K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, je to tlač 1141. Uvedenú novelu zákona už predkladám druhýkrát a raz som ju predkladal ako pozmeňujúci návrh. Ja si myslím, že do tretice je všetko dobré.

Od 1. januára 2004 je účinný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zo znenia zákona ako aj z jeho aplikácie v praxi je zrejmé, že vychádza zo súčasnej právnej filozofie legislatívy, ktorá je zameraná na šetrenie verejných výdavkov a na šetrenie výdavkov aj v sociálnej sfére. Súčasný, platný zákon stanovil podstatne tvrdšie kritériá nároku na priznanie prekvalifikovaného, čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku ako predchádzajúci zákon. Jednotlivé miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa platného zákona nesčítavajú. Dovoľuje sa pripočítať maximálne 10 % z ostatných diagnóz. Napríklad keď poistenec má päť diagnóz a každá znižuje jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o menej ako 40 %, nemá nárok na žiadny dôchodok i napriek tomu, že spolu tieto diagnózy znižujú jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 100 %. To znamená, že takýto občan nemá schopnosť pracovať, ale nemôže poberať ani dôchodok.

Platný zákon ustanovuje i zmenu určenia sumy úrazovej renty. Ak sa poškodenému vypláca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, zníži sa mu suma úrazovej renty a na jej zníženie je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty. Pred účinnosťou tohto zákona poistenec mal nárok na úrazovú rentu vo výške, aká mu bola príslušnou sociálnou zdravotnou komisiou priznaná. V súčasnosti ak poberateľovi dôchodku je podľa platného zákona znížený dôchodok, zároveň sa mu tým znižuje aj úrazová renta. Podľa súčasného zákona ten, kto splnil podmienky na priznanie invalidného dôchodku podľa predpisov platných do 31. decembra 2003, t. j. pred účinnosťou teraz platného zákona a kto je nepretržite zamestnaný aj po vzniku tohto nároku, tomu sa určí dôchodok podľa príjmu, ktorý mal v čase vzniku nároku na dôchodok, bez ohľadu na to, ako dlho je zamestnaný po 1. januári 2004. To znamená, že keď napríklad poistenec v roku 2004 mal dvojnásobný plat, ako mal v čase, keď mu vznikol nárok na dôchodok, napríklad pred 3 rokmi, prizná sa mu len taký dôchodok, na aký mal nárok v čase, keď mu vznikol nárok na dôchodok.

Predchádzajúce príklady názorne ukazujú, že súčasný zákon je retroaktívny a je v rozpore s demokratickým právnym poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky, pretože platný zákon upravuje právne vzťahy, ktoré vznikli ešte pred jeho účinnosťou. Napríklad podľa platného zákona Sociálna poisťovňa preskúmava invalidné dôchodky, ktoré boli priznané do 31. decembra 2003 podľa kritérií, ktoré sú až o 7 % tvrdšie ako kritériá, podľa ktorých boli tieto dôchodky priznané. Tým, že je zákon v zmysle § 263 retroaktívny, negatívne sa to dotýka najmä tých, čo boli podľa predchádzajúcej právnej úpravy zaradení v kategórii 1aa, napríklad baníci alebo aj ťažko zdravotne postihnutí.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne od 1. 1. 2004 do 31. 3. 2005 bolo preskúmaných 64 598 poberateľov invalidných dôchodkov, z toho bolo 7 419 invalidných dôchodkov znížených na čiastočný invalidný dôchodok a 7 599 dôchodkov bolo odobratých. Spolu je to 23 % celkovo preskúmaných invalidných dôchodkov. Z preskúmaných invalidných dôchodkov do vyššej kategórie bolo zaradených len 3,3 % invalidných dôchodcov. Zdravotne postihnutí ľudia, ktorí prišli o prekvalifikovaný invalidný dôchodok, alebo invalidný dôchodok, alebo im bol znížený dôchodok zo zdravotného hľadiska, väčšinou nie sú schopní zapojiť sa znovu do pracovného procesu. Neumožňuje im to ani súčasná situácia na trhu práce. U tejto skupiny občanov dochádza často k stresom, depresiám a k iným duševným poruchám. Mnou navrhovaná novela zákona odstraňuje retroaktivitu a pri jej aplikácii bude riešiť prípady, keď na základe retroakívneho konania došlo k odobratiu alebo k zmene priznaného invalidného dôchodku.

Mnou navrhovaná novela zákona umožní podľa navrhovaných § 263b vrátiť dôchodky tým dôchodcom, ktorým boli odobrané alebo znížené súčasne platným zákonom č. 461/2003 Z. z. Mnou navrhovaná novela zákona umožňuje sčítavanie jednotlivých poklesov schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým sa reálne zhodnotí celkový pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nesúhlasím s tým, že vláda by mala šetriť už aj na invalidoch, preto sa obraciam na vás, ctené kolegyne poslankyne a vážení kolegovia poslanci, o jeho podporu, aby predložený návrh zákona prešiel do druhého čítania. Za pochopenie a kladné hlasy vám vopred ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z. ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Navrhovateľ navrhuje zmeniť kritériá na priznávanie invalidity, ktoré sa zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sprísnili a vyvolali nespokojnosť tých, ktorým boli týmto zákonom odobraté. Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1142 z 25. apríla 2005 prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy. Pán Hrdlička, pán Blajsko. Tak ešte raz, vystúpi v rozprave pán Hrdlička. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán Hrdlička.

