Úterý 24. května 2005

Ôsmy deň rokovania

42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

24. mája 2005 o 9.10 hodine

 

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Džupa, Fico a pán poslanec Krajči, na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Angyalová.

Budeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o

vládnom návrhu Trestného poriadku (tlač 720).

Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Gála, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Národná rada prerušila rokovanie o tomto bode programu na 36. schôdzi s tým, páni poslanci, že budú až do dnešného rokovania prebiehať rokovania medzi jednotlivými poslaneckými klubmi, na základe ktorých pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády zaujme k predloženému návrhu stanovisko. Spoločnú správu výborov máte rozdanú ako tlač 720a, súčasťou ktorej sú aj pozmeňujúce návrhy z výborov, ako aj návrhy, ktoré odzneli v druhom čítaní pri prerokúvaní v rozprave.

Pán podpredseda vlády..., pán poslanec Hort.

M. Hort, poslanec: Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov, ale aj v súlade po dohode s predstaviteľmi opozície dávam návrh, aby sme prerušili rozpravu k tomuto bodu do 10.00 hodiny, aby sa mohli ešte tie veci, ktoré zatiaľ sú v rokovaní, dotiahnuť do štádia pozmeňujúcich návrhov tak, aby táto vážna novela mohla potom hladko prejsť. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Je všeobecný súhlas, páni poslanci? (Všeobecný súhlas.) Budeme pokračovať v rokovaní ďalšími bodmi programu podľa toho, ako sú zaradené v programe 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže pán minister Gyurovszky, ktorý je predkladateľom ďalšieho návrhu zákona, je v rokovacej sále prítomný, prosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol a odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1121. (Hlas zo sály.)

Pani poslankyňa, nie je označený tento bod, pretože tento návrh prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, preto jeho zaradenie bolo podmienené tým, keď výbory prerokujú skrátené legislatívne konanie, ale je to za bodom 58. Máte rozdaný program 42. schôdze Národnej rady, kde máte zaradené zostávajúce body programu.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona, ktorým sa novelizuje stavebný zákon, zákon o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a tiež ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku vypracovalo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 260 zo 6. apríla 2005.

Zámerom návrhu je urýchliť a zefektívniť vyvlastňovacie konanie, najmä zabezpečiť vykonateľnosť právoplatného rozhodnutia vyvlastnení v prípade podania správnej žaloby na súde. Novelizácia sa vzťahuje výhradne na dva účely vyvlastnenia, ktoré sú ustanovené osobitnými predpismi. Na vyvlastnenie na účel uskutočnenia stavieb, ktoré sú významnou investíciou, a na účel výstavby diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. Mení sa vecná príslušnosť na konanie vyvlastnení v uvedených prípadoch. Výkon pôsobnosti prechádza z obce na krajský stavebný úrad, respektíve neprechádza, ale vracia sa.

V stavebnom zákone ako v osobitnom predpise sa upravuje postup riešenia námietok proti predpojatosti zamestnancov správneho orgánu. Zároveň sa vylučuje možnosť súdu odložiť vykonateľnosť právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Podmienky pre túto osobitnú úpravu sa vytvárajú novelizáciou príslušného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu uvedeného návrhu. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi, dávam teraz slovo Gáborovi Gálovi, poverenému spravodajcovi ústavnoprávneho výboru, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru. Nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Prednesiem spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavenom poriadku (stavebný zákon).

Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku podáva v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada svojím uznesením z 10. mája 2005 č. 1584 súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. mája 2005 č. 1600 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov odporúča Národnej rade schváliť výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením z 19. mája 2005 č. 573. Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu neprijali platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal uznesenie, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný. Podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady predložil stanovisko Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Platné uznesenie neprijal, nakoľko predložený návrh nepodporila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Iní poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona predložený, stanovisko gestorského výboru v určenej lehote nepredložili.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru uvedených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1974 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z dňa 19. mája 2005 číslo 805.

Pán predseda, prosím, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu, páni poslanci. Pani poslankyňa Tóthová ústne do rozpravy, pred ňou je prihlásená pani poslankyňa Sabolová písomne. Končím možnosť ďalších. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Sabolová: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, chcem vystúpiť k dvom paragrafom tohto zákona, kde som predložila pozmeňujúce návrhy vo výbore pre ľudské práva a v ústavnoprávnom výbore. Keďže neprešli, chcem svoje výhrady predniesť v Národnej rade v druhom čítaní a potom vystúpi kolega, ktorý predloží aj pozmeňujúce návrhy.

