vládnom návrhu Trestného zákona.
Prosím pána podpredsedu vlády, aby zaujal miesto navrhovateľov, pána poslanca Abelovského, člena výboru ústavnoprávneho, aby zaujal miesto pre spravodajcov. A zároveň ho prosím, aby... (Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Blajsko.
A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v zmysle § 34 zákona č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov po dohode troch poslaneckých klubov dávam návrh, aby ste dali hlasovať o bode 66, aby sme ho presunuli na rokovanie v stredu ráno. Ide o sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu, kde sme našli diskriminačné záležitosti a chceme vytvoriť priestor ešte na opravu tohto zákona.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, je s tým všeobecný súhlas? Áno. Ďakujem pekne.
Pán podpredseda vlády sa pred hlasovaním prihlásil s možnosťou vystúpiť. Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Pán predseda, veľmi stručne. Pri tej polemike, ktorá tu bola ohľadne znižovania vekovej hranice trestnej zodpovednosti, ja som riešenie navrhol. Nebolo v tom okamihu prijaté, ale ja som ho pánovi poslancovi Hortovi navrhol. A aby bol prijateľný návrh pani poslankyne Tóthovej, je potrebné znovelizovať aj § 22, čo mi pani poslankyňa potvrdí. Takže verím, že sa nám spoločným úsilím to podarí posunúť ďalej.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister svojím vystúpením otvoril rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, kto sa hlási do rozpravy. (Ruch v sále.) Vypnite pána poslanca Lintnera. Pán poslanec Hort. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Hort.
M. Hort, poslanec: Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, tak ako odznelo z úst pána ministra, diskusiu, ktorá prebiehala k tomuto zákonu, ktorej výsledkom je aj pozmeňujúci návrh pani poslankyne Tóthovej, za ktorý sa prihováram, by som chcel doplniť pozmeňujúcim návrhom, ktorý vám teraz prečítam.
Doterajší text § 22 sa označuje ako odsek 1 a § 22 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:
Odsek 2: "Pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 210 nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok veku."
Moje odôvodnenie. Zachováva sa týmto veková hranica 15 rokov pre konsenzuálny pohlavný styk, čiže ona sa neznižuje. Ďakujem pekne za porozumenie a prosím o podporu tohto návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prosím teraz pána spoločného spravodajcu poslanca Abelovského, aby Národnej rade predniesol návrhy v hlasovaní k prerokúvanému návrhu Trestného zákona.
Najskôr budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte ako tlač 1061a.
Prosím pána spravodajcu, aby jednotlivé návrhy hlasovaní uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpilo 6 poslancov.
Ako povedal pán predseda, budeme hlasovať najprv o bodoch pozmeňujúcich, doplňujúcich, ktoré boli schválené v spoločnej správe, okrem bodov 9 a 27, ktoré navrhol poslanec Miššík na osobitné hlasovanie. Len zopakujem pre poriadok, o ktorých bodoch budeme hlasovať spoločne. Bude to o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26 a 28. Pán predseda, dajte hlasovať o týchto bodoch s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 137 za návrh.
Schválili sme uvedené návrhy zo spoločnej správy.
M. Abelovský, poslanec: Teraz budeme hlasovať o bode 5 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 5 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 64 proti, 73 sa zdržalo.
Bod 5 zo spoločnej správy sme neschválili.
Ďalší návrh.
M. Abelovský, poslanec: Teraz budeme hlasovať o bode 9, ide o to, či v Trestnom zákone budú alebo nebudú uvedené právnické osoby, s návrhom gestorského výboru schváliť ho.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 70 za návrh, 10 proti, 51 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.
Návrh sme schválili, bod 9 zo spoločnej správy sme schválili.
M. Abelovský, poslanec: Teraz budeme hlasovať o bode 27 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bode 27.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 117 za návrh, 22 sa zdržalo.
Schválili sme návrh.
M. Abelovský, poslanec: Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.
Prvý som vystúpil v rozprave ja a predložil som dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Prvý má vzťah k...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Môžete ich len uviesť, pán poslanec, máme ich rozdané v laviciach. Poslanci obsah pozmeňujúceho návrhu...
M. Abelovský, poslanec: Čiže dajte, pán predseda, hlasovať o tom prvom týkajúcom sa § 11 a § 47 ods. 2.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 30 za, 22 proti, 85 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
Budeme hlasovať...
M. Abelovský, poslanec: Druhý pozmeňujúci návrh som tiež predložil ja a má vzťah k § 314 Trestného zákona. Ide o tie...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, k § 314 ods. 2.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 109 za, 17 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.
Návrh sme schválili.
M. Abelovský, poslanec: Teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Gála, ale keďže sme schválili bod 9 spoločnej správy, nemôžeme o ňom hlasovať.
Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložil pán poslanec Miklušičák. Dajte, pán predseda, o ňom hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána poslanca Miklušičáka.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 84 za, 54 sa zdržalo.
Návrh pána poslanca Miklušičáka sme schválili.
Pán poslanec Miššík podal ďalší pozmeňujúci návrh.
M. Abelovský, poslanec: Budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Miššíka.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. Je to k § 86.
M. Abelovský, poslanec: Je to účinná ľútosť pri nevyplatení mzdy.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Miššík.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 134 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
M. Abelovský, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Tóthovej, najprv zrejme o tom prvom, ktorý má vzťah k § 210.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci hlasujeme. Je to skutková podstata trestného činu sexuálneho zneužívania, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
M. Abelovský, poslanec: Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý má vzťah k ústavnému § 431.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 61 za, 17 proti, 61 sa zdržalo.
