V. Veteška, podpredseda NR SR: Slovo má teraz pán poslanec Husár, aby mohol doplňujúcu otázku položiť.

S. Husár, poslanec: Vážený pán minister, svojou filozofiou, srdcom, ale aj svojím konaním som bol vždy a budem za čo najlepšie spolužitie všetkých národnostných menšín žijúcich v tomto štáte a obzvlášť za dobré, veľmi dobré spolužitie slovenskej aj maďarskej národnosti. Ja som sa s touto otázkou na vás obrátil preto, lebo verím, že tú istú filozofiu z titulu svojej funkcie, ale aj osoby, ako človek, ktorého poznám, vyznávate. Ja som sa obrátil na vás preto, aby ste pomohli možno aj svojou iniciatívou tento ohníček, ktorý už prerastá trošku do ohňa, čo najrýchlejšie zahasiť. Veľa ľudí veľa vie a dostalo sa nielen do mojich uší, ale aj do ďalších, že na niečo podobné ako v Komárne, mám tu dokonca o tom aj voľajaký, niečo podobné ako doklad, vo Veľkých Kapušanoch nebolo potrebné ani stavebné povolenie, ani nič iné. Toto sú tie problémy, ktoré potom na jednej, aj na druhej strane vyvolávajú dohady a takéto otázky a ktoré sú naozaj olejom do ohňa pre šovinistov, pre nacionalistov.

Chcem sa opýtať ja v doplňujúcej otázke. Pretože zákon o správnom konaní v § 2 ods. 4 hovorí: "Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely."

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, prosím, aby ste reagovali na doplňujúcu otázku pána poslanca Husára.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne za vašu doplňujúcu otázku, vážený pán poslanec.

K téme alebo k situácii vo Veľkých Kapušanoch sa neviem vyjadriť v tejto chvíli, ospravedlňujem sa. Ja som to neoveroval, tú situáciu. Ale beriem na vedomie, že do určitej miery modifikujete vlastný postoj tým, že ste tu deklarovali a deklarujem to aj ja, že ani vy, ani ja nemáme záujem na tom, aby tu vznikol akýkoľvek problém národnostný a de facto nepovažujete už ani vy a predpokladám, že ani ostatní ctení poslanci a poslankyne, ktorí položili túto otázku, tento problém za problém národnostný. Súhlasím s vami aj v tom, že meritum tejto veci je posudzovanie celého procesu z hľadiska dodržiavania zákonov. Myslím si, že aj mestská samospráva v Komárne a dúfam, že aj Matica Slovenská si uvedomuje, že v právnom štáte zákony platia pre každého. Môžeme sa pohybovať spolu jedine v intenciách platných zákonov Slovenskej republiky. Ubezpečujem vás, že z mojej strany a zo strany vlády Slovenskej republiky takýto postoj bude vždy konzistentný.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz nasleduje siedma otázka. Otázku položila pani poslankyňa Sabolová a otázku určila pre ministra školstva pána Fronca. Otázka znie: "Koľko financií stála úprava, resp. rekonštrukcia budovy bilingválneho gymnázia Košice, španielsky jazyk pri presťahovaní gymnázia zo Šace? (v roku 2004 a 2005)?"

Odpovedať bude pán minister Palko.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážená pani poslankyňa, náklady na úpravu, resp. rekonštrukciu budovy bilingválneho gymnázia v Košiciach so španielskym jazykom pri presťahovaní gymnázia zo Šace predstavovali v roku 2004 a 2005 čiastku 507 tisíc korún.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, doplňujúcu otázku, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Poprosila by som potom aj písomnú odpoveď na tú ďalšiu otázku, ktorá sa týka mzdových a odmeňovacích nákladov, ale chcem cez vás tlmočiť pánu ministrovi, keďže nejde o štátnu budovu, či nie je potrebné preveriť, či investíciou bolo možné zhodnocovať cudziu budovu za štátne prostriedky, ale ja to teda budem komunikovať s pánom ministrom školstva, pretože on mi bude vedieť na to kompetentnejšie odpovedať.

Ďakujem vám veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať.

Ôsmu otázku položil pán poslanec Ivančo. Nevidím ho tu. Nebudeme sa touto otázkou zaoberať.

Deviatu otázku som položil ja, ktorá je totožná s otázkou pána poslanca Husára. Chcem povedať, že sa stotožňujem so stanoviskom pána poslanca Husára v celom rozsahu a predpokladám, že táto otázka sa ešte vráti na pôdu parlamentu.

Desiatu otázku položil pán poslanec Zubo. Adresoval ju ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánovi Kukanovi: "Vážený pán minister, vláda SR má prijatú stratégiu zahraničnej politiky na obdobie najbližších rokov. V posledných týždňoch v masmédiách odznela informácia o tom, že p. Hrušovský predseda NR SR dal prísľub predstaviteľom kubánskeho disentu, že SR im poskytne v boji proti legálnej vláde na Kube všestrannú pomoc. Pán minister, do akej miery je toto vyhlásenie v súlade so stratégiou zahraničnej politiky SR? Nemáte dojem, že aj v tomto prípade Slovensko pláva proti prúdu EÚ? Ďakujem."

Odpovedať bude pán minister Kukan.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, ctení hostia na balkóne, pozdravujem vás.

Východisko pre aktivity zahraničnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu ku Kubánskej republike je Programové vyhlásenie vlády z roku 2002 v podmienkach rezortu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Tieto určujú vyváženú líniu medzi obhajobou a presadzovaním našich obchodno-ekonomických záujmov a politickým dialógom so všetkými vrstvami kubánskej spoločnosti. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii prinieslo potrebu koordinácie zahraničnopolitických postojov Slovenska voči Kube s ostatnými európskymi partnermi. To sa uskutočnilo akceptáciou spoločnej pozície Európskej únie voči Kube v roku 1996, kladúcou dôraz na konštruktívny dialóg s kubánskou vládou a civilným obyvateľstvom a prijatých záverov orgánov Európskej únie, ktoré boli v súlade s našou dovtedajšou politikou.

Zlom nastal v marci 2003 hromadným uväznením 75 disidentov a ich odsúdením na vysoké tresty. Reakcia Európskej únie na prístup Kuby v otázke ľudských práv a uväznených disidentov bola materializovaná dňa 5. júna 2003 prijatím Deklarácie Predsedníctva Európskej únie o Kube. Obsahovala opatrenie zamerané na pozývanie, resp. nepozývanie disidentov na recepcie k štátnym sviatkom, obmedzenie vládnych návštev na Kube na najvyššej úrovni a zníženie reprezentačnej úrovne na kultúrnych podujatiach. Po tom, čo sa Kuba, možno povedať, prekvapivo rozhodla normalizovať vzťahy s Európskou úniou v januári 2005, Európska únia prijala nový postup voči Kube. Dočasne pozastavila svoje opatrenia z roku 2003, s cieľom dosiahnuť hmatateľné výsledky v politickej, ekonomickej oblasti, ľudských právach a rozvojovej spolupráce.

Odvtedy navštívili Kubu predseda regionálnej vlády Andalúzie Miguel Alonso Berio, komisár Európskej únie pre rozvoj a humanitárnu pomoc Louis Michel, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Spojeného kráľovstva a skupina nemeckých poslancov. Tento nový prístup by mal viesť k aktívnejšiemu a efektívnejšiemu napĺňaniu zámerov spoločnej pozície z roku 1996 a jeho účinky budú prehodnotené na pôde Európskej únie, pred júlom tohto roku budeme diskutovať o tom, či v tejto línii pokračovať ďalej alebo či sa zavedú iné, nové opatrenia.

Zahraničná politika Slovenska voči Kube bude aj naďalej zohľadňovať naše vlastné zahraničnopolitické priority, reflektujúc spoločnú pozíciu Európskej únie z roku 1996. Slovensko teda nemení svoju líniu zahraničnej politiky voči Kube. Náš prístup vyjadruje vyvážený postoj medzi dodržiavaním ľudských práv alebo teda presadzovaním, alebo vyžadovaním dodržiavania a presadzovania vlastných záujmov tak, ako je to v prípade väčšiny krajín Európskej únie. Tento prístup by mali sledovať všetky štátne orgány Slovenskej republiky.

Iste veľmi dobre viete aj to, že hlavne ministerstvo zahraničných vecí sa často stáva terčom kritiky aj za to, že náš postoj voči Kube je, takpovediac, "príliš mäkký", v úvodzovkách.

Nemyslím si to. A tým, ktorí nám adresujú takéto výčitky, by som chcel ponúknuť jeden citát. Citát nedávno zosnulého Svätého otca pápeža Jána Pavla II., ktorý v roku 1998 navštívil Kubu a potom povedal toto, ja to budem citovať: "Je potrebné viesť úctivý a otvorený dialóg so všetkými ľuďmi a tak prekonávať prekážky, ktoré hatia slobodné vzťahy medzi Kubou a medzinárodným spoločenstvom." Koniec citátu.

Ja by som povedal, že línia Slovenskej republiky je zhodná s takýmto hodnotením zosnulého pápeža. Chcel by som dodať, že ministerstvo zahraničných vecí pravidelne a sústavne poskytuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj ostatným ústavným činiteľom informácie o našich postojoch a stanoviskách voči Kubánskej republike a o dvojstranných vzťahoch prakticky vo všetkých oblastiach. Chcel by som ešte dodať, že predseda Národnej rady aj konzultuje s ministerstvom zahraničných vecí tieto informácie a tieto postoje, ja opakujem, že konzultuje. A chcel by som ešte povedať, že naša diplomacia vždy dokázala zapracovať tak, že vyhlásenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky sa neodrazili negatívne na našich vzťahoch s Kubou.

Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán Zubo má teraz príležitosť na doplňujúcu otázku.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán minister, pokiaľ hovoríte o úctivom dialógu k predstaviteľom Kuby aj ku kubánskemu národu, buďte si istý, že v tomto vás klub komunistických poslancov bude len podporovať. Ale niektoré snahy, či už jednotlivých predstaviteľov vlády, parlamentu Slovenskej republiky, ale i zahraničnej diplomacie hovoria o niečom inom. Vy ako minister zahraničných vecí iste ste svedkom a nemohlo ujsť vašej pozornosti, že v posledných dňoch sa uskutočnila niekoľko stotisícová demonštrácia pracujúcich Havany s cieľom dosiahnuť konečne po desaťročiach, aby bol vydaný občan Kuby, ktorý je v súčasnosti v Spojených štátoch amerických a ktorý v 70. rokoch spôsobil tým, že spôsobil haváriu lietadla, smrť viac ako 70 občanov nielen Kubánskej republiky. Preto sa pýtam, tá pomoc, o ktorej hovorili predstavitelia, čelní predstavitelia Slovenska o všestrannej pomoci, teda keď hovoríme o všestrannej pomoci, zrejme mysleli politickú, hospodársku, finančnú i inú pomoc vojenskú, či mysleli a mali na mysli aj túto konkrétnu osobu. Alebo do akej miery naša zahraničná diplomacia rozdeľuje kubánsky disent na ľudí, ktorí sú na pokraji zákona a na ľudí, ktorí sú, ktorí prekonali tento zákon, hranice zákona.

Ja si myslím, že tieto otázky by sme vo väčšej miere mali ponechať samotnej Kube a predstaviteľom Kuby, ktorí tieto veci poznajú oveľa lepšie ako my a nemali by sme zasahovať do ich vnútorných záležitostí. Nech si kubánsky pracujúci ľud urobí... (Vystúpenie rečníka bolo prerušené časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, prosím o doplňujúcu odpoveď.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec, môžem vás ubezpečiť, že v našej zahraničnej politike alebo v našich vzťahoch s Kubou používame normálne bežné postupy, či už ide o vzťahy s oficiálnymi miestami, alebo, či už ide o vzťahy s disidentmi, ktorí sú takisto súčasťou kubánskej spoločnosti. Môžem vám povedať, že zo strany kubánskej vlády, môžem uviesť taký príklad, že nedávno sme posielali na Kubu nášho nového mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca. Agrement dostal nezvyčajne rýchlo, asi na tretí deň po svojom nástupe do Havany mohol prezentovať svoje poverovacie listiny príslušnému kubánskemu predstaviteľovi.

Takže tým odpovedám na vašu otázku, že nemáme nijaké výčitky zo strany Kuby, že by sme nejakým spôsobom nepatrične zasahovali do vnútorných politických záležitostí na Kube.

Otázka dodržiavania ľudských práv, otázka budovania demokratickej spoločnosti to je súčasťou našej zahraničnej politiky a aj v koordinácii s Európskou úniou vedieme takú politiku, ktorá by mala vyžadovať proste dodržiavanie ľudských práv. A keď dochádza k nejakému jasnému alebo transparentnému narušeniu, keď sa voči predstaviteľom opozície alebo disentu podnikajú brutálne kroky, tak vtedy, samozrejme, my nemlčíme a vtedy aj spolu s Európskou úniou sa postavíme k týmto otázkam tak, aby Kube bolo jasné, čo sa od nej očakáva. To, čo si oni urobia, alebo neurobia, samozrejme, to je ich vnútorná záležitosť, ale podľa toho aj musia očakávať, že bude medzinárodné spoločenstvo reagovať.

Takže, nevidím tu zo strany Slovenskej republiky nejaké otázky, ktoré by neboli v súlade s medzinárodne zaužívanými spôsobmi komunikácie alebo vedenia spolupráce s cudzími štátmi.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyčerpali sme čas. Ďakujem pekne, pán minister. Vyčerpali sme čas určený na hodinu otázok.

Teraz vyhlasujem 5-minútovú prestávku na malé technicko-operatívne zmeny spojené s úpravou hlasovacieho zariadenia a časomierou a po 5. minútach budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady. Bude to tlač č. 1134. Pripraví sa za navrhovateľov pán poslanec Madej a spravodajkyňa pani poslankyňa Demeterová. O 5 minút štartujeme.

(Prerušenie rokovania o 15.08 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.10 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v práci Národnej rady, pán poslanec Madej, poďte predložiť

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1134).

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1134 a rozhodnutie o pridelenie výborom je č. 1134.

