V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte v rámci rozpravy vystúpi pani... Pardon ešte, najskôr faktické poznámky na vystúpenia. Pani poslankyňa Demeterová.
M. Demeterová, poslankyňa: Očakávala som, že možno...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová, poprosím vás, prepáčte, ešte majú prednosť pán poslanec Blanár a pán poslanec Tkáč s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Blanár ako prvý, pán Tkáč ako druhý, potom vystúpite v rozprave.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel dotknúť tej časti môjho kolegu, kde hovoril o tom, že my hľadáme partnerský vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancami. A toto treba zdôrazniť, pretože to, čo povedal pán minister, vyznieva, že my sme tu apriori proti zamestnávateľovi a staviame ho do pozície nejakého vykorisťovateľa, ktorý tu chce všetkých zamestnancov zničiť a my mu v tom chceme zabrániť. To vôbec nie. My si ctíme to, aby jednoznačne bol vzťah rovnovážny, aby neprevažoval ten zamestnávateľ nad zamestnancom a to je pre nás dôležité. Samozrejme, pán minister to nepočúva, lebo som mu chcel ešte povedať, aby mi vysvetlil, čo sú tie populistické slová, ak tu nahrádzame napríklad, že namiesto, alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa rozviaže pracovným pomerom. My tam dávame: "Ak na súvislé, menej závažné porušovanie..." No čo je na tom populistické, nech mi to vysvetlí niekto! Ak tam chceme dať záruku, že naozaj to niekto nechce zneužiť. Zdôrazňujem ešte raz, náš záujem je urobiť rovnocenný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, pretože si rovnako uvedomujeme, že zamestnávateľ je veľmi dôležitý a má na pleciach zodpovednosť za zamestnanca. Nič viac a nič menej, pán minister, a naozaj, tie slová o populizme sú podľa môjho názoru absolútne nemiestne. Ja som to tu už aj spomenul, ak sa tu riešia také veci, ktoré ste mali vy vyriešiť ako nahrádzanie medzi slovami, pojmologickými, aby to bolo jasné, aby sa to nemohlo zneužívať, tak vy hovoríte o tom, že je to populistické, tak nehnevajte sa na mňa, to naozaj nemá žiadnu obsahovú váhu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Sebavedomie tohto ministra je zrejme asi v tom, že riadil krčmu a hotel a myslí si, že môže riadiť slovenské pracovné právo. (Potlesk.) Je to síce kvalifikácia...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Malý moment, ja vás preruším, pán poslanec Tkáč. Páni, my sa poznáme tam na tom balkóne. Rokovací poriadok Národnej rady platí pre všetkých. Ja vás poprosím, akékoľvek prejavy súhlasu alebo nesúhlasu, v súlade s rokovacím poriadkom ja nemôžem dopustiť. Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Na jeho nekompetentnosť skutočne je stratou času reagovať, ale chcel by som podporiť tie slová pána poslanca Madeja za predkladateľov, že je naozaj nevyhnutné opätovne sa komplexne i koncepčne vrátiť k Zákonníku práce a k celej sústave pracovnoprávnych predpisov, a to osobitne vo vzťahu ku schválenej zmluve o Ústave pre Európu. V každom prípade charta sociálnych práv, ktorá v tejto zmluve je, vyžaduje revíziu slovenského pracovného práva, zároveň vyžaduje revíziu aj to, akým spôsobom prehrávame temer denne pred Európskym súdom pre ľudské práva pracovnoprávne spory v súvislosti s tým, že chýbajú a absentujú pracovné súdy, ktoré by riešili individuálne i kolektívne pracovné spory. Preto táto novela, ktorú plne podporujem, zodpovedá tejto etape a pripravujeme v tejto súvislosti naozaj koncepčný prístup k pracovným vzťahom a to aj vo vzťahu k revidovanej Európskej sociálnej charte, lebo je pre Slovensko sociálnou hanbou aj to, že tento dokument Slovenská republika zatiaľ z Rady Európy neratifikovala, a bude sa to týkať aj ďalších dohovorov Medzinárodnej organizácie práce.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová, nech sa páči.
M. Demeterová, poslankyňa: Nevyužila som právo spravodajcu navrhnúť, odporučiť tento návrh zákona do druhého čítania, pretože súhlasím s vecnými argumentmi pána ministra a súhlasím aj s tým, že je to otázka toho, či niekto sa hlási k socialistickej platforme, alebo nie. My sme prijali Zákonník práce tu v 2003. roku na základe dohody ako tripartity. Mali sme to na výbore. Všetci dobre viete. Konkrétne sme hovorili o určitých vylepšeniach. Rokovalo sa o tom veľmi dlho, dokonca odbory s pánom ministrom mali pomerne veľký spor. Ja som preto tu nechcela toho zaťahovať, myslela som, že budeme vecne diskutovať, ale tribúny na balkóne ma utvrdili v tom, že to je jednoducho populistický návrh. A to nepovedal pán minister, ale to hovorím ja.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Blanár. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Angyalová.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám svoje vlastné skúsenosti s tým, keď sa rozbiehajú emócie, naozaj, lebo ja som človek, ktorý je cholerický, takže keď sa tomu môžem vyhýbať, tak sa tomu vyhýbam. Takže chcem len vysvetliť, prečo som povedala, že sa slovo socialistický tu používa pejoratívne, a nehovorte mi, prosím, že nie. Slovo socializmus tu 40 rokov bolo používané v nejakom zmysle. Ak 40 rokov sa tu používa v nejakom zmysle a dnes v tejto rozprave sa ním označuje práve toto obdobie, tak potom samozrejme, že vidíme len to pejoratívne. Socialistický v zmysle socialistickej internacionály označuje zase politologický prúd a to by sme si tak mohli trošičku rozdeliť, lebo keby toto chcel pán minister povedať, tak by som nepovedala, že používa silné slová, ani vám, pani kolegyňa. Takže toto by bolo asi dobre si ujasniť. Možno taký drobný prípad. Keby meno Ľudovít sa 40 rokov používalo v nejakom pejoratívnom zmysle, asi ani pán minister ho nechcel nosiť. To je veľmi jednoduché. Skrátka toto slovo sa v našich zemepisných šírkach používa na to, aby ste druhých osočovali. Preto som sa voči nemu ohradila. Nemám žiadny problém, že moja strana je v Socialistickej internacionále.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blanár.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, ja chcem len krátko doplniť, lebo pani kolegyňa Demeterová sa snažila ako povedať, že to je v tom politologickom slova zmysle, len to nebolo vysvetlené. Lebo naozaj, keď sa tu vyslovuje slovo socializmus, tak sa vždy chápe socializmus komunistický a to vonkoncom nemá s nami nič spoločné a mrzí ma, keď sa k tomu znižujete pri svojej argumentácii, a chcem veriť tomu, že ste to mysleli v tom politologickom slova zmysle, lebo sa dobre poznáme, ale naopak, mne chýba to, že stále ste nepovedali, že čo je populistické na tom, ak sa nahrádzajú napríklad slová, ktoré som povedal. Za "menej závažné porušenie pracovnej disciplíny" sa vsúva pre "sústavné, menej závažné porušenie". Čo je na tom, pre pána Jána, populistické? Prečo mi neviete vysvetliť, že keď dávame ochrannú dobu, že musí zamestnávateľ oznámiť zamestnancovi bezodkladne to, že bude mať výpoveď. Čo je na tom populistické, ak to tam ohraničujeme 15 dňami! Veď to je transparentné pre každého. Ja si myslím, že rovnako aj pre vás, keby ste boli v zamestnaní, bude úplne jasné a lepšie, keď budete mať jasnú lehotu stanovenú, že do 15 dní to musí urobiť. Ak to zamestnávateľ neurobí, tým pádom tá výpoveď nie je právoplatná. A toto som od vás nepočul, žiaľ, a to ma mrzí, že skôr počúvame len tie slová populizmus, socializmus, ktorý nedovysvetľujete, ale nehovoríte argumentačne to, čo my chceme počuť, a možno aj občania. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, želáte si ešte slovo po skončení rozpravy? Nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Na záver mi len dovoľte poďakovať za podporné stanoviská. Ja pevne verím, dámy a páni, že budeme môcť diskutovať o konkrétnych ustanoveniach tohto zákona. Tento zákon už často a veľmi často, keď niekomu dochádzajú argumenty, používa slovo populizmus. Tento návrh zákona má zabezpečiť len to, aby pracovnoprávna ochrana zamestnancov sa zvýšila na mieru, ktorá je porovnateľná s inými krajinami Európskej únie. Ak na tomto je niečo populistické, tak ja už potom nerozumiem, ako niektorí čítajú návrhy zákonov. Vážené dámy a páni, ja sa pýtam, ak v rámci zákona, tak ako veľmi správne povedal pán poslanec Blanár, chceme zabrániť tomu, aby niekoho mohli prepustiť pre marginálnu záležitosť, pre dvojnásobný neskorý príchod, päťminútový, do práce, aby sme v rámci zákona zabezpečili nevyhnutnú podmienku sústavnosti, ak chceme zabezpečiť, aby nebolo možné bez udania dôvodu prepúšťať zamestnancov, čo sa v súčasnosti na Slovensku deje, keď chceme zabrániť tomu, aby v nevyhnutnej alebo v nadmernej miere boli prijímaní živnostníci do obchodnoprávneho vzťahu namiesto pracovnoprávneho, z ktorého platia nižšie odvody a budú mať aj nižšie dôchodky, tak ja si myslím, že je to diskusia naozaj oprávnená. A pevne verím, že budeme mať šancu diskutovať o tomto návrhu zákona v druhom čítaní a že Národná rada postúpi predmetný návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová, chcete ešte slovo? Nech sa páči.
M. Demeterová, poslankyňa: Možno len na vysvetlenie kolegom. Ja som skutočne moju poznámku vnímala, že je to stred dvoch filozofií, a preto som povedala, že tento návrh je skutočne socialistický. Nemienila som sa tým nikoho, nič dotknúť. Len som tvrdila to, že náš výbor sa novým Zákonníkom práce riadne zaoberal, že sme prijali zhodu v tripartite, to znamená odborov, zamestnávateľov aj zamestnancov a preto nebol s prijatím nového zákonníka práce ani v tomto pléne nejaký veľký problém. A preto som povedala, že nesúhlasím s touto novelou, pretože mi nesedí, ak sa taká závažná norma, ktorá sa horko-ťažko dostane do praxe, znovu a znovu novelizuje. Na jednej strane a druhá vec je, že z môjho konzervatívneho pohľadu je oveľa lepšie, aby si tieto vzájomné vzťahy, aby aj zamestnanci aj zamestnávatelia sa učili, že vzťahy, ktoré si majú vyriešiť medzi sebou, nech si vyriešia, že zamestnanci majú možnosť uzatvárať kolektívnu zmluvu, nič im v tom nebráni a nechceme ísť, ak ich budeme prílišne viazať, tak na Slovensku zamestnanosť nikdy nevzrastie. A, samozrejme, to je filozofia prístupu, o ktorej ja hovorím.
V. Veteška, podpredseda NR S: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1137).
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1137. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1146. Teraz dávam slovo poslankyni Beáte Brestenskej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi predložiť za skupinu poslancov návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh zákona sa týka zmeny v § 108a, kde návrh je vypustiť tento § 108a. V dôvodovej správe sú jednoznačne uvedené dva dôvody, prečo tento paragraf sa navrhuje vypustiť. Zákonom č. 5/2005 Z. z. bola novelizovaná účinnosť 2005 zákona 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto novelou sa okrem iného vložil nový § 108a s názvom sankcie, podľa ktorého ministerstvo školstva uloží pokutu do výšky 5 miliónov korún súkromnej vysokej škole alebo právnickej osobe, ktorá poskytuje, organizuje alebo zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenskej republiky, a nie je vysokou školou podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona. Toto ustanovenie, ktoré bolo schválené 1. februára s účinnosťou, je kontradiktórne voči viacerým ustanoveniam zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v jeho aplikácii v praxi. Znemožňuje poskytnutie vysokoškolského vzdelávania. Ďalšia časť tejto dôvodovej správy hovorí o tom, že k tomuto paragrafu bola v Európskom parlamente vyslovená námietka, požiadali poslanci Európskeho parlamentu o stanovisko Európsku komisiu, či vložením tohto paragrafu do nášho zákona o vysokých školách neporušujeme zmluvu Európskeho spoločenstva týkajúcu sa poskytovania vzdelávacích služieb na území našej republiky. 30. 3. 2005 prišiel list z Európskej komisie podpísaný pánom McCrevinom, ktorý jednoznačne informuje, že dostal tento podnet poslancov Európskeho parlamentu a má za úlohu zhodnotiť a analyzovať túto námietku a sú tu jasne formulované stanoviská Európskej komisie, ktorá hovorí, že tento § 108, táto časť spadá pod slobodu poskytovania služieb a je vykonaná štátnym príslušníkom jedného členského štátu a je zameraná na iný členský štát, a to je prostredníctvom prevádzkovania zriadeného v tomto členskom štáte. To znamená, že ak má niektorá univerzita členského štátu Európskej únie záujem poskytovať vzdelávanie rôznymi formami, to znamená, že zriadi si pobočky, alebo najme si právnickú osobu, alebo zriadi súkromnú školu, ktorá bude poskytovať vzdelávanie tej danej univerzity na našom území a bude udeľovať diplomy danej univerzity, ktorá si vytvorila podmienky na našom území, má právo poskytovať vzdelávacie služby. Ak sa jej v tom bráni, tak sa porušuje článok 43 a 49 Zmluvy o Európskom spoločenstve.
Čo sa týka špecifikácie situácie predloženého členmi komisie, dôkladne sa prešetruje táto správa, ktorá je na Slovensku, vzniká touto zmenou novely tohto zákona o vysokoškolskom vzdelaní a ak bude potrebné, začne sa proti Slovensku proces proti čl. 226 Zmluvy o Európskom spoločenstve. To znamená, jasne bolo formulované, že § 108a, ktorý bol vložený do tohto vysokoškolského zákona, porušuje zmluvu 226 Európskeho spoločenstva a na základe toho hrozia pokuty a aj škody a sankcie voči Slovenskej republike. Preto sme si dovolili, podpísaní navrhovatelia, ktorí sme tu, štyria, pod zákonom, predložiť tento návrh, aby sme riešili situáciu, ktorá nastáva podaním tejto sťažnosti v Európskom parlamente, a myslíme si, že na ministerstve školstva nájdeme riešenie, nájdu sa veľmi dobré riešenia, vecné riešenia ako inak zosúladiť s Európskym spoločenstvom a s európskym právom možnosť poskytovania vzdelávania a zároveň ošetriť, čo rozumieme tomu, že obava bola. Vecná stránka toho zákona nebola zle myslená, tej novely, lebo snažila sa ošetriť, aby nemohol na našom území ktokoľvek a akokoľvek poskytovať vzdelávanie. Ale dopad je, práve naopak, vyznelo to proti nám, že vlastne tie krajiny, ktoré majú akreditované vzdelávanie svoje, univerzitné, v Európskej únii a chcú pôsobiť, poviem ako príklad, záujem má pôsobiť Univerzita Karlova na Slovensku, francúzske univerzity a belgické univerzity. A náš školský výbor bol priamo na Karlovej Univerzite a povedali nám, že viete, máme problém, máme veľa slovenských študentov. Chceli by sme vytvoriť tu podmienky, aby mohli na Slovensku získať diplom Karlovej Univerzity, lekárske vedy, alebo sociálne vedy, alebo právnické a tak ďalej a my musíme získať akreditáciu Slovenskej republiky. Naša univerzita má európsku akreditáciu a my musíme žiadať o slovenskú akreditáciu. Takže to sú naozaj vážne rozpory a tým jednoznačne bránime, myslím si, vstupu kvalitného vzdelávanie na naše územie a umožniť aj slovenským študentom, ktorí momentálne cestujú a veľmi radi cestujú za vzdelaním do Čiech a stojí to aj finančne dosť, náročné je to, aj by som povedala, úniky mozgov sú to. Tento zákon práve spôsobuje to, že tie univerzity váhajú vstúpiť na náš trh vzdelávania a cítia sa naozaj diskriminované. Myslím si, že ak by sme nechali tento paragraf, tak naozaj môže to mať veľmi negatívny dopad na Slovensko a prehrali by sme súdne spory, ktoré by sem prišli, keby niektoré tieto univerzity podali.
Takže prosím vás, vážené dámy a páni, páni kolegovia, o podporu zákona, jednoznačne, ktorým sa chceme otvoriť Európskej únii, ktorým chceme skvalitniť vzdelávanie a pomôcť, aby sme aj mohli vzdelávanie vzájomne skvalitniť tým, že budeme tu mať partnerov, ktorí donesú aj novú kvalitu, a zároveň rozumiem tomu, na ministerstve školstva ošetriť potom prípadne inými spôsobmi vecne ináč riešenými tie inštitúcie, ktoré by chceli vzdelávať aj slovenské inštitúcie bez akreditácie, ktoré na to nemajú ani povolenie a ani nemajú vzdelávanie akreditované, rôzne kurzy, tie, samozrejme, môžeme iným spôsobom ošetriť. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pánovi poslancovi Ivančovi. Nech sa páči.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú správu. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uvedených pod tlačou 1137 predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. apríla 2005 č. 1146 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 26. apríla 2005 pod číslom 368.
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu, pardon, o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 78 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa má ním dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou o zhodnotení súčasného stavu, dôvodov, potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. Dovolím si nadviazať na konštatovania pani predkladateľky a to v tom zmysle, že návrh rieši problematické zavádzanie štúdia právnických osôb na Slovensku a určite rieši aj sankcie, ktoré sú uvedené v § 108 písm. a) s tým, že v druhom čítaní odporúčame, a sme sa zhodli na tom, návrh poopravovať. Súvisí to vlastne aj so znením zákona 131/2002 Z. z. o vysokých školách. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. apríla 2005 č. 1146 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedených, pod tlačou 1137, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež a kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 20. júna 2005. Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne. Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásil do rozpravy jediný poslanec, pán Murgaš. Potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
M. Murgaš, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, minulý týždeň sme v tejto snemovni vyslovili súhlas so Zmluvou o Ústave pre Európu a tak je možno signifikantné, že dnes sa budeme zaoberať odstránením sporných ustanovení alebo sporného ustanovenia zákona o vysokých školách, ktoré je naozaj v rozpore s naším úsilím o integráciu Slovenskej republiky aj v sektore vysokoškolského vzdelávania. Nebol som prítomný vtedy, keď toto kontradiktórne ustanovenie bolo implementované do zákona o vysokých školách. Ale poviem otvorene, že keby som bol vtedy prítomný, tak už vtedy by som bol protestoval, pretože každému, kto sa zaoberá vysokoškolským vzdelávaním a troška pozná problematiku Zmluvy o Európskom spoločenstve, ktorá umožňuje voľný pohyb služieb, každému už vtedy bolo jasné, že ide o ustanovenie, ktoré je v rozpore s dokumentmi Európskej únie. Preto si myslím, že je naozaj veľmi dôležité, aby sme sa pokúsili túto vážnu chybu napraviť, lebo ak sa nám to nepodarí, vystavujeme sa riziku, že Slovenská republika ako členský štát Európskej únie bude predmetom rozhodovania príslušných súdnych orgánov. Ja som tiež presvedčený o tom ako navrhovatelia, že ten § 108a zákona č. 131/2002 Z. z. je v rozpore s európskym právom. Som presvedčený o tom, že je v rozpore s čl. 43 a čl. 40 Zmluvy o Európskom spoločenstve. Napokon aj rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v spore medzi Valentínou Neri a European School of Economics o interpretácii čl. 39 EK, 43 EK a 49 EK , rozhodnutia rady č. 63 etcetera, etcetera, dáva za pravdu navrhovateľom, že tieto články naozaj garantujú tú slobodu voľného pohybu pri poskytovaní služieb a že ten § 108a je v rozpore s touto slobodou. Samozrejme, že tu možno zaznejú rôzne výhrady o tom, že dobre, ale pokiaľ ide o vysoké školstvo, tu predsa nie sme viazaní európskym právom. Je to oblasť, kde my máme plné právo rozhodovať o tom, ako to bude, ako to urobíme. Chcel by som len poznamenať, že vysokoškolské vzdelávanie je podľa medzinárodných zmlúv chápané ako služba. Aby som bol presnejší, ide o služby vysokoškolského vzdelávania. A služby vysokoškolského vzdelávania sú súčasťou toho balíka, o ktorom sa rozhoduje na úrovni Európskej únie, a kde sú zmluvne zakotvené práva a povinnosti jednotlivých členských štátov vo vzťahu k voľnému pohybu pri poskytovaní služieb. Dovoľte teda, aby som podporil tento návrh, pretože ide naozaj o vecné riešenie vážneho problému a ak sa podarí tento sporný § 108a zo zákona o vysokých školách dostať von, tak už nebudem mať pri diskusiách s kolegami z Veľkej Británie, Českej republiky alebo zo Spolkovej republiky Nemecko pocit, že poslanci tejto ctenej snemovne neovládajú základné súvislosti zmlúv, ktoré tu odsúhlasujú. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, nech sa páči.
B. Brestenská, poslankyňa: Pán predsedajúci, vážené dámy a páni, ospravedlňujem sa, ale nepovedala som ešte dve posledné vety, že tento návrh zákona nevytvára nárok na štátny rozpočet a ani rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani na tvorbu miezd. Takže to, aby som bola v poriadku so zákonom. Ďakujem veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda Národnej rady SR: Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších zákonov (tlač 1089).
Návrh zákona máte ako tlač 1089 a rozhodnutie o pridelení výborom ako č. 1098. Slovo má pán Igor Šulaj, nech sa páči, pán poslanec, uveďte návrh zákona.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona o dani z príjmov. V súčasne platnom zákone o dani z príjmov nemajú dôchodcovia možnosť odpočítať si odpočítateľnú položku, ktorá bola v roku 2004 vo výške 80 832 Sk a ktorá bude v roku 2005 vo výške 87 936 Sk. Uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane si nemôže ani dôchodca, ktorý je podnikateľom, ktorý je samostatne zárobkovou činnou osobou. Takto je znevýhodnený spôsob zdaňovania príjmov u týchto fyzických osôb. Postihnutí sú najmä pracovníci a zamestnanci v školstve, ktorí svojimi odbornými schopnosťami garantujú kvalitatívnu úroveň vysokoškolského štúdia, ako aj podnikatelia, samostatne zárobkovo činné osoby. Uvedeným návrhom sa zosúlaďujú podmienky zdaňovania tak dôchodcov, ako aj iných poberateľov príjmov, ktoré podliehajú dani z príjmov fyzických osôb. Len pred niekoľkými dňami sa podávali daňové priznania z daní z príjmov fyzických osôb. Najvyššie daňové zaťaženie mali dôchodcovia a to z toho dôvodu, že si nemohli uplatniť odpočítateľnú položku. Z historického pohľadu, ak sa pozeráme na princíp uplatňovania odpočítateľnej položky, boli dve fázy alebo dve obdobia, ktoré boli veľmi dôležité pre posúdenie tejto metodiky. V prvej, skoršej fáze samostatne zárobkovo činné osoby alebo zamestnanci podľa súčasného § 5, teda tí, ktorí ľudia poberajú príjem zo závislej činnosti, nemuseli odvádzať plne odvody do Sociálnej poisťovne. Zároveň sa im neuznala odpočítateľná položka dane z príjmov. Následne sme dali povinnosť, aby takto podnikajúci dôchodcovia, či už samostatne zárobkovo činné osoby alebo zamestnanci museli platiť odvody do Sociálnej poisťovne, ale neumožnili sme im uplatniť odpočítateľnú položku na dani z príjmov. Neuznávam tie argumenty, ktoré hovoria, že dôchodcovia majú príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov. Viem si totiž predstaviť tú situáciu, kedy by štát vyplácal hrubý dôchodok, zamestnali by sme len štátnu správu a prehadzovali by sme financie z jedného vrecka do druhého vrecka v okruhu verejných financií. Totiž Sociálna poisťovňa by musela vymerať hrubý dôchodok, zamestnali by sme X daňových úradníkov, následne by musela byť vymeraná daň a táto daň by sa dostala vlastne z prostriedkov fondov Sociálnej poisťovne do štátneho rozpočtu. Načo zbytočne plytvať administratívnymi silami, načo zbytočne zaťažovať administratívou. Myslím si, že súčasný spôsob a systém zdaňovania dôchodkov tým, že sa dôchodky nezdaňujú, je spravodlivý. Koniec koncov, títo občania niekoľko desiatok rokov vytvárali hodnoty na to, aby sa súčasné dôchodky mohli vyplácať. Vážme si prácu ľudí, ktorí vytvárali hodnoty tejto spoločnosti. Jedine ich zásluhou môžeme v súčasnom období rozdeľovať a prerozdeľovať hodnoty tohto štátu. Postupujme voči starším občanom korektne. Aj my budeme raz starí a možno, že aj niekto z nás si raz bude chcieť zlepšiť svoju životnú úroveň ako dôchodca tým, že si bude privyrábať. Posudzujme ich príjem z hľadiska rovnosti podmienok zdaňovania práce iných občanov a teda aj z hľadiska ústavného princípu rovnosti možností, príležitostí, ale aj rovnakého zaobchádzania v rovnakých situáciách. Z daňového hľadiska ide približne o 130 000 dôchodcov, s predbežným dopadom na štátny rozpočet na dani z príjmov okolo 300 mil. Sk. Uvedený dopad by bol však realizovateľný až v roku 2006, od dátumu účinnosti zákona. Ja sa však pýtam, keď sme tu pred niekoľkými mesiacmi schvaľovali daňovú reformu, vtedy sme hovorili, že táto daňová reforma má mať neutrálny dopad, to znamená, že presunieme daňové zaťaženie z priamych daní na nepriame dane. To sa aj stalo a takto sme aj zrealizovali niektoré zákony, ktoré sa týkajú zdaňovania spotrebných daní a zdaňovania daňou z pridanej hodnoty. Pýtam sa, ak dôchodcovia platia vyššie dane, ktoré sa týkajú dane z pridanej hodnoty, ktoré sa týkajú spotrebných daní, aké majú kompenzačné mechanizmy na priamych daniach? No žiadne, neumožnili sme im ani odpočítateľnú položku vo výške 80 000 Sk, ktorá pre niektorých dôchodcov znamená vyššie daňové zaťaženie približne od 16 do 18 000 Sk. Toto je podľa môjho názoru nespravodlivé a nesystémové. Preto by som vás poprosil, aby ste aj v týchto intenciách rozmýšľali pri posudzovaní vecných problémov. Sú to problémy, ktoré sa týkajú tisícok ľudí, je to problém, ktorým chceme nahradiť krivdy, ktoré sme spôsobili daňovou reformou a našimi neuváženými krokmi v predchádzajúcom období. Preto vás prosím o podporu tohto zákona.
V. Veteška, podpredseda Národnej rady SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu poslancovi pánovi Mikušovi, Jozefovi. Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte, aby som vystúpil v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších zákonov, ktorý máme pod tlačou 1089, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rade v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 42. schôdze. Ako spravodajca výboru v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda Národnej rady SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa k tomuto bodu programu nikto neprihlásil do rozpravy. Kto sa hlási ústne? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja a Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja (tlač 1139).
Návrh ste dostali ako tlač 1139 a rozhodnutie o pridelenie výborom č. 1137. Teraz má slovo pán poslanec Šulaj a prosím ho, aby návrh zákona uviedol.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Účelom uvedeného zákona je zníženie sadzby dane u benzínu 95 o 0,90 Sk/1 liter, čo vrátane dane z pridanej hodnoty predstavuje zníženie daňového zaťaženia o 1,07 Sk/1 liter benzínu, nafty o 1,80 Sk/1 liter, čo vrátane dane z pridanej hodnoty predstavuje zníženie daňového zaťaženie o 2,14 Sk/1 liter nafty. Legislatívnu iniciatívu zdôvodňujeme nasledovnými skutočnosťami: V priebehu mesiaca máj sa vyšplhala cena benzínu na úroveň vyše 36 Sk za liter, nafty približne na tú istú cenovú úroveň, približne to bolo okolo 36,70 Sk. Cena uvedenej komodity negatívne ovplyvňuje tak výrobné vstupy, výdavky verejnej správy ako aj životnú úroveň obyvateľstva. Podstatnú položku ceny - a to tak u benzínu, ako aj nafty - vo výške takmer 60 % , tvorí spotrebná daň z minerálneho oleja a daň z pridanej hodnoty. U benzínu to predstavuje sumu takmer 21 Sk/1 liter a u nafty sumu takmer 20 Sk/1 liter. Predovšetkým neodborným zásahom Ministerstva financií Slovenskej republiky pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2003 bola výška uvedenej dane v priebehu roku 2003 zvýšená u benzínu o 3,10 Sk, vrátane dane z pridanej hodnoty je to 3,70 Sk, u nafty o 2,70 Sk, vrátane dane z pridanej hodnoty je to 3,20 Sk. I napriek tomu, že uvedené dôvody pominuli v roku 2004 a nevidíme ani ich dôvody v roku 2005, výška spotrebnej dane zostala nezmenená. Slovensko má teda vyššie sadzby spotrebnej dane oproti Európskej únii a jej minimálnym sadzbám u benzínu o 1,66 Sk a u nafty o 2,85 Sk/1 liter. Kritická situácia je najmä u nafty, pri ktorej vyššiu spotrebnú daň majú už len Švédsko, Írsko, Dánsko, Holandsko, Taliansko, Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia, teda 8 najvyspelejších štátov. Ich životná úroveň je však omnoho vyššia a neporovnateľná so životnou úrovňou Slovenska. Platy obyvateľov sú niekoľkokrát vyššie, slovenské platy sú na chvoste platov Európskej únie, sme jedna z posledných krajín, ktoré má najnižší platový výmer, čo sa týka Európskej únie. Ďalšiu podstatnú položku ceny tvoria vo výške 25 % náklady za barel ropy, ktorá v mesiaci január dosiahla hodnotu takmer 46 dolárov za barel, čo predstavuje približne 8,60 Sk na 1 liter nafty a benzínu. Cenu uvedenej komodity však podstatne nevie ovplyvniť slovenská ekonomika. Dovoľte mi, aby som zacitoval z východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2005 a 2007, z ktorej vychádzali prognózy ceny ropy vo výške 30 dolárov za barel, čo by znamenalo približne 5,60 Sk na 1 liter. Vyšší cenový rozdiel vo výške 3 Sk je zdanený daňou z pridanej hodnoty, čo predstavuje výber vyššej dane z pridanej hodnoty na liter benzínu a nafty približne o 0,60 Sk oproti predpokladom rozpočtu. Len pred niekoľkými dňami sme prijali samostatný zákon, ktorý umožňuje kontrolovať dominantné postavenie Slovnaftu pri jej cenovej politike. Ak sa vyskytnú skutočnosti, že Slovnaft porušuje tento zákon, nech tie orgány, ktoré majú konať, konajú a nech vyvodia z tohto dôsledky.
Dovoľte mi, aby som sa ešte zaoberal niektorými vplyvmi na štátny rozpočet, pretože niektorí ľudia nás označujú za populistov, označujú nás za ľudí, ktorí nevedia robiť analytické výstupy. Ak sa pozriete na tento zákon, sú tam presné analýzy a výstupy na tri roky dopredu, za rok 2005 je to približne, okolo 3 mld. Sk, za rok 2006 približne, okolo 3,6 - 3,7 mld. Sk.
Upriamme však pohľad na skutočnosť vývoja spotrebnej dane z minerálneho oleja v roku 2003 a v roku 2004. Skutočný výber v roku 2003 bol 25,8 mld. Sk, skutočný výber v roku 2004 29,6 mld. Sk. Čo sa stalo. Porovnajme tieto čísla v súvislosti s plánovaným rozpočtom. Rozpočet plánoval výber spotrebnej dane 25,7 mld. Sk v roku 2004, skutočnosť bola vyššia o 3,9 mld. Sk, to je 29,6 mld. Sk. Čo to znamená, je tu veľký myšlienkový a intelektuálny prepad pri tvorbe zákona o štátnom rozpočte, východísk štátneho rozpočtu a medzi realitou. Veď my sme navýšili spotrebnú daň o viac ako 15 %. Ja sa pýtam, keby sme znížili spotrebnú daň v súčasnosti o 3,9 mld. korún pre rok 2004, však by to bolo v súlade s východiskami štátneho rozpočtu. My tu máme dva zákony, ktoré sa samostatne vylučujú a samostatne bijú. Tak pýtam sa, prečo mi potom ministerstvo financií a nám ako Smeru píše, že tento zákon bude mať negatívny vplyv na rozpočet a rozpočtové hospodárenie? Áno, bude mať negatívny vplyv, ale nie v súlade s východiskami štátneho rozpočtu. Ako teda funguje vôbec analytická časť ministerstva financií a ako sa posudzujú analýzy v rámci takých dôležitých zákonov, ktoré majú podstatný vplyv na chod činnosti podnikateľských subjektov, na životnú úroveň obyvateľstva ako aj na výdavky štátneho rozpočtu a verejnej správy? Preto vás prosím, aby sme komplexne posudzovali tento zákon, brali do úvahy všetky analytické časti, ktoré má, v prípade, že sa vyskytnú nejasnosti, som ochotný na tieto nejasnosti odpovedať a vysvetľovať ich. Ponúkame našu odbornú pomoc pri riešení veľmi dôležitých, citlivých ekonomických problémov, ktoré je potrebné riešiť. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Komlósymu.
Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja a Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorý máme ako tlač 1139, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Toľko ako úvodné slovo. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Ústne kto sa hlási. Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1141).
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1141 a rozhodnutie na pridelenie výborom č. 1142. Dávam slovo pánovi poslancovi Ondriašovi.