Návrh sme neschválili.
Posledný návrh podal pán poslanec Hort.
M. Abelovský, poslanec: Dajte, pán predseda, o ňom hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 138 za návrh, 1 sa zdržal.
Návrh sme schválili.
M. Abelovský, poslanec: Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy aj z rozpravy.
Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 118 za, 1 proti, 20 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu Trestného zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...
M. Abelovský, poslanec: Schváliť ho.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 117 za návrh, 1 proti, 21 sa zdržalo. (Potlesk.)
Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh Trestného zákona schválila.
Pán podpredseda vlády.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som sa poďakovať snemovni za schválenie moderného Trestného zákona, ktorý už nebude dávať viac šancu páchateľom, ale skôr tým, ktorí na Slovensku zákony rešpektujú. Chcel by som vám ešte raz poďakovať za podporu, za hlasovanie. A verím, že rovnako dobre skončí v utorok procesný kódex. Ďakujem veľmi pekne a prajem všetkým poslancom príjemný víkend. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ešte budeme pokračovať teraz v hlasovaní o prerokovaných bodoch programu 42. schôdze Národnej rady.
Najskôr budeme hlasovať o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Prosím pána poslanca Mikloška, ktorého poveril výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, aby Národnej rade predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu zákona v prvom čítaní. Pán poslanec, nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rozhodla, že prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 50 za, 22 proti, 47 sa zdržalo, 12 nehlasovalo.
Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.
Ďakujem, pán poslanec Mikloško.
Ešte ste spravodajcom pri
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1142).
Nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona posúvame do druhého čítania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Do druhého čítania.
F. Mikloško, poslanec: Áno.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 47 za, 52 proti, 36 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.
Prosím pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie predniesol návrhy hlasovaní k
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči, pán poslanec.
Z. Horváth, poslanec: Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 53 za, 36 proti, 46 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.
Prosím Karola Mitríka, poslanca Národnej rady, aby z poverenia výboru pre verejnú správu predniesol Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému
vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
ktorý prerokúvame ako tlač 1029 v druhom čítaní.
K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil nikto, preto, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy, teda tak ako sú uvedené v spoločnej správe, návrh je spoločne schváliť body 1 až 32.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1 až 32 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
K. Mitrík, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada postúpi tento návrh zákona do tretieho čítania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu, páni poslanci, v treťom čítaní. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 135 za návrh. 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.
Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované návrhy zákonov.
Chcem vás informovať, že v utorok budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine prvým bodom rokovania, a to o vládnom návrhu Trestného poriadku. A po ňom budeme pokračovať rokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, páni poslanci.
Dnes budeme rokovať do 14.00 hodiny bez obedňajšej prestávky.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili, budeme pokračovať v rokovaní, a to prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 1138).
Dávam slovo poslancovi Ficovi, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. (Ruch v sále.)
Vážení páni poslanci, ešte raz vás upozorňujem, aby ste nerušili rokovanie, pán poslanec Horváth, pán poslanec Kiňo, pán poslanec Jarjabek. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Ide o veľmi krátku úpravu ustanovenia § 620.
A účelom tejto úpravy je zaviesť možnosť výroby, distribúcie, predaja tovarov, ktorých použiteľnosť je kratšia ako 2 roky.
Navrhovaná právna úprava je v podstate podobnou, ako sa nachádza aj v českom Občianskom zákonníku, ktorý používa presne tie isté ustanovenia, ktoré navrhujem v § 620 upraviť spôsobom uvedeným v návrhu zákona.
Tento návrh nemá žiadny vplyv ani na štátny rozpočet, ani vplyv na ústavu, nemá žiadne dopady na zamestnanosť, tak dúfam, že by nemal naraziť na žiadny odpor v snemovni. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Alexejovi Ivankovi. Pán poslanec, nech sa páči.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 27. apríla 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 1138). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa uvádza, že predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná, nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude mať takisto dopad na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1136 z 25. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory vrátane gestorského predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mám len krátku poznámku k prerokovávanej novele Občianskeho zákonníka.
Súhlasím, že je potrebné právne ošetriť aj predávané veci, ktorých doba použitia je kratšia ako 2 roky, ale navrhovaná novela Občianskeho zákonníka do tejto problematiky vnáša určitú právnu neistotu a široký právny výklad pri aplikácii ustanoveného ustanovenia v praxi. Navrhovaná novela zákona dáva výrobcovi právo stanoviť záručnú lehotu na predávanú vec. Výrobca týmto môže stanoviť kratšiu záručnú lehotu, ako je napr. životnosť výrobku, ktorá môže byť aj kratšia ako 24 mesiacov. Preto si myslíme, že to môže byť v rozpore so zákonom zákonodarcu, ktorý chce ustanoviť inú záručnú dobu. Preto upozorňujem na existujúci problém, aby záručná doba bola vymedzená s väčšou určitosťou.
Vzhľadom na uvedené navrhujem predložený návrh zákona vrátiť na prepracovanie v tomto znení: § 620 ods. 1 znie: "Záručná doba je 24 mesiacov. Ak použiteľnosť predávanej veci je kratšia ako 2 roky, záručná lehota skončí uplynutím tejto doby."
