V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude v rozprave pokračovať pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Veteška, vážená Národná rada, vážený pán minister, celé osadenstvo, vážení hostia, v mojom vystúpení sa takisto chcem venovať oblasti školstva. Predložený návrh zákona všetci tí, ktorí si uvedomujú absenciu mladých pedagógov v školstve, prijímajú tento návrh s pochopením. Je najvyšší čas ponúknuť mladým učiteľom také podmienky, aby po absolvovaní vysokoškolského štúdia nevyhľadávali iné, lepšie platené pracovné príležitosti. Teda ten fakt, že sa mladým učiteľom navrhuje zvýšiť plat, je pozitívny, čo však pozitívne nie je, je skutočnosť, že tento zdanlivo ústretový minikrôčik zo strany vlády ku školstvu školstvo nespasí. Verejnosť po varovných signáloch, ktoré vyslala naša štátna inšpekcia, ale aj po zverejnení výsledkov prieskumov o úrovni vzdelania našich žiakov robené OECD, kde sa jasne ukázalo, že vzdelanostná úroveň našich detí klesá a niekedy už nie je nielen európsky, ale ani svetový priemer. Teda táto naša verejnosť očakávala iné, razantnejšie kroky od vlády. Základné a stredné školstvo je, zdá sa, v poradí priorít vlády, napriek iným deklaráciám, na poslednom mieste. Financovanie malého, dnes regionálneho školstva je dlhodobo podfinancované. Školy fungujú v úspornom režime, učitelia nemajú patrične vybavené odborné učebne, chýbajú pomôcky a žiaci nemajú často ani učebnice. Novými reformami sa spôsobilo, že žiak je tovarom, ktorý treba čo najviac natisnúť do triedy, lebo čím viac žiakov v triede, tým viac financií. Preto sa nezriedka prekračujú určené počty žiakov v triedach a tým sa aj znižuje možnosť kvalitnej výučby a výchovy žiakov. Je to, ako som už hovorila, a hovoria toto pedagógovia, je to už o dozorovaní, a nie o učení. Ale je to tiež aj o financovaní, o nízkom financovaní, o nízkom normatíve na žiaka. A preto školy vlastne pristupujú k takýmto extrémnym krokom prepĺňania tried. Vyzerá to tak, akoby vláda napriek upozorneniam Európskej únie, že náš štát je posledný zo všetkých štátov vo financovaní školstva a vedy, že napriek vlastnému programovému vyhláseniu, kde sa vláda zaväzuje zvýšiť percento z HDP na školstvo, každoročne, školstvo napriek tomu úplne ignoruje. K takémuto tvrdeniu ma vedie i fakt, že v tomto návrhu zákona učiteľovi po 16 rokoch praxe zrazu nie je potrebné zvyšovať plat tak ako začínajúcim učiteľom. Zrejme si predkladateľ myslí a je presvedčený, že učiteľ je po 16 rokoch dostatočne usadený v školstve na to, aby z neho odišiel. Je to po prvé neférové, ale je to aj veľký omyl. Mladí pedagógovia pri takejto perspektíve môžu v školstve skutočne zostať iba dovtedy, kým sa im nenaskytne lepšia pracovná ponuka, lepšie platená pracovná ponuka.

V mojom pozmeňujúcom návrhu práve sa snažím riešiť tento problém, kde navrhujem v bode 11 § 7 ods. 10 v prvej vete za textom: "bežného kalendárneho roka" vložiť bodku. Ostatný text až do 16 rokov započítanej praxe a tiež poslednú vetu vypustiť.

Môj pozmeňujúci bod, v bode 16 návrhu zákona v § 30 a) ods. 2 za text: "k 30. júnu 2005" sa vkladá bodka. Nasledujúci text: "až do 16 rokov započítanej praxe" a nasledujúca veta, ktorá je predposlednou v texte, vypustiť. Posledná veta sa ponecháva.

Tretí bod, ktorý som navrhla, bolo to pripravené už prv, ako prešiel aj pani poslankyni Brestenskej návrh v našom výbore, je presne ten problém, o ktorom tu hovorili viacerí, že teda nútime pedagógov zo zákona, aby sa vzdelávali, celoživotne, aby získavali druhú kvalifikačnú skúšku, nielen prvú, ale aj druhú, ale podľa zákona pri tejto druhej kvalifikačnej skúške nemajú zaručené aj nejaké ohodnotenie, a preto môj tretí pozmeňujúci návrh, a prosím hlasovať o ňom osobitne, lebo pravdepodobne, ak prejde návrh z nášho výboru, bude môj pozmeňujúci návrh v treťom bode bezpredmetný. Poprosím vás o podporu aspoň mojich prvých dvoch návrhov. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel som len krátko pár myšlienok a viet k bodu 4 spoločnej správy, ale nedá mi, aby som na začiatku nereagoval na vystúpenie pána poslanca Tkáča. Viete dobre, pán poslanec, a natoľko sme komunikovali spolu, že som si vždy cenil a vážil vašu odbornú erudovanosť, keď sa v parlamente rozhodovalo o zmene na poste predsedu výboru, ktorý ste viedli od začiatku volebného obdobia. Verte, že v našom poslaneckom klube bola vážna diskusia a čo sa týka tých vašich výhrad k tomu, že náš predseda ukazoval hore palec alebo dole palec, škoda, že ste neprišli v tom období za mnou, aby som si mohol ja na misku váh dať povedzme tie argumenty, ktoré ste tu vyslovili, lebo natoľko ma musíte poznať, že pre mňa je veľmi dôležité vypovedané slovo a dodržanie toho vypovedaného slova. Samozrejme, bol by som schopný diskutovať na túto tému a zvážiť pre a proti, keď sa tu rozhodovalo o tripartite, teraz to tak považujem trocha už ako možno dodatočné rozlievanie mlieka, lebo ja nie som pri rokovaniach, ani ma nikto neinformuje, ani to nie je náležité, aby vicepremiér a šéf tripartity hovoril o každom svojom rokovaní a o každom svojom vypovedanom slove, takže možno ste mohli prísť vtedy za mnou a boli by sme možno dospeli k nejakému postoju, ktorý by bol blízky vám.

Čiže toľko som si dovolil reakciu, lebo sa mi zdá, že bola dôležitá. A teraz k bodu 4 spoločnej správy. Z pohľadu techniky hlasovania nemusím vynímať na osobitné hlasovanie, lebo je to tak pripravené, len chcem upozorniť na jeden fakt. Dostali sa tu do rozporu pozície dvoch výborov, výborov pre školstvo a výboru pre sociálne veci a ja som si cenil postoj výboru pre vzdelávanie práve tým, že jednomyseľne hlasoval za tento návrh. Viem, že okolo toho bola už nie diskusia jeden týždeň, mesiac, ale počíta sa to v podstate od poslednej kolektívnej zmluvy. Rozprával som sa o tom aj so štátnym tajomníkom rezortu, aj, samozrejme, so zástupcami odborov, ide tu len o priestor vytvorenia pre vyjednávanie o počte týždňov dovolenky a ak sa tu používa niekedy často argumentácia, že to má dopad na štátny rozpočet, nemá to dopad na štátny rozpočet, čiže ja vás len poprosím o podporu a postoj poslancov tak, ako to odporučil výbor pre vzdelanie. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Máte slovo.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Pokúsim sa krátko na tie prednesené návrhy zareagovať. Pán poslanec Tkáč predniesol vlastne jediný, ak som dobre zaregistroval, pozmeňujúci, doplňujúci návrh. V prvom rade by som chcel povedať, že predložená novela sa vôbec netýka tejto problematiky, týka sa úplne inej problematiky a daná úprava, ktorá bola predmetom jeho kritiky, kritiky pána poslanca, je stará už skoro dva roky. Takže nič nové pod slnkom, nič sa nemení v tomto návrhu zákona v tomto ohľade a len existuje ten stav, ktorý bol. K tomu poukazovaniu na rozdielne stanoviská - podľa pána poslanca - musím povedať, že vôbec nie sú rozdielne. Treba ich len pozorne čítať. V prvom liste sa hovorí o tom, že uvedený zákon sa vzťahuje na všetky zdravotnícke zariadenia. Presne tak! Vzťahuje sa na všetky zdravotnícke zariadenia včítane tých zriaďovaných VÚC, samospráv a tak ďalej a tak ďalej za podmienky, a to je v tom druhom liste napísané, že príspevok na ich činnosť od zriaďovateľa je vyšší ako objem mzdy a všetkých platových náležitostí. Tak je to v zákone napísané. Prvý list nijakým spôsobom nie je v kontradikcii k tomu, čo som teraz povedal. Druhý list je podrobnejší, pretože sa zameriava na inú otázku alebo iný problém, bol na strane toho, kto sa pýtal. Takže nie je žiadne rozporné stanovisko, to nie, je to to isté stanovisko, akurát to druhé je podrobnejšie vysvetlené.

K samotnej vecnej podstate, ja nie som minister zdravotníctva, škoda, že tu nie je pán Chovanec, ktorý sa na mňa obracal, ako keby som ním bol a ako keby som ja riešil otázky financovania zdravotníctva, to naozaj nie je v mojej kompetencii a ani do toho nijakým spôsobom nezasahujem, ale minimálne si treba uvedomiť tú vecnú súvislosť, že v priebehu tohto roka na základe schválenej reformy zdravotníctva prebehne transformácia všetkých týchto zariadení, stanú sa z nich akciové spoločnosti, ktoré budú sa riadiť len a len Zákonníkom práce bez ohľadu na to, či tento zákon bude, nebude, alebo ako bude znieť a preto aj prípadná zmena, tak ako ju navrhuje pán Tkáč, nebude mať prakticky významný dopad na platové náležitosti zamestnancov, pretože vstúpi do platnosti podľa návrhu, ktorý je v zákone 1. júla, a už v tom čase bude vo finále transformácia vlastne všetkých zariadení, pretože najneskôr do decembra, najneskôr, musí byť ukončená. Takže niektoré už možno budú aj po transformácii, že je to skôr, vidím to ako istý politický postoj, politický apel a z hľadiska vecného pôsobenia významný dopad nebude mať.

Pán Chovanec sa tu vyjadril, alebo teda apeloval na mňa, aby som si uvedomil, aká je situácia v odmeňovaní v zdravotníctve. Ja si to uvedomujem, ale naozaj to nie je moja pôsobnosť. Ja o tom nerozhodujem, ja zákony o zákony o zdravotníctve ani neprijímam, ani nenavrhujem, takže tentoraz to bol plač naozaj na nesprávnom mieste.

Ale nie som rezortný minister, aby som ja mohol komentovať a realizovať prípadné zmeny. Kompetenčný zákon je, myslím, úplne jasný.

Prejdem teda týmto pádom k téme, ktorá je témou tejto novely, pretože zatiaľ sa bavíme o tom, čo nie je predmetom tejto novely. To otvárala alebo dotkla sa toho pani poslankyňa Navrátilová. Nemyslím si, ja som to už na výbore povedal, že je akokoľvek dôvodná obava, že by tu bola narušená ústavnosť tým, že je zvolený istý mechanizmus zvyšovania tarifného platu na základe dĺžky praxe. Táto obava by bola odôvodnená vtedy, keby sa povedalo, že dnes ten, kto má napríklad 30-ročnú prax, tak tomu sa za 30-ročnú prax za každý rok pridá pol percenta, lebo už má 30-ročnú prax a ten kto má 15-ročnú prax, tak tomu sa pridá percento. Ale ono to tak nie je. Aj keď to možno zvádza pri takom prvom pohľade na ten zákon. Každému sa pridá rovnakým mechanizmom, to znamená aj tomu, kto má 35-ročnú prax sa za prvých 16 rokov pridá percento a za ďalšie roky sa potom pridá pol percenta, to znamená, ústavná rovnosť pre všetkých je zaručená. Môže byť rôzny názor, či má byť tak, alebo nemá byť, ale určite tam nie je pochybnosť o súlade s ústavou. A z hľadiska zdrojov na platy je k zákonu priložená doložka, finančná doložka, kde je presne rozpísané, čo sa ako má financovať, z akých zdrojov. To, čo má financovať štát, na to má vyčlenené zdroje v štátnom rozpočte a to, čo podlieha zdrojom na základe finančnej decentralizácie, to, samozrejme, je otázka obcí, veď načo sme robili finančnú decentralizáciu, keď by sme mali byť neustále vystavovaní ďalším nárokom zo štátneho rozpočtu. Veď štátny rozpočet už nemá tie zdroje, ktoré mal predtým, pretože ich odovzdal obciam. A obce s nimi musia hospodáriť a keďže sme im dali aj školy, tak, samozrejme, včítane tejto záležitosti, tak to je súvislosť s decentralizáciou.

Potom z tých ďalších vecí, keď aj pani Mušková vystupovala, tiež sa myslím hovorilo o percentách a o tom, či tak alebo inak. Len pán poslanec Lintner sa dotkol ešte otázky dovolenky, ktorá sa objavila v pozmeňujúcich návrhoch a gestorský výbor neodporúča súhlasiť. Ja k tomu len vecne na zváženie dám, pozerajme sa na situáciu všetkých zamestnaných ľudí v národnom hospodárstve, všetkých dvoch miliónov ľudí, učitelia sú len jednou zložkou týchto ľudí, tak ako podľa profesie by sme mohli ísť a uvedomme si, že väčšina, drvivá väčšina týchto zamestnancov podľa zákonníka práce má päťtýždňovú dovolenku. Takže zamyslime sa nad tým, či toto by potom, či to je vyvážené, keď učitelia by mali mať najmenej osem týždňov dovolenky, ako je v tomto návrhu, a ostatní majú maximálne päť. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

Momentík, ešte upozorním, pán poslanec Tkáč, po skončení rozpravy už faktické poznámky nie sú možné, ani ďalšie vystúpenia možné. Prosím? Dobre, pretože pán minister už mal záverečné slovo po skončení rozpravy a teraz pani spravodajkyňa. Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ja si ctím taký legislatívny postup, keď pri prerokovaní istej témy je novela zákona len o tej téme. Ak by to bolo tu dlhodobou praxou, tak by som povedala, pán minister, máte pravdu, pán Tkáč by nemal otvárať túto tému. Chcem vám len pripomenúť, že máme niekoľkonásobnú skúsenosť, keď sme v súvislosti so zákonmi, myslím, že to boli z finančnej oblasti, novelizovali zákony zo sociálnej oblasti a táto prax pokračuje aj ďalej, pretože aj na tomto zasadaní parlamentu otvára, myslím, že je to môj kolega Horváth alebo neviem kto, na váš popud úplne iný zákon. Takže nepripadá mi nič neobvyklé, ak kolega Tkáč hovorí dnes o téme, ktorá je témou tohto zákona. To je poznámka číslo jeden. Druhá poznámka. Ak hovoríte, že nemá zmysel už dnes riešiť tých zdravotníkov, lebo príde k transformácií alebo k zmene vlastníckych vzťahov a nebudú podliehať tomuto režimu. No tí ľudia musia žiť aj od júla do decembra, čo je 6 mesiacov, a asi im nebude celkom jedno, či majú o 4 - 5 stovák viac alebo menej a verím, že z pohľadu peňazí nás dvoch sú to smiešne peniaze, ale z pohľadu peňaženiek tých zdravotníckych pracovníkov to až také malé peniaze nie sú. Ale nie to je podstatné. Podstatné je niečo iné. Ak prejdú títo pracovníci z verejnej služby do súkromného sektoru, naozaj bude na nich platiť Zákonník práce. Ale chcela by som vidieť toho zamestnávateľa, ktorý v mene zlepšenia pomerov v zdravotníctve vykoná ako prvý krok to, že zníži platy zdravotníckych zamestnancov. To urobí len samovrah. To by bola celá reforma zdravotníctva spochybnená hneď prvým krokom transformácie. Preto si myslím, že bolo by dobré podporiť návrh pána Tkáča, aby sme týmto pracovníkom vytvorili výhodnejšiu pozíciu pri rokovaní o platoch v čase, keď už budú pracovníkmi súkromného sektoru. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať. Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov (tlač 1009).

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 1009. Spoločnú správu máte ako tlač č.1009a. Prosím teraz ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Zákonom o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraná smernica o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu, ktorá upravuje postup členských štátov Európskej únie pri navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Predloženým návrhom zákona sa preberajú ďalšie dve smernice, ktoré menili a dopĺňali smernicu o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu. Predložený návrh zákona upresňuje podmienky začatia súdneho konania o navrátení nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu. Ďalej upravuje povinnosť ministerstva kultúry informovať členské štáty Európskej únie o začatí takéhoto konania. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou návrh zákona v prílohe rozširuje a upresňuje jednotlivé kategórie kultúrnych predmetov, na ktoré sa zákon vzťahuje. S doplňujúcimi návrhmi, ktoré výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu šport a mládež, kultúru a média ako gestorský výbor odporúča v spoločnej správe schváliť, sa stotožňujeme. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona a o jeho schválenie. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto, prosím, pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru, médiá poslancovi Tomášovi Galbavému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážené dámy, páni, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 3. februára 2005 č. 1465 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, tlač 1009, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatom uznesení odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s týmto pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Nebudem ich čítať, pretože ich máte pred sebou. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 a tieto schváliť. Gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, tlač 1009, v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, schváliť. B) určuje mňa za spoločného spravodajcu a poveruje ma, aby som vystúpil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému bodu ako spoločný spravodajca výborov a podal správu o výsledku jeho prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 83, 84 a 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá 14. marca 2005 č. 347. Pán predsedajúci, z mojej strany je to zatiaľ všetko, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu, písomne nemám prihlášky. Ústne kto sa hlási? Pani poslankyňa Podracká. Nikto viac, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Páni poslankyňa, máte slovo.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, páni poslanci, pani poslankyne, stará múdrosť vraví: Nežiadaj vrátenie veci, ktorá ti bola odobratá násilím, lebo aj tak ju späť nedostaneš. Platí to aj v politickej rovine? Slovenská realita poukazuje na to, že áno, pretože o nezákonne vyvezených predmetoch z územia Slovenska pred rokom 1993 sa mlčí a nevedú sa žiadne bilaterálne rozhovory medzi štátmi o tom, aby sme tieto predmety dostali späť ako kultúrne dedičstvo, ktoré nám nebolo odkázané žiadnym závetom, a predsa nám prináleží. Pred šiestimi mesiacmi stiahol minister kultúry z rokovania parlamentu vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Stalo sa tak po schválení môjho pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní týmto plénom. Pozmeňujúcim návrhom sa mal z § 2 ods. 3 vypustiť dátum, ktorého cieľom bolo rozšíriť okruh nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov aj o tie predmety, ktoré boli vyvezené pred 31. decembrom 1992, teda pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Pán minister kultúry Rudolf Chmel odôvodnil stiahnutie zákona tým, že dôsledkom schváleného pozmeňujúceho návrhu by nebol vznik oprávnenia domáhať sa navrátenia nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov na príslušnom súde iného členského štátu vyvezených pred 1. januárom 1993, ale vznik povinnosti Slovenskej republiky navracať kultúrne predmety iným členským štátom nezákonne vyvezených z ich územia. Jednoducho povedané, nie nám by mali ukradnuté vracať, ale my by sme mali vracať to, čo sme ukradli. Musím sa priznať, že toto pilátovské zdôvodnenie, ktoré sa uvádza aj v dôvodovej správe, ma vôbec neuspokojilo. Neuspokojilo ma napriek konštatovaniu pána ministra, že v zmysle čl. 14 ods. 2 smernice 93/7 Európskeho hospodárskeho spoločenstva z 15. marca 1993 si môže členský štát uplatniť aj žiadosti o navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia aj pred rokom 1993. Môže, ale v tejto veci sa nič nedeje, pán minister, ani lístok sa nepohne, hoci pokusov, do ktorých boli začlenené skupiny právnikov, archivárov a znalcov, bolo niekoľko. Za všetkých spomeniem aspoň takzvanú Varsíkovu komisiu, ktorá započala svoju činnosť v januári 1948 a o činnosti o ktorej som už hovorila aj pred šiestimi mesiacmi pri predkladaní tohoto istého návrhu zákona. Úlohou Varsíkovej komisie bolo vyhľadať umelecké, historické, archeologické, archívne, knižné a národopisné pamiatky, ktoré boli nezákonne vyvezené zo Slovenska po roku 1868. Komisia vtedy vypracovala zoznam 503 položiek nachádzajúcich sa na území Maďarska. Maďarská strana priznala verbálnou nótou pod č. 3942, že 502 zo spomínaných položiek majú. Z nich vrátili tri. K ostatným predmetom zaujali zamietavé stanovisko a označili ich za kúpu, dar alebo depozit. Ďalšie označili za majetok neverejných cirkevných archívov, ktoré podľa ich názoru nepodliehajú čl. 11 mierovej zmluvy.

Napriek tomu... 868. Napriek tomu, že boli nezákonne vyvezené bez povolenia česko-slovenských úradov, teda protiprávne. Potom, potom. Len v budapeštianskej Magyar Nemzety Galery sú také skvosty ako Bardejovská madona, Navštívenie od majstra M. S., Madona s ružami z košického múzea, tabuľa so Zvestovaním Panny Márie zo Sabinova či Donnerov Adorujúci anjel, ktorý bol kedysi súčasťou hlavného barokového oltára Dómu svätého Martina v Bratislave. Nešlo však len o predmety, ktoré sú dnes na území Maďarska, aby som sa neorientovala iba jedným smerom, ide aj o predmety a komisia skúmala aj tie predmety, ktoré boli nezákonne vyvezené na územie Ukrajiny, Poľska či Rakúska, dnešného Rakúska. Podľa odhadov odborníkov počet odcudzených a nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov spred roku 1993 presahuje číslo 30 000. V roku 1949, rok po ustanovení komisie doktor Branislav Varsík oznámil, že otázka navrátenia nezákonne vyvezených predmetov sa bude riešiť kultúrnou dohodou, ktorá bola podpísaná 13. novembra 1951 v Prahe, ale nič sa nestalo. Viacročná práca komisie vyšla až na navrátené drobnosti nazmar. V priebehu ďalších rokovaní a inštalácii nových vlád sa pokusy o prinavracanie kultúrnych predmetov vždy opakovali, ale vždy bezvýsledne. Ako jediný pozitívny príklad môže poslúžiť len bilaterálne rokovanie s Českou republikou, ktoré bolo ukončené takzvaným nulovým variantom z roku 1995, keď sa vrátil Bojnický oltár výmenou za 10 gotických tabulí. Novela zákona o nezákonne vyvezených predmetoch sa vracia do parlamentu po šiestich mesiacoch bez jedinej zmeny, okrem dátumu účinnosti je vlastne všetko po starom. Môžem si myslieť, že nemá cenu opakovane bez zmeny podať ten istý pozmeňujúci návrh, ktorý možno prejde, možno neprejde, a ak by aj prešiel, aj tak sa nič nezmení, to je to pesimistické stanovisko. Optimistickým stanoviskom je potreba hľadať nejaké riešenie. Myslím si, že v zmysle tohto optimizmu je potrebné nechať tento zákon v predkladanom znení, aby nadobudol platnosť a mohlo sa konať vo veci tých nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, ktoré boli odcudzené po 1. januári 1993, ale ďalšie riešenia, ako by sa tento problém podľa môjho názoru mal riešiť, sú dve. Hovorili sme o nich aj s pánom ministrom, prvé riešenie, ktoré navrhujem, je predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie uznesenie, ktoré by zaväzovalo vládu Slovenskej republiky zriadiť pracovnú skupinu expertov, ktorá by znovu iniciovala navrátenie kultúrneho dedičstva v súčinnosti s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky, a v prípade, že by toto uznesenie prijaté nebolo, alebo by sa na základe tohto uznesenia vytvorila skupina expertov, ale nepracovala by, potom by bolo potrebné iniciovať druhý variant tohto optimistického riešenia a to je iniciovať samostatný zákon, ktorý by sa pokúsil túto situáciu riešiť primeraným spôsobom z hľadiska legislatívy.

Preto mi dovoľte na záver môjho vystúpenia predložiť návrh uznesenia, ktorý by mal takéto znenie: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Znenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby vytvorila pracovnú skupinu expertov, ktorá by v súčinnosti s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky iniciovala bilaterálne rokovania s tými predstaviteľmi vlád štátov, kde sa nachádzajú nezákonne vyvezené kultúrne predmety z územia Slovenska pred 31. decembrom 1992." Odôvodnenie: navrhovaná novela vládneho návrhu zákona nerieši v plnom rozsahu problematiku nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov a kultúrneho dedičstva Slovákov. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Mikloško, pán poslanec Džupa. Končím možnosť prihlášok, ďalších. Pán poslanec Mikloško ako prvý.

F. Mikloško, poslanec: Pani kolegyňa, bol by som rád, keby ste ma počúvali. Pani poslankyňa, dovoľujem si vám položiť jednu otázku. Ako chcete riešiť problém všetkých pamiatok, ktoré tu zostali po roku 1918 a ktoré jednoducho boli poštátnené, všetky pamiatky, ktoré boli vzácne premety, obrazy, ktoré boli v kaštieľoch, ktoré sme poštátnili jednoducho Pálfyovcom a podobným. Čo chcete s tým robiť, keď otvoríte tento problém. Ako ich budete riešiť, ako budete zdôvodňovať, že my sme mali právo zhabať majetky všetkým tým rodom a oni v rámci iného štátu nemali právo. Ja chápem, čo robíte, čo chcete, aby sa o tých veciach rokovalo. Ale ako chcete riešiť potom problém rokovania s Pálfyovcami a ďalšími, Csákyovcami a ďalšími, ktorým sme my jednoducho tie veci zobrali. A nikto sa nepýtal. Bolo poštátnené a so všetkými pamiatkami, nielen kaštiele, ale všetko, nehovoriac o tom, že, samozrejme, kaštiele sú takisto všetky na zoznamoch pamiatok.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Mikloško, skončili ste, pán poslanec?

F. Mikloško, poslanec: Áno.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Džupovi.

K. Džupa, poslanec: Mám iba minútu. Ďakujem pani poslankyni, že otvorila tento problém,

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dve minúty dajte pánovi poslancovi, prosím.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. A ako keby som bol predvídal do určitej miery reakciu pána poslanca Mikloška, ešte sme problém nezačali riešiť a už nachádzame dôvody, prečo sa nedá riešiť. Bezpochyby je potrebné kvôli svedomiu, kvôli republike, kvôli intelektuálnej prestíži sa s týmto problémom vysporiadať. To neznamená ešte, že tam budú ľudia, ktorí nebudú znalí práva či hodnôt kultúrneho dedičstva. No nekonať v tejto veci je oveľa horšie ako zdôvodniť na samom začiatku, že konať netreba, preto sa prihováram za to, aby Národná rada návrh pani poslankyne, čo sa týka uznesenia smerom k dotknutým ministerstvám, podporila. Prinajmenšom to káže elementárna ľudská slušnosť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Podracká...

D. Podracká, poslankyňa: Pán poslanec Mikloško, ja viem na čo narážate, obávate sa, že sa týmto aktom otvoria Benešove dekréty, budeme vracať majetok Pálfyovcom a budeme vracať zámok Betliar a rôzne...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja by som vás poprosil. Dobre. Poprosím, najmä dajme hovoriť pani Podrackej, máte slovo.

D. Podracká, poslankyňa: Ak bolo možné v roku 1995 vytvoriť bilaterálnymi rozhovormi napríklad s Českou republikou nejaké riešenie, tak od toho by bola tá skupina expertov, ktorá by našla spôsob ako nájsť tú zlatú strednú cestičku pomedzi aj Benešovské dekréty aj iné, nemožné aj možné obrany alebo ja neviemčo, zábrany, jednoducho musí sa nájsť riešenie pretože to nemôže ostať tak, podľa môjho názoru. Ak si vy myslíte, že to má ostať tak, že to netreba riešiť, to je váš názor. Môj názor je iný.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, prajete si vystúpiť. Nie? Povedzte. Nech sa páči.

R. Chmel, minister kultúry SR: Pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, sme v tej pôvodnej situácii spred vari šiestich mesiacov, kedy ja som hovoril o jednom zákone a vy hovoríte o situácii, ktorá súvisí takpovediac s rekrimináciou, historickou, o ktorej sa možno baviť a nemám nič proti tomu, ale treba sa o nej takpovediac baviť realisticky a na úrovni tak odbornej, ako na úrovni realistickej, politickej. Tá, samozrejme, tá situácia, o ktorej vy hovoríte po roku 45 respektíve po roku 48 aj v súvislosti Varsíkovou komisiou bola trošku v inom historickom kontexte, ako hovoríme o tom dnes, ale ako vravím, ide o dve oddelené veci. Tento zákon, ktorý ja predkladám, tak súvisí najmä so smernicami Európskej únie a s kompatibilitou nášho práva a to, čo vy hovoríte, to je agenda, ktorá je, povedal by som, univerzálna a ktorá môže mať aj takú, však netreba okolo toho chodiť ako pes okolo horúcej kaše, ktorá môže mať takúto slovensko-maďarskú dimenziu, ale potom ju treba riešiť v tom priečinku, do ktorého ona patrí. Takže nič proti tejto téme, vašej, ale povedal by som, že ona len naozaj sekundárne súvisí s týmto zákonom, o ktorý, ešte raz prosím o jeho podporu. Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán navrhovateľ Galbavý, máte príležitosť sa prejaviť. Nie, nechcete využiť tú príležitosť.

T. Galbavý, poslanec: Ďakujem za slovo, keď ma pán podpredsedajúci znásilnil. Ale, pani poslankyňa, naozaj opakuje sa to, čo tu bolo pred šiestimi mesiacmi, my sa stále nerozumieme. Táto legislatíva sa týka našej povinnosti aproximovať a zharmonizovať náš právny systém aj v tejto oblasti s právom Európskej únie. To je transpozícia, ktorú sme povinní urobiť, vy máte dobrú myšlienku, je to sympatické, ja vás absolútne rozumiem, ale tento návrh na uznesenie pri akejkoľvek snahe a dobrej viere, to prečítam aj ja a súhlasím s vami, že by som si veľmi želal, aby kultúrne predmety, ktoré sú dedičstvom, naším kultúrnym dedičstvom, sa navrátili na Slovensko, takéto uznesenie však, myslím si, že ani vláda nebude môcť kompetentne a dostatočne k vašej spokojnosti a k spokojnosti nás všetkých túto záležitosť dať do poriadku. To je história, žiaľ, má aj svoje "špatné" stránky, skrivodlivosti, to súvisí jedno s druhým, veľmi ma mrzí, ale naozaj táto vaša snaha, vnímam ju veľmi pozitívne a sympaticky z toho dôvodu, že už ste ustúpili a nedávali ste do zákona ako formu pozmeňujúceho návrhu, pre ktorý sme celú právnu normu museli stiahnuť. Ja si to vážim, že aspoň touto cestou sa snažíte symbolicky naznačiť, že vám je ľúto za kultúrnym dedičstvom, ktoré, žiaľ, z našej krajiny niekto nezákonne vyviezol. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o... Páni poslanci, koncentrujeme sa na ďalší program. Pristúpime k rokovaniu o

návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k plynutiu funkčného obdobia predsedu Kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedníčky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Samozrejme, aj predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, som to nesprávne uviedol (tlač 1057).

Návrh uznesenia ste dostali ako tlač č. 1057. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Abelovského, aby návrh uviedol.

M. Abelovský, poslanec: Pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor sa uzniesol na návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom navrhuje, aby sa pre tých, ktorí prídu do Národnej rady po nás a po uplynutí funkčného obdobia už dnes zvoleného predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jána Jasovského nevznikol spor, kedy mu začalo plynúť jeho funkčné obdobie a s tým ďalšie nedorozumenia, ktoré by z tohto vyplynuli, pripravil ústavnoprávny výbor návrh uznesenia, ktorý ste všetci dostali do lavice. Jeho podstatou je, že jeho funkčné obdobie pre výkon funkcií predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a aj už zvolenej podpredsedníčky Najvyššieho kontrolného úradu Zory Dobríkovej začalo plynúť vo funkcii 9. februára 2005. Ide o akési preventívne uznesenie k tomu, aby v budúcnosti nemohlo z hľadiska výkladu, keďže medzitým prebehlo konanie pred Ústavným súdom, kedy sa má počítať sedemročná lehota, do ktorej boli obidvaja funkcionári Národnou radou zvolení. Prosím pán podpredseda, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu písomne nikto sa neprihlásil, ústne sa hlási pán poslanec Lintner. Nech sa páči. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Samozrejme, toto uznesenie by ani nevyžadovalo nijaké slová, len mi to nedalo, sa pridať k podpore. Som rád, že vznikol takýto návrh uznesenia na pôde ústavnoprávneho výboru, aby sme predišli prípadným takým nuansám, ako vznikli teraz pri skončení funkčného obdobia vedenia Najvyššieho kontrolného úradu. Žiaľ, v našej legislatíve sa objavujú viaceré veci, ktoré majú riešiť prechodné ustanovenia, a na tie sa zabúda. Je to aj ustanovenie, napríklad vo volebnom zákone, kde sa tiež mohlo asi pamätať na to, že celý, komplet zákon, že má platiť asi až od nového volebného obdobia, a nie sa uplatňovať už v tomto, pretože niektoré veci sú vo vnútri rozporné práve preto, že chýbajú prechodné ustanovenia, a som rád že vzniklo takéto uznesenie a že je predložený takýto návrh uznesenia, aby proste perspektívne sa nikto nedomáhal, že má byť dlhšie, ako v skutočnosti má byť. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Končím všeobecnú rozpravu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o

návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti Súdnej rady Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004 číslo 1 Ksr 420/04 o predloženie nových (štyroch) kandidátov na sudcov chýbajúcich disciplinárnych senátov (tlač 1058).

Návrh uznesenia ste dostali ako tlač č. 1058. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Abelovského, aby návrh uviedol.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Súdna rada sa obrátila na predsedu Národnej rady listom, aby v rámci svojich právomocí vykonal, respektíve zaradil do programu voľbu štyroch nových kandidátov na sudcov chýbajúcich v disciplinárnych senátoch. Keďže nastal problém výkladu tohto ustanovenia, ale nielen výkladu ustanovenia, ale aj o tom, či vôbec je Národná rada povinná takúto voľbu vykonať, predložil a obrátil sa na ústavnoprávny výbor s návrhom, aby sa k tejto záležitosti vyjadril. Ústavnoprávny výbor sa uzniesol na návrhu uznesenia, ktoré ste dostali do poslaneckých lavíc a podstatou ktorého je odporučenie, aby sa Národná rada v zmysle oprávnení, ktoré jej vyplývajú z ústavy, najmä z článku 128, obrátila na Ústavný súd o výklad tohto ustanovenia, nakoľko ústavnoprávny výbor je toho názoru, že vykonaním voľby 24 sudcov, ktoré bola uskutočnená, bola splnená zákonná povinnosť aj ústavná povinnosť Národnej rady dodať Súdnej rade potrebný počet kandidátov na voľbu sudcov disciplinárnych senátov.

Čiže vznikol tu spor o výklad ústavy, a preto ústavnoprávny výbor navrhuje plénu Národnej rady, aby prijala uznesenie o tom, že sa na základe - ak bude takýto návrh schválený -, sa obráti Národná rada o výklad tohto ustanovenia podľa čl. 141 ods. 4 písm. e) čl. 86 v spojení s § 119 ods. 3 zákona č. 426/2003 Z. z., ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich o výklad tohto sporného ustanovenia na Ústavný súd. Pán podpredseda, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu, nemám písomné prihlášky, ústne kto sa hlási do rozpravy. Nikto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať, nasleduje druhé čítanie...

(Reakcia z pléna.) Poslanci mali dostať ten návrh, pani poslankyňa. Prosím, pred hlasovaním dostanete tento návrh, ten, ktorý... (Reakcia z pléna). Nemôžem vás už, pani poslankyňa, ja som ukončil rozpravu, len kvôli poriadku. Ja vás chcem len ubezpečiť, že v súlade s návrhom pána navrhovateľa Abelovského zabezpečíme, aby ste dostali príslušnú dokumentáciu k tomuto bodu programu. Prosím? (Reakcia z pléna). Áno, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, myslím, že podľa rokovacieho poriadku o uznesení môžeme hlasovať vtedy, keď budeme poznať aj návrh, ktorý pôjde na Ústavný súd! Ja sa domnievam, že súčasťou predloženého materiálu má byť aj návrh, ktorý pôjde na Ústavný súd. Ja predsa nemôžem hlasovať, že súhlasím, aby návrh išiel na Ústavný súd, ak ho nevidím, a má to byť návrh Národnej rady. Ďakujem.