P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi a spoločnému spravodajcovi Miklušičákovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa hlási pán poslanec a predkladateľ Drgonec. Nech sa páči. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

J. Drgonec, poslanec: Prosím vás, teraz len na vysvetlenie, na úvod vystupujem v úlohe kaskadéra, pretože skupina poslancov predložila pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka ustanovenia čl. 148e a čl. 148f.

Čl. 148e znie: Odsek 1. "Súdna rada Slovenskej republiky zabezpečuje nezávislé postavenie súdnictva vo vzťahu k iným orgánom verejnej moci."

Odsek 2. "Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú po a traja občania, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky; po b traja občania, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky; po c traja občania, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky; po d predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky."

Odsek 3. "Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky."

Odsek 4. "Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa ods. 2 písm. a) až c) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie, je najmenej 15 rokov činná v právnickom povolaní a nie je sudcom ani prokurátorom."

Odsek 5. "Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Funkčné obdobie všetkých členov Súdnej rady Slovenskej republiky začne plynúť v deň, keď každý navrhovateľ ustanoví svojich zástupcov. Ak počas funkčného obdobia zanikne členstvo v Súdnej rade Slovenskej republiky, funkčné obdobie nového člena Súdnej rady Slovenskej republiky sa skončí zároveň s ostatnými členmi Súdnej rady Slovenskej republiky."

Článok 148f ods. 1. "Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí písm. a) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov vrátane návrhov na vymenovanie sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa čl. 145 ods. 3 a návrhy na odvolanie sudcov; písm. b) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov; písm. c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie; písm. d) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch; písm. c) vykonávať v disciplinárnych senátoch disciplinárne konanie voči sudcom; písm. f) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu; písm. g) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon."

Odsek 2. "Súdna rada Slovenskej republiky si ustanoví trojčlenné disciplinárne senáty zložené z členov Súdnej rady Slovenskej republiky zvolených sudcami a z členov Súdnej rady Slovenskej republiky ustanovených podľa článku 148 ods. 2 písm. a) až písm. c). O odvolaní disciplinárneho senátu rozhoduje Súdna rada Slovenskej republiky. Disciplinárne konanie sa začína na návrh osoby oprávnenej podľa zákona, ktoré ustanoví aj podrobnosti o podmienkach disciplinárnej zodpovednosti sudcov a o disciplinárnom konaní."

Odsek 3. "Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov."

Odsek 4. "Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti a organizácii, o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy ustanoví zákon."

Pokiaľ ide o odôvodnenie, zachováva sa Súdna rada Slovenskej republiky ako orgán verejnej moci zabezpečujúci nezávislosť všeobecného súdnictva bez kompetencií voči prokuratúre a prokurátorom. Mení sa postavenie Súdnej rady v oblasti disciplinárnej zodpovednosti sudcov tak, aby sa Súdna rada stala rozhodovacím orgánom.

Bod 2 tohto pozmeňujúceho návrhu. Článok 154b odsek 4 znie: "Na členov Súdnej rady Slovenskej republiky ustanovených do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona sa ustanovenie článku 148e odsek 4 nevzťahuje." Je to prechodné ustanovenie, ktoré rieši personálne obsadenie súčasnej Súdnej rady.

Bod 3 pozmeňujúceho návrhu článok III znie: Článok III. "Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia." Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby uviedol druhý návrh, ktorého je predkladateľom spolu so skupinou poslancov, a to je

návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1060 pod poradovým číslom 70.

Spoločnú správu výborov máte ako tlač 1060a.

Nech sa páči, pán predseda.

J. Drgonec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, v mene ústavnoprávneho výboru v tomto okamihu predkladám návrh na zmenu zákona o Súdnej rade. Rozsahom určite nejde o zásadnú zmenu, ústavnoprávny výbor navrhuje zmeniť zákon o Súdnej rade po prvé takým spôsobom, aby sa zrušila funkcia podpredsedu Súdnej rady nie z dôvodu predpojatosti voči podpredsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky, ale z toho dôvodu, že Ústava Slovenskej republiky nepozná funkciu podpredsedu Súdnej rady. V rade iných prípadov, kde ústava pri ústavnom orgáne zriaďuje aj podpredsedu tej ktorej inštitúcie, je to vždy výslovne uvedené v ústave. Z toho možno usudzovať, že existencia funkcie podpredsedu Súdnej rady vytvorená zákonom je funkcia, ktorá je prinajmenšom vážne podozrivá z nesúladu s ústavou.

Značne podľa môjho názoru nezaslúženú pozornosť si získala tá časť návrhu ústavnoprávneho výboru, ktorou sa navrhuje vytvoriť funkciu člena Súdnej rady Slovenskej republiky ako funkciu platenú. Musím pripomenúť predovšetkým, že členstvo v Súdnej rade Slovenskej republiky je dnes bezplatné. Ide o jediný ústavou vytvorený orgán, v ktorom možno pracovať, ale nie je možné dostať za to odmenu, pretože právny poriadok takú možnosť nezakladá. Ja musím pripomenúť aj toľko, že v tomto štáte existuje rad inštitúcií, v ktorých za pôsobenie v tom ktorom orgáne je priznávaná mesačná odmena, ktorá je vždy vyššia alebo prinajmenšom aspoň taká, aká je v návrhu ústavnoprávneho výboru. Je to činnosť, ktorá tiež nie je každodenná, ktorá závisí od problémov, ktoré ten ktorý orgán má riešiť, ktoré dostáva na rozhodnutie. Dokonca v mnohých prípadoch tie orgány, ktoré sú zo zákona odmeňované alebo ktorých členovia sú zo zákona odmeňovaní, sa stretávajú v praxi oveľa zriedkavejšie, než zasadá Súdna rada Slovenskej republiky.

Napokon musím pripomenúť ešte aj tú skutočnosť, že činnosť v Súdnej rade sa naozaj nedá stotožniť len s okamihom, keď Súdna rada zasadá. Každý člen Súdnej rady, ak nakladá zodpovedne so svojou funkciou, sa pred každou schôdzou musí zoznamovať s materiálmi, ktoré sú predmetom jej rokovania, a rad rozhodnutí Súdnej rady sa uplatňuje dlhodobo a  nie s malými ťažkosťami. Ja musím ako príklad uviesť: Konanie, ktoré sa vedie pred disciplinárnym senátom Najvyššieho súdu, v ktorom Súdna rada vystupuje ako žalobca proti sudcovi Mojšovi s návrhom na vylúčenie z radov sudcov. Toto konanie trvá už dva roky alebo približne dva roky a je to naozaj o spore právnej povahy, o právnej argumentácii, ktorú treba pripraviť, ktorú nie je možné len tak žonglérsky vyťahovať z rukáva v priebehu súdneho konania. Takže hovoríme o činnosti, ktorá nie je nenáročná ani jednoduchá. V podstate zrejme dochádza k značnému skresleniu verejných predstáv a v dôsledku toho aj verejnej mienky o Súdnej rade, pretože vždy, keď Súdna rada rozhodovala alebo z toho, čo Súdna rada rozhodovala, sa mediálne prezentovali vlastne len tri záležitosti. Najprv to boli tí, ktorí si zvolili Harabina za predsedu Najvyššieho súdu, hoci to podľa verejného presvedčenia urobiť nemali, potom to boli tí, ktorí dlhodobo nezvolili predsedu Najvyššieho súdu a napokon do tretice z hľadiska mediálneho prezentovania Súdnej rady sú to tí v podstate zločinci, ktorí si dovoľujú prenasledovať dobromyseľného sudcu Mojša. To, že medzičasom Súdna rada veľakrát rozhoduje o rade iných záležitostí, to pozornosti uniká. Ďakujem v tomto okamihu za vašu pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda poslanec Miššík ako spoločný spravodajca.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu ústavnoprávneho výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada uznesením z 15. marca 2005 pod č. 1517 pridelila návrh ústavnoprávneho výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh ústavnoprávneho výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 792 z 27. apríla 2005 a výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 349 z 26. apríla 2005. Výbor pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli uvedené a sú uvedené v článku IV. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1, 2, 3 spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh ústavnoprávneho výboru na vydanie zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi spoločnému spravodajcovi. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Miklušičák. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Máte slovo.

J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh v mene skupiny 15 poslancov k návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1060).

Body 6 a 7 návrhu sa vypúšťajú. K vypusteniu bodu 6. Doplnenie dôvodu na odvolanie člena Súdnej rady Slovenskej republiky, tak ako sa navrhuje, by v praxi znamenalo, že člena Súdnej rady Slovenskej republiky nie je možné odvolať z iného dôvodu ako na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. Je otázne, nakoľko je navrhovaná dikcia ústavne konformná, keďže Ústava Slovenskej republiky v článku 141a ustanovuje dôvody na odvolanie člena Súdnej rady Slovenskej republiky, keď odvolanie je možné aj bez udania dôvodu a splnomocňuje zákon len na úpravu spôsobu ustanovovania členov Súdnej rady Slovenskej republiky do funkcie. Navrhovaná úprava zužuje ústavné právomoci jednotlivých orgánov verejnej moci, ktoré sú oprávnené odvolať členov Súdnej rady Slovenskej republiky, čo považujem za neprijateľné.

Bod 7 návrhu považujem za nadbytočný, pretože ustanovuje duplicitnú zákonnú úpravu vzťahu k ústavnému článku 141a odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Chcem len poznamenať, že ani navrhovanou novelou ústavy, ktorú sme pred chvíľou prerokovali, by sa nemenila možnosť vymenovania a odvolania sudcov. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nakoľko pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca. Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať ďalším

návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 1038).

Návrh zákona odôvodní poverený člen skupiny poslancov pán poslanec Ján Pataky. Nech sa páči, máte slovo.

J. Pataky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, skupina poslancov Národnej rady vám predložila a ja odôvodňujem návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

V minulom období dochádzalo v ústavnopolitickej praxi zo strany príslušných štátnych orgánov nezriedka k necitlivým zásahom do existujúceho územného usporiadania, v dôsledku ktorých administratívnym rozhodnutím štátu dochádzalo k zrušeniu historicky sformulovaných obcí, prípadne k ich umelému pričleneniu, zlúčeniu k iným obciam.

Platná právna úprava rozdeľovania obcí fakticky neumožňuje obnovenie pôvodných obcí, keďže viaže tento proces v praxi na prakticky nesplniteľné zákonné podmienky, a to aj v prípadoch, keď by bolo obnovenie pôvodnej obce v súlade s verejným záujmom koncentrovane vyjadrenom okrem iného aj vôľou obyvateľov žijúcich na jej pôvodnom území. Ide najmä o podmienku minimálneho počtu obyvateľov novo vznikajúcich obcí do 3 000 obyvateľov. Táto zákonná podmienka je vzhľadom na skutočnosť, že obce s počtom do 1 000 obyvateľov tvoria drvivú väčšinu obcí v Slovenskej republike.

Vychádzajúc z uvedeného tento osobitný postup predkladateľov liberalizuje všeobecné zákonné podmienky na rozdelenie obce len o dve fakticky nesplniteľné podmienky. Podmienku počtu obyvateľov novo vznikajúcich obcí a súhlas obce vyjadrený prostredníctvom výsledku hlasovania obyvateľov celej obce, pričom druhá z nich je nahradená predložením petície požadujúcou rozdelenie obce, respektíve obnovenie pôvodne samostatnej obce, ktorú podpíše najmenej 75 percent obyvateľov obce s trvalým pobytom na území pôvodnej obce.

Navrhovaná zákonná úprava rešpektuje a napĺňa právo na výkon územnej samosprávy vyjadrené v Ústave Slovenskej republiky. Schválenie návrhu zákona bude mať len minimálny dopad na štátny rozpočet, a to v súvislosti s nákladmi potrebnými na prípravu príslušného rozhodnutia vlády a následne na vykonanie príslušných územných zmien v katastri. Schválenie zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet územnej samosprávy ani na pracovné sily.

Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu návrhu zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z gestorského výboru pre verejnú správu pánovi poslancovi Karolovi Mitríkovi, aby oboznámil Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 1038) vo výboroch Národnej rady.

Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie uvedeného zákona podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením pridelila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku.

Návrh skupiny poslancov na vydanie uvedeného zákona prerokovali všetky uvedené výbory v Národnej rade nasledovne: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu odporúča tento návrh zákona schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady pre verejnú správu neprijal platné uznesenie a podobne aj ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny.

Z uznesení výborov pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne pod bodmi 1, 2 a 3. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave ho odporúča schváliť. Súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu v zmysle rokovacieho poriadku. Spoločná správa o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady na vydanie uvedeného zákona bola schválená uznesením výboru pre verejnú správu č. 290 10. mája.

Pán predsedajúci, skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán spravodajca ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán spravodajca, pán poslanec Mitrík, nech sa páči, máte slovo.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predloženým návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa navrhuje prostredníctvom zákonnej úpravy ustanoviť osobitný postup na rozdelenie obce Kvakovce, a tým obnoviť pôvodne samostatnú obec Dobrá nad Ondavou. Návrhom zákona sa umožňuje, aby vláda mohla pri splnení taxatívne ustanovených podmienok rozhodnúť o rozdelení obce aj bez súhlasu obce. Ako dôvod navrhovatelia uvádzajú nemožnosť obnovenia pôvodnej obce, pretože pre proces rozdelenia sú v súčasnej platnej právnej úprave ustanovené nesplniteľné podmienky, najmä podmienka minimálneho počtu obyvateľov žijúcich na pôvodnom území. Spôsob, akým sa navrhuje rozdelenie obce Kvakovce, možno na tomto základe považovať za neštandardný. Vstupom do § 2 sa narúša filozofia tohto ustanovenia o zlučovaní a rozdeľovaní obce na základe dohody o zlúčení alebo rozdelení obce. Spôsob rozdelenia obce bez splnenia zákonných podmienok podľa súčasnej právnej platnej úpravy odsek 5 sa umožňuje na základe zákona len jednej obci, čím sa ostatné obce dostávajú do nerovnakej pozície. Navyše sa navrhuje obmedziť nakladanie s nehnuteľným majetkom obce, ktorý sa nachádza na katastrálnom území pôvodnej obce Dobrá nad Ondavou ešte pred samotným rozdelením obce Kvakovce napriek tomu, že podľa § 2 odsek 1 sa neumožňuje iný postup ako ten, že zlúčiť obce alebo rozdeliť obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy.

Z tohto dôvodu predkladám pozmeňujúci návrh k uvedenému návrhu skupiny poslancov s tým, aby úvodná veta v čl. I sa uvádza bez poradového čísla a znie: V § 2a sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: "V tejto súvislosti sa vypustí odsek 7 z návrhu zákona a upraví text. Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7." Dôvod. Vypustenie odseku 7 sa navrhuje, pretože nespĺňa požiadavku normatívnosti zákona, keďže sa jeho účinky majú vzťahovať iba na jeden subjekt práva, na obec Kvakovce a obec Dobrá nad Ondavou.

Z uvedeného, keďže predkladám tento pozmeňujúci návrh, žiadam vyňať na osobitné hlasovanie bod 2 zo spoločnej správy.

Pán podpredseda, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať

návrhom poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 1062).

Dávam slovo pani poslankyni Sabolovej, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, kratučko uvediem malú novelu, ktorá by mala odstrániť a zmierniť sociálne dôsledky zdravotného postihnutia so závažnou diagnózou cystická fibróza. Ide o geneticky podmienené ochorenie, ktorého výskyt v populácii je malý. Ide asi o 300 až 350 obyvateľov. V detskom veku správna výživa a dobrá liečba umožňuje predĺžiť vek týchto pacientov skutočne z 5 až 10 rokov, ktorých sa pôvodne dožívali, pri dobrej liečbe na 40 až 45 rokov.

A preto vás chcem poprosiť, aby sme malú úpravu prílohy, ktorá jasne zadefinuje nárok alebo možnosť príspevku na stravovanie týchto pacientov, keby ste boli takí dobrí a podporili ju. Potom v rozprave, pretože viem, že vo výboroch boli predkladané pozmeňujúce návrhy, sa v rámci rozpravy k zákonu vyjadrím a chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Kláre Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Pani poslankyňa, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som vám predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. podáva túto spravodajskú správu.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1521 zo 16. marca 2005 pridelila návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 1062) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona o rokovacom poriadku.

Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesenie z 19. apríla 2005 pod č. 580 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesenie z 5. mája 2005 pod č. 344 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie z 26. apríla 2005 pod č. 788. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte rozdané na stoloch.

Pán podpredseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Ako jediný pán poslanec Bódy. Ešte predtým, čo by som vám dal slovo, pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium ihneď. Takže prosím všetkých členov poslaneckého grémia, aby sa zúčastnili na tomto rokovaní.

Nech sa páči, pán poslanec Bódy, máte slovo a môžete vystúpiť v rozprave. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Bódymu.

P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, vážená pani predkladateľka, rád by som vedomý si toho, že môj pozmeňujúci návrh, ktorý by som teraz chcel podať, bude nad rámec novely zákona, ktorú predkladáte, požiadal, aby boli moje pozmeňujúce návrhy akceptované.

V bode 1 v čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 8, ktoré znejú: V § 58 ods. 11 sa slová "vo výške 55 Sk" menia na slová "vo výške 70 Sk". Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa od roku 2002 totižto nevalorizoval a ani sa tieto príspevky nevalorizujú. Počet osobných asistentov klesá z dôvodov náročnosti vykonávanej práce bez adekvátneho finančného ohodnotenia a občan s ťažkým zdravotným postihnutím má čoraz väčšie problémy si za sumu 55 korún zabezpečiť osobného asistenta. Upozorňujem ctenú poslaneckú snemovňu, kolegov a kolegyne, že 55 korún sa počíta v hrubej sume.

V bode 3 v § 57 ods. 12 sa slovo "trojnásobok" mení na slovo "štvornásobok". Slovo "trojnásobku" sa mení na slovo "štvornásobku" a slovo "trojnásobkom" sa mení na slovo "štvornásobkom". Navrhuje sa zvýšiť hranicu príjmu, pri ktorom občan s ťažkým zdravotným postihnutím neprispieva na úhradu peňažného príspevku na osobnú asistenciu na štvornásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.

V bode 4 v § 59 ods. 1 sa na konci vypúšťa "bodka" a vkladajú sa slová "s výnimkou druhého mechanického vozíka a elektrického vozíka". Tu je tiež odôvodnenie nasledovné: Nová kategorizácia liekov a zdravotníckych pomôcok z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vylúčila zo zoznamu plne hradených zdravotníckych pomôcok kvalitné invalidné vozíky prispôsobené miere a druhu zdravotného postihnutia, ale i veku a spôsobu života so zdravotným postihnutím. Len na dokumentáciu chcem povedať, že vozíky plne hradené sú do výšky 12 800 korún a vozíky, ktoré sú ako-tak štandardné stoja okolo 36 800 korún. Z toho si musí postihnutý človek doplatiť sumu zhruba 16 800 korún.

V bode 5 v § 61 ods. 5 sa slová "najmenej dvakrát do týždňa na účely prepravy do zamestnania, do školského zariadenia alebo do zariadenia sociálnych služieb" menia na slová "na účely prepravy do zamestnania, do vzdelávacieho zariadenia, na občianske aktivity, do zariadenia sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení". Tu navrhujeme zmeniť podmienky na priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, a to na účely, ktoré som vymenoval. Sú totiž obce a mestečká, kde neexistujú taxíky a príspevok na prepravu takto postihnutých osôb je neakceptovateľný. Rodičia s ťažko postihnutými deťmi sa nedostanú pomaly ani za brány vlastného domu bez motorového vozidla.

V bode 6 v § 64 ods. 5 sa slová "700 Sk" menia na slová "950 Sk". Ono totiž náklady na prevádzku motorového vozidla rastú súbežne s rastom pohonných hmôt cenou náhradných dielcov a neustále sa zvyšujúcou cenou zákonného poistenia. Suma peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla bola zvýšená naposledy v roku 2003. Keď si to tak zoberieme, tak vlastne zákonné poistenie už dnes je v takej sume, že nestačí suma 700 korún ako kompenzácia ani na zaplatenie tejto pohľadávky.

V bode 7 v § 64 ods. 10 sa slovo "dvojnásobok" mení na "trojnásobok". Dvojnásobok životného minima na priznanie peňažného príspevku v tejto časti kompenzácie ťažko zdravotne postihnutých je diskriminačný voči samostatne žijúcim osobám, preto je nutné upraviť priznanie takéhoto peňažného príspevku limitom zodpovedajúcim reálnym potrebám občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali, ešte raz vyzývam všetkých účastníkov poslaneckého grémia, aby išli do rokovacej sály, niektorí chýbajú a, samozrejme, nie je možné rokovať, aby sme potom mohli pristúpiť k ďalším bodom aj k hlasovaniu.

Ďakujem za trpezlivosť, pán poslanec Bódy, nech sa páči.

P. Bódy, poslanec: A teraz ešte bod 8. Za § 110p sa vkladá nový § 110q, ktorý znie: "O žiadostiach o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzácie, o ktorých príslušný orgán nerozhodol do 30. júna 2005, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. júla 2005." Ako ste si všimli, vážené kolegyne a kolegovia, predložil som dva identické, teda pozmeňujúce návrhy, ktoré sú rozdielne len v dobe nadobudnutia účinnosti jednotlivých týchto pozmeňujúcich návrhov. Preto pri záverečnom hlasovaní by som poprosil, aby sme bod 3 zo spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie.

Čo sa týka finančného krytia navrhovaných zmien, tie podľa môjho názoru by nemali zvýšiť deficit verejných financií, pretože v rozpočte kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sú rezervy v položke peňažných príspevkov na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia vo výške 270 miliónov korún a príspevky na zmiernenie hmotnej núdze sú rozpočtované približne 2 miliardy viac, ako je skutočná potreba.

Keď som videl záverečný účet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z roku 2004 a pozrel som si časť kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktorá bola rozpočtovaná na sumu 5 miliárd korún, z tohto účtu vidieť, že bolo ušetrených 900 miliónov korún pri takom nastavení parametrov, ako je dnes uvedený v zákone č. 195/1998 Z. z. a jeho novele. Myslím si, že navýšenie v roku 2005 o 713 miliónov korún, teda na 5 713 miliónov korún pri rovnakých parametroch, aké by sme ponechali, by opäť vytvorilo rezervu minimálne vo výške miliardy korún.

Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás úprimne o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Ešte raz chcem zdôrazniť, že viem, že tieto pozmeňujúce návrhy sú nad rámec novely pani poslankyne Sabolovej, avšak chcem pripomenúť aj vyzvať kolegov z Kresťanskodemokratického hnutia, my sme tu raz mali na stole takzvaný interrupčný zákon, kde sme ochraňovali život nenarodeného dieťaťa aj dieťaťa, ktoré má genetické poškodenie. Chcem vás vyzvať, aby sme takýmto ľuďom umožnili práve kompenzáciami nielen narodenie, ale aj dôstojný život. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k tomuto vystúpeniu pána poslanca Bódyho. Chcem zdôrazniť, že ide nad rámec novely. Môj zámer bol minimálne upraviť kompenzáciu príspevku pre tú malú skupinu, o ktorej som na začiatku hovorila, tak to bolo predložené do vlády, tak to bolo stanovené v nárokoch na štátny rozpočet. Táto moja novela má nárok možno nejakých 400 000. Ak by sme prijali pozmeňujúce návrhy pána poslanca Bódyho, s ktorými môžeme a možno celá snemovňa vecne súhlasiť, pretože po skúsenostiach po účinnosti zákona, tak ako platí, možno zo skúseností zdravotne postihnutých, treba urobiť istú úpravu v zákone o sociálnej pomoci vzhľadom na skutočnosti, ktoré predniesol. Ale jeho pozmeňujúci návrh nehovorí o dopade na štátny rozpočet. Nie sú vyčíslené navýšené násobky na kompenzáciu, čiže má len stručné konštatovanie v závere, že sú niekde rozpočtované prostriedky, sú nejaké rezervy, je niekde v rozpočte nejaká finančná čiastka, ale nikde nie je ukázané alebo spočítané a myslím si, že sme mali na to mesiac, aby ja ako človek, ktorý môže posúdiť rozšírenie tejto novely, som mohla zistiť ten nárast, ktorý by bol na rozpočet rezortu ministerstva sociálnych vecí. Čiže nemôžem súhlasiť s tým, že len konštatujeme, že je niekde nejaká vata v rozpočte, ktorú podľa záverečného účtu z minulého roku predpokladáme aj pre tento rok.

Konzultovala som tento poslanecký návrh aj s ministerstvom. Ani ministerstvo, pretože nie sú vyčíslené náklady, nesúhlasí. Chcem povedať moju záverečnú poznámku.

V prípade, že prejde pozmeňujúci návrh pána poslanca Bódyho v rozsahu, ktorý je predložený s účinnosťou toho zákona, ktorý predkladám, stiahnem z rokovania návrh zákona, pretože ako poslankyňa, ktorá musí zvažovať, aký dosah budú mať všetky zmeny, aj potrebné zmeny na štátny rozpočet, ma núti k tomuto kroku. (Ruch v sále.)

Preto vás chcem poprosiť, pretože som konzultovala túto vec s ministerstvom a kompetentnými pracovníkmi, ktorí pracujú na väčšej novele zákona o sociálnej pomoci, aby sme možno niektoré dôsledky, ktoré sa zistili v praxi, keď sa sprísnili podmienky pre zdravotne postihnutých, pretože pamätáme si z minulého volebného obdobia, keď boli mnohé prostriedky kompenzačné zneužité, potom sme išli do striktnejšieho zákona a dnes vidíme, že tá novela bola až príliš reštriktívna voči zdravotne postihnutým a z toho dôvodu vás ale chcem poprosiť, aby sme vlastne tým, ktorí dnes majú problém pri posudzovaní, rodičom, ktorí majú deti s cystickou fibrózou, občanom, ktorí majú cystickú fibrózu, aby sme nezabránili jednoznačný príspevok pre túto skupinu zdravotne postihnutých občanov. Ja sa určite pričiním o to, aby sme zmeny v tomto širokom zábere, ktorý predkladá pán poslanec Bódy, dostali do najbližšej novely, prípadne, ak pán poslanec Bódy predloží takúto novelu...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci!

M. Sabolová, poslankyňa: ... zákona, aby sme ju v tomto parlamente podporili, ale jedine s ekonomickým zhodnotením na dopad na štátny rozpočet a na rezort ministerstva práce, sociálnych vecí. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani spravodajkyňa, páni poslanci, sadnite si na svoje miesta, nevyrušujte rokovanie.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja sa chcem vyjadriť len k spôsobu hlasovania. Pani predkladateľka nesúhlasí s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložil pán poslanec Bódy, pretože sú nad rámec zákona, takže pri hlasovaní uvediem spôsob hlasovania, a to najprv budeme hlasovať o bodoch 1 až 2 spoločnej správy. Pán poslanec Bódy vyňal bod 3 na osobitné hlasovanie a potom snemovňa rozhodne ďalej. Ďakujem. (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Páni poslanci, päťminútová prestávka.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, chcem vás informovať, že dnes o 9.15 hodine prezident Slovenskej republiky prijal demisiu člena vlády Rudolfa Chmela povereného riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Pre Národnú radu vyplýva z toho povinnosť. Pán minister kultúry sa stal touto hodinou a minútou poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a začal uplatňovať svoj poslanecký mandát. (Potlesk.)

Vítam pána poslanca Chmela medzi nami a prajem mu, aby sa tu cítil lepšie ako vo vláde Slovenskej republiky. Ďakujem zároveň aj pánovi, už bývalému kolegovi Vlastimilovi Ondrejkovi za prácu, ktorú ako poslanec Národnej rady vykonal (potlesk) počas výkonu svojho poslaneckého mandátu. Vyhlasujem teraz krátku technickú prestávku na vyhotovenie hlasovacej karty. Už netreba, už je vyhotovená hlasovacia karta. Poprosím vás preto, aby ste vytiahli svoje hlasovacie karty z hlasovacieho zariadenia a zasunuli ich pred hlasovaním naspäť.

Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 42. schôdze. Na základe dohody z poslaneckého grémia chcem vás informovať, že budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch okrem bodu 56, ktorým je vládny návrh zákona o premávke na pozemných komunikáciách, a bodu 60, ktorým je vládny návrh zákona o lesoch (tlač 1047) s tým, že o týchto dvoch návrhoch zákona budeme hlasovať dnes o 17.00 hodine. Ďalej ma predkladateľ návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky požiadal o odloženie hlasovania na 17.00 hodinu o bode programu 69, t. j. návrhu poslanca Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ako aj o bode 70 návrhu ústavnoprávneho výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade.

Panie poslankyne, páni poslanci, toľko k pokračovaniu rokovania 42. schôdze. Poprosím teraz pána poslanca Ivanka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložil návrh hlasovaní k prerokúvanému