P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prepáčte, že som prerušil vystupujúceho poslanca, ale považujem za dôležité informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia o ďalšom priebehu rokovania.

Pán poslanec Minárik svojím vystúpením dokončí dopoludňajšiu rozpravu, potom prerušíme rokovanie Národnej rady do 15.00 hodiny a budeme pokračovať o 15.00 hodine v rozprave vystúpením prihlásených poslancov písomne s tým, že ak by rozprava o tomto bode programu skončila skôr ako o 17.00 hodine, tak by sme prerušili rokovanie a o 17.00 hodine budeme hlasovať o Ústavnej zmluve. Ak sa do 17.00 hodiny rozprava neskončí, budeme pokračovať ďalej a poprosím poslancov, aby boli prítomní v rokovacej sále, pretože hlasovať o návrhu Ústavnej zmluvy budeme vtedy, keď sa rozprava skončí, vystúpi navrhovateľ, spravodajca. Ak to bude v čase do 18.30 hodiny, tak by sme pokračovali v rokovaní. Preruším 42. schôdzu a otvorím 43. schôdzu. Ak by rozprava pokračovala alebo rokovanie o Ústavnej zmluve pokračovalo aj po 18.30 hodine, tak už 43. schôdzu nezačnem, ale by sme skončili dnešný rokovací deň hlasovaním o Ústavnej zmluve. Ak by sa tak nestalo, zajtra o 9.00 hodine pokračujeme Ústavnou zmluvou a po jej hlasovaní 43. schôdzou. Ak by sme dnes Ústavnú zmluvu skončili, zajtra ráno o 9.00 hodine bude pokračovať rokovanie Národnej rady 43. schôdzou a prerušením 42. schôdze.

Toľko, panie poslankyne, páni poslanci. Dnes o 15.00 hodine pokračujeme v rokovaní 42. schôdze.

Nech sa páči, pán predseda klubu, nech sa páči, Hort.

M. Hort, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Len jednu informáciu pre členov výboru pre verejnú správu. Vzhľadom na to, že dnes je snem ZMOS-u, od 12.30 hodiny je pristavený mikrobus pre členov výboru pre verejnú správu. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.

P. Minárik, poslanec: Budem pokračovať tam, kde som prestal.

Keď prekonáme princíp jeden plus jeden, prečo nie viacej osôb a prakticky v akomkoľvek pomere? A takýto výkon raz súd môže národným štátom nariadiť. Veď ak je niečo základné ľudské právo a to bude Európsky súdny dvor unisono so súdom v štáte Massachusetts, tak to platí všeobecne alebo to neplatí vôbec. A prečo by to malo byť inak?

Pokračujem ďalej. V čl. II-10 sa hovorí o práve na svedomie. Na Slovensku náš čaká ratifikácia medzinárodnej zmluvy, ktorá toto právo zaručí tak, že to bude garantovať slobodu, ako málokde na svete. Je pritom zaujímavé sledovať, ako táto zmluva prekáža práve mnohým politikom Európskej únie. Prečo práve oni upozorňujú, že zmluvou so Svätou stolicou, resp. dohodou s registrovanými cirkvami, prečo takúto dohodu Slovensko nesmie mať. Veď práve kvôli článku v charte by nikomu nemala takáto zmluva prekážať. Zaručuje sa predsa to isté právo na svedomie. Navyše, ak samotný článok charty tvrdí, že "právo na výhradu svedomia uznáva v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktorými sa riadi výkon tohto práva".

Nuž, myslím si, že aj tu je to zrejmé, v čom je problém. My tu totiž nehovoríme o jednej a tej istej veci. Svedomie, ako ho chápeme na Slovensku, chápu naši kritici v západnej Európe trochu inak. Rovnako ako na Slovensku pred pár rokmi komunisti. Svedomie môžete mať, majte si ho, ale ak chcete byť lekárom alebo chcete byť učiteľom, tak len také unifikované, únijné.

Alebo ešte iný príklad z charty. Podľa čl. II-49 ods. 3 "prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu". Čo to znamená? Kto o tejto neprimeranosti rozhodne? Tento parlament? Sudcovia nášho súdu, ktorých sme si zvolili tu v Národnej rade v prípade Ústavného súdu? Kdeže. Rozhodnú sudcovia, ktorých ani nepoznáme. A ešte čo je horšie, sudcovia, ktorí nepoznajú Slovensko. Sudcovia, ktorí, obávam sa, budú raz podobne pomýlení ako sudcovia amerického Najvyššieho súdu, ktorí bránia viac odsúdených zločincov ako nenarodené deti.

Charta práv, to je Pandorina skrinka. My všetci, naši voliči budeme raz prekvapení, čo všetko v nej uvidia napísané sudcovia a o čom nikto zo zvolených politikov nikdy nehlasoval. Ako som povedal, každá ústava má aj funkciu definovať vzťahy medzi občanom a štátom, ale aj pomenovať symboly, hodnoty a princípy daného politického spoločenstva, ktorému je určené.

Dámy a páni, pred rokmi bola európska integrácia kresťanským projektom. Hodnoty a princípy boli vtedy jasné. Dnes majú kresťania v Európe problém. Kvôli svojej viere, kvôli svojej viere nemôžu byť komisármi. Odmietajú ich na vedúcich pôstoch výborov Európskeho parlamentu a média ich vykresľujú ako radikálov, akoby kresťanstvo po 20 storočiach bolo radikálne a agresívne. Taká je dnešná Európa - kristofobická a neznášanlivá. Myslím si, že komisárom by sa už nestal ani Schuman, jej vlastný zakladateľ.

Aj preto v oblasti princípu a hodnôt tento dokument je neuveriteľne konfúzny. Ponúka všetko všetkým, azda okrem tých, ktorí nasledujú jej zakladateľov, a preto vlastne neponúka nič.

Zápas o symboly a hodnoty patrí k ústave tak, ako tieto symboly a hodnoty patria k ústave. Preto bol zápas o zmienku kresťanstva, prípadne v Boha v ústave taký dôležitý. A preto bol taký dôležitý aj tento výsledok. Ústava nie je ústavou pre kresťanskú Európu. Pretože ona kresťanskou Európou opovrhuje. Nenašlo sa pre ňu v celom texte ani jediné slovo. Jedno jediné slovo. A na takýchto základoch Európa stáť nemôže. Určite nie vtedy, ak má byť Európa civilizovanou a kultúrnou. Ako povedal Solženicyn: "Európa, ktorá zabudla na Boha, tým začala ničiť samu seba." Táto ústava na Boha zabudla. Ani nezabudla, otvorene ho odmietla. A preto bude ničiť Európu. Ničiť hlavne západnú polovicu tých povestných európskych pľúc, možno nie tak očividne a brutálne, ako sa to dialo vo východnej, ale určite rovnako systematicky.

Dámy a páni, za ústavu, ktorá nie je schopná ani slovom reflektovať, že v každej európskej dedine je kresťansky kostol, za takú ústavu sa nedá hlasovať. Kresťanskí demokrati môžu pri takejto ústave hlasovať len proti.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásili páni poslanci Banáš a pán poslanec Blanár. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Banáš prvý vystúpi.

J. Banáš, poslanec: Len takú krátku poznámočku na margo toho, že Európa zabudla na boha. Pokiaľ viem, tak prvý, kto prišiel s tézou, že židovský boh by mal byť bohom aj kresťanov, bol sv. Pavol, zakladateľ kresťanstva. Ak chceme mať boha v preambule, musíme najprv boha vydefinovať. Čiže moja otázka je, či by bolo KDH pripravené akceptovať boha, kedy bolo jasne vydefinované, že ide o židovského boha? Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcel vrátiť... (Ruch v sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ak skončí pán poslanec Blanár, dostanete slovo na vaše požiadanie.

J. Blanár, poslanec: Chcel by som sa vrátiť k pasáži, ktorú spomínal kolega Minárik, keď hovoril o Charte základných práv. Vyjadril obavu, že táto charta môže jednoducho viesť k zvýšeniu právomoci Únie. Samozrejme, charta - na tom sa zhodneme - má predovšetkým úmysel chrániť občana Európskej únie pred svojvôľou moci. Ale chcem povedať pánu kolegovi, že rovnako v európskej, teda v Ústavnej zmluve sa hovorí, aby nebolo možné zneužiť toto postavenie charty ľudských práv, že táto ústava obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré napríklad vyslovene hovoria, že charta zaväzuje iba tie orgány Európskej únie a členské štáty, pokiaľ uplatnia rovnaké právo, čiže charta nemôže byť argumentom k rozširovaniu právomocí Únie nad rámec ústavy. A toto nebolo vyslovené, pán Minárik, a chcel som to dať na pravú mieru. Čiže nerobme strašiaka z Charty základných ľudských práv.

A ešte som chcel povedať na margo toho citového až, by som povedal, citlivého vyjadrenia v súvislosti s nekrologickým vyjadrením sa ku kresťanstvu v Európskej únii. Keď sme vstupovali do Európskej únie, kresťanstvo nebolo vyjadrené, a pritom ste boli za to, aby sme vstúpili a podporovali ste náš vstup. Nemyslím si, že je nutné, aby bolo explicitne vyjadrené kresťanstvo. To kresťanstvo musí byť v ľuďoch, ktorí tu Európsku úniu napĺňajú. A tu má priestor každý.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Minárik, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie.

Prerušujem rokovanie schôdze, budeme pokračovať o 15.00 hodine, ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Mečiar za Ľudovú stranu Hnutie za demokratické Slovensko.

(Prerušenie rokovania o 12.15 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.01 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to v druhom a treťom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o Ústave pre Európu. V rozprave písomne ešte máme prihlásených osem poslancov.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Mečiar. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Ondriaš.

V. Mečiar, poslanec: Vážené dámy a páni, zúžené publikum, dovoľte, aby som pri tejto príležitosti predniesol návrh, ktorým sa doteraz realizoval pri všetkých historických rozhodnutiach, že hlasovanie či pri zvrchovanosti, či pri Ústave Slovenskej republiky bolo vykonané ako hlasovanie podľa mien.

V zmysle § 39 ods. 5 rokovacieho poriadku predkladám návrh, aby aj hlasovanie o tejto európskej Ústavnej zmluve bolo vykonané podľa mien.

Aby tento návrh mal potrebné náležitosti, súčasne predkladám potrebný počet 30 podpisov. Navrhujem, aby sa o ňom hlasovalo vtedy, keď skončím a keď táto rokovacia sála bude uznášaniaschopná.

Pán predsedajúci, odovzdávam, ale nezriekam sa slova, budem pokračovať ďalej.

Ďalej, dámy a páni, je dôležité, aby som za klub Hnutia za demokratické Slovensko zaujal stanovisko k viacerým otázkam, ktoré boli predložené tu v Národnej rade aj k dokumentu, ktorý dnes prerokúvame.

Ak v roku 1998 dochádzalo k zmene vlády a vládnej koalície, celá história antimečiarizmu bola budovaná na tom, že vznikne usporiadaná koalícia, ktorá bude proeurópska. Ak sa uskutočňovali kroky v tomto smere, či to bolo referendum, či príprava dokumentov a iné, podporovali sme vládnu koalíciu i napriek tomu, že v iných oblastiach nám bolo veľmi ťažko. Ak dnes pri prerokúvaní Ústavnej zmluvy vidíme, že jedna zo strán vládnej koalície s touto základnou strategickou otázkou európskej integrácie sa nestotožňuje, je pre nás zmysel ďalšej existencie tejto vládnej koalície otvorený. A vlastne vzniká pred nami aj otázka, prečo máme takúto koalíciu ďalej tolerovať? Čo spája túto koalíciu? Strategické ciele a záujmy Slovenska nie. V mnohých základných otázkach vznikajú rozpory, žabomyšie vojny, pózy, nie podstatné, ktoré síce deklarujú rozdielnosť názorov a stanovísk, ale spoločný záujem udržať sa pri moci. Či to je dostatočné na to, aby sa vláda tešila istej miere tolerancie zo strany opozície, neviem. Alebo skôr viem, že už nie. Že sa bude musieť správať inak.

Samozrejme, ak sa nám predkladá Ústavná zmluva, tak samotný pojem zmluva znamená rovnosť partnerov, ktorí ho vytvárajú, a zmluvu môžu uzatvárať len plnoprávne a zvrchované subjekty. A to dosvedčuje, že na zvrchovanosť Slovenska sa nesiaha.

Ak sa hovorí o Ústavnej zmluve, tak preto, že zakladá pravidlá medzi štátmi, ktoré budú rešpektovať prijaté zásady tak, aby ani vnútroštátna úprava neprichádzala do rozporu s touto zmluvou a nenarušovala jednotu a ciele Európskej únie. A aj preto, aby sa vnútorné mechanizmy zladili ako medzi centrálnymi orgánmi Európskej únie, tak aj medzi štátmi a Európskou úniou.

Európska únia nezakladá nový štát. Európska únia zakladá medzinárodne právny subjekt, ale zakladá výkon funkcií, ktoré štáty na ňu delegujú, pričom štáty majú právo kontrolovať výkon tejto funkcie a týchto činností a majú právo kedykoľvek si zobrať tieto kompetencie späť.

Zvrchovanosť zo Slovenska neodchádza. Odchádza poverenie výkonom niektorých právomocí.

Preto tí, ktorí majú túto námietku, by mali chápať zvrchovanosť tak, že zvrchovanosť je vlastne nezávislosť štátnej moci na akejkoľvek inej moci vo vnútri i za hranicami tohto štátu. My sa nestávame závislí. Niektorých výkonov práv sa zriekame, aby sme získali ako protihodnotu výhodu.

Je 60 rokov od skončenia vojny. Európa po každej väčšej katastrofe alebo otrase hľadala poriadok, ako svet usporiadať tak, aby bol celistvý a bezpečnejší. Pri týchto pokusoch Európa veľa ráz zlyhala. Teraz je tu znovu jedna šanca vytvoriť priestor dávajúci záruky bezpečnosti, mieru, pokoja a usporiadania vzťahov na báze tohto projektu. Nie dokonalý. Nie jediný možný. Ale jediný, na ktorom sa dokázali štáty a politické subjekty dohodnúť. Preto je možný ako reálny.

Ak hovoríme o týchto veciach a vraciame sa k podstate bytia, o ktoré sa tu zápasí veľa rokov - a humanisti o to zápasia niekoľko sto rokov -, tak prvá otázka je postavenie človeka a chápanie človeka v jeho slobode a v jeho rovnosti. Ak bola kritika režimu za socializmu, tak bola pre obmedzovanie pohybu, pre obmedzovanie zásad rovnosti, a teraz sa nám naskytá možnosť vytvoriť jeden celoeurópsky priestor voľného pohybu ľudí, slobodného konania ľudí, ale aj priestoru rovnosti. Ústavná zmluva tieto princípy zakotvuje.

Ak sa takýto priestor utvára, tak to právo, ktoré sa zakladá pre občanov, znamená v podstate právo byť rovným s občanmi celej Európy, právo na ochranu tejto rovnosti, právo usadiť sa, právo na diplomatickú ochranu, ale aj právo na hlasovanie o politických inštitúciách na území, kde sa zdržuje. O tých, ktoré sú volené ako mestské zastupiteľstvá, regionálne zastupiteľstvá alebo Európska únia. To právo je touto zmluvou garantované všetkým rovnako.

Je to pre nás dobré? Môžem mať dva štandardy práv? Môžem byť menej svojprávny doma a viac svojprávny za hranicami? Poskytujeme výhodu rovnosti, ale za to všetci naši občania získavajú výhodu rovnosti v celej Európe. Ale veď to sme chceli. O tom bol rok 1989, 1990. O tom boli spory, ktoré tu prebiehali desiatky rokov, ako má táto zásada vyzerať.

Rozdiely v čom sú? Ak európska Ústavná zmluva hovorí o tom, že Európska únia bude usilovať o pristúpenie k Európskej charte ľudských a občianskych práv. My sme k nej pristúpili. Ak Európska únia vo svojich zásadách hovorí o rovnosti, slobode a o ďalších veciach, u nás vzniká polemika, či je to možné vôbec prijať, pretože - aj keď to tu nebolo v sále vyslovené, ale pri politických rokovaniach nespočetne veľa ráz - by mohli pod týmito zásadami slobody, rovnosti a všeobecnosti alebo univerzálnosti práva sa akosi prešmyknúť homosexuáli s právom na nomosexuálne manželstvá. Táto obava je zbytočná, pretože právo zakladať rodinu a právny poriadok pre založenie rodiny je právom štátov. Nie právom Európskej únie. A navyše musíme rešpektovať, že aj homosexuáli sú ľudia a majú svoje ľudské a občianske práva, iba pre spôsob pohlavného styku nemožno nikoho odsudzovať a vyraďovať z rovnoprávnosti. Tam sa nedohodneme.

Pokiaľ ide o otázku ochrany týchto práv na celom území Európy, je zverená európskym súdom. Kto ju má vykonávať? Ak má byť jednotná v práve, musí byť jednotná vo výklade práva a výkone práva. To si neberie na seba Parlament ani výkonná moc Európskej únie, tí majú iba zákaz konať inak. Ale či sa koná v súlade s týmito dokumentmi, je právom súdov. Výkon rozhodnutí súdov je potom právom republík. Nadradenosť týchto rozhodnutí nad rozsudkami súdov predstavuje istý zvýšený kontrolný mechanizmus, ktorý sme povinní občanom Slovenskej republiky garantovať. Ak občan Slovenskej republiky bude v Španielsku, Taliansku, vo Francúzsku, Británii, bude mať právo na rovnakú právnu ochranu ako občania týchto štátov. Na to buďme hrdí a nespochybňujme to.

Pokiaľ ide o otázky chápania občianskeho práva, sú zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky, ale samozrejme tak, ako boli zakotvené, sú obohatené o nové prvky v Ústavnej zmluve. A táto kapitola by pre budúcnosť mala byť jednou z tých, ktorá pri príprave novely ústavy bude doplnená a rozšírená. Ústava nám nezakazuje dať občanom Slovenska viacej práv, ako majú v iných štátoch, ale nedovoľuje ukrátiť ich na štandarde jednotnom pre celú Európsku úniu. A to hádam ani nechceme byť občanmi s nižšími právami, s nižším postavením, sami sa ponižovať, keď iní nám chcú umožniť sa povzniesť.

Druhá otázka, ktorá súvisí s postavením Európy, je, samozrejme, závislá od tohto voľného pohybu tak, že na to musia byť napojené mnohé zákony, pretože s tým človekom ide právo na zdravie, právo na sociálne zabezpečenie, právo na prácu, právo usadiť sa, práva politické. A všetko toto sa musí v Európskej únii poprepájať. Zákony Slovenska to dnes neumožňujú v plnom rozsahu a budú musieť byť všetky novelizované. Aj od práva na pobyt, práva na občianstvo a podobne. Budú sa musieť meniť v zmysle týchto zásad.

Pokiaľ ide o otázky prijímania rozhodovania, tak občiansky princíp znamená, že občania volia svojich zástupcov v Európskej únii a títo zástupcovia tvoria Európsky parlament. Je predpoklad, že normy týchto volieb sa budú unifikovať, že zastupovanie v Európskom parlamente bude nadobúdať na politickom i faktickom význame a že zastupiteľský zbor bude vyjadrovať vôľu týchto občanov. Mechanizmy, aké sa budú realizovať, sú otvorené.

Súčasne Európsky parlament rieši aj otázky vzťahov k národným parlamentom, ktoré boli tiež predmetom polemiky na Slovensku, a otvára priestor aj pre národné parlamenty, aby pri predložení každej normy do Európskeho parlamentu bola súčasne predložená národnému parlamentu a tento do šiestich týždňov mal právo povedať svoje námietky, vyjadrenia, pripomienky k tejto zmluve. Pred touto lehotou nesmie byť prijatá. Ak tieto námietky budú vznesené, musí byť o nich konané. Ale musí byť na to vybudovaná, aby bolo právo. Kto to vlastne bude tieto veci robiť? Zo slovenskej ústavy to nevyplýva. Otvorený mechanizmus, ktorý nie je vyriešený. A doriešiť ho musíme.

Ďalej je tu právo, v prípade, že budú prijaté dokumenty, ktoré sú v rozpore s európskou Ústavnou zmluvou, do šiestich týždňov napadnúť na Európskom ústavnom súde neplatnosť týchto dokumentov. Ale čo rieši Ústava a zákony Slovenskej republiky v tomto smere? Nič. Ani inštitúcia parlamentu nie je vybudovaná. Nie je preto dobré, ak v parlamente šéf parlamentu má pochybnosť o schopnosti tejto inštitúcie sa prispôsobiť a tieto normy rešpektovať. To znamená, nemáme víziu vývoja parlamentarizmu.

Ďalej, vo vzťahu k národným parlamentom európska Ústavná zmluva hovorí, že každá komora má jeden hlas. Kde je jedna komora, má síce dva hlasy, ale môže robiť len jeden úkon. A my sme postavili koncepciu Ústavy Slovenskej republiky na tom, že druhú komoru supluje prezident, ktorému Ústavná zmluva nepriznáva žiadne postavenie ani právomoc.

Čiže je tu postavená pred nás zasa otázka, či sme schopní sami seba, parlament prerobiť tak, aby sme vedeli tento mechanizmus prijať, v rámci neho fungovať a rozhodovať. To znamená, mať komoru, ktorá rozhodnutia prijíma, a mať komoru, ktorá posudzuje ústavnosť týchto rozhodnutí aj súlad s medzinárodnými dokumentmi, aj kompatibilitou a jednotou právneho poriadku Slovenska. Sme schopní sa tak prebudovať? Otvorená otázka pre nás. Ak to zameškáme, čas nás vytrucuje. Ak sme schopní abstrakcie a domyslieť veci do konca, tak to urobíme čo najskôr.

Pokiaľ ide o otázky záväznosti zákonov, čoho sa môžu týkať. Hovoríme o jednotnosti občianskych práv a slobode ľudí a rovnosti ľudí, ale hovoríme o tom, že aj Európska únia sa rozvíja v tom smere, vytvára priestor pre voľný trh kapitálu, pre voľný trh práce aj pre voľný trh investícií. Ak sa teda takýto slobodný priestor a trh vytvára, potrebuje správcu. A ten správca tvorí dosť rozsiahlu štruktúrovanú inštitúciu Komisie, Rady a ďalších pomocných inštitúcií, kde Slovensko musí mať spôsob, ako bude v nich pôsobiť, pracovať a rozhodovať a navrhovať. Takisto tam sú mechanizmy prijímania záväzných opatrení, doplnkov a tvorby politiky. Dnes takúto predstavu nemáme. V podstate všetko supluje ministerstvo zahraničných vecí, podpredseda vlády, ale bez vybudovania odborných aparátov, bez vybudovania odborných štruktúr a bez vybudovania jednotného pôsobenia, ktoré by nebolo závislé od politických zmien v zložení parlamentu. Tam sa hľadá skôr kontinuita než nestabilita. Otázka je, do akej miery sa aj ministerstvo zahraničných vecí bude vedieť vysporiadať s touto dvojjedinou úlohou, že je síce ministerstvo zahraničných vecí, ale súčasne aj vnútorný orgán Európskej únie. Ako ho rozdeliť.

Pokiaľ ide o otázky spojené s ďalšími postupmi, ktoré pred nás Európska únia kladie, tak logicky, ak má byť voľný pohyb kapitálu, voľný pohyb služieb, tak bude musieť byť garantované aj dodržiavanie pravidiel. Európska únia tieto veci nerieši, ale naznačuje. Hovorí, že pre budúcnosť možno počítať aj s tým, že môže byť vytvorená otázka bezpečnosti, otázka možnej prokuratúry, otázka výkonu súdnych rozhodnutí, a špecifikuje spôsoby súťaže, ktoré sú vylúčené. Dáva sankciu štátom, čo sa stane, ak porušia pravidlá, ale nemôže dať sankciu občanom. Tá zostáva vo vnútornej kompetencii republiky. Čo to znamená? Že Európska únia nemá typické atribúty štátu, to znamená, štátna moc a štátne donútenie, tie absentujú. Takže ťažko preto povedať, že je to nový štát, ktorý vzniká. Je to prechod k štátu, ktorý neskoršie môže vzniknúť. Ešte to nie je ten možný nový štát. Či sa tak stane, za akých okolností - je otvorené.

Ďalej. Okrem otázok bezpečnosti sú otvorené otázky mieru a obrany tohto spoločenstva. Ak zoberieme celý princíp OBSE, na ktorom bola budovaná bezpečnosť Európy, v Juhoslávii zlyhal. Európa nebola schopná zastaviť krvavý konflikt. Tu sa ponúka iný nový mechanizmus. Prečo ho neprijať?

Nakoniec, ako sme si už uvedomili, že aj keď sme v strede Európy, nie sme pupkom sveta, tak druhé uvedomenie smeruje k tomu, že prijímame princípy globalizácie, berieme do úvahy princípy hegemonizácie a berieme do úvahy aj to, že ťažisko politiky sa z európskych možných konfliktov presúva do ázijskej oblasti. Hľadá sa jednotný spôsob obrany, budovania obrany, od priemyslu cez vedu, výskum, vývoj až k budovaniu jednotných síl. Môže Slovensko na tom získať? Ak bude šikovné, veľmi veľa. Ak nie, budeme len platiť. Otvorená otázka.

Samozrejme, každý takýto trh pôsobí v interakcii s inými trhmi. A tie iné trhy sú takisto štandardizované na väčšie množstvá, väčšie objemy a hľadá sa spôsob komunikácie. Na to treba istý druh politiky, ktorá je zahraničnou politikou. Dnes nikto nehovorí, že Európska únia určuje politiku. Musí rokovať a dohadovať sa o politike, ba vyžaduje, keď sa raz dohodneme, nech to štáty dodržia. A hľadá sa princíp dohody. Ona naznačuje, že sa neskoršie bude integrovať intenzívnejšie. Určuje technické podmienky obchodu, ale neurčuje politické podmienky. Tam sa bude hľadať jednota, aby Európska únia ako subjekt mohla vstupovať vo vzťahov ďalej, pričom nepredstavuje uzatvorené, ale otvorené spoločenstvo aj pre rozvíjanie smerom južným, aj smerom východným - nakoniec Európa končí na Urale ako kontinent. Je to otázka budúcich desaťročí, ako vývoj pôjde.

Pokiaľ ide o otázky ďalšieho prehlbovania integrácie, predsa Európska únia otvára priestor na vytvorenie menovej únie. Chceme prijať euro ako svoju menu, musíme meniť funkcie Národnej banky, musíme meniť mnoho zákonov aj o platobnom styku, aj o dnešných kurzových veciach, aj o podmienkach tranzitu peňazí a finančných operácií. A na to máme čas 4 až 6 rokov. Ak ideme do európskej menovej únie, musíme si stanoviť aj postup, za akých podmienok. Ak sa to všade robí referendom, budeme pristupovať k referendu tak, ako máme dnes štylizované v ústave? Aká bude technika a spôsob prijímania petícií občanov Slovenskej republiky? Aké budú podnety organizácie tam, kde môže až milión občanov poslať svoje kvalifikované stanovisko k Európskemu parlamentu a Únii, aby sa s tým musela zoberať? To všetko sú otázky otvorené pre budúci vývoj a budú čakať odpoveď, na ktorú má tento parlament, alebo keď nedokáže tento, budúci parlament odpovedať. Zatiaľ počujem pochybnosti. Nepočujem riešenia.

Ďalej sú to otázky politík Európskej únie. Možno nemusia byť politiky vyriešené tak, že budú definované v európskej Ústavnej zmluve. Možno by to bolo lepšie deklaráciou, možno netreba upravovať procesné pravidlá tak, ako sú. Možno by európska Ústavná zmluva nemala zakladať priamy kontakt Európskej únie a regiónov. Vyzerá to tak, akoby bola do istej miery poplatná snahám o to, že to nebude únia štátov, ale únia regiónov, čo nie je dobrá tendencia. Možno by mali byť niektoré veci aj v oblasti európskej Ústavnej zmluvy obmedzené na písaný text, nie na to, že sa otvára pre obyčajové práva a podobne. To všetko možno tej zmluve vytknúť, že možno všeličo mať inak, ale nemožno ju neprijať.

Ďalej, samozrejme, rešpektujem i fakt, že tak ako pre kresťanských demokratov, i pre nás je citlivé, o aký základ sa Európska únia opiera. Pokiaľ ide o otázky náboženstva, je tam spojenie v niektorých veciach.

Prvý, Európska únia vyjadruje toleranciu, vyjadruje úctu k histórii náboženskej tradície, vyjadruje ochotu spolupracovať s cirkvami, ale súčasné postavenie cirkvi necháva na legislatívu štátov. Nezakotvuje síce priamu zmienku o Bohu, ktorú sme požadovali a za ktorú sme hlasovali v tomto parlamente, ale zakotvuje kresťanské hodnoty, ako systém začlení do jednotlivých článkov zmluvy. A za toto hlasovali kresťanskí demokrati v celej Európe. Prečo si mám myslieť, že sú kresťanskejší, ako sme my, alebo menej kresťanskí, ako sme my, ak to prijali? (Reakcia z pléna.)

Len, Ferko, vy chcete za to hlasovať, nie Pán Boh. Tak si to musíme povedať.

Pokiaľ ide o tieto otázky, tak si ich postavme, či prijímame tento princíp tvorby postoja Európskej únie k hodnotám kresťanstva, ktoré bez výhrad akceptujeme, a či ich prijímame v takomto chápaní, ako nám ich európska Ústavná zmluva kladie pred seba? Nakoniec musíme rešpektovať aj fakt, ktorý kardinál Tomko pri jednej z návštev povedal veľmi jednoznačne: Ak má prebiehať vo svete niekde nová evanjelizácia, tak musí začať v Európe. Je to fakt. (Reakcia z pléna.) To bol ten, ktorý tu evanjelizáciu robil v celom svete. (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás o väčší pokoj.

V. Mečiar, poslanec: Pobavte sa. "Co se škádlívá, to sa rádo mívá".

Pokiaľ ide o tieto otázky, prijímame ich v zmysle tom, že sme pripravení reagovať na rozvíjanie tých hodnôt, ktoré kresťanstvo predstavuje a ktoré v tomto dokumente zakotvené sú.

Z hľadiska alternatív k tejto európskej zmluve bolo dnes povedané, prečo prijímať túto európsku Ústavnú zmluvu, nech je to tak, ako to je. Nuž ale, vážení, veď sami si šliapeme po jazyku. Európska Ústavná zmluva znamená, že zjednocuje tri zmluvy, ktoré sme prijali, zjednocuje podmienky prístupu, ktoré vyjednával kresťanský demokrat, a uzákoňuje ich v podobe Ústavnej zmluvy. Od 85 do 90 % sú texty totožné. Tých 10 % sú odlišné. Tak ako teraz povieme, že to, čo je dnes dané, neplatí. Že raz sme to prijali a druhýkrát to odmietame, lebo sa to inak volá? Veď je to ten istý rozsah práv! Kresťanský demokrat sedí v Európskej komisii, ktorý má garantovať, že tieto práva budú dodržané. To sú tie záväzky, ktoré on osobne dojednával, za ktoré hlasoval, sedel v tej komisii, ktorá pripravovala európsku Ústavnú zmluvu. Vtedy v tomto parlamente bolo ticho, nedostal žiadny pokyn, ako má postupovať. Dnes prijal poverenie, ktoré mu táto politická strana dala, vláda Slovenskej republiky, aby Slovensko zastupoval v zmysle tejto Ústavnej zmluvy. Má iné poverenie? Potom treba vyvodiť závery a nemal by tam byť. Takisto ja som hlasoval za predsedu tohto parlamentu preto, že som bol presvedčený, že podporuje európsku Ústavnú zmluvu. Aj s tým som mu dával hlas pred dvomi rokmi. A kde mám výsledok? (Ruch v sále.)

Ja som to už raz hovoril, pán poslanec má taký mechanizmus, on sa zapne a potom sa musí vypnúť. Vydržte, tolerujte ho, on za to nemôže.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec.

V. Mečiar, poslanec: Zasa je teda postavená otázka, ako budeme chápať doterajšie záväzky, doterajšie postupy a princípy, keď v konečnom dôsledku povieme starú známu zásadu "áno, ale nie". Sme za ústavu, ale nie túto. Toto som zažil v roku 1992. Sme za zmluvu, ale nie túto. Sme za záväzky, ale nie tieto. Tak začo sme potom?

Pretože nemôžeme trpieť politickým rozdvojením, musíme potom jednoznačne povedať, že prijímame to, čo je možné, nechápeme to ako moment statický, ktorý sa nebude vyvíjať, sme pripravení pracovať na aplikácii a zavedení tejto zmluvy do vnútorného ústavného právneho poriadku Slovenskej republiky, sme pripravení vysvetľovať občanom rozsah ich práv, povinností a takisto subjektom. Sme pripravení vysvetľovať rozsah oprávnení Európskej únie. A tiež sa mi zdá niečo prehnané, keď určujú, ako má byť krivá uhorka, aby bola eurouhorka, tak mi to pripadá smiešne. Ale beriem to tak, že v tejto chvíli je to tak, nemusí to tak byť o rok, dva, budeme usilovať o tieto zmeny a zdokonalenie. Ale musíme mať pre to vždy priateľov, spojencov a hľadať porozumenie.

Na konferencii, ktorá bola nedávno, som povedal, je lepšie mať nedokonalé pravidlá ako žiadne pravidlá. Ak sa tu nejaké pravidlá zavádzajú s vedomím o tom, že nič nie je dokonalé a všetko bude podliehať vývoju, ich akceptujeme a prijímame.

Klub Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko bude hlasovať za prijatie európskej Ústavnej zmluvy. Pre nás nie je to otázka tohto okamihu, pre nás sa dovršuje cesta, ktorú sme začínali v rokoch 1991 - 1992 k samostatnosti Slovenska, ktorá nebola cieľom samoúčelným, ale cieľom žiť a byť pri rozhodovaní, byť rovní a rovnoprávni pri rozhodovaní, integrovať sa, nie izolovať sa. Slovensko, krajina, ktorá bude hľadať prosperitu a rozvoj, a nie uzatvárať sa a vytvárať skanzen.

Dámy a páni, to je moje presvedčenie a názor. Veľa bude treba ešte urobiť pre aplikáciu. Je dobré, že zaznievajú rozdielne názory. Právo na názor je výsostne demokratické právo, ale má aj opak. A to hovorí o zodpovednosti, zodpovednosti za to, ako konám, a aj zo zodpovednosti za to konanie vyvodiť záver. Ak iba deklarujem rozpor a som proti strategicky závažnej otázke, je otázka spoplatnenia štúdia aj v programových cieľoch a v princípoch existovania tejto vládnej koalície, treba z toho urobiť záver a ten záver by mal byť jednoznačný.

Ďakujem za pozornosť, želám všetkým veľa zdravia a úspechov pri schvaľovaní tejto Ústavnej zmluvy. Ak vzniknú Spojené štáty európske, budem rád a rád by som sa toho dožil, aj keď si nemyslím, že to bude za 10 rokov. Všetko dobré. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca Mečiara s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán Mečiar, vy ste povedali, že ak jedna vládna strana nesie laso za európsku zmluvu, mali ste na mysli KDH, tak táto koalícia stratila dôvod na existenciu a teraz ste to znovu zopakovali, že treba z toho vyvodiť dôsledky. Nuž dovoľte, aby som vám niečo pripomenul.

V rokoch 1990 - 1991 ste boli superfederalista. Čarnogurského a KDH ste chceli vyhodiť z vlády, pretože nechcel, aby vo vládnom vyhlásení bolo spomenuté slovo federácia. Potom ste do volieb 1992 išli s piatimi možnosťami štátoprávneho usporiadania. Potom ste v júli 1992 prijali zvrchovanosť, deklaráciu. Potom ste 1. septembra prijali ústavu, ktorá v mnohých ohľadoch zavádzala dvojprávny stav v Česko-slovenskej republike, ale prosím. Potom ste na jeseň povedali, že Česi sú zodpovední za rozpad štátu. A ešte pred tým ste povedali, že ich dokopete do federácie. Potom ste sa stali zakladateľom Slovenskej republiky a dnes obhajujete európsky superštát.

Pán Mečiar, môžete nám vo všeličom radiť, ale v týchto otázkach by som vás prosil, keby ste si ušetrili energiu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán predseda, dámy a páni, desiatky rokov dozadu som dúfal, že Slovensko sa raz zaradí medzi demokratické štáty. Pred 15 rokmi k tomu vznikla legálna podmienka a vlani sme sa, chvalabohu, zaradili a boli sme prijatí do Európskej únie. Na dnešný deň som sa tešil a osobne ho beriem ako slávnostný deň. Mrzí ma, že pri takomto slávnostnom dni a takej závažnej otázke, pán premiér, okrem dvoch pánov ministrov tu nemáme vládu, to ma mrzí, to je úprimné. A na druhej strane chcem povedať a podporiť pánov Mečiarov návrh, aby sa hlasovalo menovite, a budem rád a budem hrdý a rád sa postavím a budem hlasovať za prijatie tejto ústavy. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vnímam celkom jasne a konkrétne určité rozpoloženie a citové výlevy kolegov z KDH, ktoré sprevádzali vystúpenie pána predsedu Ľudovej strany HZDS Dr. Mečiara.

Keď stála pred rokom-dvoma otázka, či Ľudová strana HZDS sa hlási k európskej myšlienke a Európskej únii v proklamatívnej forme alebo skutočne, prišla prvá odpoveď vo forme nášho postoja a prístupe k referendu. Na základe toho, čo dnes v tézach predniesol predseda Ľudovej strany HZDS Dr. Vladimír Mečiar, je jasné a verím, že je to jasné aj kresťanským demokratom, že hovoril v iných kategóriách. Kde jasne definoval, čo to znamená zmluvu prečítať, preštudovať, domyslieť, pochopiť, aplikovať, ale ako výhodu pre Slovenskú republiku a jeho občanov. A naznačil tu aj program s rozpracovaním najmenej v rozsahu výhľadových východísk a úloh Slovenskej republiky ako celku do najbližšieho obdobia. Takže myslím si, že po tomto vystúpení musí byť celkom jasné, akým spôsobom pristupuje Ľudová strana HZDS k problematike euroústavy, teda Zmluvy o Ústave pre Európu, ale aj k ďalšiemu vývoju Slovenskej republiky v rámci tohto útvaru a celku.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán Mečiar, môžete reagovať na faktické poznámky.

V. Mečiar, poslanec: Samozrejme, že musím reagovať na Ferka Mikloška, beriem do úvahy, že človek po 16 rokoch je starší, veci sa zlievajú, obrazy splývajú a nemusí jasne vidieť všetko, čo sa dialo, ani interpretovať, čo v tom čase bolo. Boli sme pritom obaja.

Pokiaľ išlo o základy, v roku 1990 moja prvá vláda po slobodných voľbách mala v programových cieľoch slovensko-české vyrovnanie. A bola vtedy otázka, či sa tieto ciele naplnia. A napĺňali sa a končili novelou ústavy, ale prípravné rokovania, ktoré vrcholili v Hrzánskom paláci, skončili neúspechom, pretože, Ferko, zbavili ste ma predsedania za slovenskú stranu, prevzali ste to do svojej strany a oznámili, že federáciu nedovolíte rozpustiť, ani ju nikto nechcel rozpustiť.

Pokiaľ išlo o vývoj po roku 1991. Základné rokovania o Česko-Slovensku prebiehali medzi KDH Jánom Čarnogurským a Václavom Havlom. Skončili ste hanebným neúspechom a rozpadom strany v roku 1992. Do toho prichádza HDZS s alternatívami, nie päť, ale konfederácia, ktorá znamenala samostatnú právnu subjektivitu Slovenska alebo samostatný štát. Už nefalšujte dejiny! Zakladali sme štát, bohužiaľ, ste nám nepomáhali. A čo mi bolo ešte viacej ľúto, to bola vaša téza, pol druha roka vám trvalo, kým ste prijali sľub poslancov, bola vaša téza pôsobiť ako červotoč.

Pokiaľ ide o tento ústavný poriadok a všetko ostatné, ja to prijímam tak, že na starých animozitách nemožno budovať nový svet - ani novú Európu, ani nové Slovensko. Ja sa držím historických faktov nie preto, že chcem reminiscencie a urážky. Staré hriechy patria minulosti. Svet nepatrí tým starým nenávistiam, patrí novému porozumeniu spolupatričnosti a vzájomnej úcte. Tak nám Boh pomáhaj! (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš. A pripraví sa pán poslanec Žiak.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, mám len pár pripomienok k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o Ústave pre Európu, je to tlač 932.

Prvá poznámka, nesúhlasíme s tým, že v prípade Zmluvy o Ústave pre Európu ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Zmluva o Ústave pre Európu patrí medzi zmluvy podľa čl. 7 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ja budem tento odsek citovať: "Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom." Preto sme za to, aby Zmluva o Ústave pre Európu bola potvrdená referendom.

Druhá poznámka. I keď pozitívne hodnotíme Chartu základných práv Únie, Zmluva o Ústave pre Európu v čl. I-3 hovorí, že "Únia je založená na sociálno-trhovom hospodárstve". Trhové hospodárstvo vytvára veľkú sociálnu nerovnosť, ako sa môžeme presvedčiť všade vo svete, kde bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú.

Ja by som uviedol aspoň dva príklady. Napríklad ročný príjem 691 dolárových miliardárov v minulom roku sa rovnal hrubej domácej produkcii, ktorú vyrobilo v roku 2002 v bývalom socialistickom bloku 126 mil. obyvateľov. Druhý príklad. Podľa správy OSN Transition 1999 transformácia na trhové hospodárstvo po roku 1989 v bývalom socialistickom bloku spôsobila smrť 9,7 mil. obyvateľov. Toto je len počet obetí do roku 1999.

Pretože trhové hospodárstvo vytvára systém veľkých korporácií, ktoré svojimi finančnými možnosťami účinne ovplyvňujú mienku občanov a legislatívu, preto poslanci za klub KSS nepodporia Zmluvu o Ústave pre Európu.

Ďakujem za pozornosť.