B. Bugár, podpredseda NR SR: Prosím teraz určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie, rozpočet a menu pani poslankyňu Evu Antošovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani poslankyňa, milí kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmenných listov medzi Slovenskou republikou a závislými územiami od členských štátov Európskej únie o uplatňovaní smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní uvedených dohôd.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1007 z 19. apríla 2005 pridelil návrh (tlač 1076) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetným dohodám zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky dali s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodné zmluvy, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedenými dohodami a aby rozhodla, že tieto dohody vo forme výmenných listov sú medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená dňa 9. mája 2005.
Gestorský výbor ma svojím rozhodnutím určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čo som práve teraz, vážení prítomní, splnila.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k predmetnej správe.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode.
Budeme ešte pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmeny listov medzi Slovenskou republikou ako členským štátom Európskej únie a závislými územiami od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Kajmaními ostrovmi, Montserratom, Britskými panenskými ostrovmi, Anguillou a ostrovmi Turks a Caicos, týkajúcich sa zdaňovania príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (tlač 1117).
Návrh vlády znovu odôvodní pán minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Nech sa páči.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmenných listov medzi Slovenskou republikou ako členským štátom Európskej únie a závislými územiami od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Kajmaními ostrovmi, Montserratom, Britskými panenskými ostrovmi, Anguillou a ostrovmi Turks a Caicos, týkajúcich sa zdaňovania príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov.
Predmetné dohody sa uzatvárajú v nadväznosti na smernicu 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, ktorej cieľom je zabezpečiť vo vnútroštátnej legislatíve každého členského štátu Európskej únie také právne prostredie, ktoré by umožnilo zdaniť úroky zo všetkých úspor fyzických osôb v krajine ich rezidencie. V súlade s platnou daňovou legislatívou pritom každý členský štát má právo zvoliť si vlastný systém zdaňovania svojich rezidentov. Pri uplatňovaní smernice je nevyhnutné vykonať rozsiahlu výmenu informácií o výške vyplácaných úrokových výnosov, ako aj informácie o skutočných vlastníkoch týchto príjmov.
Úlohou predmetných dohôd je predovšetkým zabezpečenie vykonania automatickej výmeny informácií medzi členskými štátmi Európskej únie a závislými územiami od členských štátov Európskej únie a ďalej uplatňovať ustanovenia obdobného charakteru, ako uvádza smernica. Pri neplnení týchto požiadaviek nie je možné zabezpečiť efektívne zdanenie príjmov v krajine rezidencie daňovníka a je predpoklad, že k zdaneniu týchto príjmov nedôjde vôbec.
Uzatvorenie predmetných dohôd je nevyhnutné na zabezpečenie zosúladenia predpisov krajín závislých od členských štátov Európskej únie, ktoré nie sú členmi Európskej únie, aby prijali opatrenia podobné tým, ktoré sa nachádzajú v smernici o zdaňovaní príjmu z úspor. V inom prípade by ustanovenia predmetnej smernice boli neúčinné.
Smernica Rady 2003/48/ES má nadobudnúť účinnosť dňa 1. júla 2005. Dovtedy sú členské krajiny Európskej únie, ako aj tretie krajiny a závislé územia od členských štátov Európskej únie povinné splniť podmienky ustanovené priamo v smernici.
Z kategórií vymedzených v čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sú tieto dohody medzinárodnými hospodárskymi dohodami všeobecnej povahy a medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.
Z kategórií vymedzených v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky sú tieto dohody medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, v tomto prípade napr. nahlasovanie údajov o fyzických osobách vyplývajúcimi zástupcami a povinnosť vyplývajúcich zástupcov zisťovať tieto skutočnosti.
Dôležitým prínosom predmetných dohôd bude spravodlivé daňové zaťaženie fyzických osôb. Význam týchto dohôd spočíva v rozvoji spolupráce daňových administratív pri predchádzaní daňovým únikom. Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie, rozpočet a menu pani poslankyňu Antošovú, aby oboznámila Národnú radu s výsledkom prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
E. Antošová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmeny listov medzi Slovenskou republikou ako členským štátom Európskej únie a závislými územiami od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Kajmaními ostrovmi, Montserratom, Britskými panenskými ostrovmi, Anguillou a ostrovmi Turks a Caicos, týkajúcich sa zdaňovania príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedených dohôd.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1125 z 22. apríla 2005 pridelil spomínaný návrh na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetným dohodám zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky dali s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodné zmluvy, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s uvedenými dohodami vysloviť súhlas a aby rozhodla, že tieto dohody sú medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 594 z 9. mája 2005.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čo som práve splnila.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte by sme mohli prerokovať ďalší návrh, a to
návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1035).
Návrh zákona odôvodní poverený člen výboru, predseda výboru pán poslanec Tibor Mikuš. Nech sa páči.
A zároveň navrhujem, aby sme týmto bodom dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky dokončili.
Nech sa páči.
T. Mikuš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, predkladám do druhého čítania návrh zákona o prerokúvaní záležitostí Európskej únie v Národnej rade Slovenskej republiky ako návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.
Výbor prerokoval tento návrh, vyslovil súhlas s návrhom výboru a súčasne ma poveril predniesť tento návrh.
Návrh je obsahovo zhodný s § 58a novely rokovacieho poriadku, ktorá nebola opätovne po vrátení prezidentom Slovenskej republiky schválená.
Ústavným základom pri vydaní tohto zákona je čl. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, podľa ktorého: "Národná rada Slovenskej republiky môže zákonom poveriť výkonom pôsobnosti podľa ods. 1, t. j. schvaľovaním stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie jej výbor." To znamená výbor pre európske záležitosti.
Predložený návrh zákona upravuje postavenie a kompetencie výboru pre európske záležitosti.
A zjednodušene možno uviesť, že tento návrh zákona má tieto hlavné rozmery smerom dovnútra Národnej rady.
V prvom rade je to členstvo vo výbore. Určuje sa kľúč zastúpenia v tomto výbore ako pomerné zastúpenie politických strán a hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady v príslušnom volebnom období. Ďalej, hovorí o náhradných členoch výboru a o možnosti, aby sa zúčastňovali na schôdzi výboru za riadneho člena výboru na základe oznámenia člena výboru, že nebude prítomný, predsedovi alebo podpredsedovi. V tomto prípade ak bude prítomný náhradník, tak, samozrejme, započítava sa do počtu prítomných členov výboru a má na schôdzi právo hlasovať. Ak by sa zúčastňoval na schôdzi spolu s členom výboru alebo bez oznámenia člena výboru o účasti náhradného člena, vtedy sa nezapočítava do počtu prítomných, nemá právo hlasovať. V prípade predsedu alebo podpredsedu výboru sa náhradný člen zúčastňuje na schôdzi ako člen výboru. Dôvod zavedenia tohto inštitútu, teda inštitútu náhradných členov je odborný, to znamená prepojenie s vecnými výbormi, zabezpečenie odborného gestorstva pre jednotlivé politiky Európskej únie, a procedurálny, to znamená zabezpečenie potreby uznášaniaschopnosti výboru z dôvodov častých, resp. ad hoc zvolávaných schôdzí. Harmonogram výboru sa totiž musí prispôsobovať priebehu a časovým horizontom legislatívneho procesu v Európskej únii.
Ďalej tento návrh zákona upravuje vzťah k ostatným výborom Národnej rady. Totiž z dôvodu potreby zabezpečenia odborného posúdenia jednotlivých legislatívnych návrhov Európskej únie vecne príslušnými výbormi by na základe tohto zákona mohol výbor pre európske záležitosti požiadať iný, teda vecne príslušný výbor alebo viac výborov o posúdenia stanovísk k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Únie.
Ďalej tento návrh zákona definuje vzťah k poslancom Európskeho parlamentu. Podľa tohto zákona sa aj slovenskí poslanci Európskeho parlamentu môžu zúčastňovať na rokovaniach výboru a majú právo vyjadrovať sa k prerokovávanej veci. Mimochodom, treba povedať, že toto sme zatiaľ upravili uznesením výboru, ktoré umožňuje europoslancom zúčastňovať sa rokovaní a diskutovať o témach prerokovávaných vo výbore.
Ďalej tento návrh zákona definuje vzťah výboru a vládnej exekutívy. Definuje povinnosť člena vlády zúčastniť sa na rokovaní výboru, informovať ho o návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, odôvodňovať návrhy stanovísk a podávať bezodkladné informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom. V prípade ak výbor rokuje o návrhu stanoviska Slovenskej republiky, tak člen vlády sa nemôže dať zastúpiť povereným zástupcom. Vláda je povinná výboru predkladať bez zbytočného odkladu po doručení všetky návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Vláda je povinná predkladať najneskôr do 3 týždňov po ich obdržaní predbežné stanovisko k návrhom, ktoré bude obsahovať stručnú informáciu o obsahu, cieľoch návrhov a ich dopadoch pre Slovenskú republiku. Vláda je povinná výboru predkladať v dostatočnom časovom predstihu návrh stanoviska Slovenskej republiky, t. j. v zmysle ústavného zákona aspoň v takej lehote, aby mal výbor, resp. Národná rada dva týždne na jeho prerokovanie a schválenie, resp. schválenie iného stanoviska Slovenskej republiky. Ak člen vlády uplatní iné stanovisko ako schválené výborom, musí výboru podať bezodkladné vysvetlenie a odôvodnenie svojho postupu.
Ďalej zákon hovorí o zriadení pracoviska Národnej rady Slovenskej republiky v zahraničí.
Na rokovanie výboru pre európske záležitosti sa inak budú vzťahovať všetky príslušné ustanovenia zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vás požiadať o podporu pre tento návrh zákona v druhom čítaní.
A zároveň, samozrejme, navrhujem, aby zo spoločnej správy bod 4 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z gestorského výboru, ústavnoprávneho výboru, Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. marca 2005 pod č. 1514 pridelila návrh Výboru Národnej rady Slovenskej pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre európske záležitosti.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku.
Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 579 z 19. apríla 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením č. 80 z 22. apríla 2005.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je celkom 5, ktoré nebudem čítať, pretože sa nachádzajú v tejto spoločnej správe, pričom gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 1, 3 a 4 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, osobitne o bode 2 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho, osobitne o bode 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uznesenia uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a následne prednesených v rozprave.
Spoločná správa o prerokovaní návrhu výboru pre európske záležitosti na vydanie novely rokovacieho poriadku vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 5. mája 2005 pod č. 798.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Maxon a potom pán poslanec Blanár.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia, dve poznámky.
Poznámka č. 1. Keď sme rokovali o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, tak sme sa preli o to, že do akej miery stráca Slovenská republika suverenitu a do akej miery môže ovplyvňovať dianie v európskych inštitúciách. Hovorím to predovšetkým preto, že mali by sme mať ambíciu upraviť si podmienky a spôsob rokovania na úrovni národného parlamentu. K tomu táto novela podľa môjho názoru smeruje. To je prvý predpoklad na to, aby sme mohli aktívne pôsobiť na inštitúcie Európskej únie a aby sme aktívne mohli pôsobiť na prípadné stanovenie mandátu pre členov vlády Slovenskej republiky, ktorí nás v európskych inštitúciách zaväzujú. Takže ak budeme mať ambíciu, aby sme si optimálne upravili tieto podmienky vyplývajúce z novely rokovacieho poriadku, tak si vytvoríme predpoklad na to, aby sme mohli ovplyvňovať alebo mali ambíciu ovplyvňovať dianie.
Poznámka č. 2. Pán podpredseda Národnej rady, ja považujem za bezprecedentné, aby takýmto spôsobom Národná rada Slovenskej republiky rokovala. Za 40 minút sme prešli 6 zákonov v druhom čítaní. Nepovažujem za správne, že si zľahčuje túto situáciu aj vláda Slovenskej republiky a minister pôdohospodárstva predkladá zákon o colníkoch alebo finančných službách na diaľku. Samozrejme, rokovací poriadok Národnej rady aj zásady rokovania vlády takýto spôsob rokovania umožňujú, ale potom sa nemôžeme čudovať, že Národná rada Slovenskej republiky má taký kredit u občanov, aký ho má. Ak v tejto chvíli rokujeme o novele rokovacieho poriadku, tak by sme sa naozaj mali zamyslieť nad tým, do akej miery upraviť rokovací poriadok tak, aby rokovania spĺňali aspoň tie základné kritériá. Rokovací poriadok Národnej rady mi neukladá, ale na druhej strane ako predsedovi výboru umožňuje, aby som riadil rokovanie výboru tak, že vo chvíli, keď kedykoľvek počas rokovania dosiahne stav, že výbor pre pôdohospodárstvo nie je uznášaniaschopný, tak v tej chvíli môžem prerušiť rokovanie výboru. A, samozrejme, že táto nedisciplína sa týka aj mňa osobne. Ale považujem to za absolútne absurdné, že za 40 mil. prerokujeme 6 zákonov v druhom čítaní za účasti 4 - 5 alebo 7 poslancov.
Chcel by som vás, pán podpredseda Národnej rady požiadať, aby ste tieto moje výhrady tlmočili na rokovaní vedenia Národnej rady Slovenskej republiky. Ak nevieme zlepšiť situáciu v tomto smere, tak si povedzme, že rokovacími dňami piatky nebudú a rokujme počas týždňa aj do dvadsiatej alebo do dvadsiatej prvej hodiny, ale takýmto spôsobom postupovať, to považujem za bezprecedentné.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nakoľko som oslovený, tak, samozrejme, budem to tlmočiť, ale nie na porade vedenia, ale na porade poslaneckého grémia, lebo to, že tu nie sú poslanci, samozrejme, je aj ich vizitka. Možnože keby sme vyskúšali to, čo hovoríte, že by sme rokovali cez týždeň dlhšie a potom piatok nie, by to pomohlo, ale ako poznám niektorých poslancov už štvrtky by skrátili. Ale budem tlmočiť, samozrejme, toto vaše stanovisko na poslaneckom grémiu budúci týždeň.
Ďalej v rozprave ešte vystúpi pán poslanec Blanár. Nech sa páči, mate slovo.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel v úvode môjho príspevku tiež vrátiť k tomu, čo hovoril kolega Maxon, a plne sa podpísať pod jeho slová, lebo toto je naozaj nedôstojné, čo sa tu dnes udialo. A možno sa to bude diať aj v budúcnosti.
A ešte krátko na to, čo ste povedali, pán podpredseda. Možno vo vašej kompetencii je to, že môžete prerušiť schôdzu skôr, pokiaľ naozaj je počet poslancov taký, aký je dnes, a hlavne keď sa to týka druhého čítania.
Teraz k tomu samotnému návrhu zákona.
Chcel by som v úvode povedať, že nadväzujeme na zákon, ktorý sme tu odsúhlasili, ústavný zákon, i keď bol komplikovaný z hľadiska pri jeho prijímaní. Ale máme ten zákon už tu na svete a existuje. Čiže úplne je opodstatnené, aby prišla na prerokovanie práve tá časť, ktorá hovorí, že pôsobenie výboru pre európske záležitosti bude ustanovené osobitným právnym predpisom. A tým je práve rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.
Posilnenie demokracie v Európskej únii. Ja si myslím, že tento zákon, ktorý prijímame, určitým spôsobom má ambíciu aj toto urobiť, pretože jedna jeho časť, ktorá je aj v spoločnej správe v bode 4, sa týka napr. reprezentácie Národnej rady v Európskom parlamente. Ja som si prečítal, že ústavnoprávny výbor tu dal poznámočku k tomuto bodu, že nedisponuje Národná rada oprávnením tohto druhu. Dal som si to preveriť, prediskutoval som to aj s ľuďmi z Národnej rady, teda s administratívou Národnej rady, ja sa vôbec nedomnievam, že je to tak. Národná rada môže bez problémov v zmysle súčasných zákonov mať svojho predstaviteľa v Európskom parlamente. Nevidím v tom žiadny problém, to už je otázka len, aby sme našli už spôsob, ako tú kanceláriu budeme zdieľať s niekým ďalším alebo ju urobiť spoločnú, veď tam máme zastúpenie vlády Slovenskej republiky. Čiže toto je naozaj vec, ktorá je pre mňa principiálna z hľadiska tohto zákona. A takisto sa prikláňam k názoru, že je potrebné, aby sa osobitne o tomto bode hlasovalo, lebo sme jedinou krajinou, azda sa mi vidí, že aj Lotyšsko zaplnilo tú dieru, ktorú tam malo, z 10 krajín, ktoré pristúpili do Európskej únie, ktorá nemá svojho reprezentanta v Európskom parlamente.
Ešte by som chcel sa pripojiť k slovám, ktoré pán predkladateľ mal pri uvádzaní tohto zákona, kde hovoril o tom, že výbor bude môcť požiadať o stanovisko iný výbor z hľadiska profesie k určitej oblasti, ktorú budeme prerokovávať.
A z toho dôvodu by som chcel podporiť toto vyjadrenie pána predsedu výboru a predkladateľa zároveň a chcel by som preto pozmeniť tú formuláciu mojím pozmeňujúcim návrhom, kde v bode 4 § 58a ods. 3 písm. d) sa namiesto slov "vyžadovať od ostatných výborov Národnej rady" vkladajú nové slová "požiadať ostatné výbory Národnej rady o".
Zdôvodňujem to tým, že navrhované znenie jednoznačne z jazykového hľadiska definuje spôsob komunikácie výboru pre európske záležitosti s ostatnými výbormi Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, aby nedošlo k rôznym výkladom, pretože súčasné znenie je v takom imperatívnom slova zmysle a môže byť vysvetľované rôzne, ako som uviedol, táto formulácia je jednoznačnejšia, jasnejšia a aj prijateľná, podľa vystúpenia pána predkladateľa som to pochopil, lebo tiež použil toto slovo. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. (Hlasy z pléna.)
Vy ako spravodajca bez problémov môžete potom mať záverečné slovo.
Ale chcel by som reagovať na to, čo povedal pán poslanec Blanár. Jednak keď je predsedajúci prísny, tak v tom momente kričíte, keď končíme v piatok skôr, tak, samozrejme, je to kritika na predsedajúceho, ale neskoršie, že tu nie ste alebo nie sú tu poslanci, tak je to kritika na predsedajúceho. Mne to pripadá tak, že či máš čapicu, nemáš čapicu, aj tak dostaneš. A keď už, pán poslanec, to kritizujete, beriem túto kritiku, samozrejme, mohol som dávno pred hodinou uzavrieť toto rokovanie bez problémov, ale pán predseda oznámil, že rokujeme do 14.00 hodiny. To je jedna vec. Druhá vec je, viete skoro z dvoch hodín napr. aj vy ste tu boli 10 minút, tak aspoň ma nekritizujte za to.
Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo. Samozrejme, môžete sa vy a potom pán spravodajca vyjadriť k rozprave.
T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som oceniť príspevok pána poslanca Maxona prednesený v súvislosti s prijatou Zmluvou o Ústave pre Európu a o ambícii, ktorú by mal naplniť každý národný parlament, to znamená posilniť úlohu národných parlamentov v otázkach legislatívy súvisiacej s členstvom v Európskej únii. Všeobecne je konštatované v celej Európskej únii, že je potrebné posilňovať úlohu národných parlamentov s ohľadom na existujúci deficit demokracie, ktorý treba minimalizovať. Osobne som presvedčený, že je potrebné naplniť literu ústavného zákona. Naozaj parlament má kontrolovať a ovplyvňovať dianie v otázkach súvisiacich s členstvom Slovenska v Európskej únii.
Opakujem, iba ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. je legálnou bázou. A tento zákon, o ktorom diskutujeme, je nástrojom, ktorý pomôže minimalizovať existujúci deficit demokracie. Myslím si, že prípadné spájanie tohto zákona s akýmikoľvek inými problémami v Národnej rade by bolo neadekvátne a malo by za následok len a len jednu vec, neprijatie tohto zákona. Apelujem na všetkých, aby si to uvedomili.
Ďalšia vec, otázka slova požiadať, požadovať. Áno, súhlasím, pokiaľ bude iná formulácia prijateľnejšia pre väčšinu parlamentu, nie je s tým problém. Treba oceniť už teraz prístup jednotlivých výborov a predsedov jednotlivých výborov v otázkach spolupráce s výborom pre európske záležitosti, že bez akejkoľvek legálnej bázy predsedovia výborov na kolegiálne požiadanie alebo, ak chcete, možno prosbu odpovedali bezproblémovo a formulovali svoj postoj k stanoviskám Slovenskej republiky k jednotlivým návrhom legislatívnych aktov Európskej únie. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budeme veľmi stručný, nadviažem na to, čo hovoril pán kolega Blanár, ktorý mal výhradu voči tomu, akým spôsobom sa postavil, myslím, k tomu pozmeňujúcemu návrhu, resp. k tej časti zákona ústavnoprávny výbor, kde sa hovorí o tom, že Kancelária Národnej rady, opakujem, Kancelária Národnej rady môže zriaďovať pracoviská v zahraničí. My sme nič viac, nič menej nepovedali na ústavnoprávnom výbore, len toľko, že kancelária, opakujem, kancelária takéto oprávnenie nemá. Ak ste vy, pán kolega, hovorili, že takéto oprávnenie patrí Národnej rade, my voči tomu neprotestujeme, ale sme proti tomu, aby niekto písal do zákona veci, ktoré nie sú celkom čisté.
A poviem ešte svoj názor. Samozrejme, pravdepodobne je tá predstava taká, a o tom sa mohlo možnože aj viac hovoriť, aký je cieľ zriaďovania kancelárií v zahraničí, ktoré bude zriaďovať Národná rada Slovenskej republiky. No určite nepôjde o takú predstavu, aby to boli nejaké náhradky zastupiteľských úradov a podobné veci, a teda nejakým smerom ísť do výkonnej moci. Myslím si, že tu ide skôr o myšlienku zabezpečiť komunikáciu priamo s Bruselom a národným a Európskym parlamentom.
Ale, opakujem, za toto naše riešenie ja hlasovať budem, pretože takéto oprávnenie Národná rada, resp. Kancelária Národnej rady nemá, myslím, že to je moje legitímne právo. Takže ja som sa chcel len k tejto otázke dostať. Ďakujem veľmi pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A zároveň prerušujem dnešný rokovací deň. Budúci týždeň v utorok o 9.00 hodine začneme rokovať tak, ako teda to bolo oznámené. A budeme rokovať, predpokladám, aj v stredu, aj vo štvrtok.
Takže dovidenia budúci týždeň v utorok ráno o 9.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 13.58 hodine.)