P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 42. schôdze Národnej rady.

Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslanci, ktorí sú z rôznych dôvodov, ale aj z dôvodov zahraničných pracovných ciest dnes mimo Slovenskej republiky a nemôžu sa zúčastniť rokovania Národnej rady, pán poslanec Danko, pani poslankyňa Plháková a pani poslankyňa Štrofová. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč.

Budeme teraz pokračovať podľa schváleného programu 42. schôdze druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1065. Návrh som pridelil výborom na prerokovanie. Výbory návrh prerokovali. Gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pripravil spoločnú správu výborov, ktorú máte ako tlač 1065a.

Teraz prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister školstva Martin Fronc. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa uvádza, že zlepšenie v oblasti financovania vláda zabezpečí aktívnym vytváraním podmienok pre rozvoj viaczdrojového financovania vysokého školstva vrátane zavedenia príspevkov študentov na náklady spojené so štúdiom v jeho dennej aj externej forme.

Cieľom predkladaného návrhu novely zákona je zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelávaniu každému, kto preukáže schopnosť študovať na vysokej škole bez ohľadu na okamžitú finančnú situáciu rodiny alebo samotného študenta v čase nástupu alebo počas trvania štúdia. Ďalej je to motivácia študentov k zodpovednému prístupu k štúdiu a vyvolaniu tlaku na zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania. Ďalej je cieľom návrhu vytvorením príslušných legislatívnych podmienok, najmä posilnením platového postavenia mladých kvalifikovaných učiteľov vysokých škôl, dosiahnuť omladenie a stabilizáciu, kvalitu i kontinuitu kvalifikovaných učiteľov na vysokých školách a zrovnoprávnenie postavenia súkromných vysokých škôl, zrovnoprávnenie ich financovania.

Návrh tohto zákona v čl. I upravuje predovšetkým poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl z prostriedkov Pôžičkového fondu pre študentov na úhradu nákladov spojených s platením školného, pričom každý študent podľa návrhu zákona má zákonný nárok na takúto pôžičku vo výške aktuálneho školného. V čl. II sa upravujú predovšetkým ustanovenia o školnom za vysokoškolské štúdium a sociálna podpora študentov a sociálne služby spojené so štúdiom. Najrozsiahlejšiu časť tvoria ustanovenia o sociálnom štipendiu. Návrh prináša aj zrovnoprávnenie financovania súkromných vysokých škôl s tým, že dotácia súkromnej vysokej škole sa zníži o tú časť sumy získanej školným, ktorá prevyšuje trojnásobok základu, ktorá teda prevyšuje maximálne školné. Podobne, ako je zavedený register študentov vysokej školy, návrh obsahuje aj zavedenie registra vysokoškolských učiteľov. Časť zvyšná v čl. II je tvorená návrhmi ustanovení legislatívnotechnického charakteru, ktoré nadväzujú najmä na zákon č. 528/2003 Z. z., t. j. novelu vysokoškolského zákona, a ktoré upravujú niektoré číselné odkazy. Návrh v čl. III novelizuje zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v podmienkach pre priznanie pôžičky, ide o to, aby študenti mohli dostávať pôžičky aj na životné náklady. V čl. IV novelizuje zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh oproti súčasnému stavu prináša viaceré zmeny v študentských pôžičkách zavedením nárokovateľných pôžičiek na úhradu školného so zvýhodneným úrokom a splátkami. Predpoklad je, že takéto pôžičky budú úročené obdobne, ako je úročenie, keď si požičiava štát. Splátky v tomto prípade by sa pohybovali podľa toho, či to bude na báze splácania desať alebo pätnásť rokov, okolo 400 až 600 až 700 korún.

Návrh takisto umožňuje prevziať celý dlh alebo jeho časť štátom pre určené skupiny dlžníkov, a to najmä tých, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme. Umožňuje v prípade dosiahnutia zákonom stanovenej hranice príjmu dlžníka nulové splátky. Inými slovami, pokiaľ by sa absolvent vysokej školy celý život pohyboval, čo sa týka príjmu, na úrovni životného minima, tak túto svoju pôžičku nikdy nemusí splatiť a de facto jeho dlh preberie štát.

Ďalej, návrh vytvára priestor na spolupodieľanie sa študentov na nákladoch na štúdium prostredníctvom úhrady školného. Ročnú výšku školného v akademickom roku 2005/2006 a v akademickom roku 2006/2007 možno určiť v rozpätí od nuly po trojnásobok základu. V záujme ochrany študentov pred prípadným neúmerným zvýšením školného od akademického roku 2007/2008 sa školné, ktoré v akademických rokoch 2005/2006 a 2006/2007 nedosahuje výšku 50 % základu, zvyšuje na hodnotu 50 % základu, a to až do vyčerpanie štandardnej dĺžky štúdia.

Návrh prináša ochranné opatrenia proti neúmernému zvyšovaniu školného prijatým študentom. Napr. študentom študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov sa výška školného určená na začiatku akademického roka 2005/2006 vyjadrená v násobku základu nemení počas celého obdobia štúdia príslušného študijného odboru, teda podľa celého štúdia v dĺžke danej štandardnou dĺžkou stanovenou.

