V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci a poslankyne Černá, Podracká, Cuper, Hopta. (Reakcia z pléna.) Ospravedlňujem sa. Najskôr... Pán Cuper, procedurálny alebo faktická poznámka? (Odpoveď poslanca.) Faktická poznámka sa opraví. Ešte raz to prečítam. Potom Hopta, Jaduš, Tóthová, Banáš, Ševc, Bollová, Černá, Mečiar. Nevidím tam tie mená, ktoré sú medzi tou osmičkou a jedenástkou. Posledný... Ukončíme to tak, posledný je zapísaný pán poslanec Mečiar. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem povedať, že si pokladám za povinnosť reagovať na také matematicko-historicko-filozoficko-štátovedné vystúpenie môjho priateľa Fera Mikloška. Áno, Fero, máš pravdu. Vtedy, keď ste vy nehlasovali za zvrchovanosť, ja som napísal raz jednu štúdiu, dosť veľkú, ktorá sa nazývala "O vznikaní a zanikaní štátov v ich historickom kontexte". Áno, máš pravdu. Európa sa zjednocovala do jednej podoby, do jedného štátu možno nie celkom podľa dnešných predstáv, aj sa opätovne dezintegrovala. Môžem ti povedať, že svätá Rímska ríša národa nemeckého, na ktorú si zabudol, mala v roku 1791 integrovaných 1791 politických útvarov, ale v čase Weimarskej republiky už to bolo iba 348. A dnes je to asi 18 spolkových krajín a zvyšok sú samostatné štáty. Aj toto je integrácia.

Samozrejme, ak spomínaš federáciu, áno, latinsky "foedus" je zmluva a "foederatum" je zmluvou spojený. Len problém je, že naozaj tá Ústavná zmluva nie je vnútroštátnou zmluvou, teda nie je vnútroštátnym spojením, teda federáciou, ale je to stále, ako tu pán minister povedal, teda vznikaním toho spojenia "ipso iure" na základe medzinárodného práva, teda na základe Viedenského dohovoru, a preto to štát nevytvára. My v teórii štátu tomu hovoríme nadštátne spojenie štátov. A som presvedčený, že toto nadštátne spojenie štátov raz možno zanikne, ale my, bohužiaľ, tentoraz nemáme inú šancu, lebo sme príliš malí na to, aby sme... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán poslanec Mikloško, zakončili ste svoje vystúpenie asi tým, že ste bránili základné ľudské práva aj za komunizmu, zrejme ste mysleli za socializmu, a že budete brániť aj teraz. Zdá sa mi, že tie základné ľudské práva, ako právo na prácu, právo na dôstojný život, právo na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť, keď ste hlasovali za zdravotnícke zákony a chcete spoplatniť vysoké školstvo, nie veľmi bránite. Čiže nie veľmi s tým môžem súhlasiť.

Prepáčte mi za výraz, vážení páni z vládnej koalície, ale zdá sa mi, že vaša rozpadávajúca sa koalícia sa zmenila, opakujem, prepáčte mi za výraz, na jeden veľký "bordel" asi v tom ponímaní, že jedni chcete európsku ústavu, druhí nie. Jedni chcete, aby platili Benešove dekréty, niektorá strana z vládnej koalície nechce. Jedni hovoríte, že Fronc je najlepším ministrom školstva po novembri 1989, druhí hovoríte, že je neschopným ministrom. V podstate zrejme vám ide všetkým iba o jedno, aby ste tu vládli ešte aj po roku 2006 a rozpredali ešte zvyšky štátneho majetku, ktoré tu zostanú aj po tomto vašom tureckom hospodárení.

Chcem povedať na druhej strane, že pán Mikloško sa zamýšľa nad tým, prečo by sme nemali túto ústavu prijať. Niektoré dôvody sú racionálne, s niektorými môžem polemizovať. Chcem však odmietnuť, aby 7-8-percentná politická strana tu terorizovala občanov Slovenskej republiky a vracala Slovenskú republiku niekde do stredoveku. Hovorím, tie dôvody, ktoré sú racionálne, treba podporiť, ale myslím si, že vaše názory, kritické názory vychádzali predovšetkým a predovšetkým z ideologických postojov. To pokojne aj KSS by mohla povedať, že chce mať vedúcu úlohu strany.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán Mikloško, ak mal byť historický exkurz v úvode vášho vystúpenia základom pre logické vývody na záver, tak treba povedať, že ste sa už na začiatku mýlili. Európa v histórii nikdy nebola zjednocovaná. Bola vždy podmaňovaná - v prospech jedného na úkor všetkých ostatných. Na úkor slabých. A až teraz v tomto historickom okamihu je po prvýkrát v histórii, keď má Európa šancu byť skutočne zjednotená na základe rovnoprávnosti pre všetkých zúčastnených. A práve preto, aby sa neopakovalo obdobie možného podmanenia si slabých silnými, práve preto dnes tu rokujeme o Ústavnej zmluve, práve preto by sme si mali dať šancu do budúcnosti.

A dovoľte mi, aby som pripomenul, že ak vaše postoje pri vzniku Slovenskej republiky pravdepodobne viedla neviera v schopnosť národa vládnuť si sám, tak nemali by ste túto historickú chybu opakovať a mali by ste si veriť dostatočne na to, aby ste sa pridali na stranu eurooptimistov, aby ste sa pridali na stranu tých, ktorí veria, že aj slovenský hlas môže plnohodnotne zaznieť v európskom kontexte.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, od rána pozorne sledujem najmä vystúpenia poslancov KDH. Treba konštatovať, že všetci uvádzali svoje myšlienky s hlbokým zanietením, ale bolo vidieť, že na základe vzájomnej totožnej filozofie.

V tejto súvislosti mám otázku, ktorá už tu zaznela: Ako je možné, že ak uvedené je základ myslenia KDH, že terajší pán komisár Figeľ, predtým náš hlavný vyjednávač, nikdy tieto myšlienky v takej jasne formulovanej podobe, ako dnes tu odzneli, na pôde Európskeho parlamentu a ani na pôde nášho parlamentu nikdy neuviedol? To je prvá moja otázka na pána poslanca Mikloška.

