V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Pani poslankyňa Černá, spomínali ste tu Asociáciu sudkýň Slovenska, spomínali ste tu o rodinných súdoch, ktoré fungujú v zahraničí. V tomto ohľade by sme skutočne vedeli spolu nájsť spoločnú reč, aby u nás boli skôr vytvorené také súdne senáty, ktoré by sa na problematiku rodiny a detí špecializovali. Táto cesta je mi veľmi blízka a myslím si, že by bola oveľa účinnejšia ako predkladať zákon, ktorý nerieši úplne nič. Pretože ja naďalej trvám na tom, že to, čo chcete vy touto zmluvou dosiahnuť, to aj v súčasnosti sa dá dosiahnuť na základe platného zákona o rodine. A o tých nepríjemných situáciách, o ktorých ste tu hovorili, vy dobre viete, že tie situácie sa už nikdy takouto dohodou nedoriešia.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková. Poprosím kľud v rokovacej sále.

E. Rusnáková, poslankyňa: Z vystúpenia pani poslankyne bolo pre mňa dôležité jedno, že hovorila o tom, že súd dohodu skúma a schvaľuje. To znamená, že nemôže dôjsť k situácii, že pri dohode bude poškodená jedna alebo druhá strana, prípadne že budú poškodené záujmy dieťaťa. Súd má právo povedať, že výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu v dohode nie je formulovaný v prospech dieťaťa a jednoducho dohodu ani neuzná. Neschváli ju. Toto je, myslím, pri rozhodovaní poslancov dôležité. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Dovoľte, aby som sa stotožnila s názorom pána Heribana, pani poslankyne Podrackej a pani poslankyne Rusnákovej. Myslím si, že pani poslankyňa Černá vo svojom príspevku sledovala to, čo je najdôležitejšie pri takejto čiastočnej životnej prehre, akou je rozvod. Myslím si, že všetko, čo vyjasní majetkovo-právne vzťahy medzi dvomi ľuďmi, ktorí odchádzajú od seba, a všetko, čo zabezpečí dieťa, aby mohlo fungovať buď pri jednom, alebo pri druhom rodičovi, jeho výchova a jeho prospievanie a všetko, čo zjasňuje vzťahy medzi dvomi dospelými ľuďmi, ktoré si myslím, že majetkové zmluvy sú, všetko toto je prínosom a preto prosím, aby ste podporili tento zákon. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na všetky faktické vystúpenia pani poslankyňa Černá.

E. Černá, poslankyňa: Ja by som sa chcela poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystúpili k tomuto návrhu a povedali vlastný názor. Dovolím si reagovať na dvoch kolegov, na pani poslankyňu Sabolovú a pána kolegu poslanca Gála. Chcela by som zdôrazniť, že by sme nemali ako poslanci vychádzať z toho, že ľudia sú prevažne zlí, prevažne hlúpi a všetko, čo existuje, majú potrebu zneužívať, bola by som veľmi smutná, keby sme k tomu takto pristupovali. Ešte raz chcem zdôrazniť, že pani Sabolová, keby ste si konkrétne prečítali dopodrobna tento návrh, tak zistíte, že títo ľudia si musia upraviť všetky veci, to znamená, už nečakajú na ďalší majetkový súd alebo spor o svoj majetok, ale v tejto zmluve si upravia ako svoje vzťahy, tak vzťahy k svojim deťom, tak peniaze, ktoré bude kto na tieto deti a v akej výške platiť. Takisto majetok, ako sa rozhodnú si ho podeliť, to znamená, prídu len raz na toto pojednávanie. A chcem ešte raz zdôrazniť, posledné slovo má sudca. Sudca keď nadobudne dojem, že sa mu čokoľvek nepáči alebo má pochybnosti o tejto zmluve, má plné právo neakceptovať túto zmluvu a títo dvaja ľudia, ktorí sa chcú rozvádzať, musia predstúpiť pred sudcu v klasickom konaní. Ešte by som na pána kolegu Gála reagovala k tomu, čo ste hovorili, viete, toto nie je často naozaj na tých súdoch o zložitosti rozvodov, ale v mnohých prípadoch je to o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní. Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch. Poprosím pána poslanca Drgonca, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru a ako predseda výboru predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Pán predseda ústavnoprávneho výboru poveril podpredsedu výboru pána poslanca Miššíka, aby predložil návrhy hlasovaní. Návrh zákona prerokúvame ako tlač 1133 pod poradovým číslom 37. Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 55 za, 30 proti, 45 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme neschválili.

Ďakujem pánovi poslancovi Miššíkovi a poprosím člena ústavnoprávneho výboru poslanca Miklušičáka, aby z poverenia výboru predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o politických stranách a politických hnutiach a zákon o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Pán poslanec, máte slovo.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja som včera pri predkladaní tohto zákona upozornil na to, že v prípade, že do druhého čítania neprejde návrh novely ústavy, ktorý teraz sme zamietli, nie je možné hlasovať ani o tomto návrhu zákona, pretože bude v rozpore s ústavou.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, chápem vaše stanovisko, ale musí Národná rada rozhodnúť hlasovaním preto, lebo ak nestiahne navrhovateľ respektíve navrhovatelia návrh zákona, musí rozhodnúť Národná rada hlasovaním.

J. Miklušičák, poslanec: Vo svojom vystúpení som odporučil, aby Národná rada tento návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme, aj napriek nechváleniu návrhu novely ústavy.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 53 za, 35 proti, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme neschválili.

Poprosím teraz pána poslanca Ivanka, člena ústavnoprávneho výboru, aby predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1123, poradové číslo 39, pani poslankyňa Tóthová.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 odseku 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 63 za, 29 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme neschválili.

Ďakujem pánovi poslancovi Ivankovi a poprosím pána poslanca Miklušičáka, aby z poverenia výboru, ústavnoprávneho, predniesol návrhy hlasovaní k návrhu poslankyne Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, tlač 1129, poradové číslo 40. Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 70 za návrh, 7 proti, 56 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Prosím ďalší návrh.

J. Miklušičák, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vrátane gestorského prerokujú predmetný návrh zákona do 20. júna 2005.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 126 za návrh, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Páni poslanci, dopoludnia sme prerokovali na neverejnom rokovaní dve správy o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2004 a Správu o plnení úloh vojenského spravodajstva za rok 2004. Vystúpili spravodajcovia k týmto správam o činnosti, ktorí predložili návrh uznesenia, ktorým Národná rada berie Správu o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2004 na vedomie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Berie správu o činnosti Slovenskej informačnej služby na vedomie.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 76 za, 2 proti, 56 sa zdržalo.

Návrh uznesenia sme schválili.

Budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národnej rady Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2004. Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 124 za návrh, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o rodine. Poprosím pána predkladateľa Madeja a pána poslanca Cupera a pýtam sa ich, či sa chcú vyjadriť k rozprave k predloženému návrhu zákona. Predkladateľ áno, pán spoločný spravodajca tiež.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, povinnosťou súdu podľa zákona o rodine je zistiť príčiny rozvratu manželstva. Z toho vyplýva, že v rámci rozvodového konania manželia, ktorí sa rozvádzajú, naozaj musia poskytnúť informácie súdu o starostlivosti o domácnosť, o charakterových problémoch medzi oboma osobnosťami, dokonca aj o pohlavnom živote. Dovolil by som si zareagovať na výroky, hlavné výroky, ktoré zazneli v rozprave. Najprv na pána poslanca Gála. Pán poslanec, vy ste povedali, že keď sa rozvádzajúci manželia vedia dohodnúť na rozvode, na výživnom, tak nemusí byť problém. Ja súhlasím s tým, že nemusí byť problém, ale závisí to od mnohých faktorov a veľmi správne ste povedali, že keď je sudca viac zvedavý, teda keď si plní svoju zákonnú povinnosť zisťovať príčiny rozvratu manželstva, práve v týchto chvíľach nastávajú okamihy, keď rozvádzajúci sa manželia musia uvádzať súdu skutočnosti, ktorých my ich chceme vyvarovať. My nechceme, aby museli tieto skutočnosti súdu uvádzať vtedy, keď to nie je potrebné. Dúfam, že sa budem za chvíľu počuť viac ako doteraz.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dovoľte, aby som reagoval na žiadosť rečníka. Prosím o kľud v rokovacej sále, aby mohol pokračovať pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Pán poslanec Gál povedal, že je potrebné návrh na rozvod kvalifikovane napísať. Ja s vami absolútne súhlasím, súhlasím s tým, ale v mnohých prípadoch si návrhy na rozvod píšu ľudia sami. V mnohých prípadoch tieto návrhy na rozvod kvalifikované nie sú a ja musím povedať, že naozaj nie každý si môže dovoliť takého excelentného právnika a advokáta, akým je pán poslanec Gál.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie na päť minút. Päť minút.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Napriek tomu, že mám ruské hodinky, idú mi presne. Vážené dámy a poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Vystúpi pán poslanec Madej. Prosím kľud v rokovacej sále.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, ja už len v závere zhrniem to, čo som povedal o pánovi poslancovi Gálovi. Naozaj nie všetci si vedia návrh na rozvod kvalifikovane napísať a povinnosť súdu zo zákona preskúmavať príčiny rozvratu manželstva, naozaj sa snažia účastníci rozvodového konania presvedčiť súd o rozvrate a tým pádom napíšu všetky skutočnosti, ktoré k príčinám rozvratu viedli. Súd je povinný ich zisťovať a nie každý si nájde rozvodového právnika, ktorý by vedel kvalifikovane a zodpovedne tieto veci. Ale aj keby áno, aj keby sa dalo predísť týmto skutočnostiam a nájsť si čo len jedinú príčinu rozvratu manželstva, závisí to, samozrejme, aj na osobe sudcu, na jeho vlastnom názore, na ponímaní, ako chápe, a ako chápe zákon o rodine a príslušné ustanovenia a nakoľko je povinný a ochotný dodržiavať literu zákona, zisťovať príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva. My chceme predmetným návrhom, aby súd nebol povinný zisťovať príčiny rozvratu manželstva, keď dôjde k týmto dohodám, aby rozvádzajúci sa manželia neboli nútení písať skutočnosti, ktoré by si možno mnohí z nich nechali radšej pre seba.

Vážený pán poslanec Gál, súhlasím s tým, že minimálne jeden raz a ja pevne verím, že tento návrh zákona spôsobí, že maximálne jedenkrát, teda že jedenkrát bude určené pojednávanie pri rozvode a ja gratulujem v prípade, ak sa vám podarilo teda mať rozvodové konania, ak boli veci sporné, len s jedným pojednávaním. Nie je to však bežná prax.

Čo sa týka výhrady donútenia, ktorú, túto výhradu spomínala aj pani poslankyňa Demeterová aj pani poslankyňa Sabolová, nuž v dnešnom svete môžu donútiť, ktokoľvek a môžu donútiť ktokoľvek kohokoľvek urobiť čokoľvek. Žiaľ, skutočnosti sú také, aj v súčasnom právnom systéme máme tieto riziká, veď manželia, rozvedení manželia sa taktiež môžu dohodnúť na vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj po rozvode. Aj takáto dohoda môže byť a povedzte mi, či aj v súčasnosti teda nie je možné donútením niekoho alebo násilím, alebo čímkoľvek donútiť takúto dohodu uzavrieť. Dôležité je, aby právny systém poznal možnosti nápravy a aj v tomto prípade, aby súd zisťoval, či k týmto dohodám, ktoré boli, pristúpili rozvádzajúci sa manželia slobodne a bez akýchkoľvek foriem donútenia a čohokoľvek toho. Dá sa povedať, že v súčasnosti môže byť ktokoľvek donútený predať nehnuteľnosť. Veď tak ako pri dohodách, ktoré navrhujeme, aby boli podpísané a podpisy boli notársky overené, nebudú to notárske zápisnice, ale podpisy majú byť len úradne overené, takisto môžu donútiť človeka podpísať predaj nehnuteľnosti tiež a overiť tento podpis u notára. Čokoľvek sa dá, ale, samozrejme, právny systém musí zabezpečiť možnosť nápravy a ak sa dokonca aj niečo takéto stalo, musí byť tu prevencia, ktorá takéto prípady zistí, veríme, že v týchto prípadoch tá prevencia existuje na pojednávaní a druhá vec forma nápravy, následne. Neverím, že donútenie by bol ten argument, pre ktorý je možné neprijať tento návrh zákona práve preto, že aj v súčasnosti je to fakt, s ktorým musíme pracovať, a je bežný. Aj v súčasnom zákone o rodine, v Občianskom súdnom poriadku a ďalších právnych predpisoch.

Pani poslankyňa Sabolová uviedla otázku, koľko manželstiev je takých, ktoré sa vedia rozhodnúť, keďže právna úprava v súčasnosti pozná len rozvod prostredníctvom rozhodnutia súdu, ktorý má konštitutívne účinky, nemožno určovať štatistiky, na základe ktorých došlo k dohode, ku ktorým nedošlo k dohode, ale ja môžem dať aj v súvislosti s tým, čo uvádzal pán poslanec Gál a neskôr pani poslankyňa Demeterová, výhradu, že do istej miery táto právna úprava potvrdzuje tie skúsenosti, ktoré sú v súčasnom právnom poriadku alebo v aplikácii práva. Do istej miery máte aj pravdu, ale chceme, aby to bolo v zákone, aby tu nebola dispozícia súdu zisťovať príčiny manželstva, a nie je to žiadna skutočnosť, ktorá by bola nová, ktorú by sme my objavili alebo dokonca my si vymysleli. Je to právna úprava, ktorá je takmer totožná s právnou úpravou v Českej republike a preto ja aj pani poslankyni Demeterovej môžem, aj pani poslankyni Sabolovej dať prísľub, že v prípade, ak sa budeme zaoberať predmetným návrhom zákona v druhom čítaní, môžeme zisťovať presné štatistiky, napríklad z Českej republiky. Tento inštitút je zaužívaný a je chválený v rámci Českej republiky, o presných číslach sa môžeme naozaj baviť neskôr. Som presvedčený, že návrh zákona spôsobí, že aj rozvádzajúci sa manželia, nielen tí, ktorí sa chcú dohodnúť, už aj v súčasnom systéme v rozvodovom konaní, ale aj tí, ktorí zistia výhody a možnosti, ktoré im ponúka navrhovaná právna úprava, budú vedení k tomu, aby sa dohodli. Toto je pre nás dôležité, že nielen tí, ktorí sa chcú dohodnúť, ale aj tí, u ktorých sú veci možno trochu sporné, budú vedení k tomu, aby sa dohodli. Zistia výhody právnej úpravy, že nemusia sa voči sebe správať nepriateľsky, môžu sa dohodnúť na vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dohodnú sa na výživnom pre deti, nebudú nútení absolvovať ďalšie súdne konania a ďalšie pojednávania na súde.

Pán poslanec Mitrík uviedol výhradu, že tento inštitút sa bude zneužívať, by sa mohol zneužívať, ak sa uzatvára manželstvo, pretože zákon by ukladal možnosti a podmienky k tomu. Ja môžem povedať, že doteraz, ak potvrdzujete tú skutočnosť, že dochádzalo u niektorých sudcov k relatívne jednoduchším rozvodom, sa táto právna úprava mohla využívať, pretože inštitút udelenia občianstva v prípade manželstva s osobou s cudzím štátnym občianstvom, v tomto prípade bolo získanie manželstva veľmi jednoduché. My sme aj preto podporili novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá do istej miery sprísnila udeľovanie štátneho občianstva v tých prípadoch, keď uzavrie osoba s cudzím štátnym občianstvom manželstvo. Vládny návrh zákona počíta s tým, že aj v prípade uzavretia manželstva sa štátne občianstvo udelí až po troch rokoch. Takže naozaj, v tomto prípade by inštitút manželstva pre účely získania štátneho občianstva úplne stratil zmysel, nemá zmysel. Aj to bol dôvod, prečo sme novelu zákona o štátnom občianstve podporili. Nie je teda možné zneužívať inštitút manželstva pre nadobúdanie štátneho občianstva.

Pán poslanec Kahanec hovoril o tom, že záujem maloletých detí pre nás naozaj je prioritou. Pán poslanec, preto sme dali do každého ustanovenia, aj do ustanovenia § 22, aj do ustanovenia § 23 ods. 3 posledná veta, že dohody a akékoľvek úkony súdu pri rozvodoch musia byť v súlade so záujmom maloletých detí. Pán poslanec, my možno máme inú predstavu o tom, čo je najlepší záujem maloletého dieťaťa, ale ja predpokladám, že väčšina ľudí má ten názor, že mnohé manželstvá, rozvrátené manželstvá, ktoré sú také, aké sú, a možno niekto s tým má ďalšiu osobnú skúsenosť, skúsenosť videnia s tým, že zastupoval, alebo ďalšie, je väčší záujem maloletého dieťaťa, aby bolo vychovávané riadne jedným rodičom, ako to, aby bolo vychovávané v rozvrátenom manželstve, ktoré budeme nasilu, nútene nechávať pokope. Naozaj, je to moje osobné presvedčenie, že musí byť dispozícia súdu, aby zistil, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a verím, že existujú prípady, keď v záujme maloletého dieťaťa je, ak je možno s jedným rodičom. Môžu byť aj tak rozvrátené manželstvá, že takáto skutočnosť je naozaj reálna.

Čo sa týka ďalšej výhrady, ďalších vystúpení, ktoré už viac-menej neboli takého sporného charakteru, chcem poďakovať za podporu a pevne verím, že tento návrh novely zákona o rodine bude posunutý do druhého čítania, aby sme mohli diskutovať o jednotlivých ustanoveniach zákona, aby sme mohli diskutovať o tom, ako bude aplikovaný v praxi. A pevne verím, že aj skúsenosti z iných štátov nás presvedčia o tom, že predmetná navrhovaná právna úprava je potrebná a je v súlade s tým, aby sme pomáhali ľuďom aj v tých horších situáciách, v ktorých sa nachádzajú, a určite tento návrh zákona tieto situácie sa snažia a pevne verím, že v prípade prijatia, ich aj vyriešia. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, ako spravodajca, posledné slovo.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dúfam, že aj vaše ruské hodinky ešte neukazujú dvanásť hodín, takže pár slov. Pokiaľ ide o predmetnú úpravu, chcem zdôrazniť, pani kolegyňa, nie som rozhodne liberalista, liberalizmus pokladám za veľmi zhubnú ideológiu pre každú civilizovanú spoločnosť, pretože verím v pokrok, postupný, po časovej osi a revolúcia je zvrat, ktorý všetko rozhádže a potom sa to prácne musí opätovne vracať k bodu, kde sa to začalo. Takže v tomto smere by sme sa s Róbertom ako s liberálom alebo s pani Černou určite nezhodli. Som aj kresťan katolík, takže som rád, že mám teraz sviatostné manželstvo, ale zažil som aj iné a práve preto si dovolím povedať pár slov k navrhovanej právnej úprave. Napriek tomu všetkému, že ju navrhujú liberáli, pokladám ju za celkom prijateľnú aj pre konzervatívcov, lebo ona je o etike a mravoch, pretože aj sviatostnému manželstvu musí predchádzať civilné uzavretie manželstva, to znamená musí byť na matrike spísané to, čomu sa hovorí manželská zmluva a vystavený sobášny list, či sa to vám páči, alebo nie, musí mu predchádzať. Takže jedna vec je to, že keď sa chcete rozviesť v zmysle kanonického práva, o tom rozhoduje rota v Ríme, a iné je, keď sa chcete rozviesť v Bratislave na obvodnom súde Bratislava I., II alebo III. A toto je práve o tomto rozvod. Myslím si, že naozaj poniektorí, tí, ktorí dospejú k bodu, že ďalej nechcú žiť spolu, často si pletú alebo mýlia sudcu so spovedníkom a táto právna úprava je o tom, že môže v istom percente, ja netvrdím, že to bude viac ako 10 % z vlastnej advokátskej praxe, ale napriek všetkému stojí za to, podotýkam, napriek všetkému stojí za to, pretože bude pôsobiť hlavne, podľa môjho názoru, preventívne a výchovne, lebo ona je to, čo všetci ste nepochopili asi, ona je subsidiárnou. To znamená, vždy predchádza, ak neprídu tí manželia s dohodou pred súd, súd vždy koná v zmysle § 22 a zisťuje všetky objektívne skutočnosti, aj to, či spia spolu, alebo nespia, alebo či sa milujú, alebo nemilujú a ako sa milujú, čo pokladám za výsostne súkromnú záležitosť, a naozaj, mnohé subjekty, ktoré prídu pred súd, si na tom zakladajú, že musia toto súkromie vyvrátiť pred tým sudcom a preprať to tam, čo aj keď len v desiatich prípadoch to bude, zachráni to mnohých ľudí od mnohých neuveriteľných tráum, ktoré som ja sám prežil pre súdom a práve preto som za to, aj keď v tých desiatich prípadoch zo sto sa tomu predíde, bude to veľký úspech pre tých ľudí, ktorí nebudú musieť zažívať túto psychickú traumu, lebo si to vyriešia doma pri stole, pri káve a možno, že sa dohodnú. A ak sa nedohodnú, koná sa podľa § 22 a koná sa so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Nikto k tomu nemusí byť nútený, právna úprava je v tomto zmysle naozaj subsidiárna. O ostatnom nemá zmysel rozprávať, pretože je len dôsledkom tohto, tej druhej vety alebo poslednej vety § 23 ods. 1. Takže ja naozaj ako konzervatívec odporúčam aj členom KDH a zodpovedne tvrdím, že môžu hlasovať za navrhovanú právnu úpravu Róberta Madeja, i keď on o skúsenostiach z manželstva ešte hovoriť nemôže, ale aj mnohí, tu diskutujúci tiež nie, takže (So smiechom.) vyjmúc pána Gála, ktorý svojím návrhom, ale podozrievam ho, že to urobil ako kolega advokát, aby neprišiel o mnohé lukratívne prípady, (So smiechom.) takže ja vám ďakujem za pozornosť a želám vám príjemnú, dobrú chuť k obedu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte budeme chvíľu pracovať. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Rudolfa Žiaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1136).

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1136, návrh o rozhodnutí na pridelenie výborom máte ako tlač č. 1141, v rozhodnutí č. 1141. Teraz má slovo pán poslanec Žiak, nech sa páči.

R. Žiak, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Nie je asi práve najlepší čas, väčšina je asi na obede, ale predsa len využijem ten čas a chcem, vážené poslankyne a vážení poslanci, predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

V dôvodovej správe som dal určité argumenty, prečo prichádzam s týmto návrhom teraz, prečo nie už v minulosti, pretože podľa môjho názoru sľub väčšiny strán vládnej koalície znel pred voľbami, že dôjde v tomto volebnom období k zmene tohto zákona tak, aby nebol jeden volebný kraj, ale viaceré, a mňa veľmi mrzí, že minulý rok, keď sa robila novela volebného zákona a prijal sa zákon 333/2004 Z. z., nebol tento princíp, o ktorom hovoríme, že malo by byť viacej volebných krajov, v tomto návrhu zohľadnený a nebol schválený, pretože nedošlo k dohode. Preto dnes ja ako nezávislý poslanec, ale na základe toho, čo poznám názory, jednak voličov, jednak predstaviteľov ZMOS-u, členov ZMOS-u, starostov, poslancov, primátorov, jednak poslancov VÚC a všetkých tých občanov, ktorí sa spoliehali na to a verili tomu, že Slovensko bude rozdelené na viaceré kraje, aby každý región, ktorý má svoje špecifické problémy, ktorý má svoje špecifické záujmy, mal svojich poslancov v Národnej rade, ktorí budú tieto záujmy obhajovať, tak počujúc tieto názory rozhodol som sa, že predstúpim dnes, čo podľa mňa je akurát vhodný čas, nie je až tak blízko k voľbám, k riadnym voľbám, tie budú o rok a pol, s týmto návrhom.

Predložená novelizácia volebného zákona do Národnej rady Slovenskej republiky rieši zmenu súčasného pomerného volebného systému na kombinovaný, pri ktorom je polovica poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená 75, volená pomerným systémom na celoštátnych kandidátkach politických strán a druhá polovica poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, takisto 75, je volená väčšinovým systémom v ôsmich viacmandátových volebných krajoch, ktorých územie je totožné s územím samosprávnych krajov.

Tento návrh zohľadňuje súčasné členenie alebo rozdelenie, územné členenie Slovenskej republiky na osem samosprávnych krajov a myslím si, že bude kompatibilné aj s inými volebnými zákonmi, myslím tým aj zákon do VÚC, že vzniká takto komplex volebných zákonov, ktorý je kompatibilný.

Dal by som ešte do pozornosti aj volebný zákon do Európskeho parlamentu, kde odzneli názory, že poslanci, ktorí budú zvolení do Európskeho parlamentu, budú zastupovať určité politické frakcie. Je to v tom zmysle, ako to funguje momentálne na Slovensku, a nie záujmy voličov, ktorí ich volia, to znamená slovenských občanov. V tom je aj tá moja myšlienka, že poslanec, ktorý je volený v regióne a zodpovedá sa svojim voličom, ináč bude plniť svoje povinnosti poslanca, bude mať väčší záujem o dianie v regióne a o riešenie týchto problémov daného regiónu ako poslanec, ktorý je volený v rámci volebného kraja Slovenská republika, to znamená všetci sú jeho voličmi a je veľmi ťažké potom riešiť možno ten zvláštny prístup k danému regiónu, zvlášť keď v tomto platnom volebnom zákone skôr sa poslanec na to, aby bol zvolený do ďalšieho obdobia, musí spoliehať na vzťah k vedeniu strany a opačne, to znamená, keď je lojálny k vedeniu strany, to znamená k predsedovi strany, má, keď ide o päťpercentnú stranu alebo silnejšiu, takmer istotu, že bude zvolený.

Ja uznávam, že volebný zákon 333/2004 Z. z. bol prínosom v tom, že zvýšila sa váha preferencií, ktoré získal daný kandidát, to znamená, že nie 10, ale 3 % už rozhodujú o zmene poradia a nielen politické centrály. Takisto som uvítal to, že môžu voliť aj občania Slovenskej republiky v zahraničí, ale tieto všetky výhody som sa snažil ponechať v tom svojom návrhu, to znamená, malo by ísť o synergiu výhod z pomerného systému s výhodami z väčšinového systému tak, aby sa oplatil ten princíp, čo je podľa mňa veľmi dôležité do budúcnosti, aby regióny mali svojich zástupcov v parlamente.

Preto sa uchádzam o dôveru a podporu vás, poslancov Národnej rady, k tomuto návrhu a ďakujem vám za vašu podporu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny, pánovi poslancovi Miššíkovi, aby predniesol stanovisko k navrhovanému zákonu.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ešte pred tým, ako uvediem moje vystúpenie spravodajcu, by som chcel pogratulovať k päťdesiatke pánovi predkladateľovi návrhu zákona. Takže mu želáme všetci všetko dobré. Ja len preto, že som sa včera nemohol zúčastniť včerajšej oslavy.

Takže dovoľte, aby som vystúpil, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s tým, že ma ústavnoprávny výbor rozhodnutím, uznesením z 27. apríla určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Žiaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333 z roku 2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, taktiež i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet, rozpočty miest a obcí, zamestnanosť ani životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona.

Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona je upravená v Zmluve o Európskej únii a Európskej dohode o pridružení medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi.

Teraz mi dovoľte pár slov ako vlastnú úvahu k tomuto návrhu zákona. Budem veľmi stručný. Tento návrh zákona chce novelizovať prednedávnom prijatý zákon o voľbách. Musím povedať, že k takémuto závažnému zásahu, ktorý ja považujem, samozrejme, za závažný zásah do politického systému Slovenskej republiky, je vždy potrebná minimálne väčšina tohto parlamentu a vždy sa o tom rokuje a predrokúva spôsobom, že človek, ktorý príde s takýmto návrhom zákona, má reálnu nádej na to, že takýto návrh zákona prejde v parlamente. To je prvá myšlienka. Druhá myšlienka je tá, že nesúhlasím s návrhom pána navrhovateľa v tom, že hovorí, že polovička poslancov Národnej rady by mala byť volená systémom, ktorý navrhuje. To znamená, aby boli zastúpené regióny. My predsa v parlamente sme na to, aby sme prijímali zákony. Sme tu na to a, samozrejme, aj v tomto volebnom období sme urobili veľmi veľa preto, aby na základe nami prijatých zákonov prešli kompetencie čo najbližšie k občanovi. Máme tu na to vyššie územné celky, máme tu na to mestá a obce, ktoré spravujú veci verejné na svojich úrovniach. Funkcia parlamentu aj v budúcnosti bude funkciou na vytváranie lepších podmienok pre prácu tých, ktorí robia priamo s občanmi. A je odmietam zásadu, keď mňa niekto obviní kdekoľvek z toho, že ako poslanec parlamentu nelobujem v prospech svojho okresu, kraja, tam, kde žijem. Jednoducho, robím to len tým spôsobom, že sa snažím prijímať zákony, ktoré uľahčia tým, ktorí majú priamo vplyv na rozhodovanie v týchto regiónoch.

Toľko k tej úvahe. A teraz vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1141 z 25. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory vrátane gestorského predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. júna 2005. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem Národnú radu, že písomné prihlášky som k tomuto bodu nedostal. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Zároveň by som vás rád informoval, že by sme mali teraz prerokovať bod č. 43, kde pán poslanec Fico predkladá návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/64 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Požiadal o ospravedlnenie. Budeme o tom rokovať zajtra. Takže prikročíme k ďalšiemu bodu programu. Je to v poradí bod č. 44 a je to prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačnotechnických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním), sa spravidla používa takéto označenie navrhovaného zákona, v znení zákona č. 757/2004 Z. z. (tlač 1130).

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1130. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1132. Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v mene skupiny poslancov predkladám krátku novelizáciu zákona o ochrane pred odpočúvaním. Účelom navrhovanej novelizácie je odstrániť nedostatok, ktorý sa vyskytol v praxi. Zákon o ochrane pred odpočúvaním vymedzuje orgány štátu, ktoré sú oprávnené používať informačno-technické prostriedky a ukladá súčasne Policajnému zboru povinnosť technicky zabezpečovať použitie informačného technického prostriedku pre Železničnú políciu, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colnú správu. Vojenské spravodajstvo v tomto vymenovaní týchto inštitúcií chýba. Súčasne treba povedať, že vojenské spravodajstvo nemá k dispozícii všetky potrebné technické zariadenia používané ako ITP prostriedky, ktorých zaobstaranie a následne prevádzka by si vyžiadala niekoľko desiatok miliónov korún. Na základe týchto skutočností potom nie je ani možné, aby Vojenské spravodajstvo ako oprávnený subjekt priamo zo zákona malo možnosť pri plnení úloh využívať všetky druhy ITP bez toho, aby ich iný oprávnený subjekt technicky nezabezpečil. Preto v tomto návrhu zákona sa zavádza nová povinnosť pre Policajný zbor, aby na základe žiadosti Vojenského spravodajstva Policajný zbor technicky zabezpečil použitie informačnotechnického prostriedku. Vojenské spravodajstvo, samozrejme, disponuje niektorými technickými zariadeniami, ktoré je možné použiť ako informačnotechnické prostriedky, a teda nie je potrebné, aby každé použitie informačnotechnického prostriedku bolo technicky zabezpečované Policajným zborom. Z tohto dôvodu sa navrhuje vloženie nového odseku a osobitné postavenie vo vzťahu k oprávneným subjektom, ktoré sú uvedené v súčasne platnej právnej úprave.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som spomínal, ide o malú novelu zákona, ktorá však zabezpečí nekomplikovanú možnosť použitia ITP pre vojenské spravodajstvo, preto by som vás poprosil o podporu tohto návrhu. Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Vavríkovi.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené kolegyne, kolegovia, pán kolega predkladateľ, dovoľte mi, aby som z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť vám uviedol spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu novely zákona o ochrane súkromia. Konštatujem, že predložený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. A takisto aj náležitosti, ktoré sú stanovené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku a tento návrh prerokovala v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady ďalej navrhujme, aby predmetný návrh prerokovali tri výbory, konkrétne ústavnoprávny výbor, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady pre kontrolu činnosti vojenského spravodajstva a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem určiť výbor pre obranu a bezpečnosť. Ďalej chcem navrhnúť, aby tento návrh prerokovali určené výbory, do 19. júna budúceho mesiaca teda, myslím, a gestorský výbor do 20. júna tohto roku. To je všetko zo spravodajskej informácie. Pán predseda, ďakujem za slovo a prosím, aby ste otvorili rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto nehlási. Kto sa hlási ústne do rozpravy? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady.

Pani poslankyne, ešte ste chceli to zvládnuť? Prosím? Poďte, spravme ešte ten jeden zákon. Pán Madej, budete dlho hovoriť? Ako obyčajne, však? Dobre. Takže zostaneme pri tom.

Preruším rokovanie Národnej rady do 14.00 hodiny. O 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní hodinou otázok a odpovedí. Prajem vám príjemnú, dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.)