Ide o § 114 - o rozhodnutia o vyvlastnení. Navrhovala som vypustiť bod 2 § 114 a v súvislosti s tým aj článok 3, ktorý hovorí o Občianskom súdnom poriadku, a to z dôvodu, že navrhované zrušenie odkladu vykonateľnosti vo vyvlastňovacích konaniach je v priamom rozpore s článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tieto ustanovenia garantujú efektívny prístup k spravodlivosti, v zmysle ktorého má právo každý aj na účinnú nápravu vzniknutého nezákonného stavu, čím sa myslí predovšetkým navrátenie do pôvodného stavu.

Navrhované znenie, v zmysle ktorého sa ruší odklad vykonateľnosti rozhodnutia o vyvlastnení, má totiž nezvratné dôsledky. Osoba, v prospech ktorej sa vyvlastňovalo, môže realizovať plánovaný zámer, napríklad stavbu diaľnice a iných investícií na vyvlastnených nehnuteľnostiach, t. j. na pozemkoch a asanovaných stavbách už v čase, keď súd len rozhoduje o zákonnosti vyvlastňovacieho procesu a rozhodnutia. V praxi by to znamenalo, že v prípade nezákonnosti vyvlastňovacieho procesu a rozhodnutia by súd už nemohol iba konštatovať, že rozhodnutie bolo nezákonné. Nemohol by však zabezpečiť aj skutočnú nápravu, t. j. navrátenie do pôvodného stavu, napríklad znovupostavenie asanovaných stavieb, hoci účinná náprava je imanentnou súčasťou práva na prístup k spravodlivosti. Dôsledky nezákonného vyvlastňovacieho konania by boli totiž nezvratné. V súčasnosti totiž inštitút odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia v konaní pred správnymi súdmi umožňuje, že v prípade hrozby závažnej ujmy, čím sa nepochybne rozumie aj asanácia vyvlastnených stavieb, súd odloží vykonateľnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia až do času, kým rozhodne o zákonnosti samotného rozhodnutia o vyvlastnení. V konečnom dôsledku navrhované znenie znamená aj to, že o zásahu do základného práva garantovaného ústavou by v zásade rozhodoval len orgán štátnej správy, ktorý v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno považovať za nezávislý a nestranný. Súd, ktorý je nezávislým a nestranným orgánom by naproti tomu mohol skonštatovať len nezákonnosť procesu a rozhodnutia o vyvlastnení, nie však napraviť jeho dôsledky. Vyvlastnenému by teda nemohol poskytnúť účinnú a skutočnú ochranu jeho vlastníckych práv. Buď je možné vypustiť úplne tento paragraf a vôbec sa nezoberať ani novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku, alebo hovorili sme aj vo výbore a myslím si, že to bude aj pozmeňujúcim návrhom, aby sa skrátili lehoty pri vyvlastňovacích konaniach, ale aby to bolo rozhodnutie súdu vzhľadom na dodržanie ústavy a Dohovoru o ochrane ľudských práv.

A druhá zmena je možno nie taká podstatná, ale je praktická, pretože § 117 hovorí, že ideme posunúť výkon do pôsobnosti krajského stavebného úradu. Vo vzťahu k ostatným dôvodom vyvlastňovania v zmysle § 108 ods. 2 stavebného zákona je tento návrh nesystémový. Vyvlastňovanie vo všetkých ostatných veciach zostáva v kompetencii obcí a je účelový. Navrhované znenie ustanovuje osobitný režim pre úzky okruh dôvodov vyvlastnenia, pričom väčšina konaní o vyvlastnení zostáva naďalej v pôsobnosti obcí. Veď sme prednedávnom robili túto zmenu a posúvali sme veci do obcí.

Navrhovaná novela negarantuje všetkým vyvlastňovaným účastníkom konania rovnaké procesné práva. Súčasťou vyvlastňovacieho konania sú totiž okrem iného aj ústne pojednávania, zákonné právo účastníkov konania nahliadať do administratívneho spisu a právo účastníkov vyjadrovať sa aj k jeho obsahu. Pre účastníkov sa tak stane neprimerane zaťažujúce, aby si svoje práva v určitých vybraných konaniach uplatňovali v krajskom meste, prípadne v prvostupňovom konaní, respektíve až na ministerstve výstavby, regionálneho rozvoja v Bratislave v prípade odvolacieho. Navrhované znenie by pre mnohých účastníkov predstavovalo neprekonateľnú bariéru pri obhajobe svojich ústavných práv a k prístupu k spravodlivosti. To je jeden moment.

Návrh predkladateľov je v rozpore aj so zámermi decentralizácie verejnej správy a so zásadou približovania orgánov verejnej moci k občanom. Tento účelový a nesystémový presun pôsobnosti v niektorých oblastiach vyvlastňovania v obci na krajské stavebné úrady znamená aj zneprehľadnenie kompetencií medzi stavebnými úradmi, keď v rovnakom procese pri vyvlastňovaní rozhoduje v niektorých prípadoch obec a v iných zase krajský stavebný úrad.

A tu je ešte jedna poznámka. Vládny materiál vyžaduje aj nárast štátnozamestnaneckých miest v orgánoch štátnej správy, pretože žiaden presun kompetencií sa nezaobíde aj bez tejto malej zmeny. To tiež možno nepovažujem za najzávažnejšie. Ale chcem ešte upozorniť na súčasné znenie § 123 stavebného zákona, ktorý hovorí: "Krajský stavebný úrad si môže vyhradiť právomoc stavebného úradu pri jednotlivých technicky náročných alebo neobvyklých stavbách, alebo pri opatreniach s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na životné prostredie v ich okolí." Čiže v zmysle citovaného, už dnes platného je možné, aby v určitých výnimočných prípadoch predovšetkým pri stavbách a opatreniach s rozsiahlymi účinkami aj na životné prostredie prešla rozhodovacia právomoc na krajské stavebné úrady a vzhľadom na to je navrhovaný nový paragraf a novela v tomto odseku, myslím si, že nadbytočná.

Z toho dôvodu by som vás chcela poprosiť, hovorím § 117a, dobre, rozhodnime, ale myslím si, že meníme teraz svoje stanoviská v krátkom období, ale myslím si, že najzávažnejšie, prečo som vystúpila vo výboroch aj pre ľudské práva, pretože my by sme mali byť tým garantom, ktorý stráži Dohovor o ľudských právach a aj v ústavnoprávnom výbore, že nie je možné, aby sme vyvlastňovanie vykonali a potom, však sa súď občan, ak sa dosúdiš, tak nejako sa dohodneme, zbytočne nastávajú problémy. A myslím si, že nájsť nejakú lehotu troch, šiestich mesiacov, roka alebo nejakú zákonnú lehotu myslím si, že v územnom konaní, keď sa rozhoduje o veľkých investíciách, nemôže byť taký veľký problém. Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová. Páni poslanci, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Hlas zo sály.) Áno, potom, pán poslanec. Pani poslankyňa Tóthová, pán spoločný spravodajca. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. S faktickou poznámkou pán poslanec Miklušičák. Zapnite pána poslanca Miklušičáka.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, upresňujem len vystúpenie pani Sabolovej o rokovaní v ústavnoprávnom výbore, kde pozmeňujúce návrhy týkajúce sa spomínaných kontroverzných bodov boli schválené. Nebolo však prijaté na záver platné uznesenie, čiže pozmeňujúce návrhy boli schválené. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, moje vystúpenie sa bude veľmi podobať vystúpeniu, ktoré som pri skrátenom legislatívnom konaní už tu vyriekla a vlastne problémy, o ktorých budem hovoriť, som už v tomto vystúpení naznačila.

Ďalej chcem povedať, že v mnohom sa budeme akosi stotožňovať s pani poslankyňou Sabolovou, a nech si novinári nemyslia, že máme uzavretú ďalšiu tajnú dohodu s KDH. Žiadne dohody nie sú, ale sú tu vecné argumenty ako vždy, keď podporujeme niektorý návrh, ktorý vyjde z dielne vlády, teda vládnej legislatívy, a takisto, keď sme proti niektorým legislatívnym návrhom, vychádzame z vecného hľadiska najmä z dopadov negatívnych, ktoré môžu mať pre prax. Tento legislatívny návrh podľa môjho názoru bude mať výrazné negatívne dopady pre prax a síce z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov občanov. Ja si myslím, že toto v takejto podobe s takou rýchlosťou nie je možné prijať, že tento legislatívny návrh by sa mal vrátiť na dopracovanie. Začnem jednotlivými paragrafmi, bodmi.