Súčasný návrh oproti predošlému významne posilňuje sociálny charakter, a to tým, že najmenej 35 % príjmov zo školného má použiť vysoká škola prostredníctvom štipendijného fondu verejnej vysokej školy na štipendiá, v prvom rade motivačné štipendiá alebo pôžičky. Rád by som uviedol v tejto chvíli aj príklad, aby bolo zrejmé, akým spôsobom sa dajú využiť tieto prostriedky. Ak by určila škola, ktorá má 1 000 študentov, ročné školné 12 000 korún, tak to znamená, že 35 % je 4,2 mil. korún, ktoré by išli, povedzme, len na prospechové štipendiá. Ak by sme zobrali, že 10 % študentov by poberalo prospechové štipendium, tak to znamená, že mesačne by bolo vyplácané vo výške 4 200 korún, ročne teda 42 000. Títo dobrí študenti 12 000 zaplatia za rok a 42 000 dostanú na motivačných prospechových štipendiách. Rozdiel v ich prospech v tomto prípade činí 30 000. Chcem ukázať na tomto príklade, že študenti, ktorí budú dobre študovať a budú aj zo stredných vrstiev, sa ocitnú v situácii, že ich finančné prostriedky budú v kladných číslach. Rozdiel, opakujem, by činil v tomto prípade 30 000 korún, nehovoriac o tom, že zo zvyšnej čiastky vysoká škola tieto prostriedky môže a má použiť na zlepšenie kvality zabezpečenia vyučovacieho procesu. Mohla by za tieto prostriedky napr. kúpiť 8 000 kvalitných titulov do knižnice alebo by mohla nakúpiť výpočtovú techniku.

Návrh umožňuje zo zachovaného systému existujúceho Študentského pôžičkového fondu poskytovanie pôžičiek na úhradu nákladov spojených so štúdiom, napr. na životné náklady, a to evidentne najmä študentom z rodín s nízkymi príjmami, zdravotne postihnutým študentom, upravuje systém sociálnej podpory študentov a sociálnych služieb spojených so štúdiom. Osobitne novým spôsobom upravuje systém sociálnych štipendií.

Návrh oproti súčasnému stavu podstatne zvyšuje sociálne štipendium. Môže dosiahnuť pri súčasnom životnom minime výšku až 6 870 korún. Znamená to, že pokiaľ by išlo o študenta, ktorého príjem rodiny je na úrovni životného minima, a študenta, ktorý študuje mimo svojho trvalého bydliska, tak môže dosiahnuť až takúto výšku sociálneho štipendia oproti dnešnému maximálnemu sociálnemu štipendiu 2 000 korún. Pri určovaní výšky sociálnych štipendií sú zvýhodnení najmä dochádzajúci študenti.

Návrh ďalej prináša zvýšenie kompetencií študentských častí akademických senátov verejných vysokých škôl a akademických senátov fakúlt, kompetencie študentských častí akademických senátov verejných vysokých škôl a fakúlt, ktoré majú "právo veta" pri schvaľovaní použitia finančných prostriedkov zo školného v súvislosti so schvaľovaním návrhu rozpočtu verejnej vysokej školy, resp. jej fakulty.

Posilnenie sledovania kvality jednotlivých vzdelávacích činností vysokej školy sa upravuje oprávnením Akreditačnej komisie vysielať odborníka, ktorý má právo zúčastňovať sa takýchto vzdelávacích činností vrátane štátnych skúšok a má oprávnenie sa zúčastniť aj na ich neverejnej časti, teda časti, keď sa prerokúva výsledok skúšky a hlasuje sa o ňom.

Návrh zákona prešiel štandardným legislatívnym procesom, medzirezortným pripomienkovým konaním. Rokovalo sa o ňom s orgánmi reprezentácie vysokých škôl aj s verejnosťou. Bol prerokovaní v Legislatívnej rade a následne po zapracovaní pripomienok vo vláde, ktorá ho schválila a na základe toho predložila. A ja tu ho odôvodňujem Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Nie je v rozpore so žiadnymi medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste predložený návrh zákona schválili a postúpili do ďalšieho čítania. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie a odôvodnenie návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Teraz prosím pána predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, aby ako predseda výboru, ale zároveň aj poverený spravodajca Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda.

F. Devínsky, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené panie kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, keďže gestorský výbor neschválil spoločnú správu, podávam len informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1065).

Národná rada svojím uznesením pridelila na prerokovanie vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu nerokovali.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady.

Určené výbory zaujali k predmetnému návrhu tieto stanoviská.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá neschválili uznesenia navrhnuté spravodajcami, lebo za predložené návrhy uznesení nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov oboch výborov.

Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu v prijatom uznesení odporúča Národnej rady Slovenskej republiky tento návrh zákona schváliť.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte pred sebou v tlači 1065a.

Keďže gestorský výbor neschválil spoločnú správu, osobitným uznesením ma poveril, aby som bol spravodajca a aby som informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov, ktorým bol zákon pridelený.

V zmysle § 80 ods. 2 navrhujem pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona a súčasne odporúčam, aby sa hlasovalo o bodoch 1, 3 až 7, 12, 14 až 26, 28, 29 spoločne, a odporúčam ich schváliť, ide o komplex legislatívnotechnických úprav, a o bodoch 2, 8 až 11, 13, 27 spoločne, a tieto odporúčam neschváliť. Ide o súbor návrhov, ktoré nútia vysoké školy prijímať uchádzačov na externé štúdium, ktorí ukončili stredoškolské vzdelávanie pred desiatimi rokmi, to znamená pred 1. septembrom 1995, bez prijímacieho pokračovania, a súčasne nútia vysoké školy prijímať takýchto uchádzačov neobmedzene a v akomkoľvek počte.

Skončil som. Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. (Ruch v sále.) Pán poslanec Madej. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa za poslanecké kluby prihlásili traja páni poslanci, pán poslanec Čaplovič za poslanecký klub Smer, pán poslanec Ondriaš za poslanecký klub KSS a pani poslankyňa Dolník za poslanecký klub SMK. Ďalej sú prihlásení písomne do rozpravy páni poslanci a poslankyne Murgaš, Rusnáková, Mušková, Madej a Brestenská.

Teraz dávam slovo prvému prihlásenému poslancovi za poslanecký klub, a to strany Smer, pánovi poslancovi Dušanovi Čaplovičovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, niekoľko poznámok a potom budem hovoriť k najdôležitejšej časti navrhovaného zákona, o ktorom sa cudne mlčí, a to je Pôžičkový fond pre študentov, ktorý vytvára, a o tom budem hovoriť, viaceré nášľapné míny, ktoré budú nepríjemne vybuchovať v prípade schválenia platnosti zákona oveľa častejšie a nepríjemnejšie, ako sú naše skúsenosti so začatými, najmä organizačne a obsahovo nepripravenými tzv. novými maturitami. O ďalších častiach navrhovaného zákona sa nebudem až tak dokonale vyjadrovať aj z toho dôvodu, že som mnohé vyjadrenia urobil v rozprave v prvom čítaní, a preto idem rovno k veci.

Jeden príklad, čo sa týka financovania verejných vysokých škôl, ktorý veľmi často odznieva. Spomeniem ho preto, lebo je úspešný. Ale my sa touto cestou toho úspechu akosi nechceme vybrať. Sme ako zakliati v rozprávke a tvrdohlavo trváme na najľahšej ceste. A tá najľahšia cesta je zrejme celé to bremeno finančného zaťaženia preniesť na občana, daňového poplatníka. Občan plať si za všetko, nakoniec aj za vzduch, ktorý môžeš v tomto ubolenom období dýchať. Konkrétne v porovnaní ide o úspešné podporovanie verejného vysokého školstva päťmiliónového Fínska, ktoré nastúpilo túto cestu podobne ako my v roku 1993. V roku 2003, teda po desiatich rokoch tejto cesty, bolo vo Fínsku z verejných zdrojov do vysokých škôl investovaných 1,7 % HDP. Na Slovensku v roku 2003, samozrejme, to narastalo, to bolo 0,64 %, hovorím o HDP roku 2003. Vo Fínsku sa za štátne, resp. za verejné vysoké školy neplatí, u nás opäť navrhujeme čiastočne spoplatniť vysokoškolské vzdelanie na verejných vysokých školách. Vo Fínsku sa platí za súkromné školy, čo pomáha odľahčovať štátny rozpočet, u nás majú súkromné vysoké školy štátny rozpočet zaťažiť. Fínsko sa stalo vďaka týmto investíciám, konkrétne do vzdelania, lídrom, vzdelanostno-ekonomickým ťahúňom Európskej únie aj v rámci inovovanej, upravovanej Lisabonskej stratégie.

Slovensko si svojím vstupom do Európskej únie a prístupom v minulosti k vzdelanosti len v podstate zhoršilo terajšiu pozíciu v Európskej únii, najmä v oblasti stratégie formovania znalostnej spoločnosti a, podčiarkujem, nielen znalostnej ekonomiky, ako veľmi rád hovorí o tom pán podpredseda vlády a minister financií Mikloš. Obrovské dlhy našej spoločnosti voči fenoménu vzdelanosti, vedy a techniky opäť navrhujeme preniesť len na peňaženky občanov. Vysokoškolským pedagógom, vedcom, študentom a často aj mladým vedeckým pracovníkom, chvalabohu, vo výbore prešli niektoré pozmeňujúce návrhy, čo sa týka interných a externých doktorandov, berieme chlieb a hádžeme len omrvinky. V tomto prípade, ak schválime tento návrh zákona o čiastočnom spoplatnení vysokého školstva, budú výdavky rodičov a študentov ešte vyššie. Každoročne budú nielen inflačne narastať. A ten napočítaný koeficient, ktorý sa odvíja teda od tých priemerných platov, bude, prirodzene, narastať, pretože kým v roku 2003, keď sa pripravovala novela zákona, maximálna hranica, sa hovorilo, bola okolo 16 000 korún, v roku 2004, keď sme neschválili v prvom čítaní zákon, to už bolo 21 000 korún, tento rok je to v navrhovanom zákone 26 000 a zrejme v ďalšom roku to bude 31 000, horná hranica, ktorá, prirodzene, bude narastať a bude zaťažovať peňaženky našich občanov. My, samozrejme, takýto nesystémový krok neschvaľujeme a odmietame.

Máme pred sebou návrh zákona, pri ktorom pán minister školstva hovorí, že spoplatnenie vysokého školstva je krok nielen ekonomický, ale aj spoločensky nevyhnutný, že reforma nie je výlučne len a len o spoplatnení štúdia. Citujem jeho vyjadrenie v Hospodárskych novinách 1. februára 2005, keď povedal: "Spoplatnenie je len bodkou na konci vety reformy o vysokých školách." Nuž, keď toto má byť bodka na konci reformy o vysokých školách, zrejme k tej obsahovej reforme sa nedostaneme. Navrhované kroky v tzv. školských reformách z dielne pána ministra školstva sú nedotknuteľné a nemenné. A to sa týka aj toho zrovnoprávneného financovania súkromných a verejných vysokých škôl, i keď sám s tým nesúhlasí, ale drží linu rozhodnutia vlády Slovenskej republiky. Vážený pán minister, vraví sa, že ak chceme byť druhým príkladom, nesmieme sa od tých druhých príliš vzďaľovať. A vy ste sa, pán minister, veľmi vzdialili od každodenných problémov občanov našej spoločnosti, učiteľov, školských zamestnancov, žiakov a študentov a ich rodičov.

Po prvé. To, že návrhom zákona sa usilujete zvýšiť a rozšíriť sociálne štipendiá študentom, je správne. A treba to hodnotiť pozitívne. Avšak toto zvýšenie tu už malo byť v terajšej, podčiarkujem, v terajšej sociálnej situácii mnohých študentov. Nemôže sa odvíjať len od toho, že sa čiastočne spoplatní vysoké školstvo. Pravda je však taká, že už dnes sociálne štipendiá nepokrývajú výdavky na vysokoškolské štúdium pre deti. Mesačné náklady bez čiastočného spoplatnenia sa pohybujú v tých reláciách od 5 000 do 7 000 Sk, samozrejme, podľa charakteru školy, fakulty, študijného programu a podľa toho, či do školy študent dochádza alebo študuje v mieste svojho bydliska. Najmä v roku 2004, a na to by som váženú snemovňu chcel upozorniť, išli ceny služieb, kníh a skrípt, stravy a bývania hore, a to v dôsledku 19-percentnej DPH. Napokon, podľa Štatistického úradu, a to si nevymýšľam, tú Štatistickú ročenku mám vo svojej kancelárii a pravidelne ju dostávam každý rok a s ňou pracujem, najvýraznejšie vzrástli za minulý rok tovary a ceny v odboroch vzdelávania, o 33,7 % a po zavedení tzv. školného budú náklady ešte vyššie, ku ktorým treba pripočítať platenie odvodov do Sociálnej poisťovne za študenta v priebehu štúdia, resp. ďalším zadlžením po skončení vysokej školy. Následne vzrastú ceny internátov, pretože čiastka 0,5 mld. korún rozpočtovaná na štátnu sanáciu na jedno lôžko študenta sa presunie do sociálnych štipendií. Kým teraz sa v peňaženkách študentov, resp. rodičov mesačné štúdium pohybuje v spomínanom rozpätí 5 000 až 7 000 Sk, po tzv. spoplatnení, náraste cien za internáty vrátane každoročného platenia odvodov, o ktorých sa tu nehovorí, pokiaľ si ich ten študent bude platiť každoročne, je to v rozpätí 7 000 až 10 000 korún. Samozrejme, záleží od charakteru školy, ako som spomínal, a miesta štúdia. Najnovšie výsledky prieskumu hovoria, že výdavky na štúdium v rodinnom rozpočte predstavujú veľmi veľkú a značnú záťaž až pre 77 % vysokoškolských študentov a nie veľkú záťaž ovplyvňujúcu rozpočet rodiny len u 23 % študentov. A to sú výsledky prieskumu pred spoplatnením, príp. platením odvodov i zvýšením cien internátov, resp. bývania v skupine, podnájme, súkromí. Na to sa zabúda. Pred týmto pán minister a, samozrejme, aj vládna koalícia akosi zaviera oči.

Po druhé. Pán minister, odmietate pochopiť, že študent sa týmto systémom veľmi zadlží, že tým, že na pôžičku napr. školného každoročne mu budú nabiehať tie úroky od 5 do 7 %, také analýzy máme a poznáme z ministerstva školstva, podľa toho, či bude mať ručiteľa alebo nebude mať ručiteľa a pokiaľ sa pôžičku rozhodne splácať po skončení školy, to znamená, takýto študent po ukončení napr. 5-ročného magisterského štúdia bude mať priemerný dlh za vysokú školu vrátane úrokov okolo 80 000 Sk. A to nerátam neznáme úroky, nerátam úroky a dlh za Sociálnu poisťovňu. Keby do nej neplatil, tak to vychádza okolo 120 000 Sk. Takže do života vstupuje s dlhom 200 000 Sk a ešte má, samozrejme, začať pracovať s mizerným platom, až na výnimky, konkrétne vo finančnom sektore, v oblasti právnych služieb a informačných technológií, podpriemerným platom v slovenskej spoločnosti, pričom absolventi strednej školy po nástupe do pracovnej pozície napr. v súkromnom sektore sa za 5 rokov nezadlžia, majú slušný plat, ktorý sa im primerane zvyšuje, je vždy vyšší ako u nastupujúceho učiteľa, vedca, pracovníka v kultúre. Už dnes je pre mladého absolventa vysokej školy zväčša finančne obtiažne si založiť rodinu. Paradoxom je, že kým na pôžičku pre stavebné sporenie, to som si nedávno prečítal, ponúka bankový sektor pre mladých ľudí ročné úročenie do výšky 2,5 %, tak to osciluje, vy navrhujete úročenie za pôžičku v Pôžičkovom fonde pre študentov už priebehu štúdia ročne okolo 5 až 6 %, v prípade, ak študent nemá ručiteľa, až okolo 7 %.

Po tretie. Považujem za prinajmenej zvláštne, ak niektorí predstavitelia vládnej koalície, ale aj vy, pán minister, hovoríte, že je neprípustné, aby sa na vysokoškolské štúdium skladali aj občania, resp. rodiny, ktoré neposlali svoje deti študovať na vysokú školu. Toto pomýlené uvažovanie na prahu 21. storočia, uvažovanie som často počul ako výčitku k inteligencii v období prednovembrového režimu: "Študoval si za peniaze robotníckej triedy a družstevných roľníkov, ktorí ti príslušníkovi socialistickej inteligencie túto možnosť vytvorili, oni sa ti na to štúdium poskladali, aj keď sami študovať nemohli. Ty čuš, drž hubu a krok." V tomto duchu postupujeme často aj teraz pri odôvodňovaní návrhu zákona. Vážení, je to také ťažké pochopiť, že tým, že sme solidárni, tak ako upozornil v rozhovore pre nedávne číslo Euroreportu na Slovensku často nemilovaný George Soros, ktorý hovoril o neokonzervatívnom sociálnom darvinizme, vytvárame ďalšie možnosti práve tou solidaritou pre spoluprácu a pre spolupatričnosť, pre demokratickejšiu otvorenú spoločnosť založenú na poznatkoch s vyššou pridanou hodnotou, ktorá sa vráti do štátneho rozpočtu v horizonte 5 až 10 rokov, ktorá bude patriť celej spoločnosti a nebude selektovať, že ten študoval, alebo neštudoval, ten je bohatý alebo chudobnejší, každému teda v podstate sa budú vracať tieto financie aj vďaka tomu, že budeme mať vysokoškolsky vyspelú vzdelanú vrstvu spoločnosti, ktorá bude prinášať vysokú pridanú hodnotu? Čiže sa to bude vracať aj tým, ktorí na to štúdium sa tomu študentovi alebo tej študentke poskladali. Je také ťažké pochopiť, že umožnením štúdia, jeho podporou prostredníctvom verejných zdrojov v službách, ktoré sú vo všeobecnom, resp. verejnom záujme, vytvárame podmienky pre vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ktorá pritiahne aj vysokosofistikovaný zahraničný kapitál, bodaj by taký prišiel čo najskôr, a ktorá vytvorí i malé, i stredné firmy s vyššou pridanou hodnotou v zárodku moderných technológií, ktoré teraz hýbu svetom? Tam, kde sa rozvíjali práve s tou vyššou pridanou hodnotou malé a stredné firmy podporené predovšetkým tou vzdelanosťou, konkrétne tou vysokoškolskou inteligenciou, tak tam sa ekonomika rýchlejšie rozhýbala, ako koľko ráz keď prichádzajú na Slovensko firmy, ktoré sú len karosárskeho charakteru. Vyššia zamestnanosť, vyššie príjmy do štátneho rozpočtu budú prospešné pre všetkých, to znamená aj terajších nezamestnaných, potom už z veľkej časti, pevne verím, aj zamestnaných, lebo si nájdu prácu aj v tých chudobnejších regiónoch, terajších pracovníkov s nižšími príjmami, potom už s vyššími príjmami, pevne verím, dôchodcov s vyššími dôchodkami, s kvalitnejšou a prístupnou dopravou, potravinovým trhom, sociálnou, zdravotníckou, vzdelanostnou, vedeckou a kultúrnou infraštruktúrou. Opakujem, vzdelanosť, školstvo, veda a výskum nikdy nepresahuje možnosti rozpočtu, ako sa to často tuná tvrdí, ale ako strategická investícia vytvára ďalšie možnosti rozvoja hospodárstva a nárastu verejných financií. Samozrejme, nepríde to za rok, urobili to Fíni, urobili to Švédi, ale prišlo im to za 10 rokov a vidíme, kam sa dostali, že sú skutočne za 10 rokov lídrami Európskej únie a v tej oblasti vzdelanosti, vedy a výskumu konkurujú aj Spojeným štátom americkým.

Po štvrté. Vrátim sa k tomu Študentskému pôžičkovému fondu a Pôžičkovému fondu pre študentov. Ako som už povedal, návrh zákona, v prvom čítaní som o tom hovoril, nepripravilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v tejto oblasti. Najmä táto časť zákona sa vytvárala na ministerstve financií a ministerstve práce a sociálnych vecí, z ktorého je terajší štátny tajomník pán Beblavý, ktorý zadal Inštitútu pre spravodlivo spravovanú spoločnosť, ktorý predtým viedol, konkrétne pánu Salnerovi, istú objednávku, ktorá vlastne pripravila ten prvý návrh týkajúci sa tohto pôžičkového fondu. V predchádzajúcom návrhu sa počítalo so zoštátnením neštátneho a dobre pracujúceho a prosperujúceho Študentského pôžičkového fondu, dnes sa prípadným prijatím návrhu tohto zákona pripravuje jeho postupná likvidácia. Ja som si to tam odsedel a pozrel som sa na tie možnosti, ktoré tam sú. Ale naozaj pokiaľ by sa nezmenili niektoré paragrafy a niektoré konštatovania v tomto návrhu zákona, tak ide sa krok za krokom k jeho likvidácií s tým, že majoritou, monopolom bude v budúcnosti len Pôžičkový fond pre študentov pri ministerstve školstva. Samozrejme, veľmi jednoducho sa dá na to poukázať. Zo zákona sa zruší klauzula, že požiadavky môže predkladať len študent do istého priemeru známok v školskom roku, čo doteraz platí. Teraz si ich môžu dávať všetci študenti. Uloží sa ďalšia podmienka, že z pôžičky Študentského pôžičkového fondu študenti nemôžu platiť školné, ale len bežné výdavky na vysokoškolské štúdium. Týmto sa vytvorí, samozrejme, veľký záujem o tento fond, čo už je aj teraz, najmä o prístupnú a nebyrokratickú administráciu, keďže Študentský pôžičkový fond poskytoval výhodné neúročené pôžičky počas štúdia a po jeho skončení "až" len s 3-percentným ročným úrokom. A, prirodzene, takto tento fond nebude môcť poskytovať také výhodné pôžičky všetkým alebo bude to môcť robiť, pokiaľ bude mať dostatok zdrojov, ktoré však nebude mať, lebo peniaze pôjdu do toho druhého fondu. Ale pôjde to len cez finančne rozšírenú administratívu, tým pádom budú náklady ďaleko vyššie a následne krok za krokom, rok za rokom tento Študentský pôžičkový fond skrachuje. To je pravdivý scenár tohto návrhu zákona. A čo bude nového okolo štátneho Pôžičkového fondu pre študentov pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky? Na jednej strane pán minister financií a podpredseda vlády fondy ruší, nechce nič počuť o fonde pre kultúru alebo pre menšinové kultúry a tuto fond zakladá. Tu si naozaj treba položiť otázku, prečo je a priori pri iných fondoch za ich zrušenie a prečo práve v tejto oblasti má vzniknúť tento fond. Zo spleti paragrafov sa dá vyčítať, že bude len na školné, teda bude len cirkulovať medzi ministerstvom a konkrétnou verejnou vysokou školou, teda verejnou vysokou školou, nie fakultou, resp. študijným programom, departementom, ako je to organizované napr. vo Veľkej Británii. To je veľká chyba tohto návrhu zákona. To znamená, že študent len podá na svojej príslušnej škole žiadosť a o peniazoch, za ktoré bude splácať potom svoj dlh, nebude môcť rozhodovať. Táto pôžička však už bude úžernícky úročená, ako som už uviedol predtým, počas štúdia. V súčasnosti si značná časť študentov na rok preruší štúdium, to je bežné a stáva sa to, nie preto, že by ho nevedela zvládnuť, ale preto, že pôjde na rok do zahraničia buď na nejakú školu alebo na zdokonalenie v cudzom jazyku, lebo to je veľmi dôležité, lebo ten cudzí jazyk sa doma na Slovensku horko-ťažko naučí, ale ročné úročenie bude ďalej nabiehať. Tu sa pýtam, prečo tu nie sú vytvorené isté opatrenia, aby sme týmto spôsobom podporili, tak ako sme hovorili, že doktorandi by mali mať v budúcnosti minimálne ročnú stáž na zahraničných pracoviskách. A toto je tá cesta budúcnosti rozvoja vedy a vedeckého výskumu a mladých ľudí na Slovensku. Peniaze zo štátneho rozpočtu pôjdu do tohto fondu na mimorozpočtový účet ministerstva školstva. Na tento fond sa počíta v najbližších rokoch čiastka, ja som to tak počul, pán minister, ste to hovorili a hovorili to aj ďalší pracovníci ministerstva, že sa môže pohybovať, kým sa ten fond rozbehne a pri tom počte tých žiadostí, vo výške okolo 5 mld. až 6 mld. korún, pričom, pán minister, ste priznali v jednom rozhovore, že okolo 10 až 20 % môže byť aj nevymáhateľných, t. j. okolo 1 mld. môžeme v podstate oželieť jednoducho, lebo sú veci, ktoré sa dajú ťažko vymáhať. A ja si myslím, že práve v tomto návrhu zákona, ak ich požičiavame, musia byť jasne postavené veci, akým spôsobom sa budú vymáhať, aby boli tie peniaze, ak pôjde o pôžičku, vymáhateľné a vlastne návratné, aby sa ten fond ďalej a ďalej rozbiehal. Chýba poistenie študenta. V prípade trvalého úrazu alebo, nedajbože, jeho smrti tento fond to neumožňuje. Práca je veľmi prebyrokratizovaná, bude si vyžadovať dodatočné zdroje na mzdy, bežné výdavky a strojové investície. Podobne aj na každej vysokej škole, a to mi povedali všetci rektori, pracovníci, ktorí to robia, na jednotlivých študijných oddeleniach, bude to požadovať v súvislosti aj s týmto fondom, aj s tými sociálnymi štipendiami, ďalší nárast pracovných síl. Podobne na každej vysokej škole takýmto spôsobom, samozrejme, peniaze budú obiehať. Študent ich nebude mať v rukách, nebude môcť často o nich rozhodovať. A byrokrati sa budú tešiť a sviatkovať. Každý rok musí študent požiadať o to, ak chce nulový základ splátok pôžičky od októbra toho roku, resp. nového akademického roku. Každý rok musí správca fondu vyhotoviť dodatok k zmluve o nulovom základe. Vykonáva sa aj ďalšia byrokratická agenda. Napr. správca fondu je povinný okamžite po uhradení školného fakulte aj študentovi oznámiť dvakrát do roka v decembri a vo februári, a to doporučene, že úhrada prebehla. To sú nemalé náklady, keď si napočítate, koľko to bude stáť financií. Je to úžasná byrokracia, ale čo si Slováčik nevymyslí, aby mal úrad a otravoval občana, v tomto prípade študenta. Celý fond je kamufláž po vzore Kaplanovej turbíny. Je určený pre kolobeh peňazí so zaťažením štátneho rozpočtu, otravovaním a úžerníčením študenta. Som presvedčený o tom, že predpokladané vložené zdroje od tých 5 mld. až 6 mld. v tých ročných vyjadreniach by bolo užitočnejšie, transparentnejšie investovať na konkrétne oponované rozvojové programy, ktoré sú viazané na medzinárodné projekty pre vysoké školy s veľkou podporou na vedu a techniku. Potom by sme mohli hovoriť o obsahovej prestavbe aj samotných verejných vysokých škôl.

Po piate. Spoplatnenie štúdia a ďalšie narastajúce náklady na vysokoškolské štúdium nútia našich študentov pracovať, a nie študovať. A prekvapuje ma náročnosť štúdia na mnohých fakultách. Ako si to študenti pod ekonomickým tlakom budú musieť alebo môžu počas vysokoškolského roku, hovorím o vysokoškolskom roku, nehovorím o tých prázdninách, keď si ide každý dačo privyrobiť, môžu dovoliť? Ako si to môžu dovoliť? Všetka česť teda lekárskym fakultám na Slovensku, kde sa tá náročnosť štúdia a pravidelná prax, ktorá tam je a funguje, nedovoľuje, samozrejme, tým študentom, aby si mohli niečím, nejakým spôsobom privyrobiť. A v akademickom roku sa to nedá ani uskutočniť. No neviem, aké peniaze si budú môcť oni dovoliť, lebo bude, myslím si, jedno z najvyšších školných na lekárskych fakultách podľa tých úvah, ktoré by mali si potom splácať. Na lekárskych fakultách nemá študent priestor pri každodennej príprave na každý druhý deň štúdia si privyrobiť po nociach. Prekvapuje ma, keď po našich obchodných reťazcoch na kolieskových korčuliach korčuľujú po nociach študenti napr. Ekonomickej univerzity. A keď som sa pýtal tých, ktorí by mali študovať a pripravovať sa na ďalší seminár na ďalší deň, pričom neštudujú, dozvedel som sa, že si chcú privyrobiť peniaze, aby mohli študovať na vysokej škole.

Po šieste. Prekvapuje ma aj návrh na zrovnoprávnenie, a už som o tom hovoril, financovania verejných a súkromných vysokých škôl. A som to už párkrát povedal aj pre médiá, je to skutočne v Európe unikát. Pri nedostatku zdrojov sa ešte viac verejné prostriedky ďalším prerozdelením znížia na jednotlivé školy. A preto sa ani nemôžeme diviť, že Akreditačná komisia vlády nebude mať chuť ďalšie súkromné školy akreditovať, lebo keď schváli novú súkromnú vysokú školu, tak to bude na úkor zníženia financií, ktoré idú zo štátneho rozpočtu do vysokého školstva. Súčasne pokračuje personálne rozkrádanie, v chaotickom prostredí, zo strany týchto súkromných vysokých škôl, kde môžu pracovať aj profesori vo veku po 65 rokoch a tak ďalej a tak ďalej. Teraz sa vyťahujú profesori na tieto školy z verejných vysokých škôl. No vytvárajú sa tam skutočne kvalitnejšie podmienky. A ešte po tzv. rovnoprávnom platení do tých 26 000 tie podmienky budú ešte lepšie. Spoplatnením nám z verejných vysokých škôl vznikajú polosúkromné a štátnymi príspevkami do súkromných vysokých škôl nám vznikajú poloverejné vysoké školy. V demokraciách vznikali súkromné školy, aby odľahčili štátnemu rozpočtu a vytvorili od štátu nezávislú konkurenciu štátnym školám. Vstup na súkromnú vysokú školu bol a je vážnym a predovšetkým finančne náročným problémom všade vo svete, s ktorým však študent, resp. jeho rodina od začiatku počíta. Je to vždy z lepšie situovaných kruhov, pokiaľ sa nevytvárajú rôzne nadačné fondy, Rockefellerove fondy a tak ďalej a tak ďalej, aké poznáme v Spojených štátoch amerických, ktoré umožnia aj zo sociálne slabších rodín štúdium na takýchto školách. Štátne, resp. verejné vysoké školy boli a sú prevažne bezplatné pre menej situované vrstvy. Študenti a rodina si ich vybrala. Ten, kto nešiel na súkromnú či polosúkromnú vysokú školu študovať za iných podmienok, rozhodol sa študovať na štátnej vysokej škole. Každý študent vedel dopredu, keď nastupoval na štúdium, pravidlá hry. A študenti a rodina si vybrala tú školu a tie pravidlá hry sa už potom v priebehu štúdia nikdy nemenili. Vo Veľkej Británii, viete, tu sa zavádza jedna vec, môj kolega alebo môj asistent Maďarič bol teraz na 5 dní v štábe Labour Party počas volieb pozvaný na stáž. A pýtal som sa aj cez neho, ako to tam funguje, ako to je pripravené s tým novým zvýšeným spoplatnením. Nuž je to zadrhnuté. Ani by to nepoužil nikto, ani Blair pred voľbami. Je to zadrhnuté v Hornej snemovni a ešte sa to musí vrátiť do druhého a tretieho čítania do Dolnej snemovne, aby bolo definitívne rozhodnutie okolo spoplatnenia toho štúdia. A dokonca jeho vyjadrenie je často také, že to tam asi nechá odpočívať aj ďalších 4 až 5 rokov. Chcel by som podčiarknuť, že je neslušné, až arogantné, ak sa menia pravidlá hry počas štúdia. To znamená, ak študent išiel študovať na vysokú školu s tým, že išiel študovať bez školného, tak by mal na tej škole aj takýmto spôsobom doštudovať. A ten návrh, ktorý sa aj pripravoval vo Veľkej Británii, bol tak pripravovaný, že mal platiť pre nastupujúcich študentov. To zvýšenie pre tých prvákov, ktorí nastúpia a budú prijatí na jednotlivé vysoké školy, univerzity vo Veľkej Británii, až vtedy bude v podstate také vysoké. O ústavnosti sa môžeme baviť až po prijatí návrhu zákona, ale nález Ústavného súdu z 3. apríla 1996 vydal v podobnom prípade stanovisko o neprípustnej retroaktivite, a to na základe rozporu s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky o právnom štáte. Konkrétne pri posudzovaní spätnej pôsobnosti právnych predpisov jednoznačne, a teraz citujem z toho judikátu, vychádza zo zásady, že ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery, platný a účinný právny predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaním. To bolo roku 1996. A tento judikát je precedens pre ďalšie takéto rozhodnutia na Ústavnom súde.

Záver. Smer principiálne odmieta čiastočné spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia. Tento zámer vlády je namierený najmä proti mladým ľuďom, ktorí pochádzajú z rodín so strednými príjmami a najmä z chudobnejších regiónov. Bol by to ďalší tvrdý dopad na väčšinu obyvateľstva a ich deti, ktoré už dnes majú ťažkosti finančne zvládnuť štúdium na vysokej škole. Ja nie som proti tomu v budúcnosti, pokiaľ sa pravidlá urobia lepšie pre budúcnosť v priebehu tých 5 rokov, 10 rokov, zvažovaniu istým spôsobom priplácania si na vysokoškolské štúdium, ale v súčasnosti, keď doliehajú ďalšie reformy na peňaženky našich občanov, to považujem skutočne za neprípustné.

Preto naša politická strana Smer - Sociálna demokracia v prípade schválenia čiastočného spoplatnenia, ak bude mať po voľbách tu možnosť, zruší platenie za dennú formu vysokoškolského štúdia, podčiarkujem, dennú formu vysokoškolského štúdia, bakalárskeho, magisterského a doktorandského. A poprípade, že aj keď tento zákon neprejde, príde novela zákona do parlamentu a verím, že nájdeme podporu všetkých politických strán, aby aspoň externá forma štúdia bola spoplatnená. Smer odmieta chápať vzdelanie ako tovar, vysokú školu ako fabriku a študenta ako zákazníka nositeľa finančných zdrojov pre vysokú školu.

Spomínaný návrh zákona Smer odmieta nielen z dôvodu zachovania rovnosti príležitostí, o tom sa často hovorí, ale predovšetkým a najmä preto, že nerieši, a to podčiarkujem, nerieši zásadné problémy nášho vysokého školstva, ktorými sú, po prvé, obsahová a štrukturálna prestavba siete vysokých škôl, po druhé, chvalabohu, že sme prijali teraz nedávno ten zákon o podpore vedy, výraznejší prienik vedy a výskumu na naše vysoké školy, po tretie, dokončenie akreditačného a začatie evaluačného procesu našich vysokých škôl, po štvrté, výraznejšie dofinancovanie vysokého školstva z verejných zdrojov v duchu Lisabonskej stratégie najmenej do výšky 1 % HDP na rok 2006, to by som očakával vo východiskách rozpočtu. A po ďalšie, neobsahuje legislatívne zmeny, ktoré by vytvorili podmienky na zatraktívnenie financovania z neverejných zdrojov, pretože márne budeme tuná hovoriť, že v zahraničí je to 1 %, pričom plus 0,3 % je zo súkromných zdrojov, keď na Slovensku sa pre súkromné zdroje, ktoré by mohli dostať vysoké školy, ale aj veda, výskum a kultúra, nevytvorili legislatívne podmienky pri odpise daní a tak ďalej a tak ďalej, ako ich poznáme, povedzme, v Spojených štátoch amerických, v západnej Európe a vôbec v Európskej únii.

Z tohto pohľadu predložený návrh zákona o študentských pôžičkách prezrádza tieto omyly pána ministra školstva Martina Fronca.

Po prvé, presadzuje, aby sa školstvo a vzdelanosť riadila prevažne trhovými princípmi. A považuje naďalej, žiaľ, to ma najviac trápi, vzdelanosť iba za tovar. Odmieta pochopiť, že výchova a vzdelávacie služby sú vo všeobecnom záujme, verejnom záujme modernej znalostnej spoločnosti.

Po druhé, nepochopil, že znalostná spoločnosť vyžaduje výraznejšie financovanie vzdelávacích a vedeckovýskumných služieb predovšetkým z verejných zdrojov, a viacej sa za to nebije.

Po tretie, zmieril sa s tým, že tento návrh zákona, a hlavne tá jeho prvá časť, ktorú som kritizoval, o tých pôžičkách, sa prevažne pripravoval na ministerstve financií a ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Napriek tomu, že jeho garantom je rezort školstva, chodil konzultovať každú racionálnu zmenu, ktorú odporúčali či už Slovenská rektorská konferencia alebo Študentská rada vysokých škôl, k ministrovi financií a takýmto spôsobom sám stratil ministerské kompetencie a rezort školstva uvrhol do druhoradého postavenia v čase, keď ministerstvá školstva, vedy a výskumu či informačných technológií v 21. storočí sa stávajú prioritami a, by som povedal, motormi formujúcej sa znalostnej spoločnosti, sú to strategické ministerstvá.

Po štvrté, žije v chybnom presvedčení, že peniaze za tzv. školné výrazne posilnia rozvojové programy našich vysokých škôl a prispejú k obsahovým a najmä aj personálnym zmenám.

Po piate, podporuje, i keď s bolesťou v duši, zrovnoprávnenie financovania verejných a súkromných vysokých škôl, čo je dnes unikátom v Európskej únii.

Po šieste, vytvoril alebo pripravuje podmienky pre prebyrokratizovaný aparát nového Pôžičkového fondu pre študentov pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky, ktorý si vyžaduje výrazný nárast mzdových fondov, bežných výdajov a zdrojových investícií tak v ústrednom orgáne štátnej správy, ako aj na verejných vysokých školách. Vyvolá to ešte, hovorím, veľa, veľa problémov. Myslím si, že keď sa tento zákon začal pripravovať na ministerstve práce a sociálnych vecí a rodiny, potom prešiel na ministerstvo financií a ešte potom prešiel na školstvo a tam sa doň vstúpilo, tak naozaj vytvoril sa taký nesúvislý materiál, v ktorom skutočne tí študenti, keď si čítajú tento návrh zákona, hlavne túto časť, nevedia, o čo vlastne ide. A málo sa o tom, samozrejme, hovorí. Hovorí sa o sociálnych štipendiách, hovorí sa o prospechových štipendiách, hovorí sa o iných veciach, nehovorí sa o tomto Pôžičkovom fonde pre študentov pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky.

Po siedme, spokojne tvrdí, že 30 % sociálnych štipendií zabezpečí prístupnosť vzdelania aj pre študentov z rodín strednej vrstvy, najmä po platení odvodov. A ja to stále podčiarkujem, že tie odvody, ktoré musia teraz vysokoškolskí študenti si už platiť, alebo si ten dlh preberú až po skončení vysokej školy, sú dosť značné a veľké po zvýšení cien za internáty, ktoré nesporne po spoplatnení a po stiahnutí tých peňazí, dotácií na to jedno lôžko narastú, stravy, cestovného, nového tzv. školného, školských pomôcok, učebníc a skrípt, pokiaľ táto snemovňa neprijme tú nulovú hodnotu pre vzdelávacie komodity, pre skriptá a pre monografie, ako to poznáme aj v iných štátoch vyspelej Európskej únie.

Po ôsme, naivne verí, že nástupné platy absolventov našich vysokých škôl budú zodpovedať priemerným a nadpriemerným platom v hospodárstve a dovolia splatiť všetky dlhy zo školného a za odvody a ešte týmto študentom sa umožní zobrať nové pôžičky na byt a zariadenie bytu a nakoniec si aj založiť rodinu.

A po deviate, presadzuje, aby časť zdrojov získaných zo školného na jednotlivých vysokých školách išla na prospechové štipendiá, hoci na prospechové štipendiá, ctené dámy, vážení páni, v moderných spoločnostiach stimulačne prispieva z vlastných zdrojov štát alebo vysoká škola, alebo firma, ktorá vyslala študenta na štúdium. Tam v tejto oblasti prospechových štipendií, nehovorím o sociálnych, ale prospechových štipendiách, tá solidárnosť neexistuje.

Z uvedených predložených a vyargumentovaných dôvodov predkladám v zmysle § 73 ods. 3 b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. procedurálny návrh, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Tento procedurálny návrh odovzdávam spravodajcovi. Ďakujem vám za pozornosť.