J. Hrdlička, poslanec: Vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vyjadril radosť nad tým, že kolega Ondriaš predkladá novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa snaží riešiť aspoň jeden problém, jedno úskalie zákona o sociálnom poistení, ktorým nepochybne boli sťažené životné podmienky tým najbiednejším občanom našej spoločnosti. Trošku ma mrzí, že od prijatia zákona o sociálnom poistení je, myslím si, nám všetkým jasné, že tento zákon obsahuje, ako som už povedal, mnohé problémy a úskalia. Boli tu už mnohé iniciatívy niektorých poslancov parlamentu, i opozičných, i niektorých koaličných, ktorí poukazovali na tieto problémy a snažili tieto úskalia zákona o sociálnom poistení riešiť. A preto vítam snahu pána poslanca Ondriaša, že predkladá novelu zákona, ktorá by riešila problém invalidity niektorých našich spoluobčanov. Keďže my, si myslím, veľmi dobre problematiku poznáme, chcel by som v tejto poslaneckej snemovni predniesť i vyhlásenie protestujúcich invalidných občanov. Chcem tak urobiť i z toho dôvodu, že práve táto skupina postihnutých občanov, postihnutá práve zlou legislatívou zákona o sociálnom poistení, niekoľkokrát po prijatí tohto zákona demonštrovala proti tomuto zákonu. Konkrétne proti článku, ktorý im odoberá a prehodnocuje posudzovanie invalidity. Žiaľ, niekoľkokrát prijímali vyhlásenie, výzvy i prosby pre samotného ministra, pre výbor pre sociálne veci a bývanie, a tieto výzvy neboli počuté a dokonca ani médiá nezaujímali problémy tejto skupiny občanov. Dovoľte mi teda, aby som predniesol ich vyhlásenie, výzvu.

"Zástupcovia invalidných občanov Slovenska a zvlášť tých, ktorí sme sa stali invalidnými z titulu práce v podmienkach pracovných kategórií A1, znovu upozorňujeme poslancov Národnej rady, že vláda Mikuláša Dzurindu pohŕda nielen nami, ale aj poslaneckým Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Na žiadosť sociálneho výboru Národnej rady zo dňa 15. 3. 2005, aby bolo zastavené prehodnocovanie invalidít, kde rozhodnutia boli vydané do konca roku 2003, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Kaník doteraz nereagoval. Ani pán Dzurinda doteraz nereaguje na otvorený list účastníkov protestného zhromaždenia v Prievidzi zo dňa 19.4.2005. Napriek tomu, že vplyvom psychického tlaku s odňatia invalidného dôchodku bol zabitý občan Slovenskej republiky. Preto aj dnes žiadame a apelujeme, po prvé, na predsedu vlády Slovenskej republiky a Národnú radu Slovenskej republiky okamžite zastaviť účinnosť zákona 461/2003 Z. z. v prehodnocovaní invalidít, kde rozhodnutia boli urobené do konca roku 2003. Po druhé, na poslancov, nepolitikárčite na zasadnutí Národnej rady a umožnite v máji 2005 priechodnosť navrhovaných zmien tak, aby boli krivdy napáchané odobratím invalidných dôchodkov a zmenami druhu invalidít napravené a vrátené do pôvodného právneho stavu, platného pred rok 2004 a s účinnosťou od 1.1.2004. Taktiež prijmite na zasadnutí Národnej rady také novely sociálneho zákona 461/2003, aby bola pri priznávaní invalidít odstránená súčasná brutalita, nezmyselnosť, tvrdosť, agresivita a cynickosť účinnosti tohto zákona. Po tretie, žiadame, aby pri posudzovaní invalidít bola uplatňovaná komplexná definícia zdravia a nielen niektoré účelovo uplatňované súčasti. Pri hodnotení poškodenia zdravia žiadame nie nejaké 10-percentné navyšovanie, percentá za ďalšie ochorenia, ale komplexné posúdenie zdravotníckeho stavu ako súčet diagnóz s možnosťou ďalšej práce invalida. Túto požiadavku zapracovať do sociálneho zákona č. 461/2003."

Vážené dámy a páni, vážení kolegovia, chcem vás naozaj požiadať, aby sme k tomuto zákonu pristupovali nie z toho hľadiska, či ho predkladá poslanec za Komunistickú stranu alebo z nejakého iného politického hľadiska, ale naozaj pri hlasovaní o tom návrhu zákona mali na zreteli a na pamäti naozaj ťažko denno-denne skúšaných občanov, ktorí tento zákon, zákon o sociálnom poistení, žiaľ, má takýto názov, denno-denne postihuje. Ja vám ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Blajsko, Tkáč, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý vystúpi pán poslanec Blajsko.

A. Blajsko, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, chcem nadviazať na slová pána Hrdličku, kolegu, a takisto predkladateľa, ktorý uviedol vo svojej reči tie základné atribúty tohto paragrafového znenia. Povedal, že bude tretíkrát, keď predkladá tento návrh. Ja som včera, včera sa hlasovalo, prosím vás pekne, o identite tohto istého návrhu a chýbal jeden hlas. Vy všetci veľmi dobre viete a ja som o tom presvedčený, ja som s vami rozprával aj z koalície, že je to pravda. Dá sa to napraviť. Ja som išiel ďalej. Išiel som do Sociálnej poisťovne. Urobil som si rozbor tejto veci. Sociálna poisťovňa s týmto nemá ozaj problém. Celkovo ide asi o 20 % prípadov pre posudzovanie. Pokiaľ ide o vôbec charakter postupu, mi nejde o to, aby som to bol ja, ktorý dá ten pozmeňovák, môže ho dať kľudne koaličný poslanec. Vyzlečme stranícke tričká, máme v Národnej rade, ja neviem, 20 baníkov, každý im sľubuje, že musíme to vyriešiť, cítime, že je to krivda, poprosím a prihováram sa vám všetkým, aj koaličným poslancom, pridajte sa a zlomme konečne tento, neviem, sedemkrát alebo desaťkrát opakovaný bod rokovania v Národnej rade. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som veľmi oceniť prístup pána poslanca Ondriaša k tomu, že sa podujal sformovať nápravu tých krívd, ktoré sa vo veľmi pokazenej architektúre sociálneho poistenia v prvom pilieri udiali za posledné mesiace či roky. Treba uviesť, že za zrušením invalidity sú stovky, tisíce ľudí, veľmi často baníkov, ktorí pracovali vo veľmi zložitých podmienkach. Desiatky rokov boli invalidní a zrazu prišiel paragraf a už invalidní nie sú. Desiatky rokov sú to ľudia, ktorých osudy sú veľmi zložité, ktorých sociálne postavenie sa každým rokom zhoršovalo a zhoršovalo a príde papier, príde stanovisko posudkovej komisie či posudkára a už zrazu invalidní nie sú. Desiatky rokov invalidní boli a nástupom jednej politickej garnitúry na ministerstve práce sa invalidita ruší. Považujem to za nedôstojné v 21. storočí a preto odstránenie tejto krivdy je len čiastkou do nevyhnutnosti úplnej opravy sociálneho poistenia. Chcem uviesť, že celý systém lekárskej posudkovej služby pre účely sociálneho zabezpečenia je nanič. Je nedôstojný 21. storočia, nedôstojný humanitných cieľov tejto spoločnosti. Treba, aby sa lekárska posudková služba osobitným právnym režimom dostala na nezávislosť, aby nebola závislá od toho, či má, alebo nemá Sociálna poisťovňa fondy. Pán kolega Ondriaš, držím vám palce a verím, že aj ostatní kolegovia. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, po vyjdení predmetného zákona slovenská spoločnosť razom ozdravela. Naraz máme menej invalidov, národ je zdravší a poisťovňa sa teší, že má menšie výdavky. Vôbec národ nevyzdravel, národ len zosmutnel, že lekárske posudkové komisie aj tých občanov, ktorí sú invalidi, posúva z tejto invalidity do iného právneho režimu. Myslím, vážení poslanci, kolegovia, že tak ako ja, aj vy ste dostali viacero listov od zúfalých občanov, ktorým sa zo dňa na deň zmenila finančná situácia a vôbec sa nezlepšil ich zdravotný stav, ba práve naopak, dostali pocit krivdy, ktorá im v deň a noc tlačí ich psychiku. Preto myslím, že náprava tohto legislatívneho zákona, ktorý bol prijatý, a táto novela, ktorá má skutočne vrátiť vec do pôvodného stavu, je plne odôvodnená a vôbec by sme nemali pozerať, tak ako tu bolo povedané, na politické tričká, ale na osudy ľudí, ktorých sa tento legislatívny návrh týka. Poslanci Hnutia za demokratické Slovensko sa už viacerí vyjadrili a ja sa tiež vyjadrujem, že tento legislatívny návrh podporím. Bez ohľadu na... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem. Som veľmi rada, že sa viacerí kolegovia vyjadrujú kladne k predkladanému návrhu a teším sa, že snáď len poznanie a uvedomenie si našej zodpovednosti dospeje na slušnú úroveň. Na adresu ministra Kaníka tu už bolo dnes povedané dosť, pretože jeho meno sa spája s týmito reformami v sociálnej oblasti. Prosím však, vážené kolegyne, kolegovia, aby sme si uvedomili, že tu nie je iba minister Kaník. Prečítajte si začiatok textu ústavy, kde sa hovorí, že Slovensko je demokratický a sociálny štát. Všetci ju porušujeme tým, čo robíme. Je to nie iba arogancia, ale surovosť všetkých nás, ak neuznáme právo invalidov na podporu zo strany štátu. Ja vás prosím, aby sme sa zobudili a uvedomili si, načo tu vlastne sedíme. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ požiadal o slovo. Nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi krátko. Ja ďakujem za podporné slová a ešte raz by som v mene mojom, ale hlavne v mene invalidných dôchodcov vás prosil o podporu tejto novely zákona. Pomôžme im, potrebujú to. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacieho priestoru. Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam, najprv o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1135. Prosím pána poslanca Cupera, ktorý je spravodajcom k tomuto, aby uviedol jednotlivé hlasovania.

Takže ďalší člen ústavnoprávneho výboru, pán poslanec Husár, nech sa páči, uvádzajte jednotlivé hlasovania.

S. Husár, poslanec: Ďakujem pekne, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, kľud!

S. Husár, poslanec: ... písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za 62, proti 25, zdržalo sa 33 poslancov, 4 nehlasovali.

Konštatujem, že neschválili sme návrh, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

Ďakujem, pán poslanec.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Žiaka. Páni poslanci, ak tu nebude kľud, vyhlásim prestávku.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Žiaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady, tlač 1136. Pán poslanec Miššík ako spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

Faktické, pardon, faktické nie sú. Po hlasovaní vám dám slovo.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 38, proti 52, zdržalo sa 40 poslancov.

Návrh sme neschválili.

Pán poslanec Hrdlička, nech sa páči. Nie? Ďakujem pekne.

Budeme pokračovať v hlasovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1130. Prosím pána poslanca Vavríka, aby uviedol jednotlivé hlasovania.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne, kolegovia, k predmetnej tlači 1130 som ako spravodajca navrhol, aby Národná rada prijala uznesenie, v ktorom posunie tento materiál do druhého čítania. Dajte, prosím, hlasovať o mojom návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu prerokovať teda tento návrh zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 129, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Nech sa páči, lehoty a výbory.

R. Vavrík, poslanec: Pán podpredseda, poprosím vás, keby ste dali hlasovať o tom, aby túto tlač prerokovali tri výbory, ústavnoprávny výbor, osobitný kontrolný výbor nad dohľadom nad činnosťou Vojenského spravodajstva a výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň navrhujem, aby bol gestorským výborom. Ďalej prosím, aby sme v tomto hlasovaní odsúhlasili, že tieto výbory prerokujú predmetný návrh novely do 19. júna a gestorský výbor do 20. júna tohto roku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 132, za návrh 132.

Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor ako aj lehotu výborom na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

Budeme pokračovať návrhom skupiny poslancov Národnej rady a hlasovaním o tomto návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, tlač 1134. Pani poslankyňa Demeterová ako spravodajkyňa, máte slovo.

M. Demeterová, poslankyňa: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších prepisov prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 46, proti 37, zdržalo sa 49 poslancov, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že Národná rada nepostúpila tento návrh zákona do druhého čítania.

Ďakujem. Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1137. Pán poslanec Ivančo, nech sa páči, máte ako spravodajca slovo a prosím, aby ste uviedli prvé hlasovanie ohľadne rozhodnutia Národnej rady o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil jeden poslanec a nezaznel žiadny pozmeňujúci návrh, takže prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 130, zdržal sa 1.

Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

Nech sa páči, výbory a lehoty.

J. Ivančo, poslanec: Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 20. júna 2005. Hlasujme teda, pán predsedajúci, o určení výborov a o lehotách na prerokovanie návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 129, za 128, 1 sa zdržal hlasovania.

Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

Ďakujem. Pokračujeme v hlasovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 1089. Pán poslanec Horák ako spravodajca, máte slovo.

V. Horák, poslanec: Dobrý deň, ďakujem pán predsedajúci za slovo. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 60, proti 20, zdržalo sa 53 poslancov, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že tento návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

Pokračujeme v hlasovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja, Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani, tlač 1139. Pán poslanec Komlósy ako spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

Zs. Komlósy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 131, za 59, proti 38, zdržalo sa 34 poslancov.

Konštatujem, že sme ani tento návrh zákona nepostúpili do druhého čítania.

A budeme ešte hlasovať o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 1141. Pán poslanec Horváth, nech sa páči, máte slovo ako spravodajca.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 63, proti 2, zdržalo sa 60 poslancov, nehlasovali 8.

Konštatujem, že zákon sme nepostúpili do druhého čítania.

(Pískanie v rokovacej sále.) Páni na balkóne, dodržujte rokovací poriadok aj vy. Čo sú to za spôsoby? (Hlasy v rokovacej sále.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať, že zajtra ráno o 9.00 hodine začneme prerokúvať Trestný zákon a samozrejme všetko, čo do 11.00 hodiny prerokujeme aj dnes, poprípade zajtra, o tom budeme o 11.00 potom hlasovať. (Hlasy v sále.) Samozrejme. Je nejaká námietka? Nie. Ďakujem pekne.

Takže budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou (tlač 1127).

Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 1138. Dávam slovo poslancovi Dušanovi Čaplovičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. (Ruch v rokovacej sále.)

Páni poslanci, vzhľadom na hluk vyhlasujem prestávku do 17.25 hodiny.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Tak, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní tak, ako som to oznámil, o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou (tlač 1127).

Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, za skupinu poslancov môžete návrh zákona uviesť a odôvodniť.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k zdôvodneniu návrhu zákona, ktorého obsahom je zmena filozofie platenia poplatkov za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou, súčasných koncesionárskych poplatkov, pojem, ktorý, aby som to upresnil, vznikol niekedy v 20., 30. rokoch minulého storočia, keď len niektorí občania Česko-slovenskej republiky vlastnili rozhlasový prijímač a platili si na koncesiu. Odporúčaním parlamentného zhromaždenia č. 1641 z 27. januára 2004 žiada Rada Európy, aby vlády členských štátov potvrdili svoje odhodlanie udržiavať silné, životaschopné a nezávislé verejnoprávne vysielanie, ktoré zároveň prispôsobia požiadavkám digitálneho veku a definovali vhodný legislatívny, inštitucionálny a finančný rámec pre fungovanie verejnoprávneho vysielania. V súčasnosti existuje všeobecná zhoda o nevyhnutnosti podpory a uchovania duálnych systémov Európy, v ktorých prosperujú bok po boku súkromní a verejnoprávni vysielatelia. Práve duálne systémy patria k najväčším kultúrnym, sociálnym a ekonomickým vymoženostiam Európy. Je to európska tradícia, demokratická tradícia, ktorá sa dlhé roky v demokratickej Európe aj rozvíjala. Iste sa zhodneme aj v tom, že na zachovanie, respektíve na jeho zachovanie je nevyhnutné zabezpečiť primeraný a dostatočný legislatívny, organizačný a finančný rámec, aby verejnoprávni vysielatelia mohli zodpovedne plniť svoje úlohy, ktoré im vyplývajú zo zákonov. To však neznamená, že pravidlá financovania verejnoprávnych vysielateľov musia byť založené na princípe vytvorenia primeraného, bezpečného a predovšetkým transparentného rámca financovania, ktorý zabezpečí verejnoprávnym vysielateľom prostriedky potrebné na napĺňanie poslania, úloh vyplývajúcich z ich verejnoprávnosti v zmysle už spomínaných zákonov o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii. Zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase a zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii vytvorili, obidva tieto zákony vytvorili novú organizačnú štruktúru a definovali úlohy verejnoprávnych vysielateľov tak, aby zabezpečili ich legitímne postavenie v našej spoločnosti. Dnes základný finančný rámec verejnoprávnych médií zabezpečuje zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V súčasnosti sa však ukazuje, že táto právna úprava už z minulého storočia, ako som aj v úvode spomenul, prečo sa to nazývalo koncesie, nezabezpečuje primeraný, bezpečný a transparentný rámec financovania verejnoprávneho vysielania, čiže platenia koncesionárskych poplatkov. Nielenže má komplikovaný a nákladný systém vymáhania nezaplatených poplatkov, ale pri samotnej povinnosti platiť poplatok existuje legislatívna diera, ktorá spôsobuje, že na základe čestného vyhlásenia je možné poplatok legálne neplatiť. Koncesionárske poplatky sú ako verejná platba tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania, pôvodne ako platba za úradne povolenie prijímať rozhlasové a televízne služby prostredníctvom konkrétneho prijímača z počiatku rozhlasového, neskôr keď vznikla televízia, televízneho. Analýzou a porovnaním zahraničných foriem a spôsobov finančného zabezpečenia televíznej a rozhlasovej programovej služby verejnoprávnych vysielateľov s dôrazom na systémy členských krajín Európskej únie sa dospelo ku skutočnosti, že najvhodnejším legislatívnym riešením financovania je zavedený systém koncesionárskych poplatkov. Je to istá tradícia, ktorá vznikla, mala svoju históriu, svoje tradičné ukotvenie, ale my už sa nachádzame nie v 20. ale v 21. storočí. Prichádzajú obrovské zmeny a v rámci týchto obrovských zmien aj digitalizácie tohto veku 21. storočia. Treba myslieť dopredu a pripravovať legislatívu smerom dopredu.

V súčasnosti s ohľadom na slobodu prijímania informácií čl. 10 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 17 Listiny základných práv a slobôd však príjem rozhlasového alebo televízneho vysielania nie je možné viazať na súhlas štátnych orgánov alebo na princíp kódovanej služby. A tak napriek tomu, že koncesionársky poplatok je v súčasnosti naviazaný na prijímač, je vo všeobecnosti považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh verejnoprávnych vysielateľov, služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Opakujem, súčasný systém výberu koncesionárskych poplatkov je však nedostatočný už v dnešnej dobe a zrejme aj, pokiaľ máme skúsenosti, aj nevyhovujúci. Odporúčanie výboru ministrov Rady Európy č. 9610 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania ustanovuje, že ak je financovanie verejnoprávnych vysielateľov založené na koncesionárskych poplatkov uplatňujú sa nasledovné princípy. Ja ich v stručnosti len zopakujem. Orgán, ktorý rozhoduje o financovaní, nesmie zasahovať do redakčnej nezávislosti a inštitucionálnej autonómie vysielateľa, výška poplatku musí vychádzať z oprávnených nákladov a zohľadnení trendov nápadovosti, systém musí zabezpečiť kontinuitu financovania a možnosť dlhodobého plánovania a napokon, po štvrté, ak sa poplatky rozdeľujú medzi viacerých verejnoprávnych vysielateľov, rozdelenie sa musí uskutočniť spôsobom, ktorým sa spravodlivo uspokoja potreby každého vysielateľa.

Európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na princípe solidárnej platby. Navrhovaná úprava v tomto predkladanom zákone, poplatok bez väzby na vlastníctvo prijímača, ctené dámy, vážení páni, v plnom rozsahu akceptuje tento princíp solidárnosti, zároveň sa stáva spravodlivejším vo vzťahu k používateľom služby - divákom a poslucháčom. V návrhu sa vychádza z nezvýšenej sumy poplatku, ktorá by pri plánovanom a efektívnom výbere mala zabezpečiť primerane dostatočné množstvo zdrojov.