Prvý bod. Otázka vylúčenia predpojatých osôb v konaní. Vážený pán minister, ak si vy myslíte, že zásada koncentrácie konania, čo by zrejme celý legislatívny tím vášho rezortu mal ovládať, je možné aplikovať na predpojatosť osôb v správnom konaní, tak je to veľký omyl. Otázka koncentrácie konania, ktorá môže byť vecná a časová, v tomto prípade ide o časovú, sa týka námietok vecných, hmotnoprávnych účastníkov konania, a nie procesnej otázky, ktorá musí byť aj z hľadiska orgánu verejnej správy až do konca konania v jej strehu a aj orgán konajúci v prípade, ak dodatočne, čo i tesne pred vydaním rozhodnutia zistí, že je predpojatý napríklad z toho dôvodu, že bol činný už v niektorých úkonoch v predchádzajúcich štádiách, tak je povinný sa konania zdržať. Čiže nie je možné otázku predpojatosti dať do ústneho konania, a keď si ju neuplatníte v ústnom konaní, už neskôr nemôžete. Dokonca otázka, že rozhodoval predpojatý orgán, to znamená, keď ja nenamietnem do ústneho konania, ale v skutočnosti ten pracovník je predpojatý a rozhodne, teda ak by sa toto aplikovalo, tak je to jeden z taxatívnych dôvodov na obnovu konania. Ex offo aj na návrh účastníka konania. Ako to rozmýšľate? Veď v momente, keď sa vydá právoplatné rozhodnutie, ide občan na obnovu konania. A máte dlhší proces, ako ho týmto zrejme chcete skrátiť.

Čiže prvý bod je podľa mňa neprijateľný, ruší základné zásady správneho konania, pretože toto je vlastne individuálna rozhodovacia činnosť podliehajúca nielen špeciálnym procesným ustanoveniam vyvlastňovacieho konania, ale aj zákonu o správnom konaní. To je bod 1.

Ak pokračujeme, tak bod 2 je tiež diskutabilný. Predo mnou pani poslankyňa už uviedla vo výbore pre ľudské práva, aké boli námietky, aké sú stanoviská, nuž, ja sa k tomu pripájam a pritvrdzujem. Nie je možné, nie je možné odobrať nielen účastníkovi právo namietnuť, v súdnom konaní požadovať odloženie vykonateľnosti rozhodnutia do právoplatného rozhodnutia súdu, ale nie je možné aj súdu zabrániť, keď vidí z návrhu, že ide o evidentne nezákonný návrh, aby takéto opatrenie neprijal. Veď všade inde také opatrenie prijať môže. Vy máte záujem na výkone protizákonných rozhodnutí? To snáď nemôže byť v právnom štáte pravdou. Predsa súd musí mať to oprávnenie, ak zbežným preskúmaním spisového materiálu konštatuje alebo zistí, alebo má opodstatnené podozrenie, že tu ide o nezákonné rozhodnutie, tak je aj povinný pozastaviť výkon rozhodnutia. Nie, vy to tu rušíte. Je to nemožné, nesystémové v celej možnosti súdneho preskúmania, je to v rozpore s princípmi správneho súdnictva, o ktorom sa už veľa rozprávalo, a je to v rozpore s ochranou práv a právom chránených záujmov občanov, o čom tu už pani poslankyňa, moja predrečníčka spomínala dôvody, ja ich z hľadiska časovej ekonomiky nebudem opakovať. To je druhý bod. Tiež mám pripomienky.

Tretí bod. Takisto pripomienky. To je otázka prenosu kompetencie vyvlastňovacieho konania opätovne na verejnú správu. Vážený pán minister, kde ste boli s vašimi legislatívcami a vôbec legislatívci vládnej koalície a poslanci, keď sa prijímal kompetenčný zákon. Budem trochu osobná, ale nedá mi to neuviesť. Ja som tu za týmto rečníckym pultom vás všetkých presviedčala, že prenos stavebného konania a vyvlastňovacieho konania na obce je krok nie správnym smerom, má viaceré riziká, že v praxi to bude vyvolávať problémy a neodporúčam to. Pamätám si ako dnes, redaktor na chodbe sa pýtal pána podpredsedu Bugára, ako pokračuje rokovanie a pán podpredseda parlamentu povedal: "Opozícia to zdržuje, Tóthová tam už hodinu reční."

Vážení, pozrite si stenografické záznamy, o čom tí zástupcovia opozície rečnili. O otázkach, ktoré dnes začínajú robiť problémy. Upozorňovali sme na to, ale hlas opozičného poslanca nie je hlas, ktorý môže ísť do neba. Preto som rada, že vystúpila moja predrečníčka z vládnej koalície, ktorá tiež upozornila na toto ustanovenie, že je nesystémové. Osobne sa prikláňam k tomu, aby vyvlastňovacie konanie ako celok sme opätovne dali do kompetencie orgánov štátnej správy, má to svoje dôvody, a stavebné konanie až na prípady jednoduchých stavieb taktiež do kompetencie orgánov štátnej správy. Nie je možné, aby sme mali 2 926 stavebných úradov. Vážení, to je choré, to nie je zvládnuteľné, tam je toľko postupov porušených, materiálnych predpisov už dnes, že súdy budú mať čo robiť, a taktiež orgány štátnej správy pri odvolacom konaní.

A zopakujem námietku mojej predrečníčky, pretože nechcem, aby upadla do zabudnutia, že vlastne nepoznáme platný právny poriadok, pretože skutočne krajský úrad môže devolúciou kompetencie, teda atrahovaním si kompetencie v odôvodnených prípadoch privlastniť. Je to výnimočný prípad, ale je možný. To bolo k bodu 3.

Ak to dobre sledujete, pán minister, zatiaľ všetky body, štvrtý bod je prechodné ustanovenie, sú spochybnené a bolo by treba ešte na nich popracovať a premyslieť si to. Preto by som bola veľmi rada, keby sme mohli, a dávam procedurálny návrh, hlasovať o vrátení, neviem, myslím si, že už bol daný. Nebol daný? Tak dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o vrátení tohto vládneho návrhu na dopracovanie, pretože v tejto podobe ho prijať nie je možné a poslanci Hnutia za demokratické Slovensko nebudú za tento legislatívny návrh z dielne vládnej legislatívy hlasovať. Ja vám ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Mám tu pripravených viac pozmeňujúcich návrhov. Dovoľte mi, aby som ich predniesol.

Prvý sa týka účinnosti zákona. Podľa predloženého návrhu účinnosť by mal nadobudnúť tento návrh 1. júna 2005. Vzhľadom na časové relácie prebiehajúceho legislatívneho procesu a v záujme zachovania ústavného práva prezidenta republiky a legisvakančnej lehoty treba účinnosť navrhovaného zákona upraviť, preto navrhujem v článku IV, ktorý by znel: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2005." Týmto návrhom by aj prezident mal dostatočnú časovú pôsobnosť podpísať alebo nepodpísať tento zákon, rozhodnúť o tom a tiež tá dostatočná legisvakančná lehota umožní verejnosti zoznámiť sa s predmetnou právnou úpravou.

Druhý môj pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám so skupinou poslancov, sa týka práve tých bodov, o ktorých tu rečnili pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Tóthová. Ide o bod 2 článku I, ktorý ustanovuje, že rozhodnutia stavebných úradov nebudú mať odkladný účinok. Aj na pôde ústavnoprávneho výboru, aj na pôde celého parlamentu sa veľmi živo diskutovalo na túto tému aj s pánom ministrom a dospeli sme k názoru, že môže tu byť určitý problém, preto dávam pozmeňujúci návrh, to je v prvom bode v článku I sa vypúšťa bod 2. Ale na druhej strane máme tu problém, že celé vyvlastňovacie konanie môže zdržať jedna osoba, jeden subjekt hoci aj so štvorcovým metrom.

Obrovské investície, obrovské stavby sa nemôžu uskutočniť, alebo sa odkladajú a potom sa možno ani nezrealizujú práve z toho dôvodu, že teraz platné procesné predpisy na vyvlastňovanie sú také zamotané, také ťažkopádne, že jeden jediný nespokojný môže držať celú stavbu, celé vyvlastňovacie konanie.

Je nám všetkým jasné, že rozhodnutia správnych úradov musia byť preskúmateľné súdmi. Vychádzajúc z tohto faktu predkladám v druhom bode pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka článku III, zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto: V § 247 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: "O žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupe správneho orgánu rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do troch mesiacov od podania návrhu na vyvlastnenie." Týmto by sme zabezpečili to, že kým nerozhodne súd právoplatne, nemôžu orgány vyvlastňovacie konanie vlastne dokončiť a začať nejaké asanačné práce, čiže zachová sa status majetku, kým súd nerozhodne o tomto návrhu.

Dúfam, že ešte do hlasovania budeme mať dosť času, aby sme prediskutovali medzi sebou tieto body a rozhodli sa hlasovaním správne. Ďakujem za slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová a Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Návrh, ktorý dal pán poslanec, by bolo možné riešenie, upozorňujem však na nález Ústavného súdu, ktorý práve lehotu na rozhodnutie v otázke ochrany osobnosti, kde bola lehota do jedného roku povinnosť súdu rozhodnúť, zrušil z toho dôvodu, že súdu nemožno dať lehotu na vybavenie veci. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka. Pán poslanec, nesúhlasím s vami, že jeden prípad môže zdržať stavbu. Ak je dobre pripravená, predrokovaná, musí ten, kto ide realizovať stavbu, vedieť, kto nie je ochotný občianskoprávnou cestou riešenie prijať a treba dať návrh na vyvlastnenie. Vyvlastnenie je však výnimka, lebo súkromné vlastníctvo je ústavou chránené a musia byť splnené podmienky a ten, komu sa vyvlastňuje, musí mať právne garancie na ochranu. Bez toho to, prosím, nejde. Ale pri Kii bola druhá otázka, ktorá rezonuje na úrovni Európskeho súdu, či je možné vyvlastňovať v prospech súkromnej osoby. Tam bol problém, pretože Európa neuznáva právo vyvlastňovať v prospech súkromnej stavby, len v prospech stavieb, ktoré organizuje štát a je tam verejný záujem. Takže takto si myslím bola otázka a ja si myslím, že ak sa včas dá návrh na vyvlastňovanie tam, kde je to potrebné, treba nechať všetky procesné garancie, lebo je to zásah do ústavou chráneného práva súkromného vlastníctva.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja chcem len dve poznámky. Myslím si, že je veľmi dôležité začať investície pred územným konaním v dostatočnom čase, zvažovať kedy a ako je potrebné vyvlastniť, či je potrebné vyvlastniť, aké dohody uzavrieť, a preto je dôležité zachovať vlastnícke právo občana, pretože aj to bola snaha po roku 1989, aby sme skutočne vlastnícke právo občana, ktoré bolo potierané v niektorých prípadoch, zachovali.

A druhá poznámka je k tej lehote. Tým sa možno aj trošku dotknem toho vystúpenia. Už aj dnes máme lehoty pri zverení napríklad dieťaťa do starostlivosti po rozhodnutí súdu, kde je obmedzená lehota. Myslím si, že nie je to problém, ktorý by obmedzoval, ale ktorý má určiť lehoty na to, ak ide skutočne o vážny investičný zámer, aby sme skrátili tie lehoty, ale nemôžeme vynechať súd ako nezávislý orgán na to, aby rozhodol a ja si myslím, že zas tých investícií a tých veľkých stavieb a tých líniových stavieb, trebárs diaľnic, nie je toľko konaní, aby nebolo možné v istej lehote naplniť toto vyvlastňovacie konanie rozhodnutím súdu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Gál, nechce reagovať. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Áno, nech sa páči.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za rady, ktoré odzneli počas rozpravy, a myslím si, že pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané pánom poslancom Gálom, je možné akceptovať z našej strany.

Chcel by som ale povedať niekoľko vecí k samotnému vyvlastňovaniu, aby tu teda nezaznel názor, že vyvlastňovanie je vecou, ktorá je vecne stanovená v ústave. Ústava jasne hovorí o tom, za akých podmienok je možné vyvlastňovať, ústava hovorí o tom, že vyvlastňovať je možné na základe zákona a za primeranú náhradu. To znamená, že nie je možné vyvlastňovať zákonom, ale na základe zákona, a nie je možné vyvlastňovať za ceny, ktoré nie sú primerané. Túto anomáliu, ktorá tu bola, myslím si do roku 2004, sme odstránili novelizáciou stavebného zákona, keď parlament schválil, že sa vyvlastňuje za, neviem, či to je úplne, vyvlastňuje sa v podstate za trhové ceny. To znamená, že za tie ceny, za ktoré sa predávajú pozemky v tom istom čase a na tom istom mieste, to znamená, že ten, komu je vyvlastnené, nie je ukrátený, čo sa týka finančne, oproti tým, ktorí túto možnosť využili, to znamená, že predali svoju pôdu.

Taktiež by som vám chcel povedať, že vyvlastňovanie nie je také niečo, čo sa deje len vo vzťahu medzi súkromnou osobou a ďalšou súkromnou osobou. Po prvé, vyvlastňovanie je možné až vtedy, keď je schválený územný plán. Schvaľovanie územného plánu predpokladá účasť verejnosti a predpokladá účasť všetkých tých, ktorí sú dotknutí v tom, to znamená, že územný plán sa schvaľuje na úrovni zastupiteľstva buď mesta, alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku, a to znamená, že územný plán už vyjadruje verejný záujem. Taktiež vo vyvlastňovacom konaní je to vlastne možné v prípade niekoľkých vecí, ktoré sú stanovené zákonom, jednak na výstavbu významných stavieb, líniových stavieb hlavne a potom na základe zákona, ktorým sa schvaľujú významné investície opäť na základe zákona, kde vláda môže rozhodnúť na základe jasne stanovených pravidiel o tom, že tá ktorá investícia je vo verejnom záujme, to znamená, že nejde o vyslovene súkromnú investíciu, ale o investíciu, ktorá je vo verejnom záujme.

A taktiež by som chcel vyvrátiť aj tú domnienku, že okamžite po vydaní rozhodnutia o vyvlastnení tam nabehnú buldozéry a všetko zbúrajú. No, keď sa vydá vyvlastňovacie konanie, to znamená, až potom sa začína proces stavebného konania. To znamená, že v žiadnom prípade nemôžu na druhý deň prísť traktory a všetko rozbúrať, ale je tam ešte, samozrejme, čas, dokedy je vydané právoplatné stavebné povolenie. Ale myslím si, že to riešenie, ktoré bolo navrhnuté, vyhovuje aj z hľadiska rýchlosti vyvlastňovacieho konania, v žiadnom prípade nám nejde o to, aby sme nejakým spôsobom porušovali ústavu, ale ide nám o to, aby sme vyvlastňovacie konanie urýchlili a zefektívnili. A to chcem zdôrazniť, že hlavne do budúcnosti nepôjde skoro nikdy o nejaké stavby vo verejnom záujme, teda stavby významnej investície, ale pôjde o líniové stavby. Predpokladám, že poslanci, ktorí počúvajú, si uvedomujú to, že vláda ani táto a predpokladám, že ani budúca nepôjde do riskantných zmlúv vydaných investormi na pôde, ktorá nie je zaistená, nie je vysporiadaná. To znamená, že toto, čo sa teraz navrhuje, je preto, aby bolo možné stavať významné investície, aby bolo možné stavať diaľnice, líniové stavby a podobne. Takže toto je asi to, čo som chcel povedať k tejto veci. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Gál, nechcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dávam slovo teraz predsedovi ústavnoprávneho výboru a navrhovateľovi

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 850,

aby uviedol a odôvodnil návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky.

Pán predseda, nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: Ďakujem. Dámy a páni, pokúsim sa vás nudiť čo najmenej a tiež hovoriť čo najkratšie, ale zase na druhej strane budeme hovoriť o zmene ústavy, a to sa vyslovene v pokluse obísť nedá.

Začnem trošku zoširoka. Ústava a jej zmena to je vec, ktorá vám mnohým môže pripomínať svätokrádež. Čiže pokladám za nevyhnutné vysvetliť, ako to je vlastne s platnou Ústavou Slovenskej republiky. Ústavné právo a ústava v tomto štáte sa vždy ponímali ako text, ktorý patril do vitríny na nejaké miesto, pripomínam, že ju máme aj tu dole vo vestibule reprezentačne vystavenú, ale nebol to text, ktorý by sa mienili vážne uplatňovať.

Len ako príklad. Prvá Ústava Česko-Slovenskej republiky, teda ústava z roku 1920 zaviedla obmedzenie výkonu funkcie prezidenta na dve obdobia po sebe. Toto isté obmedzenie sa v Spojených štátoch zaviedlo v roku 1951 a svet je do dnešného dňa hrdý na to, na čo v Spojených štátoch prišli v roku 1951. My sme na to prišli o 31 skôr. Akurát, že nikto o tom netuší, pretože sa to neuplatňovalo.

Takýmto spôsobom by sme mohli pokračovať cez rad ústav, ktoré v tomto štáte boli. Máme platnú ústavu, ústavu z roku 1992, ktorá je vybudovaná na základoch nášho postoja k ústave. To znamená, ústava, ktorú máme, má obrovské množstvo nedostatkov. Ja si osobne myslím, že jediná možnosť zásadného vyriešenia problémov s ústavou ako skutočne základným právnym štátom je prijať celkom novú ústavu. Len taký postup sa obávam, že nie je dnes možný alebo nie je v týchto rokoch uskutočniteľný, lebo si myslím, že nemáme ujasnené ani predstavy o tom, čo všetko by vlastne v takej ústave naozaj malo byť. Takže s prihliadnutím na túto skutočnosť nezvyšuje nič inšie, než posúvať ústavu dopredu metódou takých občasných skokov, v ktorých sa nejaké veci vyriešia.

Vlastne s týmto zámerom predkladám návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je tu pred vami všetkými na stole. Môj návrh sa snaží vedome vyhýbať veciam, ktoré by mohli byť politicky problematické. Ako názorný príklad referendum. Určite nemáme vôbec vyriešenú otázku, nakoľko chceme referendum a čo od neho očakávame, ak pristupujeme na tú možnosť, že ho máme, ale túto otázku nechávam stranou. Iný okruh problémov, ktorý by sa mal riešiť, to je otázka vzťahov k Európskej únii, našich inštitúcií a inštitúcií Európskej únie. Žiaľ, na túto tému sa u nás zatiaľ nezačala ani odborná diskusia. Nemáme vytypované ani otázky, na ktoré by sme mali hľadať odpovede.

Pokiaľ ide o to, čo v skutočnosti leží pred vami na stole, je to návrh, ktorý smeruje k skvalitneniu ústavnoprávnej úpravy vlastne v dvoch okruhoch vecí. Je to predovšetkým o právnom štáte a vytvorení vyšších predpokladov pre právnosť tohto štátu. Bez ohľadu na to, ako si to priznáme, alebo si to nepriznáme, máme isté problémy s kvalitou právneho poriadku. Okruh subjektov, ktoré dnes môžu namietnuť porušenie právnych zásad alebo porušenie základných práv a slobôd, je relatívne úzky v porovnaní s realitou. Môj návrh smeruje k tomu, aby sa rozšíril okruh osôb alebo okruh subjektov, ktoré by mali právo predložiť svoju vec Ústavnému súdu na rozhodnutie. Navrhujem, aby osoby, či už fyzické alebo právnické, za predpokladu, že ich základné právo je porušené všeobecne záväzným právnym predpisom, mali možnosť dať túto vec na rozhodnutie Ústavnému súdu. Poznamenávam len toľko, že takáto možnosť je zabezpečená vo vzťahu k medzinárodným inštitúciám, pretože existuje v Rade Európy, je v Európskej únii, nemáme vnútroštátny prostriedok vlastnej ochrany štátu pred tým, aby sa rad vecí, ktoré sa dajú vyriešiť vnútroštátne, išli rovno von.

Rovnaké právo na predloženie návrhu na preskúmanie súladu právneho poriadku navrhujem priznať Súdnej rade v rozsahu jej právomocí, to znamená v rozsahu vecí, ktoré sa týkajú organizácie súdnictva a postavenia sudcov, respektíve, ktoré sa týkajú organizácie prokuratúry a postavenia prokurátorov, a napokon navrhujem, aby rovnaké právo dostal verejný ochranca práv zase vo vzťahu k základným právam a slobodám.

Druhý okruh problémov, ktoré sa pokúšam riešiť, to je otázka inštitúcií. Základom každého štátu sú inštitúcie. My máme niekoľko orgánov štátu, ktoré nemajú dostatočne vymedzené alebo náležité právne postavenie, aby mohli plniť tú úlohu, pre ktorú sú vytvorené. Na úrovni ústavou vytvorených inštitúcií ide o Súdnu radu Slovenskej republiky a ide o verejného ochrancu práv.

Pokiaľ ide o Súdnu radu Slovenskej republiky, tá bola vytvorená v roku 2001 pri novelizácii ústavy ako orgán so značne slabým postavením vlastne len preto, že si Európska únia vynútila vytvorenie Súdnej rady pod podmienkou, že v opačnom prípade nebude pokračovať v prístupových rokovaniach. Vytvorili sme teraz Súdnu radu bez chuti a zápachu. Súdna rada Slovenskej republiky v tomto okamihu je jediný ústavou vytvorený orgán, o ktorom ústava ani nehovorí, na čo vlastne ten orgán je. To sa potom premieta do právomocí Súdnej rady a do jej nemožnosti priamo plniť úlohy pri uplatňovaní zodpovednosti voči sudcom, hoci to je jedna z dvoch úloh, na ktoré Súdna rada v každom štáte je vytvorená. Presne to sa týka aj verejného ochrancu práv. Existuje, ale vlastne bez ústavou priznaných právomocí.

Zvýšenie kvality právneho štátu a skvalitnenie inštitúcií štátu, to sú teda základné dva smery návrhu na zmenu ústavy. K tomu pribúda niekoľko "drobností". Napríklad podľa čl. 120 ods. 2 platnej ústavy, ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2. Platná ústava teda v tejto chvíli obsahuje ustanovenie, ktoré je fixované na čas pred 1. májom 2004. V tomto okamihu je takéto ustanovenie nadbytočné, na druhej strane je potrebné riešiť možnosť vydávania nariadení vlády v Slovenskej republike ako v členskom štáte Európskej únie. A teda k riešeniu tejto otázky tiež smeruje návrh, ktorý som predložil. Zatiaľ na úvod, ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru za odôvodnenie návrhu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky a poprosím pána poslanca Miklušičáka, ktorého poveril ústavnoprávny výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru, ako aj o stanoviskách iných výborov k predloženému návrhu pána predsedu ústavnoprávneho výboru na zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších prepisov (tlač 850) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len gestorský výbor) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 2004 č. 1176 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona - § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Po tretie. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 850) odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 748 z 9. marca 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 280 z 28. septembra 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 436 z 13. októbra 2004. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijali platné uznesenie - návrh ústavného zákona schváliť, lebo nezískal súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval návrh predmetného ústavného zákona, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný - § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Po štvrté. Obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vzišli z rokovania výborov. Je ich dovedna 14. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 14 spoločne a tieto schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 850) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač č. 850) schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP