V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého navrhol gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Milanovi Murgašovi.

M. Murgaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igor Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 593/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 1054, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené príslušným § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej, teda 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-vecnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorá sa týka oblasti lízingov, a osobne považujem tento návrh za veľmi užitočný pre spriehľadnenie operácií, ktoré musia dennodenne vykonávať podnikateľské subjekty.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto nehlási do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Prerušujem rokovanie. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať rokovaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1055. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí 1059.

Slovo má pán poslanec Jarjabek. Prosím, uveďte návrh zákona.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, kolegyne a kolegovia, s kolegom pánom poslancom Dušanom Čaplovičom navrhujeme tejto ctenej snemovni novelizovať zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a zmeniť zákon č. 195/2000 Z. z. v znení zákona č. 147/2001 Z. z. a č. 206/2002 Z. z. Krátke zdôvodnenie, ak dovolíte.

Vieme všetci veľmi dobre, aký je dnes silný vplyv masmédií na formovanie hodnotových postojov mladej generácie. Spropagovaní televízni hrdinovia sa stávajú vzormi správania pre ešte nezorientovaných ľudí, ktorí nemajú skúsenosť s tým, že nie všetko, čo na obrazovke vidia, sa zhoduje s realitou. Len pred niekoľkými dňami prebehla tlačou informácia, že štvorročný chlapec "riešil" svoj problém s mladším bratom matkinou pištoľou. Nestalo sa to našťastie u nás, ale množstvo iných, hoci možno vekom aktérov menej flagrantných prípadov sa už stáva aj u nás. Veď televízne vzory sa aj po tých najbrutálnejších súbojoch pred kamerou vynárajú s ligotavým úsmevom na tvári, tak prečo by to malo byť inak v realite? Vplyv masmédií je skutočne až neuveriteľný, až taký, ktorý by i najväčší pesimisti nevedeli predpokladať.

Ochranu mladých ľudí pred negatívnymi vplyvmi médií naše zákony riešia. Prax však ukázala, že v právnych predpisoch nie je vyriešený zákaz vysielať v čase, keď televízie masovo sledujú aj deti a dospievajúca generácia upútavky na večerné, v súlade so zákonom vysielané relácie obsahujúce scény reálneho násilia. V navrhovanej novele zákona teda chceme túto medzeru v právnych predpisoch odstrániť.

V priamej súvislosti s navrhovaným doplnením zákona je aj druhá navrhovaná zmena, keď navrhujeme doplniť vekovú kategóriu divákov do 15 rokov pri klasifikácii programov podľa vekovej vhodnosti. Asi sme chceli byť priveľmi tolerantní, keď sme zákonom vymedzili iba najnižšie vekové kategórie divákov, ktoré treba pred istými druhmi programov chrániť. Možno práve, možno aj preto v týchto dňoch musíme znižovať prah trestnej zodpovednosti mladistvých. Tam, kde zlyhala prevencia, musí našu malú predvídavosť riešiť represia. Súdy budú stíhať v budúcnosti možno 14-ročných páchateľov, ktorí nerobia podľa svojho vedomia nič iné, len do praxe prenášajú, čo sa naučili z relácií, ktoré nesledovali potajomky a napriek zákazu rodičov. Rodičia sa pritom spoľahli možno práve na to, že v príslušnom "okienku" televízora bola relácia kvalifikovaná ako vekuprimeraná.

Preto sa nazdávam, že ak jednou rukou schvaľujeme možnosť skoršieho postihu mladistvých, potom je našou mravnou povinnosťou napraviť svoju neúmyselnú chybu a do zákona vrátiť vekovú kategóriu do pätnásť rokov ako skupinu divákov, pre ktorých niektoré typy programov nie sú vhodné. V oboch prípadoch ide len o precizovanie jestvujúcich právnych noriem bez akéhokoľvek vplyvu na peniaze, pracovné sily či náročnosť pracovných výkonov.

Preto by som vás prosil v tomto prípade aj v mene kolegu Čaploviča, aby ste túto právnu, resp. novú normu tohto zákona podporili. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport... Pani Erzsébet Dolník, prosím, predneste svoju správu.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Zb. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1055), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. februára 2005 č. 1059 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu ma určil výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením z 8. marca 2005 č. 343. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Hodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte predtým ako navrhnem postup pri prerokúvaní tohto návrhu, dovoľte dve-tri vety z mojej vlastnej úvahy. Ako spravodajkyňa chcem zdôrazniť, že považujem za opodstatnený návrh pánov poslancov a plne sa s obsahom stotožňujem, teda súhlasím. A je dôležité, aby sme ho aj prijali. Len chcem pripomenúť, že po konzultácii s právnikom príslušnej Rady pre vysielanie a retransmisiu som sa presvedčila, že zákon by mal byť novelizovaný ako celok. Zdôraznil to aj príslušný pán právnik tejto rady a v samotnom zákone je množstvo ďalších podobných väčších či menších nedostatkov, ktoré by rada zmenila a privítala by novelizáciu tohto zákona. Mám tu so sebou zhruba 15 takých návrhov, ktoré by oni považovali za potrebné upraviť.

Zistila som, že aj na ministerstve kultúry sa už pracuje na jednej z častí tohto zákona, ktorá sa týka digitalizácie vysielania. Pán minister mi včera potvrdil, že skutočne sa na tom pracuje. To znamená, že bolo by na zváženie, či nenovelizovať celý zákon a nielen túto časť, ktorú ako, ešte raz zdôrazňujem, z obsahovej stránky považujem za správnu. Toľko z mojej úvahy.

Ďalej s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. februára 2005 č. 1059 prideliť návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 1055), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Podracká a navrhovateľ. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvý vystúpi navrhovateľ.

Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať aj v tomto smere pani spravodajkyni aj za jej osobné názory, aj za názor, ktorý prezentovala do istej miery ako všeobecnejší po konzultáciách. Chcel by som len pripomenúť jednu vec, že aj my pociťujeme potrebu urobiť všeobecnú novelizáciu zákona o vysielaní a retransmisii. Jednoducho život potvrdil, že tento zákon z hľadiska svojej životnosti potrebuje isté aktivity v tomto smere i z istého sprítomnenia reality do tohto zákona.

Myslím si, že v druhom čítaní, keď prejde tento náš návrh do zákona, v druhom čítaní sa otvára možnosť doplniť všetky, alebo keď nie všetky, teda podstatnú väčšinu tých najpálčivejších problémov, ktoré v tomto zákone sú. Ušetríme len čas, že to nebude v podstate vládny návrh, ale že to takýmto spôsobom sa stane návrhom nás všetkých, resp. návrhom tejto snemovne, ktorá takýmto spôsobom legislatívne v druhom čítaní môže zasiahnuť do zákona o vysielaní a retransmisii, kde, myslím si, sa tie najpálčivejšie veci dajú vychytať.

Takže ja len veľmi pekne ďakujem a poprosím, aby ste ho podporili.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, chcela by som nadviazať na slová pani spravodajkyne, že by bolo treba zákon novelizovať ako celok, pretože ani som nevedela, že tam je až 15 ďalších miest, ktoré by bolo treba opraviť.

Osobne, keď sa zaoberám televíznym vysielaním či spravodajstvom televízneho vysielania, ma zaujal jeden problém, ktorý, si myslím, by bolo treba tiež v tomto zákone upraviť a to je problém, ktorý sa netýka dieťaťa ako objektu násilia, o čom je vlastne aj predkladaná novela, ale zaujíma ma problém dieťaťa ako subjektu násilia, dieťaťa ako subjektu práva, dieťaťa ako subjektu, keď je podľa môjho názoru istým spôsobom zneužité v istej zlomovej životnej situácii priamo povedzme v spravodajstve.

Dieťa ako subjekt, teda dieťa, ktoré je priamo účastné vo vysielaní, podľa môjho názoru dostatočne ochránené nie je. Predkladatelia novelizujú to, čo novelizujú, a mňa teda v tejto súvislosti zaujíma § 20 tohto zákona, ktorý je hneď za tým § 19 ako ďalší. A ako príklad teraz uvediem, o čo mi vlastne ide. Tento paragraf sa volá Ochrana maloletých a v spomínanej časti zákona je zabezpečené všetko pre to, aby vysielateľ, citujem, "zabezpečil vysielanie programov alebo iných zložiek programovej štruktúry tak, aby nenarušili psychický alebo morálny vývin maloletých, najmä takých, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé neodôvodnené násilie".

Takisto sa mi zdá, že toto dieťa je len objektom tohto násilia vo všetkých formách a počíta sa s dieťaťom, ktoré buď sedí doma pred televízorom, alebo nejakým iným spôsobom je nejakým spôsobom ním manipulované a je objektom násilia. Ako príklad tohto dieťaťa ako subjektu chcem uviesť takúto skutočnosť, ide o vysielanie televízie Markíza z dní 11. februára, 14. februára a 16. februára tohto roku, kde dieťaťom podľa mňa subjektom násilia bola 8-ročná Majka z obce Sucháň pri Veľkom Krtíši, ktorá sa pokúsila o samovraždu kvôli navonok proklamovanej hádke s bratom o bicykel. Všetci ste to videli. Bolo to dostatočne medializované. A ja považujem za neetické toto vysielanie, najmä to prostredné 14. 2., keď kamera nasnímala šokujúci záber krku dievčatka, na ktorom bola zreteľná ryha po povraze. Dieťa bolo po 48-hodinovej hypoxii mozgu zachránené a prebraté k životu.

Moderátor namiesto toho, aby po takomto traumatickom zážitku zachoval súkromie a intimitu dieťaťa, s mikrofónom vošiel až vlastne do veľkého detailu tváre, aby sa dieťaťa opýtal, prečo sa vôbec neteší domov, a aby si počkal na odpoveď, kým mu psychicky i fyzicky oslabené dieťa odpovie, že sa neteší, lebo je veľmi smutné. To, čo malo byť čímsi ako spovedným tajomstvom alebo čímsi, čo sa uchováva v spise psychoanalytika alebo psychiatra a má byť utajené a má byť súčasťou integrity detskej osobnosti, v podstate bolo medializované a použilo sa ako nástroj trhového zvýšenia sledovanosti alebo, ako by som to nazvala, proste bolo to zaujímavé a myslím si, že aj tu musí byť miera, pokiaľ sa má zájsť.

Medializovať detský pokus o samovraždu takýmto spôsobom považujem za bezprecedentné, ale to je otázka etická, ktorá by sa možno nestala, keby nebola legislatívna diera práve v zákone o vysielaní a retransmisii. Za takýto prístup k dieťaťu ako subjektu práva by mala byť televízia po patričnej úprave v zákone podľa môjho názoru pokutovaná. Dieťa, aj keď to nedokáže v životnej zlomovej situácii proklamovať, má právo na ochranu svojej osobnosti a na nezasahovanie médií do jeho psychického súkromia trhovým spôsobom, ktorého vyústením je vyššia sledovanosť spravodajstva bez ohľadu na jeho psychický stav.

V Dohovore o právach dieťaťa, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Spojených národov 20. novembra 1989, sa v čl. 16 pod názvom Ochrana súkromia uvádza: "Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť."

V nadväznosti na tento citovaný čl. 16 a v nadväznosti na príklad, ktorý som uviedla, myslím si, že toto právo dodržané nebolo, vynasnažím sa po porade s právnikom aj po konzultácii na Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva upraviť paragrafované znenie zákona o vysielaní a retransmisii v § 20 tak, aby sa takéto prípady neopakovali, a dúfam, že zákon prejde do druhého čítania. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Lintner. Ešte, pardon, pán poslanec, vráťte čas, prosím vás, pánovi poslancovi Lintnerovi, ešte pani poslankyňa Majdová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Lintner ako prvý.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, budem reagovať na to, čo ste vyslovili. Keďže sme sa mali možnosť rozprávať, viem, prečo ste rozprávali tak, ako ste rozprávali, ale predsa len mi to nedalo a budú to skúsenosti z mojej bývalej profesie. Lebo je to o tom, že keby to televízia, a teraz už k tomu charakteru toho šotu nejdem, lebo, samozrejme, sa dá všelijako stvárniť, ale berme to tak, že odvysielala to, čo ste presne popísali.

Keby to nebola odvysielala, tak kto sa dozvie o tom dieťati, že takto konalo a že je povedzme dôsledok istej situácie v rodine? Lebo ak by platilo to, čo ste nastolili, no tak potom nevidíme ani obrázky vychudnutých detí z afrických krajín, kde trpia na všelijaké choroby, pretože by to nemohli ukazovať televízie a naša účasť s daným problémom by sa hneď vzdialila alebo bola by vzdialená, ako keď to vidíme priamo. Aj tu si myslím, že sa vyvolala skôr spoluúčasť tých, čo to sledovali. Hovorím, dá sa to stvárniť mnohými spôsobmi, len neviem, či je dobrá cesta upravovať v legislatíve, aby jednoducho médiá mali nejakú hranicu. Je to len o tých ľuďoch, ktorí v médiách stvárňujú tieto veci, ale neviem, či je dobrá cesta upravovať to v legislatíve.

Čiže som za to, aby tento zákon išiel do druhého čítania, budeme ho aj my podporovať aj v zmysle toho, čo povedala pani spravodajkyňa, lebo si myslím, že ten zákon platí viacero rokov a život ukázal, že niektoré ustanovenia treba upraviť, ale k vášmu postoju a k vášmu postupu by som vyjadril nesúhlas.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Majdová.

M. Majdová, poslankyňa: Chcem len veľmi krátko zareagovať. Tiež som videla túto správu a priznám sa, že ako zdravotníka ma zarazilo, že vôbec bolo povolené redaktorovi, a je jedno, ktorej televízie, dostať sa tak blízko k dieťaťu. A teraz sa nebudem baviť o tom, či tento zákon áno alebo nie, ale bola som zdesená z konania zdravotníkov a príbuzných tohto dieťaťa, ako je možné, že vôbec súhlasili s tým, aby sa redaktor dostal do tesnej blízkosti dieťaťa a obťažoval ho naozaj nevkusnými a nevhodnými otázkami. Keďže som robila niekoľko rokov na IS-ke, pýtam sa, kde boli rodičia a kde boli zdravotníci, ktorí sa o toto dieťa mali starať?

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Možno, pán Lintner, tu ide o dva pohľady, akože mužský a ženský. Ja ako matka to vnímam tak, že keby sa to stalo môjmu dieťaťu, tak by som si neželala, alebo by to bolo vlastne znehodnotenie môjho materstva alebo chyba aj v akomsi princípe. Ide tu o mieru. Táto miera podľa mňa bola prekročená. Neviem ju vôbec nejako kvantifikovať, kde miera končí a kde sa začína prekračovanie miery. Ale myslím si, že tá etická a psychologická rovina problémov by nemala byť vylúčená zo zákona. A to, že to v spravodajstve bolo 3 dni, na to sa zabudne, lebo pamäť davu trvá 2 mesiace, ale v tom dieťati to ostane na celý život. Tak ak sa tu hovorilo aj v súvislosti s prerokúvaním Trestného zákona, že treba mať na zreteli nielen tých, ktorí páchajú to násilie, ale aj obete, tak toto dieťa je v istom zmysle psychologickou obeťou vysielania.

V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal pán minister Palko. Člen vlády má právo vystúpiť, kedy o to požiada. Nech sa páči, pán minister.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prepáčte, som tu kvôli inému bodu, ktorý príde na rad o chvíľku, ale cítil som potrebu veľmi krátko vystúpiť a poďakovať sa pánu poslancovi Jarjabkovi za tento návrh a poďakovať sa za vystúpenie pani poslankyni Podrackej aj za poznámku pani poslankyne Majdovej.

Tento zákon je výsostne dôležitý a mal by reagovať na určitú devastáciu, ktorá sa šíri z masovokomunikačných prostriedkov. S kolegom poslancom Minárikom sme konštatovali ako kádeháci, že máloktorý zákon nás napĺňa takou hanbou ako tento, ale hanbou za to, že sme ho nenavrhli my sami, a máloktorý zákon nás napĺňa takouto radosťou ako tento, radosťou za to, že poslanci KDH zaň budú môcť hlasovať.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte s faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra Palka pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Nedá mi, pán minister, aby som nezareagoval, lebo aj nás, aj my môžeme vysloviť, že nás to bude napĺňať radosťou podporiť tento zákon, len si myslím, že treba v každom zákone vecne riešiť problémy a nedívať sa naň niekedy z pohľadu možno ideového, možno aj veľmi ortodoxne osobného. Čiže aj my s radosťou podporíme tento zákon a budeme sa však snažiť postrážiť všetky úpravy, ktoré sa v ňom objavia, tak, aby sa nepoškodilo aj vysielanie.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ Jarjabek, želáte si vystúpiť? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní pokračujeme bodom

správa o opatreniach, ktoré boli zo strany štátu prijaté na ochranu majetku akcionárov 1. garantovanej, a. s., v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní.

Správu ste dostali ako tlač 1045. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 1045a.

Dávam slovo ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánovi Vladimírovi Palkovi a žiadam ho, aby správu uviedol.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správu o opatreniach, ktoré boli zo strany štátu prijaté na ochranu majetku akcionárov Prvej garantovanej, a. s., v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní, predkladám na rokovanie Národnej rady v zmysle uznesenia č. 1429 zo dňa 18. januára 2005.

Materiál bol spracovaný v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, konkrétne s jednotlivými dozorovými prokurátormi na základe vyhodnotenia vyšetrovacieho spisu, a s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Aj keď toto ministerstvo v prípravnom konaní nezasahuje do trestného konania, snaží sa vytvárať také legislatívne podmienky, aby orgány činné v trestnom konaní mohli konať vo veci ochrany majetku občanov v čo najväčšom možnom rozsahu, čo je aj obsahom záveru predkladaného materiálu.

Cieľom materiálu je na základe súčasného štádia trestného konania informovať poslancov Národnej rady o konkrétnych opatreniach prijatých na ochranu majetku akcionárov Prvej garantovanej, a. s., v súvislosti s trestným stíhaním štatutárnych orgánov spoločnosti Prvá dôchodková, a. s.

Štatutárne orgány spoločnosti Prvá dôchodková uzavierali s občanmi zmluvy o odkúpení akcií spoločnosti Prvá garantovaná so záväzkom spätného odkúpenia akcií za určité časové obdobie. V počiatočnej fáze vyšetrovania boli zo strany prokuratúry zaistené účty v bankách, zaistené, zaknihované cenné papiere vedené na účtoch spoločnosti Prvá garantovaná a Prvá dôchodková a tiež na účtoch obvinených. Polícia ďalej vykonáva priebežný monitoring zaistených cenných papierov. Vďaka doterajším postupom orgánov činných v trestnom konaní si akcionári môžu ďalej uplatňovať svoje akcionárske práva a zároveň sú aj chránení voči neoprávnenej zmene majiteľa akcií.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v tejto súvislosti plne podporuje rekodifikáciu trestných kódexov, ktoré okrem iného zabezpečia, aby bol majetok občanov chránený vo väčšom rozsahu a aby sa prípady tohto druhu už neopakovali. Preto si dovolím apelovať na panie poslankyne a pánov poslancov Národnej rady, aby aj oni podporili túto rekodifikáciu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Lajosa Ladányiho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

L. Ladányi, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o opatreniach, ktoré boli zo strany štátu prijaté na ochranu majetku akcionárov 1. garantovanej, a. s., v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní, ktorú máte ako tlač 1045.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1048 z 18. februára 2005 pridelil správu o opatreniach, ktoré boli zo strany štátu prijaté na ochranu majetku akcionárov 1. garantovanej, a. s., v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky správu prerokoval dňa 9. marca 2005, neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z celkového počtu 11 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 6 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 3 poslanci, nikto nehlasoval proti návrhu a 3 poslanci sa zdržali hlasovania.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť správu prerokovali, zobrali ju na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Iné výbory o správe nerokovali.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do diskusie. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Blajsko. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Pán poslanec Blajsko, máte slovo.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi na úvod malý exkurz, ako sa čo udialo od času zaistenia štatutárov Prvej garantovanej.

Február 2004. Orgány činné v trestnom konaní obvinili dvoch štatutárnych zástupcov spoločnosti z neoprávneného podnikania, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a podvodu. V súvislosti s obvinením týchto osôb polícia zablokovala nakladanie s majetkom spoločnosti, ako aj peniaze na účtoch spoločnosti, čím sa chod spoločnosti úplne paralyzoval. Polícia taktiež zablokovala finančné prostriedky na účtoch spoločnosti, napríklad Novácke chemické závody, a. s., ktoré boli v stopercentnom vlastníctve Prvej garantovanej. Pre päť najväčších bánk, ktoré poskytli úvery Nováckym chemickým závodom, to bol signál, že môže dôjsť k sťaženiu vymožiteľnosti ich úverov.

Na základe intenzívnej komunikácie Nováckych chemických závodov s políciou došlo k odblokovaniu účtov. Tento krok však banky neuspokojil a okamžite si stiahli z účtov Nováckych chemických závodov voľný cash flow vo výške približne 200 mil. Sk. Tento krok bánk, podmienený postupom policajných orgánov, výrazným spôsobom ochromil chod Nováckych chemických závodov. Všetky banky vyhlásili predčasnú splatnosť úverov, čo nebolo reálne splatiť a splniť a vytvorilo platformu na vyhlásenie konkurzu na Novácke chemické závody. Predstavenstvo Nováckych chemických závodov začalo na pôde ministerstva hospodárstva rokovať s financujúcimi bankami a stredoslovenskou energetikou. Výsledkom rokovaní bolo podpísanie spoločného memoranda, ktorého cieľom bolo stabilizovať vzniknutú situáciu v Nováckych chemických závodoch. Podmienkou bánk bolo založenie všetkých akcií Nováckych chemických závodov, ktoré boli vo vlastníctve Prvej garantovanej v prospech bánk. Ďalej banky žiadali zvolať mimoriadne valné zhromaždenie Nováckych chemických závodov s cieľom zmeniť orgány spoločnosti, dosadiť do nich osoby, ktorých úlohou mala byť reštrukturalizácia podniku. Akcionári s tým však nesúhlasili, pretože návrh poradenských zmlúv, resp. odmena za poradenstvo bola taká vysoká, pripomínajúca tunelovanie, len za právne služby bola navrhovaná odmena vo výške 20 mil. Sk za rok.

Keďže nedošlo medzi akcionármi a bankami k dohode, banky sa rozhodli odpredať založené akcie v septembri 2004. Vyhlásili súťaž na kúpu približne 62 % založených akcií. Výkon záložného práva na akcie realizovala OTP Banka, ktorá vyhodnotila ako jednu z najlepších ponúk ponuku spoločnosti Penta Group. V novembri 2004 sa zrealizoval predaj časti založených akcií, konkrétne 300-tisíc kusov, čo predstavuje 18,8 % základného imania. Ostávajúca časť založených akcií nebola dosiaľ zrealizovaná, pretože tieto akcie sú blokované Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.

Spoločnosť Prvá garantovaná sa proti uvedenému predaju bránila a aj bráni, pretože považuje záložné zmluvy za neplatné, a súčasne požiadala aj Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, aby predmetné akcie nechala zablokované. Predaj akcií prostredníctvom OTP Banky sa zrealizovali, počúvajte, za cenu 130 Sk jedna akcia, čo je vysoko podhodnotená cena za akciu. Pretože vychádzajúc z vlastného imania spoločnosti Nováckych chemických závodov k 30. 6. 2004 toto predstavuje sumu 1 514 205-tisíc Sk, a teda na jednu akciu pripadá reálna hodnota vo výške 949 Sk. Celý predaj 62 % akcií by sa mal zrealizovať za cenu 130 mil. Sk. Tu prichádza do úvahy otázka, prečo banky zrealizovali predaj za takú cenu, ktorá pokryje len približne jednu pätinu ich pohľadávok?

Iný prípad. Spoločnosť Jasná Nízke Tatry mala mať podobný osud. Jasná čerpala úverové prostriedky od UniBanky v hodnote približne 200 mil. Sk. Tieto prostriedky boli použité na výstavbu novej šesťsedačkovej lanovky a na modernizáciu strediska. Jasná platila všetky splátky riadne a včas. Plnila si všetky záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, no napriek tomu ju predstavitelia UniBanky vyzvali, aby jej majoritný akcionár, teda spoločnosť Prvá garantovaná založila všetky akcie v prospech tohto úveru. Tento krok odôvodňovali neistotou v osobe akcionára. Predstavenstvo ponúklo banke, že ak majú nejaké obavy, spoločnosť je oprávnená dozaložiť úver ďalším nehnuteľným majetkom. To pracovníci banky odmietli a trvali výlučne na založení všetkých akcií. Chcem však upozorniť, že predmetný úver bol zabezpečovaný záložným právom k hotelom Tri studničky, ktorého hodnota v tom čase bola približne 220 mil. Sk, a hotelom Grand. Oba hotely vysoko presahujú svojou trhovou hodnotou výšku pohľadávky banky. Pre informáciu zahraničný záujemca v decembri 2003 ponúkal za Grand 8 mil. USD.

Vzhľadom na to, že spoločnosť Prvá garantovaná odmietla podpísať, resp. uzatvoriť záložné zmluvy na akcie Jasnej, banka predčasne vypovedala úverový vzťah a požiadala o vyplatenie celého úveru. Svoje konanie odôvodnila tým, že sa zmenili pomery v spoločnosti oproti času, keď poskytla úver. Tento krok zo strany banky bol účelový a v rozpore s úverovou zmluvou. Jasná preto podala žalobu o neplatnosť vypovedania úverového vzťahu a súčasne požiadala o vydanie predbežného opatrenia s cieľom zamedziť vymáhať akýmkoľvek spôsobom pohľadávku banky. Súd žiadosti o vydanie predbežného opatrenia vyhovel a v súčasnosti nie je možné pohľadávku z úveru vymáhať, a to až do času, kým nebude rozhodnuté, či banka postupovala v súlade s platnými predpismi a úverovou zmluvou pri predčasnom ukončení úverového vzťahu.

V júli 2004 však banka túto pohľadávku previedla s výrazným skontom na spoločnosti Syntek, s. r. o., hoci máme vedomosť, že bol záujem túto pohľadávku kúpiť aj v plnej hodnote, resp. za viac, ako bola jej nominálna hodnota. Spoločnosť Syntek, s. r. o., ide o spoločnosť, ktorá má základné imanie 200-tisíc Sk a bola založená v januári 2004. Dávam tam tri otázniky. Máme vedomosť, že spoločnosť Syntek aj napriek vydanému predbežnému opatreniu dosiahla vydanie poverenia k exekúcii majetku. Na základe rýchleho zásahu zastaviť toto pokračovanie hrozba exekúcie trvá naďalej.

Ďalší príklad. Spoločnosť Prvá garantovaná prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti MMBM, s. r. o., vlastní 63 % akcií Štúdia Koliba, a. s. Štúdio Koliba je od roku 2000 v konkurze. Spoločnosť Prvá garantovaná, a. s., v spolupráci s predstavenstvom Štúdia Koliba požiadali konkurzný súd o nútené vyrovnanie z dôvodu, aby Koliba mohla naďalej pokračovať vo svojej činnosti. Spoločnosť Prvá garantovaná sa zaviazala, že v prípade schválenia núteného vyrovnania bude robiť garanta vo vzťahu ku konkurzným veriteľom. Vzhľadom na to, že Prvá garantovaná nie je v súčasnosti z vyššie uvedených dôvodov schopná plniť funkciu garanta, možno predpokladať, že nútené vyrovnanie nebude schválené, a teda správca konkurznej podstaty predá majetok Koliba a investícia Prvej garantovanej bude zmarená.

K predmetnému materiálu, teda k správe, ktorú predložila vláda, mám niekoľko poznámok. V prvom odseku uvedenej správy mám túto výhradu: Obvinení sú už viac ako jeden rok vo väzbe. Má polícia už nejaké konkrétne dôkazy o trestnej činnosti týchto osôb? Pretože samotné obvinenie bolo podľa mojich indícií svojím spôsobom nie na moc presvedčivých argumentoch. Je pravda, že v rámci tohto konania verejnosť nemôže poznať skutkovú podstatu veci, ale o to mi ani celkom tak nejde, lebo tu si myslím, že orgány činné v trestnom konaní, to je ich zodpovednosť, mňa skôr zaujímajú rýdzo len dosahy na drobného, teda ten problém dosahu na drobného akcionára.

V druhom odseku v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní počas prípravného konania je možné uplatniť určité inštitúty Trestného poriadku zamerané na zistenie nároku poškodených a na zistenie vecí dôležitých pre trestné konanie. Ide predovšetkým, a je tu v rámci Trestného poriadku vymenovaných veľa paragrafov, na to chcem reagovať. Tieto inštitúty je možné použiť iba v súvislosti len s obvinenými. Obvinení sú fyzické osoby, ale polícia zablokovala majetok právnickej osoby Prvá garantovaná, a. s., ktorá má viac ako 36-tisíc akcionárov a už rok nemôže konať. Nemôže konať v záujme ochrany tohto majetku, lebo - chcem to povedať dôrazne - som presvedčený, že z celkového imania majetku, ktorý vyplýva z auditu, ktorý podliehal, myslím, že pravidlám V 4, bol ocenený na 7,5 mld., v súčasnosti, myslím si, možno nemá ani 2 mld. A tu chcem poukázať na to, že drobní akcionári, predikujem, prišli o svoje peniaze už v tejto chvíli.

V ďalšom odseku sa hovorí: "V počiatočnej fáze vyšetrovania boli zo strany prokuratúry zaistené účty v bankách podľa § 79c Trestného poriadku v potrebnom rozsahu. Taktiež zo strany prokuratúry boli zaistené zaknihované cenné papiere" a tak ďalej. Môj názor: Účty v bankách sú blokované dodnes a taktiež nie je možné voľne nakladať s akciami, ktoré sú vo vlastníctve Prvá garantovaná, a. s. Je však zarážajúce, keď generálny prokurátor odblokoval iba akcie Nováckych chemických závodov, ktoré mali byť predané spoločnosti Penta v súvislosti s tendrom, ktorý realizovalo konzorcium financujúcich bánk, mám na mysli VÚB, UniBanka, Istrobanka a Komerčná banka.

V ďalšom odseku sa hovorí, že všetci akcionári tak môžu naďalej vykonávať riadne svoje akcionárske práva, ale v spoločnostiach, v ktorých má Prvá garantovaná, a. s., majoritné zastúpenie, nemôže dôjsť k žiadnej zmene bez schválenia zmeny valným zhromaždením spoločnosti. K tomuto toľko: Je pravda, že obvinení sú tiež akcionári a tí môžu vykonávať svoje práva prostredníctvom splnomocnenej osoby, to je v poriadku. Ale polícia ešte pred rokom vyhlasovala, že chce chrániť majetok 36-tisíc akcionárov, z toho sú obvinení len dvaja. Tvrdenie, že všetci akcionári môžu vykonávať svoje práva, je v poriadku, ale čo sú práva akcionárov? Vymenujem: zúčastniť sa valného zhromaždenia, hlasovať na ňom, právo na výplatu dividend, byť volený do orgánov a podobne. Polícia však tvrdí, že ochraňuje majetok akcionárov, a preto ho blokovala. To bola však veľká chyba podľa môjho názoru, lebo spoločnosť zostala paralyzovaná a nebola schopná vykonávať žiadnu činnosť. Navyše tento krok vyvolal v dcérskych spoločnostiach, ako sú Novácke chemické závody, Jasná Nízke Tatry, taký stav, že financujúce banky požiadali o predčasné splatenie úverov. Keďže žiadna spoločnosť nie je schopná, ak čerpá úver, tento ihneď splatiť, začali v prípade, ako aj v prípade Nováckych chemických závodov banky uplatňovať záložné práva a tak akcionári k dnešnému dňu prišli o približne 28 % akcií v Nováckych chemických závodoch. Cena za predaj týchto akcií bola vysoko podhodnotená, ako som vám už skôr uviedol. Taktiež to mala byť ochrana majetku akcionárov? - znie moja otázka.

V ďalšom odseku sa v správe hovorí: "Polícia začala po vznesení obvinenia ďalšie dve trestné stíhania, a to vo veci ochrany majetku akcionárov Prvej garantovanej, a. s., prostredníctvom inštitútov Trestného poriadku, je neustále monitorovaná situácia okolo Prvej garantovanej, a. s. Akcionárom Prvej garantovanej, a. s., je vychádzané v ústrety aj tým spôsobom, že prostredníctvom odpovedí na ich listy sú poučovaní, ako a kde si majú možnosť uplatniť nárok na náhradu škody v tom prípade, ak majú pocit, že boli poškodení či už konaním, ktoré by zakladalo trestnú zodpovednosť, prípadne akýmkoľvek iným konaním.

Záverom však treba konštatovať, že ide o hrubý zásah podľa môjho názoru štátnej moci do súkromného vlastníctva. Veď tá spoločnosť má svojich akcionárov, ktorí môžu na valnom zhromaždení meniť orgány, kontrolovať chod spoločnosti. Zásah polície do činnosti spoločnosti má podľa môjho názoru nevyčísliteľné dôsledky. Hodnota majetku akcionárov týchto zásahov je devalvovaná podľa môjho názoru, lebo nemám relevantné čísla, k tým sa ja nedostanem, prinajmenšom 50 %. Kriminalizácia spoločnosti má za následok nedôveru voči bankám, obchodným partnerom a serióznym investorom a z tohto dôvodu dáva veľké možnosti rôznym špekulantom, ako prísť k veľkému majetku za malé peniaze. Ja som uviedol jeden príklad predaja akcií Nováckych chemických závodov. Trochu mi to pripomína Yukos, kde štátu vládnej moci nevyhovovala takáto spoločnosť, prepáčte mi, za možno tvrdé slová, ale som tiež jeden z drobných akcionárov tejto spoločnosti, ktorá dodržiava zákon.

Pokiaľ ide o trestnoprávnu zodpovednosť štatutárov tejto inštitúcie, do toho sa nebudem vyjadrovať, to je ozaj otázkou orgánov činných v trestnom konaní. Ale keďže som žiadal od vlády na základe uznesenia, ktoré som navrhoval, ako sú chránení drobní akcionári, sami uznáte, kolegyne, kolegovia, že drobní akcionári v tomto prípade prídu o svoje peniaze možno nedokonalosťou, možno nedobrou angažovanosťou ochrany týchto drobných akcionárov.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)