V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Martináková bude pokračovať v rozprave.
Z. Martináková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, priznám sa, že som už aj váhala, či sa mám prihlásiť do rozpravy, ako vstúpiť do tejto diskusie, ktorá nabrala také politické obrátky, s nejakým vecným príspevkom, lebo veľmi by som sa chcela držať aj ja vecnej roviny. Ja len chcem pripomenúť, že poslanci Slobodného fóra nepodporili spoplatnenie ani pri tých predchádzajúcich návrhoch zákonov, aby nevznikla nejaká diskusia, či sme zmenili názor, alebo niečo podobné.
A chcela by som ešte zdôrazniť aj jednu vec, že sme veľmi presvedčení, že reformu školstva treba robiť, bude ju treba robiť a že celkom určite aj prispievanie študenta na svoje štúdium bude otázkou aktuálnou a budeme ju riešiť.
A to, k čomu by som sa teraz chcela v prvom rade vyjadriť, tak to je to, ako ju riešiť. A tie názory môžu byť legitímne, sú legitímne, sú rôzne. A súhlasím s pánom predsedom, ktorý povedal, že rozhodne väčšina.
Ak dovolíte my sme už nejaké svoje postoje k tomuto návrhu zákona povedali aj z tejto pôdy, z tejto úrovne, nechcem sa opakovať a zdržiavať diskusiu, ja uvediem jeden mail, ktorý som dostala na adresu tohto zákona, spoplatnenia vysokoškolského štúdia. Je to mail od matky, príslušníčky strednej vrstvy, ktorý v zásade vystihuje to, čo my kritizujeme na tomto zákone, to, ako je postavený a ako on svojou štruktúrou vlastne naozaj pre tú strednú vrstvu prináša nevýhodné podmienky oproti iným skupinám obyvateľstva. Táto pani nazvala svoj mail Mám problém s pochopením, o čom je reforma vysokého školstva. Ja budem z neho čítať aj s tými nepresnosťami, ktoré sú tam uvedené, aby som ho nejako zle neinterpretovala, ale ja sa zameriam len na tú štruktúru, na ten rámec, o čom táto pani hovorí: "Pán minister hovorí, že na sociálne štipendiá bude určených 30 až 40 % zaplateného školného, to znamená, že študent, ktorý ešte nezarába, bude prispievať z každej zaplatenej koruny 30 až 40 halierov do prerozdeľovacieho systému na sociálne dávky, sociálne štipendiá, čo je ale úlohou štátu, a nie úlohou detí, ktoré ešte nemajú vlastné príjmy. Čiže niekoľko tisíc detí študentov si bude musieť zobrať pôžičku na školné, aby niekoľko stoviek detí študentov dostalo sociálne štipendiá. Ako chce skvalitňovať vysoké školstvo, keď chce taký obrovský diel školného dať na problematiku, ktorá nie je úlohou jeho rezortu, lebo sociálne štipendiá by mali byť výlučne v kompetencii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak to tak nie je, je to nekoncepčné, lebo sa stratí prehľad o sociálnych dávkach pre jednu rodinu." A by som chcela toto, tento názor podporiť. Vypočujte si príspevok jedného študenta na demonštrácii konanej tuším 2. alebo 3. mája v Bratislave, ktorý počítal, že ak dostane vyše 6 000 korún sociálneho štipendia, tak zaplatí 2 000 korún za školné, 2 000 za nevyhnutné ďalšie náklady spojené so štúdiom a ešte mu zostane 2 000 korún na splácanie lízingu za auto. Takáto reklama na propagáciu zavedenia školného bežala, ak ste ju zachytili. Aj keď je to extrém a pritiahnuté za hlavu, predstavte si ľudí, ktorí rozmýšľajú, kde vziať peniaze pre deti na štúdium, nie tých sociálne odkázaných, ale tých, čo sú tesne nad tou hranicou, keď im už nenáležia sociálne dávky a sa snažia zložiť každú korunu, pričom iní počítajú, že z tej sociálnej dávky by chceli splácať ešte aj lízing na auto.
Pán minister hovorí o školnom okolo 5 000 korún, ale v zákone dáva možnosť od 0 do 26 000. Nech sa pozrie na samosprávy, čo urobili pri miestnych daniach. Ak stanoví hornú hranicu tak vysoko, nič nezabráni autonómnym vysokým školám stanoviť v danom rozpätí akékoľvek školné.
Ďalej tu tá pani píše, aby som to skrátila, ako povedal pán poslanec, o tom, že skutočne príjmy našich rodín tej strednej vrstvy, ktoré sa nedostanú do hranice, aby ich deťom prináležalo sociálne štipendiu, zaplatia deťom alebo spolužiakom, s ktorými spolu študujú a ktorí nemajú to šťastie a nie sú z rodín s istým príjmom, ich sociálne štipendiá. A teda keď na to štúdium nebudú mať ich rodičia, tak si na to zoberú pôžičku, ktorú budú potom po skončení štúdia splácať. Ďalej tá pani pokračuje: "Sociálne štipendium nech rieši štát cez rezort ministerstva práce, nie cez školstvo." Riešiť sociálnu situáciu rodín cez peniaze získané od študentov, ktorí ešte nemajú vlastné príjmy, ona považuje za nemorálne. Príjmy zo školného by mali ísť naozaj na zlepšenie školstva. A poviem záver, aby ste vedeli, z akej kategórie táto pani je: "Prečo pán minister nie je vo svojich cieľoch radšej skromnejší. Mal začať s menšou sumou a mal začať oveľa skôr. Bolo by to priechodnejšie a obyvatelia by sa postupne pripravili na čiastočne hradené školstvo, lebo to, že niečo sa má platiť, asi prijmú ľudia skôr." Takže na záver. Asi to bolo celé zle nastavené. Čiže je to pani z kategórie, ktorá si, písala okrem toho, že ešte teda má deti študujúce na vysokej škole, uvedomuje hodnotu vzdelania, ktorá si uvedomuje, že ten systém treba skvalitňovať a zlepšovať a sama sa pýta ako. Tento zákon jej ukazuje parametre, ktoré sú pre ňu neprijateľné.
Ja som si tento príklad naozaj vybrala, aby sme diskutovali vecne, aby sme si porozumeli v tom, že táto diskusia o zavedení školného, či je prísne odborná alebo takáto laická, úplne zámerne som vybrala mail, ktorý je istým spôsobom laickým názorom, je legitímna. Ľudia to zaplatia skôr či neskôr. Ja si uvedomujem ako matka dvoch vysokoškolákov, študujúcich detí, že ak sa prijme tento zákon, tak ja môžem zabudnúť, že moje deti dostanú lepšie vzdelanie, zabudnúť, že skončia vysokú školu presne v takých istých pomeroch a v takej istej kvalite, v akej teraz na nej študujú.
A čo je pre nás ešte neprijateľnejšie. Je to platnosť tohto zákona od 1. septembra tohto roka. Toto je už trošku o vzťahu k ľuďom. Ak im zavádzame nové pomery a nové pravidlá, tak musíme tieto nové pravidlá zaviesť v čase, keď sa tie rodiny môžu na to reálne pripraviť. Spýtala sa ma jedna študentka gymnázia: "Ja už som si podala prihlášku na vysokú školu. Dvaja moji súrodenci študujú. Ja by som určite premýšľala, kde si dám prihlášku na vysokú školu, keby som vedela, koľko sa bude platiť školné od 1. septembra. Ako som sa ja mala rozhodovať? Ja som sa rozhodovala v iných podmienkach, než v akých nastúpim na školu 1. septembra." Toto, si myslím, je argument, ktorý každý slušný človek musí brať do úvahy. Pán minister financií nám nedovolí počas fiškálneho roka vstúpiť do rozpočtu, aby sme jeho parametre ničím nenarušili, ale rozpočty rodín môžeme narušiť kedykoľvek prijatím akéhokoľvek zákona. Veď aj ten rozpočet rodiny je dnes niečo, s čím treba úplne legálne a legitímne kalkulovať. Čiže zásadná výhrada je naozaj to, že zákon prijímame v máji a že by mal platiť od 1. septembra, čo inak je aj administratívne náročné, aby školy zabezpečili testovanie študentov, vyplácanie sociálnych štipendií. Tá administratívna náročnosť nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá. Ale o tom nebudem ja naozaj z tejto pôdy hovoriť. Ja som len chcela pripomenúť ten aspekt toho správania sa voči ľuďom, že my sme povinní im dať priestor, aby si tie rozpočty rodín pripravili kalkulácie a pripravili sa na to, že budú svojim deťom platiť školné. Tak ako som už povedala, že mi obe deti študujú na vysokej škole a mám teda x známych priateľov, ktorí sú moja veková kategória, samozrejme, sme generácia, ktorým práve teraz študujú deti, tak viem veľmi dobre, že tie rodiny urobia všetko preto, všetko preto, aby si tie ich deti tú pôžičku nebrali. Aj toto je realita. Môžeme sa tváriť, že je dobrý pôžičkový systém, že ho zavádzame. Chvalabohu, je pre tých, ktorí naozaj budú chcieť tento inštitút využívať. Ale drvivá väčšina slovenských rodín urobí všetko, všetko preto, aby to jeho dieťa si tú pôžičku nemuselo zobrať, aby mu tá rodina ten štart do života, naozaj uľahčila.
A ešte jeden aspekt chcem pri tomto zákone pripomenúť, ktorého mi je obzvlášť ľúto nie pri tomto zákone, ale pri schvaľovaní reforiem v tomto parlamente, že nedbáme na tú previazanosť reforiem. My na jednej strane deklarujeme, čo by sme chceli dosiahnuť, na druhej strane prijímame reformy, ktoré v mnohých častiach majú veľmi potrebné ustanovenia, ale tým, že nie sú nijako previazané, často sa navzájom vybíjajú. A to je oblasť, ktorej sa ja na tejto pôde parlamentu venujem prednostne. To je tá rodinná a sociálna politika. A my naozaj keď hovoríme, že chceme, aby sa nám tu rodilo viac detí a v ekonomicky zdravých rodinách, vo vzdelaných rodinách, tak potom musíme nastavovať tie parametre veľmi, veľmi opatrne, aby sme to populačné správanie sa mladých ľudí smerovali k tomu, aby mali deti, a nie, aby to odkladali, alebo ich vôbec nemali. Veď my ich všetkými opatreniami, ktoré robíme, smerujeme k tomu, aby sa pre tú rodinu nerozhodovali, aj keď, chvalabohu, ešte väčšina našich mladých ľudí stále ako prioritu berie rodinu, ale odkladá zakladanie rodiny na neskoršie obdobie, čo potom prináša problémy, potom tie deti neprichádzajú a tak ďalej a tak ďalej. Takže aj tento nástroj, veľmi dobrý, potrebný preto, aby naše školy ďalej napredovali, by sme mali premyslieť spolu s ostatnými pravidlami a spolu s ostatnými reformami, tak aby sme podporovali v mladých ľuďoch nielen to, aby išli sa vzdelávať, aby dostali kvalitné školstvo, ale aby potom aj si zakladali rodiny a svoje správanie prenášali aj na svoje deti, aby nám tu rástla nová, zdravá, mladá populácia.
Tento zákon skutočne z nášho pohľadu nerieši to najhlavnejšie, to skvalitňovanie štúdia. A to, prečo naráža na odpor, je presne ten názor tej strednej vrstvy, tých ľudí, ktorí majú dnes deti na vysokých školách a ktorí sa majú zmieriť s tým, že zaplatia všetko a ich deti za to nedostanú nič.
Takže prikláňam sa k tomuto názoru. Premyslime ešte dobre túto reformu. Nič nie je stratené, ani keď príde o rok, ani keď príde o dva roky. Ale nastavme ju tak, aby vyhovovala tej väčšine, aby presvedčila väčšinu, predovšetkým našich občanov. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister vystúpi v súlade s rokovacím poriadkom. Nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Veľmi krátko. Pani poslankyňa, tá úvaha je vcelku ako úvaha tej matky zaujímavá a dobrá, akurát ale vychádza zo zlého predpokladu, pretože sociálne štipendiá, ja som nikdy nepovedal, ani v zákone to tak nie je, nepôjdu z vybraného školného. Tie pôjdu, tak ako išli doteraz, zo štátneho rozpočtu. Dneska okolo 200 mil., 300 mil. je na sociálne štipendiá, ak by prešiel návrh zákona, odložených vo Všeobecnej pokladničnej správe. A zostávajú. Poplatky sa použijú na skvalitnenie výučby, ako som povedal, a na skvalitnenie aj výsledkov štúdia a motivačné štipendiá.
A čo sa týka odporu k tomuto návrhu zákona. Viete, možno budete aj vedieť lepšie ako ja, že všade ak sa takýto návrh zákona presadzuje, tak býva odpor. Celkom je prirodzené, ja to vnímam, že tí ľudia, samozrejme, sa takýmto veciam bránia, ale je potrebné ich urobiť. A možno viete, že keď sa napr. prijímal takýto návrh zákona v susednom Rakúsku, že tam, sa dá povedať, milión bolo štrajkujúcich študentov. A jednoducho, tam, je pravdou, vláda stála pevne za presadenie tohto návrhu zákona, pretože si uvedomila potrebu takéhoto zákona. A je to, samozrejme, o niečom, o čom ja už hovorím, keď ste tam spomínali, že bolo treba o tom hovoriť prv. Ja si myslím, že už päť rokov o tomto hovorím. A zobral som si to na svoje plecia vôbec nie ako populárnu úlohu. Ale jednoducho sú veci, ktoré podľa môjho presvedčenia treba urobiť. A v tom prípade, ak sa neurobili pred tým, tak to padá na toho ministra, ktorý v tej chvíli je vo svojej funkcii.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško vystúpi v rozprave. Ako posledný sa pripraví do rozpravy pán poslanec Miklušičák.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, najprv podám pozmeňujúci návrh.
K § 92 ods. 9, 10 a 11 nasledovný návrh pozmeňujúci je.
Po prvé. V § 92 odsek 9 znie: "Študent doktorandského štúdia školné neplatí."
Po druhé. Vypúšťa sa v § 92 odsek 10 a v odseku 11 sa vypúšťajú čísla odsekov 9 a 10.
V náväznosti na navrhovanú úpravu sa vykonajú legislatívne úpravy v ďalšom texte.
Zdôvodnenie je jednoduché. Doktorandské štúdium podľa mňa organicky nepatrí do tohto zákona. Tento zákon sa týka vysokoškolského štúdia, možnosť pôžičiek pre doktorandov nie je zahrnutá v tomto zákone. Čiže mám pocit, že z doktorandov, ktorí majú veľmi slabé príjmy, možno až na malé výnimky, ako vo výbore povedal pán predseda, že nejaký riaditeľ banky si chce robiť PhD., väčšina je na tom veľmi biedne. Čiže dávam pozmeňujúci návrh. To je prvá vec.
Druhá vec. Jedno latinské príslovie hovorí, že: "Hic Rhodus, hic salta." V preklade to znie: "Tu je Rodos, tu preskoč." Toto príslovie má viacero svojich pozadí. A jedno z nich je, že niekto sa chválil, že keď bol na ostrove Rodos, tak preskočil nejakú obrovskú výšku. A ten obyčajný, nejaký človek mu povedal: "Nehovor o tom, čo si robil na Rodose, ale tu je Rodos, tu preskoč tú istú výšku."
Dámy a páni, 15 rokov tu všetci právom, nazvem to, vzdycháme, že situácia vo vysokom školstve je katastrofálna, že najlepší študenti mladí alebo absolventi, ktorí by aj mali záujem zostať na vysokých školách, idú pracovať radšej do finančných inštitúcií alebo odchádzajú na zaujímavé univerzity v zahraničí, kde vlastne celé akreditácie ťahajú starí profesori a docenti, pre ktorých je to už, by som povedal, jednak životná úloha a jednak životné povolanie, ktoré už nechcú jednoducho meniť.
Bolo sa treba nejako rozhodnúť. Bolo treba hovoriť stále o tom, aká je to zúfalá situácia, ale nič neurobiť, k tomu, prepáčte, poviem: Tu je Rodos, tu preskoč. Všetci tí kritici, čo hovoria, že niečo treba robiť, tak mali s niečím prísť. Všetky vlády, ktoré tu boli, mali s niečím prísť. Neprišla tak žiadna. Prišla táto a rozhodla sa pre tento krok. Ja by som prosil, aby už prestali naozaj podľa mňa smiešne reči o nekomunikatívnosti pána ministra. Veď už len to, že druhýkrát tento zákon ide do parlamentu, to, že sa o ňom diskutovalo vo výboroch, to, že ponúkol rokovania každému, urobil. No tak čo ešte má viac urobiť? Tak každého názor nemôže vypočuť. V jednej chvíli sa ten minister musí rozhodnúť a dať nejakú definitívnu úpravu do vlády. A vláda potom rozhodne.
Ja si zistím, ako hlasovali ministri ANO za tento návrh zákona vo vláde, aby som mohol porovnať, v čom došlo k tak zásadnej strate dôvery medzi vládou a parlamentom. Možnože aj tam boli proti nemu a v tom prípade považujem za konzistentný aj postoj ANO tuná. Ak hlasovali zaň, tak potom sa mi zdá, že tam niečo nie je v poriadku.
Dámy a páni, už som povedal, nejako sa bolo treba rozhodnúť. Diskutovať o tom, či je alebo nie je sociálne prejsť na systém pôžičiek, má viacero stránok. Môj otec chcel byť celý život učiteľ, ale preto, že pochádzal z absolútne chudobnej rodiny, išiel študovať právo, pričom počas celého štúdia pracoval ako právny konšpicient. Synovci poslanca Brocku žijú vo Švédsku, študujú v Dánsku, nech on povie, že každé prázdniny pracujú vo Volve, aby si zarobili na štúdium. A to je Švédsko, to je sociálna krajina. Ja som takisto ako študent, samozrejme, nedotýkam sa ľudí, ktorí nevládzu, normálne si chodil zarábať.
Hovoriť o tom, že pôžička pre mladého zdravého človeka dohromady za celých päť alebo u medikov šesť rokov štúdia tých 156 000 korún je strašná, teraz možno budem trošku drastický, k tomu ja si dovolím povedať, že mladý zdravý študent si ju splatí počas štúdia, ak bude mesiac robiť každý rok niekde, keby len pomaranče zbieral v Taliansku. Čiže to nie je zase zaťaženie, ktoré, by sme mohli povedať, je zúfalé. Je to na celom svete takto normálne, študenti si zarábajú. Opakujem, ak niekto má handicap zdravotný, tak viem si predstaviť, že môže mať s tým problém. Už tu bolo povedané, že prakticky všetci vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú zamestnaní, že prakticky neexistuje medzi nimi nezamestnanosť. A splatiť 156 000 korún, hneď keby si niekto neprivyrobil cez prázdniny, to zase nie je taká tragédia. Ale, prosím, veď väčšina rozhodne. Väčšina rozhodne, zákon nebude prijatý, ale programové vyhlásenie bolo takéto, vláda takto rozhodla, tým sa ten problém uzavrie. Dobre, prídu ďalšie vlády, nech tento problém riešia.
Ale, pani kolegyňa Martináková, ani od vás som nepočul kritiku na toto, keď ste boli vo vláde. Ale chápem, prešli ste do opozície, potrebujete sa ináč k tomu postaviť. Ale nekritizovali ste to, keď to bolo vo vládnom programe, pekne ste kráčali tou cestou. Čiže v tomto smere buďme len dôslední vo svojich postojoch a parlament v utorok rozhodne, rozhodne tak, ako to bude. Ubezpečujem vás, že minister Fronc tretíkrát so žiadnym takýmto zákonom nepôjde, dvakrát je, by som povedal, normálna politická slušnosť sa pokúsiť o niečo takéto. Neprejde to, život ide ďalej, ďalší ministri si budú musieť riešiť problém kvality vysokých škôl. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Martináková a pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Martináková.
Z. Martináková, poslankyňa: Len kratučká poznámka. Ja som sa snažila vysvetliť ten prístup, ktorý považujem za veľmi nešťastný, pretože iné je povedať, že niečo pripravíte, a súhlasiť s tým a iné je obsah potom toho zákona. To sa deje pri mnohých, mnohých zákonoch. Aj reforma zdravotníctva je vo vládnom programe. Bola pripravená úplne inak a my sme sa bavili o obsahu toho zákona. A je veľkým nešťastím, že sa tu strašne málo rozprávame o obsahoch tých reformných zákonov, ktoré sú veľmi potrebné a z ktorých mnohé sme aj podporili.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predrečník hovoril pred chvíľou, že tu je Rodos, tu preskoč. Preskočili už mnohé reformy, či už reforma zdravotníctva, dôchodková, komunálna reforma, reforma verejnej správy. Žiadna z nich na začiatku nebola dokonalá. Každá jedna v priebehu času vyžadovala doladenie, ako sa zvyklo hovorievať, bolo potrebné urobiť ich nastavenia a tieto nastavenia a dolaďovanie sa robí doposiaľ.
Ja mám taký pocit, že pri všetkých tých ostatných reformách sa tieto veci chápali a akceptovali, ale akurát pri reforme školstva nejako sa to nedokáže stráviť. A potom vznikajú aj také paradoxné postoje pri hodnotení tejto reformy, že chceme, aby sa vylepšil jej obsah, ale veľmi často sa tu hovorí, že "tak mala byť už skôr", ako spustená, s menšími dôsledkami. Na druhej strane povieme, že chceme ju urobiť poriadne, tak ju radšej urobme o dva-tri roky neskôr. Ale keď nezačneme túto reformu robiť, tak ťažko sa niečo odštartuje a ťažko budeme niečo vylepšovať, lebo veľmi často sa hovorí aj jedna myšlienka: "Neurobiť nič je horšie, ako niečo urobiť." Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miklušičák bude vystupovať ako posledný v rozprave a ústne prihlásený do rozpravy.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani kolegyne, rozhodol som sa vystúpiť k tomu zákonu, pretože som otec rodiny, na hlavu ktorej zrejme tento zákon dopadne spomedzi vás najviac. Vystupujem preto, lebo mám mnohopočetnú rodinu. Keď som vstupoval do politiky začiatkom deväťdesiatych rokov, moje deti boli všetky na základnej škole. So spoplatnením školstva sme prichádzali už vtedy. Čiže moje vystúpenie nie je alibizmus, vtedy som predpokladal a dúfal, že budú študentmi na vysokej škole, napriek tomu som bol presvedčený, že spoplatniť vysoké školstvo treba. Dnes tá situácia je, momentálne mám štyroch vysokoškolákov, predpokladám, že pribudnú ďalší. Čiže ak sa tento návrh zákona prijme aj s tým príjmom, ktorý mám tu, určite nebudem na tom lepšie, ako spomínala pani kolegyňa Martináková, prípad tej matky. Mám štyroch a ešte zrejme budem mať ďalších, dcéra sa prihlásila jedna, ďalší študuje na gymnáziu, ďalšia bude študovať.
Chcem preto zareagovať na prierez debaty, ktorý tu sa viedol. Zo strany komunistov bola veľká výhrada, že však sme študovali zadarmo a bezplatne. Áno, navonok to tak vyzeralo. Sociálne štipendium, ktorým sa tu oháňali, som bral prvý semester. Tie ostatné semestre som študoval tak, že som si chodil privyrobiť, resp. som sa zapájal do činnosti, ktorá peniaze prinášala. Žiadny z nich zadarmo nebol.
Kolega Madej, ktorého mám vcelku rád, ale je veľmi mladý, patrí skôr do tej inej skupiny sociálneho postavenia, kde jeho rodina je na tom lepšie. Napriek tomu neváha vystúpiť s drvivou kritikou tohto zákona.
Ja hovorím zodpovedne práve kvôli mojim deťom, aj keď určite ako pani Martináková skonštatujem, že plody tejto reformy nedopadnú na nich ani na tých, čo pôjdu teraz prvý rok na štúdium. Ale ja verím, že budú mať tiež deti a že generácie po nich tie dobré plody, ktoré tento zákon naštartuje, užijú. Keby sme mali robiť len to, čo bude dobré pre nás a pre naše deti, moc tu neurobíme. Aj do politiky sme šli vtedy, keď sme nevedeli, čo zmeníme pre seba, ale pre našich vnukov.
Priznám sa, že na mňa tento zákon pôsobí skôr v niektorých momentoch až príliš socialisticky, a nie sociálne, ale až príliš socialisticky. Napriek tomu podporím tento návrh zákona, pretože ho považujem za lepšie riešenie, ako neurobiť nič.
Kolega Kahanec spomínal, vychádzajúc z toho, čo povedala pani Martináková, že by sme to mali urobiť neskôr. Treba to začať teraz, pretože to odkladáme už 15 rokov, už 15 rokov. Ak teraz svojím postojom zabránite prijatiu tohto zákona, znemožníte, aby dobré plody takýchto zákonov mohli skôr žať naše deti a vnuci.
Na záver už len poznámku k pani Brestenskej, ktorá už ako argument na to, aby ukázala, aký je tento zákon zlý, vytýkala ministrovi, že prešiel nejaký pozmeňujúci návrh v ústavnoprávnom výbore. Ja som za ten návrh nehlasoval, ale nechcem to tým ospravedlňovať. Len proste vytýkať ministrovi, ak v parlamentnom výbore presadí niekto nejaký pozmeňujúci návrh do pléna, no tak to už nechápem potom, o čom je debata k zákonu. Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami vystúpia pán poslanec Číž, pani poslankyňa Demeterová, pán poslanec Kahanec. Končím možnosť s ďalšími prihláškami do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Číž.
M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne. Skutočne sa pokúsim byť stručný k váženému kolegovi Miklušičákovi, k tomu, či štúdium zadarmo v minulosti bolo alebo nebolo a podobne. Ja by som len chcel povedať, že ani pri tejto reforme a diskusii o školstve nie je dobré, keď vychádza z vlastnej logiky školstva. Nepochybne ten inštitút spoplatnenia štúdia v tej alebo onej podobe v Európe je prítomný a nejakým spôsobom funguje. Ak my a moja strana sme proti tomu, aby sme v tomto štádiu spoplatňovali štúdium, tak je to aj preto, že cítime nesmierne neopatrný a nesmierne nekorektný prístup vlády za posledných šesť rokov k verejným zdrojom, k verejným peniazom.
Pán minister, ja aj touto cestou ešte. Veď ak ešte nedávno sme mali veľkú diskusiu, že v rámci SPP, v ktorom Slovenská republika mala mať 49 %, boli uzavreté dohody, kde za akési know-how, ktoré sme mali dostávať, zo zisku SPP išlo na účet nášho nového partnera 1,2 mld. a potom sa to znížilo na 800 mil., pokiaľ si pamätám, tak celý ten výstup z toho spoplatnenia, to už neviem teraz, či to bolo už po tom možnom znížení a po tých zľahčujúcich veciach, je presne 1,2 mld., no tak v takomto prípade pre mňa tou poslednou hodnotou v tom sociálnom štáte, ktorú by sme už mali nejako rešpektovať, je rovný prístup k vzdelaniu.
Ak ešte v učebniciach máme, keď už ideme ku kresťanstvu, ten nádherný prístup kresťanov, teda kňazov buditeľov v tom 19. storočí, ktorí tak hrozne dbali na to, aby tie chudobné slovenské deti našli možnosť a mechanizmus, aby mohli študovať, tak pre mňa spätne teraz odvodene dneska ten rovný prístup k vzdelaniu sa zdá byť jeden z najpodstatnejších.
A pripomínam ešte ten príklad, o ktorom sme hovorili. Sú dvaja učitelia 40-roční s ich príjmom, dvoma deťmi na vysokej škole. Aké zaťaženie bude znamenať to spoplatnenie opäť v najširších kontextoch? Čiže nie je zmyslom diskusie iba spochybňovať... (Prerušenie rečníka časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.
M. Demeterová, poslankyňa: Ja by som chcela poďakovať môjmu kolegovi poslancovi za skutočne zažitý diskusný príspevok, pretože vyšiel z jeho vlastných skúseností a z jeho vážneho každodenného rozhodovania sa o každej korune. A mne to veľmi pripomenulo situáciu, v ktorej som ja ako piate dieťa mojich rodičov, dvoch stredoškolských pedagógov, išla študovať. A nebolo to jednoduché, pretože moji rodičia boli o tom presvedčení, že to najdôležitejšie, čo nám môžu dať, je česť a vzdelanie. A o to sa usilovali celý život. A keď ja si predstavím, že ani jeden z nás nedostal od štátu ani vtedy ani korunu štipendia, jednak aj kvôli hrdosti môjho otca, ale jednak aj preto, že bolo treba tak ponižujúco dokazovať všetko, každý jeden detail a jednoducho by nám to ani akože nebolo vyšlo, napriek tomu sme nestáli nejako, skutočne sme mali týždne, že sme vychádzali z toho, či budeme mať ku koncu mesiaca na chlieb. To nechcem dramatizovať, ale bolo to tak skutočne a bolo to za komunizmu, ktorý tu všetci tak ospevujeme, aká bola vtedy rovnaká šanca a rovnaký prístup ku vzdelaniu. Dneska viem, že moja dcéra, tretia, ktorú mám v poradí, študuje na vysokej škole štvrtý rok a tiež mi hovorí: "Maminka, ale mňa to už nezastihne, že za to spoplatňovanie aby sa kvalita zlepšila." A ja hovorím: "Lucka, musíme to urobiť, tak ako urobili moji rodičia pre mňa a ako to budeš robiť ty pre tvoje deti." A myslím si, že to je ten krásny prístup, ktorý absolútne v tejto snemovni v súvislosti s týmto zákonom nezaznel.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Ja sa takisto, ak dovolíte, pripojím k predrečníčke. Takisto oceňujem, že pán poslanec tu rozprával o tom, čo prežil, nie o nejakých dopočutých alebo získaných informáciách, ale o osobných tých veciach. Ja patrím tiež k rodinám, ktoré majú väčší počet detí. Mne momentálne študujú dve deti na vysokej škole a tretia dcéra by mala nastúpiť na štúdium od budúceho roku. Takže takisto viem, čo to bolo. A viem aj, ako sa prežívali rôzne obdobia, toľkokrát, aj obdobia, ospevovaného socializmu a podobne, keď som robil sám a moja manželka bola na materskej a človek nemal schopnosť zarobiť ani na životné minimá, teda, myslím, nemal možnosť zarobiť na životné minimá. Neprežil som tú oveľa ťažšiu dobu, keď začínali moji súrodenci študovať na vysokých školách, to boli veľmi zložité časy, lebo ten posun medzi nami je dlhší. A nebolo jednoduché, ani vtedy, aby vôbec bola možnosť pre tieto deti dostať sa na vysoké školy a hlavne utiahnuť to finančne. A pomáhali si zarábaním, ako vládali.
A preto chcem povedať jednu vec k tomu. Keď hovoríme o tom, že chceme, aby sa rodilo viac detí, aby sa deti rodili v zdravých rodinách a aby získali dobré a kvalitné vzdelanie, tak musíme niečo pre ne aj urobiť. A tak ako sme sa pustili do iných reforiem, je potrebné sa pustiť aj do reformy školstva. Ja oceňujem predovšetkým odvahu všetkých, ktorí na rozdiel od predchádzajúcich období tú odvahu našli, pustili sa do tých reforiem a chcú ich urobiť pre dobro ľudí. Keď to budú robiť pre dobro ľudí, bude všetko pre budúce generácie.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Miklušičák, chcete reagovať na faktické poznámky? Nechcete. Dobre.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, želáte si vystúpiť k rozprave? Nech sa páči, pán minister, máte teraz slovo.
M. Fronc, minister školstva SR: Ja nechcem dlho hovoriť aj vzhľadom na to, že je pokročilý čas. V podstate dnes tu bol deň latinských citátov, tak aj ja spomeniem jeden taký krátky na záver. V tejto veci jednoducho, myslím, už bolo povedané pomaly všetko. Mnohí sa už vlastne len vraciame k tomu, čo zaznelo. Takže ja poviem v zmysle toho, alea iacta est, kocky sú hodené v tejto veci. A uvidíme to pri hlasovaní.
K procedurálnym postupom chcem povedať, že zaznelo viacej návrhov pozmeňujúcich, to znamená, že ja potrebujem, samozrejme, sa na ne takisto detailne pozrieť, aby v súlade s návrhom zákona hrali, aby nedošlo k niektorým chybám. Čiže predtým, pokiaľ dôjde v utorok k hlasovaniu, poviem svoje stanovisko k tým pozmeňujúcim návrhom. To je všetko. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť k rozprave? Nech sa páči.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, možno by sa zdalo, že pred 20 poslancami vystupovať na záver, lebo je nás tu presne toľko, asi 20 nás je tu, to je úplne zbytočné, lebo veď však presvedčení sú presvedčení, tých netreba presviedčať, spočítajte nás a zistíte, že nás je tu toľko poslancov. (Hlas z pléna.) Koľko? 20. Veď som povedal, že nás je 20. Ja som dával pozor. Spočítal som nás. Ale učitelia majú takú tendenciu, že kritizujú tých, ktorí sú prítomní. Tak ja by som sa vám chcel poďakovať, že ste tu vydržali, lebo toto je téma, ktorá je mimoriadne dôležitá, ktorá nezodpovedá tomu počtu poslancov, ktorí sa o ňu zaujímajú.
Ale chcel by som povedať celkom na záver, nebudem už ďalej rečniť a zdržiavať vás, že ja návrh tohoto zákona podporujem a budem hlasovať zaň, lebo je to návrh, ktorý tie reformy posúva dopredu. Ja som presvedčený, že ak by prešiel, tak je v prospech kvality vysokých škôl. A ja si myslím, že tá kvalita slovenských vysokých škôl dnes nie je taká, aby sme mohli len jednoducho zákon odmietnuť s tým, že veď o dva alebo o tri roky tu niečo bude, pretože to je zákon v prospech slovenských vysokých škôl. Ďakujem vám veľmi pekne, tým som skončil. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať v utorok 17. 5. o 9.00 hodine dopoludnia, prajem vám pekný víkend. (Hlasy z pléna.) Ospravedlňujem sa, v utorok o 11.00 hodine, spravidla sme začínali o 9.00 hodine, ale v utorok o 11.00 hodine. Ďakujem pekne za upozornenie.
(Prerušenie rokovania o 13.29 hodine.)