Ďalej. Tiež by som chcela povedať, že tých 2 000 rokov, ktoré tu boli uvedené, to vlastne, a ten dôvetok, jasne formulujú skepsu a nedôveru v existenciu Európskej únie.

Nedávno som napísala v jednom článku, prečo KDH nehlasovalo za zvrchovanosť. Nemalo dostatočnú odvahu historicky poniesť dôsledky tohto rozhodnutia. Myslím, že aj dnes je tu nedostatok historickej odvahy. Nedôvera a nedostatok historickej odvahy.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Mikloško, podobne ako som povedal predpoludním na adresu pána predsedu Hrušovského, nesporne celý rad argumentov, ktorý si uviedol, sú racionálne a dá sa o nich debatovať, či je to eutanázia, diskriminácia pohlaví, spôsob hlasovania v Rade a tak ďalej. Ale pri všetkej úcte, čo si povedal, sú to problémy a argumenty sekundárne. Primárne pre mňa je, že touto ústavou alebo touto zmluvou dostáva Európa inštrument, ktorý opäť o krok európske národy zbližuje. Ty si spomínal Rímsku ríšu, Karola Veľkého, ja pridávam Osmanskú ríšu, Napoleona, možnože Hitlera, možnože socialistický tábor. To sú všetko spoločenstvá, ktoré boli zjednocované ohňom a mečom alebo v lepšom prípade násilím. To je fascinujúce na tejto Európe a na tejto zmluve, že prvýkrát v histórii sa európske národy zjednocujú dobrovoľne a z vlastnej vôle. Veď my sme mohli povedať, keď sme vstupovali do Únie, že tam nechceme ísť. Bolo to na nás, my sme povedali, že tam ideme.

Čiže ja sa obávam - a som veľmi rád, že ideme týmto smerom -, lebo sa obávam, že ak by sa Európa vrátila do parciálnych aliancií, kde každý bol proti každému, tak máme opäť konflikt. Takto ja vnímam túto Ústavnú zmluvu.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja by som len dve poznámky k pánu poslancovi Mikloškovi.

Tú prvú k tomu akademickému vstupu len toľko, že ten komunizmus ešte nikde na svete nebol, ale to, čo myslí pod komunizmom, treba povedať pravdu, že neuspel sovietsky model, ale jedna pätina ľudí na svete žije v socializme.

K tej druhej veci a to je tá poznámka, že Slovensko si nevie vládnuť, to je vážna vec. A skutočne by sme mali hľadať odpoveď a ja sľubujem, že budeme hľadať spoločne.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikloško, dovoľte, aby som na vás reagovala ja.

Ako viete, ani nášmu klubu nie je prijateľný celý text návrhu zmluvy pre Európu. Viaceré vaše výhrady chápem a tolerujem. Veľmi mi však prekáža, že vy a vaši spolubratia využívate dnešnú rozpravu hlavne na to, aby ste všetkých nekatolíkov označili za nemravných, neschopných vysvetliť pojmy morálka, česť, nehodných vykladať zásady dobra a zla. Dovolím si vám protirečiť a vyzvať vás, aby ste prestali s provokačným zaraďovaním nekresťanov medzi neľudí. V Európe je väčšina obyvateľstva, ktorej neprekáža, že v preambule posudzovaného textu nie je zmienka o Bohu. Zmierte sa s tým, prosím vás. Zmierte sa s tým, že okrem katolíkov v Európe žijú milióny ľudí, ktorí sú s preambulou spokojní, a neurážajte nás ostatných svojím, síce v mene kresťanstva deklarovaným, ale nekresťanským osočovaním. Nekresťania nie sú neľudia, nie sú nečistí, sú takí istí občania Slovenskej republiky a budúci občania Európy ako kresťania katolíci. Dokážu byť najmenej takí mravní a čestní ako vy.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja si ctím názor každého. Ak tu bolo povedané ešte pred vystúpením kolegu Mikloška, že to tak nie je, tak ja si to nemyslím, dobre, že sa vyjadrujeme z takej a onakej strany, ale v každom prípade chcem povedať, ako som ja pochopil vystúpenie môjho kolegu pána Mikloška.

Mne tu chýbajú východiská z toho, čo ste povedali. Vy ste povedali, že nie táto ústava, a v tom, čo ste povedali, dokonca ste povedali, že nie táto Európska únia. Ale, prepáčte, ja som to tak pochopil. Hovorili ste o tom, že sú tu problémy s Chartou ľudských práv. Vy ste hovorili, že tá preambula samotná je koncipovaná trošku zle, ale ja vám prečítam aspoň úryvok z tej preambuly, kde je napísané, že: "Únia je založená na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity. Je založená na zásade demokracie a zásade právneho štátu. Do stredobodu svojej činnosti stavia človeka."

Ak toto sú problematické veci, tak ja sa domnievam, že nie a sú rovnako blízke kresťanským zásadám, všetkým tým, ktorí sme kresťania.

Ďalej, aby nebola obava z toho, že tu môže vzniknúť povedzme bezbrehé vysvetľovanie napr. aj použitie eutanázie, tak priamo sa tu hovorí, že ústava obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré napr. vyslovene hovoria, že charta zaväzuje využívať orgánmi Európskej únie a členskými štátmi len do tej časti európsku chartu, čo sa týka iba európskych ustanovení. Nemôže ísť nad rámec týchto ustanovení. Tak toho by som sa rovnako nebál, pretože potom sme tu aj my, ktorí sa k tomu môžeme vyjadrovať.

A ešte by som chcel povedať, pán Mikloško, ja som ako hrdý Slovák pripravený zahlasovať za to... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mikloško, v návrhu ústavy alebo návrh ústavy nepochybne vychádza z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy a tieto skutočnosti sa napokon aj uvádzajú v preambule Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu. Pán kolega, na rozdiel od vás ja v celom texte návrhu Ústavnej zmluvy cítim duch kresťanstva. Na to, aby som sa usiloval správať v duchu kresťanstva, nepotrebujem zmienku o Bohu. Vy potrebujete inštitucionalizovať Boha v tomto dokumente, ja sa podľa tohto dokumentu v mene kresťanských hodnôt budem usilovať správať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Ja si myslím, že toto vystúpenie bolo jedno z najlepších, čo som od pána Mikloška počul, aj keď sprevádzané niektorými objektívnymi vecami, ktoré treba zhodnotiť.

Prvá, skutočne globalizácia vo svete bude znamenať zánik niekoľkých národov a jazykov.

Druhá, ak sa vytvára spoločný európsky priestor, tak si hľadajme iné východiská nie v negativizme, ale v pozitívnom postavení veci. Ako v ňom zostaneme Slovákmi so svojimi hodnotami, kultúrou a príspevkom do Európy a ako tento priestor využijeme na to, aby sme Slovensko povzniesli na úroveň najvyspelejších krajín. Dokázali to Íri, Dáni, Luxemburčania, prečo nie my?

Pokiaľ ide o ten negatívny prístup k tomu svetu, bol aj predtým. Bez akejkoľvek zaujatosti vráťme sa k diskusiám z roku 1992. Veľmi pozorne som čítal všetko, čo poviete, lebo som potreboval širšiu zhodu. A vaše námietky proti zvrchovanosti boli: nikto nás neuzná, bude tu občianska vojna, nie sme schopní si riadiť a koruna slovenská klesne na hodnotu 30 korún slovenských za korunu českú. To boli vaše štyri argumenty v tom čase. A ak bola nedôvera vtedy, a nestala sa, nestala sa vďaka iným, ktorých dnes nenávidíte, tak je tu otázka postavená pre druhé obdobie, či znovu má význam klásť otázky pasívne.

Ďalej, pokiaľ ide o práva starých ľudí, tak treba povedať, že je to právo na eutanáziu prehnané, pretože európska ústava presne definuje, čo je to právo na dôstojný život v starobe v zmysle hodnôt kultúry, hodnôt spoločenských, ale aj hodnôt existenčných, ktoré sa dnes nedostávajú v tej miere.

Takže ak sa vraciam k celému vystúpeniu, môj dojem je dobrý. Bolo sprevádzané úvahou, filozoficky podložené, ale východiská neberiem, nemôžem sa stotožniť. Už sa tak raz stalo a bolo dobré, že sme mali iný názor a že sme to inak robili.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Černá.

E. Černá, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja si myslím, že... (Reakcie z pléna.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja poprosím, páni... Dovoľte, páni, je tu jeden, čo tu riadi tú schôdzu, ja si s tým poradím. Ďakujem pekne. Pán poslanec Minárik, všetci to videli, takže prosím, keby ste to rešpektovali, bude hovoriť pani poslankyňa Černá.

E. Černá, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja to stihnem za ten čas.

Som veľmi smutná, že naši priatelia z KDH sú takí veľmi nešťastní, že sa tá zmienka o Bohu nedostala do preambuly. Ja som však presvedčená, že netreba sa tak obávať, pretože keď si ešte raz azda prečítate tú preambulu, zistíte, že tie kresťanské princípy sú naozaj dobre zachytené, možno sa len treba prestať báť. Chcem povedať jednu veľmi dôležitú vec, že navyše ešte tá Európa ani nemusí byť kresťanská, pretože ona je kozmopolitná, sú tam všetci, s láskou k svojmu Bohu, tomu ich vlastnému. A chcem povedať ešte jednu vec, aby sme nezabudli na to, že z tej Európskej únie môžeme vždy vystúpiť, ale z vatikánskych zmlúv sa už nevymotáme. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká ako posledná s faktickou poznámkou.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikloško, povedali ste, že Európa je silná nie v jednote, ale vo svojich kultúrach. Ale v čom je sila týchto kultúr a v čom je ich slabosť? Chcem upozorniť na celkom novú skutočnosť, ktorú si možno ani celkom neuvedomujeme. Vo svete pribúda terorizmus a je to aj v oblasti kultúry a na kultúre. Uvediem dva príklady za všetko.

V októbri 2002 moskovské divadlo Dubrovka. V ten večer prišlo do divadla okolo 700 ľudí. Prišli sa pozrieť na najúspešnejší seriál sezóny "Nord Ost", spevohru o vojenskej službe z čias stalinizmu. Na začiatku druhého dejstva vtrhlo do sály 40-členné čečenské komando pod vedením Movsara Barajeva a Čečenci takýmto spôsobom, cez útok na kultúru, chceli vyjednávať o ukončení konfliktu v kaukazskej republike, boli obložení trhavinami a samopalmi a z divákov kultúrneho predstavenia si urobili rukojemníkov. Po 57 hodinách špeciálne jednotky ministerstva vnútra teroristov zneškodnili použitím nervového plynu, ale 129 divákov kultúrneho predstavenia neprežilo.

Druhá rukojemnícka dráma sa odohrala o niekoľko mesiacov neskôr v Beslane na pôde školy.

Hovorím o tom preto, že teroristi si vybrali štátne znaky, kultúru a vzdelanosť ako objekty, kde robili teroristické akcie. Nazdávam sa a som presvedčená, že aj na to nám bude v budúcnosti dobrá Európska únia, aby sme dokázali ubrániť sa aj tam, kde na to nemáme sami dostatok vlastných síl a iba sama kultúra nám na to nestačí. V tom, myslím, že je sila, ale zároveň slabosť kultúry bez tohto Európskeho spoločenstva. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Už len stručne. Keby som mal odpovedať na každú jednu pripomienku, tak by sme vlastne otvorili akoby celú diskusiu odznovu, ale predsa dve poznámky by som si dovolil.

Po prvé, ak niekto povie - a mám na mysli vás, bohužiaľ, pán poslanec Banáš, že vás musím menovať -, že eutanázia je sekundárny problém, tak bol by som rád, keby ste si to premysleli druhýkrát, lebo to sú veľmi vážne slová.

A na adresu pána poslanca Mečiara. Pán poslanec Mečiar, tak ako vy ste povedali, že to bol výborný prejav, ja som mal viac takých výborných, len vy ste tu nie vždy, takže nepočuli ste ich. (Smiech v sále.) Ale dovoľte, aby som aj ja vám vyslovil jeden obdiv. Proste vy ste veľký v tom, že ste dokázali byť veľký v hlasovaní za zvrchovanosť a dokážete byť veľký aj v hlasovaní proti zvrchovanosti Slovenska. V tom je môj obdiv voči vám nekonečný a som presvedčený, že takto vás prijímajú aj obyvatelia Slovenska. Gratulujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme tú časť rozpravy, ktorá sa skladala z vystúpení písomne prihlásených poslancov a poslankýň. Teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy. (Reakcie z pléna.) Taký je rokovací poriadok. Páni poslanci Fajnor, Zala, Kahanec, Banáš, Demeterová, Abrhan. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia, keď tento parlament rokoval o vyslovení súhlasu so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii, poukázal som vo svojom vystúpení, že zjednocovanie štátov do celku by v žiadnom prípade nemalo viesť k ich oslabovaniu a už vôbec nie k zániku, ale naopak, k obsahovému obohateniu Európskej únie, ku vzniku nových možností, nového priestoru pre plnšiu sebarealizáciu všetkých členských štátov. Globálny kapitál, ktorého hlavným cieľom je zvyšovanie ziskov bez ohľadu na záujmy národov a životné prostredie, usiluje o oslabovanie a postupnú likvidáciu národnej a sociálnej solidarity. Pri všeobecnom kultúrnom úpadku hádže rukavicu všetkým ostatným duchovným, kultúrnym a národným tradíciám. (Ruch v sále.)

Vážený pán predsedajúci, poprosím.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne a páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále, pretože vyhlásim prestávku a bude sa nám to ešte predlžovať.

Prosím, pokračujte, pán poslanec.

K. Fajnor, poslanec: Prepáčte, ide na mňa chrípka, mám zlý hlas, nehnevajte sa.

Vyslovil som obavu, že členstvo v Európskej únii môže znamenať prechod do ďalšieho tvrdšieho dirigizmu. Integračný vývoj v Európe kladie nemálo otázok, ktoré zostávajú za neprehľadnou oponou mocenských centier, a to napriek tomu, že sa formálne hovorí o dôslednom presadzovaní princípov transparentnej politiky. Všetky sa odvíjajú od základnej otázky: Aká bude zjednotená Európa? Uskutoční sa sen o vzájomnom obohacovaní sa rovnoprávnych členských štátov?

Teraz stojím pred návrhom Zmluvy o Ústave pre Európu a vidím, že moje obavy a otázky boli namieste. Nebudem sa zaoberať ústavnoprávnymi aspektmi postupu pri vyslovení súhlasu so Zmluvou o Ústave pre Európu. Spôsob schvaľovania Ústavnej zmluvy v Slovenskej republike, otázka záväznosti a uplatňovania Ústavnej zmluvy na území Slovenskej republiky, otázka potreby novelizácie Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s prípadným vstupom Ústavnej zmluvy do platnosti a ďalšie sú určené pre odborníkov na ústavné právo. Už fakt, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerušil svoje rokovanie o zmluve a obrátil sa na vládu Slovenskej republiky, aby navrhla spôsob, akým sa dosiahne vnútroštátna záväznosť Zmluvy o Ústave pre Európu, naznačuje, že z ústavnoprávneho hľadiska Zmluva o Ústave pre Európu obsahuje vo formálnom zmysle prvky nejednoznačnosti k funkčnému ústavnoprávnemu zväzku. Prijaté uznesenie vlády okrem iného zaviazalo vypracovať analýzu ústavnoprávnych dôsledkov uzavretia Zmluvy o Ústave pre Európu, počúvajte dobre, do 30. júna 2005. Takýto postup vlády musím odmietnuť. Výsledky analýzy ústavnoprávnych dôsledkov uzavretia Zmluvy o Ústave pre Európu mali byť známe už pred jej schvaľovaním v Národnej rade Slovenskej republiky a mali byť jedným z rozhodujúcich kritérií k jej akceptácii alebo odmietnutiu.

Dovoľte mi v tejto súvislosti poznámku. Z úst našich najvyšších ústavných činiteľov či členov vlády prostredníctvom médií počúvame bezvýhradnú podporu ratifikácii budúcej európskej ústavy. Na druhej strane jedným dychom dodávajú, že nie je dokonalým dokumentom, dokonca že je zlým dokumentom s viacerými nezrozumiteľnými ustanoveniami, ktorý nezjednoduší, ale skomplikuje vzťahy v Únii a medzi jej členmi, že sú v nej značné problémy vo vzťahu k národným inštitútom, problematické postavenie národných parlamentov voči Európskemu parlamentu a tak ďalej. Zhodne pripúšťajú, že ústavu bude treba po ratifikácii meniť. Verejne vyslovujú obavy, že prinesie množstvo nevysvetliteľných ústavných vzťahov.

Pýtam sa, prečo prijímať takú ústavu, o ktorej už teraz vieme, že sa bude musieť meniť? Len z dôvodu slepého pokračovania projektu zjednotenej Európy? Ako budeme môcť iniciovať zmenu, resp. vplývať na zmenu ústavy, keď ústavou sa nám znížia možnosti na presadenie takejto zmeny, resp. tieto možnosti sa pre nás celkom uzavrú. Občania žiadneho členského štátu nemôžu zmeniť ani jediný európsky zákon, aj keď si to praje prevažná väčšina. Najmenej jeden milión občanov Európskej únie, nepochádzajúci z podstatného počtu členských štátov, sa môže ujať iniciatívy a vyzvať Komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh k otázkam, ku ktorým je podľa nich nevyhnutné prijatie právneho aktu Európskej únie. Komisia však nemusí na výzvu reagovať kladne.

Osobne som presvedčený, že je lepšie predložený text odmietnuť a požiadať Európsku radu o jeho prepracovanie. Neodmietam ústavu ako takú, ale táto, ktorú máme pred sebou, je pre mňa neprijateľná. Chcem zdôrazniť, že moje "nie" tejto Zmluve o Ústave pre Európu je v záujme Slovenskej republiky a v záujme Európy. Oceňujem všetko, čo pozitívne prispieva k dobrému fungovaniu Európskej únie, ale musím trvať na tom, aby postavenie Slovenska zodpovedalo suverénnemu štátu a bolo postavením rovného medzi rovnými.

Vážené kolegyne, kolegovia, jednou z kľúčových zmien, ktorú Zmluva o Ústave pre Európu zavádza, je zavedenie rozhodovania kvalifikovanou väčšinou pri rozhodovaní Rady Európskej únie oproti rozhodovaniu jednomyseľnému. Práve toto opatrenie je jednoznačne chápané ako jeden z prvkov odkláňajúcich sa od pravidiel, ktoré boli dosiaľ akceptované ako princíp ochrany malých krajín. Malým a stredným štátom ústava berie, veľkým štátom pridáva. Mení spôsob hlasovania tak, že nahrádza doterajšie tzv. vážené hlasy výhodné pre malé štáty populačným princípom výhodným pre štáty s väčším počtom obyvateľov.

Spolu s odborníkmi mám obavy, aby doteraz krátke dejiny Slovenskej republiky neboli až príliš krátke. Zmluva o Ústave pre Európu svojimi ustanoveniami zakladá dôvodné obavy, že Európa sa stane nadnárodnou inštitúciou, ktorá bude konať v mene neexistujúceho ľudu a určite nie v mene ľudu Slovenskej republiky. Slovenská republika sa zmení na akýsi región alebo útvar, ktorý stratí všetky atribúty suverénneho a samostatného štátu, na ktorý sme tak dlho čakali a ktorého sa teraz tak ľahko chceme vzdať.

Vychádzam z ustanovení, s ktorými sa doterajšia Európska únia bez právnej subjektivity a suverenity zmení na Európsku úniu s právnou subjektivitou a suverenitou. Čím bude Únia silnejšia, tým bude postavenie členských štátov, a teda aj nášho štátu, slabšie. To je argument, ktorý nás varuje a ktorý musíme rešpektovať. Mám obavy o Slovenskú republiku a mám obavy aj o Európu.

Pôvodným cieľom integrácie v Európe bolo zabezpečenie mieru, demokracia a hospodársky blahobyt európskych štátov na základe kultúrnej identity. Cieľom predkladanej zmluvy je zdynamizovaný proces integrácie vedúci k stále užšiemu zjednoteniu členských štátov. V tomto procese je varovné zistenie, že konečný stav zjednotenia nie je v ústave definovaný, a teda je otvorený. To zakladá vážne riziká pre Európu, ktoré by sme nemali dopustiť. Ústava nepredstavuje ani federatívny štát, ani konfederáciu štátov, ale už spomínanú nadnárodnú inštitúciu, ktorá využíva prednosti z týchto systémov na zabezpečenie jej mocenských záujmov.

Zatiaľ čo v súčasne platných zmluvách nenájdeme ustanovenie vyslovene určujúce a triediace právomoci Únie, v Zmluve o Ústave pre Európu sú priamo zakotvené. Najviac problematická je práve časť III, ktorá je vnútorne rozporuplným a nesúrodým konglomerátom nástrojov, ktoré možno ľubovoľne použiť podľa mocenskej zákazky. Pre politikov a členov politicko-administratívneho aparátu proces prehlbovania integrácie ponúka podiel na globálnych rozhodovacích procesoch a na rozširovaní moci pre reprezentantov veľkých podnikateľských subjektov, zjednodušenie pravidiel, zväčšenie priestoru a sprehľadnenie mocenského centra, na ktoré je možné vyvíjať tlak pri presadzovaní vlastných záujmov.

Okrem uvedených dôvodov pre mňa ako poslanca za Komunistickú stranu Slovenska existujú rovnako vážne dôvody na odmietnutie navrhovanej zmluvy. Plne súhlasím so stanoviskami, dôvodmi a výhradami k Zmluve o Ústave pre Európu, ako ich formulovali ľavicové politické sily a zoskupenia v Európe. Pri rokovaní o Rezolúcii schvaľujúcej Zmluvu o Ústave pre Európu poslanci Európskeho parlamentu v konfederatívnej skupine Európskej zjednotenej ľavice, Severskej zelenej ľavice v Európskom parlamente nepodporili takýto návrh.

V čom je teda ústava pre ľavicu neprijateľná?

Ústavný text trvale zakotvuje politické výhybky, ktoré sa sukcesívne hromadili od zmluvy z Maastrichtu a predstavujú hlavnú prekážku cieľov demokratickej a rovnocennej Európy. Myslím tým najmä kľúčový princíp otvoreného trhového hospodárstva so slobodnou súťažou, štatút a úlohy Európskej centrálnej banky, mocenskú oprávnenosť Komisie v konkurenčnej oblasti alebo vyslovene podriadenie európskej bezpečnostnej a obrannej politiky politike NATO. K starým ustanoveniam pribudli nové, zamerané napríklad na odstránenie všetkých reštrikcií pre priame zahraničné investície. Návrh neposkytuje ani záruky dostatočnej a demokratickej kontroly aktivít európskeho veľkokapitálu či kontroly finančných trhov. Naopak, inštitúciám Európskej únie poskytuje rozsiahle možnosti ekonomického dozoru a koordinácie moci nad ekonomikami členských krajín.

V tejto súvislosti spomeniem časť, v ktorej sa hovorí o tom, že cieľom Európskeho systému centrálnych bánk je udržovať cenovú stabilitu, teda nie podporovať ekonomický rast a zamestnanosť. Akákoľvek zmena zákonov, ktorými sa riadi Európska centrálna banka, sa môže uskutočniť iba na základe jednomyseľného súhlasu Európskej rady pozmeňujúcim návrhom ústavy prostredníctvom novej zmluvy, čo je vlastne v praxi nerealizovateľné.

Čo sa týka sociálnej oblasti, v zmluve sa síce hovorí o sociálnej Európe, ale zavádzané princípy budú znamenať zhoršovanie pracovných podmienok, menšiu mzdu a väčšiu neistotu zamestnancov. Zmluva nezaručuje ústavné práva na plnú zamestnanosť, toleruje obmedzovanie výdavkov na fungovanie penzijných systémov, útoky na sociálne vymoženosti a základné sociálne služby. V takej citlivej oblasti, ako je sociálna politika, neponecháva plné kompetencie národným vládam. Naopak, núti vlády prostredníctvom tzv. konvergenčných programov, ktoré majú zabezpečiť udržanie deficitu štátneho rozpočtu do 3 % do reforiem dôchodkových systémov a iných reforiem, ktoré znamenajú ďalšiu záťaž pre sociálne postavenie občanov.

Ústava neprináša garanciu napríklad oproti snahám presadiť výnimku k smernici o pracovnom čase, ktorá má platiť pre celú Európu a ktorá vo svojich dôsledkoch môže znamenať návrat pracovného zákonodarstva o viac ako polstoročie naspäť. Povýšenie konkurencieschopnosti nad všetko ostatné v Európskej únii nie je pre nás v žiadnom prípade prijateľné. Konkurencieschopnosť áno, ale iba potiaľ, pokiaľ podporuje sociálne práva ľudí, sociálnu súdržnosť a najmä väčšiu sociálnu spravodlivosť.

Členka ľavicovej poslaneckej frakcie v Európskom parlamente to upresnila vo svojom vyjadrení. Po každej privatizácii sú likvidované tisíce a tisíce pracovných miest. To, čo dnes prebieha v Európe, pociťujú mnohí ako neuspokojivé. A to nielen nezamestnaní alebo tí, ktorí sú úplne vyradení zo spoločnosti, ale tiež drobní podnikatelia. Skutočne zvýhodňované sú iba niektoré veľké, hospodársky silné koncerny. Tento kontrast medzi rekordnou nezamestnanosťou a rekordnými ziskami ľudia veľmi dobre vnímajú. Mnohí však nevidia alternatívu k liberalizmu a pociťujú bezmocnosť. Zmluva obsahuje pre ľavicu neprijateľné poistky na zachovanie súčasného politického usporiadania. Slúži na posilnenie usporiadania Európskej únie podľa kapitalistického chápania integrácie a neprináša podstatné zlepšenie pre väčšinu obyvateľov členských štátov. Snaží sa ústavne zakotviť dosiahnutý stupeň kapitalistickej integrácie. Cieľom je uzákoniť záujmy nadnárodných spoločností, získať čo najväčšiu slobodu pre voľný pohyb kapitálu, dokonca vylúčenie národného štátu z procesu kontroly svojho ekonomického vývoja. Klasické princípy kapitalizmu, voľný pohyb tovaru, voľný pohyb služieb, práce a kapitálu spolu s neoliberálnou politikou, ako je privatizácia, deregulácia cien, obmedzovanie úlohy štátu, sa stali takými základnými prvkami tejto ústavy.

Z hľadiska komunistických strán je úplne neprijateľný zákaz, aby štátne podniky prijímali opatrenia, ktoré by mali nejakým spôsobom diskriminovať súkromný kapitál a zákaz vládam členských štátov poskytovať týmto podnikom podporu, a to aj vtedy, keď je ich cieľom sociálny záujem. Dôsledkom toho je akýkoľvek zámer udržať alebo zakladať štátne podniky a priori posudzovaný ako protiústavný.

V súlade so stanoviskami komunistických a ľavicových strán pre Komunistickú stranu Slovenska sú neprijateľné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na činnosť týchto politických strán. Pre nás tvoria neprijateľný rámec. Európska komisia, Rada, Európsky parlament môžu stanoviť presné pravidlá pre činnosť politických strán. Týmto spôsobom sa vytvára ústavou určený priestor na usmerňovanie činnosti európskych ľavicových strán, ktoré obhajujú záujmy pracujúcich, až po obmedzenie činnosti takýchto strán. V tejto súvislosti ešte veľmi vážne varovanie. Návrh ústavy zabezpečuje iba právo na politický názor, ale vyslovene chýba ustanovenie o slobodnom združovaní v politických stranách.

V krátkosti - a poznamenávam, že z hľadiska politiky Komunistickej strany Slovenska to považujem za jeden z najdôležitejších prvkov - sa vyjadrím aj k otázke zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ustanovenia, ktoré sa týkajú spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, musím odmietnuť ako neprijateľné pre Slovenskú republiku. Znamenajú úplnú stratu suverenity v tejto oblasti. Či ide o kompetencie Európskej rady, ktorá určuje strategické záujmy Európskej únie a stanovuje ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, či ide o právomoci ministra zahraničných vecí Únie, ktorý sa splnomocňuje na priame vykonávanie, nie na koordináciu tejto politiky, či ide o ustanovenie umožňujúce použiť civilné a vojenské prostriedky pre misie vedené mimo územia Únie, či ide o záväzok členských štátov na postupné zdokonaľovanie svojich vojenských kapacít alebo o kompetencie už zriadenej Európskej obrannej agentúry. Mám veľké obavy z tzv. doložky solidarity, ktorá môže byť zneužitá k potláčaniu pokrokových síl všetkého druhu.

Vážené kolegyne, kolegovia, na záver mi dovoľte reagovať na vystúpenie predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

Pán premiér, prečítal som si vaše literárne začiatky, kde oslavujete rodnú stranu. Mám pocit, že vo vašom mladom veku ste boli rozumnejší a rozhľadenejší, keď ste oslavovali výdobytky socializmu, ako dnes, keď ste premiérom a rozprávate nám tu nezmysly o zvyšovaní životnej úrovne našich občanov, ktoré realizujete. Z príkladov uvediem jeden údaj, ktorý nechcete počuť.

V roku 1948 malo Slovensko 3,6 mil. obyvateľov. V roku 1989 to bolo viac ako 5,6, čo je nárast takmer o 80 %. Aká je dnešná skutočnosť? Podľa prognóz stratí Slovensko do roku 2050 takmer 12 % obyvateľov a jeho populácia klesne zo súčasných 5,4 na 4,7 mil.

Druhý údaj. Vaša vláda sa chváli, že sprivatizovala viac ako dve vlády dokopy za viac ako 400 mld. Celkovo sa však sprivatizovalo viac ako za 650 mld. a štátny dlh sa vyšplhal takmer na 21 mld. dolárov. Čo sme za tieto prostriedky kúpili? Druhú najvyššiu nezamestnanosť, najnižšiu životnú úroveň, nižšiu ako v roku 1989, nižší priemerný reálny dôchodok o viac ako 25 % ako v roku 1989.

To je hlavná príčina prekážky napredovania Slovenska a občania to vedia. Keby nebolo vás, bol by tu hrdý, vzdelaný a duchom a materiálnymi statkami bohatý národ.

Chcem upozorniť na oveľa dôležitejšiu vec z hľadiska nášho štátu. Z analýzy vplyvov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii na štátny rozpočet v rokoch 2005 až 2007 vyplýva, že na jednej strane vstup do Európskej únie má priniesť podstatný nárast zdrojov na financovanie rozvojových projektov, na druhej strane v roku 2004 sa prejavili a v tomto roku 2005 sa prejavia zvýšené nároky na štátny rozpočet. Teda momentálne v tomto období sme viac prispievateľmi ako odberateľmi zdrojov z Európskej únie. Nápor na štátny rozpočet v roku 2004 a 2005 v tomto sa neskôr stabilizuje. Zároveň sa postupne začnú prejavovať vo verejných financiách nepriame pozitívne efekty z realizácie mnohých rozpočtových projektov. Počiatočné bremeno, ktoré medzi rokmi 2003 a 2005 predstavuje 16,8 mld. slovenských korún, však jednoznačne a výrazne zaťažuje verejné financie. Podľa analýz náš vklad do Európskej únie a príjmy z Európskej únie budú v roku 2006 vyrovnané a eventuálne pozitíva môžeme očakávať až v roku 2007 až 2008. Túto pravdu je potrebné povedať.

Vážení prítomní, predseda vlády pán Dzurinda tu dnes v súvislosti so Zmluvou o Ústave pre Európe hovoril o zodpovednosti. Veľmi rád a často niekedy až inflačne, keď nemá, čo povedať, hovorí o zodpovednosti. Ako občan Slovenskej republiky a ako poslanec parlamentu Slovenskej republiky za Komunistickú stranu Slovenska prejavím svoju zodpovednosť. Zodpovednosť v tom, že predloženú Zmluvu o Ústave pre Európu nepodporím. Je pre mňa neprijateľná a budem hlasovať proti. Na rozdiel od predsedu vlády si nemyslím, že je v záujme Slovenska.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani Tóthová. Nie je prítomná, pokračujeme v rozprave.

Vystúpi pán poslanec Zala.

B. Zala, poslanec: Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení členovia vlády, zdá sa, že rozhodnutie väčšiny politických strán a klubov prítomných v tomto parlamente je vo vzťahu k euroústave priaznivé. Okrem dvoch politických strán boli zatiaľ vystúpenia také, ktoré ústavu podporujú. No, samozrejme, prebieha diskusia a tá sa aj u zástancov, aj u odporcov akosi jemne v pozadí ustálila na tom, že obaja tvrdia, že táto predkladaná Ústavná zmluva nie je celkom dobrá. Jedni to však akceptujú a druhí to neakceptujú. Dovoľte mi preto niekoľko kratučkých poznámok.

Euroústava nemôže mať charakter klasickej ústavy štátu v tejto chvíli, lebo je akousi syntézou zmlúv, ktoré vznikali a podľa ktorých sa tvorila Európska únia. Majú teda charakter integračných zmlúv medzi jednotlivými štátmi.

Ďalej. Táto zmluva menej stanovuje klasické ústavné zákony, ale viacej mechanizmy politického rozhodovania. To je jej jadro. A je to aj logické, pretože zabúdame na dva body. Celá Európska únia nevzniká ako produkt jednorazového rozhodnutia vlád, nevzniká zhora, ale ako proces permanentného zlaďovania záujmov jednotlivých suverénnych štátov. Tým sa líši - a už to tu bolo spomenuté - od všetkých ostatných pokusov zjednocovania Európy a líši sa aj od spôsobu vzniku Spojených štátov amerických. Preto nemôže mať charakter takej ústavy, ako je Ústava Spojených štátov amerických. Hovorím to na okraj toho, že sa to veľmi často vyskytuje v médiách aj v tlači, kde sa tieto dva dokumenty prirovnávajú. Nedajú sa prirovnať!

A po ďalšie. Konvent, ktorý pripravoval túto ústavu, bol poverený, aby dotiahol tieto mechanizmy práve preto, aby v Únii mohlo byť 25 krajín, to znamená, aby sme aj my mohli byť prijatí do Európskej únie. Práve bez prijatia návrhu tejto zmeny ústavy by sme nemohli do Európskej únie vstúpiť my, čiže v istom zmysle sme my práve príčina, prečo sa tieto mechanizmy politického rozhodovania musia touto Ústavnou zmluvou meniť.

Po druhé, v rámci ústavy sa diskutuje o hodnotách. Tie tu vyvolávajú najväčšie vášne, aj v našom parlamente a bolo to tak aj na Konvente. Preambula, kresťanstvo, sloboda, Boh, civilný, občiansky štát, rodina, diskriminácie, základné ľudské práva, sociálne práva atď. Ale treba vidieť, že táto diskusia je skutočne základnou civilizačnou diskusiou Európskej únie, ale ona sa v tej ústave prejavuje. Tam sa prejavujú názory rovnako liberálne, ako kresťanskodemokratické, ako sociálnodemokratické. Sú predmetom vnútornej diskusie v rámci tejto ústavy. A práve prostredníctvom tejto ústavy aj Slovensko a Slováci majú možnosť vstúpiť na celoeurópskej a prostredníctvom celoeurópskej aj do celosvetovej diskusie o týchto hodnotách. Inak ostane celá naša debata aj spor o tie hodnoty, o ktorých sa tu my priečime, iba izolovanou debatou jednej skutočne malej krajiny a nestane sa celkovou tvorbou európskeho civilizačného rámca.

Buďme v tomto opatrní, o ktoré hodnoty sa oprieme, a hlavne v tom, ktoré hodnoty budeme absolutizovať. To sa tu prejavuje veľmi často. Lebo raz už sme takouto absolutizáciou hodnôt, jedných hodnôt, nádejný civilizačný pohyb utopili v totalite. Nezabudnime, že všetky hodnoty, nech si ich vážime akokoľvek, sú odvodené od tej základnej, ktorú tu ja vždy hovorím, to je od hodnoty slobody. A len sloboda dáva hodnotu a dáva zmysel aj iným hodnotám, lebo také hodnoty, ktoré nemôžem prijať slobodne, nie sú hodnotami, sú nanucovaním. A tu sa o probléme slobody hovorí veľmi málo. Nedajme sa zlákať tým, že ak chceme mať na Slovensku iné hodnoty, ako sú v tejto chvíli dominantné povedzme v Európskej únii alebo v ústave, radšej sa od Európskej únie odvráťme. Nie, radšej uvažujme, či my sami nie sme v slepej uličke, ak sme na hodnotách, ktoré nemajú priestor v európskej civilizácii.

Po tretie, rád by som sa ešte zmienil o jednej kratučkej veci. V pozadí kritiky EÚ celkovo a euroústavy zvlášť sa často objavuje istá komparácia so Spojenými štátmi americkými. Šíri sa ideológia, že USA sú na tom lepšie, že sú dynamickejšie, že sú trhovejšie atď. A zároveň sa tvrdí, ako keby Európska únia predovšetkým svojím sociálnym modelom bola akousi prekážkou, ktorá by brzdila rozvoj Európskej únie a ktorá by vytvárala z Európy akýsi zaostávajúci a stále sa rozširujúci gigant. Prosím, nie je to pravda. Je to ideologická hra. Keby sme si zobrali konkrétne údaje, veľmi podrobné ekonomické údaje, štatistické údaje, zistíme, že opak je pravdou. Ja spomeniem na okraj len pár.

HDP bolo v Európskej únii v roku 1970 nižšie od USA o 35 %, dnes je to 7 % a zmenšuje sa táto hranica. Hodinová produktivita práce je vo väčšine európskych krajín vyššia ako v Spojených štátoch amerických. Európa je najdynamickejšia v malom a strednom podnikaní. Zamestnáva v tejto oblasti najväčší počet pracovných síl a Spojené štáty sa v tomto rovnať vôbec nemôžu. V sociálnom zákonodarstve európske vlády, áno, garantujú dôstojné sociálne služby aj príjmy, americká federálna vláda negarantuje skutočne absolútne nič. A len na porovnanie taký jeden zaujímavý údaj: cena súkromného zdravotného poistenia v USA kladie na firmy väčšiu záťaž, ako sú sociálne dane v Európskej únii. A tak ďalej, mohol by som rozoberať kopu iných problémov o chudobe v porovnaní medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými. Nebudem sa zmieňovať. Chcem to len uzavrieť.

Časť bojovníkov na Slovensku - vidíme to hlavne teda v tlači - vytiahla proti euroústave len preto, že chce presadiť americký konzervatívny hodnotový model. A ten si skutočne nenašiel miesto v euroústave. Lebo si ho nenašiel ani u európskych liberálov, ani u európskych kresťanských demokratov, ani u európskych sociálnych demokratov. Stačí ich v týchto otázkach počúvať. Som niekedy skutočne prekvapený, ako práve na Slovensku sa presadzujú niektoré konzervatívne modely, ktoré vychádzajú vyslovene nie ani z kresťanskej, ani kresťanskorímskej tradície, ale skôr z niektorých sektárskych tradícií protestantských cirkví Spojených štátov amerických, z akých vyšiel napríklad George Bush.

Európa má nepochybne pred sebou mnohé výzvy, technologické, ekonomické, sociálne, reformy vzdelania, obrany, zahraničnej politiky, problém imigrácií, samozrejme, azylov, susedov, Turecko atď., tých problémov je skutočne obrovské množstvo. Ale, prosím, to sú aj naše vlastné problémy, ktoré by sme mali bez ohľadu na to, či sme v Únii, alebo nie sme, bez ohľadu na to, či ústava bude, alebo nebude, ale v rámci EÚ a s ústavou sa nám budú riešiť lepšie, ľahšie a dynamickejšie v náš vlastný prospech.

Euroústava nám vytvára rámec na ich riešenie. Nezabudnime spoločne s takými piliermi európskej civilizácie, ako sú nielen spomínané tradície, ktoré tu už boli spomínané, Ferko Mikloško spomínal, ale aj s takými národmi, ako sú Taliani, Španieli, Francúzi, Holanďania a ďalší. Máme obavy z akéhosi superštátu? Ja viem, že vzhľadom na nevydarené manželstvo s Maďarmi, ako to nazval Andrej Hlinka, keď sa rozhodoval v roku 1918, či vzhľadom na rozdelenie Česko-Slovenska, a teda zlej skúsenosti z dvojvládí v Česko-slovenskej republike.

Ale zoberme to opačne. Ja som presvedčený, že nám to nevyšlo v dvojvzťahoch, pretože v dvojvzťahoch sa vždycky prejavuje dominancia silnejšieho. Preto vidím riešenie v multilateralizme. V tom, že sa vytvára Európska únia nielen vo vzťahu jednotlivých národov, ale aj k spoločnému civilizačnému rámcu. Na ten nesmieme zabudnúť. A prostredníctvom tohto sa vieme my podieľať na tvorbe tohto spoločného rámca.

V tomto som Európan a v tomto sa nebojím ani európskeho štátneho útvaru. Ak sa niektorí boja, že euroústava zavádza štátny útvar, aj keď táto ústava ho ešte nezakladá, môžeme ju pokojne, môžu ju pokojne, túto euroústavu, podporiť aj tí, ktorí sa takéhoto štátu boja. Ja ju podporím ako dobré dielo.

Ďakujem. (Potlesk.)