B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti (tlač 1008).

Prosím znovu pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o rastlinolekárskej starostlivosti vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Predkladaný návrh zákona sa spracoval v čase radikálnych zmien v pohľade na bezpečnosť a nezávadnosť potravín a novej koncepcie európskej potravinovobezpečnostnej politiky potravinového reťazca. V tomto kontexte bolo vydaných niekoľko koncepčno-systémových opatrení a dokumentov, predovšetkým biela kniha o bezpečnosti potravín, ktorej obsahom je nová politika z hľadiska zabezpečovania kvalitných a nezávadných potravín. Hlavný akcent tohto dokumentu spočíva vo vytvorení a značnom posilnení prevencie a samotnej kontroly v celom potravinovom reťazci od pôdy cez hojivá, prípravky na ochranu rastlín, rezíduá pesticídov, metódy ochrany rastlín, krmivá až po spracovanie potravín a ich hygienické aspekty. Predložený návrh zákona reaguje na požiadavky uvedené v tomto dokumente. Navrhovaný zákon zvýrazňuje aj oblasť bezpečnosti potravín vo vzťahu k potravinám rastlinného pôvodu z hľadiska rezíduí prípravkov na ochranu rastlín a to formou ich monitorovania. Návrh zákona tiež ustanovuje povinnosť dodržiavania správnej aplikácie metód ochrany rastlín a prípravkov na ochranu rastlín v systéme správnej praxe ochrany rastlín alebo GMP, u nás známej ako integrovaná ochrana rastlín. Zvýšená bezpečnosť potravinového reťazca je zabezpečená taktiež povinnou registráciou mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín aj ich pravidelnou kontrolou.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a vyslovenie súhlasu s ním. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo poslankyni Jarmile Tkáčovej, aby vládny návrh zákona, jednak informovala poslancov o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch ako aj o stanovisku gestorského výboru. Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Prepáčte za zdržanie. Ako poverená spravodajkyňa výboru pre pôdohospodárstvo, ktorý bol gestorským výborom vládneho návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti, vám predkladám spoločnú správu výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona na prerokovanie pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 513 z 9. marca 2005 odporučil s vládnym návrhom zákona súhlasiť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením s vládnym návrhom zákona súhlasil a takisto ho odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade tento vládny návrh zákona schváliť v predloženom znení. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením súhlasil s vládnym návrhom zákona a takisto ho odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení. Z uznesení výborov vyplynuli pripomienky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe v časti IV aj s odporúčaním ako o nich hlasovať. Po ukončení rozpravy vám potom navrhnem, tak ako je uvedené v bode 5, ako budeme o jednotlivých bodoch spoločnej správy hlasovať, a po ukončení rozpravy navrhnem Národnej rade, aby sme vládny návrh zákona aj so schválenými pripomienkami schválili. Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dobre. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa mi k tomuto bodu nikto neprihlásil. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvý sa hlási pán poslanec Džupa, Karol. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Diskusia, ktorá začala počas prvého čítania predmetného návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti, sa napokon ukázala byť opodstatnená. Vyplýva to z toho, že aj gestorský výbor zapracoval mnohé z pripomienok počas prvého čítania do pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Predsa len počas druhého čítania mi nedá prezentovať tu ešte jedno zásadné stanovisko. Pretože som toho názoru, že spôsob prístupu k vládnemu návrhu o rastlinolekárskej starostlivosti je prinajmenej v rozpore európskymi normami pre potravinovú oblasť. Totiž z dikcie zákona vyplýva, že zodpovednosť za rastlinolekársku starostlivosť preberá štát, čo, domnievam sa, je v rozpore s európskym potravinovým právom, kde je prenesená zodpovednosť na podnikateľa a štát vykonáva účinnú kontrolu. Zaiste, túto záležitosť nie je jednoduché zakotviť do právnych noriem, ale skôr či neskôr tak predkladateľ bude musieť urobiť. Pričom chcem prízvukovať, že ide predovšetkým o súhrn nariadení, napríklad 178 z roku 2002, 852 z roku 2004, 853 z roku 2004 a 854 z roku 2004. Pričom napríklad nariadenie 852 je nutné aplikovať do praxe, pretože od 1. januára 2006 toto opatrenie 852 nahrádza smernicu 9343 EHS o hygiene potravín. Ďalej je potrebné aj s ohľadom na toto nariadenie a na 178 z 2002. roku prízvukovať povinnosť zabezpečiť bezpečnosť potravín HCCP. Takže z týchto dôvodov, či sa to predkladateľovi bude páčiť, alebo nie, tieto zákonne normy európskeho potravinového práva bude musieť zakomponovať. Zrejme to už nestihne v tomto druhom čítaní, lebo to nie je jednoduché ani poslaneckým pozmeňujúcim návrhom urobiť, ale minimálne do konca tohto roku bude potrebné urobiť novú novelu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti.

