P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, členovia vlády, budeme pokračovať v odpoludňajšom rokovaní 42. schôdze Národnej rady bodom programu
hodina otázok,
ktorý týmto otváram.
Zo všetkých otázok, ktoré poslanci včera do 12.00 hodiny položili, overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.
Chcem pripomenúť, že poslanci, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, nemajú nárok na odpoveď na položenú a vyžrebovanú otázku.
Teraz poprosím pána predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, aby Národnú radu Slovenskej republiky informoval o tom, ktorí z členov vlády budú neprítomní na dnešnej hodine otázok, poprípade kto za nich bude na položenú otázku odpovedať.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, fakt je ten, že dnes bude neprítomných viac ministrov, lebo viacerí odcestovali do zahraničia. Pán vicepremiér Mikloš má prijatie zahraničné, zastúpi ho pán minister Kaník. Pán Fronc je v zahraničí, zastúpi ho pán minister Palko. Pán Gyurovszky je v Luxembursku, zastúpi ho pán minister Simon.
Neprítomní budú aj páni ministri Rusko, Chmel, Mikloš a Prokopovič, ale otázky nemajú.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.
Páni poslanci, pán premiér, prvých 15 minút na odpovede na otázky patrí vám.
Ako prvý sa vás pýta pán poslanec Hopta, či: "Je pravdou, že po budúcich parlamentných voľbách dôjde k zvýšeniu veku na odchod do dôchodku z terajších 62 na 65 rokov?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Nie, pán poslanec, nie je to pravda. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepripravuje žiadnu legislatívnu zmenu zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá by tak, ako sa pýtate, zvyšovala dôchodkový vek zo 62 na 65 rokov.
V súčasnosti, ani v dohľadnom čase vláda nepripravuje žiadny takýto návrh.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády.
Pán poslanec Hopta, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
I. Hopta, poslanec: Áno, chcem sa spýtať. Pán predseda vlády, chcem vám osobne povedať, že vám neverím, pretože ani pred minulými parlamentnými voľbami ste nehovorili o tom, že zvýšite vek odchodu do dôchodku a zvýšili ste pre ženy napríklad z 55 na 62 rokov. Čiže, to je o 7 rokov. A my sme už dostali v niektorých dokumentoch z ministerstva práce, sociálnych vecí a bolo aj v odbornej tlači písané o tom, že sa zvažuje po parlamentných voľbách zvýšenie veku na odchod do dôchodku na 65 rokov.
Ja si myslím, že ani nič iné teraz ste nemohli povedať, pretože by to bola asi zlá predvolebná kampaň, podobne ako keby ste schválili zákon o zvýšení poplatku. Čiže, len chcem konštatovať - nemám otázku -, že v tejto veci vám naozaj neverím.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán Hopta, no tak, či mi veríte, alebo neveríte, to ja už nechám na vás. Vy ste sa priamo opýtali, ja som vám priamo odpovedal. Treba povedať pre poctivosť, že ministerstvo v každej krajine - ministerstvo práce, sociálnych vecí, podobne orientované ministerstvo - robí prognózy na niekoľko desaťročí dopredu. Aj naše ministerstvo, pokiaľ som informovaný, robí isté matematické prepočty až do roku 2080. A viete veľmi dobre, že viaceré krajiny na svete, aj Európa čelí istému protirečeniu. Je nás stále menej občanov, dožívame sa stále dlhšieho veku, ale, samozrejme, veľmi si želáme, aby sa dôchodkový vek udržal. A to je napätie, to je protirečenie, s ktorým sa trápia aj Francúzi, aj Rakúšania, aj Briti, aj Taliani. Ale na takto postavenú otázku, či pripravujeme po voľbách a v súčasnosti - teda však voľby budú na jeseň budúceho roku -, či pripravujeme takéto opatrenie, odpoveď znie celkom jednoznačne, pán poslanec, nie, nepripravujeme.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády.
Poprosím vás, aby ste odpovedali na ďalšiu otázku, ktorú položil pán poslanec Hopta: "Rozhodli ste sa sprivatizovať nákladnú železničnú dopravu, ktorá bola zisková a svojím spôsobom dotovala stratovú osobnú dopravu. Utiahne finančne potom štát osobnú dopravu bez výrazného zvýšenia cestovného?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, vláda svojím uznesením 830 z roku 2000 schválila projekt transformácie a reštrukturalizácie Železníc Slovenskej republiky v súlade so zásadami štátnej dopravnej politiky a programového vyhlásenia vlády. V rámci tohto procesu došlo k oddeleniu infraštruktúry železníc od prevádzkovania železničnej dopravy, a tým aj ku vzniku Železničnej spoločnosti, a. s. Za účelom sprehľadnenia financovania v osobnej a nákladnej železničnej doprave došlo k rozdeleniu Železničnej spoločnosti, a. s. na dve obchodné spoločnosti. Tento postup, ako aj privatizáciu majetkovej účasti štátu na podnikanie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. schválila vláda svojím ďalším uznesením 662 zo 7. júla minulého roku. Nákladnú dopravu vykonáva od 1. 1. 2005 Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s.