Základný rozdiel oproti predchádzajúcej úprave je v definovaní platiteľa poplatku a účelu platby, ktorý bol doteraz sporný, respektíve otázny a to nielen v nadväznosti na slobodu vlastníctva, ale aj slobodu slova. Navrhovaná úprava prekvalifikovala poplatok za vlastníctvo prijímača na poplatok za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou. Prístup k týmto službám je v podstate na celom území Slovenskej republiky a je povinnosťou - to podčiarkujem -, je povinnosťou verejnoprávnych vysielateľov rozložiť programovú skladbu tak, aby prístup k jednotlivým druhom programov bol zabezpečený na celom, opakujem ešte raz, na celom území Slovenskej republiky. Argument, že je nezmyselné platiť za službu, ktorú nevyužívame, je v kontexte platby koncesionárskeho poplatku za vlastníctvo prijímača nevecný a to najmä z dôvodu, že samotné vlastníctvo prijímača, rozhlasového prijímača alebo televízneho prijímača, neznamená využívanie služby, ktorá sa z koncesionárskych poplatkov financuje. Navyše v súčasnosti už televízny prijímač alebo rozhlasový prijímač naozaj nie je jediným technickým prostriedkom, ktorý umožňuje prijímať rozhlasové a televízne vysielanie. Navrhovaná úprava tak pokračuje v konštrukcii možnosti použitia služby verejnoprávneho vysielateľa, ktorá rezonuje aj v platnej úprave. Princíp solidarity, ten podčiarkujem tiež, v sebe absorbuje previazanosť platby na priame využívanie konkrétnej služby, čo by bolo v rozpore nielen s odporúčaním Rady Európy, ale aj s Dohodou o ochrane ľudských práv a základných slobôd, listinou základných práv a slobôd a tým aj Ústavou Slovenskej republiky. Snahou navrhovanej úpravy je, aby skutočne ten princíp solidarity, bez ktorého sa nedá financovať verejnoprávne vysielanie prostredníctvom verejných platieb, bol čo najspravodlivejšie rozdelený v spoločnosti. Pri konštrukcii systému sme preto, hovorím za skupinu predkladateľov poslancov, zohľadnili štatistické ukazovatele o reálnom prístupe k službe verejnoprávnych vysielateľov, z ktorých vyplynulo, že takmer 100 %, podčiarkujem, 100 % domácností vlastní televízny prijímač a všetky domácnosti vlastnia rozhlasový prijímač. Je teda neodôvodnené a neefektívne skúmať, či nejaká osoba v domácnosti má, alebo nemá vo vlastníctve tento prijímač. Je to aj, podľa mňa, cez tých inšpektorov vstup do súkromia občana a je to veľmi ťažké a i keď v zahraničí to niekde funguje. Považujem to za porušenie súkromia každého občana aj v našej republike. Po druhé, skutočnosť, že technický pokrok v oblasti diapazónu prijímačov vysielania už zďaleka nie je viazaný iba na televízny prijímač alebo rozhlasový prijímač, napríklad prostredníctvom telefónu a počítača, po tretie, reálny prístup ku službe verejnoprávnych vysielateľov, osobitné postavenie týchto inštitúcií v krízových situáciách štátu, kedy by bola služba týchto verejnoprávnych médií v oblasti informovanosti jediná a určená pre všetkých. To znamená pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Po ďalšie, skutočnosť, že verejnoprávni vysielatelia prinášajú spoločnosti aj ďalšie benefity ako len primárne vysielanie programov, vzdelávanie, výchovu, podporu umenia a tak ďalej a tak ďalej. A napokon rozloženie finančného zaťaženia na spoločnosť v kontexte využitia služby aj právnickými osobami v súlade s princípom solidarity. Oproti platnej úprave sa vylúčili z povinnosti živnostníci a iné právnické osoby, ktoré nie sú založené za účelom dosahovania zisku. Tým sa vlastne vytvára takéto, by som povedal, ústretové gesto aj voči tejto skupine občanov našej republiky. Na základe uvedeného sa hľadal vhodný zjednocujúci prvok, ktorý by umožnil efektívny výber verejnej platby pri čo najlacnejšom riešení jeho nevyhnutnej administratívy akceptujúci princíp, znovu opakujem, solidarity, istého nastolenia poriadku v našej spoločnosti, ale zohľadňujúci pri tom spravodlivé prerozdelenie platby spoločnosti. Navrhovaná konštrukcia znamená výrazné zjednodušenie kontrolného systému platenia poplatkov a ich vymožiteľnosti súdnou cestou, pretože týmto nebude nutné zo strany Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie dokazovať vlastníctvo prijímačov. Práve tento problém rešpektujúci 21. čl. Ústavy Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti obydlia, už som na neho upozornil, sa javil podľa súčasnej platnej úpravy zákona o koncesionárskych poplatkoch ako neriešiteľný. Odber elektrickej energie zabezpečuje dostatočnú identifikáciu domácností, navyše zohľadňujúc aj najnovšie tendencie aj v oblasti tých technológií, keďže v budúcnosti sa počíta s vysoko rýchlostným prenosom dát cez internet práve cez elektrické káble. Uvedené riešenie vzhľadom na vývoj tak možno budú nasledovať aj ďalšie krajiny Európskej únie, pričom pre EBU je táto konštrukcia prijateľná. Keď sa to predložilo tej medzinárodnej asociácii, medzinárodnej únii rozhlasového vysielania, je prijateľná a odporúčaným riešením problematiky koncesionárskych poplatkov. Právne oddelenie k tomu dalo pozitívne stanovisko. Z rozsahu platiteľov pri tejto konštrukcii tak vypadnú len tí požívatelia služby, ktorí neodoberajú elektrickú energiu, čo je určitým zohľadnením ich sociálneho statusu. Navrhovaná úprava úľavami zohľadňuje aj ďalšie sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľov, dôchodcovia, poberateľ dávky v hmotnej núdzi, 50-percentná platba, zdravotne ťažko postihnutí ľudia oslobodení. Toto všetko je v tomto návrhu zákona. V návrhu je tiež vyriešený problém viacnásobného odberu elektrickej energie, napríklad chaty, vlastníctvo viacerých domov a bytov tak, že viacnásobný odberateľ bude platiť len jeden poplatok. Tento problém bol už technicky vyriešený a overený súčasným vyberateľom poplatkov Slovenskou poštou, akciovou spoločnosťou. Princíp solidárnej platby nie je najspravodlivejším systémom. Avšak je jediným, ktorý umožňuje participovať verejnosti na niečom, čo je vo verejnom záujme dôležité pre celú spoločnosť. Napríklad osoba, ktorá nikdy nebola chorá, platí odvody za zdravotnú starostlivosť o človeka, ktorý napríklad trpí obezitou z dôvodu zlej životosprávy. Konštrukcia platby za verejnoprávne vysielanie prostredníctvom osoby, ktorá je odberateľom elektrickej energie, je spravodlivejšia a znovu podčiarkujem, oproti konštrukcii platby za prijímač pri princípe solidarity, ktorý som uviedol. Poplatok nie je vhodné porovnávať s daňou a to najmä z dôvodu, že daň je všeobecná verejná platba na zabezpečenie úloh štátu. Koncesionársky poplatok, v úvodzovkách, je platba, ktorou verejnosť prispieva na zabezpečenie verejnoprávneho vysielania na princípe solidarity, zohľadnenia potrieb iných priamo verejnoprávnym vysielateľom. Je dôležité v závere môjho zdôvodnenia poznamenať, že ekonomická životaschopnosť koexistencie verejných a súkromných vysielateľov, ktorá garantuje diverzitu a mediálny pluralizmus, závisí na mechanizmoch, ktoré verejnoprávnym vysielateľom poskytujú spravodlivú kompenzáciu za plnenie ich verejnoprávnych záväzkov. Verejné financovanie, ktorého hlavným zdrojom sú poplatky od občanov, má za cieľ vyvážiť náklady a záväzky. To znamená spomínané služby vo verejnom záujme, ktoré vo svojom dôsledku vytvárajú potrebný sociálny prospech. Všetky súčasné systémy financovania verejnoprávneho vysielania v Európe sa vyznačujú na jednej strane silným a nevyhnutným prvkom verejného financovania a na strane druhej pluralitou zdrojov. Ako nedávno zopakovala Európska komisia vo svojom bielom dokumente o službách vo verejnom záujme, členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť pre systém, ktorý najlepšie vyhovuje ich vyvíjajúcim sa národným podmienkam, akceptujúc na jednej strane tradíciu a na druhej strane tú fúziu s modernitou a s moderným pohľadom do budúcnosti. Vo všetkých rozhodnutiach komisie tak verejné financovanie aj prostredníctvom koncesionárskych poplatkov bolo legitímne a v súlade s právami a slobodami jednotlivca ako aj v súlade so zásadami hospodárskej súťaže.

A v závere mi dovoľte povedať také desatoro, čo vlastne tento nový návrh zákona prináša.

Po prvé, nezvyšujú sa koncesionárske poplatky, to je veľmi dôležité.

Po druhé, poctivých koncesionárov, tých, ktorí dodržiavali zákon, tých sa to nedotkne. Dotýka sa to tých, ktorí zákon o platení koncesionárskych poplatkov nedodržiavali, neplatili ich.

Po tretie, návrh zákona systematicky a dlhodobo rieši financovanie verejno-právnych médií Slovenskej republiky.

Po štvrté, vnáša, čo som spomínal, poriadok na jednej strane a transparentnosť do systému financovania.

Po piate, je postavený na princípoch solidárnej platby tak ako napríklad nemocenské poistenie, tak ako napríklad ja ako nešofér prispievam na výstavbu diaľnic, líniových stavieb aj preto, že sa na nich vozím, ale nie svojím autom, ale prostredníctvom verejnej dopravy. Tak ako keď niekto nemá doma televízor, ide, ale to už sú veľké výnimky, ide navštíviť suseda a používa, samozrejme, toto verejnoprávne médium, povedzme, pri vysielaní zápasov z majstrovstiev sveta v hokeji, čiže využíva verejnú službu.

Po šieste, spojením dvoch poplatkov, to je veľmi dôležité, do jedného, to znamená 100 korún za STV a 40 korún Slovenský, rozhlas teda 140 korún spoločne, sa šetrí pre obe verejnoprávne médiá okolo 100 miliónov korún, ktoré môžu použiť, pretože práve tá platba Slovenskej pošte osobitne bolo z každého tohto príspevku osobitne platená. V tomto prípade budú platiť len za jeden ako bonus.

Po siedme, vytvára predpoklady na to, aby verejnoprávne médiá mohli fungovať nezávisle a bez priamych dotácií zo štátneho rozpočtu umožní plniť v plnom rozsahu verejne služby týchto médií tak, ako sú definované v spomínaných zákonoch.

Po ôsme, zabezpečuje kontinuitný rozvoj národnostno-etnického a regionálneho vysielania, samozrejme, s perspektívou potreby a čo sa vyžaduje aj z titulu zákona - celorepublikového pokrytia.

Po deviate, má podporu právneho oddelenia Európskej vysielacej únie, EBU, ktorú som už spomínal. Ten materiál mám k dispozícii.

A po desiate, zachováva rovnaký, polovičný poplatok pre dôchodcov a občanov v hmotnej núdzi a tí, ktorí sú postihnutí zdravotne, sa im môže tento poplatok odpustiť.

Toto je vlastne, myslím, že gro pre zdôvodnenie tohto návrhu zákona. A ešte by som chcel poukázať na to, že kým súčasne platný zákon pri výbere koncesionárskych poplatkov, teda to je tá 212/1995 Zb., dovoľovala pre Slovenský rozhlas výber okolo 584 mil. Sk, Slovenská televízia 1 427 000 000, spolu vyše 2 012 000 000 korún. Po tomto návrhu je, samozrejme, to je ideálny stav tých 100 %, tie, samozrejme, nikdy nedosiahneme, ale keby sme dosiahli pri tomto 60-percentnom terajšom výbere aspoň 80 - 85 až 90 % výber, tak je tu stav, že Slovenský rozhlas bude môcť pri tom prepočte - 70 % Slovenská televízia, Slovenský rozhlas 30 % - dostávať do svojho rozpočtu na verejnoprávne služby 1 217 000 000 Sk a Slovenská televízia 2 838 000 000 Sk. To je skutočne suma, ktorá výrazne pomôže obidvom verejnoprávnym médiám v Slovenskej republike zabezpečovať služby vo verejnom záujme a skutočne sa nebudú musieť každoročne trápiť, by som povedal, s mínusovým rozpočtom. Naopak, budú môcť dlhodobo rozhodovať o koncepcii verejnoprávnej služby Slovenskej republiky a slúžiť našim občanom.

Verím pevne, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že návrh zákona podporíte a posuniete do druhého čítania. Samozrejme, viem, že je tam veľa ešte boľavých miest, ktoré je možno spoločne s vami, s vašimi pripomienkami v druhom čítaní riešiť tak, aby tento zákon slúžil predovšetkým obidvom našim verejnoprávnym médiám, ale predovšetkým, nadovšetko občanom Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.