Druhú takú dosť zásadnú pripomienku mám v tom, že návrh zákona nerieši registráciu prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov formou odkazu v súlade s § 13s ods. 10 zákona Národnej rady č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, kde, citujem: "Na pracoviskách s nebezpečnými chemickými faktormi môže zamestnávateľ zamestnávať len osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé, ktoré dosiahli 18 rokov veku." V ďalšej časti sa hovorí, že osoby ktoré riadia práce s nebezpečnými chemickými faktormi, musia spĺňať požiadavky na odbornú spôsobilosť. Ďalej treba upozorniť, že návrh zákona musí byť zosúladený minimálne odkazom na príslušný predpis s nariadením vlády č. 45 z roku 2002 o ochrane zdravia pri práci s chemickými faktormi, § 7, špecifické ochranné a preventívne opatrenia pri skladovaní jedovatých látok a prípravkov a veľmi jedovatých látok a prípravkov a v § 8, v ktorom sú uvedené požiadavky na odbornú spôsobilosť. Tiež však musím v tejto súvislosti korektne priznať, že keď sa táto skutočnosť nepremietala do paragrafového znenia predloženého a schvaľovaného zákona, je minimálne v rovnocennej zodpovednosti ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva zdravotníctva. Nemalo by sa stať, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní takáto súvislosť a takáto vzájomná väzba, prepojenosť predkladateľom unikne. Pretože každému je jasné, že predkladateľom nie je minister pôdohospodárstva, ale vláda Slovenskej republiky. A v tejto súvislosti tiež musím upozorniť, že sa používa neplatná klasifikácia prípravkov, minimálne v publikácii Zoznam a rozsah použitia prípravkov na ochranu rastlín a mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín 2004, ktorá je vlastne základným materiálom, s ktorým tí, ktorí budú pracovať so zákonom, musia počítať. Musím tiež upozorniť, že hlavný hygienik Slovenskej republiky na to upozornil 19. 4. 2004 ministerstvo pôdohospodárstva, dal to na vedomie, bolo to pod značkou hh6935/04/ozp-Ms.

Takže ako naložiť do záveru s pripomienkami, ktoré som uplatnil pri tomto čítaní. Znova musím zdôrazniť: Bolo by veľmi ťažké cez poslanecký návrh zapracovať ich do textu zákona. Sú dve možnosti, buď teda navrhnem procedurálny návrh, aby bol zákon vrátený predkladateľovi na dopracovanie najmä s ohľadom na tu prvú časť, ktorú som hovoril, a to zosúladenie s európskymi normami pre túto oblasť. Druhá možnosť je, že zaiste takúto právnu normu naša prax, fitolekárska, potrebuje, niet o tom najmenších pochýb. A v prípade, ak pán minister vezme do úvahy tieto pripomienky a zaviaže sa, že následne bude iniciovať novelizáciu zákonov, ktorá dokonalým spôsobom upraví kompatibilitu tohto zákona s európskym potravinárskym právom, tak v tom prípade to budem považovať za džentlmenský prísľub, že sa tak stane. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ... Pani spravodajkyňa...

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z. (tlač 1005).

