V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec bude pokračovať. A pripraví sa pán poslanec Banáš.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predseda vlády, členovia vlády, vážené dámy, páni, dovolím si povedať, že dnešná chvíľa na nás všetkých dýcha vážnosťou, zodpovednosťou. Národná rada opäť stojí po čase pred vážnym krokom. Stojí pred zodpovednosťou rozhodnúť dobre, rozhodnúť v záujme spoločného dobra, rozhodnúť v záujme nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj v záujme dôstojnej budúcnosti Európy. Nedovolím si pasovať sa za znalca, ktorý obháji či presadí správne vykladanie Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ktorý rozsúdi, ktorá zo strán má pri ich zdôvodňovaní väčšiu pravdu. Zdá sa, že je to náročná úloha aj pre odborníkov v legislatíve, ktorí majú v týchto otázkach veľmi často nejednotný či zdržanlivý postoj. A to aj k spôsobu ratifikácie. Človek však v určitých situáciách musí rozhodnúť a zaujať zreteľný postoj. A ja to cítim zvlášť v dnešný deň.

Myšlienku zjednotenej Európy ako spoločenstva štátov, ktoré v záujme vytvárania priestoru pre slobodu, demokraciu, bezpečnosť, solidaritu, presadzovali kresťanskí demokrati už krátko po druhej svetovej vojne - Schuman, Adenauer, de Gasperi a ďalší. V priebehu povojnovej doby vyvíjali značné úsilie pri zakladaní Európskych spoločenstiev, pri hľadaní spoločenstiev či pravidiel, ktoré by smerovali európske štáty k naplneniu ich myšlienok o zjednotenej a bezpečnej Európe. Už v roku 1951 vzniká Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ ako reakcia na Schumanovu deklaráciu z roku 1950, ktorou sa snažil rozvinúť víziu budovania európskej integrácie, dokonca už v tom čase s cieľom vybudovania európskej federácie. Prvé skúsenosti získané pri fungovaní tohto spoločenstva sa zanedlho využívali aj pri kreovaní ďalších, pri spolupráci v ďalších oblastiach hospodárstva európskych štátov. Vývoj úplne prirodzene vyústil do založenia Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1957. Vtedy zmluvu podpísalo 6 zakladajúcich štátov.

Týmto som však nechcel popisovať historické udalosti. Chcel som len pripomenúť, v akom prostredí, v akých podmienkach a s ktorou dobou sa spája zrod myšlienky európskej integrácie, myšlienky spoločnej zjednotenej Európy po tragédiách druhej svetovej vojny. Tak ako vzťahy vznikajú v dôsledku aktivity či pasivity v spoločenstve ľudí, tak aj históriu nepíšu monumenty, prvky kultúry či iné historické cennosti, ale aj históriu píšu konkrétni ľudia. Isteže, oveľa väčšiu možnosť písať túto históriu, ale aj zodpovednosť majú predovšetkým ľudia na zodpovedných postoch v spoločnosti, i keď ju v komplexnosti vytvárajú a robia všetci občania, celá spoločnosť.

Aj mozaiku histórie súčasnej doby skladajú taktiež ľudia dneška. Medzi tých, ktorí budú v budúcnosti posudzovaní predovšetkým históriou, budeme aj my poslanci Národnej rady. Uvedomujem si, že duch zákona ma prednosť pred literou zákona. Zároveň si tiež aj uvedomujem, že európska Ústavná zmluva akoby sa bála vyjadriť ducha, ktorý k Európe stáročia patril. A zároveň si tiež uvedomujem, že dobré zmluvy robia dobrých priateľov.

Zmluva zakladajúca Ústavu pre Európu je nepochybne vážny dokument, ktorý môže výrazným spôsobom ovplyvniť budúce smerovanie v spoločnej zjednotenej Európe. Preto mi dovoľte, aby som vyjadril svoje prianie. Chcel by som, aby moja rodina, ale najmä mojich päť detí, či ich rodiny, mohli žiť predovšetkým v prostredí a v podmienkach, kde sa bude ctiť sloboda, demokracia, ľudský život, ľudská dôstojnosť. Proste, kde sa budú ctiť hodnoty a prirodzené zákony. Hodnoty, ktoré moľ, hrdza či čas nezožerie. Zákony, na ktorých je hodno stavať. Chcel by som, aby mohli žiť v prostredí, kde tí, ktorí budú niesť najväčšiu ťarchu zodpovednosti, budú v službe pre spoločné dobro celého spoločenstva, ktorí budú o tom nielen rozprávať, ale budú to potvrdzovať dennodenne svojím praktickým životom. Chcel by som, aby moje deti mohli žiť s perspektívou - s perspektívou v spoločenstve, ktoré sa buduje na pevných základoch, nie na piesku, ktoré buduje a stavia na slobode, ale nie na slobode, ktorá obmedzuje druhých, ktorá buduje na demokracii, ale nie na demokracii bez zodpovednosti, ktorá buduje na ochrane života a ľudskej dôstojnosti, ale nie na ochrane, ktorej podmienky sa budú relativizovať podľa záujmov.

Z histórie je nám známe, že mnohé mocné ríše, ktoré nestavali na takýchto hodnotách, resp. sa ich snažili relativizovať, po kratšom či dlhšom čase sa dopracovali k vlastnej záhube. A máme na to v histórii množstvo príkladov. Chcel by som, aby moje deti a ich rodiny mohli žiť v spoločnej zjednotenej Európe, ktorá bude založená na tradíciách, na jej tradíciách, na jej koreňoch, na dedičstve, ktoré s mozoľmi vytvárali naše mamy a naši otcovia. Aby mohli žiť v Európe, ktorá nestratí svoju identitu. A to pripomínal aj kardinál Jozef Tomko, bol už tu spomenutý v súvislosti s misiami. Áno, Európa potrebuje misie. Ale Európa, ako pripomínal, potrebuje aj budovať na takýchto hodnotách. Chcel by som, aby mohli žiť v spoločnej a zjednotenej Európe s budúcnosťou, to s budúcnosťou podčiarkujem.

Preto mi dovoľte zaujať v tejto chvíli postoj, že napriek môjmu záujmu o európsku integráciu, napriek môjmu záujmu o túto zjednotenú Európu s budúcnosťou sa v tejto chvíli nemôžem stotožniť s niektorými zásadnými myšlienkami v európskej Ústavnej zmluve, a preto ani s podporou predloženej Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Vážený pán predseda vlády, páni ministri, pán predsedajúci, nebudem vystupovať, ale keďže som bol kolegom Mikloškom menovaný, tak chcem na Ferka Mikloška reagovať na margo mojej poznámky o sekundárnosti eutanázie. Tá poznámka bola myslená práve v kontexte hlavnej agendy KDH, ktorou je ochrana života. Pretože si neviem predstaviť väčšiu a účinnejšiu ochranu života ako mier a pokoj v Európe. A ja považujem túto ústavu alebo túto zmluvu za hlavný nástroj toho, aby sme opäť posilnili perspektívu mieru a v tomto kontexte, lebo keď budú v Európe hynúť tisíce a milióny ľudí, ako to bolo doteraz v tisícročnej histórii 950 rokov, v tomto kontexte považujem debatu o eutanázii naozaj za sekundárnu. Takto som to myslel. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec, chcete reagovať s faktickou poznámkou? Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Kahancovi, prosím vás.

S. Kahanec, poslanec: Len úplne krátku poznámku. Žijeme teraz v Európe, dá sa povedať, pomerne pokojnej, bez vojen. Vo vojnách hynuli milióny ľudských životov. Nehynú milióny životov aj v súčasnej akože bezpečnej Európe? Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová. Pripraví sa ako posledný v rozprave pán poslanec Abrhan.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážený páni ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, musím povedať, že s radosťou som prijala ten deň, keď sme sa stali členmi spoločenstva 25 štátov, a dodnes som veľmi šťastná, že ja, moja rodina, moje okolie, náš štát do tohto spoločenstva patríme. Ale nemyslím si, že by som mala mať nejaké rozpaky alebo že by som musela byť podrobená osočovaniu kolegov za to, že vyjadrím svoje výhrady k predloženému dokumentu, ktorý dnes prerokúvame.

Jeden zo zakladateľov myšlienky európskej integrácie Robert Schuman na margo náročného procesu stierania národných rozdielov v spoločenstve povedal: "Nie je jednoduché vytvoriť niečo, čo má vytrvať." Podobné slová sa tlačia na jazyk každému, kto si poctivejšie prečíta obsah navrhovanej Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu. Počuli sme veľa o umení možného a o najlepšom kompromise, ktorý zrodil tento dokument. Počuli sme veľa o najlepšom riešení z najhorších, o zlej ústave, ktorú musíme schváliť, lebo iná alternatíva nie je. Otáznikov a pochybností je pomerne dosť. A to aj bez toho, že by sme ich chceli úmyselne vyhľadávať. Môžeme sa teda pýtať spolu so Schumanom: Je európska ústava naozaj niečím, čo vytvára a prinesie prosperitu našej krajine? Som presvedčená, že nie. Dovoľte mi, aby som stručne svoj názor odôvodnila.

Možno si pod ťarchou iných parlamentných a vládnych povinností ani celkom neuvedomujeme závažnosť a dôslednosť rozhodnutia, ktoré je dnes pred nami. Ešte nikdy v dejinách tohto národa sme nehlasovali o prenesení takého širokého rozsahu našich vlastných právomocí na nadnárodný orgán. Nie je to však jediný historický precedens. Dopustili sme sa oveľa závažnejšej chyby. Kresťanskodemokratické hnutie a niektorí právni experti sú presvedčení, že európska ústava má takmer všetky atribúty štátneho útvaru. Aj keby táto podmienka nebola splnená, môžeme v prípade európskej ústavy hovoriť o istej forme spoločenskej zmluvy, ktorú virtuálne uzatvárajú občania a tí, ktorí sú dočasnými vlastníkmi moci. Myslíme si, že volení zástupcovia v Národnej rade nepostačujú na legitimizáciu takej dôležitej právnej normy, akou ústava bezpochyby je, a to bez ohľadu na použité prostriedky. Žiaľ, legitímne právo občanov rozhodnúť na základe čl. 93 slovenskej ústavy sme im upreli.

Procedúra schvaľovania nie je jediný problém, dôležitý je obsah. Každá písaná ústava je dieťaťom svojej doby. Európska ústava je stelesním svetonázoru účastníkov Konventu. Nie je nadčasovým dokumentom definujúcim základné pravidlá hry v štáte, akým je stáročiami overená Ústava Spojených štátov amerických. Naopak, je kodifikáciou najrôznejších snov a ideologických predstáv, no uniká cieľu, pre ktorý bola napísaná.

Laekenský samit v roku 2001 zaviazal Konvent zjednodušiť skutočne komplikovaný zmluvný systém Európskej únie a tak zabezpečiť efektívnejšiu a demokratickejšiu Úniu bližšiu vlastným občanom. Rodina európskych národov sa namiesto stručnej, zrozumiteľnej a nadčasovej zmluvy dočkala ťažkopádneho kompromisu, ktorý sa rúti pod vlastnou váhou. Nielenže ignoruje kresťanské dedičstvo Európy, ale podkopáva nevyhnutné reformné procesy v samom srdci Únie a existuje vážna obava, že v dlhodobom horizonte zabrzdí jej ekonomický rozvoj.

Príkladom prvého menovaného problému môže byť Charta základných práv EÚ, ktorá bola pred niekoľkými rokmi navrhovaná ako nezáväzný dokument a teraz sa stala záväznou súčasťou ústavy, obsahuje celú plejádu nejednoznačne definovaných práv, predovšetkým široký rozsah sociálnych práv, ktorým chýba adekvátna protihodnota a zdroje, na základe ktorých ich bude možné naplniť. Iné ustanovenie charty najmä v kultúrno-etických otázkach môže byť Európskym súdnym dvorom záväzne vyložené v úplnom protiklade s tradíciami našej krajiny a naším právnym poriadkom. Toto nebezpečenstvo nemožno prehliadať a skrývať pod nálepky morálnej bigotnosti. Na druhej strane ústava len v malej miere redukuje toľko kritizovanú bruselskú byrokraciu, ktorá je skutočnou prekážkou priameho vzťahu Únie s občanom. S nárastom výhradných a zdieľaných kompetencií sa úradný aparát rozšíri a k legendárnemu číslu 97-tisíc strán všemožných regulácií budú pribúdať ďalšie a ďalšie.

Skryté riziká obsahuje aj samotný katalóg kompetencií Únie, ktorý môže šíriť tzv. doložka flexibility. Definitívu nemá princíp subsidiarity, ktorý je pre malú krajinu, ako je Slovensko, kľúčový. V prípade zdieľaných kompetencií napríklad čl. I-12 hovorí: "Ak ústava prenesie na Úniu právomoc, ktorú v určitej oblasti zdieľa s členskými štátmi Únie, členské štáty môžu v tejto oblasti vykonávať zákonodarnú činnosť a prijímať právne záväzné akty. Členské štáty vykonávajú svoju právomoc v rozsahu, ktorú Únia, svoju právomoc, nevykonáva alebo sa rozhodla, že ju prestane vykonávať. V určitých oblastiach a za podmienok ustanovených v ústave, má Únia právomoc vykonávať činnosti, ktorými podporuje koordináciu alebo dopĺňa činnosti členských štátov bez toho, aby tým v týchto oblastiach nahrádzala ich právomoc."

Prepáčte, nie som právnička, ale aj tak si silno uvedomujem, že interpretácia tohto článku môže smerovať a politické dejiny ukazujú, že kde je príležitosť ku koncentrácii moci, aj smerujú k centralizácii právomocí na nadnárodnej úrovni. Mechanizmus včasného varovania pre národné parlamenty je síce pozitívnym krokom k dodržiavaniu subsidiarity, ale len slabou náplasťou na riziká skryté v texte ústavy. Byrokratický aparát, ako aj koncentrácia moci môžu ohroziť fundament európskej integrácie, ekonomickú spoluprácu na princípe bezbariérového voľného trhu, ktorá vedie k postupnému zlepšeniu životnej úrovne obyvateľstva.

Európa dnes ekonomicky stráca, zaostáva za USA a ostatnými rozvinutými ekonomikami, čo ukazuje neúspech lisabonskej stratégie. Príčinou tohto javu je nedostatočný vnútorný reformný tlak v krajinách Únie, smerujúci k obmedzeniu extenzívneho prerozdeľovania verejných zdrojov a k širokej garancii sociálnych práv. Ekonomickú prosperitu predsa neprinášajú silné štáty, ale silné súkromné podniky. Ekonomickí analytici sa preto zhodujú, že práve im musí Európska únia zaručiť väčšiu konkurencieschopnosť a odbremenenie od regulácií. Paradoxne európska ústava zaručuje presný opak. S cieľom vytvárať konkurenčné prostredie v rámci spoločného trhu prijíma jednotné normy regulácie, predpokladá ďalšiu harmonizáciu napríklad aj v sprofanovanej oblasti priamych a nepriamych daní. Výsledkom nie je zdravý konkurenčný boj firiem, ale spriemerovanie, obmedzenie hospodárskej súťaže a zabetónovanie ekonomického zaostávania na úrovni najvyššej právnej normy Únie.

Vymenovala som niektoré čiastkové výhrady, ktoré mám k predloženému návrhu európskej ústavy. Som presvedčená, a v tomto sa isto zhodneme, že súčasná Európska únia v zmysle súčasného zmluvného usporiadania po Nice potrebuje reformu. Je tiež priestorom, ktorý ako-tak poznáme a vieme opísať. Návrh európskej ústavy však nie je odpoveďou na volanie po reforme, ale veľkým otáznikom. Zdá sa, že keď bude ústava prijatá v tej forme, môže vytvárať toľko problémov, koľko bude riešiť. To môže byť daň za prílišnú uponáhľanosť, ktorej výsledkom je rovnako uponáhľaný text ústavy.

Staré pravidlo slovenských remeselníkov hovorí: "Dvakrát meraj a raz rež." My sme merali len jedenkrát. Keď budeme úprimní, musíme uznať, že nepoznáme pravú tvár toho, čo ideme schváliť. To by nás malo nabádať aj k veľkej opatrnosti. Nakoniec stále platí, že pomalšie ďalej zájdeš.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri, rokujeme o dokumente, ktorého schválením Európska únia dokáže aspoň podľa predkladateľov lepšie a efektívnejšie odpovedať na výzvy doby. Priblížiť Európu Európanom a pritom zachovať rozmanitosť národných štátov, znížiť vplyv byrokracie, centralizmu, sprehľadniť vzťahy medzi európskymi inštitúciami navzájom, ako i medzi európskymi a národnými inštitúciami. To boli ciele definované pri spracúvaní tohto návrhu ústavy. Mal to byť krok k občanovi, priblížiť mu európske inštitúcie, EÚ sa mala stať demokratickejšou, efektívnejšou a hlavne transparentnejšou a pre občana jednoduchšou inštitúciou.

Na to, aby občania mohli tento dokument prijať, je veľmi obsiahly, nezrozumiteľný, nehovoriac o tom, aby ho dokázali poznať. Obsahuje 448 článkov a tým sa zaraďuje k najväčším ústavám, ak nie je ústavou najväčšou. Boli už spomenuté otázky superštátu, boli už spomenuté otázky výlučných kompetencií, spoločných kompetencií, nebudem sa im preto podrobnejšie venovať. Chcel by som len spomenúť jeden okruh problémov, o ktorom nebolo hovorené, a to je otázka globalizácie, snahy o unifikáciu a zároveň rozširovanie Európskej únie.

V krátkom čase by sa novými členmi Európskej únie mali stať Rumunsko, Bulharsko. Rokovania sa plánujú s Chorvátskom, Tureckom, na vyjednávanie čakajú Macedónsko, Srbsko, Čierna Hora, Bosna. Otázka Ukrajiny zostáva otvorená. Teda ďalších 8 až 9 štátov. To sú náročné procesy spojené s rozširovaním a zachovaním stability. Preto podľa môjho názoru nie je časovo vhodné do tejto etapy rozširovania vstupovať s takou výraznou snahou zjednocovania v určitých oblastiach politík, akú predkladá návrh ústavy. Rozdielnosť jednotlivých členských krajín je príliš veľká. Tieto krajiny potrebujú časový priestor na priblíženie sa k priemeru. Veď len v našom parlamente aké problémy vyvolávajú mnohé vládne návrhy zákonov, ktoré sa odvolávajú na nutnosť zmien, ktoré si vyžaduje Európska únia. A Slovensko predsa už len na ceste približovania k Európskej únii prešlo veľký kus cesty.

Teda snaha o zjednodušenie a sprehľadnenie vzťahov bol jeden z hlavných dôvodov. Dnes však, ak vôbec prebieha diskusia, tak o spôsobe a potrebe jej ratifikácie. O obsahu dokumentu sa hovorí veľmi málo. Podľa prieskumov konaných vo viacerých krajinách väčšina ľudí jej nerozumie, a preto nemá o ňu záujem. Ak mala ambíciu táto ústava priblížiť Európsku úniu občanom, treba povedať, že túto ambíciu tento návrh ústavy nenaplnil, ba naopak, vytvára nový superštát s hlasovacími mechanizmami, ktoré rozhodovacie procesy od občanov vzdialila a zneprehľadnila.

Ak chcem mať stabilný európsky priestor, musíme najprv Európsku úniu rozšíriť, stabilizovať vzťahy v rámci doteraz platných noriem a potom spoločne s novými členskými krajinami sa pokúsiť hľadať dohodu podstatne jednoduchšiu, prehľadnejšiu a vyváženejšiu, než je tento predložený návrh. Preto za tento predložený návrh hlasovať nebudem.

Záverom. Prepáčte, dámy a páni, že sa vyjadrím tak, ako sa vyjadrím, ale som značne zarazený z miery servility voči Európskej únii, ktorá tu z niektorých prejavov zaznela. Ako je vôbec možné, že v demokratickej diskusii, vďaka Bohu ešte v demokratickom parlamente sa na základe demokraticky vyjadreného vlastného názoru spochybňuje funkcia predsedu parlamentu a legitimity tejto koalície. Prečo by mal z funkcie odstúpiť prezident Klaus len preto, že má iné názory? Malo by sa 50 % Francúzov vysťahovať zo svojej krajiny? Azda v žiadnom parlamente nebol tak slabo sledovaný a komentovaný proces prípravy Európskej únie ako u nás. KDH dnes zachraňuje hrdosť parlamentu, ktorého sme všetci členovia.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, pán minister Kukan, máte teraz slovo.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán predseda vlády, panie poslankyne a páni poslanci, budem iba stručne reagovať na niektoré názory, ktoré tu boli vyslovené, pretože venovať sa všetkým jednoducho nie je možné.

Najčastejšou výčitkou azda bola chýbajúca zmienka o kresťanstve. Je pravda, že tento bod sa nám nepodarilo presadiť a že je nám to ľúto. Ale predsa len, aj keď tu odzneli veľmi tvrdé slová, dovolím si povedať, že ten, kto Ústavnú zmluvu čítal, vie, že má kresťanský charakter - a ja vám odcitujem prvý odsek preambuly: "Čerpajúc inšpiráciu kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy, z ktorého sa vyvinuli univerzálne hodnoty" a tak ďalej atď. Keď hovoríme o náboženskom dedičstve Európy, o čom asi môže byť náboženské dedičstvo Európy - o Koráne? O čom to je, ak nie je to o kresťansko-židovskom dedičstve?

Názov zmluvy. Správny názov je Zmluva o Ústave pre Európu, nie Ústavná zmluva. Zdá sa mi, že niekedy nedávame dostatočný dôraz slovu "zmluva". Predsa to je klasická medzinárodná zmluva, tu to v rozprave už odznelo.

Jedna krajina - jeden komisár. Áno, do roku 2014 budú všetky štáty delegovať svojho komisára a po roku 2014 iba dve tretiny, ale na základe spravodlivej, normálnej rotácie. Takže tam nie je nijaká strata z našej strany.

O kvalifikovanej väčšine. Uvedený mechanizmus, ktorý bol prijatý, je kompromisom, ktorý vyhovoval malým štátom, ale aj veľkým a taktiež stanoviskám Poľska a Španielska, ktoré boli veľmi dôrazné. Kvalifikovaná väčšina, to, čo sa dohodlo na Medzivládnej konferencii, lepšie to, čo navrhoval Konvent.

Nemusíme mať podľa mňa obavy z oslabovania vplyvu menších krajín v Európskej únii. V Európskej únii je 10 štátov menších, ako je Slovensko, z 25 je 19 malých štátov. Nemyslím si, že nebudú mať nejakú reálnu silu.

Hovorili ste tu niektorí, že Slovensko bude jednoducho prijímať akty, ktoré prídu z Bruselu. Ale veď my v Bruseli budeme, keď sa akty budú prijímať. Prečo nejako nedôverujete, že tam dokážeme jednoducho obhájiť záujmy Slovenska? Za ten rok, ktorý chodíme na rokovania do Bruselu, sa ukázalo, že vieme niekedy zvrátiť diskusiu tak, aby boli prijaté rozhodnutia, ktoré sú v našom záujme.

Nie je pravda to, že prídeme o našu zvrchovanosť. Kolegyne a kolegovia, vy si myslíte, že Španielsko, ktoré v referende ratifikovalo Zmluvu o Ústave pre Európu, to urobilo preto, že príde o svoju zvrchovanosť? Vy si myslíte, že Taliansko príde o svoju zvrchovanosť? Dnes Dolná komora rakúskeho parlamentu ratifikovala Zmluvu o Ústave pre Európu s jedným negatívnym hlasom. Vy si naozaj myslíte, že Rakúšania tak hlasovali s tým vedomím, že prídu o svoju zvrchovanosť? (Potlesk.)

Nechcem používať právne rozklady, ale myslím si, že takýto postup ďalších členských štátov Únie je naozaj veľmi jednoznačný a že naše obavy sú neopodstatnené.

Panie poslankyne a páni poslanci, keď si zoberieme všetko to, čo predstavuje projekt zjednotenej Európy, určite je to pre Slovensko dobrý projekt, ktorý v budúcnosti zabezpečí naše zapojenie do Európy. A Zmluva o Ústave pre Európu je krokom, ktorý tento projekt posúva dopredu. Dúfam, že budete hlasovať zodpovedne a že tento projekt podporíte.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Ukončili sme rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k hlasovaniu o prednesenom bode programu. Prosím spoločného spravodajcu, aby uviedol odporúčania, pardon, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády. (Reakcie z pléna.)

Vyhlasujem päťminútovú prestávku, aby prišli všetci poslanci a aby sme mohli hlasovať. Prosím, zabezpečte si v kluboch poslancov, ktorí sú tu prítomní.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Pán spravodajca, nech sa páči, najprv procedurálne návrhy.

J. Drgonec, poslanec: V rozprave zazneli dva procedurálne návrhy. Prvý sa týka § 39 ods. 5. Takže dovoľte, aby som začal tým, že § 39 ods. 5 rokovacieho poriadku prečítam. Znie takto:

"Pri hlasovaní podľa mien sú poslanci vyzývaní predsedajúcim. Vyzvaný poslanec hlasuje tak, že vysloví "hlasujem za návrh" alebo "hlasujem proti návrhu", alebo "zdržiavam sa hlasovania". Predsedajúci hlasovanie poslanca zopakuje. Iný spôsob hlasovania poslanca sa považuje za zdržanie sa hlasovania. Hlasovanie podľa mien môže navrhnúť aspoň pätina prítomných poslancov. O návrhu rozhodne Národná rada bez rozpravy."

Návrh, ktorý je predložený na hlasovanie podľa § 39 ods. 5, podpísalo 35 poslancov, teda predložilo ho viac, než zákonom určený počet poslancov. S prihliadnutím na túto okolnosť, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 36, proti 22, zdržalo sa 77, nehlasovali 5.

Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol prijatý.

Nech sa páči, pán spravodajca, ďalší.

J. Drgonec, poslanec: Druhý procedurálny návrh predložil pán poslanec Ševc, ktorý ho formuloval tak, vrátiť vláde na dopracovanie, aby vláda mohla vysvetliť občanom zmluvu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ak môžem, pán poslanec, o tom sa nedá hlasovať. Ak si prečítate rokovací poriadok, takéto hlasovanie je možné, keď sme v druhom čítaní, a toto je medzinárodná zmluva v druhom a treťom čítaní. A jednoznačne, ak ide o medzinárodnú zmluvu, nie je možné, aby to vláda dopracovala, doplnila alebo niečo vybrala. Buď to prijmeme, alebo neprijmeme. Takže o tom nedám hlasovať. Ďakujem za pochopenie.

Nech sa páči, pán spravodajca.

J. Drgonec, poslanec: A teraz sa dostávame teda k samotnému uzneseniu, ktoré je navrhnuté takto:

"Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

A. vyslovuje súhlas so Zmluvou o Ústave pre Európu,

B. rozhodla, že Zmluva o Ústave pre Európu je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 2 v spojení s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi."

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe toho vás chcem upozorniť, že na vyslovenie súhlasu o medzinárodnej zmluve je potrebná trojpätinová väčšina, to znamená súhlas deväťdesiatich poslancov. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tejto medzinárodnej zmluve.

(Hlasovanie.) Prítomných je 147 poslancov, za 116, proti 27, zdržali sa 4. (Potlesk.)

O slovo požiadal predseda vlády Slovenskej republiky. Nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, mám pocit, že máme za sebou jedno z najvážnejších hlasovaní, čo som bol poslancom Národnej rady a čo som predsedom vlády Slovenskej republiky. Jedno z najvážnejších. Je nesmierne dôležité to, ako sa bude Európa vyvíjať. A som hrdý a šťastný, že dnes po Rakúsku sme ôsmou krajinou, ktorá dokázala ratifikovať európsku Ústavnú zmluvu.

Všetkým tým, ktorí ste ju podporili, sa chcem zo srdca poďakovať. Aj tým, ktorí to pripravili - svojmu skvelému ministrovi zahraničných vecí a podpredsedovi vlády, ostatným členom vlády, ale dnes večer najmä vám, panie poslankyne, páni poslanci z poslaneckých klubov SDKÚ, SMK, ANO.

A osobitne sa chcem poďakovať slovenskej opozícii. Nebýva to často a viem, že je to prirodzené, že to nebýva často, keď opozícia hlasuje s koalíciou. Niečo pekné, perspektívne a pozitívne sa rodí na slovenskej scéne. Aj dnes som už povedal, že nikdy neočakávam od opozície, že bude podporovať vládu, ale dnes, panie poslankyne a páni poslanci z Hnutia za demokratické Slovensko, zo strany Smer a aj nezaradení poslanci, ktorí ste podporili európsku Ústavnú zmluvu, ste nehlasovali za vládu, ale hlasovali ste za Slovensko, za našu vlasť, za našu budúcnosť, za našu perspektívu. Veľmi pekne sa vám všetkým chcem poďakovať.

A na záver. Bál som sa to trošku urobiť, lebo som si nebol predsa len celkom istý napríklad aj účasťou, ale napokon v posledných sekundách pred chvíľou som požiadal, aby nám pripravili čašu vína, tak do desiatich minút by to... (Reakcie z pléna.) Chcem vás veľmi pekne a srdečne pozvať na čašu vína tak do desiatich minút.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem pripomenúť, že týmto prerušujem rokovanie 42. schôdze a zajtra ráno o 9.00 hodine začneme rokovanie 43. schôdze o odvolaní pána ministra školstva Fronca. Takže zajtra o 9.00 hodine 43. schôdza.

(Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.)