Štvrtý deň rokovania
42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
17. mája 2005 o 11.05 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal poslanec Anton Danko a poslankyne Zuzana Plháková a Diana Štrofová.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (takzvaný stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov.
Chcem pripomenúť, že so skráteným legislatívnym konaním o tomto návrhu zákona Národná rada už súhlas vyslovila. Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1121, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1152.
Ešte predtým, než odovzdám slovo pánovi ministrovi výstavby, chcem vás informovať o dnešnom priebehu. To znamená, že teraz začneme prerokúvať návrhy zákonov, budeme rokovať do 13.00 hodiny, od 13.00 hodiny do 14.00 hodiny bude obedňajšia prestávka a od 14.00 hodiny budeme pokračovať v rokovaní až do 17.00 hodiny a o 17.00 hodine, samozrejme, začneme hlasovať o prerokovaných zákonoch.
Prosím teraz ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Lászlóa Gyurovszkého, aby uviedol vládny návrh zákona.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona, ktorým sa novelizuje stavebný zákon, zákon o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a tiež ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku vypracovalo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky. Navrhované úpravy vyplývajú striktne z analýzy ministerstva spravodlivosti a medzirezortného pripomienkového konania.
Zámerom návrhu je urýchliť a zefektívniť vyvlastňovacie konanie, najmä zabezpečiť vykonateľnosť práv platného rozhodnutia o vyvlastnení v prípade podania správnej žaloby na súd. Novelizácia sa vzťahuje výhradne na dva účely vyvlastnenia, ktoré sú ustanovené osobitnými predpismi - na vyvlastnenie na účely uskutočnených stavieb, ktoré sú významnou investíciou, a na výstavbu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. Mení sa vecná príslušnosť na konaní o vyvlastnení v uvedených prípadoch. Výkon pôsobnosti stavebného úradu prechádza v týchto prípadoch z obce na krajský stavebný úrad.
V stavebnom zákone ako osobitnom predpise sa upravuje postup riešenia námietok proti predpojatosti zamestnancov správneho orgánu. Zároveň sa vylučuje možnosť súdu odložiť vykonateľnosť práv platného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Podmienky pre túto osobitnú úpravu sa vytvárajú novelizáciou príslušného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Návrh zákona bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky dňa 20. 4. 2005 a jeho pripomienky sú do návrhu zapracované.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám tento vládny návrh zákona so žiadosťou o jeho kladné posúdenie. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Gáborovi Gálovi. Nech sa páči, pán spravodajca.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. apríla 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Chvíľku keby ste počkali. Prosím vás, pán redaktor, netelefonujte v rokovacej sále, ani poslanci to nesmú. Ďakujem za pochopenie. Nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 10. mája 2005. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Podľa dôvodovej správy návrh zákona je vypracovaný v súlade s uznesením vlády č. 260 zo 6. apríla 2005, ktorým vláda uložila ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja na základe schválenej analýzy k možnostiam úpravy vyvlastňovacieho konania v prípadoch uskutočňovania stavieb, ktoré sú významnou investíciou, vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh na zmenu príslušných zákonov.
V dôvodovej správe sa konštatuje, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky finančných ekonomických a environmentálnych vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie vyplýva, že prijatím navrhovaného zákona vzniknú nároky na štátny rozpočet v súvislosti s potrebou zabezpečiť výkon činnosti stavebného úradu na prvom stupni na krajskom stavebnom úrade a výkon činnosti odvolacieho orgánu v druhom stupni na ministerstve, čo predstavuje nárast počtu štátnozamestnaneckých miest asi o 18 a výdavkov s tým spojených v sume asi 6 170 000 Sk v roku 2005.
Nároky na štátny rozpočet v rokoch 2006 až 2008 budú zapracované Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky do návrhu štátneho rozpočtu na príslušné roky. Návrh zákona nebude mať dopad na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nebude mať dopad na životné prostredie a nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.
Z doložky zlučiteľnosti vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Z materiálov o určení gestorstva smerníc v predmetnej oblasti nevyplývajú pre Slovenskú republiku žiadne povinnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1152 z 25. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky gestorský výbor navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 18. mája 2005 a v gestorskom výbore do 19. mája 2005.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nevytvárajte skupinky, lebo zase sa nedá rokovať, ani vlastné slovo nepočujem. Pán minister Kaník, ak chcete rokovať, nech sa páči mimo, lebo rokujeme o inom zákone. Páni poslanci, prosím o väčší pokoj. Pán poslanec Banáš, máte nejaký problém? (Ruch v sále.)
Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, máte slovo. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, mám pár poznámok k novele stavebného zákona č. 50/1976 Zb. Je to tlač 1121.
Novela zákona je pre nás neprijateľná z nasledovných dôvodov: navrhované ustanovenie uvedené v bode 2 novely stavebného zákona s prihliadnutím na čl. 20 ods. 1 je v rozpore s čl. 13 a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože vlastnícke právo všetkých vlastníkov, teda aj vyvlastňovanie nehnuteľností má rovnaký základ a ochranu.
Páni poslanci, prepáčte, rušíte ma, mohli by ste vyjsť na chodbu a tam sa dorozprávať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ďakujem vám za pomoc robiť poriadky v Národnej rade. Takže, nech sa páči, môžete pokračovať.
K. Ondriaš, poslanec: Medze tohto základného práva možno upraviť zákonom len za podmienok ustanovených ústavou a každý má právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom práva na nezávislom súde. Občanovi sa podľa navrhovanej novely stavebného zákona v prípade vyvlastňovania jeho nehnuteľností odopiera právo relevantne uplatniť opravný prostriedok na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. O vykonateľnosti rozhodnutia podľa navrhovanej novely stavebného zákona už nerozhoduje súd uznesením, ale správny orgán, ktorého rozhodnutie nie je možné ani napadnúť žalobou o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupe správneho orgánu. Navrhované riešenie je aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami, pretože zmena uvedených právnych vzťahov mala byť riešená zrozumiteľnou formou - nepriamou novelou Občianskeho súdneho poriadku.
Okrem toho ustanovenie navrhované v bode 4 v novele stavebného zákona je retroaktívne, pretože vyvlastňovacie konania v súvislosti s uskutočňovaním stavieb, pri ktorých vláda má vyvlastňovacie ťažkosti, sa začali pred 1. januárom 2005. Tieto sa majú dokončiť podľa navrhovanej novely stavebného zákona, a nie podľa platného stavebného zákona, podľa ktorého sa toto správne konanie začalo. Všetci dobre vieme, aké negatívne následky majú retroaktívne ustanovenia v platnom zákone napríklad o sociálnom poistení.
Preto podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu? Konštatujem, že pani poslankyňa Tóthová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už pri skrátenom legislatívnom konaní návrhu som vyjadrila argumenty, prečo skrátené legislatívne konanie nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, že tu nehrozí žiadna hospodárska ani iná škoda pre štát, že vlastne celé skrátené legislatívne konanie je dané tým, že príslušné orgány sa neskoro spamätali, nevypracovali podklady, neriešili otázky načas a teraz narýchlo chcú dobehnúť protizákonným spôsobom to, čo zameškali svojou buď neznalosťou, alebo pomalosťou. Chcú to dobehnúť novelou stavebného zákona, kde je riešené vyvlastňovacie konanie, a novelou Občianskeho súdneho poriadku.
Osobne vidím nie veľmi dobrý postup, pretože vyvlastňovacie konanie v určitých druhoch vyvlastňovania dostáva iný právny režim. Nie je prijateľné, aby vo vyvlastňovacom konaní, ktoré je zásahom do ústavou garantovaného práva ochrany súkromného vlastníctva, čo je jeden z pilierov štátov s trhovou ekonomikou, aby tento zásah nemal také garancie, aké prislúchajú iným ústavným právam, poprípade právam daným len zákonom. Nie je možné, aby rozhodnutie verejnej správy, ktoré je nezákonné, keď sa obráti občan na súd, súd vidiac, že ide o nezákonnosť, nemohol pozastaviť vykonávanie tohto rozhodnutia. Toto je neprijateľné. Len čo parlament niečo takéto prijme, je tu plný dôvod ísť na Ústavný súd. Predsa pozastavenie - inštitút pri súdnom preskúmaní rozhodnutia je práve právom občana a oprávnením a zároveň povinnosťou súdu, aby zabránil vykonaniu nezákonného rozhodnutia. Darmo súd potom v konaní zistí, že predmetné vyvlastnenie nebolo dôvodné, bolo v rozpore so zákonom alebo malo inú právnu chybu, môže byť všetko splanírované, rodinný dom zbúraný, stromy vyrúbané a tu nie je možná náprava do pôvodného stavu. Preto pri týchto veciach nie je možné dať vylúčenie možnosti pozastavenia výkonu rozhodnutia verejnej správy do preskúmania zákonnosti súdom.
Hnutie za demokratické Slovensko takýto nezákonný zásah do ústavného práva, ktoré má byť garantované všetkými procesnými možnosťami, nemôže podporiť a ja osobne budem obratom pracovať na tom, aby prípadne schválený návrh zákona bol posunutý na Ústavný súd, kde budeme žiadať práve pozastavenie výkonu tohto zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová bola jediná, ktorá sa prihlásila ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem. Chcem sa len krátko vyjadriť, keďže neodzneli žiadne nové argumenty oproti predchádzajúcej debate, keď tu bola debata o skrátenom konaní. Len chcem povedať dve veci.
Po prvé, že tento zákon nie je stanovený preto a nie je robený preto, aby sa vyriešili problémy KIE, ale je jednoducho preto, aby sa vyriešili dlhodobé problémy, ktoré sú s výstavbou diaľnic, rýchlostných ciest, komunikácií a líniových stavieb, čo jednoducho nie je dobrým spôsobom riešené v súčasnosti. To po prvé.
A po druhé, ten kritizovaný bod, že súd nemôže pozastaviť platnosť, je reakciou na stav, keď bolo právoplatné vyvlastňovacie konanie, súdy v niektorých prípadoch pozastavili účinnosť a vykonateľnosti tohto kroku a potom sa dva, tri roky nič nedialo a dajme tomu kvôli štyrom štvorcovým metrom stála celá stavba. Tu jednoducho ide o čas, ak sa nájde vhodnejšie riešenie počas rozpravy vo výboroch, počas druhého čítania, samozrejme, ministerstvo a vláda je ochotná akceptovať aj iný spôsob riešenia, ale jednoducho ide nám o to, aby týmto spôsobom nebolo možné blokovať stavby, ktoré sú vo verejnom záujme. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Ja len veľmi krátko k prvému vystupujúcemu v rozprave. Som nesmierne rád, že komunistom až tak záleží na súkromnom vlastníctve. Škoda, že to nerobili pred rokom 1989. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1063).
Prosím teraz ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhuje poskytovať rodičovský príspevok ako štátnu sociálnu dávku v jednotnej výške 4 110 korún mesačne.
Navrhovaná zmena vytvára priestor na slobodné rozhodnutie rodiča, či sa bude starať o dieťa osobne, alebo si vyberie fyzickú osobu, alebo právnickú osobu, ktorá poskytne dieťaťu kvalitnú starostlivosť v čase, keď vykonáva zárobkovú činnosť a nestráca tak úzky kontakt s trhom práce.
Z tohto dôvodu sa novo navrhuje vymedzenie riadnej starostlivosti ako jednej z podmienok nároku na rodičovský príspevok. Štát však aj naďalej bude podporovať rodičov, ktorí sa rozhodnú ostať doma a starať sa o svoje dieťa osobne, a to platením poistného na zdravotné poistenie, dôchodkové poistenie a starobné dôchodkové sporenie v celkovej sume asi 2 640 korún mesačne.
Zároveň sa navrhuje vypustiť možnosť poskytovania jednorazového rodičovského príspevku druhému rodičovi a v prípade súčasného nároku na rodičovský príspevok a nároku na materské sa navrhuje prednostné poskytovanie materského ako dávky nemocenského poistenia.
Vzhľadom na to, že výška materského môže byť nižšia ako rodičovský príspevok, navrhuje sa poskytovať rodičovský príspevok aj popri poberaní materského ako doplnok k materskému do sumy rodičovského príspevku. Takýmto riešením sa odstráni nerovnosť finančného zabezpečenia rodičov v čase starostlivosti o dieťa do troch, respektíve šesť rokov veku a podporia sa predovšetkým nízkopríjmové rodiny.
V súvislosti s navrhovanými zmenami poskytovania rodičovského príspevku sa navrhujú zmeny zákona o sociálnom poistení, ktorými sa zabezpečí poskytovanie nemocenského, ošetrovného a dávky v nezamestnanosti poistencom, ktorí počas poberania rodičovského príspevku nevykonávajú zárobkovú činnosť, a zachovanie v súčasnosti platného právneho stavu. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo predsedovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Júliusovi Brockovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.
Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo a mikrofón k dispozícii.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Návrh bol pridelený na prerokovanie trom výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali uvedený návrh v určenej lehote prijatím uznesení. Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, k tomuto návrhu v určenej lehote gestorskému výboru nepredložili žiadne stanoviská.
Návrh zákona odporučili schváliť: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie a aj ústavnoprávny výbor. Výbory pri prerokovaní tohto návrhu mali doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe, ja ich nebudem čítať, 1 až 9. Gestorský výbor odporúča svojím uznesením Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. O bodoch 1 až 9 gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne.
Vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu a do rozpravy sa hlásim ako prvý.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne je prihlásený pán poslanec Blajsko. Ale ako prvý sa hlási pán spravodajca Brocka. Nech sa páči, máte slovo. Potom pán poslanec Blajsko, až potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Brocka, poslanec: Vážení kolegovia, ja mám dva pozmeňujúce návrhy. My v zákone o rodičovskom príspevku sme v gestorskom výbore prijali pozmeňujúci návrh, aby nárok na rodičovský príspevok mal aj ten náhradný rodič, ktorý sa bude starať o dieťa staršie ako tri roky, to znamená o dieťa do veku šesť rokov, ak si zoberie do náhradnej rodinnej starostlivosti takéto dieťa z ústavnej starostlivosti, bude mať nárok nielen na túto dávku, ale bude môcť aj podľa Zákonníka práce čerpať materskú dovolenku.
Je potrebné preto vstúpiť aj do Zákonníka práce a môj pozmeňujúci návrh, ktorý teraz predkladám, je práve spojený s týmto už vo výbore schváleným pozmeňujúcim návrhom. Je to zmena do § 169 ods. 2. Druhá veta znie: "Rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní troch rokov odo dňa prevzatia dieťaťa a v trvaní šesť rokov odo dňa prevzatia dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť najdlhšie do dňa, kým dieťa dosiahne šesť rokov veku." Doterajší článok III sa označuje ako článok IV.
Pri Zákonníku práce ešte jeden drobný pozmeňujúci návrh, a ten sa týka celkovej ceny práce. Viete, že sme pred niekoľkými rokmi v rámci novely Zákonníka práce prijali ustanovenie, ktoré zaväzuje zamestnávateľa na výplatnej páske vykazovať aj celkovú cenu práce svojho zamestnanca, to znamená, nielen mzda, ale aj výška poistných odvodov. Ak by tento údaj bol s vyššou vypovedateľnou hodnotou, navrhujeme, aby táto celková cena práce bola vykazovaná aj vrátane členenia na jednotlivé druhy poistného.
Prečítam svoj pozmeňujúci návrh. Je to v § 130 v ods. 5 druhá veta znie: "Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ."
Ďakujem za vašu podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Blajsko. Nech sa páči, máte slovo a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a takisto zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Aký je súčasný stav? Štát prispieva rodičovi formou rodičovského príspevku na zabezpečenie osobnej starostlivosti a riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov veku dieťaťa. Ak je rodič s dieťaťom doma, výška rodičovského príspevku je 4 110 korún. Pri súčasnom vyplácaní rodičovského príspevku obom rodičom, alebo ak jeden rodič poberá peňažnú pomoc v materstve, patrí rodičovský príspevok druhému rodičovi len za jeden kalendárny mesiac do dovŕšenia troch mesiacov veku dieťaťa v sume 1 300 Sk.
Ak rodič v období, keď sa stará o dieťa a zároveň vykonáva aj zárobkovú činnosť, alebo poberá dávku nemocenského poistenia okrem peňažnej pomoci v materstve, rodičovský príspevok je 1 300 Sk. Ak rodič vykonáva zárobkovú činnosť a dieťa umiestni v jasliach, škôlke, dotovaných takisto štátom, rodičovský príspevok sa neposkytuje.
Aké sú navrhované zmeny. Vypustiť zo zákona o rodičovskom príspevku podmienku osobnej starostlivosti o dieťa.
Rodičovský príspevok naďalej poskytovať rodičom do troch rokov veku dieťaťa, respektíve do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Poskytovať rodičovský príspevok v jednotnej výške 4 110 Sk bez ohľadu na to, či je dieťa v osobnej starostlivosti rodiča, doma, alebo sa starostlivosť o dieťa zabezpečuje fyzickou alebo právnickou osobou a rodič sa zapojí do zárobkovej činnosti.
Ruší sa poskytovanie rodičovského príspevku druhému rodičovi. Rodičovský príspevok sa nebude poskytovať v prípade umiestnenia dieťaťa do jasieľ alebo materskej školy, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu alebo z výnosu dane z príjmov. Ak dávka v materstve alebo dávka nemocenského poistenia nedosahuje výšku rodičovského príspevku tých 4 110 Sk, má sa poskytovať rodičovský príspevok vo výške rozdielu medzi dávkou v materstve a rodičovským príspevkom.
V súčasnosti sa rodičovský príspevok poskytuje pre 128 950 poberateľov, z čoho tvoria 121 000 poberatelia poberajúci rodičovský príspevok v plnej výške, teda sumu 4 110 Sk. 7 950 korún poberajú poberatelia poberajúci rodičovský príspevok v zníženej výške 1 300 korún, ako som spomínal, a 2 300 korún sú poberatelia poberajúci rodičovský príspevok ako druhí rodičia.
V návrhu zákona sa počíta s počtom poberateľov rodičovského príspevku na roky, konkrétne tento, ak bude účinnosť platná od 1. 7., 129 000, o rok neskôr 130 000 a o dva roky 131 000 poberateľov. V návrhu zákona sa takisto kvantifikuje odhad čerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu na roky 2005 až 2007. Pre tento rok výsledné saldo, dopad na rozpočet kapitoly rezortu je približne mínus 27 miliónov korún, pre rok 2006 je to plus 133,3 milióna korún a pre rok 2007 188,4 milióna korún.
V čerpaní rodičovského príspevku podľa novely zákona je zahrnutý aj doplatok v dávkach v materstve v sume 10,6 milióna Sk v roku 2005. V roku 2006 je plánovaných 25,3 milióna Sk a v roku 2007 25,3 milióna Sk.
Podľa predkladacej správy krytie návrhu zákona bude zabezpečené v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a nepredstavuje zvýšenie prostriedkov nad rámec schváleného rozpočtu. Takéto stanovisko vyjadril aj pán minister financií v liste z 24. januára 2005, ktorý vyjadril súhlas s návrhom zákona pod podmienkou, že finančné krytie bude zabezpečené v rámci limitu výdavkov schválených pre kapitolu ministerstva práce na roky 2005 až 2007.
Treba poznamenať, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku poukazuje na potrebu brať do úvahy skutočné čerpanie dávok v hmotnej núdzi, dávok na podporu rodiny a príspevkov na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, podľa ktorého sa ku koncu roku 2004 vykázala v týchto výdavkoch v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny úspora 6,5 miliardy Sk. Čiže čerpanie rozpočtu v tejto kapitole bolo len na úrovni 86,2 percenta. O tom sú aj ďalšie dokumenty záverečných účtov, ktoré budeme prerokúvať v Národnej rade.
Aké je stanovisko klubu Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko.
Po prvé. Z hľadiska sociálnej politiky štátu treba podporiť všetky opatrenia, ktoré zdokonaľujú, respektíve zlepšujú súčasnú úroveň podpory rodín formou rodičovského príspevku. Očakávali sme, že sa celkove prehodnotí výška rodičovského príspevku tak voči rodičom, ktorí sa rozhodnú ostať s dieťaťom doma a osobne zabezpečovať jeho starostlivosť, ako aj voči pracujúcim rodičom.
Skutočnosť je však taká, že novela zákona navrhuje zvýšiť príspevok pracujúcim rodičom z 1 300 Sk na 4 100 korún, čiže je to navýšenie o 2 810 korún. Nepočíta sa so zvýšením rodičovského príspevku rodičovi, ktorý je doma s dieťaťom a tento ponecháva na súčasnej úrovni 4 110 Sk, pričom súčasne ruší poskytovanie rodičovského príspevku druhému rodičovi v sume 1 300 Sk počas jedného mesiaca v období do troch mesiacov roku dieťaťa.
Po druhé. V súvislosti s konštrukciou a podmienkami poskytovania rodičovského príspevku sa žiada posúdiť vo všetkých stránkach takú zásadnú otázku, ako je výška príspevku rodičovi, ktorý sa osobne stará o dieťa. Zastávame názor, že osobná starostlivosť o dieťa zabezpečovaná priamo rodičom by sa mala určitým spôsobom zvýhodňovať aj naďalej. Nie sme proti zvýšeniu rodičovského príspevku pracujúcemu rodičovi. Treba však posúdiť, či výška rodičovského príspevku pri celodennej starostlivosti o dieťa v sume 4 110 Sk je adekvátna.
Zamýšľali sme sa aj nad tým, že zvýšenie rodičovského príspevku v takomto prípade napríklad by mohlo byť, ja neviem, vymýšľam teraz, možno dvojnásobok alebo úroveň minimálnej mzdy. Argument, že rodičia zabezpečujúci riadnu starostlivosť o dieťa sú naďalej zvýhodňovaní platbami štátu na zdravotné a sociálne poistenie v sume 2 643 Sk mesačne, nevystihuje plne situáciu vo zvýhodnení rodín v systéme sociálneho poistenia. Veď aj zamestnaní rodičia môžu odpočítať stanovenú sumu z príspevkov na sociálne poistenie.
Po tretie. Za výhodu zvýšenia príspevku pracujúcemu rodičovi považujeme predovšetkým to, že sa s tým podarí zamestnávanie rodičov, predovšetkým na tie skrátené úväzky, predpokladám.
Po štvrté. Viac otázok vhodných aj na širšiu diskusiu vnímame v oblasti zabezpečenia starostlivosti o deti. Vylúčenie možnosti poskytovania rodičovského príspevku pri umiestnení dieťaťa do jasieľ, respektíve škôlky dotovaných zo štátneho rozpočtu a výnosov daní z príjmov dopadá predovšetkým na sociálne slabšie rodiny, ktoré si nebudú môcť zaplatiť súkromnú opatrovateľku, respektíve umiestnenie dieťaťa do súkromného detského centra. Takýto negatívny dopad to môže mať na, trebárs poviem príklad, osamelé matky.
Po piate. Nedostatok vidíme pri tom, že možnosťou zverenia dieťaťa do starostlivosti právnickej alebo najmä fyzickej osobe sa vytvorí vcelku neprehľadný systém zabezpečovania starostlivosti o dieťa. Sme toho názoru, že v prípade, ak sa rodič zapojí do zárobkovej činnosti a bude poberať rodičovský príspevok, mal by deklarovať, kto sa mu o dieťa postará. Pri poskytovaní služieb tohto charakteru nemožno vylúčiť ani existenciu čiernej práce najmä z radov nezamestnaných. Nie je zabezpečená kontrola využívania rodičovského príspevku zamestnaných rodičov na účely zabezpečenia starostlivosti o dieťa fyzickými alebo aj právnickými osobami.
Po šieste. Pokiaľ ide o rodičovský príspevok pri dávke v materstve nižšej, ako je rodičovský príspevok, vcelku možno súhlasiť so snahou riešiť tento problém. Sme však skôr toho názoru, že riešenie problému sa malo v prvom rade hľadať predovšetkým v systéme nemocenského poistenia.
Návrh v novele zákona je značne zložitý, pri riešení spája dva rozdielne systémy - dávky v materstve v rámci sociálneho poistenia cez Sociálnu poisťovňu a doplatok do výšky rodičovského príspevku v prípade, ak táto dávka je nižšia ako rodičovský príspevok v rámci štátnych sociálnych dávok cez úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. V materiáli nie je zmienka o zvýšení agendy na úradníkov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Po siedme. I keď sa v dôvodovej správe deklaruje, že novela zákona nebude mať dopady na štátny rozpočet, z titulu uplatnenia novely zákona predstavujú v roku 2005 pri účinnosti zákona od 1. 7. 2005 216,8 milióna Sk korún, v roku 2006 469,3 milióna Sk a v roku 2007 533,9 milióna Sk. Nižšie dopady na kapitolu ministerstva práce je možné vyčísliť len po odpočítaní úspor z pôvodne uvažovaného príspevku na služby rodiny. Na tento účel sa v roku 2005 rozpočtovalo 243,9 milióna, v roku 2006 336 miliónov, v roku 2007 345,5 milióna korún.
Celkový dopad novely zákona kompenzovaný o úspory z pôvodne navrhovaného príspevku na služby rodine predstavuje v roku 2005 zníženie výdavkov, ako som už uviedol, o 27,1 milióna Sk, v roku 2006 to bude zvýšenie výdavkov o 133 miliónov a v roku 2007 zvýšenie o 345 miliónov korún.
Pokiaľ ide o krytie novely zákona, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v zhode so stanoviskom aj Ministerstva financií Slovenskej republiky deklaruje, že novela zákona sa zabezpečí v rámci limitov výdavkov stanovených pre kapitolu ministerstva práce na uvedené roky 2005 - 2007. Treba len brať na vedomie, že limity výdavkov pre kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, najmä pokiaľ ide o roky 2006 a 2007, sú stanovené tak optimálne a s takými rezervami, ktoré umožnia pokryť aj výraznejšie dopady novely zákona o rodičovskom príspevku.
Dopadmi opatrení sociálnych zákonov, v konkrétnom prípade novely zákona o rodičovskom príspevku, sa žiada hlbšie zaoberať aj z toho hľadiska, že v hospodárení kapitoly ministerstva práce za rok 2004 sa vykázali pomerne značné úspory vo výške 6,5 miliardy. Pri značných úsporách dosiahnutých v rozpočtovom hospodárení ministerstva práce za rok 2004 je plne opodstatnená otázka, v čom sú skutočné príčiny nízkeho čerpania rozpočtu, či sú úspory trvanlivejšieho charakteru, ktoré sa prejavia trebárs aj v roku 2005 a ktoré by umožnili aj niektoré systémovejšie riešenia v prospech rodín s deťmi, respektíve sociálne odkázaných občanov vrátane aj riešenia otázok nezamestnanosti, trebárs v regiónoch, ja neviem, poukazujem na tento fakt, ktorý som sa dočítal aj v iných materiáloch, ktoré sú predložené v Národnej rade.
Za klub Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko, pán minister, chcem vyhlásiť, že návrh novely klub podporí.
Keďže je však otvorený aj zákon č. 461/2003 Z. z., aj keď viem o úzusoch v rámci výboru, že neotvárame ďalšie problémy zákona č. 461/2003 Z. z. iba tie, na ktorých bola všeobecná zhoda a vyžaduje si to aj problematika v oblasti zvyšovania dôchodkov, napriek tomu všetkému, pán minister, dovoľte mi, aby som využil túto možnosť a predložil určité pozmeňujúce návrhy aj k tomuto zákonu, bude to môj piaty pokus, neviem či úspešný, či neúspešný, veľmi dlho o tom hovoríme a samozrejme, že sa podvolím rozhodnutiu Národnej rady, plénu, keď zváži okolnosti. Viem, že sa pripravuje aj novela daného zákona.
Prvý pozmeňujúci návrh, ktorý navrhujem. V čl. II sa za bod 6 dopĺňa nový bod 7, ktorý znie: Za § 264 sa vkladá § 264a, ktorý znie: "Vdovcovi, ktorý mal podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nárok na vdovecký dôchodok, sa tento dôchodok vypláca aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovecký dôchodok, aj jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanoví inak."
Po druhé: "Vdovcovi, ktorý ovdovel pred 1. júlom 2005 a ktorému sa neposkytuje vdovecký dôchodok podľa ods. 1, má nárok na vdovecký dôchodok, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 74." Uvedený pozmeňujúci návrh zdôvodňujem tým, že ide len o zabezpečenie rovnakého zaobchádzania. Ja som si plne vedomý, aká je filozofia v zákone č. 461/2003 Z. z. Nijako sa nedá vyriešiť jednoduchým pozmeňujúcim návrhom poslanca Národnej rady taký zložitý problém, ako je dosiahnuť rovnosť šancí v tejto oblasti.
Môj návrh, ktorý vám predkladám, pán minister, vyrieši len určitú skupinu, zrovnoprávni tú skupinu, ktorú umožňuje aj ten predpis, ktorý ste predkladali v roku 2003. Nejde o žiadne veľké miliardové alebo miliónové nárasty v rozpočtoch. Totižto je veľmi zložitý dokazovací mechanizmus vôbec nadobudnutia vdoveckého dôchodku podľa tohto pozmeňujúceho návrhu, ako je, lebo ja viem, že niektoré údaje poisťovňa drží len 5 rokov, niektoré 20, čiže bude sa musieť ísť do archívov a potom je to veľmi zložitý problém a upozorním na to dopredu. Som si plne vedomý zložitosti tohto pozmeňujúceho návrhu.
Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. II sa za šiesty bod dopĺňa bod 7, ktorý znie: V § 263 sa za ods. 3 vkladajú nové ods. 4 a 5 a znejú: "Trvanie invalidity podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa nepreskúmava aj v prípade po a, ak bola kontrolná lekárska prehliadka podľa predpisov určených do 31. decembra 2003 určená ako nepotrebná; po b, ak invalidný dôchodok bol uznaný pred 1. septembrom 1994 podľa § 29 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 78/1995 Z. z.
Piaty odsek. "Ak bolo trvanie invalidity na nárok na invalidný dôchodok preskúmaný podľa ods. 2, na žiadosť poistenca Sociálna poisťovňa prehodnotí svoje rozhodnutie a postupuje podľa ods. 4, čiže nepreskúmava daný vzťah." Odôvodnenie: Uvedená zmena sa vracia k pôvodnému zneniu § 263 ods. 2 a upresňuje ho vo vzťahu k niektorým skupinám invalidom. Smeruje v prvom prípade k zachovaniu invalidných a čiastočných invalidných dôchodkov pre tých dôchodcov, ktorých bol zdravotný stav zakladajúci nárok na niektoré z uvedených dôchodkov posúdený do 31. decembra 2003 ako trvalý, teda bez možnosti jeho zlepšenia.
Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne, ktoré som si overil, ide približne o 20 až 35 percent poberateľov invalidných a čiastočných invalidných dôchodkov.
Posledný pozmeňujúci návrh. V čl. II sa za šiestym bodom dopĺňa nový bod 7, ktorý znie: Prílohová časť k zákonu č. 461/2003 Z. z. sa dopĺňa o kapitolu 16 - Choroby z povolania, ktorá znie: "Kapitola 16 - Choroby z povolania. Všeobecné posudkové hľadisko. Choroba z povolania s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je absolútnou kontraindikáciou pre vykonávanie práce, ktorá je jej príčinou, ako aj práca, ktorá môže viesť k jej zhoršeniu. Postihnutie každou chorobou z povolania uvedenou v prílohe č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom sa posúdi mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti minimálne od 41 percent. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí na základe návrhu odborného pracovného lekára a toxikológa." Zdôvodnenie: Platná právna úprava stanovuje podmienku nároku na úrazovú rentu strohým spôsobom v ustanovení § 88 ods. 1 zákona ako viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Táto definícia nároku v praxi prináša nejednotné uplatňovanie, a to predovšetkým z dôvodu jej nejasnosti. Pri rovnakých poškodeniach zdravia, najmä pri chorobách z povolania sú niektorým zamestnancom priznávané úrazové renty, t. j. viac ako 40-percentný pokles, a niektorým je priznávaný iba pokles vo výške 10 až 15 percent, čiže diametrálne odlišný veľký rozdiel, čo znamená iba nárok na jednorazové vyrovnanie.
Zákon neobsahuje žiadny postup, akým spôsobom sa má stanoviť výška poklesu podľa § 88 ods. 1, a to sa javí ako základným problémom v praxi, ktorý je spojený so závažným sociálnym dopadom na dotknutých zamestnancov. Dochádza tak k zdĺhavému konaniu o priznanie úrazovej renty vrátane preskúmacieho konania cestou súdov.
Navrhovaná zmena, na ktorej vypracovaní sa podieľali odborníci v oblasti pracovného lekárstva a toxikológie, by mala napomôcť zjednotenie posudzovania totožných profesií poškodení zdravia na celom území Slovenskej republiky a zohľadňovala by predovšetkým rozhodujúcu skutočnosť, ktorou je trvalá strata schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca podľa dohodnutého druhu práce, mám na mysli § 43 a § 55 Zákonníka práce.
Navrhovaná príloha obsahuje percentuálne rozpätie pri jednotlivých chorobách z povolania, v rámci ktorého by posudkoví lekári nárok posudzovali podľa závažnosti, respektíve podľa štádia zisteného profesijného ochorenia.
Pán minister, ja v tomto návrhu som si plne vedomý, že je to trošku odklon od filozofie zákona č. 461/2003 Z. z., ale poprosím, keby to aj neprešlo, lebo je to zložitý pozmeňujúci návrh, chcem vás poprosiť, nezabudnite na to a dôležité je, a o to mne ide, pripravujete novelu, je to prvá voda, je to dobrá voda, myslím si, treba možno ešte niečo dopracovať v tom vykonávacom predpise, ale ak môžem, tak vás prosím o podporu. Ďakujem pekne.