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 1005. Spoločnú správu máte ako tlač č. 1005a. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, účelom predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z. je zmeniť doterajší spôsob určovania tarifných platov pedagogickým zamestnancom. Touto zmenou sa má posilniť odmeňovanie predovšetkým mladých pedagogických zamestnancov tak, aby ich to motivovalo vykonávať prácu, na ktorú získali kvalifikáciu, a aby neodchádzali vykonávať iné práce, ktoré sú pre nich finančne zaujímavejšie. Navrhuje sa nový spôsob určenia tarifného platu pedagogickým zamestnancom, ktorý by mal byť dvojzložkový, má sa otvoriť platová tarifa a zvýšenie platovej triedy. Platové tarify pre platové triedy 6 až 12 sú uvedené v novej prílohe č. 8. Platová tarifa sa zamestnancovi zvýši vždy k 1. júlu kalendárneho roka o navrhované percento za každý celý rok započítanej praxe, ktorú pedagogický zamestnanec dosiahol k 30. júnu bežného kalendárneho roka. Navrhuje sa ustanoviť dve rôzne percentuálne zvýšenia platovej tarify v závislosti od dĺžky započítanej praxe, ktorú pedagogický zamestnanec dosiahol. Za každý celý rok započítanej praxe do 16 rokov, započítanej praxe, sa platová tarifa zvýši o 1 %, za každý ďalší rok až do 32 rokov praxe vrátane sa platová tarifa zvýši o pol percenta. Pri započítanej praxi 33 rokov a viac sa platová tarifa už nebude ďalej zvyšovať. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou vypracovanou výborom pre sociálne veci a bývanie a ktorá sa týka zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., ktorý máme ako tlač 1005 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, podáva Národnej rade Slovenskej republiky, a to v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1461 z 3. februára 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a to uznesením z 9. marca 2005 pod č. 553. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 8. marca 2005 č. 333. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením z 8. marca 2005 pod č. 337. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 9. marca 2005, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali štyri pozmeňujúce návrhy tak, ako ich máte v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z. a v ich uzneseniach uvedených v bode III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu odporúča návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Zároveň by som rada informovala, že gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v tejto spoločnej správe nasledovne: o bode 1 a 2 spoločne, o bode 3 osobitne a o bode 4 osobitne, pričom bod 1 a 2 navrhuje gestorský výbor schváliť a body 3 a 4 neschváliť. Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Tkáč, Vojtech, potom dám možnosť ústnych prihlášok. Prosím ešte o trpezlivosť, kolegyne, kolegovi, ako prvý vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Pán predsedajúci, pani spravodajkyňa, pán minister, dámy a páni, dovoľte v úvode povedať niekoľko všeobecných poznámok k problematike, ktorú riešime v súvislosti s týmto novelizovaným zákonom, a to predovšetkým z hľadiska prístupu k systematike legislatívy a potom k obsahu vládneho návrhu. Čo sa týka systematiky návrhu, respektíve systematiky prác vo verejnom záujme a odmeňovania prác vo verejnom záujme, je otázkou, či tento legislatívny model, táto architektúra je už v súčasnosti efektívna a či má význam takéto členenie na zákon o výkone prác a potom zákon o odmeňovaní. Myslím si, že už je to prekonané a bolo to prekonané na samotnom počiatku, pretože už po vzniku Scenára sociálnej reformy na federálnej úrovni v čase bývalého Česko-Slovenska sa v podstate aj na základe tradícií i európskej a medzinárodnej legislatívy rozlišovala v podstate štátna služba a verejná služba. Štátna služba má v súčasnosti právny režim vykrytý, verejná služba bola potom v rámci tradičného, už pre túto vládnu koalíciu ničenia všetkého, čo bolo pred ňou, menená na výkon prác vo verejnom záujme a potom na odmeňovanie. Myslím si, že to je legislatívny luxus, takto rozdeľovať legislatívu na dva zákony, ktoré potom podliehajú aj určitej svojvôli pri prístupoch k jednotlivým najmä inštitúciám, či zložkám, alebo subjektom z hľadiska osobného rozsahu tohto zákona. Mám na mysli aj to, že v súčasnosti je naozaj viac rozporov aj v súvislosti s tým, čo sa predkladá. To je prvý všeobecný blok.

Druhý všeobecný blok je ten, že možno vyvolávať určité otázniky, a to najmä po prijatí antidiskriminačného zákona, či vôbec má nejaký ústavný činiteľ právo zdôrazniť myšlienku, že bude preferovať mladých pedagógov. Ja sa pýtam, kto to je mladý pedagóg, mladý zamestnanec v pedagogickej oblasti a či tým jednoznačne časť tých nemladých nediskriminuje. Keď skončilo hlasovanie o antidiskriminačnom zákone, tak som si v duchu povedal, že azda málokto si ešte uvedomuje, čo sa schválilo. Je zrejmé, že antidiskriminačný zákon bude predmetom prerokúvania konkrétnych káuz na súdoch a až súdna prax, súdna moc určí potom jeho rámce. V každom prípade mám však aj pri tejto konštrukcii novely vládneho návrhu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme pochybnosti, či tu evidentne nehrozí diskriminácia. Vôbec nemám nič proti mladým pedagógom, voči motivácii toho, aby čo najviac mladých ľudí do pedagogickej praxe prišlo, ale jednoducho aj keby ten antidiskriminačný zákon neplatil, tak platia iné medzinárodné právne predpisy, ktoré tvoria súčasť slovenského právneho poriadku, nechcem ich rýchlo vymenúvať, ale pripomeniem všeobecnú deklaráciu ľudských práv, pripomeniem medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, pripomeniem dokumenty Európskej únie, pripomeniem Európsku sociálnu chartu a tiež celý rad dohovorov Medzinárodnej organizácie práce. Tie tvoria tiež rámec slovenského pracovného práva a medzinárodného pracovného práva a v tejto súvislosti má táto úvaha o ústavnosti takýchto prístupov svoje miesto. Preto si myslím, že aj keď počítame s tým, že niektorí kolegovia ešte vystúpia po mne, že upraviť tieto záležitosti bude treba v rámci celej množiny všetkých zamestnancov, a tiež by som chcel upozorniť na platové pomery nepedagogických zamestnancov v školstve a tiež na platové pomery zamestnancov v sociálnej sfére.

Dovoľte teraz prísť ku špeciálnemu problému alebo k osobitnej otázke a to je to, čoho sme boli svedkami aj včera pri demonštráciách zamestnancov zdravotníckych zariadení. Dovoľte, aby som uviedol širšie súvislosti. Ak zákon o odmeňovaní prác a zákon o prácach vo verejnom záujme definuje osobný rozsah, teda určuje subjekty, ktorých sa to týka, vrátane potom individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, tak treba uviesť, že tento mechanizmus spadá tiež pod kolektívne pracovné vzťahy a spadá tiež pod mechanizmy kolektívneho vyjednávania, respektíve odvetvových tripartít. Pán minister aj keď má iné záujmy v súčasnosti, nesleduje moje vystúpenie, mi môže dať za pravdu, keď sa bude mi venovať, že v tejto súvislosti sa tu nasľubovali viaceré skutočnosti. Dovoľte, aby som uviedol pri širšom odôvodnení môjho návrhu niektoré fakty, pretože som predložil alebo predkladám pozmeňujúci návrh, ten ste už mali dostať, o rozšírení niektorej skupiny alebo určitej skupiny zdravotníckych zariadení do vymenovania osobného rozsahu tohto návrhu novely zákona. Chcem v tejto súvislosti uviesť, že ide o zamestnancov príspevkových zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, vyšších územných celkov a obcí. V tejto súvislosti ten prvý zákon o výkone prác vo verejnom záujme upravuje celý rad nadštandardných povinností a obmedzení pre týchto zamestnancov, ale kompenzácie sa už v rámci zákona o odmeňovaní prác vo verejnom záujme, tieto kompenzácie už v podstate nie sú vykryté. Čiže už tu je zásadný rozpor medzi osobným rozsahom pôsobnosti toho jedného zákona o prácach a druhého zákona o odmeňovaní pri týchto prácach. V tejto súvislosti už pri schvaľovaní tohto zákona v našom parlamente v decembri 2003 a najmä na jeho začiatku účinnosti vo vzťahu k zriaďovateľom vyšších územných celkov vznikali problémy. Preto by som vás chcel upozorniť, že už 4. februára... Ja by som poprosil, keby ste si úrad zobrali mimo, ja, pán predsedajúci, počkám, skutočne, kým sa zúradujú veci vedľa mňa, takto sa vystupovať nedá.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, kolegyňa poslankyňa, pán poslanec.

V. Tkáč, poslanec: Tu vybavujú stranícke otázky a bude za chvíľu pani kolegyňa hovoriť aj o tom, ako váš predseda politickej strany nasľuboval v tripartite riešenie tohto, čo teraz navrhuje. Budem veľmi zvedavý, ako bude strana ANO hlasovať za môj návrh. V tejto súvislosti dovoľte fakty. Dňa štvrtého... Dozviete sa, keď budete dávať pozor. Čo máte ako ANO s tým spoločné.

Podľa žiadosti odborového zväzu, slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb zo 4. februára 2004 minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník listom z 19. 2. 2004 zaujal jednoznačné stanovisko, že zákon o odmeňovaní, ktorý dnes novelizujeme, sa vzťahuje na všetky zdravotnícke zariadenia zriadené ako príspevkové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku vrátane tých, ktoré majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Súčasťou tohto listu je aj jeho prísľub, dovoľte, aby som citoval, že tento zákon sa vzťahuje na všetky zdravotníctve zariadenia, cituje pán minister v liste to, že uvedené stanovisko vyplýva zo zámeru Národnej rady, ktorá zákon o odmeňovaní schválila s tým, že sa má vzťahovať na všetky zdravotnícke zariadenia. Vyplýva to aj z osobitného postavenia zmluvného zdravotníckeho zariadenia v oblasti finančného vzťahu k zriaďovateľovi. Pri najbližšej možnej príležitosti, citujem pána Kaníka z 19. 2 2004, v záujme jednoznačného určenia pôsobnosti zákona o odmeňovaní Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky navrhne aj legislatívnu úpravu tohto zákona. V tejto súvislosti sa odborový zväz v rámci aj odvetvovej tripartity zdržal akýchkoľvek ďalších krokov, pretože od ústavného činiteľa dostal záväzný prísľub v podstate so stanoviskom, ktoré by malo byť záväzné aj pre tých, ktorí ho vykonávajú, myslím tohto zákona. V tejto súvislosti odborový zväz už v apríli požiadal ministra Kaníka o urýchlené predloženie návrhu zmeny zákona o odmeňovaní do parlamentu. Súčasne zväz oslovil všetkých predsedov politických strán, ktoré sú súčasťou vládnej koalície, a predsedníčku Slobodného fóra s požiadavkou o navrhnutie skoršieho termínu osobného rokovania v súvislosti s novelizáciou tohto zákona. Predseda Aliancie nového občana, ktorý ako jediný z oslovených zareagoval na list odborového zväzu, podpredseda vlády a zástupcu vlády v tripartite, mimochodom prisľúbil podporu pri presadzovaní požiadaviek zväzu. Následne boli informovaný, že táto zmena zákona bude zaradená do zákona o nelegálnej práci s predpokladanou účinnosťou najneskôr od 1. 1. 2005. Budem citovať stanovisko zväzu, ktoré je kolektívnym orgánom a kolektívnym názorom, že po týchto ubezpečeniach, rozumej pána Ruska ako podpredsedu vlády a predsedu tripartity, náš odborový zväz nemal záujem prispieť k eskalácii napätia medzi koaličnými a opozičnými politickými stranami. V súčasnosti musíme konštatovať, že zo strany odborového zväzu došlo k neopodstatnenej dôvere, keď sme sa spoliehali na serióznosť opakovaného prísľubu predstaviteľov koaličných politických strán. Koniec citátu. Myslím, si že je tu analógia, ktorú sme už v parlamente zažili, keď minister hospodárstva a podpredseda vlády i predseda vládnej ekipy tripartite sľúbil, že nebude rušiť Radu hospodárskej a sociálnej dohody, je to v zápise z rokovania s odborármi a so zamestnávateľmi, a v rozpore s týmto sľubom, tuto si ho jasne pamätám, ako ukazoval s palcom strane ANO a poslaneckému klubu, ako majú hlasovať za zrušenie zákona o tripartite, bohorovne, pričom sa sám podpisom zaviazal, že ak nedôjde k úspešnému rokovaniu so zástupcami sociálnych partnerov, že v tejto súvislosti bude žiadať stiahnutie zrušenia tripartity v parlamente. Tuto v parlamente sa to stalo, s pánom predsedom strany Smer Róbertom Ficom sme vtedy poukazovali na to aj v pozmeňujúcich návrhoch, väčšina nás zvalcovala. Som zvedavý, ako bude poslanecký klub ANO v súčasnosti rešpektovať stanoviská svojho predsedu a pokladníka pána Ruska v tom zmysle, aby hlasoval za pozmeňujúci návrh, ktorý predložil. V tejto súvislosti od marca 2004 prebiehali rokovania medzi zástupcami vlády, zamestnávateľov a odborov o návrhu znenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2005. Zásadný rozpor od samého začiatku tkvel v neochote akceptovať požiadavku odborov, aby aj osobitná skupina platových taríf, ktorá sa dotýka zdravotníckych zamestnancov, bola s účinnosťou od 1. 7. "vajzovaná" rovnako ako ostatné stupnice tohto zákona. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2005 bola podpísaná 20. decembra 2004 s upresnením, že sa dotýka tých zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553 odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, teda podľa tohto zákona, ktorý dnes novelizujeme. Podpísaniu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa však predchádza list ministra Kaníka z 2. decembra 2004, opakujem znovu, že ten prvý list pána ministra, ktorý potvrdzoval oprávnenosť požiadaviek odborárov aj zamestnancov zdravotníckych organizácií z 19. 2. 2004, tomu predchádza list pána ministra Kaníka, zaslaný iba ministrovi Zajacovi, v ktorom už zaujal opačné stanovisko ako vo svojom liste z 19. 2 2004. Napriek tomu, že zdravotnícke zariadenia sú naďalej štátnymi príspevkovými organizáciami, respektíve príspevkovými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a obcí, prakticky v žiadnej z nich by sa podľa toho listu už nemal uplatniť zákon o odmeňovaní, čo je absolútnou diskrimináciou v rozpätí niekoľkých mesiacov zo strany toho istého ministra. Ak, teda ešte raz, 19. 2. píše, že zákon o odmeňovaní sa vzťahuje na všetky zdravotnícke zariadenia zriadené ako príspevkové organizácie štátu, obce a VÚC vrátane tých, ktoré majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ten istý minister 2. decembra 2004 píše, že, inými slovami zákon, sa vo všeobecnosti vzťahuje na všetky príspevkové organizácie, pokiaľ nie je splnená výnimka v § 1, preto nie je možné dať na vašu požiadavku paušálnu odpoveď pre všetky zdravotnícke zariadenia, ale je nevyhnutné posúdiť individuálny rozpočet na rok 2003, ak bol príspevok zriaďovateľa nižší, ako bol objem prídavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, potom takáto organizácia pod zákon 553 v odmeňovaní niektorých zamestnancov vo verejnom záujme nespadá, z tohto zákona je relevantný len príspevok zriaďovateľa. V tejto súvislosti to postupuje ďalej a treba uviesť, že po tomto liste minister zdravotníctva 10. januára 2005 informoval riaditeľov štátnych zdravotníckych zariadení, v úvodzovkách, "o spresnení" pôvodného výkladu a požiadal ich, aby pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa riadil touto informáciou a aj ostatné mzdové i ostatné pracovno-právne náležitosti zamestnancov dohodovali iba v rámci zákonníka práce. Chcem tým povedať, že takto vystupovať zo strany ústavného činiteľa jedného ministerstva v rozpätí niekoľkých mesiacov je skutočne dubiózne, nesvedčí to o kompetentnosti, všeobecne známej už na úrovni tohto ministerstva niekoľko rokov, a jednoducho, pán minister, neriadite javy, ale riadite spoločenské procesy a dostávate v rozpätí niekoľkých mesiacov aj sociálnych partnerov, ale najmä adresátov tohto zákona do mimoriadne pochybnej situácie a znovu dávate jasný dôkaz o svojej kompetentnosti.

Dovoľte v tejto súvislosti, aby som navrhol novelu alebo rozšírenie zmeny zákona a to o text, aby v § 1 ods. 1 sa za písmeno i) vložilo nové písmeno j), ktoré znie: "Príspevkové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku, ktoré sú zdravotníckymi zariadeniami a" koniec zmeny, doterajšie písmeno j) sa označuje ako písm. k). Chcem s tým dosiahnuť to, aby v zákone expressis verbis, doslovne, boli sformulované ako subjekty, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, aj príspevkové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku, ktoré sú zdravotníckymi zariadeniami. Chcem v tejto súvislosti uviesť, že mám celý archív odvetvovej tripartity, ktorý dokumentuje napríklad to, a vydalo to ministerstvo zdravotníctva 26. 10. 2004, kde sa hovorí o pôsobnosti tohto zákona, že pre neustále pochybnosti zdravotníckych zariadení v pôsobnosti VÚC a obcí o povinnosti uplatňovať systém odmeňovania ministerstvo práce zaujalo vo februári stanovisko. V tejto súvislosti ministerstvo zdravotníctva pripravilo 6. septembra 2004, teda nie je to tak nedávno, rokovanie odvetvovej tripartity, budem citovať: "Na rokovaní sa zúčastnili zástupca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí podali kvalifikované," podčiarkujem to slovo, "vysvetlenie k pôsobnosti zákona o odmeňovaní. Opätovne potvrdili, že zákon o odmeňovaní sa vzťahuje na všetky zdravotnícke zariadenia zriadené štátom, vyšším územným celkom alebo obcou vrátane tých, ktoré sú zriadené ako príspevkové organizácie a majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo práce pripravuje na odstavenie akýchkoľvek pochybnosti týkajúcich sa pôsobností zákona o odmeňovaní legislatívnotechnickú úpravu zákona o odmeňovaní, ktoré je v súčasnosti v medzirezorotnom pripomienkovom konaní." Tých argumentov odvetvových tripartít mám tu celý rád, ak je sociálne partnerstvo ešte niečo, čo súčasná vládna moc je schopná pochopiť, tak si myslím, že aj tieto dokumentácie jasne odôvodňujú to, že treba, aby sa tá úprava dostala expressis verbis do právnej úpravy, aby sa urobil poriadok v tejto súvislosti.