Dávam slovo pánovi poslancovi Madejovi.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311 z roku 2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh skupiny poslancov na novelizáciu Zákonníka práce vychádza z aplikačnej praxe a z praxe, ktorá je v súčasnosti viditeľná, očividná medzi zamestnávateľmi a z realizácie a aplikácie zákona novely Zákonníka práce, ktorá bola schválená 21. mája 2003. Ide o novelu Zákonníka práce pod č. 210 z roku 2003 Z. z. Predmetná novela zákona, ktorú presadila súčasná pravicová vláda, žiaľ, veľmi negatívne postihla pracujúcich zamestnancov a ich status v rámci pracovnoprávnych vzťahov a hlavne ich pracovnoprávnu ochranu v týchto pracovnoprávnych vzťahoch. V porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie, ale aj s ďalšími štátmi, ktoré pristúpili k dohovorom Medzinárodnej organizácie práce, ktoré upravujú ochranu zamestnancov, znamenala predmetná novelizácia zákona veľký krok späť, veľmi tvrdý pravicový krok späť, znamenala odstránenie akejkoľvek ochrany zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu vo vzťahu k zamestnávateľovi. Aplikačná prax veľmi často podáva informácie o tom, že sa Zákonník práce zamestnávateľmi dokonca aj obchádza. Nielen to, že zamestnanci v pracovnoprávnom vzťahu ťahajú za ten užší koniec, ale na druhej strane sa často stáva, že zamestnanci sú často aj nútení. Môžu dostať na výber, alebo sú aj nútení obísť pracovnoprávny vzťah a pracovať pre zamestnávateľa na základe iného ako pracovnoprávneho vzťahu a to na základe obchodnoprávnych zmlúv prostredníctvom svojho živnostenského oprávnenia, ktoré si musia na základe tohto vybaviť. Musíme však upozorniť na to, že v takýchto prípadoch títo zamestnanci nie sú chránení v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu, žiadnymi ustanoveniami Zákonníka práce a zmluvy, ktoré uzatvárajú so zamestnávateľmi, hoci právne to zamestnávatelia nie sú, sú kedykoľvek vypovedateľné. Týmto veľmi často dochádza k tomu, že zamestnanec, relatívne povedané zamestnanec, osoba, ktorá vykonáva síce závislú činnosť, ale mimo pracovnoprávneho vzťahu, absolútne nie je voči tomuto zamestnávateľovi chránená. Nemá žiadnu pracovnoprávnu ochranu. V rámci toho sme predložili návrh novely zákona, ktorý má odstrániť aj tento, dá sa povedať neduh pracovnoprávnej úpravy, kde sa snažíme vrátiť do pôvodného stavu to, ako vyzeral Zákonník práce v minulosti. Navrhujeme, aby preto zamestnávatelia mali povinnosť nie prevažujúcu, ale plnenie svojich úloh zabezpečovať najmä zamestnancami v pracovnoprávnom vzťahu. Rovnako problematické v aplikačnej praxi bolo zneužitie pracovného pomeru, ktorý sa uzatvára na kratší ako 20-hodinový ustanovený pracovný čas. Aj v tomto prípade musím upozorniť, že zamestnanci nemali žiadnu pracovnoprávnu ochranu. Keď si zoberieme tú hrubú diskrimináciu medzi zamestnancom, ktorý je zamestnaný na viac ako 20 hodín týždenne, vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý je na menej ako 20, teda 19 a menej, tak si musíme porovnať, že pri zamestnancovi na viac sú výpovedné dôvody taxatívnej vymedzené v zákone a na druhej strane zamestnanec, ktorý pracuje na menej ako 20, teda 19 a menej, môže dostať kedykoľvek s 15-dňovou výpovednou lehotou bez udania dôvodu, môže dostať výpoveď. Čo sa najčastejšie stávalo. Stávalo sa to, že osoby zdravotne ťažko postihnuté, osoby, ktoré poberajú starobný dôchodok, ktoré mali uzatvorené pracovné zmluvy na kratší pracovný čas, ako je 20 hodín týždenne, tak stratili touto novelou zákona akúkoľvek pracovnoprávnu ochranu. Akúkoľvek. Navyše aplikačná prax potvrdila, že zamestnávatelia najčastejšie využívajú túto formu pracovnej zmluvy, aby zamestnávali zamestnancov fiktívne sa dá vykázať 19-hodinový týždenný pracovný čas tým, že kedykoľvek tá flexibilita sa tam zniekoľkonásobila, bude môcť takýto zamestnávateľ tohto zamestnanca bez udania dôvodu prepustiť bez toho, aby takýto zamestnanec podliehal pracovnoprávnej ochrane.

Môžem povedať, že už aj v komentároch v rámci odborných publikácií k Zákonníku práce sa niektorí docenti pracovného práva vyjadrili, že môžeme očakávať rozhodnutia medzinárodných inštitúcií k tomuto ustanoveniu Zákonníka práce. Ak na jednej strane dokážeme ochraňovať pracovnoprávny pomer nad 20 hodín týždenne a na druhej strane diskriminujeme pracovnoprávny pomer, ktorý možno je ustanovený len o hodinu kratšie ako ten, ktorý podlieha pracovnoprávnej ochrane. Je to absolútne diskriminujúce ustanovenie, ktoré z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť. Nedostatočná ochrana zamestnancov vyplýva teda aj z toho, že sú v rámci novely, ktorá bola predložená, schválená 21. mája 2003, pozmenené aj výpovedné dôvody. Ja si dovolím len v krátkosti povedať o niektorých dôvodoch, ktoré napriek tomu, že musíme uznať, že je potrebné vedieť postihnúť zamestnanca, ktorý poruší pracovnú disciplínu, neskutočne v širokom rozsahu poslednou novelou Zákonníka práce boli tieto dôvody tak vágne naformulované, že zamestnávateľ bude môcť prakticky prepustiť zamestnanca ktoréhokoľvek a kedykoľvek. Doteraz alebo do toho času do roku 2003 bola platná právna úprava, keď zamestnanca bolo možné pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny prepustiť len v prípade, ak toto menej závažné porušenie pracovnej disciplíny vykazovalo znak sústavnosti. Sústavnosť v aplikačnej praxi sa prejavovala tým, že za posledných šesť mesiacov musel byť minimálne dvakrát upozornený a na tretíkrát mohol byť na základe tohto výpovedného dôvodu prepustený. Čo spravila novela Zákonníka práce? Spôsobila to, že v súčasnosti je možné prepustiť pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny už na druhýkrát. Ja si dovolím upozorniť, že za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa môže považovať aj neskorý príchod do práce, do zamestnania o 5 minút. Dvakrát ak to spôsobí zamestnanec v období, v akomkoľvek, ale berme troch mesiacov, zamestnávateľ tým môže mať zákonný dôvod na to, aby zamestnanca prepustil. Zákonník práce tohto zamestnanca nechráni. V právnej literatúre, v odbornej literatúre v komentári k Zákonníku práce sa uvádza, že teoreticky by bolo možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a napádať rozpor s dobrými mravmi. Ale ja si myslím, že musíme zakotviť právnu ochranu zamestnancov do Zákonníka práce, a pretože samotné rozhodovanie súdov je jedna vec, ale je až následná a tie pracovnoprávne vzťahy by mali byť chránené už počas pracovnoprávneho pomeru.

Rovnako ďalším dôvodom je hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré sa zmenilo z obzvlášť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Tam sa navrhuje taktiež zvýšiť pracovnoprávna ochrana zamestnanca, aby to neboli marginálne veci, pre ktoré by bol zamestnanec, v prípade, v ktorom by mohol byť zamestnanec prepustený. Návrhom zákona sa taktiež navrhuje, aby v prípade výpovede z organizačných dôvodov, ak sa ruší podnik alebo jeho časť, bola povinnosť poskytnúť písomnú informáciu 15 dní vopred o tom, že sa takáto výpoveď poskytne, podá. V prípade, ak by bola daná výpoveď zamestnancovi z organizačných dôvodov, rovnako sa obligatórne navrhuje, aby výpovedná doba bola 3 mesiace, aby zamestnancovi v prípade výpovede z organizačných dôvodov, ale aj zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa viac ako 3 roky, aby odstupné bolo poskytnuté vo výške trojmesačného priemerného zárobku, ktorý dosiahol u zamestnávateľa.

Dámy a páni, Zákonník práce, tak ako to ustanovuje aj ústavná zmluva, ktorú táto ctená snemovňa schválila, by mal chrániť slabších. Žiaľ, novelou č. 230/2003 sa spôsobil úplný opak. Novelou sa v tom čase zmenilo, že ochranná doba, teda doba, v ktorej nebude možné zamestnanca prepustiť, dať mu výpoveď zo zákonných dôvodov do tejto doby, dovtedy patril zamestnanec, ktorý sa staral o dieťa staršie ako tri roky. Zmenilo sa ustanovenie v praxi tým po novelizácii zákona, že do ochrannej doby bude spadať len zamestnanec, ktorý je na rodičovskej dovolenke. Z toho vyplýva, že zamestnanec, ktorý nepracuje. Navrhujeme preto, aby sa do tejto ochrannej doby, aby pracovnoprávnu ochranu, tú najsilnejšiu, mali aj rodičia, ktorí sa starajú o dieťa, ktoré je mladšie ako tri roky. Verím, že politické strany, ktorých hlavnou témou je rodina a presadzovanie rodiny, aj takúto právnu úpravu, navrhovanú právnu úpravu podporia.

V mnohých prípadoch, dámy a páni, sa často stávalo, že pri prerokúvaní a pri diskusii v rámci jednotlivých odborových organizácií došlo k zablokovaniu sociálneho dialógu, preto sa navrhuje v predmetnej právnej úprave, aby v rámci tohto dialógu mala slovo odborová organizácia, ktorá má najvyšší počet členov. Okrem ďalších legislatívno-technických upresnení Zákonníka práce si dovolím upozorniť ešte na jedno. Neviem, z akého dôvodu, či naozaj tri mesiace sú pre pravicovú koalíciu veľa alebo málo, ale v pôvodnom Zákonníku práce platilo ustanovenie, že v prípade, ak zamestnávateľ neplatne skončí pracovný pomer so zamestnancom alebo zamestnankyňou, súd určí odškodné vo výške najmenej 12 mesiacov. Novela zákona skrátila túto lehotu, skrátila túto dobu na 9. Navrhuje sa vrátiť to do pôvodného stavu, pretože ak si predstavíme, že súdne konania, v ktorých sa určuje neplatnosť výpovede, trvajú veľmi, veľmi dlho. Tak zamestnanec, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer, alebo mu bola daná neplatná výpoveď, tak musí mať primerané odškodnenie za to, že túto dobu, toto obdobie, v ktorom došlo k súdnemu sporu vo vzťahu k zamestnávateľovi, túto dobu do istej miery trpel, pretože nevykonával pracovnú činnosť.

Vážené dámy a páni, dovolím si len na záver povedať, že predmetná novelizácia by vo všeobecnosti mala navrátiť právny stav v tých hlavných veciach, v témach pred novelou Zákonníka práce, ktorú predkladal minister Ľudovít Kaník, ktorým sa spôsobilo, že Slovenská republika sa ocitla na popredných miestach v oblasti liberálnych, žiaľ, v tomto môžem povedať liberálnych ustanovení v oblasti prepúšťania zamestnancov. Slovenská republika sa dostala do popredia medzi krajiny, v ktorých je najľahšie prepustiť zamestnanca bez udania dôvodu. Pracovný pomer na kratší ako 20-hodinový ustanovený týždenný čas a obchádzanie Zákonníka práce prostredníctvom obchodnoprávnych zmlúv je toho veľmi reálnym dôkazom. Na druhej strane, ak hovorí vláda koalícia, že záleží aj na napĺňaní fondov zdravotného, sociálneho poistenia a ďalších, musím upozorniť, že napríklad pri obchodnoprávnych zmluvách si živnostníci platia odvody z nižších vymeriavacích základov, ako by to bolo u zamestnávateľov, v prípade, ak by boli zamestnancami. Tým chcem povedať, že aj táto novelizácia mala vzťah na ďalší negatívny vzťah na ďalšie odvetvia aj nášho hospodárstva a spoločenských vzťahov, ktoré negatívne ovplyvnili tak vývoj verejných financií, ako aj nielen ochranu zamestnancov.

Dámy a páni, pevne verím, že ochrana zamestnancov, tak ako je aj ustanovená v Európskej ústavnej zmluve, bude prioritou pre túto Národnú radu a že tie negatívne skúsenosti, ktoré máme za posledných vyše 12 mesiacov, že sa budeme snažiť diskusiu v druhom čítaní opraviť. Prosím o podporu predmetného návrhu zákona. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Márii Demeterovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 55. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Podľa predkladateľov účelom zákona je obmedziť obchádzanie pracovnoprávnych vzťahov prostredníctvom uzatvárania obchodnoprávnych zmlúv posilnením ochrany pred neodôvodneným prepúšťaním zamestnancov a posilnením ich ďalších práv. V zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1134 z 25. apríla 2005 odporúčam prideliť návrh zákona, ak bude prejdený do druhého čítania, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 20. júna 2005 vrátane gestorského výboru. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Prosím, keby ste, pani poslankyňa, zaujali miesto pre spravodajcov. Ústne kto sa hlási do rozpravy? O slovo požiadal člen vlády pán minister Kaník, nech sa páči. Nikto viac sa neprihlásil do rozpravy, to znamená že vy budete chcieť hovoriť v rozprave, nie. No dobre. Pán minister Kaník bude hovoriť a potom sa rozhodneme spoločne, ako budeme pokračovať. Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni. Prihlásil som sa do rozpravy v prvom čítaní, aj keď to nie je mojím zvykom, ale to, čo bolo prednesené, je takým vážnym zásahom alebo pokusom o zásah do zdravo nastaveného a dobrého podnikateľského prostredia, ktoré bolo ocenené na mnohých úrovniach všetkými možnými medzinárodnými ekonomickými autoritami a ktoré Slovensko posunulo z hľadiska konkurencieschopnosti medzi najvyspelejšie krajiny sveta a v tomto návrhu sa pokúša strana Smer alebo predkladatelia tejto novely vrátiť tak, ako presne povedal predkladateľ, všetko späť. Späť do predchádzajúcej podoby, do podoby Zákonníka práce, ktorý predkladal oného času ešte pán minister Magvaši, ktorý vyvolal búrlivé protesty celej podnikateľskej sféry, ktorý komplikoval život nielen zamestnávateľom, ale aj zamestnancom, pretože zakazoval slobodné rozhodovanie človeka jednotlivca o tom, akým spôsobom chce nakladať so svojím disponibilným pracovným časom, toho Zákonníka práce, voči ktorému bolo podanie na Ústavný súd vzhľadom na jeho protiústavnosť, jednoducho Zákonníka práce, ktorý spoluvytváral prostredie charakterizované predovšetkým vysokou mierou nezamestnanosti. Novela Zákonníka práce, ktorú som predkladal už pred viac ako dvoma rokmi, mala hlavný cieľ znížiť bariéry pre tvorbu pracovných miest, vytvoriť dobré podnikateľské prostredie ako jediný faktor tvorby pracovných miest. Ak pán predkladateľ na to neprišiel alebo na to zabudol, dnes a vôbec v slobodnej trhovej spoločnosti tvorcami pracovných miest nie je vláda ani úrady, ale podnikateľské prostredie, podnikatelia a zamestnávatelia. Toto, čo je predložené, je nožom do chrbta podnikateľskému prostrediu, je to nožom do chrbta, ešte aj pod pás, pretože by sme sa opäť vrátili do stavu, ktorý bol absolútne neprijateľný. Chcel by som len pripomenúť, že po prijatí Zákonníka práce, toho, ktorý dnes platí, ktorý bol vyrokovaný veľmi ťažko a veľmi dlho a pod ktorý sa podpísali aj zástupcovia Konfederácie odborových zväzov, to znamená, aj tripartita dala súhlas k takémuto zneniu Zákonníka práce, sme nezaznamenali žiadne protesty. Ja nevidím žiadnych protestujúcich, ktorí by protestovali proti zbedačovaniu, ako tu niekto tvrdí, na základe Zákonníka práce. Ja tu vidím, naopak, len pozitívne hodnotenia z domácej podnikateľskej sféry, medzinárodnej podnikateľskej sféry, vysoké hodnotenia zo Svetovej banky, OECD a ďalších ekonomických autorít. Toto, čo sa nám tu Smer pokúša predstaviť alebo presadiť, je nič iné, len návrat k brutálnemu socializmu. K ničomu inému. A znamenalo by nárast nákladov v zamestnávateľskej sfére v čase, keď bojujeme o zníženie nákladov prostredníctvom zníženia odvodov, tuto by z druhej strany došlo k prudkému nárastu nákladov podnikateľskej sféry, znamenalo by to opäť vystavanie bariér pre tvorbu pracovných miest, pretože, samozrejme, pán predkladateľ nemá ekonomické vzdelanie, je právnik, tak možno to nemusí vedieť, ale jeho kolegovia mu to mohli povedať, zníženie bariér prepúšťania znamená zároveň zníženie bariér pre tvorbu pracovných miest. Pretože zamestnávatelia nebudú zamestnávať ľudí, pokiaľ budú mať vážne problémy s tým, aby v situácii, keď sa zmenia ekonomické podmienky na trhu, nemohli uvoľniť príslušný počet zamestnancov a zachrániť tak firmu, aby mohla ďalej ekonomicky fungovať, a dôsledkom takýchto ochranárskych opatrení nie je nič iné, len že firmy sú ťahané, chudnú a môže skončiť tým, že neprepustia časť zamestnancov, ale zbankrotujú, to znamená, prepustia zamestnancov, všetkých. Takže toto som chcel povedať už v rámci prvého čítania. Považujem tieto snahy, ktoré naozaj majú silný socialistický rukopis, silný rukopis Konfederácie odborových zväzov, s ktorou sa Smer ako previazal a úzko spojil, za veľmi nebezpečné, veľmi nešťastné a veľmi poškodzujúce ekonomiku Slovenska, podnikateľské prostredie Slovenska a dúfam, že nebude posunutá ani do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Ševc. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán minister, dosť ma prekvapujete, lebo si beriete na pomoc vašej argumentácii dosť silné slová, pejoratívne. Spomínate socializmus, lebo to sa stalo také dobre sprofanované, keď treba označiť nejakého protivníka, myslím v boji, politickom, tak najlepšie je povedať že je socialista a populista. Bolo by dosť smutné, keby váš Zákonník práce menil len tie body, ktoré teraz predkladatelia včítane mňa zhodou okolností ideme meniť späť, pretože to by znamenalo, že vaša novela bola veľmi malá. Pokiaľ sa dobre pamätám, bola rekodifikácia, my sa snažíme niektoré veci vrátiť späť práve preto, lebo krátke pracovnoprávne pomery sú jednoducho zle ochránené. A ešte čosi. Môžeme sa sporiť, niektoré veci sú tak, iné sú inak, môžeme sa o tom rozprávať, ale keď vážne, vy keď budete hovoriť, ako poklesli náklady na tvorbu pracovných miest popri tom, čo sa zvýšili vymeriavacie základy, tak už potom neviem. Ja s pár zamestnancami som o tom hovorila, zamestnávateľmi teda, či sa im zvýšili, alebo znížili náklady, teda osobné náklady. Takže skúsme si nebrať také polopravdy a všelijaké silné slová na pomoc argumentácii.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyňa Angyalová povedala jednu pravdu, že sa čuduje ministrovi vlády Slovenskej republiky nad jeho slovníkom. Tam, kde stráca argumenty, používa to, čo by nemal používať, a jeho arogantnosť a cynickosť nepozná hraníc, vysmieva sa obyčajným ľuďom. Žiaľ, pán minister, vy ste nedorástli nie na pána poslanca Madeja a už vonkoncom nie na ministra, ale ani na toho obyčajného robotníka, ktorý nevie, čo zajtra má urobiť, lebo mu zamestnávateľ hrozí, ak nebudeš taký, akého ja ťa chcem, tak ťa prepustím. Brutalita je vaša, je cynická, je každodenná, je každej minúty, každej hodiny, nie hodná vášho mena, pán minister. Mali by ste odísť a nie tu tárať národu tomuto hlúposti.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán minister Kaník, ale máte dve minúty z miesta. To vám zapnú, to nevadí, ale hovorte, nech sa páči. Nie je to vystúpenie v rozprave, je to len v reakcii, dve minúty na vystúpenie poslancov.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Milé a sympatické, ako označenie socialisti a socialistické, ktorým sa hrdo pýšite, že ste socialistické, je pre vás pejoratívne, to je skutočne veľmi milé, ale ja len opakujem, veď to sami máte vo svojom názve, že ste socialisti a tieto návrhy sú socialistické. Ešte milšie je to zo strany zástupcu komunistickej strany. Takže tieto vy veľmi dobré viete, vy veľmi dobré viete, pani Angyalová určite, že tieto návrhy, ktoré vy predkladáte, sú kľúčové z hľadiska podstaty zákona Zákonníka práce a ich návrat do pôvodného znenia je návrat k socialistickej podobe Zákonníka práce.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte moment. Chcete hovoriť v rámci rozpravy? V rámci rozpravy. V rámci rozpravy, pán navrhovateľ. Nech sa páči, v rámci rozpravy. Ešte nie, ja som neuzatvoril rozpravu. Sme sa dohodli, že ešte nie.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Keďže predkladateľ môže v rámci rozpravy vystúpiť kedykoľvek, dovolím si aj reakciu na pána ministra. Pán minister, hovoríte, že je zdravo nastavené podnikateľské prostredie, ako ministrovi, ktorý vyšiel z podnikateľského prostredia, tak sa nečudujem, že predkladáte také návrhy zákonov, ako predkladáte, ale, žiaľ, podľa môjho názoru by právny systém mal byť vyvážený a tak zabezpečovať možnosti pre zamestnávateľov, ale zabezpečovať aj ochranu pre zamestnancov. Táto jedna vec pri vašich návrhoch zákonov postrehnuteľná nie je. Lebo takéto návrhy do parlamentu, žiaľ, nedávate. Pán minister, spomenuli ste, že Slovensko sa dostalo medzi najvyspelejšie krajiny sveta v oblasti, ak to môžem tak chápať, pracovného práva. Tak môžem povedať, áno, Slovensko sa posunulo v rebríčku ku krajinám, ako je Thajsko alebo Spojené štáty americké, kde je najliberálnejšie prepúšťanie zamestnancov z práce. Ja by som si vám dovolil dať iné príklady, ktoré sú trošku bližšie, sú to tiež krajiny, ktoré sú vyspelé, sú členskými štátmi Európskej únie a môžeme tam zaradiť Španielsko, Nemecko, Rakúsko. V týchto krajinách je pracovnoprávna ochrana zamestnancov veľmi výrazná a ja som zvedavý, ako Slovensko bude napĺňať ustanovenia Ústavy pre Európu, kde je v rámci základnej charty práv, sú tam veľmi silne deklarované sociálne práva, na ktoré, žiaľ, táto pravicová vláda absolútne nemyslí. Hovoríte, že tvorcami pracovných miest nie je vláda, ale tvorcami pracovných miest sú podnikatelia. Samozrejme, súhlasím s tým, pán minister, ale musím pripomenúť, že diskutovali sme aj s niektorými zamestnávateľmi ohľadne tohto návrhu, mnohí nemajú problém s takouto úpravou. Hovoríte, že nie sú protesty, a tu by som sa chcel veľmi pozastaviť na tom, že ja by som sa vás chcel ešte, pán minister, opýtať, ako to myslíte, keď pri svojich návrhoch zákonov hovoríte: Prešlo mi to bez protestov vo verejnosti. No niektoré veľmi dobre vieme, že prešli s protestmi, ale chcem sa opýtať, či vy za lakmusový papierik kvality vašich návrhov považujete to, či sú protesty vo verejnosti, či ľudia idú do ulíc. To sa chcem spýtať, to takto testujete verejnosť návrhmi zákonov, že kedy vyjdú do ulíc, tam už sa zastanem v právnej úprave pravicových zákonov? Myslím si, že takéto ponímanie tvorby práva určite nie je správne. Dovolím si vám ešte, pán minister, zopakovať posledný, ten konkrétny príklad, ktorý som dával. V rámci pracovného času v pracovnom pomere, kde je kratší ustanovený pracovný čas ako 19 hodín, 19 a menej hodín týždenne, zamestnanec nemá žiadnu pracovnoprávnu ochranu, môže mu byť daná výpoveď bez udania dôvodu s 15-dňovou výpovednou lehotou. Tento zamestnanec nemá nárok na odstupné. Dostali ste obrovské množstvo ľudí do závislosti a absolútnej podriadenosti voči zamestnávateľom, pretože títo ľudia nemajú istotu a pocit právnej istoty, je pravdepodobne jedným z najzákladnejších pocitov občana v právnom štáte. Sú podriadení zamestnávateľom. My tu nehovoríme o akomsi vašom socializme, nežijeme 15 rokov pozadu. My tu hovoríme o partnerskom vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Aby oprávnenia jedného boli tak garantované zákonom ako aj ochrana druhého, ochrana zamestnancov. Preto si myslím, že predmetný návrh zákona má svoj zmysel. Určite má zmysel diskutovať o tom, aby Národná rada tento návrh zákona posunula do druhého čítania, aby sme mohli diskutovať o tých negatívach, ktoré sa prijali pri prerokúvaní zákona v roku 2003, áno, pred dvoma rokmi. Tá aplikačná prax hovorí naozaj o tom, že zamestnanci sú v horšom postavení, ako boli dovtedy. Ďakujem pekne. (Potlesk.)