B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Šimko. Pripraví sa pán poslanec Tibor Mikuš.

I. Šimko, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér, milé dámy, ctení páni, šesťdesiat rokov po skončení najkrvavejšieho konfliktu v dejinách nášho kontinentu sa schádzame, aby sme sa vyjadrili k dokumentu, ktorý by sa mal stať základom pre život národov Európy v kvalitatívne novom usporiadaní. Vojnu spomínam preto, lebo to bolo práve vtedy, keď si pod dojmom príšernej tragédie veľkí štátnici svojej doby Churchill, Adenauer, de Gaulle, Schuman, de Gasperi a ďalší dokázali povedať: Takto to už ďalej nesmie byť! Ľudia v Európe musia nájsť cestu k spolupráci, k pokojnému životu. Toto sa stalo základom budúcej integrácie, ktorá sa vyvinula do toho, čo sa dnes nazýva Európskou úniou.

Toto je najmocnejšia hodnota stmeľujúca národy nášho kontinentu do spoločenstva pokoja a spolupráce. Táto hodnota je tu prítomná i po 60 rokoch. Toto je fundament, základ, na ktorom celá stavba stojí. Tento základ je pravdivý, zdravý a pre ľudí v Európe je po stáročiach neustálych vojen požehnaním. Som presvedčený, že práve táto vnútorná podstata Únie je hlboko ľudská a hlboko kresťanská.

Stavba, ktorú predstavuje Zmluva o Ústave pre Európu, je však kvalitatívne novým usporiadaním našich vzťahov. Je to zložitý mechanizmus vzájomnej komunikácie a rozhodovania. Nová konštrukcia hľadá kompromis medzi schopnosťou sa rozhodovať, i napriek obrovskej pluralite záujmov a právom členských štátov odolávať vôli väčšiny. Nikdy sa nedá nájsť kompromis, ktorý by ulahodil všetkým. Tento kompromis je však nesmierne komplikovaný, bude klásť nesmierne nároky na reprezentácie a hlavne vlády členských štátov.

Oproti doterajšiemu usporiadaniu prináša niektoré nové prvky. Tieto prvky podporujú skôr posilnenie spôsobilosti prijímať spoločné rozhodnutia Únie. Toto je odovzdávanie istej časti suverenity národných štátov. Preto by bolo podľa mňa legitímne predložiť takéto nové usporiadanie občanom. Ja som takýto návrh podporil a keby bol priechodný, usiloval by som sa našich spoluobčanov presviedčať, aby nové usporiadanie Európy podporili. Preto podporím Zmluvu o Ústave i tu, v dome, ktorý vzišiel z hlasovania občanov a zastupuje ich.

Som presvedčený, že základ, na ktorom európska integrácia stojí, je pre život nás i budúcich pokolení Európy natoľko zásadný, že by sme kvôli iným, predsa len menej zásadným výhradám nemali celú konštrukciu odmietať. Ja viem, že niektoré štáty budú mať možno s ratifikáciou zmluvy problémy a celý proces by sa mohol dostať do ďalšieho kola. A taktiež súhlasím s niektorými výhradami voči predloženému textu. I ja by som v európskej ústave videl rád zmienku o Bohu a bol by som rád, keby sa otvorene prihlásila aj ku kresťanským koreňom našej civilizácie.

Nikto presne nevie, aká prax sa vyvinie z inštitútu ministra zahraničných vecí Únie. Ako sa budú riešiť napätia medzi zahraničnou politikou a obrannou politikou členských štátov a spoločnou politikou Únie, keď ustanovenia zmluvy nadobudnú účinnosť. V ich znení sa totiž nemôže objaviť celá rozmanitosť života budúcich konfliktov. Ale práve nimi sa môže Európa stať skutočným subjektom budúceho vývoja v globalizujúcom sa svete. Bude to chcieť veľa trpezlivosti a múdrosti, aby sme dokázali prekročiť hranicu akejsi apriórnej rozdrobenosti, ktorá je oslabujúcim dedičstvom dávnych zápasov európskej histórie. Dedičstvom, ktoré nás v dnešnom dynamickom svete vytláča mimo hlavného prúdu. Toto môže Únia prekonať a zmluva jej na to vytvára inštrumentárium. A menšie štáty, akým je aj naša vlasť, musia byť práve tu veľmi aktívne.

V Európskom parlamente budeme mať vždy menej poslancov ako početnejšie národy. V rozhodovacích mechanizmoch, pri ktorých sa hľadí na počet obyvateľov, budeme vždy ťahať za kratší koniec. Vždy vyzbierame menej peňazí na daniach, vždy budeme mať menej zbraní. Tento hendikep môžeme dohoniť iba aktivitou a múdrosťou. Ale stojí nám to za to. Silná Európska únia je po storočí geopolitických búrok, do víru ktorých sme sa dostali, zárukou i našej stability. Našou povinnosťou je, aby sme túto stabilitu nevymenili za stratu našej identity. A to sa dá iba, ak budeme aktívni. A v tom nerozhoduje množstvo obyvateľov. Nie počet, ale duch je rozhodujúci, vraví náš buditeľ. Tento buditeľský postoj budeme v európskom dome potrebovať stále intenzívnejšie. Nie proti nemu, ale tak, aby sme si zastali svoje a ponúkali to, čo môže obohatiť aj ostatných.

Okrem toho žijeme v časoch, keď nám už nemôže ísť iba o nás. Nemôže nám byť ľahostajné, či Európa so svojím príbehom, dejinami, neopakovateľnou hodnotovou základinou v búrkach súčasného sveta obstojí. Už to pre nás nemôže byť iba čosi, čo je tam za našimi hranicami. Je to naša Európa. Dielňa, v ktorej sa ukulo všetko, čo je nám v našom živote sväté, do podoby, aká nemá obdobu nikde inde na svete. Toto chcem podporiť, lebo toto je čosi, čo je naše spoločné.

Európa by mala mať i reálnu politickú silu. Za osud Európy už i my nesieme spoluzodpovednosť. Preto by Slovensko nemalo byť medzi tými, ktorí budujú obranný val pred tým, čo prináša dynamizmus časov, v ktorých žijeme. Taká politika nemá perspektívu. Naopak, musíme byť rýchlejší, inteligentnejší a tvorivejší. Potom obstojíme ako národ i ako Európa. Potom sa nemusíme obávať ani o svoju identitu, ani o osud celej stavby, lebo základ je dobrý.

Aj ja som kresťanský demokrat. Nikto nemá monopol na to, aby rozhodol, ako sa kresťanský pohľad na človeka a na život premietne do takého jedinečného procesu, akým je život národov, ktorej z kresťanských cností a hodnôt dať pri konkrétnych politických rozhodnutiach prednosť. Ja som presvedčený, že upevnenie pokoja v Európe, ale i celkové posilňovanie európskeho domu je v záujme občanov Slovenska i Európy. Nie je to kresťanstvo v slovách, ja v tom vidím kresťanstvo v skutkoch. Preto budem hlasovať za Zmluvu o Ústave pre Európu.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tibor Mikuš. A pripraví sa pán poslanec Miroslav Maxon.

T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda vlády a členovia vlády Slovenskej republiky, dnes už odznelo veľa názorov na Zmluvu o Ústave pre Európu. Niektoré názory boli pre mňa prisilné, lebo porovnávali neporovnateľné, iné, samozrejme, prinášali vlastné interpretácie jednotlivých ustanovení. Dovolím si aj ja niekoľko myšlienok o procese, v ktorom zmluva vznikala, o tom, kam sme sa dostali a kam smerujeme.

Ak sa pozrieme na to, ako vznikala, kedy vznikala zmluva, tak pripomínam, že iba pred pár dňami sme si pripomínali ukončenie jednej z najkrvavejších etáp novodobých európskych dejín. Etapa, ktorá si vyžiadala celosvetovo 50 mil. obetí, etapa, ktorá bola poznamenaná vraždením, ničením, potláčaním ľudskej dôstojnosti, zotročovaním, zneužívaním sily, všeobecnej neúcty k životu, popieraním práv na existenciu celých národov. Táto etapa bola popieraním všetkých princípov ľudskosti a dôstojnosti a popieraním aj kresťanských a humanistických princípov. Bola popretím princípov, na ktorých stoja dnes civilizované, demokratické spoločnosti.

Ale aj vtedy, v tej dobe tlela iskierka nádeje na iné usporiadanie vzťahov európskych národov, iné usporiadanie, ktoré by zabezpečilo mier, pokoj, prácu, prosperitu a následné zachovávanie a rozvíjanie duchovných, morálnych a právnych hodnôt alebo, ak chcete, demokratických hodnôt, rozvoj kultúry jednotlivých národov a národností Európy. Usporiadanie vzťahov, ktoré by umožnilo rozumné nakladanie s prírodnými zdrojmi, ktoré by umožnilo kultiváciu krajiny a ochranu životného prostredia. Čiže také usporiadanie, aby každá generácia to, čo dostala do dočasnej správy, odovzdala ďalšej generácii v lepšom stave, ako keď to prijímala. Tomu sa hovorí trvalo udržateľný rozvoj.

Táto iskierka nádeje sa rozhorela naplno pred päťdesiatimi piatimi rokmi, keď veľkí muži tej doby začali pracovať na základoch novej Európy. Nasledovali desiatky rokov hľadania riešení a zlepšovania vzájomnej spolupráce európskych národov až po následnú kodifikáciu cieľov a pravidiel spolupráce. Zároveň sa rozširoval počet zúčastnených strán. Vznikol komplex zmlúv a protokolov navzájom jasne či menej jasne previazaných. Tisíce ľudí rôzneho pôvodu, rôzneho druhu vzdelania, rôzneho vierovyznania, rôzneho veku a skúseností v dobrej viere hľadali a pracovali s cieľom budovať pokojnú európsku budúcnosť.

Vyústením týchto snáh je pre mňa predložený návrh Zmluvy o Ústave pre Európu. Táto zmluva je naozaj založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnemu štátu, rešpektovaniu ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Cieľom je presadzovanie mieru, blaha svojich národov, vytváranie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, úsilie o trvalo udržateľný rozvoj, podpora sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi. Zmluva teda obsahuje to, o čo sa usilovali generácie Európanov.

Táto zmluva neobsahuje všetko tak, ako by si to mnohí z nás priali. Aj mne tam chýba zmienka o Bohu a o kresťanských hodnotách. Ale uvedomme si, že drvivej väčšine reprezentantov európskych krajín, ktorí sa podieľali na tvorbe tejto zmluvy v Konvente pre budúcnosť Európy, že táto zmluva vyhovuje. Takisto vyhovuje všetkým vládam európskej dvadsaťpäťky. Takisto vyhovuje väčšine národných zástupcov v Európskom parlamente. Zároveň, ak si uvedomíme rôznorodosť prostredia, v ktorom zmluva vznikala, treba povedať, že je prijateľným kompromisom. Pre mňa určite. Umožňuje, aby sa aj Slovensko jasnejšie definovaným spôsobom zúčastňovalo na riadení Európy, na spoluvytváraní budúcnosti.

Dnes zazneli mnohé výhrady. Ja oceňujem otvorený dialóg, otvorenosť diskusie. Vnímam tieto výhrady skôr ako snahu zlepšiť to, čo by pri určitých interpretáciách alebo podmienkach mohlo predstavovať negatíva vo vzťahu k našim národným záujmom. Ale naše národné záujmy neochránia žiadne slová, žiadne texty na papieri. Naše národné záujmy si musíme ustrážiť sami. Nikto okrem nás ich neochráni. Je to otázkou našich vedomostí, našej odvahy a vytrvalosti.

Takže nebojme sa zmluvy, bojme sa len vlastnej ľahostajnosti a pohodlnosti. Som presvedčený, že existuje dosť vnútroštátnych, ale aj celoeurópskych nástrojov na to, právnych nástrojov, ktorými môžeme riziká buď úplne odstrániť, alebo prinajmenšom minimalizovať.

Pred voľbami sme všetci občanom sľubovali, že budeme riešiť problémy, že budeme prijímať rozhodnutia a budeme niesť zodpovednosť za tieto rozhodnutia. Pred nami stojí zodpovedné rozhodovanie o Zmluve o Ústave pre Európu. Zodpovedné rozhodovanie o spoločnej budúcnosti a hlavne o budúcnosti Slovenska. Postavme sa k tomuto záväzku a zodpovednosti čelom. Buďme otvorení a zbavme sa zbytočného podozrievania a možno pozerajme aj trošku z nadhľadu na tento problém. Myslime v prvom rade na hodnoty a ciele Európskej únie a na to, že sme dobrovoľne do tohto zväzku vstúpili. Dlho sme sa o to usilovali. A na to, že každý má možnosť dobrovoľne z toho zväzku aj vystúpiť. Európska únia je šanca pre Slovensko. Je to prostriedok k pokojnému životu a prosperite. Zmluva o Ústave pre Európu je nástrojom na sprehľadnenie, zjednodušenie a zefektívnenie vzájomných vzťahov.

Pripomeniem ešte heslo Európskej únie: "Zjednotení v rôznorodosti." Pre mňa to znamená rešpektovanie rôznorodosti členských krajín a jej občanov. Rešpektovanie rôznorodosti zároveň pre mňa znamená ochotu, ale aj potrebu prijať kompromis. Ak sa teda stotožníme s hodnotami a cieľmi Únie a prijmeme aj toto heslo za svoje, potom môžeme pokojne prijať aj Zmluvu o Ústave pre Európu ako dobrý základ ďalšej spolupráce v Európe. Navyše som presvedčený, že táto zmluva, tak ako je to bežné aj pri iných právnych normách, bude v budúcnosti predmetom úprav v závislosti od potrieb zmluvných strán, teda aj od našich potrieb. Vidím túto zmluvu ako otvorený dokument. Opakujem, ako dobrý kompromis prijateľný pre všetkých.

Pretože ju takto vidím, samozrejme ju tak, ako už bolo povedané, podporím, tak ako ju podporia aj všetci moji kolegovia z Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán predseda výboru pre poľnohospodárstvo, pán poslanec Maxon. Nech sa páči. A pripraví sa pán poslanec Mikloško.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister Kukan, vážení členovia vlády, dovoľte mi možno úvodom niekoľko osobných zamyslení týkajúcich sa procedúry.

Pán minister zahraničných vecí, v žiadnom prípade nechcem spochybniť váš profesionálny aj osobný fundament ako predpoklad predkladať tento návrh Ústavnej zmluvy, ale osobne si myslím, že tento návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu mal predkladať predseda vlády Slovenskej republiky.

Rovnako mi dovoľte vysloviť pomerne veľkú mieru kritiky v tom smere, čo sme spravili alebo, jasnejšie povedané, čo sme nespravili, aby občania získali podstatne viac informácií o filozofii ústavného európskeho dokumentu, ako i o samotnom obsahu. Skoro humorne vyznieva iniciatíva, že v čase, keď Národná rada Slovenskej republiky prerokúva ratifikáciu tejto Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, sa sporadicky na niektorých miestach Slovenska objavujú letáčiky. Nejdem sa vyjadrovať k obsahu týchto letáčikov, ale, dámy a páni, keď Národná rada Slovenskej republiky zobrala na seba zodpovednosť, že ratifikácia neprebehne prostredníctvom referenda, ale v Národnej rade Slovenskej republiky, mali sme všetko spraviť pre to, aby sme o základných veciach Ústavnej zmluvy občanov Slovenskej republiky informovali a na základe relevantných prieskumov potom dostali imperatív od občanov aspoň prostredníctvom týchto prieskumov, ako sa máme zachovať. Dnes teda berieme tú zodpovednosť v plnom rozsahu na seba a, samozrejme, existujú rozdielne názory, či na to máme právo, alebo právo nemáme.

Dámy a páni, možno stačí taká drobnosť alebo stačila taká drobnosť - zdôrazniť a upozorniť občanov Slovenskej republiky, že návrh Ústavnej zmluvy alebo návrh Zmluvy zakladajúci Ústavu pre Európu dáva občanom Slovenskej republiky také skromné, ale v mnohých ohľadoch významné právo. Je to právo v slovenčine obrátiť sa na akúkoľvek európsku inštitúciu a toto právo má každý občan Slovenskej republiky a rovnako európske inštitúcie majú povinnosť odpovedať v jazyku členskej krajiny Európskej únie.

Dámy a páni, dovoľte mi možno ešte takú tvrdú konštatáciu vo väzbe na to, čo prezentoval vo svojom vystúpení predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Hrušovský. Vypočujúc si jeho názory, musím konštatovať, že v prípade, že Národná rada Slovenskej republiky ratifikuje návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, malo by byť povinnosťou predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby zo svojej funkcie odstúpil.

Dámy a páni, samotný obsah Ústavnej zmluvy, samotné ambície z toho smerujúce pre Slovensko zakladajú pre ústavných predstaviteľov Slovenskej republiky množstvo povinností. Množstvo povinností presadzovať záujmy Slovenskej republiky, opierajúc sa o Ústavnú zmluvu. Ak ústavný činiteľ predseda Národnej rady Slovenskej republiky nieže sa nestotožní, ale má zásadné výhrady voči tomuto dokumentu, na základe ktorého má presadzovať záujmy občanov Slovenskej republiky v Európskej únii, je jeho povinnosťou, aby z takejto ústavnej funkcie odstúpil.

Dámy a páni, Ústava pre Európu je dokumentom pre Slovensko, chcel by som však zdôrazniť, a ja to tak vnímam, že predovšetkým je dokumentom pre občanov Slovenskej republiky. Pre občanov Slovenskej republiky garantujúc nám dôstojnosť, slobodu, rovnosť, solidaritu, občianske práva a spravodlivosť.

Dámy a páni, vymedzenie vzťahov medzi Úniou a členskými štátmi, takto vymedzené postavenie Slovenska ako jedného členského štátu garantuje našej krajine národnú identitu. Tak ako povedal môj predrečník pán poslanec Mikuš, je len na nás a na Slovensku, ako túto možnosť využijeme. Ústava rešpektuje základné štátne funkcie vrátane tých, ktorými zabezpečujú územnú celistvosť Slovenska, presadzovanie poriadku s dôrazom na zaistenie vnútroštátnej bezpečnosti.

Dámy a páni, duch ústavy vychádza zo zásady lojálnej spolupráce. Únia a členské štáty si vzájomne pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú z ústavy, plne sa vzájomne rešpektujúc. Musím v tejto chvíli konštatovať, že je pre mňa dosť nepríjemným poznaním, že ten pozitívny duch ústavy, že si členské štáty Európskej únie budú navzájom pomáhať za predpokladu, že sa budú vzájomne rešpektovať, vyvoláva u niektorých našich kolegov veľmi vážne pochybnosti, odvolávajúc sa na reminiscencie federálneho zriadenia. Chcel by som teda z môjho pohľadu skonštatovať, že nie sú to teda prirovnania namieste, pretože ten predchádzajúci systém nebol založený na demokratických princípoch a ten duch vzájomnej spolupráce z toho pohľadu nebol ani uskutočniteľný.

Dámy a páni, dnes Slovensko skôr pomoc od Únie potrebuje a či sa nám to páči, alebo nie, musíme konštatovať, že táto pomoc aj reálne prichádza. A v tomto kontexte si myslím, že je obrovským omylom žiť v predstave, alebo dokonca v presvedčení ako napríklad kresťanskí demokrati, že to naštrbuje naše predstavy a parametre národnej identity či suverenity. Dámy a páni, opak je pravdou. Lojálna spolupráca smerujúca v Únii k stabilizácii hospodárstva je šanca byť nielen dostatočne národný, ale i primerane suverénny.

Za osobitne významné a vecne správne považujem definovanie práv a slobôd ustanovené v Charte základných práv. Dôstojnosť, sloboda, solidarita, občianske práva, spravodlivosť v texte ústavy vychádzajú z univerzálnych hodnôt ľudskej dôstojnosti. Vnímajúc však súčasnú slovenskú realitu, vyjadrujem v tejto chvíli pomerne vysokú mieru pesimizmu v naplnení všetkých ustanovení Ústavnej zmluvy pre Európu.

Dámy a páni, ratifikáciou Ústavnej zmluvy s ňou vyslovujeme súhlas. Naším rozhodnutím však preberáme veľkú mieru zodpovednosti k naplneniu znenia ústavy. Rovnako si kladiem otázku: Sme pripravení plniť ústavné záväzky v oblasti zamestnanosti? Sme pripravení plniť ústavné záväzky v oblasti sociálnej politiky? I tu musíme všetci spraviť veľmi veľa, aby sme text nahradili obsahom.

Dámy a páni, dovoľte mi naozaj letný pohľad k druhej časti Charta základných práv a slobôd. Sú obsiahnuté v druhej hlave pod názvom Slobody v článku II-10. V tomto článku sa uvádza: "Uznáva sa právo na výhradu svedomia v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktorými sa riadi výkon tohto práva." Myslím si, že korektné ustanovenie vytvárajúce predpoklad pre národnú legislatívu v kompetencii národného parlamentu. Takže priestor, dámy a páni, slobodne rozhodnúť.

Prečo to spomínam? Hovorím to predovšetkým preto, že Slovensku hrozia dve zmluvy o výhrade svedomia. Jedna vyplývajúca z euroústavy, druhá vyplývajúca z pripravovanej Zmluvy o výhrade svedomia s Vatikánom a ďalšími registrovanými cirkvami. Ak sa bude na Slovensku uplatňovať euroústava v oblasti výhrady svedomia, sme slobodní v ďalšej legislatíve upravujúcej túto oblasť. Ak sa rozhodneme ratifikovať Zmluvu o výhrade svedomia s Vatikánom a ďalšími registrovanými cirkvami, zaväzujeme sa obsah zmluvy implementovať do legislatívy, pretože sa stane súčasťou nášho právneho poriadku.

Dámy a páni, tu slobodne, dobrovoľne preberáme na seba záväzok a povinnosť, že princíp výhrady svedomia budeme upravovať našou legislatívou v kompetencii národného parlamentu. Takže správame sa ako slobodní a suverénni. Pri druhej alternatíve, rešpektujúc prípadnú zmluvu s Vatikánom, nie sme ani suverénni, ani slobodní.

Takže, vážení kresťanskí demokrati, ak rozprávate, že postupujeme mnohé kompetencie centralizovanej Európskej únii, tak nemáte pravdu. V tomto konkrétnom prípade sa zbavujeme slobody a suverenity na základe vašich, dovolím si naozaj použiť silné slovo, straníckych ambícií. Už som teda povedal, že ak sa rozhodneme ratifikovať Zmluvu o výhrade svedomia s Vatikánom a ďalšími registrovanými cirkvami, zaväzujeme sa ju implementovať do právneho poriadku.

Dámy a páni, i pri tejto príležitosti alebo práve pri tejto príležitosti vyzývam zodpovedných k právnej analýze Zmluvy o výhrade svedomia s Vatikánom a ostatnými registrovanými cirkvami, ktorá sa pripravuje, pričom očakávam, že z tejto analýzy vyplynie, či je zlučiteľná s našimi záväzkami ako členského štátu Európskej únie.

Vážené dámy a páni, nechcem v žiadnom prípade a akýmkoľvek spôsobom narušiť dôstojnosť priebehu rokovania, aj keď si myslím, že aj poslanecké kluby, aj my všetci osobne sme mohli predsa len spraviť trošku viac pre to, aby priebeh diskusie o ratifikácii návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu prebiehal predsa len trošku v kultivovanejších podmienkach, aby sme vyhnali z týchto lavíc ten princíp všednosti a aby tí, ktorí tu v sále sú, sa venovali predovšetkým diskusii na túto tému.

Predsa len mi dovoľte skonštatovať, nebolo to pre mňa jednoduché a nebolo to ľahké počúvať konštatovania niektorých mojich predrečníkov a mám na mysli teraz predovšetkým predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu poslaneckého klubu kresťanských demokratov. Ja rešpektujem, že máte na to právo. Rovnako musíte rešpektovať, že ja mám právo potom vyjadriť svoju nedôveru predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Ale súčasne musím skonštatovať, že niektoré vyjadrenia spôsobovali isté mrazenie chrbta.

Vážení páni z Kresťanskodemokratického hnutia, nakoniec aj dámy, prepáčte mi na záver takéto konštatovanie: Podľa toho, čo ste povedali, v roku 1415, keby ste boli v Kostnici a disponovali tou sumou informácií, ktoré máte dnes, Ján Hus by nemal šancu ani tak.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Maxon, som veľmi rád, že ste prvý poslanec slovenskej Národnej rady, ktorý ste tu demonštrovali, čo bude znamenať európska ústava pre nás. Ste prvý, ktorý v mene európskej ústavy obmedzuje slovenskú ústavu. Slovenská ústava totiž zaručuje absolútne právo každého poslanca, a teda aj predsedu parlamentu, hovoriť a hlasovať podľa svojho svedomia. Ak európska ústava prejde a bude prijatá, je iná vec, aby ju každý, a teda aj predseda Národnej rady, rešpektoval. Čiže prosím vás, ste presným príkladom toho, čo tu bude.

A ohľadne zmluvy o výhradách svedomia, veď o tom, dúfam, budeme rokovať v parlamente. Musím len skonštatovať, že zatiaľ nemáte ani šajnu, o čom táto zmluva je, a miešate tu hrušky s jablkami. Ale veď už taký je život, no.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som len na margo poznámok, ktoré tu odzneli ku kresťanským demokratom, povedať pár poznámok.

Chcem v prvom rade poďakovať sa, že žijem v dobe, keď je možnosť prejaviť v tejto snemovni slobodný názor. Bez postihovania. A chcel by som položiť aj rečnícku otázku. Ak by napríklad občania v niektorej krajine, či už referendom, alebo by sa krajina rozhodla, že neratifikuje túto európsku Ústavnú zmluvu, a napríklad je pred týmto rozhodnutím Francúzsko, potom by Francúzsko malo vystúpiť z Európskej únie? Nemá právo na svoj vlastný názor? Nemajú jeho občania právo vyjadriť iný názor, ako má niekto druhý?

Myslím si, že kresťanskí demokrati sa po celý čas snažia rešpektovať aj Ústavu Slovenskej republiky, a keď táto snemovňa prijme európsku Ústavnú zmluvu, budú ju takisto rešpektovať. Sme zvyknutí, že keď sa prijmú určité veci, tak tieto veci na rozdiel od mnohých iných postojov rešpektujeme.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem iba doplniť poslanca Maxona v tom, že jeho slová neboli nejakým obmedzovaním demokracie. V tomto parlamente si každý, kto má odvahu a kto chcel, našiel priestor, ako povedať to, čo povedať chcel. A ja tu sedím pomerne dlho, aby som to mohol posúdiť.

Pán Maxon však chcel povedať inú vec. Pán Maxon chcel povedať, že u niektorých politikov, najmä z vládnej koalície, sa vyžaduje dokonca vyššia miera zodpovednosti ako u politikov opozície, ktorí na rozdiel od niektorých politikov vládnych strán a tohto parlamentu, predstaviteľov tohto parlamentu vyjadrili nesúhlas so zmluvou, lebo tu každý hovorí o ústave, ono je to Ústavná zmluva, teda je to medzinárodná zmluva. A, žiaľbohu, aj média takto hovoria o ústave, je to medzinárodná zmluva, nie je to vnútroštátna zmluva. A pán Maxon hovoril o tom, že predseda parlamentu a aj teda vládna strana - a v danom prípade je to, žiaľbohu, KDH - by mala mať vyššiu mieru zodpovednosti, pretože mal by tu byť konsenzus vládnych strán združených vo vládnej koalícii. My ako opozícia, samozrejme, nesieme menšiu mieru zodpovednosti za riadenie tohto štátu. A napriek tomu sme ochotní podporiť Ústavnú zmluvu.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Maxon, môžete reagovať na faktické poznámky.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kahanec, možnože je to len také rečnícke, rétorické cvičenie. Vy ste skonštatovali, že vy sa snažíte dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky. Ja by som vám chcel zdôrazniť, že ja sa nesnažím Ústavu Slovenskej republiky dodržiavať, ja ju dodržiavam. A ak som teda hovoril o niektorých veciach, ktoré ja aj s hlbokou dávkou osobnej demokracie nemôžem akceptovať, je to vynucovanie si vašich politických cieľov prostredníctvom vládnej koalície na občanoch Slovenskej republiky. Ak by som v čase, keď sa schvaľovala a ratifikovala Základná zmluva s Vatikánom, len tušil, aké sú vaše ambície, tak by som nikdy za takúto zmluvu nezahlasoval. A to je vec, ktorá ma veľmi trápi a znepokojuje.

B. Bugár, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško, posledný písomne prihlásený z poslancov Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, asi pred dvomi týždňami som navštívil Rím a pri prechádzke okolo Fora Romana ma zaujali tri veľké tabule na múre Forum Romanum. Boli to tri tabule, ktoré ukazovali základné historické etapy vzniku a vývoja Rímskej ríše. Od malého počiatku až po jej vrchol. Bolo fascinujúce vidieť mapu Európy a mapu Rímskej ríše na jej vrchole. Okrem Nemecka, Poľska, severských krajín - tá hranicu tu niekde pri Slovensku išla nižšie, dolu - a, samozrejme, Ruska. Prakticky celá Európa bola súčasťou Rímskej ríše, teda zjednotenej Európy riadenej z jedného centra.

Ako z histórie vieme, po niekoľkých storočiach sa Rímska ríša rozpadla. Rozpadla sa pre vojenskú a mocenskú vyprázdnenosť a vyčerpanosť, rozpadla sa aj pre duchovnú a vnútornú vyčerpanosť.

Druhý pokus zjednotiť Európu nastáva na prelome 8. a 9. storočia v postave Karola Veľkého s tým, že postupne v následných desaťročiach vzniká tzv. svätá Rímska ríša. Tiež niekoľko storočí táto ríša existovala, až nakoniec najmä pod vplyvom národných štátov a nadnárodných celkov sa rozpadla.

Tretí pokus o zjednotenie Európy bol brutálny a predstavoval ho nacizmus a komunizmus. Nacizmus v mene rasistickej ideológie nadčloveka chcel ovládnuť celú Európu, čo sa mu do značnej miery v istej kritickej chvíli aj darilo. A komunizmus v mene svojej ideológie chcel takisto, mal odvekú túžbu východných panstiev napájať svoje kone v Atlantickom oceáne. Našťastie tieto dve ideológie a tieto dva pokusy, bohužiaľ, napriek obrovským obetiam, skončili v troskách.

Dnes sa nachádzame na začiatku zatiaľ ostatného pokusu o zjednotenie Európy, o zjednotenie Európy spôsobom tým, ako boli myslené všetky doterajšie riadené z jedného centra. Že dnes existuje diskusia, či už to je štát, či je to federatívny štát, alebo či je to len cesta k štátu, nie je podstatné. V každom prípade je to minimálne cesta k jednému superštátu, nakoniec sám pán Mečiar na tom stretnutí povedal, že "sa teším na európsky superštát". Čiže či sa teší zajtra, alebo či o 10 - 15 rokov, to aj dnes potvrdil.

Nakoniec sama európska ústava, tu by som rád zdôraznil, že je to Zmluva o Ústave pre Európu, čiže aby sme sa tu neklamali, že to nejde o ústavu. Samotný názov, ide o Zmluvu o Ústave pre Európu. Hovorí o tom, že Európska únia je právny subjekt, že má ministra zahraničia - už sa mi to ani nechce všetko zopakovať. Všetci dobre vieme, že popri základných symboloch obsahuje už základné črty minimálne federatívneho štátu.

Toto bol trošku akademický vstup. Chcem len povedať, že tento pokus o znovuvytvorenie európskeho štátu tu je. Doterajšia, viac ako dvetisícročná história zatiaľ ukazuje, že každý takýto pokus, aj keď trval niekedy niekoľko storočí, stroskotal, že Európa je silná skôr vo svojej rôznosti, v dynamike národov a v ich kultúrach. Ale toto je otázka, ktorá, samozrejme, tým, že je otázkou, ja na ňu nedokážem odpovedať.

Druhá vec je o niečo dôležitejšia. Druhá vec, totiž napriek tomu, že Európe sa nikdy nepodarilo zjednotiť ekonomicky, mocensky, vojensky pod jedným centrom, Európa bola minimálne 2 000 rokov zjednotená kultúrne a civilizačne. Európa - a to sa znovu tu opakujem - bola postavená na základoch gréckej filozofie, rímskeho práva a židovsko-kresťanskej tradície. Ašpiráciou všetkých týchto troch pilierov bolo presné pomenúvanie pojmov. Ašpiráciou gréckej filozofie bolo približovanie sa, ale najmä snaha presne pomenovať pojmy a ich vzťahy. Ašpiráciou rímskeho práva, ktorého sa dodnes dovolávame, bolo presné vymedzenie právnych noriem. Ašpiráciou židovsko-kresťanskej tradície bolo presné vymedzenie a pomenúvanie mravných problémov a vieroučných problémov.

A tu prichádzam k základnému problému tejto ústavy. Charta ľudských práv, ktorá tvorí podľa niektorých len akýsi prídavok ku všetkému, podľa nás tvorí fundamentálny, by som povedal, základ celej tejto európskej ústavy, je napísaná neuveriteľne vágne a relativizujúco. Poviem len tri príklady:

Prvý. V Charte ľudských práv znie paragraf, "každý človek má právo na dôstojnú starobu". Čo to je? Čo to je? Ak by v preambule bolo kresťanstvo a slovo Boh, tak potom si vieme predstaviť, čo to znamenajú tieto slová. Ak v preambule nie je kresťanstvo, nie je Boh, tak táto formulácia otvára cestu k eutanázii.

Ďalšia... Niekto tu vzdychá, ale, pani poslankyňa Černá, vzdychajte ďalej, svedčí to len o tom, že ste tú ústavu nečítali.

V ústave je jeden paragraf, ktorý hovorí, že "reprodukčné klonovanie je zakázané". Vzápätí ďalší paragraf hovorí, že vedeckému výskumu nie je možné klásť odpor. To znamená, že terapeutické klonovanie pokojne bude možné presadiť. A znovu, pokiaľ nie je v preambule ako k súvzťažnému bodu slovo kresťanstvo, slovo Boh, tak výskum napríklad na živých embryách bude možné presadiť pomocou európskej, by som povedal, legislatívy. A o tom, či naša ústava je, alebo nie je v rozpore s európskou ústavou, už nebudeme rozhodovať my, ale 25 sudcov vyzvaných zvláštnym spôsobom v Luxemburgu.

A tretiu už len takú nejakú zvláštnu spomeniem. Paragraf, ktorý hovorí v európskej ústave, že "každý má právo na manželstvo a rodinu". Je to veľmi vágna, veľmi relativizujúca formulácia, ktorá v židovsko-kresťanskej tradícii, do ktorej Európa patrí a na ktorej stojí, je prinajmenšom veľmi problematická.

Už som povedal, že práve pre tieto vágne formulácie, pre tieto viacznačné formulácie nie náhodou, nie pre toleranciu náboženstiev, ale preto, aby tam nebol súvzťažný bod, ktorý im dá zmysel a obsah, pre tieto nemôže, pre tie vágne formulácie nemôže byť v preambule kresťanstvo a Boh, pretože okamžite by sa všetky tieto vágne formulácie dostali do úplne iného svetla a museli by byť úplne ináč vykladané.

Ale čo je vážne. Charta ľudských práv vo svojej nejasnosti a relativizovaní popiera korene európskej kultúry a civilizácie. Práve som povedal, či už grécka filozofia, či rímske právo, či kresťansko-židovská tradícia išli presne smerom k popísaniu jasnému, nie k relativizovaniu. Nič relativizujúce v týchto filozofiách a v týchto ostatných pilieroch nenájdeme. Čiže popiera základy, na ktorých 2 000 rokov Európa bola budovaná.

Táto Charta ľudských práv je kľúčový dokument celej Ústavnej zmluvy. A ja si dovolím dnes povedať veľmi ostré slová, že Charta ľudských práv a preambula, tak ako je daná v tejto ústave, bude jeden z dôvodov, prečo sa zjednocujúca Európa začne v jednej chvíli jednoducho rozpadať.

Napriek tomu, že Charta ľudských práv je vágna, práve v tej vágnosti má spoločného menovateľa. A tým spoločným menovateľom je zbožštený človek. Človek, ktorý má právo na všetko. Ak by som mal použiť trošku parabolu zo Starého zákona, by som povedal, použil slová, budete ako bohovia. Tá vágnosť dáva každému možnosť byť bohom, až na ten dôsledok, že v tej chvíli človek potom väčšinou zbadá, že sme nahí.

Tretia vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, je, že mali by sme si uvedomiť, že sme boli prijímaní do inej Európy, akú nám dnes predstavuje európska ústava. Boli sme prijímaní do Európskej únie, kde mohol každý vystupovať samostatne a brániť svoju národnú identitu. Dnes nás prijme veľkoryso 15 štátov Európskej únie, ktoré mali za posledných 40 - 50 rokov podobný ekonomický, duchovný vývoj a ktoré sú na istej úrovni, 11 z týchto15 štátov veľkoryso prijalo ďalších 10 dodatkových štátov, najmä z postkomunistických krajín. Rád by som však povedal, že týchto 15 štátov, pokiaľ sa dohodne, tvorí nadpolovičnú väčšiny všetkých štátov a tvorí minimálne tých 60 % obyvateľov, ktorí budú určovať týmto 10 štátom, čo majú robiť.

Čiže dnes sa rozhodujeme o tom, či jednoducho prijímame túto úlohu. Dobre, ideme tam, pretože vieme, že nejakým spôsobom budú z toho aj výhody. Ale ak sa tieto vyspelé krajiny, ktoré, opakujem, mali rovnaký vývoj, na niečom dohodnú, my budeme už len počúvať a prijímať ich legislatívu. A týchto 15 krajín to má zabezpečené aj v prípade, že sa prijme Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko a Ukrajina. Znovu to bude len 29 krajín. Znovu bude 15 nadpolovičná väčšina a znovu tých 15 krajín bude mať minimálne 60 % obyvateľov Európy.

Čiže, dámy a páni, sme prijímaní, ale sme prijímaní spôsobom, že ak chcete prísť, tak budete počúvať nás, ktorí máme už nejakým spôsobom s touto Európou skúsenosť. To si treba povedať otvorene.

Teraz by som si dovolil krátky exkurz do minulosti. A prosil by som, aby to už nikto nebral nejako, že to hovorím v zlosti.

Keď sme hlasovali o zvrchovanosti, tak KDH hlasovalo proti zvrchovanosti. Ja stručne poviem aj jeden z dôvodov. Hlasovali sme vtedy podľa mena, tak ako dnes hovoril pán predseda Mečiar, podľa mena sme hlasovali aj pri prijímaní slovenskej ústavy a podľa mena sme hlasovali aj pri zákone o štátnom jazyku. Ja som to vždy chápal ako o niečo veľmi ponižujúce, keď dnešný pán prezident nás vyvolával po mene a televízia priamo do tváre nám dávala mikrofón, aby sme vyjadrili svoj názor. Mal som svoje skúsenosti potom na ulici, ako na to ľudia reagovali, ale prežil som to. Ak bude treba, prežijem aj toto hlasovanie podľa mena. Ale chcem povedať, že princíp takého hlasovania je v prvom rade vystavenie na raport a jeho princíp, aspoň tak ako prebehol prvé tri razy, bol princípom ponižujúcim.

Vtedy, keď sme hlasovali proti Deklarácii o zvrchovanosti, Ján Čarnogurský potom vyšiel na ulicu a tam ho fyzicky ľudia napadli. Pán Mečiar sa vtedy ho zastal z balkóna, kde štrngali šampanským, kde stál, myslím, pán Prokeš, Marián Šťastný a ďalší ľudia, pán Gašparovič, a povedal: "Dajte mu pokoj, nechajte ich odísť do minulosti." A KDH do minulosti neodišlo. Je tu stále. Do minulosti dnešným hlasovaním možno odíde slovenská zvrchovanosť. Ale taký je už život. Rešpektujeme rozhodnutie. Tak ako sme rešpektovali aj rozhodnutie o ústave.

Chcel by som ešte povedať, že jedným z dôvodov, pre ktorý sme my nehlasovali o zvrchovanosti, a nehovorím to dnes, ja som to v rôznych rozhovoroch hovoril často pre noviny, bolo, že po epochálnom páde komunizmu sme kládli dôraz v prvom rade na stabilizovanie demokratických princípov, až od nich sme sa chceli odraziť k štátnosti. Či nám dal ďalší vývoj za pravdu, alebo nie, o tom dnes už nebudem diskutovať, aby som nejatril minulosť.

Jedným z dôvodov, prečo dnes hlasujeme proti európskej ústave, je aj ten, že si myslíme, že Slovensko po 13 rokoch samostatnosti sa nenaučilo ešte vládnuť samo sebe, nemá v sebe zakódované tieto, by som povedal, mechanizmy, ktoré sú pre iné štáty samozrejmé, a že príliš skoro prichádzame o túto možnosť vládnuť sami sebe a znovu sme tlačení do preskočenia jedného prirodzeného organického vývoja, ktorý podľa mojej mienky môže mať neblahé výsledky, pretože znovu preskakujeme jednu etapu, ktorou sme mali prejsť.

Dámy a páni, Európa bez hraníc je fascinujúca vec. Prechádzať z Holandska do Nemecka a vidíte len zaprášené budovy bývalých colných úradov, tu chcem tak trošku podotknúť, že zatiaľ tie colné úrady nikto nebúra, takže mám pocit, ako keby si ešte každý nechával zadné dvierka. Ale je to úžasné, že len zaprášené okná colných a hraničných úradov sú pripomienkou niekdajších hraníc. Nie je to však zase nič také nové. Starý otec mi rozprával, že jeho sestra odišla sama do Rumunska za prácou. Tam sa vydala a tam niekde žije moja rodina. Môj otec mi rozprával o tom, že za prvej republiky chodili na bicykloch po celej Európe bez pasu. Čiže to, čo sa dnes deje, nie je žiadna milosť a nie je vlastne samozrejmosť pre tie národy, ktoré žili v tomto regióne. Až nacizmus, komunizmus a, bohužiaľ, dnes terorizmus stavia ostnaté drôty a prekážky, cez ktoré treba prechádzať. Ale Európa bez hraníc bola veľkou samozrejmosťou vždy a my sme do nej vždy samozrejme patrili.

Európska civilizácia siaha a ovplyvňovala všetky kontinenty sveta, na nej je postavená celá anglosaská a americká civilizácia. Ťažko môže niekto kresťanských demokratov obviňovať, že dnes sa stavajú proti Európe. Boli sme Európanmi za komunizmu, keď sme bránili základné ľudské práva, boli sme Európanmi od novembra 1989 až do dnešných dní.

Napriek tomu s ľútosťou ako hrdý Európan, ktorým som vždy bol, napriek tomu musím s ľútosťou skonštatovať, že za tento návrh Ústavnej zmluvy nebudem hlasovať a budem hlasovať proti nemu.

Ďakujem. (Potlesk.)