V súčasnosti sa trh v železničnej doprave začína výrazne liberalizovať. V rámci celej Európy vzniká silná konkurencia nielen zo strany iných druhov dopráv, ale aj v rámci vlastnej železničnej dopravy. Podľa Európskej komisie bude od 1. 1. 2006 liberalizovaná nákladná preprava a od 1. 1. 2007 aj vnútroštátna nákladná doprava. To znamená, že licencie pridelené v jednej členskej krajine sú platné aj v iných krajinách, čím sa konkurencia v tomto segmente ešte výraznejšie zvýši.
Je evidentné, že prežijú iba silné dynamické spoločnosti. Treba povedať, že v reformách na železniciach je Slovenská republika lídrom v regióne nielen bývalých východných krajín a tento určitý náskok v transformácii chceme premietnuť aj do čo najvyššej kúpnej ceny.
Hospodársky výsledok spoločnosti v minulom roku nebol pozitívny, pán poslanec. Nákladná doprava bola stratová. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nie je dotovaná zo štátneho rozpočtu. Ani tohto roku Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. neplánuje vytvorenie zisku. Keďže spoločnosť prevádzkuje dopravu so zastaralým vozňovým parkom, je nevyhnutný vstup strategického investora v rámci privatizácie na jeho obnovu a modernizáciu. Výnosy z privatizácie plánuje štát použiť na oddlženie, ktoré vzniklo doteraz počas prevádzkovania železničnej dopravy.
Osobnú dopravu prevádzkuje od 1. 1. 2005 Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. Osobná doprava je orientovaná ako verejná služba a je prepojená na štátny rozpočet financovaním výkonov vo verejnom záujme, t. j. štát určuje a reguluje ceny cestovného. Vláda nedotuje osobnú prepravu, ale platí za objednaný výkon v osobokilometroch, ktorý si objednáva a uzatvára s osobnou prepravou. Ide o takzvanú zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme. V prípade, že by takáto zmluva podpísaná nebola, občania by za cestovné lístky platili približne trikrát viac.
Všetko, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Pán predseda, v podstate reformy, ktoré tu robíte od roku ´89, spočívajú v tom, že rozpredávate majetok, ktorý bol tu štátny a rozpredávate predovšetkým tie veci, ktoré boli, by som povedal, ziskové. Mám taký dojem, že aj tá nákladná doprava, ktorú idete predať, aj keď tvrdíte, že teraz je stratová, bude pre niekoho postupom času veľmi lukratívna.
Čítal som odborné články ohľadom osobnej dopravy. Chcem sa vás preto spýtať doplňujúcu otázku. Je pravdou, že chcete niektoré lokálne, takzvané lokálne trate dať pod samosprávne kraje do prevádzky? Ak by to bola pravda, chcel by som vyjadriť v tejto súvislosti veľké obavy, či samosprávne kraje, ktoré majú už teraz problém s autobusovou dopravou, majú problém so svojimi regionálnymi nemocnicami, by dokázali utiahnuť ešte aj tie lokálne takzvané trate.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, na tú vašu prvú poznámku, že rozpredávame štátne, pripomínam, že vy ste zoštátňovali. Vy ste ľuďom kradli. Brali ste im majetky a 50 rokov ste ukazovali, ako ste neschopní tieto majetky zoštátnené a ľuďom pobraté, firmám zoštátnené spravovať. 50 rokov ste nám to predvádzali a preto ste túto spoločnosť dostali tam, kde ste ju dostali. Aj vďaka rozumnej a efektívnej privatizácii sa dnes ekonomika zviecha a umožňuje obyvateľom postupné zvyšovanie životnej úrovne.
K tej druhej časti vašej otázky alebo vášho príspevku, áno, je to naozaj pravda. Takéto opatrenia zvažujeme, ale, samozrejme, tak ako aj doterajšiu reformu verejnej správy sprevádzalo finančné krytie, finišujúce fiškálnou decentralizáciou, tak isto aj ďalší, povedzme, prenesený výkon na ďalšie kompetencie, ak by k nim došlo, tak budú sprevádzané takýmto finančným krytím.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Ďalšiu otázku vám položila pani poslankyňa Podracká: "Vážený pán premiér, asimilácia Slovákov v zahraničí zaznamenáva prudký nárast. Prečo sa k požiadavkám zahraničných Slovákov stavia vláda tak macošsky?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda NR SR: Vážená pani poslankyňa, nemôžem s vaším názorom súhlasiť. Nemôžem a dovoľte, aby som vám ponúkol celý rad argumentov, na základe ktorých nemôžem súhlasiť s vaším názorom.
Vláda podporuje aktivity zahraničných Slovákov a aj ja sám osobne venujem veľkú pozornosť našim krajanom aj počas mojich ciest v zahraničí. Aby som nezabudol, navštívil som, samozrejme, mnoho krajín a navštívil som slovenské komunity predovšetkým v krajinách susediacich, aj v Čechách, aj v Poľsku, aj v Maďarsku niekoľkokrát. Vlani som vykonal štátnu návštevu Ukrajiny, bol som medzi Slovákmi v Užhorode, bol som dvakrát v Srbsku, vo Vojvodine, bol som Nadlaku medzi Slovákmi v Rumunsku, samozrejme, aj v Spojených štátoch, v Kanade. Takže vždy, keď navštívim krajinu, kde žijú Slováci, kde žijú naši krajania, tak venujem im aj sám počas týchto ciest pozornosť.
Ak by sme pri posudzovaní asimilácie Slovákov v zahraničí vychádzali z cenzu jednotlivých krajín a zo štatistík ohľadne počtu Slovákov hlásiacich sa k slovenskej národnosti v jednotlivých krajinách a porovnali by sme tieto aktuálne údaje s rovnakými údajmi spred niekoľkých rokov, dospeli by sme k názoru, že asimilácia Slovákov v zahraničí má mierne vzostupnú tendenciu. To treba vidieť. To treba vidieť a, samozrejme, aj ďalší hlbší rozbor na niektoré tendencie a na niektoré javy upozorní, ale už dopredu tiež chcem povedať, že nie tak ako ste uviedli vo svojej otázke, že by to zaznamenávalo prudký nárast. Sú krajiny, kde sa za ostatné roky výrazne znížil počet osôb hlásiacich sa k slovenskej národnosti. Treba otvorenie povedať, že napríklad v Čechách, ale aj v Spojených štátoch amerických. Ale sú aj krajiny, v ktorých sa za posledných päť rokov zaznamenal nárast ľudí, ktorí sa hlásia k Slovákom, napríklad v Maďarsku a aj v Kanade. Ukazuje sa, že rýchlosť asimilácie Slovákov v zahraničí v jednotlivých krajinách je rozdielna a vplývajú na ňu rôzne faktory, od blízkosti tejto krajiny k Slovenskej republike, od motivačných faktorov a snáh prisťahovalcov čo najskôr sa zaradiť do pracovného procesu v krajinách, do ktorých prichádzajú, cez možnosť zapojiť sa do aktivít krajanských spolkov a organizácií až po politiku týchto štátov zameranú na podporu národnostných menšín a komunít pôsobiacich v týchto komunitách.
Vláda realizuje svoju politiku podpory kultúrneho života Slovákov žijúcich v zahraničí prostredníctvom ministerstva kultúry, a to konkrétne cez Grantový systém Ministerstva kultúry SR v rámci programu č. 5 Pro Slovakia, podprogram 5.2 Kultúrne a tvorivé aktivity Slovákov žijúcich v zahraničí. Grantový systém sa zameriava predovšetkým na uchovanie slovenského povedomia našich krajanov a rozvoj ich kultúrnych tradícií. Ministerstvo kultúry udeľuje dotácie na podujatia, na výstavy, festivaly, divadelné predstavenia, akadémie, vydávanie kníh a časopisov, jazykové tábory, semináre, nákup slovenskej literatúry pre knižnice a kultúrny styk krajanov so Slovenskom.
Ak by sme sa ešte tak hlbšie ponorili do tohto problému a začali sa opierať naozaj prísne o fakty, tak by sme sa dočítali, že v minulom roku podporilo ministerstvo kultúry 109 projektov v celkovej výške 8 mil. 569 000 Sk. V tomto roku ministerstvo kultúry vyčlenilo v rámci Grantového systému pre pomoc zahraničným Slovákom sumu 7 mil. korún. Zo strednodobého hľadiska ide o nárast finančných prostriedkov, pretože v roku 2002 vládalo podporiť ministerstvo kultúry kultúrne aktivity krajanov sumou vo výške 3 mil. 350 000 a v roku 2003 sumou 3 mil. 480 000. Teda je to dvoj- a trošku viac ako dvojnásobok za minulý a tento rok.
O prezentáciu kultúry zahraničných Slovákov v materskej krajine sa stará príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry Dom zahraničných Slovákov, ktorý v roku 2004 pripravil spolu 52 podujatí. Semináre, kultúrno-prezentačné podujatia, výstavy, tábory a podobne. Uskutočnili sa napríklad výstavy umeleckých diel autorov zo Srbska, Čiernej Hory, Ukrajiny, Švajčiarska a Maďarska. Dom zahraničných Slovákov zorganizoval semináre pre mladých literátov a začínajúcich novinárov. Okrem toho vydával odborné metodické a propagačné materiály, monografie ako literatúra pre deti a mládež v tvorbe zahraničných Slovákov Karol Miloslav Lehotský a časopis Slovenské zahraničie. Naďalej pokračuje aj vládna politika prideľovania štipendií študentom z radov krajanskej komunity.
