Tretí deň rokovania

41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

17. marca 2005 o 9.01 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ešte pred začatím rokovania o prerušenom rokovaní zákona o navrátení niektorého cirkevného majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam vás chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Danko, Drgonec, Karlin. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Mikuš, Paška, Brocka, Devínsky, na pracovnej ceste v Košiciach pán poslanec Abelovský a pán poslanec Ivanko.

Poprosím teraz pána poslanca Mikloška, aby vystúpil.

Ešte predtým, páni poslanci, vás chcem informovať, že budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady programom tak, ako je schválený. Odporúčam, aby sme teraz rokovali o bode programu, ktorého predkladateľom je pán poslanec Muránsky, po ktorom by mal nasledovať zákon vrátený pánom prezidentom, ktorý sa dotýka tej istej problematiky. Keďže hlasovanie o teraz prerokúvanom zákone môže definitívne rozhodnúť aj o ďalšom pokračovaní rokovať o zákone vrátenom pánom prezidentom, odporúčam, aby sme o ňom rokovali až po hlasovaní, ktoré rozhodne o tom, či vôbec má význam o tom zákone rokovať. Potom by sme pokračovali návrhom poslanca Františka Mikloška na vydanie zákona o navrátení majetku štátu do vlastníctva Matice, potom neprerokovanými prvými čítaniami návrhov zákonov, ktorých predkladateľom je pán poslanec Šulaj a pán poslanec Jarjabek a pokračovali v rokovaní programom tak, ako je schválený.

Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, tlač 1011.)

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, ctené kolegyne, ctení kolegovia, hneď na úvod prečítam návrh uznesenia, ktoré navrhujem, aby Národná rada prijala.

Návrh uznesenia k zákonu o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (tlač 1011):

"Národná rada Slovenskej republiky vyhlasuje, že nadobudnutím účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (tlač 1011) považuje proces reštitúcie majetku cirkvi a náboženských spoločností za uzavretý."

Dámy a páni, samozrejme, každé uznesenie sú len slová, nemá to formu zákona, tobôž nie formu ústavného zákona, ktorý vždy je tou najväčšou zábezpekou nejakého procesu, začiatku alebo ukončenia, ale napriek tomu chcem aspoň takto deklaratívne ako poslanec KDH povedať alebo vyjadriť vôľu, že to, čo som povedal už pri prvom vstupe, že 15 rokov po zmene politického systému musí mať už každá vec, každý pozemok mal byť mať svojho vlastníka, aby tu neležali úhorom naše slovenské polia, lúky, lesy a pasienky a aby jednoducho boli zveľaďované. Toto uznesenie som konzultoval pre mňa s jednou z najväčších autorít katolíckej cirkvi, ktorá povedala, že áno, nemôžeme vytvoriť ani dojem o tom, že ak už niečo dostaneme, znovu chceme ďalej. Proste chceme veci uzavrieť, aby sme mohli normálne existovať. Toto uznesenie som smeroval, oznámil som, že dám také uznesenie aj smerom k evanjelickej cirkvi, je vrcholným orgánom a nebolo spochybnené.

Chcem len povedať, že nebola by to prvá vec, ktorá v oblasti cirkevnej tematiky má svoj začiatok a koniec. Upozorním na vzťah, riešenie vzťahu gréckokatolíkov a pravoslávnych, ktorý začal niekedy v marci 1990, kde som ešte pred slobodnými voľbami bol členom komisie, a ktorý takmer po 14 rokoch skončil a skončil veľmi pokojnou cestou a je vlastne definitívne uzavretý pre spokojnosť všetkých.

Chcem sa dotknúť ešte toho, o čom tu včera bola reč, čoho sa dotkol pán poslanec Maxon, veľmi stručne. Pán poslanec Maxon navrhol istý model. Takto po prvé spochybnil niektoré záležitosti, ku ktorým sa, predpokladám, vyjadrí pán poslanec Muránsky. K tomu sa ešte nakoniec dostanem. Pán poslanec Maxon zároveň navrhoval alebo načrtol nejaký proces financovania cirkví, všetkých cirkví v budúcnosti. Chcem povedať, že podľa mojej mienky čas, ktorý doteraz cirkvi mali, nebol dostatočný na to, aby sa mohlo ukázať, akými finančnými prostriedkami budú ony disponovať.

Hovorím to z troch dôvodov:

Po prvé, cirkvi dostali tento majetok, najmä nehnuteľný majetok - budovy, v katastrofálnom stave a všetky prostriedky, ktoré vôbec mali, nehovoriac o tom, že boli odkázané na pomoc aj zo zahraničia, celkom oficiálnu, všetky prostriedky museli vraziť do desiatok, možno stámiliónových opráv týchto budov, aby boli opravené na úrovni dnešnej doby.

Po ďalšie chcem povedať, že peniaze, ktoré cirkvi mali, boli využité na stavbu takmer 300 kostolov, ktoré boli potrebné. Kostolov, ktoré vznikali na dedinách, kde kostoly doteraz neboli, a kostolov, ktoré chýbali na sídliskách, čo sú vlastne malé mestá. Čiže to bola druhá obrovská finančná záťaž, ktorá bola vytvorená 40-ročným, by som povedal, vákuom. A nehovoriac o nových farách, ktoré boli hnilé alebo o pastoračných centrách.

A chcem ešte povedať, že treba otvorene povedať, že tretí dôvod, pre ktorý cirkvi, zatiaľ nemôžeme celkom dobre zistiť, aké finančné výnosy im vynášajú jednoducho lesy, polia a podobne, lebo to môže byť do budúcnosti jediný zdroj, alebo na 99 % jediný zdroj. Poviem to veľmi otvorene, že všetky cirkvi sa prakticky nenaučili na tom tak hospodáriť, ako by sa patrilo. Po 40 rokoch nehospodárenia nie je to také jednoduché. Ale toto je osud mnohých štátnych majetkov, mnohých družstiev, mnohých súkromníkov, ktorí sa pokúšali hospodáriť. Sú úplne nové podmienky. V Európskej únii budú ešte tvrdšie podmienky. Čiže tento čas treba vyskúšať, čo to vlastne prinesie.

Pokiaľ ide - a to je posledná poznámka môjho vystúpenia - o budúci model financovania, treba si uvedomiť jednu vec, že treba ho riešiť, treba ho riešiť v pomerne reálnom čase, ale uvedomme si jednu vec. V roku 1928 Beneš ako minister zahraničných vecí podpísal tzv. modus vivendi s Vatikánom pre Česko-slovenskú republiku. Toto modus vivendi znamenalo pre všetky cirkvi istý spôsob financovania. A tu v roku 1928 bol založený psychologický model takého financovania, aké dodnes prežíva. To znamená, že štát platí úplne alebo prispieva finančne na platy duchovných všetkých cirkví. Tento model prevzal aj politický režim v roku 1948, ani on sa nesnažil vytvoriť niečo iné, pretože to bol model, ktorý bol v spoločnosti zabehaný. Tento model automaticky prijala aj ponovembrová garnitúra.

Teda prvý problém, ktorý vidím, je psychologická zabehanosť takmer storočného modelu, ktorý v tejto krajine nejakým spôsobom fungoval a funguje a neboli s ním až také veľké problémy. Samozrejme, tá politická situácia, celková situácia i sekularizácia v Európe nás bude nútiť, či nepristúpime k inému modelu. Ja sám po dlhých úvahách sa začínam prikláňať tzv. asignačnej dani, ktorá by mohla riešiť problémy omnoho jednoduchšie, lepšie a ktorá by vlastne vyriešila fakticky finančnú nezávislosť cirkvi od štátu, čo by bolo v prospech jedných aj druhých, pokiaľ by to fungovalo. Ale, opakujem, vzhľadom na zabehnutý takmer storočný model treba tú vec radšej s tým opozdením, alebo ak vyriešime rýchlo, prosím, ale treba to premyslieť, lebo takéto veci sa robia na desaťročia a dlhšie obdobie, nie na pár dní.

To je všetko. Ďakujem vám za vašu pozornosť.

V. Veteška: Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Komlósy.

Zs. Komlósy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som k tomuto návrhu zákona predložil ešte jeden pozmeňujúci návrh. Vzhľadom na to, že podľa mojej mienky nie celkom správne bola z predošlej verzie tohto návrhu zákona vypustená jedna nehnuteľnosť, ktorá sa týka reformovanej cirkvi na Slovensku. Prečítam ten pozmeňujúci návrh.

V prílohe č. 1 sa vkladá nový bod 8 tohto znenia: "8. katastrálne územie Polina, okres Revúca. Číslo pozemkovej knižky vložky 378. Parcela č. 1189/1 - cintorín (výmera 4 316 m²). List vlastníctva č. 359 pre parcelu súboru "E" č. 1189/1."

Na vysvetlenie. Vzhľadom na to, že bol nejaký taký úzus, že nebudeme vracať také pozemky, kde sa zriadil po prevode - a citujem teraz znenie návrhu zákona v § 6, že "vlastníctvo sa nevracia k pozemku, v ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín". Ide o pozemok, ktorý bezprostredne súvisí s kostolom v obci Polina. Je to fakticky pozemok, ktorý obkolesuje alebo ktorý je okolo kostola a ktorý v minulosti slúžil, ako všade inde v obciach alebo vo väčšine, slúžil okolo cintorína alebo okolo kostola, alebo za kostolom slúžil ako cintorín. Čiže je to starý cintorín, ktorý sa podľa mojich vedomostí už v súčasnosti nepoužíva, ale v minulosti slúžil ako pohrebisko, ako cintorín a ktorý je vedený ešte na liste vlastníctva, samozrejme, lebo sú tam staré hroby, je vedený ako cintorín. Ale toto podľa návrhu tohto zákona nevylučuje navrátenie tohto pozemku, tejto nehnuteľnosti, lebo tento cintorín nebol zriadený a neprevádzkuje sa v súčasnosti a nebol zriadený po prechode alebo prevode do majetku štátu.

Ešte niekoľko poznámok k celkovému návrhu zákona. Samozrejme, bol by som veľmi rád, keby sa táto otázka navrátenia majetku, kde preukázateľne tento majetok, ktorý je navrhovaný, patril jednotlivým cirkvám, náboženským spoločnostiam, keby sa tento návrh zákona, táto problematika navrátenia tohto majetku spájala s financovaním jednotlivých cirkví, náboženských spoločností alebo s celkovým majetkom, ktorý bol mimo parlamentu už dosť diskutovaný, že cirkvi by mali priznať svoj majetok. Tento majetok, samozrejme, neslúži na podnikateľské účely a nedá sa exaktne vyčísliť, aký je tento majetok, lebo ide vo väčšine prípadov o také hlavne budovy a stavby, ide o taký majetok, ktorý má skôr imaginárnu hodnotu alebo nejakú duševnú hodnotu ako skutočnú vyčísliteľnú. Aj keď by sa dal nejako určite nejakými znalcami ohodnotiť tento majetok, ale ani ten, vo väčšine prípadov ide o kultúrne pamiatky, ktoré sú "nevyčísliteľné".

V tomto prípade chcem poznamenať ešte to, že týmto zákonom nedarujeme cirkvám nehnuteľný majetok, ale vraciame im ich skutočný majetok, ktorý slúžil jednotlivým cirkvám, slúžil na také účely, ako predo mnou už povedal pán poslanec Mikloško. Čiže nie je to majetok určený na obohacovanie sa jednotlivcov, ale slúžil určitým spoločnostiam duševne na duševnú podporu niektorých cirkví a náboženských spoločností. Vo väčšine prípadov ide o nehnuteľnosti, hlavne o budovy, ale aj pozemky, ide o majetok, ktorý vo veľkej miere bol získaný jednotlivými cirkvami, alebo boli postavené kostoly, budovy boli postavené vo veľkej miere z príspevkov jednotlivých členov tej-ktorej náboženskej komunity. Aj pri pozemkoch ide o získavanie takéhoto majetku darovaním, príspevkami, závetom alebo nejakým iným právnym aktom prešli tieto nehnuteľnosti, pozemky do majetku jednotlivých cirkví. A budovy boli postavené zo zbierok a príspevkov jednotlivých členov.

Čiže ak teraz rozhodneme týmto zákonom o tom, že vrátime tento majetok cirkvám a náboženským spoločnostiam, v mojom čítaní jeden z aktov je aj to, že si uctíme práve tú vôľu a ten akt tých členov, ktorí takto prispeli jednotlivým cirkvám, uctíme si ich vôľu, závet, darovanie aj takýmto spôsobom, že ten pôvodný majetok, ktorý darovali, vrátime tomu, ktorému sa oni rozhodli darovať alebo nejakým iným aktom venovať tento majetok. Čiže prosím všetkých poslancov, poslankyne, aby podporili tento zákon. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Navrhovateľ si praje vystúpiť? Nech sa páči.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som na záver k predkladaniu tohto návrhu zákona vystúpil. Za skupinu predkladateľov, určite za všetkých môžem povedať, že by sme boli radi, keby tento zákon nevyvolával rôzne pochybnosti, rozpory, politické "hrátky" alebo takéto vyjadrenia, ktorými sme svedkami za posledné obdobie, či v tlači, v médiách, alebo aj na pôde tohto parlamentu. My sme sa snažili koncipovať ako predkladatelia tento zákon tak, aby vyvolával čo najmenšie pnutia. Snažili sme sa, aby boli zastúpení všetci tí, ktorí sú ochotní vrátiť sa k lehotám, otvoriť reštitúcie cirkevného majetku bez ohľadu na politické tričko, pretože sme chceli práve predísť nejakej takejto širokej politickej diskusii, ktorá by mohla viesť proti, proti tomuto právnemu aktu, teda navráteniu majetku.

Chcem reagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré tu povedal aj pán poslanec Maxon. O nejakých snahách urýchliť proces navrátenia zo strany predkladateľov. No nie je to tak. Lebo na jeseň minulého roku už bol tento zákon schválený a nie, že by sa bol tutlal alebo nejakým spôsobom nebol opätovne predkladaný na prerokovanie, ale jednoducho treba povedať, aký je fakt. Fakt je ten, že riadne schválený zákon z Národnej rady prišiel k prezidentovi republiky neúplný. Prišiel bez jedného paragrafu, ktorý hovoril o lehotách, a preto ho pán prezident vrátil a vrátil ho spôsobom, akým ho vrátil, teda bez možnosti opravy, teda len k zamietnutiu. Preto skupina poslancov pristúpila k znovuvypracovaniu de facto toho istého textu zákona alebo tej istej predlohy, ako bola už v Národnej rade na jeseň minulého roku schválená. Teda o žiadnom uponáhľaní alebo o nejakej netrpezlivosti v tomto prípade nemôže byť v žiadnom prípade reč.

Je pre mňa nepochopiteľné a trošku prekvapujúce, že práve pri opätovnom koncipovaní tohto textu zákona došlo zo strany niektorých skupín k snahe natoľko obmedziť predmet reštitúcií alebo vydania majetku, žeby tento zákon prakticky bol smiešny, bol by nejakou atrapou, bol by niečím deklaratívnym, ale nie skutočným. A to sa týka aj toho predmetu náboženských základín, ktorého sa tu už dotkol prvý vystupujúci v rozprave pán poslanec Maxon. Tento zákon predsa bol v podobnej podobe aj v minulom roku, bol v tejto podobe v prvom čítaní, nikto nenamietal, nevystúpil, až na pôdohospodárskom výbore sa objavili výhrady a pozmeňujúce návrhy, ktoré prakticky viedli, dovolím si tvrdiť, k rozbitiu vôbec filozofie tohto reštitučného zákona.

Ale poďme k veci. Poďme k otázke náboženských základín. Hovorí sa tu, že sú tu dva proti sebe stojace rozhodnutia Najvyššieho súdu, čo sa týka základín, základín - fundácií. No nie je to celkom tak. V jednom prípade Najvyšší súd rozhodol, že sa Rožňavskej diecéze v Slovinkách vracia základina, pretože cirkev dokázala, že základom, dokonca nadpolovičným, tejto základiny, tejto fundácie je cirkevný majetok, a preto Najvyšší súd, okresný, krajský a najvyšší dovolací potvrdil, že táto základina je majetkom rímskokatolíckej cirkvi, a preto sa jej navracia. V prípade druhom išlo o iný typ základiny, verejnoprávnu základinu, ktorej sa síce cirkev domáhala, myslím si, že tu išlo o Vyšnú a Nižnú Myšľu, kde však cirkev nepreukázala, že je zakladateľom tejto fundácie, že do nej teda vložila majetok, a preto jednoducho tieto súdy prehrala. Ja v tom nič neobvyklého nevidím. Proste to sú dve úplne odlišné veci.

A čo sa týka spochybnenia náboženských základín - fundácií ako takých, dovolil by som si zacitovať práve z tohto precedentného rozhodnutia Najvyššieho súdu z roku 2003:

"Rímskokatolícka cirkev bola na území Slovenska štátom uznaná cirkev aj v období, ktoré podľa zákona č. 282/1993 Z. z. rozhodné pre zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam a bola vlastníkom aj tých nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách na Ostrihomskú, Rábsku či Jágerskú arcidiecézu či diecézu, alebo iný zahraničný právny subjekt rímskokatolíckej cirkvi. Nakoľko uvedené arcidiecézy a diecézy alebo cirkevné základiny, či iné útvary nemali k týmto majetkom v období odňatia štátom už žiadne práva ani de facto, ani de iure, nakoľko im Svätá stolica odňala tieto majetky spravovať už 29. 5. 1922 a pripojila ich k Trnavskej apoštolskej administratúre a Košickej a Rožňavskej diecéze. Rímskokatolícka cirkev je právnym nástupcom náboženskej základiny.

Pôvod majetku tejto základiny, postup jeho nadobúdania, účel základiny, ako aj použitie majetku tejto základiny nepochybne preukazuje veľké množstvo dokladov založených v spise. Skutočnosť, že majetok tvoriaci základ náboženskej základiny", a to chcem podotknúť, "je majetkom rímskokatolíckej cirkvi, dotvrdzuje dokonca vyhláška č. 351/1950, vydaná v čase najhoršieho prenasledovania cirkví, keď v § 2 zakotvila, že po zlúčení náboženskej základiny spolu s ostatnými fondmi do náboženského fondu budú výnosy z tohto fondu slúžiť výlučne rímskokatolíckej cirkvi.

Je potrebné uviesť, že ani náboženská základina, ani náboženský fond, do ktorého bola náboženská základina včlenená zákonom, nebol nikdy žiadnym predpisom zrušený, a teda nie je ani k dnešnému dňu žiadnym iným spôsobom zákonne upravené ako majetok patriaci náboženskej základine a pôvodne slúžiaci rímskokatolíckej cirkvi navrátiť jeho pôvodnému účelu."

Už len na záver. Z rozhodnutia tohto Najvyššieho súdu, spomína, že už v predprevratovej judikatúre, teda za prvej republiky platilo, že cirkevným majetkom rímskokatolíckej cirkvi sa rozumel súbor vecí a práv majúcich majetkovú cenu, ktoré patrili cirkvi, trvale boli spojené s niektorým cirkevným ústavom a slúžili účelom cirkvi. To znamená korporácie, benefície, základiny a tak ďalej. Na tomto závere a ustálenej judikatúre najvyšších súdnych orgánov z minulosti nič nemenil ani tento precedentný dovolací Najvyšší súd, stotožňuje sa s ňou, lebo nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na subjekty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nesporne patriacim cirkevným útvarom, teda i základinám ako jeho účelovým organizáciám, a je i v súčasnosti naplnením ideí spravodlivosti v prejednávanej veci ako imanentnej kategórie daného reštitučného práva k pôvodným cirkevným majetkom.

Z podobnej filozofie vychádzala aj skupina predkladateľov, ktorí sme predložili predmetný návrh zákona. A chcem opakovane zopakovať, že cirkev sa v žiadnom prípade, a to vzhľadom na tú reakciu na morálku, nechce domáhať majetku, ktorý jej nepatril. To určite nie je filozofiou tohto reštitučného zákona a ani predkladatelia by sme sa nikdy k takémuto niečomu neznížili, ani by sme nikdy takéto niečo nežiadali. Ale vylúčiť základiny ako také z predmetu reštitúcie znamená vylúčiť aj základiny, ktoré sú náboženské základiny a v ktorých nesporne aj na základe tohto konkrétneho prípadu je možné dokázať, že fundátorom bola cirkev, v tomto prípade rímskokatolícka cirkev.

K ďalším vystúpeniam. Vystúpil pán poslanec Mikloško. Táto deklarácia je, samozrejme, toto uznesenie je, myslím si, namieste. Napriek tomu, že prichádzali, samozrejme, z rôznych cirkví ďalšie a ďalšie návrhy, požiadavky a tak ďalej, filozofia bola postavená tak, ako bola postavená pri fyzických osobách, teda nejde o reštitúciu, ako ju poznal zákon č. 282/1993, ale je tu zúžená na nehnuteľnosti, ktoré sa týkajú pozemkového lesného fondu a hospodárskych budov na nich sa nachádzajúcich. Takže si myslím, že napriek tomu, že teda reštitúcia nikdy v úplnosti nie je celkom spravodlivá a úplná, takže takéto uznesenie je namieste, aby urobilo určitú bodku pätnásť rokov po revolúcii za týmto procesom odškodňovania a navracania a zmierňovania krívd, ktoré sa cirkvám, ale nakoniec aj iným, konkrétne fyzickým osobám, občanom tejto republiky stali.

Čo sa týka tretieho poslanca, ktorý vystúpil v rozprave, pána poslanca Komlósyho, nemám ako navrhovateľ námietku. Zrejme to z toho zoznamu, ktorý bol dohodnutý, pre reformovanú cirkev naozaj vypadlo, keďže zrejme nebolo včas dané správne súpisné číslo. Môžeme ho zaradiť.

Nakoniec v tomto zákone je to jednoznačne rozčlenené, že je časť zákona, ktorá sa týka predmetu reštitúcií cirkevného majetku, a druhá časť, ktorá sa týka prechodu majetku štátu na iné právne subjekty, v tomto prípade na jednotlivé cirkvi, ktorých sa týkajú tri prílohy, a ide o cirkev evanjelickú, reformovaný a rímskokatolícku.

Týmto by som, pán predsedajúci, zavŕšil svoje záverečné vystúpenie a verím, že Národná rada, tak ako v minulom roku, opätovne podporí a potvrdí prijatie tohto zákona. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hajduk ako spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Len pár pripomienok, naozaj, zrekapitulujem to. Vystúpili traja páni poslanci. Pán poslanec Komlósy predložil pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme potom hlasovať, Mikloško uznesenie, pán Maxon hovoril vo všeobecnej rovine. Myslím si, ja by som nadviazal na to, čo hovoril kolega pán Mikloško, áno, boli tu chátrajúce budovy, ktoré dostala cirkev, tristo kostolov vybudovala nových, hovoríme o asignačnej dani, myslím si, že tá diskusia je pred nami. Treba si uvedomiť ešte jednu vec, že dnes cirkev v 21. storočí nemá ambíciu - a to verejne deklarovali aj najvyšší cirkevní predstavitelia - podnikať trebárs na pôde a tak ďalej. Ich priestor je v úplne iných hodnotách, v inej činnosti, ktorú dnešná spoločnosť celkovo potrebuje. A treba si uvedomiť, že trebárs aj tá pôda, ktorú mnohí kritizujú, že prečo im dávame, dnes nie je dokonca vytvorený ani trh s pôdou, dokonca sa platia za túto pôdu dane. Takže vlastne je tu mnoho otáznikov, ktoré treba najprv vyriešiť a potom sa môžeme o osamostatnení cirkvi rozprávať. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje druhé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška na vydanie zákona o prechode niektorého nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva Matice slovenskej.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1018, spoločnú správu výborov ako 1018a.

Pán navrhovateľ Mikloško, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude veľmi stručné.

Tento zákon má dva paragrafy a prílohu, kde sú popísané v štyroch bodoch budovy, ktoré by sme mali vrátiť Matici slovenskej. Ja som už na začiatku povedal pri prvom čítaní, že to je istý proces hľadania riešenia päťročného sporu medzi Maticou slovenskou a medzi Slovenskou národnou knižnicou, resp. medzi ministerstvom kultúry. S uspokojením môžem konštatovať, že 15. marca, to znamená pred dvomi dňami, sme podpísali delimitačný protokol medzi ministerstvom kultúry a Maticou slovenskou, čím definitívne tri budovy doteraz v správe Matice slovenskej, to znamená Hostihora, prvá budova Matice slovenskej a kaštieľ Diviaky, prešli na Slovenskú národnú knižnicu. A toto by mala byť náhrada, aby Matica slovenská mohla vo vlastných priestoroch ďalej žiť a budovať najmä v jej historickom sídle v Martine.

Všetky džentlmenské dohody, ktoré sprevádzali tento proces niekoľkomesačného vyjednávania, sa plnia, preto by som vás chcel poprosiť, aby ďalší krok k tomu konečnému uzmiereniu sme podporili tento návrh zákona, ktorý by nemal byť konfliktný, pretože je to majetok štátu doteraz v správe Matice slovenskej, čiže nikoho odtiaľ nevytláčame, naopak, do niektorých budov bude treba vraziť mnohé prostriedky, ktoré Maticu čakajú. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o stanoviskách výboru o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s prerokovaním uvedeného návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška na vydanie zákona o prechode niektorého nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva Matice slovenskej vo výboroch Národnej rady ako spravodajca gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 3. februára pridelila návrh trom výborom: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Uvedené výbory v stanovenom termíne prerokovali návrh a zaujali tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá odporúčajú schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor Národnej rady odporúča uvedený návrh schváliť. Z uznesení výborov vyplynulo šesť pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe, ktorú máme pod tlačou 1018a, s ktorými predkladateľ súhlasí.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Ako prvý pán poslanec Karol Džupa. Nikto viac. Končím možnosť podania prihlášok.

Pán Džupa, máte slovo.

K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vítame prijatie tejto zákonnej normy, ktorá určitým spôsobom rieši majetok Matice slovenskej. O to viac, keď to robí aktivita poslanca vládnej koalície. Pretože v súvislosti s týmto predmetným zákonom treba povedať, že ide o čiastkovú nápravu majetkových krívd voči Matici slovenskej. Krívd, ktoré ju v rôznych formách postihli v období rokov znárodňovania 1948 až 1954 a potom v roku 2000 prijatím tzv. knižničného zákona.

Je však potrebné uvedomiť si, že napríklad z troch historických budov, zhmotňujúcich Maticu slovenskú v Martine, sa vracia Matici iba jedna, tzv. druhá budova, na ktorej je potrebné dokončiť finančne náročnú stavebnú rekonštrukciu. Do ostatných dvoch historických matičných budov bude mať Matica iba obmedzený prístup, pretože navrhnutý zákon túto vec nerieši. Ďalšie dve vracané budovy, jedna v Martine a kaštieľ v Necpaloch, sú vlastne ruiny a vyžadujú úplnú a nákladnú rekonštrukciu. Zákon sa nedotýka zložitej otázky hnuteľného majetku Matice slovenskej, najmä jej unikátnych muzeálnych a knižničných zbierok.

Povedané stručne záverom, týmto zákonom sa nedostáva Matica slovenská do postavenia, že by z prinavráteného majetku mohla financovať svoju činnosť, najmä plnenie úloh, ktoré jej štát stanovil zákonom. Naopak, skôr ju to finančne zaťaží najmä v najbližších troch, štyroch rokoch. Problém financovania Matice slovenskej, na ktorú štátny rozpočet vynakladá v porovnaní s inými subsystémami a v rámci rezortu kultúry iba minimálnu sumu, bude treba riešiť najmä pri príprave štátneho rozpočtu na budúci rok a rok 2007.

Preto som v úvode vyslovil uspokojenie s tým, že tento zákon predkladá poslanec vládnej koalície, pretože verím, jeho osoba bude zárukou, že pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2006 sa bude myslieť aj na dôsledky zákona, ktorého je predkladateľom, ktorý, verím, v Národnej rade prejde. Pripájam sa k tým, ktorí dajú súhlasné stanovisko. A ako funkcionár Matice slovenskej vás žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Faktická poznámka. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Fajnorovi.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som k predrečníkovi len jednu krátku poznámku. Som hrdý na činnosť Matice slovenskej v jej histórii. Vždy ako poslanci za Komunistickú stranu sme rozpočet, pokiaľ sa dalo, podporili pre túto inštitúciu, ale nemôžem súhlasiť s tým, čo predrečník povedal ohľadom toho, že boli napáchané krivdy v rokoch 1948 až 1989. Nech si môj kolega ide pozrieť objekty, ktoré v tomto období boli postavené v Martine. Nikdy také objekty táto inštitúcia už asi nebude schopná postaviť. Takže na margo toho posielam ho do Martina na dovolenku, je to krásne mesto, pozri si tie objekty. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. V reakcii ešte najskôr pán Džupa na faktickú poznámku a potom pán navrhovateľ Mikloško.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem za faktickú pripomienku. Plne chápem kolegu z Komunistickej strany, že musí reagovať a rozprávať tak, ako povedal. Nič to nemení na podstate môjho diskusného príspevku ani to nijakým spôsobom neovplyvňuje text a dikciu tohto zákona a verím, že touto faktickou pripomienkou sa vlastne prihlásil k podpore tohto zákona. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, máte slovo teraz.

F. Mikloško, poslanec: Len veľmi stručne. Súčasťou celého toho procesu, ktorý sme nazvali gentleman agreements, ktoré sprevádzali ten popis delimitačných protokolov a prijatie tohto zákona, je po prvé, že v budove na Hostihore bude mať Matica svoju stálu študovňu, čiže bude tam mať priestor, ktorý bude slúžiť len jej. Druhá vec, že v prvej budove tzv. historickej bude slávnostná dvorana, ktorá je vlastne pokladom matičnej histórie, bude priamo v spoluvlastníctve s Národnou knižnicou a budú sa v nej podieľať podľa metrov štvorcových na všetkých výdavkoch a všetkom, čo s tým súvisí. Tieto dve veci sa majú uskutočniť do 20. marca, to znamená, to je vec, ktorá je pripravená, len ich treba podpísať. A zároveň súčasťou toho podpisu delimitačnej dohody bolo podpísanie memoranda, akéhosi morálneho memoranda, že Matica má na tú tretiu budovu náklady, proste čakajú ju náklady a že minister kultúry urobí všetko pre to, aby tých 15 mil. v priebehu troch rokov nejakým spôsobom dofinancoval. A to je aj naša vôľa, bolo by ideálne, keby sme to ešte my v tomto volebnom období mohli nejakým spôsobom "hodiť zo sveta". Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán navrhovateľ, pán spravodajca, pán Jozef Mikuš, nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1067. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí 1073.

Pán poslanec Šulaj, uveďte, prosím, návrh zákona.

I. Šulaj, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa môjho názoru všetci občania tohto štátu by mali mať rovnaké práva, rovnaké povinnosti, ale aj rovnaké príležitosti. Ak vychádzam z tejto myšlienky, mala by sa táto myšlienka aplikovať tak na daňové zákony, tak na odvodové zákony, tak na ostatné zákony, ktoré priamo určujú práva a povinnosti občanov tohto štátu.

Ak si zoberieme zákon, ktorý určuje platenie zdravotného poistenia v praxi, tak prídeme na to, že zamestnanci, ktorí poberajú príjem zo závislej činnosti, to je § 5 zákona o dani z príjmov, alebo ktorí majú pracovnú zmluvu v zmysle Zákonníka práce, nemusia počas práceneschopnosti platiť odvody do zdravotnej poisťovne; na druhej strane samostatne zárobkovo činné osoby, pokiaľ sú práceneschopné alebo pokiaľ ošetrujú člena rodiny alebo dieťa, sú povinné platiť odvody do zdravotnej poisťovne.

Myslím si, že už priamo tá prvá myšlienka, o ktorej som hovoril, naznačuje určitý nesúlad alebo rozpor medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a medzi zamestnancami. Ja si vážim prácu každého človeka. Myslím si však, že samostatne zárobkovo činné osoby to majú niekedy trošku ťažšie, pretože si zobrali na svoje plecia zodpovednosť za to, že samy budú podnikať, že platia odvody a dane tomuto štátu, že nie sú na pleciach štátu ako nezamestnaní alebo neodčerpávajú inými činnosťami zdroje zo štátneho rozpočtu. Preto by mali mať rovnaké možnosti a tento zákon vo svojej prvej časti hovorí o tom, aby samostatne zárobkovo činné osoby nemuseli od jedenásteho dňa práceneschopnosti alebo pri ošetrovaní člena rodiny alebo dieťaťa platiť odvody. Koniec koncov myslím si, že tento štát by mal takisto prijať princíp solidárnosti a pomôcť človeku, keď je v určitej núdzi. Tento princíp je pre našu politickú stranu dôležitý, a preto sa prihováram za to, aby sa tieto odvody neplatili.

V druhej časti zákona navrhujem určité zjednodušenie, ktoré sa bude týkať priamo buď zdravotných poisťovní, kde zamestnávatelia do určitého obdobia musia ohlásiť určité informatívne údaje, ako napríklad zmenu sídla alebo bankového účtu, do ôsmich dní zdravotnej poisťovni, a to z toho dôvodu, aby informačný systém v zdravotných poisťovniach vedel okamžite riešiť takéto prípady. Možnože vedel riešiť aj neplatičov, problémy, ktoré sa tu aj politického a ekonomického charakteru dosť často spomínajú v priestoroch Národnej rady najmä v poslednom období.

No a ďalšia skutočnosť, ktorá je skôr administratívneho charakteru, je tá, že zamestnávateľ bude povinný prihlásiť svojich zamestnancov na verejné zdravotné poistenie do tej poisťovne, ktorú si vybrali, najmä do ôsmich dní. Kedysi ešte v predchádzajúcom období táto skutočnosť alebo povinnosť pre zamestnávateľov platila. My sme to zákonom potom upravili a myslím si, že dosť nešťastne. Pretože u zamestnancov musíme brať do úvahy aj takých ľudí, ktorí možnože majú nižšie základné vzdelanie a ktorí majú problém s vyplňovaním jednotlivých tlačív. Ak by sme túto povinnosť dali na zamestnávateľa, ktorý ju už teraz v podstate nepriamo teraz vykonáva, dopracovali by sme sa len k tomu stavu, ktorý v súčasnom období platí.

Nevyčísľoval som dosahy na verejné financie a na verejné rozpočty, pretože si myslím, že tento zákon je logický, je odôvodniteľný. A ak sa nájdu nejaké nejasnosti, ktoré z technickolegislatívneho hľadiska môžu byť problémové, viem, že ich vieme vyriešiť aj v rámci druhého čítania. Preto vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Miroslavovi Chovancovi.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky kolegu Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1067). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ale i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dosah na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Návrh zákona nebude mať podstatný vplyv na štátny rozpočet roku 2005 a 2007.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1073 z 28. februára 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu. Nemám žiadne písomné prihlášky. Otváram ústne prihlášky do rozpravy. Ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1054. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí 1065. Pán poslanec Šulaj, prosím, uveďte návrh zákona.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolil som si predložiť návrh zákona o dani z príjmov. Účelom tohto zákona by malo byť z technickolegislatívnej, daňovej a účtovnej stránky zosúladenie účtovných a daňových predpisov pri takých zložitých operáciách, ako je prenájom hmotného majetku formou lízingu, teda formou finančného prenájmu s možnosťou odkúpenia tohto majetku.

Aby som vysvetlil podstatu tohto zákona, musím sa vrátiť trošku do histórie, keď sme prijali zákon č. 695/2004, ktorý novelizoval zákon o dani z príjmov. V zmysle tohto zákona sme upravili § 26 ods. 8, ktorý definuje odpisovanie hmotného majetku formou finančného prenájmu. Následne sme v § 52 ods. 40 konštatovali, že takto novodefinovaný § 26 ods. 8 použijeme už aj pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2004, teda aj na podmienky daňového priznania za rok 2004, i napriek tomu, že účinnosť zákona je od 1. 1. 2005.

Čo sa vlastne stalo a kde je problém pri odpisovaní hmotného majetku? Paragraf 25 ods. 8 definuje odpisovanie hmotného majetku takto: "Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu odpíše nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % hodnoty istiny podľa osobitného predpisu (odvolávka na zákon o účtovníctve č. 431/2002)". Veľmi dôležité je slovo istiny, pretože v predchádzajúcom zákone, keď ešte neplatil zákon č. 695, tam bola obstarávacia cena. Aký je medzi tým rozdiel? V zmysle zákona o účtovníctve musí každý podnikateľ oceňovať investičný majetok po starom alebo hmotný majetok po novom obstarávacom cenou. Súčasťou obstarávacej ceny je aj cena obstarania, kvázi tzv. istina, plus ďalšie obstarávacie náklady. Tie môžu byť napríklad sprostredkovateľská odmena pri lízingových spoločnostiach, poprípade odstupné, keby sa robil lízing formou postúpenia na iného nájomcu, alebo ďalšie veci, ako môže byť doprava, poistné a iné skutočnosti.

Čo to znamená? Ak by sme takto uplatňovali zákon o dani z príjmov, dopracovali by sme sa k tomu, že v účtovníctve by sme mali iný základ na odpisovanie investičného majetku, napr. odpisovali by sme investičný majetok, ktorý má istinu milión korún plus 50-tisíc korún by bola sprostredkovateľská odmena, odpisovali by sme z 1 050-tisíc, ale zároveň z daňového hľadiska by sme mohli odpisovať len z istiny z milióna korún. Je tu teda disproporcia medzi zákonom o účtovníctve a zákonom o daniach z príjmov. Sú dve možnosti: buď upraviť zákon o účtovníctve, alebo upraviť zákon o dani z príjmov. Obidve možnosti sú schodné, v každom prípade je potrebné tento problém riešiť. Problém je potrebné riešiť o to skôr, že už za rok 2004 pri podávaní daňových priznaní vzniknú takéto problémy a vzniknú teda aj problémy, či časť tých sprostredkovateľských odmien alebo ostatných obstarávacích nákladov sa budú z daňového hľadiska posudzovať za daňové výdavky, alebo nie.

Preto by som chcel poprosiť tých odborníkov a tých ekonómov, ktorí sa tu nachádzajú v každej politickej strane, aby sa k tomuto zákonu postavili vecne v prípade, že majú záujem riešiť tento problém, ktorý je problémom už aj za rok 2004. Som ochotný vysvetľovať ďalej aj tieto skutočnosti v druhom čítaní, ak, samozrejme, ctená snemovňa, poslanci posúdia tento návrh za pragmatický a správny. Ešte raz upozorňujem na to, že existujú variantné riešenia. Súčasný stav je však zatiaľ nevyhovujúci, a preto ho potrebujeme napraviť.

Ďakujem za pozornosť.