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, len vás musím upozorniť, že to je prvé čítanie, tu ešte nemôžete dať konkrétny návrh. Vy ste dali procedurálny návrh vrátiť návrh na prepracovanie.
K. Ondriaš, poslanec: Ale ja som len navrhol znenie, ktoré by sme...
B. Bugár, podpredseda NR SR: No áno. V poriadku, ja vám rozumiem.
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Madej. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, je to celkom zaujímavá logická koncepcia, ale dovolím si vás upozorniť, že v rámci tohto návrhu slová, ktoré ste povedali, že by mohli zneužívať takéto ustanovenie výrobcovia, nie je to pravda, lebo doba použiteľnosti by sa skrátila, tým pádom by si ju oni skrátili, ale po uplynutí tejto doby by tovar predávať nemohli. To znamená, túto dobu použiteľnosti nemôžu skracovať, ak svoj tovar chcú predávať. Je to veľmi logické a takáto navrhovaná právna úprava je aj v Českej republike a nerobí problémy, preto si myslím, že je dôvodné ju prijať. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán poslanec, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
R. Fico, poslanec: Ja ďakujem pánovi poslancovi Ondriašovi. Nečakal som, že niekto zareaguje na takúto právnu úpravu. Ale potvrdzujem slová, že je to návrh, ktorý plne zohľadňuje skúsenosti z Českej republiky, z českého Občianskeho zákonníka. Ja dúfam, že prax, ktorá v Českej republike je, sa plne osvedčí aj u nás na Slovensku. Ale, samozrejme, rešpektujem stanovisko pána poslanca Ondriaša. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon),
ktorý ste dostali ako tlač 1030.
Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o krmivách vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004.
Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zosúladiť inšpekčné postupy s postupmi pre úradnú kontrolu krmív v Európskej únii, upraviť označovanie rizika z krmív systémom rýchlej výmeny informácií a jeho prepojenie na systém rýchlej výmeny informácií pre potraviny a upraviť podmienky schvaľovania a registrácie krmivárskych podnikov.
Predloženým návrhom zákona sa odstraňujú v porovnaní s Európskou úniou nadštandardné povinnosti výrobných a obchodných subjektov, upravuje sa zodpovednosť krmivárskych podnikov za bezpečnosť krmív uvádzaných na trh, vedenie evidencie a vyskladovateľnosť na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie.
Účelom zákona je vytvoriť podmienky na zachovanie a zlepšenie úžitkovosti chovaných zvierat, ich zdravia a akosti výrobkov z ich chovu používaním vhodných krmív, ako aj ochrana zdravia ľudí a životného prostredia pred zdravotnou závadnosťou a inými nepriaznivými účinkami používaných krmív.
V predloženom vládnom návrhu zákona sa predovšetkým upravuje schvaľovanie a registrácia výrobcov a sprostredkovateľov krmív, vystopovateľnosť krmív, vytvorenie jednotného kontrolného systému v rámci Európskej únie a vytvorenie podmienok na zaistenie bezpečnosti krmív.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a rozpočet vyšších územných celkov ani na zamestnanosť.
Chcel by som poďakovať všetkým poslancom za iniciatívu pri prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona, ktorú uplatnili pri jeho prerokovaní v kontexte nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 183/2005 o hygiene krmív, ktoré bolo prijaté po vypracovaní vládneho návrhu zákona.
Vzhľadom na potrebu predmetnej právnej úpravy a na ciele, ktoré si vládny návrh zákona kladie, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Richárdovi Hamerlikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.
R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1059 z 15. marca 2005 pridelila vládny návrh zákona o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (tlač 1030) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre pôdohospodárstvo, ako aj výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila náš výbor, teda Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Tí poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.
Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť v predloženom znení.
Výbor pre pôdohospodárstvo s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť v predloženom znení.
Pripomienky, resp. pozmeňujúce návrhy mali iba poslanci v našom gestorskom výbore a sú zapracované v spoločnej správe v časti IV pod bodmi 1 až 25. Gestorský výbor odporúča všetkých 25 pozmeňujúcich návrhov schváliť a odporúčame o nich hlasovať spolu.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona o lesoch (tlač 1047).
Prosím znovu pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby návrh zákona odôvodnil.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona o lesoch vychádza zo zmenených spoločensko-politických a ekonomických podmienok, keď súčasná právna úprava z roku 1977 po jej viacerých čiastočných novelizáciách sa stala neprehľadnou. Z dôvodu nárastu požiadaviek na mimoprodukčné funkcie lesov vytvára predpoklady na zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov. Upravuje postupy odborného a diferencovaného hospodárenia v lesoch, jeho finančného zabezpečenia, odstraňuje súčasnú legislatívnu roztrieštenosť lesníckej problematiky a upravuje aj oblasť štátnej správy lesného hospodárstva so zameraním na skvalitnenie jej činnosti.
Navrhovaný zákon o. i. umožňuje lepšie reagovať na mimoriadne situácie v lesoch ako napr. pri všetkým známej veternej smršti z 19. novembra 2004 s jej dôsledkami, najmä na území Vysokých Tatier. Taktiež odstraňuje kontroverznosť súčasnej právnej úpravy lesného hospodárstva, zosúlaďuje ju s ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona rieši ústavnú povinnosť uhrádzať majetkovú ujmu z obmedzenia vlastníckeho práva a účasť štátu na zveľadení lesného hospodárstva, ktorá je potrebná z hľadiska zabezpečenia funkcie lesov v celospoločenskom záujme. Týmto sa o. i. zabezpečí ústavné právo každého na priaznivé životné prostredie.
Vládny návrh zákona o lesoch je zosúladený s vecne príslušnou legislatívou Európskej únie. Z hľadiska pozornosti, ktorú venuje požiadavkám na zachovanie biologickej diverzity, produkčnej a obnovnej schopnosti a funkčnej účinnosti lesov, je v úplnej zhode s celosvetovo presadzovanou koncepciou trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, ako aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vzhľadom na to, že predložený vládny návrh zákona je svojím zameraním a rozsahom porovnateľný so zákonmi vyspelých európskych krajín v danej oblasti, prispieva k zosúladeniu práva Slovenskej republiky, a vzhľadom na akútnu potrebu jeho zavedenia do praxe dovolím si vás požiadať o jeho prerokovanie.
Záverom by som chcel poďakovať všetkým poslancom za prejavený záujem a snahu vylepšiť predmetný návrh zákona.
Vzhľadom na to, že návrh predstavuje zosúladenie viacerých záujmov, je potrebné rešpektovať túto skutočnosť a tie návrhy, ktoré tento koncepčný zámer narušujú, odporúčam neprijať. Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Miroslavovi Maxonovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o lesoch (tlač 1047) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1510 z 15. marca 2005 pridelila vládny návrh zákona o lesoch na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.
Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 571 z 19. apríla s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo uznesením č. 330 z 18. mája s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady pre verejnú správu s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť s uznesením č. 356 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 206 z 26. apríla s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady v uvedenom bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. Dovoľte mi ešte, aby som vás informoval o procedúre, gestorský výbor odporúča o návrhu výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať tak, že o bodoch spoločnej správy 2, 3, 5, 6, 8, 10, 11, 15, 20, 21, 27, 32, 34, 36, 42 až 47, 49, 51, 53, 54, 55, 63, 64, 67 až 75 a 77 a 78 odporúča hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bodoch spoločnej správy 1, 4, 7, 9, 12, 13, 14, 16 až 19, 22 až 26, 28 až 31, 33, 35, 37 až 41, 48, 50, 52, 56 až 62, 65, 66 a 76 odporúča hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.
Pán podpredseda Národnej rady, to je všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal písomné prihlášky do rozpravy dvoch pánov poslancov, za klub HZDS pána predsedu výboru Maxona a potom ešte pána poslanca Hanzela.
Takže ako prvému dávam slovo pánovi poslancovi Maxonovi. Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcel by som teda uplatniť procedurálny návrh. Môj procedurálny návrh je vládny návrh zákona (tlač 1047) o lesoch vrátiť predkladateľovi na prepracovanie.
Pokiaľ sa týka procedúry, odporúčam, aby body 22, 23, 24, 25, 26, 60, 61 spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie.
Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o lesoch, teda k tlači 1047. Tento pozmeňujúci návrh predkladám po dohode s pánom poslancom Bódym, ktorý je chorý.
Navrhujem v bode 1 pozmeňujúceho návrhu, aby v § 9 ods. 5 sa písmeno e) doplnilo a znelo: "e) stavby a zariadenia slúžiace zdravotne postihnutým občanom".
Dovoľte mi krátke zdôvodnenie. Zákon umožní zjednotiť prípravu a budovanie stavieb a zariadení slúžiacich zdravotne postihnutým občanom, najmä športovo-rehabilitačných centier a rekreačných zariadení.
Len pre objasnenie. Teda ide o snahu tie zariadenia, ktoré majú slúžiť bezprostredne zdravotne postihnutým či už z hľadiska rehabilitácie alebo či už z hľadiska aj vrcholového športu, ak sa to tak dá nazvať, zdravotne postihnutých. Je niekoľko takých konkrétnych prípadov na Slovensku, kde zdravotne postihnutí majú vybudované takéto centrá a ďalšie budovanie je viazané predovšetkým na tú zákonnú podmienku úhrady odvodov za záber lesného pôdneho fondu.
Dámy a páni, to boli teda dva procedurálne návrhy a jeden pozmeňujúci návrh. Teraz mi dovoľte povedať niekoľko slov k vládnemu návrhu zákona o lesoch ako k celku.
Celkom úvodom by som chcel povedať niečo o procedúre schvaľovania tohto vládneho návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo zákon prerokoval alebo rokoval o ňom, tak ako rozhodlo plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že teda sme dostali obrovské množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, rokovanie bolo prerušené. Ja som sa teda uchádzal o priazeň kolegov poslancov z výboru, aby sme našli spoločné riešenie v tom zmysle, aby sme sa dohodli na uznesení, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo vracia predkladateľovi návrh zákona na prepracovanie. Tento pozmeňujúci návrh nenašiel podporu vo výbore. Potom som mal ambíciu, aby sme mali čas na kvalitné spracovanie a diskusiu o tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme mali. Len v našom výbore, poviem pre vašu ilustráciu, odznelo 137 takýchto pozmeňujúcich návrhov, z toho 97 predkladateľ neakceptoval, a z tých 137 bolo približne 30 zásadných. Chcel som teda vytvoriť pre výbor časový priestor na to, aby bolo rokovanie o tomto zákone presunuté na júnovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Priznávam, že som zvolil nie celkom štandardný spôsob. A to je taký, že som sa rozhodol, že nezvolám rokovanie výboru a že nebude vyhotovená spoločná správa z rokovania výboru. V súlade s rokovacím poriadkom jedna tretina poslancov výboru ma požiadala o zvolanie rokovania výboru. Vo väzbe na rokovací poriadok to bola moja povinnosť. Takže výbor rokoval, tak ako som už uviedol, 18. mája a výsledkom rokovania výboru je spoločná správa, tak ako som vám ju uviedol.
Dámy a páni, niekoľko slov. Napriek tomu, že nás je tu naozaj veľmi málo, ale považujem to za svoju povinnosť, aby som to prezentoval na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Ja som presvedčený, že vládny návrh zákona o lesoch vôbec nespĺňa tie parametre, o ktorých hovoril pán minister v úvodnom slove. Rovnako som presvedčený, že predložený návrh zákona o lesoch nemá uspokojivú filozofiu a nie je vôbec v tej filozofii, ako znela predkladacia správa. Toto svoje tvrdenie môžem oprieť o stanoviská vlastne všetkých zainteresovaných. Chcel by som povedať, že ak predkladateľ chcel dosiahnuť stav, aby nikto, koho sa bezprostredne tento zákon týka, s týmto zákonom nesúhlasil, tak sa mu to na 100 % podarilo. A chcel by som povedať, že zásadne odmietavé stanovisko predložili mimovládne organizácie, občianske združenia ako napr. Lesoochranárske združenie VLK alebo Natura 2000. Rovnako zásadný nesúhlas predložila Lesnícka komora. A výrazne negatívne stanovisko predložila Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov, Združenie obecných lesov, Únia diecéznych lesov, Združenie vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického kraja. Dámy a páni, všetky tieto samosprávne inštitúcie požadovali, aby bol vládny návrh zákona predkladateľovi vrátený na prepracovanie. Samozrejme, tie názory boli naozaj veľmi rôznorodé. Celkom iný pohľad na zákon má tretí sektor alebo teda mimovládne organizácie, celkom iný pohľad majú napr. súkromní vlastníci lesov alebo Združenie obecných lesov.
Dovoľte mi ale povedať niekoľko pripomienok ešte k procedúre. Ja neviem to objektívne posúdiť, ale vlastne všetci zainteresovaní písomnou formou prejavili nesúhlas s procedúrou z hľadiska možností pripomienkovania tohto zákona. My sme teda na túto tému diskutovali aj s pánom ministrom pôdohospodárstva a nakoniec aj s generálnym riaditeľom Sekcie lesov, ktorý je tu na balkóne prítomný. A ich odpoveď bola, že aj teda tieto mimovládne organizácie mali príležitosť a nakoniec aj predstavitelia súkromných vlastníkov lesov mali možnosť zúčastniť sa pripomienkového konania. Ja vychádzam z toho, že písomne sme teda dostali podklady, že nemali túto možnosť. A pokiaľ teda ju mali, tak tým ich zásadným pripomienkam sa nevenovala pozornosť. Tieto organizácie to nazývajú alebo hodnotia ako neštandardný proces tvorby nového zákona o lesoch.
Dovoľte mi povedať niekoľko vecných pripomienok.
Po prvé. Pán minister v úvodnom vystúpení konštatoval, že sa zakladá ústavné právo vlastníkom lesov alebo tým, ktorí na lesnom fonde hospodária, uplatňovať si náhrady za obmedzený spôsob hospodárenia. Ja teda musím na základe aj odborných stanovísk konštatovať, že tu sa nezakladá vôbec ústavný nárok a dokonca ani nie zákonný nárok. Táto úhrada za obmedzenie hospodárenia by sa mala riadiť podľa tohto zákona čiže zákona o lesoch, ak to nevyplýva z iných zákonov, predovšetkým teda zo zákona o ochrane a prírode krajiny. Tu musím skonštatovať, že optimálne znenie tohto zákona si vyžadovalo vstúpiť do tohto zákona o ochrane a prírode krajiny, aby sa teda usporiadali aj tieto záležitosti. Ak pán minister tu hovoril, že vzniká ústavný nárok, tak pomerne veľkú časť úhrady za obmedzenia pre tých, ktorí hospodária v lesoch, by v budúcnosti malo platiť ministerstvo životného prostredia. Samozrejme, tie obmedzenia, ktoré vznikajú či už z hľadiska elektrifikačných sietí alebo plynovodov, ropovodov a tak ďalej, to je prirodzené, že ich bude znášať ten subjekt, na základe ktorého požiadavky sa tieto obmedzenia robia. Ale významná časť obmedzení bude vyplývať práve zo zákona o ochrane a prírode krajiny. A tu musím skonštatovať, že v rozpočtových dopadoch súvisiacich s týmto zákonom sa neuvažuje ani s korunou na takúto úhradu. Vieme, že už ministerstvo životného prostredia s týmito úhradami alebo náhradami, alebo ujmami má vážne problémy už aj v tomto období. Ak by sa malo naplniť to ústavné právo, ak nie ústavné, tak aspoň zákonné právo pre tých, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom obmedzovaní, a v konečnom dôsledku je obmedzované ich vlastníctvo, tak sa vyžadovalo, aby v štátnom rozpočte na takýto účel boli vyčlenené prostriedky, aby to explicitne bolo uvedené aj v dôvodovej správe k zákonu.
Na margo toho mi dovoľte, aby som skonštatoval, ako sa veľmi ľahkovážne s takýmito konštatovaniami narába. Sedí tu pán poslanec Muránsky ako jeden z hlavných predkladateľov zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, o vojenských obvodoch. Určite si pamätáte, že ide o navrátenie majetku vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina. Prečo to spomínam? Uvádzam to ako bezprecedentný príklad toho, ako sa veľmi jednoducho napíše v zákone, že jeho uplatnenie si nevyžiada žiadne finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. A doslova citujem: "Predkladaná novela nebude vyžadovať prostriedky zo štátneho rozpočtu ani rozpočtu obcí, práve naopak, zníži rozpočtovú kapitolu Ministerstva obrany Slovenskej republiky v časti Výdavky na zabezpečenie činností štátneho podniku Vojenské lesy a majetky." No a aby to nebolo všetko ešte zhrnuté a podčiarknuté, tak predkladateľ je, samozrejme, povinný predložiť aj stanovisko odboru štátneho rozpočtu ministerstva financií. A v tomto stanovisku odboru štátneho rozpočtu k rozpočtovým dôsledkom návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorý som spomínal, v znení neskorších predpisov sa hovorí: "V dôvodovej správe predloženého návrhu sa uvádza: "Predkladaná novela nebude vyžadovať prostriedky zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtu obcí." Odbor štátneho rozpočtu sa s uvedeným konštatovaním stotožňuje." Dámy a páni, alebo myslím si, že sú tu len páni, bolo by to v poriadku, pokiaľ by sme nedostali zhruba asi 2 týždne dozadu informáciu, že zo štátneho rozpočtu minister obrany bude požadovať na odmínovanie tohto územia čiastku približne 1,5 mld. Sk. Súčasne teda minister obrany skonštatoval, že nemôže presne definovať, či to naozaj bude 1,5 mld., že je potrebné ešte spraviť dôkladnejšie analýzy. Takže, dámy a páni, my bez akýchkoľvek problém schválime zákon, stotožníme sa s názorom predkladateľov, že tento zákon nebude mať žiaden dopad na štátny rozpočet, a po roku alebo po 14 mesiacoch sa začne diskutovať o tom, že to, čo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili, v konečnom dôsledku bude mať dopad na štátny rozpočet. A v tomto prípade naozaj hovoríme o čiastke presahujúcej 1 mld. Sk. Rovnako takýmto spôsobom sa s rozpočtovými dopadmi, nechcem povedať, manipuluje, ale konštatuje aj v zákone o lesoch.
Ešte raz teda zdôrazňujem, významná časť obmedzení bude vyplývať práve zo zákona o ochrane prírody a krajiny. A na tento účel sa vo väzbe na tento zákon neuvažuje zo štátneho rozpočtu ani koruna. Pritom všetci veľmi dobre vieme, že tieto obmedzenia predstavujú približne tú istú čiastku, o ktorej som hovoril, 1 mld. až 1,5 mld. Sk ročne. Toto je teda, dámy a páni, minimálne dôvod na to, aby predložený vládny návrh zákona bol vrátený na prepracovanie, pretože ja som presvedčený, že nie, tak ako pán minister skonštatoval, sa zakladajú ústavné práva, ale porušujú sa ústavné práva vlastníkov.
Dámy a páni, ak som hovoril, že pôdohospodársky výbor mal ambíciu sa hlbšie týmto problémom všetkým venovať, aj keď si nemyslíme, že je to, pokiaľ je to vládny návrh zákona, povinnosťou tohto výboru, tak sme chceli ten problém riešiť komplexne a chceli sme ísť do dôsledkov napr. v tom, že považujeme za správne politické rozhodnutie, že prístup do lesov bude umožnený verejnosti. Myslím si, že by bolo bezprecedentné, keby sa začalo uvažovať o tom, že verejnosť nebude mať prístup do lesov. Samozrejme, podľa môjho názoru zákon ani nie celkom jasne potom ukladá povinnosti, ako sa teda ten občan tam má správať. Ale čo chcem povedať? Je to správne, že občan Slovenskej republiky alebo turista aj zahraničný turista má právo vstúpiť do lesa aj za predpokladu, že je to teda súkromný pozemok, nemusí to byť len štátny pozemok, ale bezprecedentnosť spočíva v tom, že vlastník alebo užívateľ platí za tieto pozemky daň a platí za tieto pozemky daň tak ako sa platí za nehnuteľnosti, ktoré sú ohradené, kde naozaj nemá cudzia osoba možnosť prístupu, a v prípade že na takéto územie vstúpi, tak ten vlastník môže uplatniť zákonné práva na to, aby tá osoba, ktorá tam nemá čo robiť, jednoducho toto územie opustila. Čo tým chcem povedať? Na jednej strane dávame možnosť, čo je správne, verejnému prístupu do lesov, na druhej strane vlastník alebo užívateľ musí z tohto majetku platiť daň z nehnuteľnosti. Ak teda hovorím, že chceli sme ten problém vyriešiť komplexnejšie, tak hovorím predovšetkým v tom zmysle, aby sme našli konsenzuálne riešenie, ak teda vlastník má tú povinnosť verejnosť tam pustiť, tak súčasne by to malo byť zohľadnené v jeho daňových povinnostiach.
A by som možno konkretizoval ešte niektoré výhrady v tom zákone. Jedna strana sporu, to znamená, mimovládne organizácie veľmi intenzívne chcú dosiahnuť stav, aby v III., IV. pásme ochrany nastupovalo hospodárenie ministerstva životného prostredia, druhá strana, samozrejme, vlastníci sa proti tomuto principiálne bránia. Prečo to uvádzam? Uvádzam to predovšetkým preto, že toto sú zásadné rozpory. Pokiaľ je predkladateľom vláda Slovenskej republiky, tak tieto zásadné rozpory mali byť vo vládnom návrhu zákona vyriešené, aj keď si, samozrejme, uvedomujem, že vyriešenie týchto zásadných rozporov je naozaj mimoriadne komplikované.
Dovoľte mi pripomenúť možno ešte jednu takú maličkosť. A to je nie jediný prípad, ktorý vo vládnom návrhu zákona rieši. Tá jedna skupina, ktorá teda je zásadne proti tomuto zákonu, hovorí, že rieši to socialisticky. Ale tento prípad je naozaj podľa môjho názoru socialistickým prístupom. Dámy a páni, vyhotovenie lesných hospodárskych plánov, samozrejme, musí robiť licencovaná organizácia, ktorá má odbornú spôsobilosť na výkon tejto činnosti. A podľa § 40 ods. 5 takúto organizáciu vyberá orgán štátnej správy, to znamená príslušný lesný úrad, ale túto činnosť platí vlastník. Ja naozaj si kladiem otázku, pán generálny riaditeľ krúti hlavou, že to tak nie je, no v § 40 ods. 5 je to dostatočne jasne napísané. Ak dovolíte, ja budem citovať, aby to bolo úplne zrejmé, a ono to má potom ešte aj svoje pokračovanie, myslím, v § 40, § 41 ods., pokiaľ si dobre pamätám, 7, z § 40 ods. 5: "Príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva zabezpečí verejné obstarávanie na vyhotovenie plánu. S úspešným uchádzačom uzatvorí zmluvu o vyhotovení plánu najneskôr do 31. decembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom skončí platnosť plánu. Tieto skutočnosti oznámi vlastníkovi a tomu, kto na tom lese hospodári." Nuž čo je to iné ako istá tendencia koncentrovať tieto výberové konania pre orgán štátnej správy? Predsa ten, kto má takéto povolenie, kto má licenciu a splní odbornú spôsobilosť, by mal sa uchádzať o priazeň vlastníkov a vlastník, ktorý to platí, by mal o tomto rozhodnúť. Samozrejme, iný prípad je, pokiaľ by tieto lesné hospodárske plány platil štát prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ale ak to tak bude, tak to bude minimálny rozsah lesných hospodárskych plánov. A pokiaľ sa týka toho § 41 ods. 7, tak ten potom hovorí, že pokiaľ takáto organizácia 5 rokov takúto činnosť nevykonáva, tak automaticky jej licencia zaniká. Možnože bolo potrebné napr. aj o tomto probléme dlhšie diskutovať, pretože ten postoj a výklad odborníkov jednoznačne smeruje k tomu, že je to teda koncentrovanie kompetencií na orgán štátnej správy a prostredníctvom takéhoto zvyšovania kompetencií sa môže zvyšovať aj stupeň korupcie, ktorý s tým súvisí.
Dámy a páni, okrem tých vecí, ktoré som uviedol, spomeniem, že aktuálne teraz zasadá, nemyslím teraz, v tejto chvíli, ale od kalamity vo Vysokých Tatrách, Vládny výbor pre Tatry. No ja teda mám isté informácie aj niektoré zápisy o rokovaní Vládneho výboru vo Vysokých Tatrách. A to, čo teda upravuje tento zákon, s tým, čo bolo predmetom záverov Vládneho výboru pre odstránenie tej kalamity, absolútne nekorešponduje. Ja, samozrejme, opäť sa necítim objektívnym rozhodcom na to, aby som mohol posúdiť, do akej miery by Vysoké Tatry mali ustúpiť rozvoju cestovného ruchu, ale, dámy a páni, ak budeme uplatňovať tento zákon v praxi, tak zase pôjdeme prostredníctvom desiatich, pätnástich alebo sto výnimiek. Z hľadiska možnosti výstavby môžeme teda dnes skonštatovať, že o tom by mal teda rozhodovať stavebný zákon. Ale ten stavebný zákon musí byť aj v súlade so zákonom o lesoch. Takže na jednej strane prezentujeme istý zámer vo Vysokých Tatrách, na druhej strane tento zámer sa nepremietne do vládneho návrhu zákona o lesoch.
Opäť, dámy a páni, jedna zásadná vec. Na Slovensku uplatnením tohto zákona vzniká duálny systém z hľadiska odvodov za záber poľnohospodárskej pôdy a za záber lesnej pôdy. Ja rešpektujem tú skutočnosť, že na lesnej pôde je les. Ten les má to optimálne obdobie zrelosti zhruba 100 rokov. Takže nie celkom sa dajú porovnávať poľnohospodárska pôda a jednoročné plodiny s lesom, ale ten duálny systém podľa môjho názoru nie je dobrý. Pri poľnohospodárskom pôdnom fonde sme záber za poľnohospodársku pôdu zrušili, v tomto zákone sa ten záber uplatňuje. A podľa môjho názoru ale sa neuplatňuje objektívne. Ak teda mám veľmi v krátkosti skonštatovať, prečo sa neuplatňuje objektívne, tak dôvod, a ten je podľa môjho názoru legitímny, na uplatnenie odvodu za záber lesnej pôdy je vlastne náhrada za tie dreviny, ktoré sú tam. Tie tabuľky ale, ktoré hovoria o zábere, zohľadňujú všetko iné, len nie, by som povedal, tú hospodársku výkonnosť toho konkrétneho lesa, ktorý by mal byť predmetom záberu. A už keby sme teda aj rešpektovali stav, že dobre, v poriadku, je to inštitút, prostredníctvom ktorého chránime naše lesy, ja som presvedčený, že na ochranu lesného pôdneho fondu a lesov existuje dostatočne silná legislatíva, ale dobre, v poriadku, keď už sme sa rozhodli ísť touto cestou, tak kladiem otázku: Ten záber má byť centrálnym príjmom štátneho rozpočtu? Podľa môjho názoru to nemá celkom logiku. Ten záber by mal byť alebo tie prostriedky získané za záber by mali byť ako garantované zdroje do novej reprodukcie lesa. Ak si zoberieme programové vyhlásenie vlády, tak pokiaľ sa týka lesného hospodárstva, tak Lesov Slovenskej republiky úloha č. 1 v programovom vyhlásení vlády bola zrušiť všetky dotácie do lesného hospodárstva. Tým chcem ale povedať, že minimálne to, čo tvorí objem finančných prostriedkov za záber lesnej pôdy alebo teda odvod za tie porasty, ktoré sú tam, by malo byť predmetom osobitného garančného fondu. Nakoniec, pri diskusii s pánom ministrom sme na tú tému hovorili a zaznelo, že už je len kúsok od toho, aby takýto garančný fond mohol vzniknúť, čo je teda na jednej strane veľmi dobré. Ale na druhej strane treba povedať, ak takáto ambícia je a tento garančný fond by vznikol a nevznikol by teda z prostriedkov štátneho rozpočtu, ale z prostriedkov vlastníkov lesov za ťažbu a z časti odvodov tých, ktorí drevnú hmotu spracovávajú, tak sa pýtam, kde inde by mal byť takýto garančný fond legislatívnym spôsobom upravený ako v zákone o lesoch. Takže aj to je teda ďalší dôvod na to, prečo som naozaj presvedčený, že ten zákon nenapĺňa tie ambície, ktoré podľa môjho názoru by mal mať. Ja rešpektujem aj tú skutočnosť, že diskusia o zákone o lesoch prebieha približne 14 rokov. Z toho dôvodu teda tiež si sám pre seba kladiem otázku, že keď už sa tento zákon dostal do parlamentných lavíc, prečo bol vyvinutý taký maximálne veľký tlak, aby bol schválený čím skôr.
Dámy a páni, okrem tých vecí, na ktoré sme mali možnosť a kapacitu prediskutovať v pôdohospodárskom výbore, existujú aj pozmeňujúce návrhy z iných výborov. A to už podľa môjho názoru naozaj bola spartakiáda. To, čo niektoré výbory Národnej rady s úplnou vážnosťou presadzovali, tak to ako boli pre mňa šokujúce veci. To, čo napr. presadzovali vo výbore pre obranu a bezpečnosť z hľadiska hospodárenia vo Vojenských lesoch a vo väzbe teda na ďalšie dôsledky, tak ten pozmeňujúci návrh by nám vlastne, pokiaľ by sme ho akceptovali, vyriešil všetky problémy a už by sme sa nemuseli ani zaoberať osobitným zákonom o zriadení akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky, lebo jedným pozmeňujúcim návrhom by sa vytvoril precedens a Vojenské lesy by vlastne mohli hospodáriť na celom území Slovenskej republiky, samozrejme, na územiach, ktoré spadajú do územia Štátneho lesného fondu. Ja naozaj teda neviem posúdiť, či to boli záujmové lobistické skupiny alebo či to tí poslanci naozaj mysleli s týmito návrhmi vážne. Na druhej strane treba povedať, že bol priestor na to, aby možno sme riskovali a pár takýchto návrhov prešlo. A predpokladám, že pokiaľ by takéto návrhy prešli, tak by predkladateľ nieže chcel, ale bol nútený tento vládny návrh zákona o lesoch stiahnuť.
Dámy a páni, ešte raz teda zdôrazňujem, že ani jedna inštitúcia, ktorej sa bezprostredne tento zákon z hľadiska aplikácie týka, nevyjadrila s týmto vládnym návrhom zákona súhlas a ani jedna z týchto zúčastnených skupín sa nezhodla na tom názore, ktorý prezentoval aj u nás vo výbore pán minister, že lepší je takýto zákon ako ten starý. Všetci sa zhodli na tom, že tento vládny návrh zákona treba predkladateľovi vrátiť na prepracovanie. To bol teda dôvod aj, prečo som ja takýto návrh predložil. Žiaľ, teda, je tu len málo poslancov na to, aby som vás mohol presvedčiť o tom, aby ste teda podporili tento návrh. Keď sa nám nepodarilo optimalizovať tú právnu normu za 14 rokov, tak nevidím dôvod, prečo by sme si nemohli dať timemal možno do konca roka alebo do konca tohto volebného obdobia a prečo by sme naozaj nemohli dosiahnuť v tých zásadných rozporných veciach konsenzuálny postoj.
Ja som sa prihlásil do rozpravy za poslanecký klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko a chcel by som povedať, že tento poslanecký klub vládny návrh zákona o lesoch v žiadnom prípade nepodporí. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.