 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Po prvé. V § 52 ods. 3 sa vypúšťa slovo "najmä".

Po druhé. V § 52 sa za ods. 3 dopĺňa nový ods. 4, ktorý znie: Odsek 4. "Na rozhodovanie o predĺžení platnosti licencie sa primerane vzťahuje § 47."

Po tretie. V § 52 sa doterajší "ods. 4" označuje ako "ods. 5".

Po štvrté. V § 52 sa v novo označenom odseku "bodkočiarka" mení na "bodku" a vypúšťa sa text "na rozhodovanie o predĺžení platnosti licencie sa primerane vzťahuje § 47".

Po piate. V § 52 sa za novo označený ods. 5 vkladá nový ods. 6, ktorý znie: Odsek 6. "Rada platnosť licencie predĺži, ak vysielateľ s licenciou spĺňa podmienky podľa ods. 3 a 4 okrem prípadov podľa ods. 7 písm. a) a b)."

Po šieste. V § 52 sa doterajší "ods. 5" označuje ako "ods. 7".

Po siedme. V § 52 sa v novo označenom ods. 7 v písm. b) "bodka" nahrádza "čiarkou".

Po ôsme. V § 52 sa v novo označenom ods. 7 dopĺňa písm. c), ktoré znie: c) "Vysielateľ s licenciou nespĺňa podmienky podľa ods. 3 a 4."

Po deviate. V § 52 sa doterajší "ods. 6" označuje ako "ods. 8". Odôvodnenie: Jednou z najdôležitejších právomocí Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len rada) v takzvanej licenčnej oblasti je predlžovanie platnosti licencií podľa § 52 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), v zásade možno konštatovať, že ide dokonca o dôležitejšiu právomoc, ako licencie udeľovať, pretože v rámci predlžovania platnosti licencie existuje riziko značných hospodárskych strát či už na strane vysielateľov s licenciou, alebo štátu. Taktiež zásah do práv vysielateľa je pri predlžovaní platnosti licencie oveľa závažnejší ako pri udeľovaní licencie. Podľa súčasného právneho stavu má rada právomoc predĺžiť, alebo nepredĺžiť platnosť licencie na televízne alebo rozhlasové vysielanie, ak dospeje k názoru, že vysielateľ s licenciou spĺňa, alebo nespĺňa podmienky podľa § 52 ods. 3 písm. a) až e).

Splnením týchto kritérií, to znamená prínos k rozvoju kultúry a informovaniu verejnosti, priehľadnosť vlastníckych vzťahov, rozvoj pôvodnej tvorby, prínos k rozvoju mediálneho trhu, súlad činnosti vysielateľa s licenciou so zákonmi Slovenskej republiky, najmä so zákonom o vysielaní a retransmisii vzniká podľa nášho názoru vysielateľovi nárok na predĺženie platnosti licencie. Paradoxne, aj keď rada pri posudzovaní týchto kritérií dospeje k názoru, že vysielateľ spĺňa všetky z nich, má napriek tomu možnosť platnosť licencie nepredĺžiť. Naopak, aj keď rada dospeje k názoru, že vysielateľ nespĺňa ani jedno z uvedených kritérií, platnosť licencie môže predĺžiť.

Účelom novely zákona je obmedziť v súlade s požiadavkou právnej istoty pôsobnosť rady v tomto zmysle, že zákon expressis verbis ustanoví povinnosť rady predĺžiť platnosť licencie, ak vysielateľ s licenciou spĺňa zákonom ustanovené podmienky, a nepredĺžiť platnosť licencie, ak tieto podmienky nespĺňa.

K bodu 1. Kritériá ustanovené v § 52 ods. 3 podľa nás dostatočne charakterizujú správanie vysielateľa počas platnosti licencie. Navrhujeme teda z hľadiska právnej istoty vypustiť slovo "najmä" a zmeniť tak demonštratívny výpočet kritérií na taxatívny.

K bodu 2. Ide o legislatívnotechnickú zmenu. V záujme spresnenia a prehľadnosti sa obsah ods. 4 za bodkočiarkou presúva do nového odseku.

K bodu 3. Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s pridaním nového odseku 4. K bodu 4 legislatívnotechnická zmena pozri text k bodu 2.

K bodu 5. Zaradením tohto ustanovenia do zákona sa rade explicitne určí povinnosť predĺžiť platnosť licencie v prípade, ak zistí súlad činnosti vysielateľa s podmienkami uvedenými v ods. 3 a v § 47. Toto sa však nevzťahuje na prípady podľa novo označeného odseku 7 písm. a) a b), keď rada bude povinná z dôvodu dôležitého verejného záujmu nepredĺžiť platnosť licencie napriek tomu, že vysielateľ spĺňa vyššie uvedené podmienky.

K bodu 6. Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s pridaním nových odsekov 4 a 6.

K bodu 7. Legislatívnotechnická zmena súvisiaca s pridaním nového ustanovenia písm. c) v novo označenom odseku 7.

K bodu 8. Zaradením tohto ustanovenia do zákona sa rade explicitne určí povinnosť nepredĺžiť platnosť licencie v prípade, ak zistí nesúlad činností vysielateľa s podmienkami uvedenými v ods. 3 a v § 47.

K bodu 9. Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s pridaním nových odsekov 4 a 6. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Heriban.

J. Heriban, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Momentálne presne nastala situácia, o ktorej pred chvíľou rozprávala pani poslankyňa Tóthová. Dostali sme, respektíve ani sme nedostali doteraz návrh, ktorý je úplne zásadný, ako sa bude prideľovať licencia, ako sa bude odoberať licencia, ako sa bude predlžovať licencia. To je taká vážna téma a my sme sa tu teraz nakoniec diskusie takto voľne oboznámili so situáciou, ktorá potrebuje zásadnú právnu analýzu a všetky ostatné analýzy. Tak len by som chcel upozorniť všetkých prítomných, všetky poslankyne a poslancov, že takéto zásadné, závažné, úplne podľa mňa kardinálne zmeny sa z môjho hľadiska nedajú robiť v poslednej chvíli tesne pred hlasovaním bez toho, aby sme si veci mohli analyzovať, aby sme sa mohli so situáciou oboznámiť, aby sme mohli všetky vzťahy preskúmať, pretože to, čo tu teraz bolo predložené, to sú vzťahové záležitosti, ktoré zásadne môžu ovplyvniť mediálny priestor, tak ako hovoril pán poslanec Jarjabek. To znamená, ak takéto návrhy budeme dávať týmto spôsobom, tak potom veľmi ťažko môžeme ustrážiť náš mediálny priestor a veľmi ťažko budeme môcť nejako pozitívne aj ovplyvňovať duálny priestor na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať.

Nasleduje druhé čítanie o 

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1054, spoločnú správu výborov ako tlač 1054a.

Pán poslanec, teraz máte slovo.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol zákon o dani z príjmov, zákon č. 595/2003 Z. z. vrátane jeho ďalšieho návrhu, ktorý by mal zlepšiť podnikateľské prostredie a ktorý by mal precizovať podmienky, ktoré sa týkajú odpisovania majetku vo finančnom lízingu.

Cieľom navrhovanej novely zákona je nie riešenie dôležitých politických, spoločensko-ekonomických skutočností, cieľom je spraviť taký zákon, ktorý by mal jasné podmienky, jasné kritériá v rámci svojich vlastných vnútorných paragrafov, ale ktorý by nadväzoval takisto aj na ostatné zákony.

Cieľom uvedeného zákona je definovať cenu, hodnotu hmotného majetku tak, aby bola rovnaká so zákonom o účtovníctve. Zákon o účtovníctve totiž vo svojej jednej samostatnej časti definuje obstarávaciu cenu hmotného majetku, zákon o dani z príjmov, ktorého novelu predkladám, definuje odpisovanie hmotného majetku vstupnou cenou. Medzi obstarávacou cenou a vstupnou cenou sú, samozrejme, ešte ďalšie položky, ktoré sú rozdielne z hľadiska ekonomického vnímania určitých odborných záležitostí. Medzi obstarávacou cenou a vstupnou cenou je rozdiel predovšetkým v sprostredkovateľskej odmene za uzatvorenie lízingu, odstupnom pri postúpení lízingu, dane z pridanej hodnoty pri lízovaní osobných automobilov.

Čo sa v podstate stalo a čo chceme riešiť, som už naznačil. Chcel by som ešte upozorniť na novely, ktoré sme prijali ku koncu roka 2004 a na problematické záležitosti, ktoré sa nachádzajú ešte v súčasnom zákone o dani z príjmov. V roku 2004 bol prijatý zákon č. 695/2004 Z. z., ktorým sme zmenili § 26 ods. 8, ktorý definuje odpisovanie hmotného majetku prenajatého formou finančného prenájmu. Tu sme definovali vstupnú cenu, z ktorej sa takto odpisovaný hmotný majetok bude prenajímať. Následne sme v § 52 ods. 40, ktorý konštatuje, že takto definované odpisovanie majetku sa použije pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2004, upravili aj spôsob odpisovania za rok 2004, pretože všetky daňové priznania, ktoré sa podávali po 31. 12. 2004, zasahovali ešte obdobie roku 2004.

Uvedený § 26 ods. 8 definuje odpisovanie hmotného majetku nasledovne. Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu odpíše nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100 percent hodnoty istiny podľa osobitného predpisu. To je už hodnota istiny alebo vstupná cena, o ktorej som hovoril, ktorá je v rozpore so zákonom o účtovníctve. Ďalej pri tomto § 26 ods. 8 je odvolávka na zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z.

Možno, že si niektorí pamätáte, že len pred niekoľkými dňami som vystupoval tu v Národnej rade Slovenskej republiky takisto s novelou zákona o dani z príjmov, kde som chcel riešiť problematiku dôchodcov. Vtedy som tam navrhoval odpočítateľnú položku vo výške 80 832 korún, ktorá platila v roku 2004, v novom roku by to malo byť 87 000 korún. Nechcem znovu vystupovať s touto odpočítateľnou položkou i napriek tomu, že sa domnievam, že je tu určitý morálny ekonomický aj sociálny nárok týchto občanov, ktorí dosiahli dôchodkový vek, aby takisto mali odpočítateľnú položku. Rozlišujem teda medzi predkladanými návrhmi, ktoré sú sociálne, ekonomicky a politicky podložené, a rozlišujem medzi návrhmi, ktoré majú len podnikateľské a ekonomické postavenie.

Preto vás prosím, ak chceme z tejto miestnosti odísť von a hovoriť o tom, že podporujeme zdravé podnikateľské vzťahy, keď chceme hovoriť o tom, že chceme mať zákony, ktoré sú čitateľné, jasné, spravodlivé, ktoré majú nadväznosť na iné zákony, aby ste pouvažovali o mojom návrhu zákona, aby ste, pokiaľ je to možné, ho vedeli aj podporiť. Za prípadnú podporu vopred ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Murgašovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šulaj, môžeme? Pán poslanec Murgaš je prítomný? Nevidím ho.

Budeme pokračovať. Pán poslanec Murgaš má predložiť správu výboru. Už je prítomný, nech sa páči.

M. Murgaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.

Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1065 z 23. februára 2005 pridelila návrh poslanca Národnej rady Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, máme ho ako tlač 1054, týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tieto výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu poslanca Igora Šulaja na vydanie zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Po tretie. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Po prvé. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, t. j. uznesenie č. 581 zo dňa 19. apríla 2005. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 543 dňa 27. apríla 2005. Po druhé. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Po štvrté. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: Po prvé. K názvu zákona. Názov zákona znie. Zákon, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je to legislatívnotechnická pripomienka Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

Po druhé. K čl. I. Čl. I znie: Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004, zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z. a zákona č. 68/2005 Z. z. sa mení takto: V § 26 ods. 8 sa slovo "istiny" nahrádza slovami "obstarávacej ceny". Podmienka má za cieľ znenie čl. I zosúladiť s viacerými ustanoveniami legislatívnych pravidiel tvorby zákonov Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

Po tretie. V čl. II. Čl. II znie: Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Ide o legislatívnotechnickú pripomienku výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

Piata časť. Gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 1054, neschválil uznesením spoločnú správu. Výbor hlasoval o návrhu uznesenia. Z celkového počtu 13 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu bolo prítomných 9, za návrh predneseného uznesenia hlasoval 1poslanec, 0 poslancov hlasovalo proti návrhu a 8 sa zdržalo hlasovania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a  menu neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Predseda výboru ma určil, aby som podľa § 80 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podal na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o výsledkoch rokovania výborov k predmetnému návrhu zákona a podľa § 80 ods. 2 predložil návrh na ďalší postup.

Skončil som, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal k tomuto bodu programu žiadnu prihlášku do rozpravy. O slovo žiada navrhovateľ pán poslanec Šulaj. Nech sa páči.

I. Šulaj, poslanec: Ja som si so záujmom vypočul všetky tie pripomienky, ktoré tu odzneli v pléne. Majú formálny charakter, nemenia obsah zákona. Ak chceme, aby táto miestnosť nebola len miestnosťou pocitov, vnemov, predstáv, aby sme neriešili možnože niekedy len problémy, ktoré sa týkajú fajčiarskych kútikov alebo sedačiek, poprípade iných problémov, ktoré podľa môjho názoru nie sú také podstatné, venujme sa, prosím vás, aj takým problémom, ktoré sú problémami v každodennom podnikateľskom živote. Vyskúšajme naozaj tento problém riešiť nie politicky, ale vecne. Ja som aj sám v diskusii hovoril, že nechcem do tohto podnikateľského problému zaťahovať ďalšie sociálno-ekonomické alebo politické záležitosti, ktoré by sa dali riešiť pri zákone o dani z príjmov. Ak mi niekto povie, že sa to bude riešiť v ďalšom období, tak ja poviem, že už v súčasnom období finančný spravodaj, ktorý toto riešil, to rieši nad rámec zákona a komplikovane. Teda nepchajme hlavu do piesku a netvárme sa, že problém nie je. Problém je a snažme sa zákon o dani z príjmov, ktorý by mal byť prvotný a o ktorom by tu malo diskutovať 151 poslancov aj s náhradníkom, riešiť v prospech podnikateľskej verejnosti, aby tieto veci boli jasné, presné a aby sme podnikateľskej verejnosti dali konkrétne pravidlá. Prosím vás, odhoďme politizovanie. Toto sú vecné problémy. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť v rámci rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa rozhodnutia poslaneckého grémia bolo prijaté rozhodnutie, že bod č. 76 bude prerokovaný na ďalšej schôdzi Národnej rady.

Prikročíme k bodu č. 77. Je to druhé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1000 a spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 1000a.

Dávam slovo poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, keď sme pred zhruba pol druha rokom prijali zákon o Slovenskej televízii, boli sme všetci presvedčení, že základnou príčinou dlhotrvajúcej širokej nespokojnosti s úrovňou vysielania verejnoprávnej televízie bude týmto legislatívnym krokom odstránená a že sa problémom Slovenskej televízie už nebudeme zaoberať tak často ako v predchádzajúcich rokoch. Toto očakávanie sa z rozličných dôvodov nenaplnilo a prax ukazuje, že dobrý úmysel zákonodarcu zavŕšiť proces takzvanej odluky televízie od štátu ešte má svoje rezervy.

Nebudem v tejto chvíli otvárať diskusiu o mnohých naliehavých otázkach, ktoré sa v súvislosti s každodennými diváckymi skúsenosťami vynárajú v pamäti vari každého z nás. Pre náš návrh na novelizáciu zákona o Slovenskej televízii by nebolo dobré dať dôvod, aby sme tu zasa raz absolvovali maratón individuálnych výhrad k tej či onej relácii, ktorá sa na program Slovenskej televízie dostala. Pokúsili sme sa v novele vyriešiť jeden z problémov principiálne. Keďže o tom, čo je a čo nie je súčasťou verejnej služby, ktorú Slovenská televízia na rozdiel od komerčných televízií výmenou za koncesionársky poplatok poskytovať má a musí, sa vedú neustále polemiky a odborné diskusie. Navrhli sme, aby Rada Slovenskej televízie ako orgán, ktorý reprezentuje občana a koncesionárov raz za rok definovala priority verejného záujmu ako základnú programovú orientáciu na vedenie televízie. Aby sme nehovorili v hádankách. Ide o to, aby raz za rok, v čase, keď sa vedenie Slovenskej televízie začne venovať príprave na ďalšie obdobie, Rada Slovenskej televízie zasadla a sformovala spoločenskú objednávku, respektíve teda takzvanú spoločenskú objednávku, teda aby povedala, že je vo verejnom záujme, aby sa Slovenská televízia vo výraznejšej miere sústredila napríklad na vzdelávacie programy určené seniorom, alebo aby sa venovala hľadaniu mladých talentov, pretože v platnom znení zákona Rada Slovenskej televízie má síce zodpovednosť za podobu verejnoprávnej televízie, ale nemá nijako vykolíkovaný priestor na to, aby sa vedeniu Slovenskej televízie stala zreteľa hodným partnerom do diskusie o tom, ako sa televízia programovo profiluje.

Predložený návrh zákona podľa názoru predkladateľov posilňuje a upresňuje kompetencie Rady Slovenskej televízie v súlade so zámerom zákonodarcu pri formulovaní zákona č. 16/2004 Z. z.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť a otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nemôžem otvoriť rozpravu ešte, pán poslanec, musím dať slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pánovi poslancovi Tomášovi Galbavému. Bez jeho stanoviska by to nebolo úplné, pán Galbavý, že? Nech sa páči, pán poslanec. Prosím, keby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol spravodajskú správu, spoločnú správu výboru pre vzdelanie, kultúru a médiá. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. januára 2005 č. 1445 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Gestorský výbor na základe stanoviska výboru vyjadreného pod bodom III tejto správy a stanoviska poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 77 ods. 4 písm. e) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky po a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000) v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe neschváliť; po b určuje mňa za spoločného spravodajcu výborov a poveruje ma, aby som vystúpil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému bodu ako spoločný spravodajca výborov a podal správu o výsledku jeho prerokúvania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá zo dňa 11. mája 2005 č. 382.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP