B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Elsner, procedurálny návrh máte? (Hlasy v sále.) Ústne sa chcete prihlásiť do rozpravy? No tak potom sa vymažte a prihláste sa až potom, keď otvorím možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.
Takže pán poslanec Hanzel ako posledný písomne prihlásený. A potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, chcem len opraviť, ja nie som prihlásený za klub Smer, ja som prihlásený do rozpravy v mojom mene a v mene 17 poslancov prierezu celého politického spektra v Národnej rade.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, chcel by som podať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o lesoch (tlač 1047). Navrhujem, aby v predloženom návrhu boli vykonané nasledovné zmeny.
Navrhujem vypustiť v piatom diele § 31 ods. 1 písmeno o), § 31 odsek 7.
V dvanástom diele § 61 ods. 1 písm. l) navrhovaný text navrhujem nahradiť textom: "organizuje verejné telovýchovné, športové a turistické podujatia v rozpore s osobitným zákonom (zákon č. 315/1992 Zb. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach)".
Odôvodnenie. Navrhované znenie § 31 ods. 1 písm. o) je v priamom rozpore s § 30 ods. 1, ktorý znie: "Každý má právo vstupovať na lesné pozemky." Tento zákaz je navyše nedostatočne definovaný, pretože nie je jasné, čo je to hromadné športové alebo iné podujatie obdobného charakteru. Rovnako je proti účelu samotného zákona definovanému v § 1 ods. 2 písm. a), ktorým je zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií, pričom podľa § 2 písm. f) má les okrem produkčných funkcií aj mimoprodukčné funkcie. Napr. mimoprodukčnými funkciami lesov sú ekologické funkcie, ktorými sú pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú zdravotná, kultúrna, rekreačná, prírodoochranná a vodoochranná funkcia. Tento zákaz stavia organizáciu športových podujatí na úroveň iných zakázaných činností, ako sú napr. vykonávanie terénnych úprav a narúšanie pôdneho krytu, zakladanie ohňov, manipulácia s látkami nebezpečnými pre prírodné prostredie, státie a jazdenie na motorových vozidlách, zakladanie skládok, vypaľovanie porastov a podobne. Nie je zrejmé, čím má samotná organizácia športového podujatia neblahý vplyv na les, keď sa pri jeho uskutočnení dodržiavajú zákazy ostatných činností definovaných v predmetnom § 31 ods. 1.
Ďalej, zákon č. 315/1992 Zb. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach dostatočne definuje podmienky uskutočňovania verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí v § 3 ods. 5 mimo priestorov alebo verejných priestranstiev používaných na tento účel. Prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu nezakážeme a priori všetky športové, turistické, telovýchovné a spoločenské podujatia, ako sú napr. orientačný beh, tzv. hon na líšku čo je obdoba orientačného behu pre rádioamatérov, dôchodcovské bingo, detské znalostné súťaže v lese, dokonca i bobríkov skautingu. Ostatné, ako mi povedal jeden priateľ, orientačný bežec nenarobí v lese ani toľko škody čo jeleň. Ďakujem za porozumenie a verím v podporu logiky tohto návrhu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy a pýtam sa, kto sa chce prihlásiť. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec Elsner ako prvý a pripraví sa pán poslanec Muránsky.
J. Elsner, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v mene skupiny 20 poslancov predložil pozmeňujúci návrh k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o lesoch.
A navrhujem, aby v § 9 ods. 3 sa vypustilo písmeno d).
Navrhujem, aby sa doplnil § 9 novým odsekom 5, ktorý bude znieť: "Výška odvodu vypočítaná podľa odsekov 2 až 4 sa zvyšuje o 50 %, ak ide o trvalé vyňatie alebo dočasné vyňatie v okresoch Dunajská Streda, Senec, Šaľa, Galanta, Komárno a Trebišov."
Ďalej navrhujem, aby odseky 5 až 10 sa označili ako odseky 6 až 11.
V § 9 v novooznačenom odseku 7 sa slová "odseku 5" nahradzujú slovami "odseku 6" a slová "odsekov 2 až 4" sa nahrádzajú slovami "odsekov 2 až 5".
V § 9 v novooznačenom odseku 8 sa slová "odsekov 2 až 6" nahradzujú slovami "odsekov 2 až 7".
V § 9 v novooznačenom odseku 9 sa slová "odsekov 2 až 4" nahrádzajú slovami "odsekov 2 až 5" a slová "odseku 6" sa nahrádzajú slovami "odseku 7" v oboch prípadoch.
V § 9 v novooznačenom odseku 11 sa slová "odseku 8" nahrádzajú slovami "odseku 9".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu súbehov dôvodov zvyšujúcich základnú výšku odvodov za vyňatie lesného pozemku. Podľa znenia vládneho návrhu by sa základná sadzba odvodov v okresoch s nízkou lesnatosťou citovaných v § 9 ods. 3 písm. d) mohla zvýšiť iba o 50 % bez zohľadnenia ďalších dôvodov uvedených v písmenách a) až c) tohto ustanovenia. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Muránsky.
P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Bolo spomenuté vo vystúpení predsedu výboru pôdohospodárskeho, ako mnohé organizácie aj ochranárske dali mnohé pozmeňujúce návrhy, nakoľko boli tak vypočuté v tomto výbore, ako boli vypočuté.
Tak si dovolím navrhnúť vyňať niektoré body zo spoločnej správy na hlasovanie, ktoré sa týkajú tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré odporúčal výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a ktoré sú v tejto správe s návrhom gestorského výboru neschváliť ich. A ide o body 22, 23, 24, 25 a 26, kde by som navrhol, aby sa potom hlasovalo po vyňatí spoločne, a body 60 a 61 s návrhom hlasovať o týchto dvoch bodoch samostatne. Ďakujem to je všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Pán predsedajúci, ďakujem. Dovoľte, aby som reagoval na niektoré časti vystúpenia. Skutočne sa budem pridržiavať len faktických problémov, ktoré boli prednesené k tomuto návrhu zákona.
Návrh prednesený pánom predsedom výboru za pána poslanca Bódyho, doplnenie § 9 ods. 5 písmenom e), ktoré by znelo: "e) stavby a zariadenia slúžiace zdravotne postihnutým občanom". Skutočne chápem záujem, kam smeroval navrhovateľ pri tomto návrhu. Chcel by som len upozorniť, že pokiaľ takéto ustanovenie sa dostane do § 9 ods. 5, všetky stavby, ktoré sa majú uskutočniť na lesnom pôdnom fonde, budú zdokumentované, že sú zariadeniami slúžiacimi pre tento účel. A totiž budú chcieť uplatniť si nulovú sadzbu na vyňatie z lesného pôdneho fondu.
Návrh pána poslanca Hanzela, ktorý smeroval k zmene § 31 ods. 7 písm. o). Chcel by som dodať, že všetky hromadné športové alebo iné podujatia obdobného charakteru by mali byť schvaľované a povoľované. Riešenie, ktoré je v zákone č. 315/1992 Zb., ktoré ste, pán poslanec, navrhli, nie v plnej miere pokrýva všetky tieto oblasti. Mám za to, že návrh zákona o lesoch v § 31 ods. 1 písm. o) spolu s odsekom 7 už spomínaného paragrafu dáva dostatočný priestor na to, aby na športové využitie bolo možné využívať les ako verejné priestranstvo. Dovolím si zacitovať odsek 7: "Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže povoliť výnimku zo zákazu uvedeného v ods. 1 písm. o) vzťahujúce sa na športové aktivity na žiadosť organizátora, ktorú musí predložiť najmenej 30 dní pred dňom konania podujatia. V žiadosti uvedie miesto a termín konania podujatia a spôsob jeho organizácie, predpokladaný počet účastníkov a súhlas vlastníka alebo správcu." Vami navrhovaný spôsob riešenia neurčuje počet zúčastnených na tej aktivite. Totiž zákon umožňuje pre každého voľný vstup do prírody, teda do lesa. Pokiaľ niekto tam príde a bude chcieť si organizovať orientačný beh a bude sa tam takýmto spôsobom športovo vyžívať, nemáme proti tomu žiadny záujem a nemáme záujem mu brániť v tejto aktivite. Pokiaľ sa to má robiť ale hromadne, má sa toho zúčastniť niekoľko sto účastníkov, tak som presvedčený, že tých sto účastníkov dokáže urobiť viac neporiadku alebo viac škody ako ten jeleň, ktorý sa prebehne v tej prírode.
Bolo tu vznesených niekoľko pripomienok.
A myslím si, že pán poslanec Muránsky tiež sa vyjadril k spôsobu spravovania majetku štátu v ochranných zónach III., IV. a V. stupňa, kde evidentne existuje snaha, aby tieto územia boli spravované organizáciami založenými ministerstvom životného prostredia ako štátnou ochranou prírody. Chcel by som povedať, že uplatnenie takéhoto spôsobu nakladania by vnieslo netransparentnosť do správy ochranných území, nakoľko súčasný systém, kde štátna organizácia lesného hospodárstva vykonáva činnosť a štátna ochrana prírody vykonáva kontrolu a dozor, by po súhlase prechodu správy tohto územia stratil akýkoľvek spôsob kontroly. To znamená, ten, ktorý spravuje, ten by mal sám seba aj kontrolovať. Zdá sa mi to trošku kontroverzné. A z hľadiska výkonu štátnej správy a jeho účinnosti oddelenie správy a kontroly je efektívnejšie.
Snáď toľko na tie pripomienky, ktoré tu boli vznesené.
Chcel by som povedať, že ako predkladateľ nesúhlasím s návrhom, aby tento návrh bol vrátený späť, ani s kritikou, ktorá bola vznesená, že ministerstvo pôdohospodárstva sa nevysporiadalo s pripomienkovým konaním v zmysle platných právnych predpisov, pretože k tomuto zákonu v rámci pripomienkového konania sme dostali viac ako 800 pripomienok. S každým, kto právoplatne uplatnil svoju pripomienku, ministerstvo pôdohospodárstva rokovalo. Samozrejme, niekedy nie je možné akceptovať tie pripomienky.
Vážení páni poslanci, poslankyne, dovoľte, aby som spomenul jeden príklad. Neštátny sektor žiada, aby v lesoch nad 50 rokov oproti lesnému hospodárskemu plánu sa nemohlo ťažiť ani o 1% viac, teda chce 0-percentnú toleranciu. Únia neštátnych lesov ju chce mať do 30 %. Ministerstvo pôdohospodárstva v tomto svojom návrhu navrhovalo 15-percentné možné prekročenie. Chcel by som dodať, že lesné hospodárske plány sú vypracované na základe odhadov, nie na základe skutočnosti, s toleranciou plus-mínus 15 %. To znamená, len štatistickú toleranciu, ktorú nám umožňuje zákon alebo technická norma pri vypracovaní lesného hospodárskeho plánu, sme premietli do tohto zákona. Pokiaľ by sme išli v intenciách neštátneho sektora, tak by sme vlastníkom a hospodáriacim subjektom v lese mohli uškodiť. Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán minister sa vyjadril aj k tej procedúre a, samozrejme, prezentoval nesúhlas s tým, aby bol predmetný vládny návrh zákona vrátený na prepracovanie.
Dovoľte mi ešte uviesť jednu skutočnosť. V krátkom čase by mal byť dopracovaný, prerokovaný a schválený Národný lesnícky program. Tento Národný lesnícky program vypracováva Výskumný ústav lesnícky. Vážení páni poslanci, tento dokument podľa môjho názoru by mal byť základom na to, aby sme spracovali aj legislatívu. Ja na tomto príklade len chcem poukázať, že najskôr spravíme zákon a potom bude robiť Národný lesnícky program alebo koncepciu v tejto oblasti. Považujem to za absolútne neakceptovateľné.
Ak som ešte teda neuviedol niektoré veci vo svojom vystúpení, čo ja považujem za nedostatočne riešené v zákone, tak to je skutočnosť, že všade vo svete farmár je súčasne považovaný za lesníka. To znamená, že ten človek, ktorý hospodári na tom území, je výkonný poľnohospodár a je aj lesník. A považujeme to za úplne prirodzené. U nás teda to obdobie ostatných 40 rokov spôsobilo, že to nepovažujeme za prirodzené. A ani zákon nezakladá podmienky na to, aby to v budúcnosti takto mohlo byť.
A pokiaľ teda sa hovorí o tom, pán minister sa nevyjadril k tomu, čo som ja namietal, že tento zákon zakladá priamo ústavné právo na náhradu súvisiacu s obmedzením hospodárenia, tak ešte chcem dodať, že, ja som to interpretoval, v žiadnom prípade nezakladá ústavné právo. Sú pochybnosti o tom, či zakladá vôbec zákonné právo. Zatiaľ máme jeden jediný rozsudok, zhodou okolností teda rozsudok v prospech štátneho podniku, kde v súvislosti s obmedzením tento podnik na prvostupňovom súde by mal dostať teda ujmu 16 mil. Sk. Prečo to zdôrazňujem? Lebo všeobecne sa konštatuje, že tieto obmedzenia vyjadrené vo finančnej čiastke predstavujú čiastku 1 mld. až 1,5 mld. Sk. Prvýkrát máme precedens, že jeden podnik vysúdi 16 mil. korún. Pán minister na základe toho konštatuje, že tento precedens by sa mal stať základom na to, aby v budúcnosti táto majetková ujma dotknutým uhrádzaná. Veď je to postavené absolútne naruby. Nie tento precedens, ale tento zákon by mal ukladať právo tomu, ktorému je obmedzované vlastníctvo, aby túto ujmu mal uhradenú.
Ja som presvedčený, že tento zákon je v istej kolízii s čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, a to v tom, že tam sa uvádza: "Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon." Vážení páni poslanci, áno, ustanovuje to zákon o ochrane prírody a krajiny, ale rovnako explicitne a dôrazne by to mal upravovať aj zákon o lesoch. Na druhej strane v ústave v čl. 7 o medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách sa hovorí, do akej miery teda majú byť rešpektované. Súčasťou zmluvy o ľudských právach a základných slobodách je aj ochrana súkromného majetku, neprípustnosť jeho obmedzovania bez súhlasu vlastníka a bez primeranej náhrady včas zaplatenej, podotýkam, včas zaplatenej. Som presvedčený, že tento návrh, o ktorom diskutujeme, toto právo tomu vlastníkovi nedáva. Z hľadiska rozboru, ktorý mám k dispozícii vo väzbe na ústavu, sa dá predpokladať, že sú tam teda aj v iných veciach ešte isté kolízie, ale z tých vecných pripomienok.
Zákon podľa názoru odborníkov vôbec nerieši, čo s pozemkami nad hornou hranicou lesa. Dokonca teraz poviem, že v tom zákone je ochranársky precedens, ochranársky precedens v tom, že, a môžu byť na to dôvody, chránime rôzne bralá, ale rovnako nechránime intenzívne hospodárske lesy.
Takže ja nechcem vás naozaj zdržiavať. Mohol by som pokračovať v tom ďalšom rozbore kolízii s ústavou, v ďalšom rozbore rozporov. Z toho pohľadu si naozaj myslím, že by bolo optimálne a nikto by sa nemal na to uraziť, keby bol zákon vrátený na prepracovanie.
K tomu, čo povedal pán poslanec Muránsky, by som len chcel pripomenúť, že ja už som navrhol vo svojom vystúpení tie veci na osobitné hlasovania. Uvidíme teda, ako sa plénum s tým vysporiada. Pokiaľ by to plénum Národnej rady Slovenskej republiky schválilo, tak ja by som bol rád, lebo aj to by bol dôvod pre predkladateľa, aby tento vládny návrh zákona stiahol.
A, pán minister, vôbec sa neviem stotožniť s tým, ako ste odpovedali pánovi poslancovi Hanzelovi. No vy ste odpovedali v takom zmysle, že nie je tam uvedené toto, nie je tam uvedené toto, nie je tam uvedené, čo to je skupina 100 osôb a tak ďalej a tak ďalej. Nuž áno, nie je to, ale to nemala byť ambícia pána predkladateľa pozmeňujúceho návrhu, ale na toto mal pamätať samotný zákon.
Páni poslanci, zoberte si stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva a na prvých troch stranách máte vyčíslené aj nedostatky z oblasti pojmológie. V zákone sa používajú také termíny, ktoré legislatívna prax nepozná, v zákone sa používajú také pojmy, ktoré sú pojmami nárečovými. A keby sme aj teda pripustili tú alternatívu, že môže sa niečo takéto v zákone vyskytnúť, tak potom ale automaticky musíme trvať na tom, aby ten pojem bol v zákone jasne a zrozumiteľne vysvetlený. A na dva a pol strany a podľa môjho názoru správne odbor legislatívy a aproximácie práva upozorňuje na to, že v aplikačnej praxi tieto pojmy môžu spôsobovať veľmi vážne problémy.
Takže máme problém z hľadiska filozofie, koncepcie k zákonu, máme problém z hľadiska technických riešení príslušných ustanovení. Tak si naozaj myslím, že by bolo úplne korektné a správne, keby tento vládny návrh zákona bol vláde vrátený na prepracovanie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1031).
Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Dôvodom na vypracovanie návrhu zákona bola povinnosť prebrať ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo dňa 16. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky (novela tzv. smernice Seveso II), do slovenského právneho poriadku. Pri novelizácii sme zároveň zohľadnili námety na úpravu, ktoré vyplynuli z viac ako dvojročného uplatňovania takéhoto zákona v praxi.
Dôvodom pre prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES boli závažné priemyselné havárie s rozsiahlymi následkami na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, najmä pretrhnutie hrádze banského odkaliska Baia Mare v Rumunsku s únikom kyanidov, výbuch v podniku na výrobu pyrotechnických výrobkov v Holandsku, výbuch v podniku na výrobu hnojív vo Francúzsku v septembri 2001, výsledky niektorých štúdií o karcinogénnych látkach. Príslušné úpravy novelizovanej smernice Seveso II vyplývajúce z uvedených havárií je potrebné transponovať do nášho právneho poriadku. Podľa čl. 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES sa tak musí stať najneskôr do 1. 7. 2005, čím sa súčasne plní aj záväzok Slovenskej republiky pri preberaní európskej legislatívy v oblasti životného prostredia. Predložený návrh zákona zabezpečuje úplne prebratie tejto smernice.
Návrh bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania a po jeho vyhodnotení na rokovanie Legislatívnej rady vlády a následne do vlády. Vláda Slovenskej republiky návrh schválila na svojom rokovaní dňa 2. februára 2005. Schválený návrh zákona predložil ako vládny návrh zákona predseda vlády Slovenskej republiky do Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pánovi Petrovi Muránskemu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som na základe poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predmetná spoločná správa výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru pre životné prostredie č. 213 z 10. mája 2005.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1511 z 15. marca 2005 pridelila na prerokovanie vládny návrh týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o uvedenom vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.
Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť bez pripomienok výbor pre zdravotníctvo a výbor pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.
Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 14 v časti IV spoločnej správy. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Maxon. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Dávno som nehovoril, skúšam trpezlivosť tých 5 1/2 kolegov. Teraz už aj kolegyne sú tu, lebo sme tu boli asi pred pol hodinou len sami chlapi, už nám bolo smutno.
Pán minister, je to istá miera symboliky, že predkladáte teda tento vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za svojho kolegu ministra životného prostredia. Prečo spomínam symboliku? Lebo nedávno sme tento zákon novelizovali a nedávno touto novelou zákona boli práve uložené povinnosti vlastníkov lesov. My nikdy nemáme problém prostredníctvom takýchto legislatívnych noriem ukladať komukoľvek povinnosti, len vždy zabudneme na to, ako budeme týmto vlastníkom kompenzovať to, čo im štát svojím obmedzením uloží. O tom bola aj diskusia v tom predchádzajúcom bode. Takže ja som vás viac-menej chcel len trošku podstrihnúť, že tá posledná novela práve vlastníkom lesov bez toho, že by sa s nimi o tom diskutovalo, bez toho, že by sa hľadala kompenzácia prostredníctvom štátneho rozpočtu, uložila mnohé povinnosti, ktoré ja považujem za legitímne a správne, ale musíme mať stále na pamäti Ústavu Slovenskej republiky, pokiaľ akýmkoľvek spôsobom obmedzujeme vlastníctvo, tak musí byť táto kompenzácia zabezpečená a nemôžeme túto kompenzáciu zabezpečovať prostredníctvom privátnych firiem, musí túto kompenzáciu zabezpečiť štátny rozpočet. Ak chceme mať optimálne životné prostredie musíme si povedať, či na to máme a v akej výške na to máme.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1044).
Prosím znovu pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby návrh vládneho zákona odôvodnil.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.
Zámerom návrhu zákona je predovšetkým plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 23. septembra 2002 č. 2002/65/ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES.
Medzi najdôležitejšie ciele návrhu zákona patrí najmä vytvorenie právneho rámca pre poistenie ochrany spotrebiteľa pri predaji finančných služieb na diaľku, zvýšenie informovanosti spotrebiteľa o poskytovanej finančnej službe na diaľku pred uzatvorením zmluvy na diaľku a vytvorenie reklamačných postupov pri poskytovaní finančných služieb na diaľku, zabezpečenie, aby spotrebitelia mali prístup bez diskriminácie k čo najširšiemu možnému sortimentu dostupných finančných služieb, ktoré sú obzvlášť vhodné pre diaľku, predaj, aby sa mohli vybrať tie, ktoré najviac zodpovedajú ich potrebám, zabezpečenie ochrany spotrebiteľa pred poskytovaním nevyžiadaných finančných služieb a obmedzenie ponuky nevyžiadaných finančných služieb.
Súčasťou návrhu sú aj novelizácie vecne súvisiacich zákonov, zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji a zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o prerokovanie a odsúhlasenie návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslankyni Beáte Brestenskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania o návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu z gestorského výboru. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona bol prerokovaný v 4 výboroch, ktorým bol pridelený podľa termínu. Ako gestorský výbor určila Národná rada výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Jednotlivé výbory prerokovali návrh zákona.
Ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 782 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť.
Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh a uznesením č. 583 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú súčasťou spoločnej správy.
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh a uznesením č. 539 odporučil Národnej rade zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
A Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh zákona a uznesením č. 325 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami.
V spoločnej správe gestorský výbor predkladá 28 pozmeňujúcich návrhov a odporúča o bodoch 1 až 28 hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pani poslankyňa Brestenská, pán poslanec Hamerlik. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Pani poslankyňa, máte slovo.
B. Brestenská, poslankyňa: Predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý je legislatívnotechnickou úpravou. Máte ho na stoloch. Stala sa chyba v súvislosti s tým, že účinnosť nadobudnutia tohto zákona je 1. júla aj čl. IV a čl. V, ktoré sú pozmenené práve v spoločnej správe, majú účinnosť nadobudnutia 1. júla. Takže predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý rieši tento problém legislatívnotechnický: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2005 okrem čl. IV a čl. V, ktoré nadobúdajú účinnosť 30. júna 2005." Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hamerlik.
R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení páni kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som vám predložil jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, kde za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: "Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a zákona č. 171/2005 Z. z. sa dopĺňa takto: "V § 19 ods. 12 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Subjekt verejnej správy môže prijať návratnú finančnú výpomoc od iného subjektu verejnej správy, ak sa táto návratná finančná výpomoc použije na úhradu výdavkov spojených s realizáciou spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie."."." Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. V.
Dovoľte krátke odôvodnenie. Návrh sa predkladá s cieľom dočasného prekrytia finančných prostriedkov v rámci verejnej správy do termínu prijatia finančných prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na základe uzatvorených zmlúv. Súčasne týmto návrhom je riešená aj problematiky intervenčných nákupov. Ďakujem všetkým za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1037).
Znovu prosím pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona uviedol.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Pôvodný zákon nadobudol účinnosť 1. júla 1998, zákon bol viackrát novelizovaný, a preto nadišiel čas o jeho komplexnú úpravu.
Potreba vypracovať ďalšiu novelu zákona vyplynula z uznesenia vlády č. 429 z 5. mája 2004, návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 a z nevyhnutnosti upraviť niektoré ustanovenia zákona na základe poznatkov z aplikačnej praxe.
Predkladaným návrhom zákona sa vypúšťa zo záväznosti systemizácie zaradenie colníkov do platových tried. Počty miest colníkov zaradených do platových tried a v služobných úradoch bude v rámci systemizácie na návrh generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky určovať minister financií Slovenskej republiky. Súčasne sa zjednodušuje odvolanie nadriadených zo všetkých funkcií. Návrhom zákona sa ruší aj jedna zo zložiek služobného príjmu, ďalší služobný plat, a zavádza sa nový inštitút, odmena za kvalitné plnenie úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností. Navrhuje sa zvýšenie funkčných platov colníkov pre jednotlivé platové triedy a zvýšenie hodnostných príplatkov. Zároveň sa príslušné ustanovenia predkladaného návrhu zákona zosúlaďujú so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a vykonávajú sa zmeny, ktorých potreba vyplynulo zo zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Na základe uvedeného odporúčam prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho podporu. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Horákovi aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj v gestorskom výbore. Nech sa páči.
V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1513 z 15. marca 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1037), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu zákona žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujatie výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi dali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov vyplýva celkom 19 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, všetkých 19 návrhov odporúča gestorský výbor schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1037), s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 596 z 9. mája 2005.
Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní pri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmenných listov medzi Slovenskou republikou a závislými územiami od členských štátov Európskej únie o uplatňovaní smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (tlač 1076).
Pán minister pôdohospodárstva, nech sa páči, môžete uviesť návrh.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo financií predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmenných listov medzi Slovenskou republikou a závislými územiami od členských štátov Európskej únie o uplatňovaní smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov.
V záujme ochrany vnútorného trhu Európskej únie a splnenia požiadaviek smernice Rady Európskej únie 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov Rada Európskej únie v spolupráci s členskými štátmi Európskej únie pripravila a schválila na zasadnutí skupiny na vysokej úrovni dňa 12. 3. 2004 znenie predkladaných dohôd vo forme výmenných listov medzi každým z členských štátov Európskej únie a závislými územiami od členských štátov Európskej únie. Predmetné dohody v prvom rade pokrývajú automatickú výmenu informácií medzi členskými štátmi Európskej únie a závislými územiami, v tomto prípade Holandského kráľovstva, Spojeného kráľovstva, ako aj ďalších opatrení, ktoré vo všeobecnosti upravuje smernica 2003/48/ES.
Cieľom smernice o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe výplaty úrokov je zabezpečiť vo vnútroštátnej legislatíve každého členského štátu Európskej únie také právne prostredie, ktoré by umožňovalo zdaniť úroky z úspor fyzických osôb v krajine ich rezidencie v súlade s ich platnou daňovou legislatívou. Na zabezpečenie efektívneho zdanenia úrokových príjmov v krajine rezidencie je nevyhnutné vykonať rozsiahlu výmenu informácií o výške úrokových výnosov vyplácaných do zahraničia, ako aj informácií o skutočných vlastných príjmoch. Pri neplnení požiadaviek na výmenu informácií nie je možné zabezpečiť efektívne zdanenie príjmov v štáte rezidencie daňovníka a je predpoklad, že k zdaneniu takýchto príjmov nedôjde vôbec.
Uzatvorenie predmetných dohôd je nevyhnutné na zabezpečenie zosúladenia predpisov krajín závislých od členských štátov Európskej únie, ktoré nie sú členmi Európskej únie, aby prijali opatrenia podobné tým, ktoré sa nachádzajú v smernici o zdaňovaní príjmov z úspor. V inom prípade by ustanovenia predmetnej smernice boli neúčinné.
Smernica Rady 2003/48/ES má nadobudnúť účinnosť dňa 1. júla 2005. Dovtedy sú členské krajiny Európskej únie, ako aj tretie krajiny a závislé územia od členských štátov Európskej únie povinné splniť podmienky stanovené priamo v smernici.
Z kategórií vymedzených v čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sú tieto dohody medzinárodnými hospodárskymi dohodami všeobecnej povahy a medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.
Z kategórií vymedzených v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky sú tieto dohody medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, v tomto prípade napr. nahlasovanie údajov o fyzických osobách vyplývajúcimi zástupcami a povinnosť vyplývajúcich zástupcov zisťovať tieto skutočnosti.
Dôležitým prínosom predmetných dohôd bude spravodlivé daňové zaťaženie fyzických osôb. Význam týchto dohôd spočíva v rozvoji spolupráce daňových administratív pri predchádzaní daňovým únikom.
Ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem.