B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami a, samozrejme, pán spravodajca, potom dostanete slovo podľa zákona hocikedy, keď o to požiadate.
Pán poslanec Škoda.
S. Škoda, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi ma mrzí, že musím vystúpiť krátkym príhovorom. Pán poslanec Madej, nikdy ste nežili v reálnom živote, nikdy ste nepracovali svojimi rukami, aby ste museli zarobiť 7 000, 8 000, 9 000 korún. Veľmi dobre kritizujete všetko.
Ale ďalej by som chcel povedať druhú vec, že stále sa utvrdzujem vo vedomí, že kto neprežil zákony, kto ich v reálnom živote nevedel posudzovať, nemá čo robiť v parlamente. To je všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hanzel.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem. Ja sa pokúsim len krátko povedať niečo k tomu, čo hovoril pán kolega Madej.
Ale úvodom by som chcel povedať pánu ministrovi, že ja som proreformný politik, takže ja si myslím, že reformy by sme mali robiť aj v školstve a dokonca nie síce so všetkými návrhmi, ale s veľkou časťou tých jeho návrhov súhlasím.
Ale teraz sa chcem len vyjadriť k tomu, čo hovoril, tuná kolega. A to by som dal aj pánu ministrovi na zváženie. Predsa len dôležité pri rozhodovaní mladého človeka je určitý stupeň poznania a určitý stupeň istôt. A v tom prípade by som sa naozaj prihováral za to, aby aj pán minister zvážil, že tí ľudia, ktorí budú zvažovať študentské pôžičky, by mali mať pevnú sadzbu pred sebou, pevné číslo, ktorým môžu uvažovať. A to číslo by nemalo byť menné počas tých štúdií, lebo ten život sa všelijako môže vyvinúť. Takže mali by si to dokázať vedieť skalkulovať.
A druhá vec, k tým úrokovým sadzbám, ktoré spomínal pán kolega. Zas môžem povedať, že nie je dôvod, aby štát na tomto zarábal. Naozaj nie je na to dôvod. A pokiaľ trošku poznáte napr. aj bankový sektor, tak viete, že napr. štát prikázal Prvej stavebnej sporiteľni robiť s maržou 3 %. Čiže štát považuje maržu 3 % za dostatočne dobrý prostriedok na vyrobenie zisku. Toto je naozaj pravda. My kľudne môžeme kvôli zjednodušeniu dať pevnú sadzbu a určiť, aká je to pevná sadzba, lebo požičiavame len sami sebe a naviac si zvyšujeme svoj vlastný príjem. Takže nie je dôvod viazať sa na to, aké budú niekde v budúcnosti sadzby, dala by sa stanoviť pevná sadzba. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová,.
M. Demeterová, poslankyňa: Pán poslanec, vo vašom vystúpení som viackrát zaregistrovala na stranu pána ministra slovo demagógia, demagógia, demagógia. To ma prekvapuje najmä od vás, pretože ten váš príspevok aj spolu s tým vaším pozmeňujúcim návrhom na mňa pôsobí mimoriadne demagogicky. A presvedčila som sa, že s vami sa seriózne spolupracovať nedá. Ak by ste mali vážny záujem spolupracovať na tomto zákone a dať seriózny pozmeňujúci návrh, a nie testovať pána ministra, tak možno by ste urobili lepšie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ivančo.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dovolím si krátky exkurz do vystúpenia pána poslanca Madeja a zameriam sa na jeho príklad rodiny s čistým príjmom 16 000 korún. Pán poslanec, uviedli ste správne číslo 470 korún ako výšku sociálneho štipendia pre študenta, ktorý je v rodine s dvoma rodičmi a študuje na vysokej škole, len ste nepovedali tú druhú vec, že sú tam aj študenti, ktorí sú nad 30 km s dochádzkou do školy. Tých je na vysokých školách väčšina a takýto študent dostane sociálne štipendium 2 760 korún podľa predmetného návrhu zákona. Pán poslanec, ja vás prosím, aby ste aj tieto čísla hovorili študentom na vysokých školách, a prosím vás, aby ste im povedali aj to, že teraz títo študenti nedostávajú ani korunu sociálneho štipendia. A to je podstata predmetného návrhu. A skutočne vás vyzývam, aby ste nešírili demagógiu, ale išli medzi študentov a povedali im reálne sumy, ktoré sú navrhnuté v návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bielik.
J. Bielik, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Madej, v posledných piatich vetách ste použili asi šesťkrát slovo test. Vyzvali ste pána ministra, aby podstúpil určitý test. Ja teraz ponúknem vám jeden test. A ten test znie asi takto: Kto je autorom výroku, ktorý v latinskom jazyku znie "Quo usque tandem abutere, Catilina, patientia nostra?"? A tento test vám preradím z úrovne A do úrovne B, lebo ho preložím do slovenčiny. V slovenčine znie: "Dokedy ešte budeš skúšať našu trpezlivosť, Katilína?" Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Škoda, možno vás sklamem, ale nebudem na vaše výroky reagovať.
Ďakujem pekne za podporu pánovi poslancovi Hanzelovi.
Pani poslankyni Demeterovej môžem len odporučiť, že nemyslel som vo svojom výroku, keď som hovoril o demagógii, osobne na pána ministra. To vás chcem, pán minister, ubezpečiť. Myslel som na pravicovú demagógiu a teórie, ktoré si myslia, že jednoduchým zdražovaním a spoplatňovaním čohokoľvek zabezpečíme len týmto akúsi kvalitu. To, myslím si, určite tak nie je a reforma vysokého školstva by o tom určite byť nemala. Žiaľ, tento návrh zákona o tom je. A práve tie slová boli určené všetkým, ktorí zastávajú takéto myšlienky.
Pán poslanec Ivančo, dovolím si povedať len pár slov k tomu, že ste spomínali ďalšie príklady. Ja s vami súhlasím, keď ste spomínali študenta v rodine, ktorý študuje nad 30 km. Áno, mali ste pravdu, ale ten študent bude mať o 1 000 korún mesačne drahší internát. To ste zabudli spomenúť. Zabudli ste spomenúť, že 2 600 korún mesačne, keď prepočítame, môže platiť školné. A zase sme v sume vyššej. Jeho náklady budú oveľa vyššie, ako sa mu zo sociálneho štipendia pokryjú. Aj takýto študent bude negatívne dotknutý. Je to študent z príjmovej skupiny veľmi nízkej na Slovensku, hoci sa tvárime všetci, že zarábajú ľudia 15 000 korún, čo vôbec nie je pravda. Ja by som chcel odporučiť, pán poslanec Ivančo, jedno, ak navrhujeme zákony, tak ich musíme navrhovať tak, aby neublížili nikomu. Tento zákon ubližuje veľkej... (Prerušenie rečníka časomierou.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán spravodajca a potom pán minister, alebo, pán minister, nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Ja len krátko pár poznámok.
Pán poslanec Madej, možnože v súkromných bankách sú nižšie úroky, ale len v tom prípade, keď tie úroky niekto dotuje. Také existujú. A tu sa často hovorilo o úrokoch, ktoré sú na byty a pod., ale to sú obyčajne dotované úroky. Snaha je, aby ten úrok bol stále ten, ktorý môže byť najnižší, to znamená porovnateľný s tým, čo si požičiava štát, štát si vypožičiava za najnižší úrok.
Druhá vec, čo sa týka vyhlášky. Chcel by som len konštatovať, že v súčasnosti vyhláška o sociálnych štipendiách je v plnej kompetencii ministra školstva, to znamená, že tuná už v zákone sa dávajú mantinely, isté obmedzenia pre sociálne štipendiá.
A pokiaľ hovoríte ale o koeficiente 0,25, tak bolo by dobré povedať hneď, aj koľko to znamená ďalších finančných prostriedkov z rozpočtu štátu, pretože takáto zmena má výrazný finančný dopad. Potom môžeme o tom viac hovoriť. Ja som akceptoval už v diskusii so študentmi, že sme kvôli ich záujmom a bezpečnosti zúžili tento interval príjmového koeficientu. A viem si predstaviť, že ho ešte istým spôsobom obmedzíme a urobíme zúženie, ak je taká obava a taká nedôvera k tomu, že by s tým minister nejakým spôsobom chcel manipulovať.
A posledná poznámka. Viete, stále sa tu šíri informácia, že sa vezmú finančné prostriedky zo sociálnej podpory na internáty a že vzrastú o 1 000 alebo o viac korún ceny internátov. Je pravdou, že je to teraz v kompetencii vysokej školy. A ja si myslím že je to len o jednej časti dotácie na internáty, ktorú chceme znížiť. A to je tá, ktorá sa dáva plošne na lôžko bez ohľadu na to, či na tom lôžku spí študent, ktorého rodičia majú, povedzme, vami spomínaných 16 000 alebo 60 000. A to, si myslím, nie je správne, pretože ak má byť sociálna podpora, musí byť adresná a týmto smerom ju chceme pretransformovať. To je všetko. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Pán minister, ja by som chcel v jednom poopraviť vaše vystúpenie. A chcel by som pripomenúť, že aj táto vláda je tou vládou, ktorá zrušila dotovanie hypotekárnych úverov a úrokov zo strany štátu. Takže vás chcem ubezpečiť ale... (Ruch v sále.) Pozor, páni, poprosím vás o slušnosť. Pán minister hovoril vo svojom vystúpení, že štát dotuje súkromné úvery. Nie je to pravda. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som chcel podporiť pána ministra v týchto situáciách, lebo tu zaznieva množstvo demagógie. Keď na tieto veci zareaguje aj pán minister určitým faktmi, ktorými vyvráti argumenty proti nemu, tak nasleduje aj ďalšia demagógia. V odbornej terminológii sa to nazýva ozembuch, pre toho, kto sa zúčastňoval nejakých takých seminárov. Tak asi si niektorí ľudia myslia, že keď tu nakydajú spŕšku neprávd, že tá spŕška neprávd všetko prekryje. Ja dúfam, že táto Národná rada Slovenskej republiky bude mať dostatok zdravého úsudku a dostatok zdravého pohľadu na to, aby rozlišovala tieto veci. A úplne bez zábran verím, že to majú občania na Slovensku. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán spravodajca.
F. Devínsky, poslanec: Vážený pán kolega Madej, ja keď vás tak sledujem, tak ako som si všimol, vidím, že vy máte takú tendenciu vždy operovať maximálnymi a minimálnymi číslami. Čiže máte také čierno-biele videnie sveta, čo nie je dobré ani pre vašu právnickú prax. A ja ako učiteľ sa snažím svojim študentom povedať, akoby boli v živote úspešní. A vy ste tuná uviedli akýchsi 26 000 korún. Tak možno ste neboli prítomný, keď ja som hovoril o tých maximálnych číslach. Ale uviedli ste tu aj minimálne čísla. Som rád, že nemusím na tú tému hovoriť, keď kolega Ivančo povedal, že dnes tí študenti, čo nedostávajú vôbec nič, budú dostávať 500 korún. Ale to nie je podstatné, čo som chcel povedať, lebo to je to, o čom ja hovorím, že keď hovoríte A, tak treba povedať aj B.
Ale mňa tak akosi zaujalo v tom vašom vystúpení, že možno stovky tisícok ľudí v tejto krajine si neuvedomujú jednu veľmi vážnu vec, ktorú ste nám teraz osvetlili, že pôžičky sú nebezpečné. Ja by som skutočne rád vedel, lebo vy ste to povedali, v tej chvíli som tu bol, keď ste povedali, že pôžičky sú nebezpečné. Ja sa domnievam, že dokonca aj vy máte pôžičku, hoci ste len teraz úspešne skončili právnickú fakultu. Tak môžete mi povedať, v čom sú pôžičky nebezpečné, keď stovky tisícok ľudí, ba možno milióny v tejto krajine majú pôžičky? Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána spravodajcu s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Bódy.
P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Teším sa, pán prof. Devínsky, že hovoríte o úspešnosti a o tom, že sa snažíte svojim študentom hovoriť, aby boli úspešní. Ja by som si tiež prial, aby návrh zákona z dielne pána ministra Fronca bol úspešný.
Budem aj tak trošku reagovať na pána Bielika, ktorý tu použil jeden latinsky citát, že dokedy budeme ešte skúšaní. Nuž ja použijem iný na adresu vašu, pán minister Fronc, ktorý hovorí v úrovni toto: "Ore legar, perque omnia saecula fama vivam." Nemusím ho prekladať do úrovne B, verím tomu, pretože hovorí o tom, aby som bol oslavovaný za svoje skutky ústami svojho národa. Ja by som sa veľmi tešil, keby bol taký dobrý vami predložený návrh zákona, resp. reforma školstva, aby vás ako ministra a koalíciu mohol tento národ oslavovať. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž.
M. Číž, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení páni, chcem vás len poprosiť, aby ste vo vzťahu k pánovi poslancovi Madejovi mali na zreteli, že má úplne legitímny mandát. A pokiaľ sa hlási, tak je potrebné mu dať slovo.
A potom jedna vec. Pán prof. Devínsky, viete, že mám k vám veľké sympatie. Ale otázka pôžičiek sa dá vysvetliť veľmi jednoducho. Keď končí mladý človek, ktorý ma za sebou iba veľké výdavky na štúdium, jeho základnou potrebou je založiť si rodinu a zohnať si byt. Ak viete veľmi dobre, tak má jedinú šancu, a to takú, že si zoberie hypotekárny úver. Na to, aby ste si zobrali hypotekárny úver alebo ak chcete získať ten hypotekárny úver, tak musíte mať naozaj čo najmenšiu, resp. ideálne nulovú pôžičkovú zaťaženosť, pretože, ak poznáte, a určite ich poznáte, tie pomery, vzniká tam veľmi komplikovaná situácia, že ten študent zo sociálne slabej rodiny končí s vážnym finančným deficitom to štúdium. Je to veľmi zložité. Takže v tomto smere, prosím, naozaj berme celú tú situáciu v kontextoch širšie a trošičku s väčšou empatiou k tej sociálnej situácii. Pôžičky iste všetci budeme mať a nemáme s nimi problémy. Pre mladých ľudí, ktorí končia tú vysokú školu, majú 24 rokov a, ešte raz, výrazný deficit, či rodičovský a iný, a sú menej sociálne situovaní, jednoducho pri tej pôžičke, ktorá vznikne na štúdium a ešte aj na poplatky, nehovorím o učebniciach, ubytovaní a tak ďalej, je tá tendencia, že sa zvyšujú tie sociálne výdaje, evidentne tu je, tak iba na toto mierime. A preto aj ja osobne som teda odporcom o. i. pôžičiek z tohto dôvodu. Keď vytvoríme štandardnú sociálnu situáciu obdobnú, ako je v iných krajinách Európskej únie, tak bez problémov budem pracovať s motiváciou poplatku alebo aj z iného typu spoluúčasti študenta, ale v súčasnosti jednoducho cítim tieto obrovské sociálne riziká. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, boli ste prihlásený?
R. Madej, poslanec: Mali sme technické problémy, pán predseda Národnej rady.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Tak potom prepáčte, ale tak technické problémy neospravedlňujú. Mali ste zdvihnúť ruku a boli by ste hovorili.
R. Madej, poslanec: Zdvíhal som ruku, ale...
Len jednu vetu, lebo naozaj vystúpenie pána spravodajcu bolo určené pre mňa, prečo sú nebezpečné pôžičky. Nie všetky, samozrejme, pán profesor sú také, ale tieto určite také sú. Ja vám citujem z návrhu zákona § 14 Postúpenie pohľadávky: "Pohľadávku na splatnú časť pôžičky vyplývajúcu z uplatnenia práva správcu podľa § 11 ods. 5 môže správca so súhlasom ministerstva školstva a ministerstva financií postúpiť tretej osobe." Kto je tá tretia osoba? Kohokoľvek, kto sa prihlási, sa pýtam, na základe akých kritérií dostane pohľadávku študentov pre seba. Je to ustanovenie v zákone veľmi nebezpečné. Ak má mať správca tieto pohľadávky, tak nech si ich sám vymáha. Ale nech sa pohľadávky nepresúvajú na iné osoby bez akýchkoľvek kritérií, ktoré by boli ustanovené v zákone. Nič o ničom takom zákon nepojednáva. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Brestenská.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy a páni, dovoľte mi opäť vystúpiť. Veľmi, by som povedala, vecne a stručne je mojím štýlom vystupovať. Pripravila som si niektoré veci, ktoré chcem zdôrazniť a aby sme sa naozaj zamýšľali nad týmito mojimi, poprosím vás, návrhmi.
Zákon, ktorý dneska sa volá zákon o študentských pôžičkách, mal trošku iný názov, keď prišiel do parlamentu 10. 2. 2004 pod tlačou 558. A pán minister pred prvým čítaním ho stiahol. Potom 31. 5. 2004 v parlamente prišiel pod tlačou 722, v prvom čítaní neprešiel. To znamená, neprešiel do druhého čítania. Dneska je už máj 2005. Čiže keď sa na to tak pozrieme, je to rok aj niečo, čo máme pod tlačou 1065. A táto cesta roku aj niečo mala byť asi dobrá na to, a ja som tomu pevne verila a stále tomu verím, že ten zákon sa prežuje, pripraví, sprecizuje, vylepší, urobí sa tak, aby naozaj získal podporu širokú vzdelávacej obce, a teda aj parlamentnú. Žiaľ, dneska stojíme tu zase pred pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré nielen teda z koalície, ale aj z opozície prišli.
Vo výbore sme veľmi seriózne sa snažili vydiskutovať mnohé veci. A pán minister vie, že korektne sme diskutovali, a nie nejako, žeby sme vymýšľali preto, že nemáme už naozaj čo robiť. Žiaľ, sa objavujú pozmeňujúce návrhy, s ktorými nesúhlasí ani pán minister a, samozrejme, ani ľudia, ktorí robia v tejto brandži vzdelávacej. A, ja som aj včera vystúpila, v tom zmysle sa to vzdelávanie musí viesť ku kvalite, a nie k nekvalite.
Ja som nazvala tento zákon ako zákon plný paradoxov, by som povedala, na dnešný deň.
Na začiatku už to tu bolo spomínané, začalo sa s ním v spolupráci ministerstva školstva a ministerstva financií. Ja si myslím, že to je správna kooperácia, aj keď tu niektorí kolegovia mali výhrady voči tejto kooperácii, lebo to sú peniaze, ktoré majú ísť do školstva, o ktoré sme mali vždy záujem, aby sa teda navršovalo na školstvo. Žiaľ, ako sa ten postupne zákon ďalej posúva, ministerstvo financií akoby z toho vycúvalo. Neobhajuje ho. Nechodia sem z neho. Nesnaží sa presvedčiť a pomôcť pánovi ministrovi školstva. Kladiem si otázku asi prečo.
Druhá taká vec, ktorá je paradoxná, hovorí o väčších financiách pre školstvo, pre študenta, sociálnu podporu a tak ďalej, ale stále s tým, že sa otvára popritom aj vysokoškolský zákon, ktorý je veľmi dôležitý a bolo to krokom dopredu pri jeho prijímaní, aj keď nebol dotiahnutý dodnes, stále mi chýba aj v tomto zákone a pri týchto pozmeňujúcich viazanie tých financií na zmenu kvality, viete, lebo ja naozaj z tej praxe odbornej mojej poznám dobre študentov, ktorí radi si zaplatia za to, o čom budú vedieť, že za to platia. Radi budú sa vzdelávať a budú sa vzdelávať kvalitne, a nie naťahovať to vzdelávanie, ak budú mať dobré služby, ak budú mať kvalitných učiteľov, ak ten výsledok bude taký, že ten študent skončí to štúdium na fakulte alebo univerzite a bude vynikajúco pripravený uplatniť sa na trhu práce. Taký študent kľudne splatí pôžičku, kľudne naozaj môže dostať dobré miesto. Toto ale je podmienené práve tou kvalitou. Žiaľ, v tomto zákone je paradoxné, že financie budú, ale kvalita nebude.
Tretí paradox je, že v súvislosti s týmto zákonom naozaj veľmi sa zasahuje do toho vysokoškolského zákona. A tam už sa začína potom meniť aj tá filozofia, ktorú sme pôvodne prijímali. Tak tiež si hovorím: Chceme tu zmenu tej pôvodnej filozofie alebo nechceme tu zmenu tej pôvodnej filozofie?
Ďalším paradoxom sú trhové princípy. Pán minister má problém s tou zmenou kompetencií tých univerzít a vysokých škôl. Takisto má problém aj s trhovými princípmi. Chceme alebo nechceme konkurenciu? Sme za to, aby štát dával financie len do verejného školstva, alebo chceme aj to, že chceme podporiť súkromné školstvo, ktoré bude mať rovnaké podmienky na začiatku, to znamená, obsah aj kvalita musí byť garantovaná akreditáciou. A študenti tam pôjdu a budú si platiť toľko, čo si budú platiť aj na verejných školách, ak na odštartovanie týchto škôl štát podporí ich, nehovorím, či v 100-percentom alebo nižšom balíku, alebo nechceme, aby tá konkurencia bola s tými súkromnými školami k existujúcim školám. A zodpovedne hovorím na tomto mieste, na ktorom stojím, že 25 univerzít na Slovensku, verejných a súkromná, z ktorých je jedna cirkevná univerzita, nie je rovnocenných kvalitou a tým, čo poskytujú pre študenta. Žiaľ, myslím si, že práve mnohé z tých, ktoré nedokázali tu kvalitu za roky, ktoré už existujú, si vybudovať a získať, sa práve boja tej konkurencie, ktorá by prišla aj otvorením trhu vzdelávania, ktorý dneska Európska únia vyžaduje, čím otvára tie možnosti.
Posledný paradox, ktorý mi nedá spávať, prišiel ako pozmeňujúci návrh z ústavnoprávneho výboru. A musím povedať, že toto je tá vec, s ktorou naozaj nemôžem a nikdy nebudem súhlasiť. Je to bod 8 spoločnej našej informácie, kde sa hovorí o umožnení samoplatcom uchádzačom o externé štúdium, ktorí získali úplne stredné alebo odborné stredné vzdelanie, pred 1. septembrom 1995 bez prijímacích pohovorov byť prijatí na štúdium. No potom sú rovnejší a rovní alebo: Akí budú to študenti na týchto našich vysokých školách? Toto chce pán minister? Toto chce aj parlament? Toto chce aj kvalita vysokého školstva na Slovensku? No ja určite to nechcem. A by som nemohla potom chodiť do našej fakulty vchodom, ale kanálmi asi by som musela chodiť, keby toto a podobné návrhy, ktoré za každú cenu sú tu dané, prešli. Tak naozaj, áno, nemôžem podporiť, čo sa týka zmeny toho obsahu, to je zmena pôvodného obsahu, ktorým zákon sme podporovali, a preto ho nepodporujem, lebo takto sa mi javí ten zákon.
A druhá vec. Naozaj chcem vyjadriť, že pán minister ani včera, ani dneska, žiaľ, sa nevyjadril k tomu, čo boli hlavné problémy, o ktorých tu diskutujeme. To je manažérstvo a komunikácia. Ja si myslím naozaj, pán minister stratil dôveru. Ja viem, že to zdôrazňujem. A zdôrazňujem to preto, lebo tie chyby sa opakujú a toto je príliš zložitý zákon a otvára aj ďalší zákon. Ak nie sú premyslené veci, ak nie sú pravidlá hry presne dané, tento zákon urobí viac škody, ako spôsobí pozitív.
Pán minister nemá v tomto našu dôveru a ANO naozaj nepodporí tento zákon a tieto pozmeňujúce návrhy. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová sa hlási s faktickou poznámkou.
M. Demeterová, poslankyňa: Pani kolegyňa, ja už som si myslela, že sa nezvrhnete na tú platformu na akej ste boli včera. Ja som vás chcela vo svojej faktickej poznámke pochváliť, ale, žiaľbohu, nemôžem tak urobiť. A veľmi ma to mrzí pretože som bola od vás v predchádzajúcom období zvyknutá na trošku iné napriek tomu, že ste sa sem-tam dali na vedenie určitých pozícií aj vy, v ktorých absolútne nie ste doma, čo ma vtedy už prekvapilo. A vy dobre viete, o čom hovorím. Ale to sem nebudem miešať.
Ale veľmi ma mrzí a potvrdila som si, že to, čo ste dneska napísali v článku v Pravde, je poľutovaniahodné.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec sa ďalej hlási s faktickou poznámkou a potom bude reagovať pani poslankyňa Brestenská. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážená pani kolegyňa, mňa takisto prekvapuje váš postoj a vaše vyjadrenia k uvedenému zákonu. Nazývate ho zákonom paradoxov. Paradoxy prežívame v súčasnom parlamente, paradoxy prežívame v súčasnej vládnej koalícii, paradoxy prežívame aj vďaka vášmu postoju, myslím tým na vás a vašu stranu.
Fakt je zaujímavé, keď tam prejudikujete veci, že financie budú, ale kvalita nebude. Veď to by sme mohli takýmto demagogickým spôsobom hovoriť o pomaly každom jednom zákone, pri ktorom sa nenaplní litera zákona, ale niečo iné. Sú tak dokonale pripravené zákony, ktoré ste pripravovali na úrovni zdravotníctva? Veď už niekoľkokrát sme zabezpečovali mnoho noviel a 6 máme ďalších pred sebou. Boli také perfektné, že vtedy nebol problém ich podporiť, lebo bolo všetko presne dané? Skúste si tie otázky položiť aj vo vzťahu k iným zákonom a skúste mať rovnaký meter, aby platilo, že meter je rovnaký, podobne ako aby boli rovní aj rovnejší, o čo určite pán minister nemá záujem, a aby sme nevytvárali tých rovných aj rovnejších aj tu na pôde Národnej rady. A to nechcem spomínať ďalšie veci, ktoré takisto sú vo vašich rezortoch, ktoré takisto nie sú dotiahnuté. A takisto je tam množstvo, množstvo potrebných vecí, ktoré je potrebné doťahovať operatívne a dennodenne. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Brestenská.
B. Brestenská, poslankyňa: Ďakujem za kritické pripomienky k môjmu vystúpeniu. A chcem len na to odpovedať asi v tom zmysle, že, viete, k tým zákonom zdravotníckym neporovnávajme neporovnateľné. Zákony zdravotnícke neboli trikrát v tomto parlamente a bolo k nim veľa pozmeňujúcich návrhov, ale prešli nie jedným hlasom v tomto parlamente. Tento zákon, žiaľ, prechádzal do prvého čítania jedným hlasom. A tie predchádzajúce zákony boli stiahnuté. Takže to sú neporovnateľné zákony.
Ja nemyslím, že sú ideálne zákony. Aj my máme zákony, ktoré meníme. Súhlasím s tým a treba meniť. Život a cesta naozaj zákona každého je v tom, ako sa uplatňuje v praxi. Aj ja verila som v tento zákon školský, že bude dobre uplatnený v praxi a že bude sa dobre naozaj realizovať. Žiaľ, po krokoch, ktoré sme videli a ktoré sledujeme aj ďalej, tá komunikácia pána ministra chýba a naozaj mi chýba. Ja to hovorím čestne a seriózne. Ja nemám prečo naozaj mu robiť zle, keby to bolo dobre pripravené. Mňa, prosím, nepodozrievajte z nejakej neserióznosti a nezodpovednosti ako pani Demeterová. Mňa naozaj tiež pobúril článok pána Minárika, lebo keď už naozaj voči ANO a mne má niekto pochybnosti, že ja chcem byť proti školstvu a proti kvalite školstva, tak potom na to dá sa odpovedať len: Ako sa do hory volá, tak sa z hory aj odpovedá. Takže to sú moje postrehy.
A je mi veľmi ľúto, že tento zákon, na ktorom mi veľmi a veľmi záleží a ktorého príprave sme hodiny a hodiny venovali, sa naozaj takto rozmelí do drobností, o ktorých sa tu diskutuje ako o percentách hore, dole a o neviem čom, čo malo byť vydiskutované priamo pri príprave zákona. A naozaj bolo dosť času, rok a pol, aby sme si vyjasňovali a hľadali tie spoločné stanoviská. Je mi veľmi ľúto, že tu sa dneska handrkujeme ako baby na trhu o zákone, ktorý má byť tak vážny zákon a zmena v tomto vzdelávaní kvality. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister školstva, nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Musím povedať, pani poslankyňa, že ma veľmi prekvapujete. Rád by som povedal, že tento návrh zákona bol prerokovaný na rôznych grémiách včítane aj koalície a že bol aj vo vláde schválený. Tam sa žiadne zásadné veci neudiali, aj vo vzťahu k tomu, čo bolo predložené. Ale jednu vec by som rád povedal ešte, že takisto možno nejaké veci ešte žiadali upraviť iní koaliční partneri, napr. SMK. A rokovali sme spolu a dohodli sme sa. Ja som ponúkol všetkým poslaneckým klubom predtým, že budem o tomto návrhu zákona s nimi rokovať a hľadať výhrady. Dokonca musím povedať, že som bol aj v opozičných kluboch, trebárs v klube Smer. Vo vašom klube som jednoducho nebol, napriek tej ponuke, takže to je dosť zvláštne. To je všetko, ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Brestenská.
B. Brestenská, poslankyňa: Pán minister, ja viem, že ste snahu mali, ale napriek tomu, vy dobre viete, aj SDKÚ dalo pozmeňujúce návrhy na poslednú chvíľu. Neboli ste v súhlase s nimi. Aj váš sám poslanec, pán Mikloško, nakoniec musel hlasovať proti spoločnej správe. Takže to sú pre mňa veci veľmi zvláštne, paradoxy.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte má faktickú poznámku pán Peter Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ja budem veľmi stručný. A nesúvisí to s tým, čo bolo hovorené. Ale, kolegyne, kolegovia, viackrát som sa už sťažoval, že v tejto sále je zima. Ja to zopakujem za niekoľkých ľudí. Keď sme tu toľko vydržali, keď ešte hodinu budeme rozprávať, tak budeme ako cencúle. Tam ten teplomer ukazuje 25 stupňov a tu je zima. Dúfam, že táto zima sa nepretaví do rokovania o tomto bode programu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal pán predseda Národnej rady, pán Hrušovský. Nech sa páči, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Brestenská, nezvyknem využívať právo reagovať kedykoľvek alebo vystúpiť v rozprave, ale nedá mi, aby som nevystúpil, lebo nie ste seriózna v tejto diskusii ani vo vašich postojoch k tomuto návrhu zákona. Druhýkrát v Národnej rade prerokovávame návrh zákona o študentských pôžičkách. Čo vám v tom bránilo ako poslankyni Národnej rady kedykoľvek a kdekoľvek sa zapojiť do odbornej a vecnej diskusie k tomuto návrhu zákona? Pýtam sa vás: Kedy ste tak urobili?
Odmietam akékoľvek vaše stranícke a neopodstatnené argumenty, ktoré tu už opakujete niekoľkokrát po sebe vy aj pán predseda vášho poslaneckého klubu, že KDH nie je zodpovedné, KDH nebolo ochotné a KDH nechcelo rokovať. KDH chcelo a ponúklo rokovania tam, kde takéto rokovania prebiehať majú. A chceli sme, aby sme o tomto probléme rokovali v prvom rade odborne. Ale vy z toho robíte jednu politiku, naozaj politiku populistickú, pretože zrazu ste sa ocitli v konfrontácii s percentami, s vaším akýmsi hľadaním svojho miesta na slovenskej politickej scéne.
A mne je úprimne ľúto, pani poslankyňa, práve vás, lebo vy ste niekoľkokrát prejavili svoje odborné predpoklady na to, aby ste mohli vecne a odborne diskutovať s pánom ministrom, či už o strednom školstve alebo o vysokom školstve. Stretli sme sa v Častej-Papierničke, kde ste pre niekoľko sto pedagógov na základných školách robili prezentáciu projektu Infovek. A spolu sme o tom hovorili. A preto mi je ľúto, že skĺzavate naozaj do jednej demagogickej, politickej, populistickej roviny.
A toto mi na tom vadí, že sa nevenujete vecnému problému, ktorý teraz riešime a ktorý ja považujem za viac ako len za to, že by sme na tomto mali získavať svoje politické preferencie. Nepomôže vám to, naozaj vám to nepomôže, robte, čo chcete, útočte na ministra, ako chcete, vyjadrujte sa, ako chcete, ale v tejto chvíli s vami súhlasiť nemôžem. Je mi ľúto naozaj, že sa nevyjadrujete vecne, ale viacej politicky a stranícky.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Malchárek, pani poslankyňa Brestenská. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja začnem tými slovami, ktorými pán predseda parlamentu skončil, že nemôže súhlasiť s pani poslankyňou Beátou Brestenskou. Ja nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali, pán predseda. A myslím, že to je celkom normálne, že ľudia so sebou nemusia vždy súhlasiť. A nevidím na tom nič zlé. A preto chcem trošku narovnať tie vaše slová. A odmietam akýkoľvek populizmus zo strany pani doc. Brestenskej. Podieľala sa veľmi výrazne na programovom vyhlásení vlády v tejto oblasti v rámci školstva a vecne sa snažila pripomienkovať všetko to, čo súviselo s tým, čo sa dialo na ministerstve školstva. Nehovorili ste ale nič o ignorantstve komunikácie priamo na ministerstve školstva medzi naším štátnym tajomníkom Františkom Tóthom a ministrom školstva, ktorý prakticky nebol vôbec pripustený do prípravy tohto návrhu zákona. A takisto zrejme nenájdeme zhodu na to, že kto vlastne koho odmietol pri rokovaní medzi našimi stranami, pretože my sme chceli rokovať nielen vecne, ale aj politicky, nechceli sme do toho zaťahovať dve strany, ktoré nemali tento problém, SMK a SDKÚ. Vy ste nás presunuli iba na vecné rokovanie na ministerstvo školstva, s čím sa teda nedalo súhlasiť vzhľadom na to, ako sme my vnímali túto problematiku aj s politickým rozmerom, ktorý to bezpochyby malo. Ale zrejme nenájdeme vo všetkom zhodu. Náš postoj je jasný a určite je vecne opodstatnený a nemá žiadne populistické ani iné pozadie. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani Brestenská.
B. Brestenská, poslankyňa: Ja už by som nechcela hovoriť veľa, ale si veľmi vážim pána predsedu aj pána ministra. A ja prijímam od ľudí, ktorých si vážim, každú pripomienku a každé naozaj postoje. A myslím si, pán predseda, že možno ste ma zle tak nejako odhadli za tie roky, počas ktorých tu sedím už teraz, aj keď ako nováčik, a učím sa v tomto parlamente, že mne nikdy v živote nešlo o percentá, naozaj, mne vždy išlo o kvalitu a serióznosť v školstve. A či ja tu dneska budem a zajtra nebudem, to nevadí. Pre mňa je dôležité, keď tu budem a kým som tu, aby som naozaj pre školstvo, ktorému celý život zasväcujem, ako ste hovorili, má pán minister srdce preň, aj ja mám srdce preň, pre tú informatizáciu, urobila to, čo najlepšie viem. Nemusím vždy mať pravdu, nemusím sa vždy presadzovať len správne, môžem naozaj urobiť aj chyby, možno naozaj z vášho pohľadu. A robím chyby. A politicky že som prešla do politickej roviny, no to je preto, že som aj politik. Ja si myslím, že nie som len docent na vysokej škole, ale že sedím tu dneska ako politik. Takže ja si myslím, že aj tú politickú mienku už musím ja aj vyjadriť. Ale ja som vždy bola v tej rovine zatiaľ odbornej. A veľmi ma mrzí, že myslíte si, že to je len v percentách. Naozaj moja serióznosť je o tom, že ja s každým budem spolupracovať. A je mi jedno či to budú ľudia z koalície alebo opozície. Bude to s tým, kto prináša zmenu a kvalitu do vzdelávania. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán predseda parlamentu bude reagovať na faktické poznámky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Princíp parlamentnej demokracie spočíva v tom, že presvedčíme väčšinu o správnom názore, pani poslankyňa. A ja by som bol rád, keby sme takto konali v prvom rade, a nie tu subjektívne posudzovali, že nie ste spokojná, lebo ste sa vy, pani poslankyňa, s pánom ministrom nedohodli. Predložte to tu v parlamente, hlasujme o tom a prijmime akékoľvek rozhodnutia, ale nekritizujme za to ministra, že on za to môže, že je to zlé. Veď my to máme v rukách. Nie? Kto iný ako tento parlament? Takže nemôžem s vami súhlasiť v tom, keď ste vyslovene len subjektívne tú kritiku obrátili na ministerstvo školstva a samotného ministra. Naozaj ten parlamentný priestor tu je. A my sme to chceli a chceme, ale nie na straníckej pôde, lebo ja sám niekoľkokrát som to povedal, že reformy, ktoré presahujú volebné obdobie ktoréhokoľvek parlamentu alebo vlády, by sme mali prijímať viacej konsenzuálne ako tie reformy, ktoré sú limitované časom. A ja by som si to veľmi želal, lebo ak by táto vysokoškolská reforma prešla, tak naozaj presahuje nie naše volebné obdobie, ale možno ešte ďalšie volebné obdobia. A o to viacej sa mi žiada tá odborná diskusia. A tá odborná diskusia, ja si myslím, nebola v žiadnom inom zákone ponúknutá aj z časového hľadiska tak, ako bola ponúknutá tu. Veď, opakujem sa už, už raz sme v tomto parlamente vysokoškolskú reformu prerokovávali. Bola odmietnutá, pán minister ju po 6 mesiacoch predložil znovu. Čo nám v tom bránilo, aby sme naozaj diskutovali, ale nie stranícky? Naozaj ja sa chcem teraz odosobniť od príslušnosti k mojej politickej strane. Tu si želám vecné a odborné riešenia.
A k tomu, že sa neviete dohodnúť. Prosím vás pekne, nehovorte, že to KDH alebo že to neschopný minister nedokázal zvládnuť, to nie. Ale vieme s tým žiť. A ja si myslím, že je to všetko na škodu tých, o ktorých nám najviac ide. A tých, pani poslankyňa, ste niekoľkokrát spomínali aj vy. To sú tí, ktorí budú v budúcnosti niesť zodpovednosť za nás, za túto krajinu. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa hlásia panie poslankyne Majdová, Martináková, páni poslanci Mikloško, Miklušičák. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Majdová.
M. Majdová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, na úvod len veľmi krátko ešte zareagujem na pani poslankyňu Brestenskú, pretože som nechcela vystupovať vo faktických poznámkach. Pani poslankyňa, ja vám verím, že vám vždy záležalo a stále vám záleží na vysokom školstve, a som presvedčená o tom, že to hovoríte úprimne, preto vás prosím o to, ak je to naozaj tak, že nevidím žiadny dôvod, aby ste tento zákon nepodporili. A ak máte pocit, že do informácie o prerokovávaní zákona prešli pozmeňujúce návrhy, ktoré nie sú dobré, tak vám nič nebráni v tom, aby ste ich navrhli vypustiť alebo aby ste hlasovali proti nim.
Dámy a páni, včera a dnes zazneli v tejto snemovni kuvičie hlasy o tom, že minister Fronc nie je presvedčený o predkladanej reforme. Na strane druhej niektorí ho kritizujete za to, že tento zákon predložil do parlamentu už druhýkrát. Ja sa pýtam: Vážne si niekto z vás myslí, že ten, kto nie je o tomto zákone presvedčený, ho bude predkladať znova a znova?
Zaznelo tu veľa výhrad k tomu, aký je tento zákon antisociálny, a zazneli aj výhrady voči tomu, že školné kvalitu našim školám neprinesie. Dámy a páni, tento zákon neprináša len školné, tento zákon prináša aj zmenu odmeňovania vysokoškolských pedagógov na základe ich výkonu a kvality a to je predsa vec, po ktorej už celé roky volá aj odborná verejnosť, aj táto snemovňa. Ja som presvedčená, že pedagóg, ktorý je kvalitný a výkonný, si zaslúži, aby bol odmeňovaný lepšie ako ten, ktorý sa len tak na tej škole vezie a príp. ešte robí problémy študentom.
Ja za pozitívum tohto zákona pokladám aj zavedenie registra vysokoškolských pedagógov. Až na jednu alebo dve výnimky som sa nestretla s negatívnymi reakciami na tento bod predkladanej novely.
Čo ale považujem za dôležitejšie. Návrh zákona o študentských pôžičkách prináša v porovnaní so súčasným stavom vo vysokom školstve aj mnoho iných pozitív, ktoré pocítia nielen samotní študenti, ale aj ich rodiny.
Študent dnes nedostane pôžičku, ak nemá ručiteľa. Tento návrh zákona umožňuje študentovi vziať si pôžičku, aj keď nemá žiadneho ručiteľa. Ak si dnes študent pôžičku aj vezme, musí ju po skončení štúdia splácať bez ohľadu na to, či si nájde prácu alebo nie, a bez ohľadu na to, aký je jeho príjem. Nový návrh zákona počíta aj s tým, že niektorí študenti nemôžu nájsť prácu alebo majú príjem nižší, ako je životné minimum. A u takýchto študentov je možné splácanie tejto pôžičky odpustiť alebo teda počkať, kým ich príjem nepresiahne výšku, ktorá je vyššia ako životné minimum. Dnes napr. vôbec nie je možné, aby pôžičku za absolventa vysokej školy splatil jeho zamestnávateľ alebo štát, ale tento návrh zákona takúto možnosť pozná.
Študenti žiadali pána ministra, keď s nimi rokoval, často o to, aby bol zachovaný aj systém pôžičiek na životné náklady spojené s vysokoškolským štúdiom. A táto požiadavka je splnená. Tento návrh zákona ponecháva aj možnosť zobrať si pôžičku na životné náklady študentov. Keď si dnes študent požiada o študentskú pôžičku, nemusí ju dostať.
Tento návrh zákona hovorí o tom, že pôžička na školné je právne nárokovateľná. Dnes si slovenský študent, ktorý študuje na zahraničnej alebo súkromnej škole, nemôže vziať pôžičku, ale tento návrh zákona takúto možnosť dáva, pôžičku si bude môcť zobrať aj študent zahraničnej univerzity, aj študent súkromnej vysokej školy. Dnes má nárok na sociálne štipendium iba 11 % študentov. Ak prijmeme tento zákon, nárok na sociálne štipendiá bude mať 30 % študentov. A ja som tu včera uvádzala konkrétne príklady, z ktorých je nad slnko jasnejšie, že medzi týmito študentmi budú aj študenti zo strednej vrstvy obyvateľstva. Dnes sa študentom vlastne ani neoplatí, aby sa dobre učili, lebo ich talent a schopnosti nikto neocení. A ja si myslím, že aj to je dôvod, prečo nám síce sústavne stúpa počet vysokoškolákov, ale klesá ich kvalita.
Tento návrh prináša prospechové a motivačné štipendiá. Dámy a páni, ja mám podstatne staršieho brata a veľmi dobre si pamätám, ako v roku 1986 sa do úmoru drel pred štátnicami, pretože chcel získať červený diplom, ktorý bol spojený s finančnou odmenou 2000 korún. Môj brat túto odmenu nakoniec získal ale dnešné motivačné štipendia, ktoré zavádza, prináša tento návrh zákona, sa môžu v závislosti od výšky školného a od počtu poberateľov motivačných štipendií pohybovať v rozmedzí od 1 000 do 8 000 korún. To je ešte, podotýkam, mimo sociálnych štipendií.
Študenti pri rozhovoroch s pánom ministrom často požadovali, aby to boli oni, kto bude rozhodovať o tom, ako sa použijú prostriedky vybrané zo školného. Aj táto podmienka je splnená. Študenti pri tomto rozhodovaní budú mať právo veta. Oni sa rozhodnú, či peniaze zo školného pôjdu na nové počítače alebo na vyššie odmeny pre kvalitných učiteľov.
Dnes sa tu hovorilo aj o tom, že dotácie na internát sa presúvajú do oblasti sociálnych štipendií. Môžem sa mýliť, ale podľa môjho názoru je ubytovanie pre vysokoškolských študentov aj istým druhom sociálnej služby pre študentov. A je nespravodlivé, ak dnes vďaka dotáciám na lôžko zaberá miesto študentovi, ktorý je zo sociálne slabej rodiny, študent, ktorého rodičia majú nadštandardný príjem, a študent, ktorý by potreboval sociálnu pomoc v podobe dotovaného lôžka, si musí zháňať drahý a vôbec nie dotovaný privát, pretože na Slovensku máme taký zvyk, že aj tí ľudia, ktorí nie sú odkázaní na sociálnu pomoc a na nejaké príspevky zo štátu, s veľkou radosťou a veľmi vehementne využívajú rôzne dotácie a sociálnu výpomoc, a tí, ktorí túto pomoc naozaj potrebujú, iba sa ticho prizerajú a trpia.
Dnes, ale nielen dnes som v tejto snemovni zachytila aj návrhy, aby sme zlegalizovali platené externé štúdium a to ostatné aby sme nechali tak. Toto, tento názor nie je nič nové.
Ale čo ma zarazilo, to je to, že som túto myšlienku dnes zachytila z úst koaličnej poslankyne. Dámy a páni, toto pokladám za veľmi nebezpečný experiment, pretože je to krok nesprávnym smerom. Je to krok, kde vytvoríme opäť dve nerovnocenné skupiny študentov alebo kde potvrdíme, že máme v tomto štáte dve nerovnocenné skupiny študentov. A je to popretie všetkých doterajších snáh ministra školstva, ale aj celej vládnej koalície o to, aby sa do nášho vysokého školstva konečne dostal poriadok, kvalita a rovnaké šance pre všetkých študentov.
Ja vyzývam všetkých tých poslancov, ktorí hlasovali za programové vyhlásenie vlády, ale aj všetkých koaličných poslancov, aby sa v týchto dňoch zachovali zodpovedne a aby podporili návrh zákona o študentských pôžičkách v druhom a v treťom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.