Šiesty deň rokovania
42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
19. 5. 2005 o 9.00 hodine
(Neverejné rokovanie o Správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby za rok 2004 a o Správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2004.)
(Po skončení neverejného rokovania a po prestávke pokračovalo o 10.09 hodine verejné rokovanie NR SR.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: ...42. schôdze prerokúvaním
zákona, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1135).
Návrh ste dostali ako tlač 1135. Dávam slovo predkladateľovi pánovi poslancovi Madejovi, aby z poverenia poslancov návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nový návrh zákona - zákon o rodine - vlastne schválila Národná rada Slovenskej republiky 10. decembra 2004. Po tom, ako bol zákon o rodine vrátený prezidentom Slovenskej republiky, bol Národnou radou opätovne schválený 19. januára 2005. Už počas prerokúvania zákona o rodine v decembri sme navrhovali zaviesť do zákona rodinný inštitút takzvaných nesporových rozvodov, teda rozvodov dohodou. S tohto iniciatívou, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložila skupina poslancov predmetnú novelu zákona o rodine. V Slovenskej republike sa ročne rozvedie okolo 10 000 manželstiev, 10 716 je presný počet rozvedených manželstiev z roku 2003. V percentuálnom vyjadrení, keď to porovnáme s počtom uzavretých manželstiev, je miera rozvodovosti veľmi vysoká, je to 41 % rozvodov na počet uzavretých manželstiev. Žiaľ, táto tendencia je stagnujúca a tá miera rozvodovosti je za posledné tri roky rovnaká. Návrh skupiny poslancov vychádza však z predpokladu, že rozvodové konanie pre manželov je mimoriadne stresujúce. Tak pre rozvádzajúcich sa manželov ako aj pre maloleté detí, ktoré pochádzajú z manželstva, je rozvodové konanie a toto obdobie, v ktorom sa nachádzajú počas rozvodového konania, pravdepodobne, aj podľa vyjadrení mnohých, to najhoršie obdobie v ich živote. Dôvody, ktoré predkladateľov vedú k predloženému návrhu zákona, je toto obdobie čo v najväčšej možnej miere skrátiť a zabezpečiť, aby pri rozvodovom konaní neboli nútení rozvádzajúci sa manželia naozaj vyťahovať na seba tie najhoršie veci a aby ich situácia nestavala proti sebe, aby bola daná možnosť, pokiaľ sa vedia slušne a rozumne dohodnúť, aby sa rozviedli. Aj vzťahy na čas po rozvode by sa čo najmenej stresujúcim rozvodovým konaním vyriešili omnoho viac. Návrh zákona teda navrhuje zaviesť možnosť v prípade, ak sa manželia dohodnú na vysporiadaní spoločného majetku, vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak sa dohodnú na starostlivosti o dieťa a o výživnom a ak sa dohodnú o prípadnom, najmä spoločnom byte. V tomto prípade, ak súhlasia s návrhom obaja na rozvod manželstva, súd manželstvo rozvedie bez toho, aby zisťoval príčiny rozvratu manželstva.
Dámy a páni, okrem zníženia miery a stresu, ktorý prichádza v rozvodovom konaní, ak by bol podaný tento návrh aj s písomne podloženými dohodami, súd by mohol manželstvo rozviesť na prvom pojednávaní a do istej miery táto novelizácia odbremení nielen manželov, rozvádzajúcich sa, ale aj samotné súdy od ďalších konaní, ktoré nasledujú potom. Často po rozvode prebiehajú konania o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré trvajú veľmi dlho. Sú to naozaj sporové konania, kde dochádza k naozaj veľmi častej argumentácii v prospech každého jedného z nich o tom, aký bude majetok. V prípade, ak by sa umožnila dohoda manželov, tak po rozvode a do istej miery by sa motivovali k tomu, aby sa dohodli o majetku, nebudú musieť dlhé roky po rozvode manželstva súdy konať aj v týchto ďalších veciach. Podľa vyjadrenia aj mnohých sú rozvádzajúci sa manželia ochotní dohodnúť sa aj na primeranom výživnom pre dieťa. V čase rozvodu by urobili naozaj všetko preto, aby mali tieto veci za sebou a nemuseli by veľmi tvrdo argumentovať nemuseli by nadchádzať ďalšie konania na čas po rozvode, ktoré by sa snažili zvyšovať výživné. Ak by to výživné už bolo určené v dostatočne vysokej miere. Preto za skupinu poslancov môžeme povedať, že návrh zákona by mal odbremeniť tak mnohé stresy rozvádzajúcich sa manželov počas rozvodového konania. Mal by dať šancu a možnosť slušne sa dohodnúť, keď je na to priestor a na druhej strane by mal zabezpečiť súdom rýchlu rozhodovaciu činnosť a odbremeniť súdy od ďalších nezmyselných konaní, ktoré nastávajú po rozvodoch.
Filozofia návrhu zákona vychádza z predpokladu, že štát nemôže takým výrazným spôsobom zasahovať do súkromia občanov, nedokáže právne spôsobilých a plnoletých ľudí prevychovať, ale manželia, ktorí sa chcú rozviesť, určite prekonajú každú prekážku a dokážu presvedčiť aj konzervatívneho sudcu, ale za akú cenu? Za cenu, že budú musieť predstierať medzi sebou nepriateľstvo a predstavovať pred súdom najhoršie okamihy, ktoré v živote zažili. Otázne je preto, aký má zmysel klásť im v tomto rozhodnutí bariéry? Návrh zákona určite nespôsobí nárast rozvodovosti, tá rozvodovosť je v súčasnosti, dá sa povedať, veľmi vysoká, ale určite tá výška rozvodovosti nie je daná a nie je závislá od prísnosti právnej úpravy. Miera rozvodovosti závisí od množstva faktorov a spoločnosť alebo štát môže k tomu prispieť najmä ekonomickými, spoločenskými, ale aj právnymi a sociálnymi faktormi, ktoré môže pozitívne ovplyvniť. Úloha štátu je vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj a život rodín a z toho dôvodu na druhej strane umožniť v prípade takýchto vážnych rozhodnutí čo najlepšiu, získať čo najlepšiu druhú šancu v živote.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o podporu predmetného návrhu zákona. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, poslancovi Jánovi Cuperovi. Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Milé dámy, vážení páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 27. apríla 2005 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač 1135. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať dopad na štátny rozpočet, na zamestnanosť a nemá vplyv na životné prostredie. To sú obligatórne náležitosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel, tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Pokiaľ ide o samotnú problematiku, chcem autora návrhu zákona pochváliť, že aj keď sám ešte nemá takéto životné skúsenosti, sa podujal riešiť tento problém, ktorý je naozaj veľmi vážny, pretože, ako uvádza, až 43 % manželstiev, ktoré sa na Slovensku uzatvárajú, sa rozvedie, čo je psychicky veľmi náročne nielen pre obidvoch aktérov manželskej zmluvy, ale aj pre tretích, na ktorých to dopadá mnoho razy najťažšie a ktorí sa dostávajú do tohto zväzku nedobrovoľne, to znamená na deti.
Vieme dobre, že často sa rozvodové konania ťahajú dlhú dobu a sám môžem z vlastnej advokátskej praxe povedať, že niekedy aj 4, 5 ale aj 6 rokov a z toho vyplývajúce ťahanice o zverenie detí do výchovy, o vysporiadanie bezpodielového vlastníctva, čo nie je pre súdy, ktoré sú do značnej miery nezainteresované v týchto osobných, interpersonálnych vzťahoch manželov, nie je pre nich jednoduché riešiť. Preto vítam túto snahu Róberta Madeja, že sa podujal na novelu zákona o rodine, aby vytvoril právny rámec pred dohodu, ktorá by mohla uľahčiť riešenie rozvodových konaní a otázok súvisiacich s rozvodovým konaním. To znamená vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zverenie detí do výchovy po rozvode.
Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1135 z 25. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory, vrátane gestorského, predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. júna 2005. Ďakujem za pozornosť.
Pán predsedajúci, skončil som svoje vystúpenie, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Prosím? Tlačiť musíte vtedy, keď je možnosť sa prihlásiť. Takže traja, štyria, páni poslanci, no dva a pol roka ste poslancami, no tak. (Hlasy v rokovacej sále.) Musíte vytiahnuť, dať naspäť a zatlačiť, však ste tam. Keď ste to urobili, pán poslanec, vidíte, že ste na tabuli? (Hlas v sále.) Pán poslanec, neexistuje, neexistuje. Musíte vždy, keď je tajná schôdza alebo náhodou máme nového poslanca, vždy na začiatku musíte vytiahnuť kartu, znovu tam založiť, až potom sa môžete prihlásiť. Takže štyria sa prihlásili do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne. Pán poslanec Gál, nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K predmetnému návrhu novely zákona som v krátkosti chcel uviesť pár slov. Neberiem iniciatívu navrhovateľov, chcú riešiť vec, ktorá je výsostne chúlostivá, a to aby rozvody sa neprepierali pred súdom, aby manželia vyšli z rozvratného manželstva ako priatelia, nie ako nepriatelia. Je tu však jeden háčik. Ten háčik je v tom, že keď manželia sa vedia dohodnúť na rozvode, na rozdiele BSM a na výchove svojich detí, na výživnom, tak aj podľa dnes platného práva, podľa zákona o rodine nedochádza k prieťahom konaní, nedochádza k prepieraniu špinavej bielizne pred súdom, len treba ten návrh na rozvod kvalifikovane napísať a sústrediť sa na ten dôvod rozvratu manželstva, ktorý naozaj je tým dôvodom. Len v tom prípade, ak sa manželia nedohodnú, súdu nie je známe, prečo ich manželstvo je rozvrátené, vtedy sú pojednávania odročené, sú vypočúvaní svedkovia a celé konanie o rozvode sa predlžuje. Ale keď sa manželia vedia dohodnúť, nejeden rozvod mám za sebou ako právny zástupca, manželia keď sa vedia dohodnúť, súd na jednom pojednávaní rozvedie manželstvo. Ďalšia vec je potom rozdelenie BSM. Keď manželia sa vedia dohodnúť, nie je problém, podpíšu dohodu o vysporiadanie BSM a nie je problém. Keď sa nevedia dohodnúť, v tom prípade je problém. A v tom prípade ani táto novela nepomôže, lebo pomáha len v tých prípadoch, keď je možná dohoda medzi manželmi. Aj ten dnes platný stav to napomáha, čiže ojedinelé prípady, ktoré sme už aj s kolegami, s navrhovateľmi predebatovali, jediný problém môže byť vtedy, keď troška ten sudca je zvedavejší a ide do nejakých konkrétností, ale to účastníci konania vedia veľmi rýchlo spacifikovať tento problém a to tým, že sa pridržiavajú svojich výpovedí, svojich návrhov a nebudú vyťahovať na seba rôzne ďalšie malichernosti, kvôli čomu potom ten súd sa pretiahne. Preto sa nazdávam, že táto novela má cieľ zaviesť zjednodušenie a hlavne zefektívnenie rozvodového konania, ale v prípadoch, ktoré je aj podľa dnes platného právneho stavu riešené a riešiteľné. Ďakujem za slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, krátko. Chcela som položiť otázku, tak preto som sa prihlásila do rozpravy. Myslím, že pán kolega predo mnou povedal tú teoretickú, by som povedala takú praktickú časť a ja sa chcem opýtať, pán poslanec, čí máte vôbec nejaký prehľad o tom, koľko je manželstiev pri rozvode, ktoré sa vedia takto dohodnúť? Myslím si, že možno to nebude ani jedno percento, pretože je to problém aj bohatých, aj chudobných. Myslím si, že tým nevyriešime žiadne urýchlenie na súdoch, pretože to percento na tú dohodu je také nízke, že si myslím, že tie súdy budú musieť sa zaoberať každým jedným prípadom, a to, čo povedal pán kolega, všetko záleží od toho, aký ten vzťah manželia majú. A pokiaľ sa oni dohodnú, tak aj ten rozvod na súde je veľmi pokojný a pokiaľ sa nedohodnú, tak si prepierajú skutočne špinavú bielizeň. Ja môžem povedať aj zrejme za náš poslanecký klub, tento návrh nepodporíme a vyjadrili sme sa už hneď pri tom predloženom návrhu. Pre nás rodina, manželstvo je o niečom inom, a nie o tom, ako sa čím skôr a čím rýchlejšie vysporiadať majetkovo. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda Národnej rady SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Heriban.
J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Len krátko zareagujem na tento návrh zákona, ktorý je v prvom čítaní, a zareagujem aj týmto spôsobom na poslancov, ktorí vystúpili v rozprave. Tento návrh zákona by mal umožniť dvom dospelým, rozumným osobám, občanom, mužovi a žene alebo žene a mužovi, aby sa mohli rozviesť kultivovaným spôsobom. Ja si myslím, že o to by nám všetkým malo ísť, aby sa vzťahy na Slovensku kultivovali, a každý návrh, ktorý podporuje kultiváciu našich vzťahov, kultiváciu rozvodov, rodín, myslím si, že je dobrý a treba ho podporiť. Súhlasím s Róbertom Madejom, ktorý hovorí, že štát by mal čo najmenej zasahovať do vzťahu dospelých ľudí. Nevidím žiadny dôvod, prečo by štát mal obmedzovať práva slobodného človeka, ktorý sa slobodne rozhodne, ako bude riešiť svoje vnútorné, intímne záležitosti. Z tohto hľadiska si myslím, že ten návrh je dobrý, a nevidím vôbec dôvod, prečo by sme ho nemali podporiť.
Pán poslanec Gál povedal, že po rozvode nastupuje druhý krok, rozdelenie BSM, to znamená, ak existuje možnosť, aby nebol druhý krok, aby sa veci nenaťahovali, aby ľudia zbytočne nechodili na súdy, tak si myslím, že je to dobrý spôsob a nič z našej praxe, ktorá momentálne je, nenasvedčuje, že takýto krok nemali podporiť.
Pani poslankyňa Sabolová vraví, že nevie, koľko manželstiev je schopných takto sa dohodnúť. Ja si myslím, že my tu nerobíme legislatívu tým spôsobom, že zisťujeme, koľko manželstiev je schopných sa takto dohodnúť. Ja si myslím, že veľa manželstiev a veľa partnerov sa dokáže takto dohodnúť, a keby to bol len jeden, je dobre, tak potom by sme to mali umožniť. Ak takáto legislatíva bude, tak, samozrejme, bude podnecovať všetkých tých, ktorí sa rozvádzajú, ktorí na to majú, ktorí majú vzťahy korektné a dobré, aby sa týmto spôsobom dohodli o všetkých veciach, aby sa dohodli o spôsobe rozvodu, aby sa rozhodli o rozdelení majetku, aby sa rozhodli, ako budú deti v tomto novom vzťahu fungovať, koľko budú mať deti príspevok od jedného a druhého manžela, to znamená, z môjho pohľadu, ak tieto skutočnosti sú dodržané, tak nevidím jediný dôvod, prečo my by sme mali brániť ľuďom, ktorí majú takú úroveň, ktorí chcú využiť takýto inštitút, aby manželstvo ukončili kultúrnym spôsobom, ktorý pomôže nielen im, ale pomôže všetkých okolo. Pretože vieme, že v procese rozvodu nastupujú rôzne nezdravé procesy, ktoré, tak ako povedal predkladateľ, ohrozujú hlavne tých, ktorí sú slabší. V rozvode vždy na to dopláca ten, ktorý je slabší. Najviac na to doplácajú deti, doplácajú na to rodičia tých manželov, ktorí sa rozvádzajú. Tí, ktorí sú citliví, tak rozvod vnímajú veľmi dramaticky. Ja som sa nerozvádzal, ale tí, ktorí sa rozvádzali, tvrdia, že to je trauma, u niektorých ľudí na celý život. Tak ak môžeme vyjsť v ústrety tým, ktorí nechcú prejsť tou traumou, tak ja si myslím, že tento návrh by sme mali podporiť a mali by sme robiť všetko pre to, aby ľudia, ktorí majú svoju kultúru, ktorí majú svoju výšku, aby mohli bez problémov tieto veci riešiť.
Len na záver by som chcel povedať, znovu sa to tu objavilo, pán poslanec Gál, ja ho budem presne citovať: "Keď je sudca zvedavejší", tak vzniká iná situácia, ale sudca napríklad môže mať iný názor na rozvod, sudca môže byť veľmi konzervatívny, sudca môže si myslieť to, čo si napríklad myslia naši kolegovia z KDH, že ľudia by sa vôbec nemali rozvádzať a že by mali vydržať všetky tie veci, ktoré v manželstve sú, to znamená, sudca môže mať na to celkom iný názor. A potom, pán poslanec Gál, si myslím, že je celkom iná situácia, ak natrafíte na takého sudcu, ktorý nemá váš liberálny rozmer, vašu akceptáciu slobodného rozhodnutia a potom sa celý proces rozvodu zrazu dostáva niekde celkom inde. To znamená, že je dobre, aby sudcovia nemuseli vyjadrovať svoj osobný názor a svoj osobný postoj, ak sú tam dva ľudia, ktorí sú rozhodnutí svoj vzťah ukončiť kultúrnym spôsobom. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda Národnej rady SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria, piati, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Gál.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže som bol vyzvaný pánom Heribanom, by som reagoval naňho. Ľudia nemusia ani teraz chodiť na súd, keď sa vedia dohodnúť aj o rozhodnutí BSM. Aj podľa tohto návrhu minimálne raz budú musieť ísť na súd. Ešte raz zdôrazňujem, tento návrh nerieši problematické prípady, prípady rieši vtedy, keď je možná dohoda medzi manželmi, a vtedy žiaden problém nie je. Ak chceme riešiť problém, tak riešme tie rozvody, ktoré sú problematické, pri ktorých jeden manžel terorizuje toho druhého, vydiera ho, donucuje ho k takým dohodám, do ktorých on nechce ísť. A práve touto novelou môže prísť k tomu, že jeden z manželov donúti toho slabšieho, aby podpísal tú notársku dohodu, lebo na súde už sa nič dokazovať nebude, na súd len idú s tou svojou dohodou, ktorú súd ako vlastne druhý notár potvrdí, alebo nepotvrdí. Ale tam sa už nebudú skúmať dôvody rozvodu manželstva a či do toho ten druhý manžel išiel dobrovoľne. A tiež to sa môže týkať aj výživného, výchovy detí a hlavne majetku, lebo keď sa rozvádza manželstvo, aj povedzme je už také hlboké, že to manželstvo nie je možné zachrániť, tak potom vo väčšej miere ide o majetok, ako si rozdelia majetok. A tu keďže nepôjde o súdne konanie, môže prísť k tomu, že jeden, ten silnejší, toho slabšieho donúti. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda Národnej rady SR: Pani poslankyňa Demeterová...
M. Demeterová, poslankyňa: Pán poslanec Heriban, dúfam, že toto moje vystúpenie nebude brať, ako že KDH je zásadne proti návrhom, ktoré dáva strana ANO. Ja by som skutočne chcela reagovať vecne, som veľmi rada, že vy viete aj to, čo si my myslíme, keď to často ani my nevieme, ale vecne, to, čo som chcela povedať, povedal už pán poslanec Gál. Myslím si, že táto novela zákona nosí vodu v koši, pretože to, čo navrhuje, je umožnené aj v dnešnom právnom poriadku. A nič sa na tom nezmení okrem toho, že tak ako upozornil na tie úskalia pán poslanec Gál, myslím si skutočne, že keď sa ľudia vedia kultivovane dohodnúť, vedia sa rozviesť kultivovane aj dnes, ale váš návrh bude podporovať najmä tie prípady, kde budú najmä strana, ktorá v rozvode ťahá za kratší koniec, môže byť donútená k tomu, aby podpísala takúto dohodu a vy tomu nedokážete zabrániť, lebo najmä tieto prípady sú nebezpečné pri rozvode a o tých hovoríme ako o bolestivých. Viete dobre, aké sú hlavné príčiny rozvodov, a to, že KDH považuje, aj ja osobne, takisto považujem manželstvo za sviatosť a tak som sa ja brala, ale tým nechcem to nanucovať a vy mi tu zase nenanucujte, že ja si to myslím, ja nechcem nanucovať iným, ktorí sú iného vierovyznania a inak chápu svoje manželstvo, aby sa rozišli. Veď predsa to je úplne prirodzená vec, to, že my máme na to taký náhľad a že pod týmto uhlom som aj ja vstupovala do manželstva, to mi však, dúfam, tiež nechcete uprieť.
B. Bugár, podpredseda Národnej rady SR: Pán poslanec Mitrík.
K. Mitrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, prikláňam sa k názoru pána kolegu Gála, pretože chcem sa opýtať, ak teda uzatvárame manželstvo podľa zákonných predpisov, poviem na radnici, hovorí sa, že teda musí splniť manželský pár, snúbenci musia splniť isté zákonné podmienky, a ten kto sobáši, v tej úvodnej klauzule sa hovorí, že spĺňa teda všetky podmienky slovenského právneho poriadku a musí verejne prehlásiť v prítomnosti svedkov, či si tu prítomnú XY berie, alebo neberie, a musí verejne prehlásiť. Zo svojej praxe viem, že bolo mnoho takých, ktorí prišli na radnicu a povedali: Koľko to stojí, aby som nemusel ja ísť pred tento pult, aby som verejne pred svedkami nemusel, pretože mne sa to nechce, ja by som to len tak chcel podpísať. Jednoducho, zákon hovorí, že musí verejne prejaviť v prítomnosti svedkov svoju vôľu si tu prítomnú vziať, alebo nevziať. Ak povie, že nie, tento akt nie je právoplatný, čiže myslím si, že aj ten opačný úkon by mala robiť verejná inštitúcia, ten rozvod, pretože môže dôjsť aj k špekuláciám. Keď sme s kolegom Madejom hovorili na túto tému, že teda dá sa tento inštitút aj zneužiť pre získavanie štátneho občianstva, i keď teraz v novele zákona hovoríme, že tá lehota, teda kedy musí žiť v spoločnom manželstve na území Slovenska, je tri roky, ale ani tá trojročná lehota nie je taká dlhá doba, že by sa toto nemohlo využívať, ale hlavne kladiem apel, ak máme právny akt zakotvený zákonom, verejný, prečo by teda sme mali nejakú dohodu kdesi spísanú rešpektovať a nedať tomu tú protiváhu, ktorú kladie zákon pri uzatváraní manželstva.
B. Bugár, podpredseda Národnej rady SR: Pán poslanec Kahanec...
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som sa chcel pripojiť k už tu viacerým príspevkom, ktoré tu odzneli, a takisto poukázať, že vlastne toto, čo tu povedal pán poslanec Gál, tiež odráža môj postoj, že súčasný právny stav umožňuje tieto problémy riešiť a že hlavný problém je problém dohodnúť sa. A že tí partneri, ak sú schopní sa dohodnúť, tak to možno riešiť aj dnes. Ale ešte by som chcel poukázať na jednu vec, hovorí sa tam aj o kultivovanom spôsobe, hovorí sa tam, že doplácajú na to tí slabší a najmä deti, teda myslím v tom predchádzajúcom príspevku v rozprave. Ale ja keď sa pozriem na § 22 predloženého návrhu, tak v ňom je napísané, že súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliada na záujem maloletých detí. Položme si otázku, čo je záujmom maloletých detí? Záujmom maloletých detí je, aby rodičia kultivovane sa rozviedli? Aby rodičia kultivovane žili v oddelenom manželstve? Záujmom maloletých detí je predovšetkým to, aby obidvaja rodičia, otec aj matka žili v manželstve spolu s nimi a to by sa bolo treba opýtať predovšetkým tých detí, čo si oni myslia o tom, aké manželstvo je dobré a kto ich k tomu vlastne privedie. Otázka je, či ich k tomu privedie sudca. Skôr by sa mali viesť k tomu navzájom a skôr by mali hľadať cestu, ako dokázať žiť spoločným životom aj v prospech týchto detí. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda Národnej rady SR: Pani poslankyňa Rusnáková...
E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem povedať, že vlastne ani jedna zo skupín, ktoré sa tu dnes pri diskusii vytvárajú, sa nevie oprieť o štatistiku. Nikto nevie povedať presne, koľko rozvodových konaní prebehlo tak, že manželia boli rozvedení na prvom pojednávaní. Tí, ktorí hovoria o tom, že aj toto je možné, majú pravdu, pretože väčšinou sa to odohráva pri tých, ktorí sú bezdetní, alebo majú dospelé deti. Tam sa naozaj môže stať aj dnes, že k rozvodu dôjde na prvom pojednávaní, ale potom musia nasledovať ďalšie pojednávania, minimálne tri, štyri, ktoré dávajú do poriadku deľbu spoločného majetku. Myslím si, že dohoda pri rozvode nebude spôsobovať viacej rozvodov a ak budeme pozerať aj na počet pojednávaní, v každom prípade môže návrh spôsobiť to, že bude menej súdnych pojednávaní, ktoré budú súvisieť s rozvodom, s deľbou majetku a s určovaním práv a povinností vo vzťahu k deťom.
To, čo vravela pani poslankyňa Demeterová, je fakt, môže dôjsť k situácii, že niekto bude k takejto dohode dotlačený, ale myslím si, že na súde je vždy priestor pred sudcom povedať, za akých okolností k tejto dohode prípadne došlo, a ešte na pojednávaní je možné dať veci do pravého svetla. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Heriban, môžete reagovať na faktické poznámky.
J. Heriban, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. V krátkosti by som zareagoval na pripomienky. Väčšina z nich, mám pocit, že väčšina poslancov, ktorí diskutovali, zdá sa mi, akoby nečítala ten návrh zákona, pretože ten návrh zákona hovorí, že súd bude rozhodovať o rozvode, to znamená, nevzniká tu nejaká situácia, že ktokoľvek bude na základe dohody dvoch ľudí rozhodovať, súd na základe dohody bude rozhodovať o rozvode, len ten rozvod, samozrejme, bude oveľa rýchlejší a kultivovanejší. Takže taký je návrh zákona. Chcel by som povedať, že na Slovensku sa rozvádzajú aj veriaci, aj neveriaci, pretože na Slovensku podľa štatistík je asi 83 % veriacich a rozvádza sa 41 % manželstiev a ja si myslím, že veľmi veľa manželstiev ateistov je dobrých a tí ľudia sa nerozvádzajú. To znamená, keby sme začali hovoriť o tom, že keď som veriaci, tak sa nerozvádzam, a všetci tí, čo sú neveriaci, sa rozvádzajú, tak to je hrubá manipulácia. My tu hovoríme o ľudských, intímnych veciach dvoch slobodných ľudí. Z môjho pohľadu, či je to veriaci, alebo neveriaci, môže mať dobrú rodinu alebo zlú rodinu a, samozrejme, asi všetci by sme sa zhodli na tom, že najdôležitejšie pre deti je to, aby žili v dobrom manželstve. A v dobrom manželstve môžu žiť aj v manželstve veriacich, aj v manželstve neveriacich ľudí. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Černá. Nech sa páči, máte slovo.
E. Černá, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadrila k predkladanému návrhu ako teda jeden z predkladateľov. Musím vám povedať, že táto myšlienka ma oslovila už pred rokmi, keď ešte v treťom sektore sme sa spolu s Národnou asociáciou sudkýň Slovenska, ale aj s mnohými inými ženskými organizáciami snažili hľadať cestu ako pomôcť v rôznych smeroch. A zaujal ma názor sudkýň, ktoré vtedy hovorili v rámci tej rodinnej problematiky, že by bolo veľmi zaujímavé snáď, keby na súdoch sa zriadili rodinné súdy, kde by vlastne celá táto rodinná problematika bola riešená, od osvojení, cez alimenty, cez rozvody a podobné záležitosti, proste všetko, čo sa týka rodín. Už vtedy sme sa bavili o možnosti, pretože, samozrejme, toto nie je nová možnosť v rámci Európy ani celého sveta, je to možnosť, ktorá existuje v mnohých krajinách, dokonca toto je možnosť, o ktorej môj kolega pán doktor Drgonec písal v jednej zo svojich publikácií pred 20 rokmi, už takto uvažoval, a navyše ma milo prekvapilo, keď som sa pred niekoľkými dňami rozprávala s japonským veľvyslancom, že oni túto možnosť majú absolútne prirodzene niekoľko desiatok rokov vo svojom právnom poriadku. Takže toto sú všetko také myšlienky, ktoré ma k tomu viedli, a chcem vám povedať, že v rámci tej mojej praxe a mnohí dobre viete, že sa veľmi poctivo venujem rôznym tým problematikám týkajúcich sa detí a rodiny, a môžem vám povedať, že z približne 5 000 podaní, ktoré mám, je vysokánske percento ohľadne rozvodov, ohľadne sporov súvisiacich s týmito rozvodmi, ohľadne výživného súvisiaceho s týmito rozvodmi, ohľadne boja o majetok v súvislosti tiež s týmito rozvodmi. Takže keď sme sa začali baviť o tejto otázke tu v parlamente ešte predtým, ako sme schvaľovali tento zákon o rodine, tak ma to nesmierne zaujalo, naozaj, úplne úprimne, pretože viem, čím ľudia prechádzajú, keď sa rozvádzajú. Je to často ten najhorší zážitok v rámci celého života a najsmutnejšie na tom celom je, že vlastne niekedy na začiatku bola láska a celá táto láska a spomienky na spoločný život často končia absolútnymi brutálnymi útokmi, strašným nedorozumením, zúrivosťou, "zlotou" a, skutočne, vo väčšine prípadov si ten jeden z manželom alebo aj obidvaja vzájomne o sebe prečítajú, akí boli strašní jeden k druhému, až v tom návrhu na rozvod. Až v tom návrhu na rozvod, kedy sa konečne môžu vyrozprávať a kedy vlastne je tým ich cieľom položiť na papier všetko, čo len môžu dať na ten papier v nádeji, že sudca im uverí, že fakt to nefunguje. A to je často naozaj katastrofa, prečítať si o sebe aký som bol "lempl", pretože takto som sa nikdy nevidel. Takže ja som rada, že môžeme o tomto diskutovať, a preto vás všetkých aj chcem požiadať, aby ste tento návrh, pokiaľ môžete, posunuli do druhého čítania, aby sme mali možnosť s ním pracovať, pretože si myslím, že by sme mali túto možnosť ľuďom umožniť. Málokedy sa naozaj stáva, aj keď tie štatistiky nie sú, ale málokedy sa stáva, že by súd mohol rozhodnúť o rozvode, nebodaj o bezpodielovom spoluvlastníctve na prvom pojednávaní a ja som presvedčená, že toto je dobrá cesta na to, aby sme ľuďom dali možnosť sa nehandrkovať zbytočne, je predsa len lepšie z tej bývalej lásky vycúvať aspoň ako dobrí kamaráti ako totálni nepriatelia. Položiť si na papier spoločne po úvahe, lebo si myslím, že keby ľudia túto možnosť mali, tak sú schopní, sú schopní to urobiť a rozviesť sa ako kultivovaní ľudia. Chcela som ešte povedať jednu veľmi dôležitú vec, čo sa týka toho donútenia, lebo, samozrejme, že sme sa s tými výhradami stretli. Viete, donútiť môžete aj dnes pri tej možnosti, ktorá je, človeka, aby sa s vami rozviedol. Všetko to môžete urobiť aj dnes. To je normálna ľudská prax, ktorá existuje. Ale chcem povedať, že veľmi dôležité, čo je, v tomto návrhu, je skutočnosť, že posledné slovo má sudca. Akékoľvek podozrenie, akékoľvek, niečo, čo sa sudcovi znepáči v tomto návrhu, má svoje absolútne a výhradné právo neakceptovať túto zmluvu a odporučiť ľuďom, ktorí sa rozvádzajú, ísť na klasický spôsob rozvodu.
Dúfam, že som nezabudla na nič, čo som vám chcela povedať. Ďakujem veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Černá bola posledná v rozprave. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Brestenská, Sabolová, Podracká, pán poslanec Gál, Heriban, Demeterová, Rusnáková. Ako ôsma, posledná, pani poslankyňa Gabániová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvá pani poslankyňa Brestenská. Ja sa ospravedlňujem. S faktickými. Ďakujem pekne, ďakujem za opravu. Báječné, že máme takého fantastického spravodajcu.
B. Brestenská, poslankyňa: Chcela by som podporiť tento návrh z hľadiska toho, že dnes žijeme v oveľa komplikovanejšom svete, kde je veľa, veľa dôvodov alebo vplyvov na rodinu, ja som šťastná, že tiež mám šťastnú rodinu, a dúfam, že ešte sa dožijem dlhých rokov spolu. Každý z nás túži seriózne a čestne žiť a s láskou v rodine, ale naozaj, tých vplyvov v dnešnej spoločnosti je veľa, a chcela by som upozorniť, že nezakrývajme si oči pred tým, ako ten svet sa vyvíja. Tých prípadov je, tak ako poukázali už viacerí, ale posledná pani Černá, veľmi veľa, a myslím si, že práve tento zákon dáva takú novú dimenziu v rámci života, ktorý reálne žijeme. Ja si veľmi vážim všetky rodinné hodnoty a myslím si, že naším záujmom je, aby rodina čo najviac existovala práve pevne pre deti a niesla v deťoch budúcnosť tej ďalšej peknej rodiny. To je veľmi dôležité, ale myslím si, že takisto je dôležitá, ako aj povedali pán Heriban a Černá, že tá možnosť pre tých, ktorí, žiaľ, takéto šťastie v živote nemajú a majú problémy a tie vplyvy v rodinách prídu, aby mali inú úroveň tie rozvody, a myslím si, že toto je zákon, ktorý dáva tieto možnosti. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Chvíľočku, kolegovia. Pani poslankyňa Černá, na začiatku ste hovorili o tom, ako predkladateľ, aké to bude dobré, ako sa zjednoduší a ako to bude všetko fungovať. Ku koncu vlastne ste, v tom záverečnom slove skoro povedali, že nepoznáte dnes možno rozhodnutie súdov, ktoré by tak jednoducho ukončilo aj pri dohode manželstvo. Čiže sama ste potvrdili to, že to nie je také jednoduché, že skoro každé pojednávanie, rozvodové, bude musieť prebiehať aj o tých majetkových vzťahoch. Čiže trošku možno by bolo dobré, keby ste zosúladili ten svoj pochod, že čo je skutočnosť, čo nie je skutočnosť. Tak ako som povedala, nevie dnes nikto povedať, aspoň orientačne, či pomôže takáto novela k urýchleniu týchto pojednávaní pred súdom. A myslím si, že to percento je také mizivé podľa toho, čo ste povedali, že je to len kozmetická úprava, a dokonca bude možno tlačiť, v tých sporných veciach, tak, ako hovorila aj predtým kolegyňa Demeterová, že môže dôjsť pod nátlakom k dohode, na súde si nedovolí jedna alebo druhá strana, v prípade, ak pôjde o možno veľké majetky, povedať, že nie a môže byť z toho potom ďalší súdny spor o neplatnosť dohody, ktorou sa manželia dohodli na tom bezpodielovom vlastníctve.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Černá hovorila o rozvode ako o najstrašnejšom zážitku, ako psychologička môžem potvrdiť, že smrť je na prvom mieste, to je 100 bodov stresových, a rozvod je na druhom, okolo 90 až 95 stresových bodov. Je toto naozaj pravda, hoci tento zákon je 50 na 50, hop alebo trop. Nevieme, akí uchádzači sa v tom manželstve nachádzajú, pretože nejde iba o silnejších a slabších, ako sa viackrát skonštatovalo, ale aj o takzvaných múdrejších, ktorí ustúpia, a vedome poškodia seba samých, aby nepredlžovali túto stresovú situáciu a vlastne tento horor. Čiže múdrejší ustúpi aj v tejto zmluve a vyhlási sa radšej za hlúpejšieho, aby nestresoval rodinu ďalej a sám seba nepoškodzoval, psychicky. Skutočné manželstvo podľa mňa je rovnosť, ale každý rozvod zakladá nerovnosť. Možno aj hrôza, ktorá vzniká pri rozvode, a poznám mnoho takýchto prípadov, spôsobuje, že štatistika, ktorú sme videli pred pár dňami na obrazovkách Slovenskej televízie, hovorí o tom, že počet narodených detí v slobodných zväzkoch čiže v nemanželských zväzkoch stúpol o 25 %. Čiže hrôza, ktorá sa šíri z rozvodu, spôsobuje takéto prirodzené konanie v nových pároch, ktoré žijú v nemanželských zväzkoch, čo je tiež nie dobré pre rodinu. Takže napriek nedostatkom tejto novely sa prikláňam k tomu, aby sme ju prijali.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gál.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyni Černej, manželstvo je inštitút, ktorý, dúfam, všetci veľmi ctíme. V predchádzajúcom zákone o rodine, v § 23 bolo napísané, že ľahkomyseľný pomer k manželstvu je v rozpore so záujmami spoločnosti. Ja si myslím, že to stále platí. A ďalšou slabinou tohto návrhu je, že môže dôjsť k tomu, že sa manželstvá budú rozvádzať z trucu, len kvôli tomu, že sa manželia pohádajú. To manželstvo absolútne je zachrániteľné, len proste nie je tam niekto, kto by im povedal, však to si rozmyslite, však to je vážna vec ten rozvod. Nahnevajú sa na seba, pôjdu k notárovi a už nie je cesty späť. Pôjdu na súd a ten ich už bez dokazovania rozvedie. Tie negatívne javy, ktoré ste spomenuli v súvislosti s rozvodom, to tento návrh nerieši. Nerieši ani traumy, lebo tam, kde je možná dohoda o rozvode a rozdelení manželstva, tam k žiadnym traumám, k žiadnym negatívnym javom nedochádza. A problém je s touto novelou v tom, že práve tie problematické veci nerieši. Tieto dva nedostatky zákona, že môže dôjsť k ľahkomyseľným rozvodom z trucu a môže dôjsť k tomu, že ten slabší bude donútený k tomu aj napriek tomu, že bude to pred súdom tá dohoda schválená, ale k dokazovaniu nedôjde. Keď súd nebude zisťovať vážnosť a dôvody rozvratu manželstva, tak tam môže byť hocijaký benevolentný dôvod alebo donútenie zo strany silnejšej na tú slabšiu stranu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Heriban.
J. Heriban, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Celá rozprava o tomto návrhu zákona ukazuje, ako sa delí táto poslanecká snemovňa. Na jednej strane sú to pesimisti a na druhej strane sú to optimisti. Pesimisti hovoria, že každý návrh zákona bude zneužitý, že ľudia ho využijú na to, aby niekomu druhému ublížili, a optimisti hovoria, že tento návrh zákona pomôže ľuďom, ktorí sa rozvádzajú, aby sa mohli kultivovane rozísť, aby mohli kultivovane uzavrieť svoj vzťah. Ja si myslím, že toto je základný princíp, ako sa pozeráme na tento zákon. Poslanci, ktorí hľadajú negatívne dôsledky, tak nachádzajú negatívne dôsledky a majú pravdu. Pán poslanec Gál má pravdu vo svojich argumentoch, ale tie argumenty sú postavené tak, že všetci, ktorí použijú tento právny inštitút, budú sa snažiť zneužiť tento právny inštitút na to, aby toho druhého okradol, zneužil, využil, obmedzil, zmanipuloval. Ja chcem len povedať, že Občiansky zákonník - a to pán poslanec vie -, aj momentálne rieši situáciu, že jeden zo zmluvných partnerov uzavrel zmluvu pod nátlakom. To znamená, aj v dnešnom právnom systéme existuje obrana, aby človek, ktorý pod nátlakom uzavrel zmluvu, sa mohol brániť a aby sudca túto zmluvu riešil nanovo, ale aj ju zrušil. Ďakujem.