Dovoľte ešte širšie súvislosti, ktoré môžu nastať a nastanú po tomto mojom návrhu, respektíve, čo sa tu čaká. V súvislosti s veľmi dubióznou zdravotníckou reformou sa postupne budú meniť subjekty zdravotníctva na obchodné akciové spoločnosti. Ak v tom čase, keď sa tieto normy pripravovali, sme vedeli, kto je za tým, čo je za tým, aký je podiel nezávislých poslancov, niektorých, pri hlasovaní o týchto záležitostiach a aká je tam aj ekonomicko-finančná rovina, tak bolo evidentné, že ministerstvo zdravotníctva malo mať jasno a malo mať určitý model, čo to spraví, ak tieto obchodné akciové spoločnosti začnú pôsobiť, že tam nastane teda rozmer širšieho alebo všeobecného uplatňovania obchodného zákonníka, teda vznikajú tam nové dimenzie nových vzťahov, ktoré budú mať, samozrejme, dopad aj na pracovnoprávne vzťahy, to má dopad potom na kolektívne pracovné vzťahy v súvislosti s tým, že bude treba zvážiť, aké ďalšie právne dôsledky táto transformácia zdravotníctva dosiahne v oblasti kolektívneho vyjednávania, kolektívnych zmlúv, ale aj v dôsledku toho, akým spôsobom sa bude uplatňovať odmeňovanie prác vo verejnom záujme na tieto oblasti. Keď som sa pýtal pána ministra, či majú tento model, tú maketu dôsledkov, čo spraví táto transformácia, tak povedal, že tam ešte v myslení nedospeli. Tak si myslím, že ani do súčasnosti vládna koalícia nemá jasno, čo sa stane s celým zdravotníctvom, ak tieto obchodné kšeftárske vzťahy a následná privatizácia, ktorá je každému priemerne inteligentnému človeku jasná, čo spraví v podstate s celou zdravotníckou sférou, preto mi dovoľte, aby som ukončil aj odôvodňovanie širších súvislostí tohto môjho pozmeňujúceho návrhu, myslím, pani spravodajkyňa, že ho máte, lebo bolo rozdané toto pozmeňujúce stanovisko, dám vám k dispozícii zo svojho archívu, nech sa páči originál, poslanci ho majú na laviciach, takže som presvedčený, že táto moja zmena bude veľmi zaujímavou sondou do tohto parlamentu aj z hľadiska jednotlivých politických subjektov, ktoré dnes síce pri tomto mojom vystúpení tu vôbec nemajú absolútne zastúpenie, ako je poslanecký klub strany ANO, ale že som veľmi zvedavý, ako budete presadzovať to, čo váš predseda strany prisľúbil pri rokovaniach s odborovým zväzom. Ďakujem pekne a teším sa na výsledky hlasovania o tomto návrhu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Pán poslanec Chovanec. Končím možnosť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, chcem nadviazať na tú časť pána poslanca Tkáča, kde uviedol príklady rôznych stanovísk ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja skutočne mám obdobnú skúsenosť, mám už vo svojej kancelárii dve písomné vyjadrenia ministerstva v časovom horizonte jeden mesiac, kde k tej istej veci dávajú rozličné stanovisko. Preto myslím, že pán minister by si mal trošku pozrieť nielen politické tričká, ale aj odbornú zdatnosť niektorých svojich pracovníkov. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Chovanec, nech sa páči.

M. Chovanec, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil poopraviť pána poslanca Tkáča, že to nie sú dubiózne stanoviská, ale to sú, žiaľ, štandardné stanoviská. Ja by som ako vedúci pracovník veľmi privítal, pán minister, keby sme mali možnosť odmeňovať pracovníkov podľa kvality a kvantity vykonanej práce. Je hrozné, že za osem rokov, čo vediem oddelenie, som nemal možnosť jednou jedinou korunou oceniť prácu lekárov, sestier a pritom napríklad vystupovali na celosvetovom kongrese v Spojených štátoch. Ich základný plat je 12 až 14, 15 000 korún. Pýtam sa z čoho, z akej bázy môžeme odoberať lekárom platy a zvyšovať ich individuálnu zdatnosť a schopnosť. O tejto téme sme diskutovali už asi pred dvomi rokmi a váš štátny tajomník, ktorého si veľmi vážim, je to veľmi múdry mladý človek a s veľkým mladíckym nadšením zdôvodňoval tento návrh, proti ktorému v podstate nemôžeme nič namietať. Len sa skúste pozrieť, pán minister, akým spôsobom sú ohodnocovaní iní pracovníci, iné kategórie zdravotníckych pracovníkov a porovnajte ich s úrovňou práce a s kvalitou práce, kvantitou práce, zodpovednosťou na oddeleniach. Teraz na oddeleniach, kde ešte vôbec neprebehla žiadna transformácia. Možno našťastie, pretože tie kroky, ktoré sa pripravujú, desia každého, kto len trošku pozná zdravotnícky systém. Skúste sa, pán minister, zastaviť niekedy na mzdovom, personálnom oddelení nemocníc. Skúste sa zastaviť na oddelení a dozviete sa, aká je skutočná situácia v týchto pracoviskách. Skúste sa zastaviť v ambulantných službách, kde stačí k financovaniu a k ohodnocovaniu lekára to, že má dostatočný... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz otváram možnosť písomných prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Lintner, nikto viac? Ako prvá dostane slovo spravodajkyňa pani Navrátilová, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni, máme pred sebou novú právnu úpravu, ktorou sa má meniť systém, povedala by som systém platov pedagógov dosť zásadným spôsobom a ja sa chcem pristaviť pri dvoch veciach. Sama mám pochybnosti o tom, o čom tu už hovoril pán poslanec Tkáč, totiž či to diferencované, tá diferencovaná valorizácia platov podľa veku nie je na hranici ústavnosti. Nie som vykladačka ústavy, a preto si myslím, že tento pokus môže skončiť na Ústavnom súde, ale ponechám to tým, ktorých sa celá záležitosť týka. Je, samozrejme, vítané, aby sa podporovali mladí ľudia v školstve. Je vítané, aby sa zvyšovali platy v školstve, ale druhý problém, ktorý mám, je problém, ktorý sa ani netýka tohto zákona, ale týka sa financovania školstva. Pri prerokúvaní tohto zákona som bola uistená, že prostriedky pre zvýšenie platov pedagógov v rozpočte sú. Tak som išla tam, kde mi je to najbližšie, do mestskej časti Dúbravka, kde som poslankyňa, a zisťovala som si, či peniaze, ktoré došli na školstvo, majú v sebe aj zložku, ktorá sa vzťahuje na zvyšovanie platov učiteľov. Nuž, čuduj sa svete, nemajú. Neviem, či sú tu nejakí starostovia, ale bolo by zaujímavé počuť aj z iných obcí, či je vôbec táto novela zákona vykonateľná. Lebo jedna vec je vytvoriť priestor a druhá vec je dať na to peniaze. Neviem, či by sa pán minister k tomuto nemohol vyjadriť, lebo to je zásadná vec. Nulu môžeme deliť čímkoľvek, vždy bude nula. My môžeme rozprávať o tom, či je to na hrane ústavnosti, alebo nie je to na hrane ústavnosti, ak nebudeme mať peniaze, potom celý tento zákon je vlastne zákon pre zákon a tú situáciu učiteľov nezlepší. Ja budem v tomto parlamente vždy hlasovať za to, aby peniaze do školstva boli čo najvyššie. A je otázne, či by sme sa nemali pozrieť do štátneho rozpočtu a nenájsť tam nejaké, povedala by som vatové rezervy na to, aby sa presunuli tieto peniaze práve na financovanie regionálneho školstva, a, pán minister, o jednej rezerve viem, ale to je iná téma a pri prerokovaní správy o sociálnej situácii občanov Slovenska vám jeden návrh predložím.

Chcela by som vás poprosiť, kolegyne, kolegovia, aby ste podporili návrh pod bodom č. 1 a 2 v spoločnej správe, a poviem vám prečo. V článku 1 v bode 13 sa v § 10 nachádza výraz mimoriadne osobné schopnosti, na základe ktorých by sa mal priznávať osobný príplatok. Ja neviem, akým spôsobom sa dajú objektivizovať mimoriadne osobné schopnosti, pretože podľa môjho názoru jeden pán poslanec má mimoriadne schopnosti, druhý nemá, ale je to subjektívne stanovisko a vieme, že toľko subjektivity, koľko je v školách pri osobných ohodnocovaniach by ešte tú situáciu takouto vágnou formuláciou, podľa mňa, vyhrotilo.

Druhá vec, ktorá, si myslím, že je nesystematicky zavedená v tejto novele, navrhuje sa, aby pedagogickí zamestnanci, ktorí systematicky si, sústavne prehlbujú svoju kvalifikáciu, boli za túto činnosť odmeňovaní, respektíve aby im bol priznávaný osobný príplatok. Ja chcem len upozorniť, že § 15 ods. 3 Zákonníka práce, ukladá právnu povinnosť sústavného prehlbovania kvalifikácie na výkon dohodnutý v pracovnej zmluve. Teda vlastne touto dobrou snahou, a ja verím, že toto bola dobrá snaha, nejakým spôsobom ohodnotiť celoživotné vzdelávanie pedagógov, dostávame však tých pedagógov do takej zvláštnej pozície a dokonca do pozície, ktorá znevažuje ich postavenie v spoločnosti, že všetci ostatní sa dokážu vzdelávať tak, ako ukladá Zákonník práce, len na to, aby sa pedagógovia vzdelávali, potrebujú osobný príplatok. Z tohto dôvodu vás chcem poprosiť o podporu týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem za pozornosť.