Ďalšiu podporu nachádzajú zahraniční Slováci na Generálnom sekretariáte pre zahraničných Slovákov. A na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že ak sa v rámci Grantového systému pre krajanov delila v Generálnom sekretariáte splnomocnenca suma 2,6 mil. korún, tento rok to bola suma 12,5 mil. Sk, teda oproti 2,6 je to 12,5. Toto umožnilo poskytnúť naozaj účinnú pomoc a podporu nielen vyššiemu počtu krajanov, ale aj vo vyšších finančných objemoch. Sekretariát zabezpečuje činnosť Stálej konferencie Slovenská republika a zahraniční Slováci, činnosť stálych expertných pracovných komisií zložených zo zástupcov expertov zo Slovenskej republiky a predstaviteľov slovenských menšín a komunít v zahraničí a v neposlednom rade každoročne pripravuje vrcholné krajanské podujatie Dni zahraničných Slovákov.
Nechcel som odbiť túto tému jednou vetou, preto som sa pokúsil vám ponúknuť celý rad argumentov, že vláda naozaj tejto téme venuje pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Čas vyhradený na položenie otázok predsedovi vlády a odpovede na ne vypršal.
Teraz pristúpime k odpovediam na otázky, ktoré položili páni poslanci, a overovatelia vyžrebovali, členom vlády Slovenskej republiky.
Pani poslankyňa Gabániová sa pýta pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny: "Pán minister, myslíte si, že všetci občania dobrovoľne nezamestnaní zneužívajú štát, ktorý za nich platí nemocenské poistenie? V okrese Kežmarok je situácia iná ako v Bratislave," a pýta sa vás, či "by nebolo možné zisťovať príčiny dobrovoľnej nezamestnanosti?"
(Pán poslanec Zajac, pán minister Zajac, prosím, nevyrušujte pána poslanca Mikloška.)
Nech sa páči, pán minister Kaník.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakuje, pán predseda.
Vážená pani poslankyňa, pokúsim sa odpovedať, aj keď nie som si celkom istý, či tá otázka bola naformulovaná tak, aby tá odpoveď, ktorú dostanete, bola pre vás upokojujúca, pretože nemocenské poistenie je definované v § 2 písm. a) zákona č. 461 o sociálnom poistení a je to poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti tehotenstva, materstva a nemá väzbu na zneužívanie tohto systému dobrovoľne nezamestnanými.
Na objasnenie chcem uviesť, že dávkami nemocenského poistenia sú kryté tieto sociálne situácie: dočasná pracovná neschopnosť, tehotenstvo, materstvo, ošetrovanie chorého člena rodiny, zníženie príjmu v dôsledku preradenia tehotnej zamestnankyne na inú prácu, aby neohrozovala jej tehotenstvo a materstvo. To znamená, rieši otázky tých ľudí, ktorí sú zamestnaní. Niektorí sú nezamestnaní, či dobrovoľne, či nedobrovoľne. Takže zrejme došlo v tej formulácii otázky k nechcenej zmene významu.
Za občanov v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s ním spoločne posudzujú a poberajú dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke za podmienky, že nepracujú a nemajú žiadny príjem, štát neplatí sociálne poistenie. Týmto občanom preto nevzniká nárok na dávky nemocenského poistenia, tým pádom sa nedajú ani zneužívať tieto dávky danými osobami. A preto naozaj tento systém ťažko možno spájať s problémom zneužívania.
Ja tu mám ešte veľa pripravené o samotnom systéme nemocenského poistenia, ale zrejme, keďže to nebolo predmetom otázky, ani nemá zmysel sa tomu venovať.
Ale pri jednej veci by som sa pozastavil, a to je teda pri tom meste alebo tom okrese, ktoré tam bolo spomínané, Kežmarok. Je absolútna pravda, že Kežmarok nemožno porovnávať s bratislavským regiónom, ale čo by som dal do pozornosti, je zaujímavé, že Kežmarok z hľadiska parametrov a výsledkov je dosť ťažké porovnávať aj so susedným okresom, čo je Stará Ľubovňa a to je veľmi pozoruhodný údaj. Máme dva okresy, ktoré sú z jedného regiónu, dva malé okresy, kde je pravdepodobne veľmi podobná štruktúra obyvateľstva, priemyslu, prípadne rómskych osád a všetkého, čo s tým súvisí. Napriek tomu v Starej Ľubovni máme nie o jeden stupeň, ale keby sme to tak prehodili na triedy, tak o tri triedy nižšiu úroveň nezamestnanosti, o tri triedy nižšiu úroveň práceneschopnosti obyvateľstva ako v Kežmarku. A to je vec, ktorá si zasluhuje pozornosť, čo spôsobuje takéto disparity bez nejakých racionálnych zdôvodnení. A toto aj momentálne robíme, kde sme zadali obidvom okresom, aby analyzovali situáciu, ale nie sami za seba, ale riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z Kežmarku má podať správu, analýzu, prečo sa tak dobre darí Starej Ľubovni a naopak, Stará Ľubovňa má analyzovať, prečo sa tak zle darí susednému okresu. Takže som veľmi zvedavý, ako dopadne Kežmarok a ako budeme po tejto analýze vidieť zdôvodnenia takýchto disproporcií, a to, že Kežmarok nám vyskakuje v rámci mapy Slovenska, ktorá sa zaoberá týmito údajmi, úplne z radu.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Gabániová, želáte si doplňujúcu otázku? Nie.
Budeme pokračovať. Je tu druhá otázka pani poslankyne Gabániovej adresovaná ministrovi školstva pánovi Froncovi: "Pán minister, je možné ešte v tomto roku navýšiť normatív na učňa SOU na výšku rovnakú, ako je výška normatívu študentov SOŠ?"
Odpovedať bude pán minister Palko v zastúpení pána ministra Fronca.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, celkový normatív na žiaka strednej odbornej školy v roku 2005 sa pohybuje od 34 343 do 35 180 korún v závislosti od toho, v ktorom teplotnom pásme je obec alebo mesto, v ktorej škola má sídlo. Na žiakov stredných odborných učilíšť sú v roku 2005 určené dva normatívy podľa toho, či žiak SOU vykonáva odborný výcvik priamo na škole alebo v inej organizácii mimo školy, napríklad v stredisku praktického vyučovania. Celkový normatív na žiaka SOU, pokiaľ škola zabezpečuje pre žiaka teoretické a praktické vyučovanie, je od 37 983 do 38 820 korún. To znamená, že u takýchto SOU je normatív vyšší ako u žiakov stredných odborných škôl. Pokiaľ SOU zabezpečuje pre žiaka iba teoretické vyučovanie, celkový normatív na takéhoto žiaka je od 19 623 do 20 460 korún. Nižší normatív v tomto prípade vychádza zo skutočnosti, že náklady na teoretické vyučovanie sú nižšie ako na praktické.
Výpočet normatívu pre jednotlivé kategórie škôl sa uskutočňuje podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 2/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre základné školy, stredné školy, strediská praktického vyučovania, základné umelecké školy a školské zariadenia v znení zmien a doplnkov nariadenia vlády č. 758/2004. Normatívy sú stanovené na daný kalendárny rok a sú vypočítané pre daný rok podľa údajov, ktoré predkladajú zriaďovatelia škôl ministerstvu školstva do 30. septembra predchádzajúceho kalendárneho roka. V priebehu kalendárneho roka nie je možná úprava normatívov, dofinancovanie je v súlade so zákonom možné formou dohodovacieho konania.
Pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, želáte si doplňujúcu otázku? Máte dve minúty. Nech sa páči.
D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Odpoveď bola veľmi presná a som rada, že to učilište, ktoré sa na mňa obrátilo s požiadavkou navýšiť ten normatív, patrí v podstate podľa toho, čom som počula, k učilištiam, ktoré sú veľmi dobre finančne saturované, pretože dostávajú tých 38 000 korún na žiaka. Lenže podľa pani riaditeľky im to nestačí a potrebovali by 50 000 korún na žiaka, aby poskytovali kvalitnú výučbu. Takže asi došlo k nejakému raptusu v komunikácii, keď sa určoval normatív pravdepodobne, alebo došlo k zmene študijného programu, odkedy sa normatív určil. Takže, po príčinách treba zrejme pátrať trošku inde a musím teda povedať, ak dovolíte pánu ministrovi, že sa na neho v blízkej budúcnosti obrátia riaditelia stredných odborných učilíšť, ktorí poskytujú aj praktickú výučbu, aby bol znova prerátaný normatív.
Ale ďakujem veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, budete ešte dopĺňať odpoveď? Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Len vetička. Iste sa zhodneme, pani poslankyňa, aj vy, aj ja, aj pán minister školstva, že aj normatív na žiaka 50 000 korún by sa dal zmysluplne využiť a minúť. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať.
Tretiu otázku položil pán poslanec Krajči. Je to otázka adresovaná ministrovi vnútra pánovi Palkovi. Otázka znie: "Kedy vydáte interný predpis MV SR, ktorým splníte zákonnú povinnosť podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. a zadefinujete, čo je to zvlášť kruté porušenie služobnej disciplíny, ktoré slúži na prepustenie policajta." (Hlasy z pléna.)
Hrubé, tak opravujeme otázku, zvlášť hrubé, ale ja čítam to, čo mám napísané, pán poslanec, takže, opravíme to.
Pán minister, nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Pán poslanec Krajči mal na mysli, že hrubé porušenie má kruté následky, čiže tam asi došlo k tomu nedorozumeniu.
Vážený pán poslanec Krajči, 10. marca 2004 prijala Národná rada Slovenskej republiky novelizáciu zákona č. 73 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších zborov, podľa ktorej sa okrem iného do § 192 vkladá nový odsek 5 tohto znenia: "Dôvody a podrobnosti prepustenia podľa ods. 1 písm. e) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo." To vieme.
Na základe uvedeného ministerstvo pristúpilo k vykonaniu tohto ustanovenia. Boli preskúmané možnosti vykonania predmetného ustanovenia, pričom bolo, bohužiaľ, zistené toto:
1. Podľa § 1 ods. 2 zákona právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, upravuje tento zákon. V súvislosti s tým sa v § 192 ods. 1 taxatívne vymenúvajú dôvody, pre ktoré sa policajt prepustí zo služobného pomeru. Ak by sa mali tieto dôvody rozšíriť o ďalšie, muselo by to byť doplnením existujúcich dôvodov v zákone a nie právnym aktom nižšej právnej sily, akým je vykonávací všeobecne záväzný právny predpis.
2. Podľa § 194 zákona v rozhodnutí o prepustení musí byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú. Dôvodom je niektorý z prípadov uvedených v § 192 ods. 1, t. j. konkrétne aj dôvod uvedený v písm. e). Túto skutočnosť podporuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4-3/99, podľa ktorého dôvodom sa myslí niektorý z prípadov uvedených v ustanovení § 192 ods. 1 zákona, a to jeho slovným pomenovaním a paragrafovým označením. Keďže samotné znenie § 192 ods. 1 písm. e) je dôvodom prepustenia pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, pričom ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, vyznieva splnomocnenie ustanoviť dôvody a podrobnosti prepustenia podľa písm. e) vo vykonávacom predpise ako nezrozumiteľné a nelogické.
Treba uviesť, že ani v ďalších pracovnoprávnych predpisoch sa neustanovuje definícia zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom pre skončenie pracovného pomeru. Tieto ustanovenia sú právnymi normami s neurčitou abstraktnou hypotézou, ktorá nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale ponecháva zamestnávateľovi a súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Zamestnávateľ pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliada na doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom a v prípade policajta nadriadený musí skúmať aj to, či by ponechanie policajta v služobnom pomere nebolo na ujmu dôležitých záujmov služby. Túto voľnú úvahu nadriadeného nemožno nahradiť taxatívnym vymenovaním skutkových podstát v prípadoch porušení služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, ktoré malo za následok prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona.
Ako je už vyššie uvedené, takéto vymedzenie neobsahujú ani žiadne iné pracovnoprávne predpisy, ktoré upravujú právne vzťahy štátnych zamestnancov, zamestnancov, vojakov, colníkov, hasičov, sudcov, prokurátorov atď. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba konštatovať, že splnomocnenie vyplývajúce z poslednej novely zákona vo vzťahu k § 192 ods. 1 písm. e) zákona je nevykonateľné, a preto sa všetky rezorty, na príslušníkov ktorých sa zákon vzťahuje, dohodli, že pri najbližšej novele zákona navrhnú toto ustanovenie zo znenia zákona vypustiť.
Pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Krajči, nech sa páči. Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Krajčimu.
G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, ďakujem za odpoveď. V podstate ju pripravoval zrejme ten istý pracovník, ktorý odpovedal aj na moju interpeláciu v tomto duchu.
Chcem ale upozorniť na niektoré rozpory, ktoré, myslím si, nie sú vyriešené. Po prvé, ústava v čl. 2 ods. 2 hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vám zákon uložil v § 192 ods. 5 vydať všeobecne záväzný právny návrh ako riešiť prepustenie policajta na "e". Vy ste to nevykonali, to znamená, postupujete v rozpore so zákonom, pretože ste prepustili policajtov na základe tohto ods. 1 písm. e). Chcem sa preto opýtať, a vlastne v tom marci roku 2004 bol tento odsek doplnený do novely zákona preto, aby sa predišlo akýmsi anonymným prepúšťaniam policajtov a aby to bolo adresné. Chcem dokumentovať na konkrétnom prípade. Pána Košťála, riaditeľa Národnej protidrogovej jednotky ste prepustili preto, že používal neoprávnene motorové vozidlá. Pána Maťašovského, veliteľa Útvaru osobitného určenia ste neprepustili, ba dokonca ostal vo funkcii, ktorú ďalej vykonáva a mal to isté porušenie služobnej disciplíny. To je ten rozdiel, ktorý sa mal vlastne týmto zákonom alebo touto novelou zákona vyriešiť.
Je dobré, čo ste povedali na záver, to znamená, že keď chcete konať v súlade so zákonom, musíte buď zákon novelizovať alebo splniť nariadenie zákona. Chcem sa teda opýtať, či budete zákon novelizovať alebo splníte to nariadenie, ktoré je v ods. 5.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán poslanec Krajči, ak nie je ten interný predpis, ktorý teda zákon nariaďuje, to ešte neznamená, že prepúšťanie podľa písm. e) je nezákonné. To ste, myslím, naznačili v tomto svojom poslednom vstupe, a to považujem za omyl. To je prvá poznámka.
Druhá moja poznámka, no tak to nariadenie nie je, lebo naozaj tá časť zákona, kde sa nám nariaďuje vypracovanie takého interného predpisu, je nevykonateľná, to som sa vám snažil veľmi podrobne, zodpovedne vysvetliť. A mimochodom, predtým než to bolo schválené, tak sme varovali aj poslancov Národnej rady, varoval som poslancov Národnej rady, že to bude nevykonateľné. Domnievam sa, že naozaj riešením bude vypustenie tej povinnosti zo zákona, to je moja ďalšia poznámka.
Ďalšia poznámka moja je, že, pán poslanec, ja si nemyslím, že by to bol nejaký reálny problém, ja som sa nestretol s tým, že by ma niekto kritizoval za to, že som niekoho neoprávnene prepustil podľa písm. e), nejakého policajta z Policajného zboru.
A moja posledná poznámka je, že ten príklad tých dvoch, tie dva prípady, ktoré ste uvádzali, no to je skôr argument v môj prospech ako v prospech vášho tvrdenia. Medzi tými dvomi prípadmi boli neporovnateľné rozdiely. V tom prvom prípade išlo o riaditeľa Národnej protidrogovej jednotky, to už bolo pred dva a pol rokom, kde išlo o to, že on ako šéf tejto jednotky dopúšťal vlastne vo veľkom rozsahu neoprávnené používanie motorových vozidiel, nielen pre seba, ale pre mnohých príslušníkov tej jednotky. To bolo dôvodom jeho prepustenia. V tom druhom prípade išlo o, neviem, no tuším, raz niekde neoprávnene použil motorku, no tak to nevidím ako dôvod na prepustenie podľa písm. e). Takže, opakujem, považujem to skôr za argument, ktorý mne dáva za pravdu ako vám, ale, prosím, to je vec názoru.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať.
Ďalší v poradí položil otázku pán poslanec Maxon. Nie je prítomný, takže nemá nárok na odpoveď na túto otázku.
Ďalší v poradí, otázka č. 5, pán poslanec Čaplovič položil otázku ministrovi školstva pánovi Martinovi Froncovi: "Vážený pán minister, uvedomujete si, že zrušením SOU na Ivánskej ceste 15 od 30. 6. 2005 a jeho presunom do priestorov Združenej strednej školy Pavlovičova 3 sa výrazne znižujú kvalitné podmienky pre vzdelávanie a mimoškolskú činnosť?"
Odpovedať bude v zastúpení ministra Fronca pán minister Palko.
V. Palko, minister vnútra SR: Ja myslím, panie poslankyne, páni poslanci, že si tu treba položiť otázku dodržiavania ľudských práv členov vlády, ktorí sú za jeden plat nútení vykonávať prácu za dvoch, ale to v tejto chvíli dajme bokom.
Vážený pán poslanec Čaplovič, Ministerstvu školstva Slovenskej republiky bola predložená žiadosť Bratislavského samosprávneho kraja ako zriaďovateľa stredných škôl o vyradenie Stredného odborného učilišťa nábytkárskeho na Ivánskej ceste 15 v Bratislave zo siete škôl a školských zariadení ministerstva školstva. Vyraďovanie škôl a školských zariadení sa riadi § 17 zákona č. 596 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Vzhľadom na to, že žiadateľ predložil v žiadosti všetky náležitosti potrebné na vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 a § 9 ods. 3 zákona č. 596, ministerstvo školstva podľa § 32 zákona č. 71 o správnom konaní a v súlade s § 46 zákona a § 17 ods. 3 zákona č. 596 o štátnej správe v školstve vydalo rozhodnutie dňa 9. 2. 2005 o vyradení Stredného odborného učilišťa nábytkárskeho zo siete škôl a školských zariadení ministerstva školstva.
Podmienky na výchovu a vzdelávanie v stredných školách Slovenskej republiky v súlade s § 9 ods. 4 zákona č. 596 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve vytvára samosprávny kraj ako zriaďovateľ. V súlade s § 9 ods. 13 citovaného zákona samosprávny kraj vykonáva správu škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom a na uskutočnenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem iného zabezpečuje priestory a materiálno-technické zabezpečenie.
Z uvedeného vyplýva, že v súlade so zákonom č. 596 sú kompetencie súvisiace s výchovou a vzdelávaním, s priestorovými a materiálno-technickými podmienkami škôl a školských zariadení v pôsobnosti samosprávneho kraja ako ich zriaďovateľa. Kontrolu nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok, vrátane praktického vyučovania v školách zabezpečuje Štátna školská inšpekcia v zmysle § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 596.
Pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič, dve minúty, nech sa páči.
D. Čaplovič, poslanec: Prepáčte, pán minister, že vás za ten jeden plat budem zaťažovať ešte svojou odpoveďou, ale musím ju povedať, pretože ide o list, ktorý bol zaslaný pánu ministrovi aj teraz nedávno 26. apríla z Rady školy a rodičov detí, ktoré navštevujú túto školu a treba povedať, že pôvodný návrh, pôvodný návrh pána ministra, ja ho poznám, bol taký, že práve zo Združenej strednej školy drevárskej alebo nábytkárskej v Trnávke sa mala sťahovať táto škola na Ivánsku cestu do Stredného odborného učilišťa v duchu aj stanoviska Štátnej školskej inšpekcie. Neviem, prečo prišlo k zmene. Samozrejme, ten návrh ide od vyššieho územného celku, ale ideme do budovy, ktorá má už teraz nedostatok priestorov a výučbu robí v dielňach a ideme do budovy, ktorá má 80 rokov. Táto budova má 80 rokov ako škola v Trnávke a ideme z novej budovy, ktorá mala jedáleň, ktorá mala telocvičňu, ktorá mala všetko vybavené na vzdelávanie, mala svoje dielne a myslím si, že racionálnejšie a múdrejšie bolo zostať v tejto škole.
Žiaľ, zrejme sa plní to, čo hovorím, že často záujmy vyššieho územného celku a istých ľudí za nimi sú také, aké sú a budem veľmi zvedavý, čo sa bude diať okolo tejto budovy na Ivánskej ceste v blízkosti letiska, či istí páni, ktorí majú záujem o tento priestor, nezačnú tam prestavovať hotel vo vzťahu k letisku Bratislava - Schwechat.
Len toľko som chcel povedať. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister Palko, nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Nie sme zrejme v spore, pán poslanec. Domnievam sa, že minister školstva iba rešpektoval kompetencie samosprávneho kraja. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať.
Šiestu otázku položil pán poslanec Husár. Otázka je adresovaná podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu a ľudské práva a menšiny pánovi Csákymu, otázka znie: "Nepovažujete postup samosprávy mesta Komárno vo veci neumiestnenia súsošia vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda za prejav národnostnej intolerancie?"
Pán podpredseda vlády, máte slovo.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán poslanec, ďakujem pekne za vašu otázku a za váš záujem o túto tému. Predtým ako vecne zodpoviem vašu otázku, dovoľte mi, aby som tu povedal, že považujem za pozoruhodné, že s tou istou otázkou, v tom istom znení sa obrátilo na mňa 14 poslancov a poslankýň Hnutia za demokratické Slovensko. Považujem to asi za rekord v doterajšom pôsobení v Národnej rade Slovenskej republiky. Je to rozhodne pozoruhodné a možno by sme mali záujem alebo mali šancu sa aj umiestniť v súvislosti s Guinnessovou knihou svetových rekordov, takže možno, že by to mohlo byť preverené aj z tohto hľadiska.
A teraz mi dovoľte, vážený pán predsedajúci, takže moja odpoveď bude odpoveďou súčasne na otázky číslo...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, prosím vás, odpovedajte pánovi poslancovi. Mne nie.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Áno, ale bude to odpoveď na otázky 4, 6, 9, 12, 15, 16, 20, 25, 28, 33, 34, 35, 38 a 40.
Takže, ctený pán poslanec, informoval som sa u samosprávy v Komárne, ktorá je podľa platných zákonov Slovenskej republiky jediná kompetentná v tejto otázke. Dostal som odpoveď, na základe ktorej môžeme tvrdiť, že Matica Slovenská nedodržala svojím krokom platné zákony Slovenskej republiky. Mestská samospráva koná v zmysle zákonov. A ako je vám známe, ctený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky nemôže zasahovať do zákonov garantovaných práv samosprávy. Vláda, ako iste je vám známe, môže konať len na základe zákonov a v zmysle zákonov Slovenskej republiky. Takže, ctený pán poslanec, nejde, ešte raz, nejde o národnostný problém, odmietam takýto postoj, ale ide o problém rešpektovania alebo nerešpektovania zákonov Slovenskej republiky.
Dovoľte mi teda protiotázku. Na základe čoho si myslíte, že vláda Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, samosprávy, všetky inštitúcie Slovenskej republiky a každý občan Slovenskej republiky musí dodržať všetky zákony Slovenskej republiky, jedine Matica Slovenská by mala byť výnimkou tohto pravidla.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.